| 91 |
|---|
| ÚSTAVNÝ ZÁKON |
|---|
| z 27. februára 1991 |
|---|
| o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
|---|
| Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto ústavnom zákone: |
|---|
|
|
|---|
| Čl. 1 |
|---|
| (1) Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „Ústavný súd“) je súdnym orgánom ochrany ústavnosti. |
|---|
| (2) Sudcovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní jedine Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ostatnými ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| (3) Sídlom Ústavného súdu je Brno. |
|---|
| Čl. 2 |
|---|
| Ústavný súd rozhoduje: |
|---|
| a) o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia; |
|---|
| b) o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia, ústavných a iných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ratifikovanými a vyhlásenými Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou; |
|---|
| c) o súlade ústavných zákonov a iných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady a zákonných opatrení predsedníctva Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia; |
|---|
| d) o súlade nariadení vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy s ústavnými a inými zákonmi Federálneho zhromaždenia; |
|---|
| e) o súlade nariadení vlád Českej republiky a Slovenskej republiky a právnych predpisov ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy Českej republiky a Slovenskej republiky s ústavnými a inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 3 |
|---|
| (1) Ak Ústavný súd svojím nálezom vysloví, že je nesúlad medzi právnymi predpismi uvedenými v čl. 2, strácajú dotknuté predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť; orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú povinné ich do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu uviesť do súladu s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, prípadne zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú také predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu; to neplatí pre ústavné zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. |
|---|
| (2) Vo veciach súladu ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia si Ústavný súd pred vydaním svojho nálezu vyžiada stanovisko ústavného súdu príslušnej republiky. |
|---|
| (3) Nález Ústavného súdu sa vyhlási v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 4 |
|---|
| Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory |
|---|
| a) medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; |
|---|
| b) medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a orgánmi jednej alebo oboch republík; |
|---|
| c) medzi orgánmi Českej republiky a orgánmi Slovenskej republiky. |
|---|
| Čl. 5 |
|---|
| (1) Ústavný súd podáva výklad ústavných zákonov Federálneho zhromaždenia, ak je vec sporná. Podmienky ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| (2) Ústavný súd nezaujíma stanoviská k otázkam súladu návrhov zákonov a iných právnych predpisov s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 6 |
|---|
| Ústavný súd rozhoduje o ústavných sťažnostiach proti opatreniam, právoplatným rozhodnutiam alebo iným zásahom orgánov verejnej moci, ak sťažovateľ tvrdí, že sa nimi porušili jeho základné práva a slobody zaručené ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo medzinárodnými zmluvami uvedenými v čl. 2 písm. b). Podmienky ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 7 |
|---|
| Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia, ktorých činnosť sa neobmedzuje na územie len jednej republiky, alebo iné rozhodnutia týkajúce sa ich činnosti sú v zhode s ústavnými a inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Podmienky ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 8 |
|---|
| (1) Ústavný súd začína konanie podľa čl. 2, 4 a 5, ak podá návrh |
|---|
| a) prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, |
|---|
| b) Federálne zhromaždenie, |
|---|
| c) vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo iný ústredný orgán Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, |
|---|
| d) Česká národná rada, |
|---|
| e) Slovenská národná rada, |
|---|
| f) vláda Českej republiky alebo iný ústredný orgán Českej republiky, |
|---|
| g) vláda Slovenskej republiky alebo iný ústredný orgán Slovenskej republiky, |
|---|
| h) súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, |
|---|
| i) generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo generálny prokurátor Českej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. |
|---|
| (2) V prípadoch uvedených v čl. 2 začína Ústavný súd konanie tiež na základe návrhu jednej pätiny poslancov Federálneho zhromaždenia alebo jednej pätiny poslancov Českej národnej rady alebo jednej pätiny poslancov Slovenskej národnej rady. |
|---|
| (3) V prípadoch uvedených v čl. 6 začína Ústavný súd konanie na základe ústavnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby za podmienok ustanovených zákonom Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| (4) V prípadoch uvedených v čl. 7 začína Ústavný súd konanie na návrh toho, kto je oprávnený konať za politickú stranu alebo politické hnutie, ktoré sú rozhodnutím dotknuté. |
|---|
| Čl. 9 |
|---|
