Vyhláška č. 65/1989 Zb.Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

(v znení č. 287/1994 Z. z.)

Čiastka 17/1989
Platnosť od 23.06.1989 do30.09.2003
Účinnosť od 01.01.1995 do30.09.2003
Zrušený 396/2003 Z. z.

65

VYHLÁŠKA

Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky

zo 7. júna 1989

o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1969 Zb. o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. po dohode so zúčastnenými orgánmi štátnej správy ustanovuje:


§ 1

(1) Územie častí Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Považského podolia vymedzené v prílohe tejto vyhlášky tvorí Chránenú krajinnú oblasť Biele Karpaty (ďalej len „oblasť“).


§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augustom 1989.


Minister:

Koyš v. r.


Príloha vyhlášky č. 65/1989 Zb.

Vymedzenie územia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty (ďalej len „oblasť“) skladajúca sa z dvoch samostatných častí - západnej a východnej, sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Západoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v okresoch:

a) Senica
v katastrálnych územiach Skalica, Radošovce, Koválovec, Chropov, Častkov, Chvojnica, Sobotište, Podbranč, Vrbovce, Brestovec, Stará Myjava, Poriadie,

b) Trenčín
v katastrálnych územiach Stará Turá, Lubina, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Bošáca, Zemianske Podhradie, Nová Bošáca, Ivanovce, Melčice, Zemianske Lieskové, Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Drietoma, Záblatie, Zlatovce, Istebník, Orechové, Hanzlíková, Hrabovka, Dolná Súča, Horná Súča, Ľuborča, Trenčianska Závada, Horné Srnie,

c) Považská Bystrica
v katastrálnych územiach Borčice, Bolešov, Kameničany, Slávnica, Sedmerovec, Bohunice pri Pruskom, Krivoklát, Pruské, Vršatské Podhradie, Tuchyňa, Mikušovce pri Pruskom, Kvašov, Červený Kameň a Lednica.

Územie oblasti je vyznačené v základnej mape Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na týchto mapových listoch:

25-43 Púchov - 1982
34-24 Holíč - 1984
35-11 Veselí nad Moravou - 1971
35-12 Strání - 1983
35-13 Myjava - 1984
35-14 Nové Mesto nad Váhom - 1984
35-21 Trenčín - 1982

