Vyhláška č. 42/1989 Zb.Vyhláška ministra zahraničních vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach

Čiastka 10/1989
Platnosť od 03.04.1989
Účinnosť od 03.04.1989
Redakčná poznámka

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 86 dňom 9. apríla 1989.

42

VYHLÁŠKA

ministra zahraničních vecí

z 3. apríla 1989

o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach


Dňa 21. decembra 1987 bola vo Varšave podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 10. marca 1989.

Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 86 dňom 9. apríla 1989. Týmto dňom stratí platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach zo 4. júla 1961, vyhlásená č. 66/1962 Zb.

Slovenské znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.

Minister:

JUDr. Johanes v. r.

ZMLUVA

medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach

Prezident Československej socialistickej republiky

a

Štátna rada Poľskej ľudovej republiky

vedení prianím ďalej rozvíjať priateľské vzťahy medzi oboma štátmi v súlade so Zmluvou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou z 1. marca 1967 a

v snahe prehĺbiť a zdokonaliť vzájomné vzťahy oboch štátov v oblasti právnych stykov

rozhodli sa uzavrieť túto zmluvu.

Na tento účel vymenovali zo svojich splnomocnencov:

Prezident Československej socialistickej republiky Bohuslava Chňoupka, ministra zahraničných vecí

Štátna rada Poľskej ľudovej republiky

Mariana Orzechowského, ministra zahraničných vecí,

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré vzájomne zistili v riadnej a náležitej forme, sa dohodli takto:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Právna ochrana

(1) Štátni občania jednej zmluvnej strany požívajú na území druhej zmluvnej strany rovnakú právnu ochranu v osobných a majetkových veciach ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(2) Štátni občania jednej zmluvnej strany majú právo obracať sa voľne a bez prekážok na orgány druhej zmluvnej strany príslušné v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, vystupovať pred nimi, podávať žiadosti a návrhy a vykonávať iné procesné úkony za rovnakých podmienok ako štátni občania druhej zmluvnej strany.

(3) Ustanovenia tejto zmluvy týkajúce sa štátnych občanov zmluvných strán sa použijú obdobne aj na právnické osoby zriadené podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej majú sídlo.

Článok 2

Poskytovanie právnej pomoci

(1) Súdy, prokuratúry, štátne notárstva (ďalej „justičné orgány“) a iné orgány zmluvných strán činné v občianskych, rodinných a trestných veciach si poskytujú v týchto veciach navzájom právnu pomoc.

(2) V pracovných veciach si poskytujú navzájom právnu pomoc len súdy a prokuratúry.

Článok 3

Spôsob styku

(1) Justičné orgány zmluvných strán sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú navzájom priamo, ak nie je v tejto zmluve ustanovené inak.

(2) Iné orgány činné v občianskych, rodinných a trestných veciach sa pri vykonávaní tejto zmluvy stýkajú prostredníctvom orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku, ak nie je v tejto zmluve ustanovené inak.

(3) Pokiaľ ide o prevzatie trestného stíhania, vydávanie, prevoz, dočasné odovzdávanie osôb podľa článku 80 a oznamovanie odsúdenia, justičné orgány zmluvných strán sa stýkajú prostredníctvom svojich ústredných orgánov. Ústredné orgány sa môžu dohodnúť, že pri prevzatí trestného stíhania sa určené súdy a prokuratúry zmluvných strán budú stýkať navzájom priamo.

(4) Ústrednými orgánmi v zmysle tejto zmluvy sú zo strany Československej socialistickej republiky: Generálna prokuratúra Československej socialistickej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; zo strany Poľskej ľudovej republiky: Generálna prokuratúra Poľskej ľudovej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Poľskej ľudovej republiky.

Článok 4

Jazyk pri vzájomnom styku

(1) Orgány zmluvných strán vo vzájomných stykoch používajú pri vykonávaní tejto zmluvy vlastný úradný jazyk alebo ruský jazyk.