| Proti rozhodnutiu Ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok. |
|---|
| Čl. 10 |
|---|
| (1) Ústavný súd sa skladá z 12 sudcov. |
|---|
| (2) Sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z osôb navrhnutých Federálnym zhromaždením, Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Každý zo zákonodarných zborov predkladá zoznam ôsmich kandidátov s tým, že Federálne zhromaždenie predkladá návrh štyroch kandidátov, ktorí sú občanmi Českej republiky, a štyroch kandidátov, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky. Sudcovia Ústavného súdu sú vymenovaní na dobu siedmich rokov. |
|---|
| (3) Za sudcu Ústavného súdu možno navrhnúť a vymenovať bezúhonného občana, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dosiahol vek 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní. |
|---|
| (4) Šesť sudcov Ústavného súdu sa vymenúva z občanov Českej republiky a šesť z občanov Slovenskej republiky. |
|---|
| Čl. 11 |
|---|
| (1) Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo sudcov Ústavného súdu. |
|---|
| (2) Ak je za predsedu Ústavného súdu vymenovaný občan Českej republiky, bude za podpredsedu vymenovaný občan Slovenskej republiky alebo naopak. |
|---|
| Čl. 12 |
|---|
| Ak sa uvoľní miesto sudcu Ústavného súdu, vymenuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky jeho nástupcu z občanov príslušnej republiky; ustanovenia čl. 10 a 11 platia obdobne. |
|---|
| Čl. 13 |
|---|
| (1) Sudcovia Ústavného súdu skladajú do rúk prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento sľub: |
|---|
| „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana, spravovať sa Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“. |
|---|
| (2) Zložením sľubu sa sudca Ústavného súdu ujíma svojej funkcie. |
|---|
| Čl. 14 |
|---|
| (1) Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v štvorčlenných senátoch. |
|---|
| (2) V pléne Ústavný súd rozhoduje vo veciach podľa čl. 2, 4 a 7 a ďalej: |
|---|
| a) o úprave svojich vnútorných pomerov; |
|---|
| b) o ustanovení senátov a pravidlách rozdelenia agendy medzi ne; |
|---|
| c) o veciach, o ktorých senát pre rovnosť hlasov nerozhodol; |
|---|
| d) o súhlase podľa čl. 15 ods. 1 a 2; |
|---|
| e) o návrhu podľa čl. 17. |
|---|
| (3) V iných veciach rozhoduje Ústavný súd v senátoch. |
|---|
| Čl. 15 |
|---|
| (1) Sudcu Ústavného súdu nemožno trestne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd odoprie súhlas, je stíhanie navždy vylúčené. |
|---|
| (2) Ak bol sudca Ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť Ústavnému súdu. Ak Ústavný súd nedá na zadržanie súhlas, musí byť sudca ihneď prepustený. |
|---|
| (3) Sudcu Ústavného súdu nemožno stíhať pre priestupok alebo obdobné protiprávne konanie. |
|---|
| (4) Kárnu zodpovednosť sudcov Ústavného súdu upraví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| (5) Sudca Ústavného súdu môže odoprieť svedectvo o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to, aj keď prestal byť sudcom. |
|---|
| Čl. 16 |
|---|
| (1) Funkcia sudcu Ústavného súdu je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vo vláde Českej republiky, vo vláde Slovenskej republiky, ako aj s funkciou v politickej strane alebo hnutí. |
|---|
| (2) Sudcovia Ústavného súdu vykonávajú svoju funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie nie je zlučiteľný s inou zárobkovou alebo hospodárskou činnosťou, okrem vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti. |
|---|
| (3) Dňom, keď sa sudca Ústavného súdu ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát, členstvo vo vláde a funkcia v politickej strane alebo politickom hnutí. |
|---|
| (4) Peňažné a ostatné požitky sudcov Ústavného súdu ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| Čl. 17 |
|---|
| Sudca Ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže sudcu odvolať na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže so súhlasom Federálneho zhromaždenia odvolať sudcu aj v prípade, že to navrhne Ústavný súd vzhľadom na výsledky kárneho konania, ktoré sa proti sudcovi viedlo, alebo preto, že sudca sa viac ako jeden rok nezúčastňuje na rokovaní Ústavného súdu. |
|---|
| Čl. 18 |
|---|
| (1) Organizáciu Ústavného súdu a konanie pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia. |
|---|
| (2) Návrh zákona o organizácii Ústavného súdu a konaní pred ním môže podať tiež Ústavný súd. |
|---|
| Čl. 19 |
|---|
| Náklady na činnosť Ústavného súdu včítane Kancelárie Ústavného súdu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu federácie. |
|---|
| Čl. 20 |
|---|
| Ústavné zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady môžu upraviť ústavné súdnictvo Českej republiky a Slovenskej republiky. |
|---|
|
|
|---|
| Čl. 21 |
|---|
| Zrušujú sa čl. 36 ods. 1 písm. g) a hlava 6. (čl. 86 až 101) ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii. |
|---|
| Čl. 22 |
|---|
| (1) Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1991. |
|---|
| (2) Ustanovenie čl. 2 písm. c), pokiaľ ide o rozhodovanie o súlade nových ústav Českej republiky a Slovenskej republiky s ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia, nadobudne účinnosť dňom, keď nadobudne účinnosť nová Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. |
|---|
|
|
|---|
| Havel v. r. |
|---|
| Dubček v. r. |
|---|
| Čalfa v. r. |
|---|