Západná časť

Hranica vychádza z priesečníka republikovej hranice (SSR; ČSR) so Sudoměřickým potokom východne od Skalice juhozápadným smerom okrajom lesa, zo západnej strany obchádza kótu Dubník (396 m) po lesnú cestu severovýchodne od kóty 294 m, ktorou pokračuje juhovýchodným smerom po križovatku lesných ciest. Lesnou cestou vedie juhozápadným smerom, prekračuje Zlatnícku dolinu a hranicami porastov pokračuje na lesnú cestu severne od kóty Turecký stôl (422 m). Touto cestou severozápadným smerom pokračuje na okraj lesa, ktorým ide juhozápadným smerom, obchádza kótu Turecký stôl (422 m), prechádza kótou 327 m, zo severu obchádza pramennú oblasť Hlbokého potoka, z juhu obchádza kótu Richtárka (507 m) a okrajom lesa ďalej pokračuje južným smerom po vodný tok Raková; prekračuje ho a hranicami parciel pokračuje východným smerom k vodnému toku Chvojnica. Ďalej vedie severovýchodným smerom proti toku Chvojnice po jej premostenie s komunikáciou v osade Vojtkovci. Odtiaľ vedie južným smerom hranicami parciel a porastov na okraj lesa, ktorým pokračuje východným smerom po chrbát zbiehajúci z kóty Havran (542 m), týmto chrbtom pokračuje južným smerom po poľnú cestu severovýchodne od kóty Havran (542 m). Touto cestou ide východným smerom až po križovatku s lesnou cestou juhovýchodne od osady Nečasovci, odkiaľ pokračuje lesnou cestou na okraj lesa, ktorý nezmeneným smerom sleduje po lesnú cestu. Lesnou cestou pokračuje juhovýchodným smerom na cestu II. triedy Senica-Vrbovce, pokračuje ňou východným smerom na okraj lesa, ktorým vedie nezmeneným smerom až na kótu 444 m. Tu sa hranica stáča na juh cez sedlo západne od osady Černekovci a intravilánu osady Černekovci, ktorý obchádza západným smerom na okraj lesa. Lesom pokračuje južným smerom, východným smerom zo severu obchádza osadu Horná Dolina, okrajom lesa z juhu obchádza kótu Kaštieľska hora (395 m) a pokračuje až na cestu III. triedy Sobotište-Myjava, ktorou ide až na okraj lesa južne od kóty 399 m. Tu sa stáča na severovýchod a opäť hranicou lesa pokračuje severovýchodným smerom, obchádzajúc kóty 399 m a 514 m - Lipový vrch. Hranica prekračuje Malejovský potok až po priesečník okraja lesa s ľavostranným prítokom Malejovského potoka západne od osady Jurčovci, odkiaľ vedie severným smerom hranicami parciel a lesných porastov k ceste III. triedy Turá Lúka - Vrbovce; po tejto ceste pokračuje nezmeneným smerom až na hlavný chrbát, po ktorom vedie západným smerom do sedla severne od osady Súkupovci. Z tohto sedla hranica pokračuje lesnou cestou západným smerom cez pramennú oblasť ľavostranného prítoku Malejovského potoka po križovatku lesných ciest v sedle juhovýchodne od kóty Vesný vrch (564 m). Odtiaľto vedie prevažne južným smerom lesnou cestou až po cestu III. triedy Sobotište-Chodúrovci, ktorou ide severozápadným smerom až po mostný objekt nad vodným tokom Teplica. Tu sa stáča a týmto tokom pokračuje juhozápadným smerom k jeho sútoku s nemenovaným pravostranným prítokom južne od kóty 280 m. Tu sa hranica oblasti stáča na severozápad a pokračuje hranicami porastov a katastrálnou hranicou obce Sobotište na okraj lesa severne od osady Janíkovci. Osadou vedie prevažne západným smerom cez cestu III. triedy Janíkovci-Noštákovci a dolinu pravostranného prítoku vodného toku Teplica na okraj lesa severovýchodne od osady Šiškovci. Okrajom lesa pokračuje severozápadným smerom až k osade Marková a jej severným okrajom na lesnú cestu juhozápadne od kóty 445 m. Touto cestou pokračuje severovýchodným smerom cez kótu 445 m na cestu III. triedy Janíkovci-Noštákovci, ktorou pokračuje západným smerom po križovatku s cestou III. triedy Vojtkovci-Vrbovce a ňou severným smerom po most na potoku Chvojnica. Potokom pokračuje nezmeneným smerom na cestu III. triedy Chvojnica-Vrbovce. Touto cestou východným smerom po odbočku s cestou III. triedy na Hate, ktorou pokračuje severovýchodným smerom na kótu 511 m. Odtiaľ ide v nezmenenom smere spevnenou lesnou cestou a hranicami parciel až po priesečník cesty s okrajom lesa južne od osady Janišovci, ním pokračuje severným smerom po cestu III. triedy Vrbovce - Pri húšti a touto cestou vedie severozápadným smerom po vodný tok pretekajúci osadou Pri húšti (prítok Haluzníkovho potoka), ním ide východným smerom po jeho priesečník s lesnou cestou, ktorou pokračuje severozápadným smerom až na okraj lesa severne od osady Bednárovci. Okrajom lesa pokračuje prevažne severným smerom po republikovú hranicu východne od kóty Kobyla (584 m), ktorou vedie západným smerom cez kóty Kobyla (584 m), Bukovina (583 m), Osypné hory (544 m), Zubenec (555 m), Machnáč (472 m), Tlstá hora (556 m) do východiskového bodu.