(2) Ak podľa ustanovení tejto zmluvy treba pripojiť preklad zasielaných listín a dokladov do jazyka druhej zmluvnej strany, tieto preklady musia byť vyhotovené súdnym tlmočníkom, diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom jednej zo zmluvných strán.

Článok 5

Rozsah právnej pomoci

Zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc výkonom jednotlivých procesných úkonov, najmä spisovaním, zasielaním a doručovaním listín, vykonávaním prehliadok, odnímaním a odovzdávaním vecných dôkazov, vykonávaním znaleckých posudkov, výsluchom účastníkov, obvinených, obžalovaných, svedkov a znalcov, výsluchom strán a iných osôb a výkonom rozhodnutí.

Článok 6

Obsah a forma dožiadania o právnu pomoc

(1) Dožiadanie o poskytnutie právnej pomoci musí obsahovať:

a) označenie dožadujúceho orgánu,

b) označenie dožiadaného orgánu,

c) označenie veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc,

d) meno a priezvisko účastníkov, obvinených, obžalovaných alebo odsúdených, miesto ich trvalého alebo prechodného pobytu, ich štátne občianstvo, povolanie a v trestných veciach podľa možnosti aj miesto a dátum narodenia a mená rodičov; u právnických osôb ich názov a sídlo,

e) mená, priezviská a adresy zástupcov osôb uvedených pod písmenom d),

f) predmet dožiadania a údaje, ktoré sú potrebné na jeho vybavenie, najmä mená, priezviská a adresy svedkov, ak sú známe,

g) v trestných veciach i opis a označenie spáchaného súdne trestného činu.

(2) Dožiadanie musí byť opatrené podpisom oprávnenej úradnej osoby a úradnou pečiatkou dožadujúceho orgánu.

(3) Zmluvné strany môžu pri dožiadaní o právnu pomoc používať dvojjazyčné tlačivá.

Článok 7

Spôsob vybavenia dožiadania o právnu pomoc

(1) Pri vybavovaní dožiadania použije dožiadaný orgán právne predpisy svojho štátu. Použije však spôsob vybavenia žiadaný dožadujúcim orgánom, ak to nie je v rozpore s právnym poriadkom dožiadanej zmluvnej strany.

(2) Ak dožiadaný orgán nie je príslušný, zašle dožiadanie príslušnému orgánu a upovedomí o tom dožadujúci orgán.

(3) Ak nie je známa presná adresa osoby uvedenej v dožiadaní, dožiadaný orgán urobí potrebné opatrenia na jej zistenie.

(4) Na požiadanie dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán včas oznámi dožadujúcemu orgánu a účastníkom konania miesto a čas vybavenia dožiadania.

(5) Po vybavení dožiadania vráti dožiadaný orgán spisy dožadujúcemu orgánu; v prípadoch, v ktorých nebolo možné dožiadaniu vyhovieť, spisy vráti a súčasne oznámi dôvody, ktoré zabránili jeho vybaveniu.

Článok 8

Ochrana svedkov a znalcov

(1) Ak je v konaní pred justičnými orgánmi jednej zmluvnej strany potrebná osobná účasť svedka alebo znalca, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, treba sa obrátiť na príslušný orgán druhej zmluvnej strany so žiadosťou o doručenie predvolania.

(2) Predvolanie nesmie obsahovať hrozbu donútenia pre prípad nedostavenia sa.

(3) Svedok alebo znalec, ktorý sa dostaví na predvolanie orgánu druhej zmluvnej strany, nesmie byť na území tejto zmluvnej strany bez ohľadu na svoje štátne občianstvo stíhaný podľa trestných ani správnych predpisov ani vzatý do väzby, nesmie sa na ňom vykonať trest uložený súdom za súdne trestný čin, ktorý je predmetom konania, v ktorom bol predvolaný, ani za iný čin, ktorý spáchal pred prekročením štátnych hraníc dožadujúcej zmluvnej strany, alebo za súdne trestný čin, ktorý by vyplynul z jeho výpovede.

