Vyhláška č. 41/1990 Zb.Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach

Čiastka 10/1990
Platnosť od 20.02.1990 do31.03.1991
Účinnosť od 01.04.1990 do31.03.1991
Zrušený 102/1991 Zb.

41

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky

z 15. februára 1990,

ktorou sa mení a dopľňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach

Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky podľa § 25 ods. 7, po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 26 ods. 3 a § 32 ods. 5 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) ustanovuje:


Čl. I

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 38/1987 Zb. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných učilištiach sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 2 ods. 3 začiatok vety pred bodkočiarkou znie: „Pomaturitné štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou, pomaturitné kvalifikačné štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou;“.

2. § 5 znie:

㤠5

(1) Maturitná skúška v gymnáziu pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, ktorý si žiak vybral z jazykov, ktoré študoval na gymnáziu, a z ústnej skúšky z matematiky a z jedného voliteľného predmetu, alebo z dvoch voliteľných predmetov. Žiak vykoná ústnú skúšku z matematiky, ak sa táto skúška požaduje pre jeho ďalšie štúdium.

(2) Žiak triedy so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) koná písomnú a ústnu skúšku z matematiky, žiak triedy so zameraním študijného odboru 02 matematika a fyzika koná ústnu skúšku z matematiky alebo fyziky, žiak triedy so zameraním študijného odboru 38 programovanie (špeciálne zameranie) koná ústnu skúšku z matematiky alebo skupiny predmetov programovanie, algoritmy, počítačové systémy a z jedného voliteľného predmetu.

(3) Voliteľnými predmetmi maturitnej skúšky v gymnáziu sú: odborné predmety, cudzí jazyk, matematika, dejepis, zemepis, fyzika, chémia, biológia, v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj deskriptívna geometria a informatika, v triedach so zameraním študijného odboru 02 matematika a fyzika aj deskriptívna geometria, v triedach so zameraním študijného odboru 38 programovanie (špeciálne zameranie) aj skupina predmetov programovanie, algoritmy a počítačové systémy, v triedach so zameraním študijného odboru 76 telesná výchova (špeciálne zameranie) a v športových školách aj telesná výchova.

(4) Maturitná skúška v stredných odborných učilištiach a v stredných odborných školách pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov a ústnej skúšky z voliteľného predmetu. Voliteľnými predmetmi sú: ruský jazyk, ďalší živý jazyk, matematika, fyzika, chémia, biológia, výpočtová technika.

(5) Žiakom, ktorí prestúpili do 3. alebo 4. ročníka strednej školy so slovenským vyučovacím jazykom zo školy s iným vyučovacím jazykom a cudzincom sa odpúšťa písomná maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry.

(6) Maturitná skúška z odborných predmetov v stredných odborných učilištiach a stredných odborných školách sa delí na praktickú časť a teoretickú časť, pričom

a) v praktickej časti skúšky sa overujú zručnosti žiaka vo vyžrebovanej alebo určenej téme. Podľa charakteru študijného odboru môže byť jej súčasťou písomné alebo grafické riešenie úlohy. V stredných odborných školách môže byť praktickou časťou skúšky z odborných predmetov obhajoba komplexnej odbornej práce, ktorú žiak alebo skupina žiakov vypracovala v priebehu štúdia. Praktická časť skúšky sa nekoná v študijných odboroch stredných odborných učilíšť určených pre absolventov učebných odborov;

b) v teoretickej časti skúšky sa ústne overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme, prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti skúšky; využívajú sa na nej písomné práce žiakov vypracované v priebehu štúdia.

(7) Maturitná skúška z odborných predmetov v gymnáziu sa nedelí na teoretickú časť a praktickú časť. Využívajú sa na nej aj práce žiakov vypracované v priebehu štúdia.

(8) Žiak môže konať so súhlasom riaditeľa strednej školy dobrovoľne ústnu maturitnú skúšku z jedného z povinných klasifikovaných predmetov zaradených v učebnom pláne príslušného študijného odboru.

(9) V stredných školách s iným ako slovenským vyučovacím jazykom sa maturitná skúška koná: v gymnáziu z vyučovacieho jazyka a literatúry, slovenského jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), ústnej skúšky z matematiky a z jedného voliteľného predmetu, alebo z ústnej skúšky z dvoch voliteľných predmetov. Žiak vykoná ústnu skúšku z matematiky, ak sa táto skúška požaduje pre jeho ďalšie štúdium. V stredných odborných učilištiach a stredných odborných školách z vyučovacieho jazyka a literatúry, slovenského jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška) a odborných predmetov.

