440

OZNÁMENIE

Federálneho ministerstva zahraničných vecí

Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že 29. júna 1933 bol na 17. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o platených sprostredkovateľniach práce (č. 34). Ratifikáciu Dohovoru Československou republikou zapísal 12. júna 1950 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Podľa svojho článku 9 Dohovor nadobudol pre Československú republiku platnosť 12. júnom 1951.

Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

Dohovor č. 34

Dohovor o platených sprostredkovateľniach práce

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce do Ženevy a ktorá sa tam zišla 8. júna 1933 na svojom sedemnástom zasadaní,

rozhodnúc sa prijať niektoré návrhy týkajúce sa sprostredkovateľní zamestnaní činných za odplatu, ktoré sú prvým bodom rokovacieho poriadku zasadania, a

ustanoviac, že tieto návrhy budú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma 29. júna 1933 tento Dohovor, ktorý bude označovaný ako Dohovor o platených sprostredkovateľniach práce, 1933, aby ho členské štáty Medzinárodnej organizácie práce ratifikovali podľa ustanovení ústavy Medzinárodnej organizácie práce.

Článok 1

1. Na účely tohto Dohovoru výraz „platené sprostredkovateľne práce“ označuje:

a) Zárobkové sprostredkovateľne zamestnania, to je ktorúkoľvek osobu, spoločnosť, ústav, zastupiteľstvo alebo inú organizáciu, ktorá je činná ako sprostredkovateľ, aby zaobstarala zamestnanie pracovníkovi alebo pracovníka zamestnávateľovi tak, aby od jedného alebo od druhého dostala priamy alebo nepriamy hmotný zisk. Toto vymedzenie sa nevzťahuje na časopisy ani iné tlačoviny okrem tých, ktorých výlučným alebo hlavným účelom je konať ako sprostredkovateľ medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi.

b) Nezárobkové sprostredkovateľne zamestnania, to je zamestnania sprostredkujúce služby spoločností, ústavov, zastupiteľstiev alebo iných organizácií, ktoré síce nesledujú cieľ hmotného zisku, ale vyberajú od zamestnávateľa alebo od pracovníka za menované služby zápisné, príspevok alebo akúkoľvek odmenu.

2. Tento Dohovor sa nevzťahuje na sprostredkovanie práce námorníkov.

Článok 2

1. Zárobkové sprostredkovateľne práce činné za odplatu uvedené v odseku 1 a) predchádzajúceho článku budú zrušené do troch rokov odo dňa, keď tento Dohovor nadobudne účinnosť pre dotknutý členský štát.

2. V lehote predchádzajúcej tomuto zrušeniu:

a) nebude zriadená žiadna nová zárobková sprostredkovateľna práce činná za odplatu;

b) zárobkové sprostredkovateľne práce činné za odplatu budú podrobené dozoru príslušného úradu a budú môcť účtovať len poplatky a náklady obsiahnuté v sadzobníku schválenom menovaným úradom.

Článok 3

1. Príslušný úrad bude môcť výnimočne povoliť výnimky z ustanovenia odseku 1 článku 2 tohto Dohovoru, ale len po prerokovaní so zúčastnenými organizáciami zamestnavateľov a pracovníkov.

2. Výnimky povolené na základe tohto článku sa budú môcť týkať len sprostredkovateľní práce pre skupiny pracovníkov presne vymedzené vnútroštátnym zákonodarstvom a patriace k povolaniam, pri ktorých sa sprostredkovanie práce vykonáva za osobitných pomerov oprávňujúcich takú výnimku.

3. Zariaďovanie nových sprostredkovateľní práce činných za odplatu sa nebude môcť povolovať na základe tohto článku po uplynutí trojročnej lehoty ustanovenej v článku 2.

4. Každá sprostredkovateľna práce činná za odplatu, ktorej sa povolí výnimka na základe tohto článku:

a) bude podrobená dozoru príslušného úradu;

b) bude musieť mať ročnú licenciu obnovovateľnú podľa úvahy príslušného úradu najviac počas desiatich rokov;

c) bude môcť účtovať len poplatky a náklady obsiahnuté v sadzobníku schválenom príslušným úradom;

d) bude môcť v cudzine tak sprostredkovať zamestnanie pracovníkom, ako aj vykonávať ich nábor len vtedy, ak je na to oprávnená príslušným úradom a ak sa jej úkony budú vykonávať podľa dohody medzi zúčastnenými krajinami.