(4) Túto ochranu však svedok alebo znalec stratí, ak neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany do týždňa po tom, keď mu dožadujúci orgán oznámi, že jeho prítomnosť už nie je potrebná. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý svedok alebo znalec nemohol opustiť územie dožadujúcej zmluvnej strany bez svojho zavinenia.

(5) Svedok alebo znalec má právo na náhradu nákladov na cestu a pobyt, ako aj ušlého zárobku a znalec okrem toho aj na znalcovské. V predvolaní sa uvedie, aké náhrady svedkovi alebo znalcovi patria. Na žiadosť svedka alebo znalca dožadujúca zmluvná strana poskytne preddavok na náhradu nákladov.

Článok 9

Doručovanie písomností

Dožiadaný orgán doručí písomnosti podľa právnych predpisov svojho štátu, ak doručovaná písomnosť je napísaná v jazyku dožiadanej zmluvnej strany alebo je k nej pripojený overený preklad do tohto jazyka. Inak doručí písomnosť adresátovi, ak je ochotný ju dobrovoľne prevziať.

Článok 10

Doklad o doručení

Dokladom o doručení je potvrdenie o prevzatí opatrené dátumom doručenia, podpismi doručujúceho a príjemcu a odtlačkom pečiatky doručujúceho orgánu alebo osvedčenie doručujúceho orgánu potvrdzujúce dátum, miesto a spôsob doručenia. Ak sa doručovaná písomnosť zašle vo dvoch vyhotoveniach, prijatie písomnosti a vykonané doručenie sa môže potvrdiť aj na druhom rovnopise.

Článok 11

Trovy právnej pomoci

(1) Každá zo zmluvných strán znáša všetky trovy vzniknuté pri poskytovaní právnej pomoci na svojom území.

(2) Dožiadaný orgán oznámi dožadujúcemu orgánu výšku vzniknutých trov. Ak dožadujúci orgán náhradu trov vymôže od osoby, ktorá je povinná ju zaplatiť, náhrada trov zostane na dožadujúcej zmluvnej strane.

Článok 12

Právne informácie

(1) Ústredné orgány zmluvných strán si vzájomne zasielajú najdôležitejšie zákonné predpisy z oblasti občianskeho, rodinného, pracovného a trestného práva.

(2) Ústredné orgány zmluvných strán si na základe žiadosti poskytujú informácie o svojich právnych predpisoch, ako aj informácie o praxi justičných orgánov.

Článok 13

Odovzdávanie vecí a devízových hodnôt

Ak sa podľa tejto zmluvy budú odovzdávať veci alebo devízové hodnoty z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany alebo sa budú odovzdávať diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany, bude potrebné dodržiavať príslušné právne predpisy zmluvnej strany, ktorej orgán veci alebo devízové hodnoty odovzdáva.

Článok 14

Zisťovanie adries a iných údajov

(1) Justičné orgány zmluvných strán si na základe žiadosti poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržiavajúcich sa na ich území.

(2) Ak sa na justičnom orgáne jednej zmluvnej strany uplatní nárok na výživné proti osobe, ktorá sa zdržiava na území druhej zmluvnej strany, justičný orgán tejto zmluvnej strany poskytne na základe žiadosti pomoc aj pri zistení zamestnávateľa tejto osoby, ako aj výšky príjmu, ktorý dosahuje.

Článok 15

Platnosť listín

(1) Listiny, ktoré vydal alebo overil príslušný orgán jednej zmluvnej strany a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky, podpisom oprávnenej úradnej osoby, sa použijú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. To isté platí i pre odpisy a preklady listín, ktoré overil príslušný orgán.

(2) Listiny, ktoré sa na území jednej zmluvnej strany považujú za verejné, na území druhej zmluvnej strany majú dôkaznú moc verejných listín.