(10) Žiak gymnázia môže so súhlasom riaditeľa školy dobrovoľne konať maturitnú skúšku z odborných predmetov podľa príslušného zamerania študijného odboru v mimoriadnom skúšobnom období do troch rokov po vykonaní maturitnej skúšky.

(11) Maturitná skúška v stredných školách v skupine študijných odborov 82 – umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba pozostáva:

a) v stredných umeleckopriemyselných školách z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia, z teoretickej časti skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru, vo výtvarných odboroch včítane obhajoby zadanej témy,

b) v konzervatóriách z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z praktickej časti skúšky z hlavného umeleckého predmetu, z teoretickej časti skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru,

c) v hudobnej a tanečnej škole z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej časti skúšky z hlavného umeleckého predmetu, z teoretickej časti skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru.

(12) Maturitná skúška v stredných pedagogických školách v skupine študijných odborov 76 – učiteľstvo pozostáva z ústnej a písomnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, ústnej skúšky z jedného povinného všeobecnovzdelávacieho predmetu okrem telesnej výchovy a brannej výchovy, skúšky z odborných predmetov pedagogika – psychológia a skúšky z jedného z odborných predmetov telesná výchova mládeže, výtvarná výchova mládeže, hudobná výchova mládeže.

(13) V pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu sa koná maturitná skúška z odborných predmetov zaradených do učebných plánov študijných odborov tohto štúdia a v študijnom odbore 63-14-6 cestovný ruch aj z jedného živého jazyka. Maturitná skúška z odborných predmetov sa delí podľa odseku 9“.

3. V § 6 ods. 2 prvá veta znie: „Písomné skúšky sa konajú v treťom úplnom týždni v apríli.“.

4. V § 7 ods. 1 a 2 znejú:

(1) Záverečná pomaturitná skúška je teoreticko-praktická komplexná skúška; koná sa z odborných vyučovacích predmetov zaradených do učebných plánov študijných odborov. Delí sa na praktickú časť a teoretickú časť. Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť je ústna.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia žiaka na výkon konkrétnej umeleckej činnosti a úroveň jeho prípravy na výkon povolania. Obsahuje absolventský výkon z hlavného odboru štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu, súbornú skúšku z pedagogickej prípravy.“.

5. V § 9 ods. 1, 2 a 8 znejú:

(1) Na písomnej skúške z vyučovacieho jazyka a literatúry si žiak volí jednu tému z určeného súboru. Na písomnej skúške z matematiky v gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) rieši žiak dva určené príklady a dva príklady, ktoré si z určeného súboru sám zvolí. Na ústnej skúške z vyučovacieho jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, matematiky a voliteľných predmetov a teoretickej časti skúšky z odborných vyučovacích predmetov žrebuje žiak jednu z určených tém. Na praktickej časti skúšky odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru si žiak vyžrebuje jednu zo schválených tém, pokiaľ mu táto nie je určená. Tému praktickej skúšky z hlavného odboru štúdia v skupine študijných odborov 82 – umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba určí žiakovi riaditeľ strednej školy.

(2) Písomné skúšky zo všeobecnovzdelávacích predmetov trvajú 240 minút. Praktická časť maturitnej, pomaturitnej a absolventskej skúšky z odborných predmetov, praktická skúška z hlavného odboru štúdia v konzervatóriu a výkon z hlavného odboru trvajú podľa povahy študijného odboru najviac 16 hodín, v študijnom odbore zubný laborant najviac 32 hodín, v jednom dni najviac 8 hodín. V odboroch, kde si to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť skúšky z odborných predmetov alebo z hlavného odboru štúdia môže trvať až štyri týždne. Ústna skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá 10 – 20 minút; ak je obsahom ústnej skúšky učiva z viacerých predmetov, trvá 15 – 30 minút. Príprava žiakov na ústnu skúšku podľa charakteru predmetu trvá 15 – 30 minút. Záverečná skúška trvá najviac 24 hodín, v jednom dni najviac 8 hodín.

(8) Pred začiatkom ústnych maturitných skúšok, na konzervatóriu aj praktických skúšok, sa žiaci nezúčastňujú na vyučovaní päť vyučovacích dní. Pred začiatkom záverečných skúšok sa žiaci nezúčastňujú na vyučovaní tri vyučovacie dni. Tieto dni sú určené na prípravu na vykonanie skúšok.“.