Východná časť

Hranica vychádza z priesečníka republikovej hranice s okrajom lesa západne od kóty Nová hora (526 m), severovýchodne od obce Vrbovce. Okrajom lesa ide južným smerom, zo severu obchádza osady obce Brestovec (Poľana, Kavickovci, Pánikovci, Vdoviakovci, Štemberek), Starú Myjavu, Poriadie až po jeho priesečník s vodným tokom pri osade Šlahorová, ktorým pokračuje juhovýchodným smerom po sútok s ľavostranným prítokom prameniacim severne od kóty Lipovec (525 m). Ním pokračuje severným smerom na okraj lesa západne od osady Podlipovec. Okrajom lesa pokračuje východným smerom, zo severu obchádza osadu Podlipovec, zo západu osadu Škriečkovci po lesnú cestu južne od osady Mikulcovci. Touto cestou a hranicami parciel východne obchádza osadu Mikulcovci, pokračuje severozápadným smerom po okraj lesa, ktorým pokračuje severovýchodným smerom po pravostranný prítok potoka Tŕstie severne od osady Hlavina. V doline tohto potoka sa stáča a pokračuje východným smerom cez zbiehajúci chrbát Ježová. Hranica pretína rameno a hlavný tok potoka Tŕstie a vedie na okraj lesa severne od osady Topolecká. Okrajom lesa pokračuje južným smerom až k osade Záhradská, ktorú obchádza zo západnej, severnej a východnej strany až k vodnému toku Kamečnica, ktorým pokračuje severozápadným smerom po najbližšiu ľavostrannú dolinu. Ňou a okrajom lesa ide severovýchodným smerom po cestu III. triedy západne od osady Kopcovci. Touto cestou a zbiehajúcim chrbtom pokračuje juhovýchodným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje v nezmenenom smere až po južný okraj osady Lukáč, západne od kóty Lipovec (585 m).