Článok 16

Zasielanie dokladov o osobnom stave

(1) Príslušné orgány zmluvných strán si budú navzájom zasielať výpisy z matrík týkajúce sa zápisov o štátnych občanoch jednej zmluvnej strany v matrikách druhej zmluvnej strany. Výpisy sa budú zasielať ihneď po vykonaní zápisu do matrík, a to bezplatne diplomatickou cestou.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije aj v tom prípade, keď v matrike jednej zmluvnej strany sa vykonajú dodatočné zápisy, zmeny alebo opravy v zápisoch o osobnom stave štátnych občanov druhej zmluvnej strany. V tomto prípade sa výpis z matriky zasiela s vykonanými zmenami a doplneniami.

(3) Matričné úrady jednej zmluvnej strany zašlú na žiadosť orgánov druhej zmluvnej strany žiadané výpisy pre úradnú potrebu bezplatne diplomatickou cestou.

(4) Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o zaslanie výpisu z matriky možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

Článok 17

Zmluvné strany si budú navzájom zasielať odpisy právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa osobného stavu štátnych občanov druhej zmluvnej strany.

Článok 18

Žiadosti štátnych občanov jednej zmluvnej strany o vydanie a zaslanie listín o vzdelaní, o odpracovaných rokoch alebo iných listín o osobných alebo majetkových právach a záujmoch týchto občanov možno zaslať priamo príslušnému orgánu druhej zmluvnej strany. Vyžiadané doklady sa žiadateľovi zašlú prostredníctvom diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu zmluvnej strany, ktorej orgán doklad vydal. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad pri odovzdaní vyberie od žiadateľa poplatok za vyhotovenie dokladu.

DRUHÁ ČASŤ

OBČIANSKE, RODINNÉ A PRACOVNÉ VECI

Článok 19

Všeobecné ustanovenie

Ak je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy daná právomoc na konanie justičných orgánov oboch zmluvných strán a návrh na začatie konania bol podaný jednému z nich, je vylúčená právomoc justičného orgánu druhej zmluvnej strany.

PRVÁ HLAVA

VECI OSOBNÉHO STAVU

Článok 20

Spôsobilosť na práva a právne úkony

(1) Spôsobilosť fyzickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je táto osoba štátnym občanom.

(2) Spôsobilosť právnickej osoby na práva a právne úkony sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, podľa ktorého právnická osoba vznikla.

Pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Článok 21

Ak táto zmluva neustanovuje inak, právomoc na konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, o spôsobilosti ktorej sa má rozhodnúť. Tento súd použije právny poriadok svojho štátu, ak v tejto zmluve nie je ustanovené inak.

Článok 22

(1) Ak súd jednej zmluvnej strany zistí, že u štátneho občana druhej zmluvnej strany, ktorý má bydlisko na jej území, sú dôvody na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, upovedomí o tom príslušný súd druhej zmluvnej strany.

(2) V neodkladných prípadoch môže súd uvedený v odseku 1 urobiť predbežné opatrenia potrebné na ochranu tejto osoby alebo jej majetku. Odpisy týchto opatrení sa zašlú príslušnému súdu druhej zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je táto osoba.

(3) Ak súd druhej zmluvnej strany, ktorý bol upovedomený o dôvodoch pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, nezačne do troch mesiacov konanie, alebo sa v tejto lehote nevyjadrí, konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony začne súd tej zmluvnej strany, na území ktorej má tento štátny občan bydlisko. V takomto prípade rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže byť vyslovené len z dôvodov, ktoré sú určené právnymi poriadkami obidvoch zmluvných strán. Rozhodnutie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zašle príslušnému súdu druhej zmluvnej strany.

Článok 23

Ustanovenia článkov 21 a 22 sa použijú obdobne i pri vrátení alebo zmene spôsobilosti na právne úkony.

Článok 24

Vyhlásenie za mŕtveho

(1) Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

(2) Právomoc na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je daná súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bola osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, v čase, keď podľa posledných správ bola ešte nažive.