6. V § 10 ods. 3 písm. b) sa slová „učiteľ skúšajúci slovenský jazyk a literatúru“ nahrádzajú slovami „učiteľ skúšajúci vyučovací jazyk a literatúru“ a slová „učiteľ skúšajúci ruský jazyk“ nahrádzajú slovami „učiteľ skúšajúci cudzí jazyk.“.

7. § 11 ods. 2 znie:

(2) Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva do konca februára riaditeľ školy z pedagogických pracovníkov školy. Podpredsedom skúšobnej komisie môže byť vymenovaný len pedagogický pracovník školy s najmenej päťročnou pedagogickou praxou.“.

8. § 13 včítane nadpisu znie:

㤠13

Klasifikácia a hodnotenie

(1) Prospech žiaka na skúške sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

(2) Klasifikáciu žiaka na záverečnej, maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov, je rozhodujúci hlas predsedu komisie.

(3) Písomnú maturitnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, v školách s iným ako slovenským vyučovacím jazykom aj zo slovenského jazyka a literatúry, v gymnáziu v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky klasifikujú vyučujúci príslušných predmetov. Výsledky klasifikácie oznámi vyučujúci žiakom týždeň pred začiatkom ústnej skúšky.

(4) Klasifikácia z písomnej aj ústnej časti maturitnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry a v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z písomnej i ústnej maturitnej skúšky z matematiky sa zohľadní vo výslednom stupni. Ak má žiak z písomnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, alebo v gymnáziu v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z písomnej skúšky z matematiky nedostatočný prospech, koná ústnu skúšku v tom istom skúšobnom období.

(5) Ak si žiak počína na maturitnej skúške nedovoleným spôsobom, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci učiteľ preruší jeho skúšku a po porade komisie alebo pri písomnej skúške po porade s riaditeľom školy žiakovi oznámi, či môže v skúške pokračovať, alebo či bude skúšku, prípadne jej časť v najbližšom skúšobnom období opakovať.

(6) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie praktickej časti a prihliada sa pri ňom na vedomosti žiaka na záverečnom rozhovore.

(7) Do celkového hodnotenia sa nezapočítava pri maturitnej alebo záverečnej pomaturitnej skúške prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

(8) Celkové hodnotenie žiaka (okrem celkového zhodnotenia prípravy žiakov pripravujúcich sa na výkon jednoduchých činností), so zohľadnením jeho prospechu počas celého štúdia, klasifikuje skúšobná komisia podľa tejto stupnice:

a) prospel s vyznamenaním, ak nemá

1. na záverečnej skúške prospech horší ako výborný,

2. na maturitnej skúške, na záverečnej pomaturitnej skúške a na absolventskej skúške z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov výsledný stupeň prospechu horší ako chválitebný, v študijných odboroch skupiny 82 umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň prospechu horší ako výborný,

3. na maturitnej, záverečnej pomaturitnej a na absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov horší ako 1,50,

b) prospel veľmi dobre, ak nemá

1. na záverečnej skúške stupeň prospechu horší ako chválitebný,

2. na maturitnej, záverečnej pomaturitnej a absolventskej skúške z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov stupeň prospechu horší ako dobrý; v študijných odboroch skupiny 82 – umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň horší ako chválitebný,

3. na maturitnej, záverečnej pomaturitnej a absolventskej skúške priemerný prospech z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov horší ako 2,00,

c) prospel, ak nemá

1. na záverečnej skúške stupeň prospechu horší ako dostatočný,

2. na maturitnej, záverečnej pomaturitnej a absolventskej skúške z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu horší ako dostatočný,

d) neprospel, ak má

1. na záverečnej skúške stupeň prospechu nedostatočný,

2. na maturitnej, záverečnej pomaturitnej, absolventskej skúške z niektorého predmetu skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

(9) Celkové hodnotenie skúšky včítane hodnotenia z predmetov a častí skúšky oznámi žiakovi predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je konečné.“.

9. § 14 včítane nadpisu znie:

㤠14

Opravné skúšky

(1) Ak bol žiak na záverečnej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, môže konať opravnú skúšku v mimoriadnom termíne.

(2) Ak bol žiak na maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške z niektorých predmetov, najviac z dvoch, včítane praktickej a teoretickej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, rozhodne skúšobná komisia, či môže konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo častí skúšky v najbližšom mimoriadnom skúšobnom období. Opravnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry a v gymnáziu v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky koná žiak len ústne.