Osadu Lukáč obchádza z južnej strany, vedie na západné svahy kóty Lipovec (585 m), odkiaľ pokračuje juhovýchodným smerom okrajom lesa po severozápadný okraj intravilánu osady Cetuna, ktorú obchádza zo severu na cestu III. triedy Cetuna-Pod Višňovým. Touto cestou pokračuje severovýchodným smerom, zo západu a severu obchádza osadu Pod Višňovým a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom cez dolinu Javorina do sedla s osadou Žabie. Tu sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom po chrbte na kóte 410 m, odkiaľ vedie lesnou cestou v nezmenenom smere na západné svahy kóty Ostrý vrch (432 m); odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom hranicami parciel, zo severu obchádza túto kótu, pokračuje v nezmenenom smere po zbiehajúcom chrbte do doliny potoka Klanečnica, odkiaľ vedie severozápadným smerom úpätnicou a východným okrajom lesa po most na potoku Klanečnica; tu prechádza na potok a nezmeneným smerom pokračuje potokom Klanečnica po jeho ľavostranný prítok, ktorým - prekračujúc cestu I. triedy Nové Mesto nad Váhom-Veselí na Morave - ide severovýchodným smerom na okraj lesa. Tu sa hranica oblasti stáča na juh a okrajom lesa a hranicami parciel pokračuje na poľnú cestu západne od osady Brestové. Touto cestou ide južným smerom do osady Pažitných mlyn, tu sa stáča a severným smerom nevýraznou dolinkou pokračuje k okraju lesa. Okrajom lesa a hranicami parciel pokračuje severovýchodným smerom na lesnú cestu, ktorou vedie severným smerom ponad pramennú oblasť potoka Lužov; okrajom lesa juhozápadne od kóty Dahatné (530 m) a hranicami lesných porastov severovýchodne od kóty Hlohová (545 m) pokračuje východným a juhovýchodným smerom do doliny bezmenného potoka prameniaceho východne od kóty Hlohová (545 m). Touto dolinou pokračuje severovýchodným smerom na okraj lesa a úpätnicu, ktoré sleduje v nezmenenom smere, ďalej vedie v severozápadnom smere po sútok Bošáčky s jej bezmenným pravostranným prítokom juhovýchodne od kóty 285 m, kde sa stáča na východ. Prekračuje cestu III. triedy Bošáca-Nová Bošáca a jej severovýchodným okrajom pokračuje juhovýchodným smerom po zbiehajúci chrbát severozápadne od kóty 259 m, ktorým vedie severovýchodným smerom na okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom po jeho styk so spevnenou lesnou cestou v Zabudišovej. Touto cestou pokračuje severozápadným smerom na križovatku s lesnou cestou, tu sa hranica oblasti stáča a lesnou cestou vedie severovýchodným smerom na okraj lesa, ktorým ide juhovýchodným smerom, prekračuje Ivanovský potok až po spevnenú cestu v doline Ivanovského potoka, ktorou vedie juhovýchodným smerom po križovatku s poľnou cestou v osade Malinné. Poľnou cestou a okrajom lesa pokračuje severným smerom, zo západu obchádzajúc osadu Malinné, k ľavostrannému prítoku Ivanovského potoka. Východným smerom ho prekračuje a ide na okraj lesa, ktorým vedie južným smerom na lesnú cestu juhovýchodne od kóty Lukovský vrch (596 m). Poľnou cestou ide hranica oblasti južným smerom na okraj lesa. Ním pokračuje juhozápadným smerom na poľnú cestu severne od Melčických kopaníc, touto cestou ide juhovýchodným smerom na okraj lesa, ktorým pokračuje v nezmenenom smere na poľnú cestu južne od osady Jurákovci. Touto cestou pokračuje severozápadným smerom na okraj lesa, kde sa hranica oblasti stáča, severovýchodným smerom okrajom lesa, zo severu obchádza osadu Jurákovci a pokračuje na poľnú cestu východne od kóty Veľký háj (426 m). Touto cestou ide severozápadným smerom až na koniec jej styku s okrajom lesa. Tu sa hranica oblasti stáča na severovýchod, prekračuje potok Chocholnica a ide na cestu III. triedy Chocholná - Velčice-Palčie. Severovýchodným okrajom tejto cesty ide juhovýchodným smerom, asi po 300 m sa stáča na severovýchod, kde pokračuje hranicami parciel na okraj lesa západne od kóty Skalický vrch (438 m).