(3) Súd jednej zmluvnej strany môže vyhlásiť štátneho občana druhej zmluvnej strany za mŕtveho:

a) na návrh osoby, ktorá mieni uplatniť nárok vyplývajúci z dedičského alebo manželského majetkového práva na nehnuteľnosť nezvestného alebo zomrelého nachádzajúcu sa na území zmluvnej strany, ktorej súd uskutočňuje konanie,

b) na návrh manžela nezvestného alebo zomrelého, ktorý v čase podania návrhu má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, ktorej súd uskutočňuje konanie.

(4) Rozhodnutia vynesené podľa odseku 3 majú právne dôsledky len na území zmluvnej strany, ktorej súd o veci rozhodol.

DRUHÁ HLAVA

RODINNÉ VECI

Článok 25

Uzavretie manželstva

(1) Podmienky uzavretia manželstva sa spravujú pre každú osobu, ktorá mieni uzavrieť manželstvo, právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej je štátnym občanom.

(2) Forma uzavretia manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území sa manželstvo uzaviera.

(3) Forma uzavretia manželstva pred oprávneným diplomatickým zástupcom alebo konzulárnym úradníkom sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorá diplomatického zástupcu alebo konzulárneho úradníka vyslala.

Článok 26

Osobné a majetkové vzťahy manželov

(1) Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi v čase podania návrhu.

(2) Ak v čase podania návrhu jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, ich osobné a majetkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na ktorej území majú spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, pred ktorej súdom sa uskutočňuje konanie.

(3) Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov podľa odseku 1 je daná právomoc súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia v čase podania návrhu.

(4) Na rozhodovanie o osobných a majetkových vzťahoch manželov podľa odseku 2 je daná právomoc súdu tej zmluvnej strany, na ktorej území majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, právomoc je daná súdom oboch zmluvných strán.

Článok 27

Rozvod

(1) Rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia v čase začatia konania.

(2) Ak v čase začatia konania jeden z manželov je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej majú spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, pred súdom ktorej sa uskutočňuje konanie.

(3) Právomoc na konanie o rozvode podľa odseku 1 je daná súdu tej zmluvnej strany, ktorej štátnymi občanmi sú manželia v čase začatia konania.

(4) Právomoc na konanie o rozvode podľa odseku 2 je daná súdu tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia spoločné bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, právomoc na konanie je daná súdom oboch zmluvných strán.

(5) Súd, ktorý má právomoc na konanie o rozvode manželstva rodičov, má právomoc aj na konanie o výchove a výžive maloletých detí.

Článok 28

Určenie, či tu je alebo nie je manželstvo a neplatnosť manželstva

(1) Určenie, či tu je alebo nie je manželstvo alebo určenie neplatnosti manželstva sa spravuje právnym poriadkom tej zmluvnej strany, podľa ktorej treba posudzovať uzavretie manželstva.

(2) Na určenie právomoci súdu sa obdobne použije článok 27.

Článok 29

Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi

(1) Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane výživy dieťaťa, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je dieťa; ak štátne občianstvo dieťaťa nie je známe, spravujú sa právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko.

(2) Určenie a zapretie rodičovstva určitej osoby, ako aj uznanie rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je matka dieťaťa v čase jeho narodenia; ak štátne občianstvo matky nie je známe, spravuje sa právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo. Pokiaľ ide o formu uznania otcovstva, postačí, ak sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej k uznaniu došlo.

(3) Vo veciach uvedených v odsekoch 1 a 2 je daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán; to sa vzťahuje aj na uznávanie rodičovstva.

Článok 30

Ostatné druhy vyživovacej povinnosti

(1) Ostatné druhy vyživovacej povinnosti podľa rodinného práva sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

(2) Právomoc vo veciach uvedených v odseku 1 je daná súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá uplatňuje nárok na výživné.

Článok 31

Osvojenie

(1) Osvojenie sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu na osvojenie.

(2) Na osvojenie musí dať súhlas osvojované dieťa, ako aj jeho zákonný zástupca a štátne orgány tejto zmluvnej strany, ak to vyžadujú právne predpisy zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojované dieťa.

(3) Ak dieťa osvojujú manželia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, musia byť splnené podmienky ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

(4) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa obdobne vzťahujú na premenu a zrušenie osvojenia.