(3) Ak žiak neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo častí skúšky z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže mu skúšobná komisia povoliť na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku z tohoto predmetu alebo časti skúšky, a to z vážnych, najmä zdravotných dôvodov. Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z obidvoch predmetov alebo častí skúšky, alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú maturitnú, záverečnú pomaturitnú alebo absolventskú skúšku. Táto skúška sa vykoná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(4) Žiakovi, ktorí bol na maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný z viacerých ako dvoch predmetov včítane praktickej a teoretickej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú maturitnú, záverečnú pomaturitnú alebo absolventskú skúšku. Táto skúška sa vykoná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(5) Celú záverečnú, maturitnú, záverečnú pomaturitnú alebo absolventskú skúšku môže žiak opakovať iba raz.“.

10. § 15 včítane nadpisu znie:

㤠15

Spoločné ustanovenia

(1) Ak žiak pre vážne, najmä zdravotné dôvody, nepríde na skúšku, je povinný ospravedlniť sa najneskôr do troch dní odo dňa konania skúšky. Závažnosť dôvodov, pre ktoré žiak na skúšku neprišiel, posudzuje predseda skúšobnej komisie. Ak uzná ospravedlnenie žiaka, žiak sa neklasifikuje a skúšobná komisia mu určí náhradný termín skúšky. Ak žiak neprišiel na skúšku bez ospravedlnenia alebo ak ospravedlnenie nebolo uznané, posudzuje sa, ako by zanechal štúdium dňom nasledujúcim po termíne skúšky.

(2) Témy na jednotlivé predmety a časti maturitnej, záverečnej pomaturitnej a absolventskej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predmetovej komisie riaditeľ školy. Témy na záverečnú skúšku a praktickú časť maturitnej skúšky v stredných odborných učilištiach vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov a schvaľuje ich riaditeľ stredného odborného učilišťa po prerokovaní v predmetovej komisii. Príklady na písomnú skúšku z matematiky schvaľuje na návrh predmetovej komisie riaditeľ školy.

(3) Na písomnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, slovenského jazyka a literatúry sa určia štyri témy. Na písomnú skúšku z matematiky v gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) určí sa súbor šiestich príkladov. Na záverečnú skúšku a praktickú časť maturitnej skúšky sa určí podľa špecifiky odboru 1-10 tém, ktoré zahŕňajú činnosti charakteristické pre výkon povolania. Na ústnu skúšku z jednotlivých predmetov a teoretickú časť skúšky z odborných predmetov sa na stredných školách určuje najmenej dvadsaťpäť tém. Na záverečnú pomaturitnú skúšku sa určí 15 tém na teoretickú a 5 tém na praktickú časť skúšky z odborných predmetov.

(4) Pracujúci, ktorí už skôr získali úplné stredné vzdelanie, maturitnú skúšku z vyučovacieho jazyka nekonajú.

(5) Skúšky sa konajú v škole, ktorú žiaci navštevovali, okrem praktickej časti, ktorá sa môže konať v školskom účelovom zariadení, na pracoviskách stredných odborných učilíšť, alebo v strediskách praktického vyučovania, ak ide o stredné odborné školy, aj v prevádzkových priestoroch organizácií.

(6) Vysvedčenie o skúške sa vydá len žiakom, ktorí skúšku úspešne vykonali. Vysvedčenie má dátum konania skúšky a odovzdá sa žiakom najneskôr do 5 dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie (§ 12 ods. 5). Žiakom, ktorí sa pripravovali na výkon jednoduchých činností, sa uvedie výsledok celkového zhodnotenia na výročnom vysvedčení.

(7) Žiak môže vykonať skúšku najneskôr do troch rokov odo dňa, keď úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(8) Záverečná skúška, praktická a teoretická časť skúšky, záverečná pomaturitná alebo absolventská skúška sú verejné s výnimkou odborov, v ktorých je to z dôvodov hygienických alebo ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vylúčené.

(9) Záverečná skúška a praktická časť maturitnej, záverečnej pomaturitnej alebo absolventskej skúšky môžu byť individuálne alebo skupinové. Žiaci môžu na nich používať pomôcky povolené v zadaní témy práce.

(10) Na vykonanie záverečnej skúšky, praktickej časti maturitnej a praktickej časti pomaturitnej alebo absolventskej skúšky sa za jednu hodinu považuje čas 60 minút.


Čl. II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1990.


Minister:

L. Kováč v. r.