Okrajom lesa ide severovýchodným smerom na poľnú cestu východne od osady Brúsne. Tu sa hranica oblasti stáča na sever a západ a touto poľnou cestou vedie na cestu I. triedy Drietoma-Starý Hrozenkov, ktorou pokračuje južným smerom na prípojku lesnej cesty. Touto cestou i okrajom lesa ide východným smerom k ľavostrannému prítoku Drietomice, potokom pokračuje východným smerom na lesnú cestu, ktorou vedie juhovýchodným smerom na okraj lesa južne od kóty 432 m. Okrajom lesa ide hranica oblasti východným smerom na lesnú cestu, ktorou vedie juhovýchodným smerom na okraj lesa juhozápadne od Starej hory. Okrajom lesa vychádza severným smerom a pokračuje až do záveru doliny západne od kóty 385 m. Tu sa hranica oblasti stáča na juhovýchod a dolinou schádza na úpätnicu Čechovky, ktorou pokračuje južným smerom po zbiehajúci chrbát severozápadne od kóty 209 m. Ním pokračuje severovýchodným smerom na kótu 304 m, okrajom lesa ide východným smerom, obchádza kóty 387 m, 385 m cez dolinu Orechovského potoka, cez kótu Latovec (468 m) po zbiehajúci chrbát kóty M. Černatina (497 m). Tadiaľ pokračuje severovýchodným smerom až na cestu III. triedy Dolná Súča-Polníky. Cestou vedie v nezmenenom smere po jej premostenie cez pravostranný bezmenný prítok Súčanky pri juhozápadnej časti intravilánu obce Dolná Súča, kde sa stáča a pokračuje proti toku západným smerom. Približne po 500 m sa stáča na sever a po hraniciach parciel z východu obchádza kótu Krasín (516 m) až na cestu III. triedy Horná Súča-Dolá Súča. Severovýchodným okrajom tejto cesty ide juhovýchodným smerom, asi po 150 m sa stáča na východ a hranicami parciel vedie na potok Súčanka. Potokom proti toku pokračuje severozápadným smerom po jeho ľavostranný prítok, ktorým ide severným smerom po odbočku cesty III. triedy Horná Súča-Dolná Súča. Tu sa hranica oblasti stáča a východným smerom hranicami parciel vedie na okraj lesa, ktorým pokračuje juhovýchodným smerom na lesnú cestu južne od kóty Kamenný vŕšok (556 m). Touto cestou a hranicami parciel ide juhovýchodným smerom na rázcestie dvoch lesných ciest severovýchodne od obce Dolná Súča, odkiaľ pokračuje po lesnej ceste juhovýchodným smerom až na okraj lesa. Ním pokračuje severovýchodným smerom do doliny Kľúčovského potoka prameniaceho juhovýchodne od kóty Kamenný vŕšok (556 m). Touto dolinou ide severozápadným smerom na okraj lesa juhovýchodne od kóty 473 m. Okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom, obchádza kótu Malý Jelenec (459 m) do doliny bezmenného pravostranného prítoku potoka Ľuborča, odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom cez chrbát Bukovinka hranicami lesných porastov do doliny potoka Ľuborča, severne od Trenčianskej Závady. Potokom Ľuborča vedie juhovýchodným smerom po cestu III. triedy severovýchodne od obce Trenčianska Závada. Cestou pokračuje severovýchodným smerom na severovýchodnú stranu cesty III. triedy Ľuborča-Antonstal, po ktorej vedie severozápadným smerom; asi po 200 m ide hranicami parciel severným smerom na okraj lesa severovýchodne od Trenčianskej Závady, ktorým pokračuje severným smerom, zo západu obchádza obec Horné Srnie až po sútok bezmenného ľavostranného prítoku s riekou Vlára severovýchodne od kóty 543 m; proti toku rieky Vlára pokračuje severným smerom, západne od kóty 438 m sa stáča na východ, prekračuje železničnú trať a cestu I. triedy Horné Srnie-Zábava. Východným okrajom tejto cesty pokračuje južným smerom na ľavostranný prítok rieky Vlára, kde sa hranica oblasti stáča na severovýchod a proti toku tohto prítoku pokračuje severovýchodným smerom po okraj lesa v jeho pramennej oblasti. Okrajom lesa a lesnými porastmi pokračuje východným smerom na hranicu lesa juhovýchodne od kóty 423 m. Týmto okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom do Bolešovskej doliny. Bolešovským potokom pokračuje hranica oblasti severným smerom po jeho ľavostranný prítok, prítokom vedie severovýchodným smerom na lesnú cestu, ktorou pokračuje severným smerom na okraj lesa juhozápadne od kóty Tlstá hora (534 m). Okraj lesa sleduje severovýchodným smerom na lesnú cestu západne od osady Tlstá hora. Cestou pokračuje východným smerom, severne obchádza osadu Tlstá hora na okraj lesa východne od osady, ktorým vedie severným smerom, pretína bezmenný vodný tok prameniaci juhovýchodne od horárne Chrastková až po priesek elektrovodu. Priesekom pokračuje severovýchodným smerom po prameň bezmenného vodného toku severozápadne od kóty Kasnák (352 m), kde sa stáča a pokračuje juhovýchodným smerom dolinou tohto potoka na okraj lesa, ktorým vedie severným smerom až do Krivoklátskej doliny, kde pretína vodný tok a cestu III. triedy.