(5) Na konanie o osvojení, jeho premene alebo o zrušení osvojenia je daná právomoc súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osvojiteľ v čase podania návrhu; v prípade uvedenom v odseku 3 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na ktorej území manželia majú alebo naposledy mali spoločné bydlisko.

Opatrovníctvo

Článok 32

(1) Ak táto zmluva neustanovuje inak, vznik a zánik opatrovníctva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorej je alebo sa má ustanoviť opatrovník.

(2) Právne vzťahy medzi opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej súd ustanovil opatrovníka.

(3) Povinnosť prijať funkciu opatrovníka sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je osoba, ktorá má byť ustanovená za opatrovníka.

(4) Ak štátny občan, ktorému má byť ustanovený opatrovník, má bydlisko na území jednej zmluvnej strany, za opatrovníka sa môže ustanoviť aj štátny občan druhej zmluvnej strany za predpokladu, že má bydlisko na území zmluvnej strany, kde sa má opatrovníctvo vykonávať, a že jeho ustanovenie najlepšie vyhovuje záujmom opatrovanca.

(5) Na konanie o opatrovníctve je daná právomoc súdu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je opatrovanec.

Článok 33

(1) Ak sú na ochranu záujmov štátneho občana jednej zmluvnej strany, ktorého bydlisko, pobyt alebo majetok je na území druhej zmluvnej strany, potrebné opatrenia, súd tejto zmluvnej strany bez odkladu o tom upovedomí súd uvedený v článku 32 ods. 5.

(2) V neodkladných prípadoch môže súd druhej zmluvnej strany vykonať primerané dočasné opatrenia podľa právneho poriadku svojho štátu, musí však o tom bez odkladu upovedomiť súd uvedený v článku 32 ods. 5. Dočasné opatrenia zostanú v platnosti až do iného rozhodnutia tohto súdu.

Článok 34

(1) Súd uvedený v článku 32 ods. 5 môže preniesť vedenie opatrovníctva na súd druhej zmluvnej strany, ak opatrovanec má bydlisko alebo majetok na území tejto zmluvnej strany. Prenesenie sa stane účinné, ak dožiadaný súd vedenie opatrovníctva prevezme a upovedomí o tom dožadujúci súd.

(2) Súd, na ktorý bola prenesená právomoc podľa odseku 1, rozhoduje podľa právneho poriadku svojho štátu.

TRETIA HLAVA

MAJETKOVÉ VECI

Článok 35

Forma právneho úkonu

(1) Forma právneho úkonu sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorým sa spravuje samotný právny úkon. Stačí však, ak sa postupuje podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa právny úkon urobil.

(2) Forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť.

Článok 36

Nehnuteľnosti

Právne vzťahy k nehnuteľnostiam sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť, a na konanie o nich je daná právomoc orgánu tejto zmluvnej strany.

Článok 37

Zmluvné záväzkové vzťahy

(1) Zmluvné záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej bola uzavretá dohoda, ak sa jej účastníci nedohodli na použití iného právneho poriadku, ktorý sa týka záväzkov.

(2) Vo veciach uvedených v odseku 1 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko alebo sídlo. Právomoc je daná aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko alebo sídlo navrhovateľ, za predpokladu, že na tomto území je predmet sporu alebo majetok odporcu.

(3) Právomoc uvedenú v odseku 2 môžu účastníci zmluvného záväzkového vzťahu zmeniť dohodou.

Článok 38

Zodpovednosť za škodu

(1) Zodpovednosť za spôsobenú škodu nevyplývajúcu zo zmluvných záväzkov (porušenia právnych povinností) sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej došlo ku konaniu alebo udalosti zakladajúcej nárok. Ak škodca aj poškodený je štátnym občanom tej istej zmluvnej strany, nárok na náhradu škody sa spravuje právnym poriadkom tejto zmluvnej strany.