Článok 4

Nezárobkové sprostredkovateľne práce činné za odplatu uvedené v článku 1 odseku 1 b):

a) budú musieť mať povolenie príslušného úradu a budú podrobené dozoru menovaného úradu;

b) nebudú môcť účtovať odmenu prekračujúcu sadzobník, ktorý určí príslušný úrad, majúc presne na zreteli skutočné výdavky;

c) budú môcť v cudzine tak sprostredkovať zamestnanie pracovníkom, ako aj vykonávať ich nábor len vtedy, ak sú na to oprávnené príslušným úradom a ak sa ich úkony budú vykonávať podľa dohody medzi zúčastnenými krajinami.

Článok 5

Sprostredkovateľne práce činné za odplatu, uvedené v článku 1 tohto Dohovoru, ako aj každá osoba, spoločnosť, ústav, zastupiteľstvo alebo iná súkromá organizácia zaoberajúca sa obvykle sprostredkovaním práce, hoci aj zdarma, budú povinné prihlásiť sa príslušnému úradu a uviesť, či služby pri sprostredkovaní práce sú poskytované zdarma alebo za odmenu.

Článok 6

Za akékoľvek porušenie tak ustanovení predchádzajúcich článkov, ako aj predpisov ich vykonávajúcich ustanoví vnútroštátne zákonodarstvo vhodné trestné opatrenia zahŕňajúce, ak je to potrebné, odňatie licencie alebo povolení uvedených v tomto Dohovore.

Článok 7

Ročné správy ustanovené článkom 22 ústavy Medzinárodnej organizácie práce budú obsahovať všetky potrebné informácie o výnimkách povolených na základe článku 3.

Článok 8

Formálne ratifikácie tohto Dohovoru budú za podmienok ustanovených v ústave Medzinárodnej organizácie práce oznámené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce a ním zapísané.

Článok 9

1. Tento Dohovor zaväzuje iba členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikáciu zapísal generálny riaditeľ.

2. Nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov po tom, keď generálny riaditeľ zapíše ratifikácie dvoch členských štátov.

3. Pre každý ďalší členský štát tento Dohovor nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov od dátumu, keď bola zapísaná jeho ratifikácia.

Článok 10

Len čo budú na Medzinárodnom úrade práce zapísané ratifikácie dvoch členských štátov Medzinárodnej organizácie práce, oznámi to generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce všetkým členským štátom Medzinárodnej organizácie práce. Takisto im oznámi zápis všetkých ratifikácií, ktoré mu členovia organizácie oznámia.

Článok 11

1. Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď tento Dohovor po prvý raz nadobudol účinnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý ho zapíše. Výpoveď nadobudne účinnosť jeden rok po dni, keď bola zapísaná

2. Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor a ktorý nepoužije právo ho vypovedať podľa tohto článku počas roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov, ako sa úvádza v predchádzajúcom odseku, bude viazaný Dohovorom na ďalšie desaťročné obdobie, a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 12

Vždy, ak to bude považovať za potrebné, Správna rada Medzinárodného úradu práce predloží generálnej konferencii správu o vykonávaní tohto Dohovoru a preskúma, či treba dať na program rokovania konferencie otázku jeho úplnej alebo čiastočnej revízie.

Článok 13

1. Ak generálna konferencia prijme nový dohovor revidujúci úplne alebo čiastočne tento Dohovor a ak neustanoví nový dohovor inak:

a) ratifikácia nového revidujúceho dohovoru členským štátom spôsobí ipso iure okamžitú výpoveď tohto Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie článku 11, a to s výhradou, že nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť;

b) od doby, keď nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť, tento Dohovor prestane byť členským štátom otvorený na ratifikáciu.

2. Tento Dohovor však zostane v platnosti vo svojej forme a obsahu pre tie členské štáty, ktoré ho ratifikovali a ktoré neratifikovali revidujúci dohovor,

Článok 14

Anglické a francúzske znenia tohto Dohovoru majú rovnakú platnosť.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.