Po jej severovýchodnej strane pokračuje juhovýchodným smerom po málo výrazný chrbát kóty Babiná (444 m) západne od obce Pruské. Týmto chrbtom pokračuje severným smerom po okraj lesa a hranicami porastov cez cestu III. triedy Pruské-Vršatské Podhradie. Dolinou Podhorského potoka vedie po lesnú cestu juhovýchodne od kóty Kalvária (470 m), ktorou pokračuje severozápadným smerom po jej styk s hranicou katastrálnych území Tuchyňa, Mikušovce a hranicou vedie východným smerom po pravostranný prítok Tovarského potoka prameniaceho severovýchodne od kóty Kalvária (470 m). Hranicou parciel pokračuje severným smerom po južný okraj intravilánu obce Mikušovce. Západným okrajom intravilánu ide severozápadným smerom po úpätnicu, ktorou pokračuje nezmeneným smerom Červenokamenskou dolinou k juhovýchodnému okraju intravilánu obce Červený Kameň. Severovýchodným okrajom intravilánu tejto obce pokračuje po jeho priesečník s poľnou cestou juhozápadne od kóty Závlačná (635 m), kde sa stáča a juhovýchodným smerom pokračuje poľnou cestou po málo výraznú dolinu juhozápadne od kóty Závlačná (635 m). Tu sa stáča, údolnicou a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom na poľnú cestu východne od kóty Závlačná (635 m), ňou pokračuje severozápadným smerom do pramennej oblasti potoka Kvašov. Ďalej vedie potokom Kvašov juhovýchodným smerom (asi 750 m), odkiaľ prevažne severovýchodným smerom pokračuje hranicami parciel a porastov k intravilánu obce Lednica. Obec z juhu obchádza, pretína potok Lednica, dve cesty III. triedy a bočným nevýrazným chrbtom juhozápadne od kóty 570 m pokračuje severovýchodným smerom po poľnú cestu juhovýchodne od obce Lednica a ňou ide severozápadným smerom k východnému okraju intravilánu obce Lednica. Odtiaľto pokračuje východným smerom nevýrazným chrbtom na kótu 570 m, kde sa stáča a severozápadným smerom vedie po chrbte po okraj lesa východne od kóty Kamenná hora (632 m); nezmeneným smerom pokračuje lesnou cestou do sedla severne od kóty Kamenná hora (632 m) a bočným chrbtom vystupuje na kótu Zrnová (854 m). Tu sa hranica stáča západným smerom, po zbiehajúcom chrbte pokračuje cez dolinu Lednica na kótu 789 m, Kobylinec (911 m), kótu 712 m po okraj lesa, ktorým vedie severným smerom po jeho priesečník s cestou III. triedy Červený Kameň-Nedašov. Touto cestou pokračuje severným a severozápadným smerom po jej priesečník s republikovou hranicou ČSR - SSR v lokalite Zápechová. Hranicou pokračuje južným smerom cez kóty Kosák (766 m), Hladný vrch (742 m), Čupec (819 m), Nová hora (646 m), Vysoký vŕšok (596 m), Nová hora (526 m) do východiskového bodu.

Územie oblasti má výmeru 43 519 ha, z toho 28 420 ha lesný pôdny fond, 12 004 ha poľnohospodársky pôdny fond (z toho 2431 ha orná pôda, 365 ha záhrady, 110 ha ovocné sady, 4174 ha lúky, 4924 ha pasienky), 226 ha ostatné vodné plochy, 338 ha zastavané plochy a nádvoria, 2531 ha ostatné plochy.

Poznámky pod čiarou

)

1) Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 72/1969 Zb., zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.

2) Napr. zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).