(2) Na konanie o náhrade škody je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej došlo k vzniku škody, alebo na území ktorej má škodca bydlisko. Právomoc je daná aj súdu zmluvnej strany, na území ktorej má poškodený bydlisko, ak na tomto území je škodcov majetok.

ŠTVRTÁ HLAVA

DEDIČSKÉ VECI

Článok 39

Zásada rovnosti

(1) Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu nadobúdať majetok alebo práva na území druhej zmluvnej strany dedením zo zákona alebo zo závetu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni občania.

(2) Štátni občania jednej zmluvnej strany môžu v závete nakladať so svojím majetkom nachádzajúcim sa na území druhej zmluvnej strany.

Článok 40

Použitie práva

(1) Dedenie hnuteľností sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti.

(2) Dedenie nehnuteľností sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

(3) Posúdenie otázky, či ide o hnuteľnosť alebo nehnuteľnosť, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa tento majetok nachádza.

Článok 41

Odúmrť

Ak podľa právneho poriadku zmluvnej strany určeného v článku 40 nie sú dedičia, hnuteľnosti nadobudne zmluvná strana, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti, a nehnuteľnosti zmluvná strana, na území ktorej sa nachádzajú.

Článok 42

Závet

(1) Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj právne účinky vád prejavu vôle sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase zriadenia alebo zrušenia závetu.

(2) Forma zriadenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase právneho úkonu, ktorým sa zriadil alebo zrušil závet. Stačí však, ak sa postupovalo podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bol zriadený alebo zrušený závet.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa obdobne použijú na vydedenie, ak je upravené právnym poriadkom zmluvnej strany.

Článok 43

Právomoc orgánov v dedičských veciach

(1) Na prerokovanie hnuteľného dedičstva je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom bol poručiteľ v čase smrti.

(2) Na prerokovanie nehnuteľného dedičstva je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

(3) Ak predmetom dedičstva sú len hnuteľnosti, ktoré zostali po smrti štátneho občana jednej zmluvnej strany na území druhej zmluvnej strany, prejedná celé dedičstvo na návrh dediča príslušný justičný orgán tejto zmluvnej strany, ak s tým súhlasia všetci známi dedičia.

Článok 44

Otvorenie a vyhlásenie závetu

Na vyhlásenie závetu je daná právomoc justičného orgánu zmluvnej strany, na území ktorej je závet. Justičnému orgánu príslušnému na prejednanie dedičstva treba zaslať overený odpis závetu a zápisnice o jeho vyhlásení.

PIATA HLAVA

PRACOVNÉ VECI

Článok 45

(1) Účastníci sa môžu dohodnúť, že pracovný pomer sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia.

(2) Ak nedošlo k dohode podľa odseku 1, vznik, zmena a zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z neho vyplývajúce sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej pracovník vykonáva, vykonával alebo mal vykonávať prácu. Ak pracovník vykonáva prácu na území jednej zmluvnej strany na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo na území druhej zmluvnej strany, vznik, zmena a zánik pracovného pomeru, ako aj nároky z neho vyplývajúce sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej má organizácia sídlo.

(3) Vo veciach uvedených v odseku 2 je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej pracovník vykonáva, vykonával alebo mal vykonávať prácu. Rovnako je daná právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má odporca bydlisko (sídlo), ako aj na území ktorej má navrhovateľ bydlisko (sídlo), ak sa na tomto území nachádza predmet sporu alebo majetok odporcu.

(4) Právomoc určenú v odseku 3 môžu účastníci pracovnoprávnych vzťahov zmeniť dohodou.

ŠIESTA HLAVA

TROVY KONANIA A ÚĽAVY

Článok 46

Oslobodenie od zloženia istoty na trovy konania

Štátnym občanom jednej zmluvnej strany, ktorí vystupujú pred súdmi druhej zmluvnej strany, ak majú bydlisko alebo pobyt na území jednej zo zmluvných strán, nemožno uložiť zloženie istoty na trovy konania len z toho dôvodu, že sú cudzinci, alebo že nemajú na území druhej zmluvnej strany bydlisko alebo pobyt.

Oslobodenie od poplatkov

Článok 47

(1) Štátni občania jednej zmluvnej strany majú na území druhej zmluvnej strany nárok na oslobodenie od poplatkov a preddavkov a iných trov konania, ako aj nárok na ustanovenie bezodplatného právneho zástupcu za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako jej vlastní štátni občania.

(2) Oslobodenie podľa odseku 1 sa vzťahuje na celé konanie vrátane konania o výkone rozhodnutia.

(3) Oslobodenie od poplatkov priznané príslušným justičným orgánom jednej zmluvnej strany v určitej veci sa vzťahuje na všetky procesné úkony, ktoré uskutoční v tomto konaní justičný orgán druhej zmluvnej strany.

Článok 48

(1) Oslobodenie podľa článku 47 sa poskytuje na základe osvedčenia o osobných, rodinných a majetkových pomeroch žiadateľa. Toto osvedčenie vydáva príslušný orgán zmluvnej strany, na ktorej území má žiadateľ bydlisko alebo pobyt.

(2) Ak žiadateľ nemá bydlisko ani pobyt na území žiadnej zo zmluvných strán, osvedčenie môže vydať i diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany, ktorej štátnym občanom je.

(3) Justičný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o oslobodenie od poplatku, môže od orgánu, ktorý osvedčenie vydal, žiadať doplnenie údajov alebo potrebné objasnenie.

Článok 49

(1) Štátny občan jednej zmluvnej strany, ktorý podáva žiadosť o oslobodenie od trov konania alebo o bezplatné zastupovanie v konaní pred justičným orgánom druhej zmluvnej strany, môže ju uplatniť písomne alebo ústne na príslušnom súde podľa miesta bydliska alebo pobytu. Súd postúpi žiadosť príslušnému justičnému orgánu druhej zmluvnej strany s osvedčením vydaným podľa článku 48.

(2) Žiadosť podľa odseku 1 možno podať súčasne s návrhom na začatie konania.

Článok 50

Justičný orgán jednej zmluvnej strany, ktorý vo veci náhrady nákladov konania, ako aj doplnenia návrhu predvoláva účastníka konania, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, určí na to lehotu najmenej jeden mesiac. Lehota sa počíta od dňa doručenia písomnosti.

Článok 51

Lehoty

(1) Ak justičný orgán jednej zmluvnej strany určil účastníkovi konania, ktorý má bydlisko na území druhej zmluvnej strany, lehotu na vykonanie procesného úkonu, pre dodržanie určenej lehoty je rozhodný dátum poštovej pečiatky potvrdzujúci, kedy bola odoslaná písomnosť, ktorou sa má uložený úkon vykonať.

(2) V prípade, že treba v určenej lehote zložiť na území druhej zmluvnej strany preddavky alebo poplatky vyžadované justičným orgánom, ktorý vo veci koná, pre dodržanie určenej lehoty je rozhodujúci dátum ich zloženia v banke zmluvnej strany, na území ktorej má účastník konania bydlisko.

(3) Následky nedodržania lehoty sa budú posudzovať podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej justičný orgán vo veci koná.

SIEDMA HLAVA

UZNANIE A VÝKON ROZHODNUTÍ

Článok 52

Uznanie rozhodnutí nemajetkovej povahy

Právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nemajetkovej povahy v občianskych, rodinných a pracovných veciach a vo veciach starostlivosti o deti aj neprávoplatné rozhodnutia, ak sú vykonateľné, ktoré vydali justičné orgány jednej zmluvnej strany, sa uznávajú na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho konania pod podmienkou, že justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali právoplatné rozhodnutie v tej istej veci skôr, alebo ak podľa tejto zmluvy alebo v prípadoch touto zmluvou neupravených podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území sa o uznanie žiada, nie je konanie veci vo výlučnej právomoci justičných orgánov tejto zmluvnej strany.

Článok 53

Uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach

(1) Zmluvné strany za podmienok ustanovených v tejto zmluve uznávajú a vykonávajú na svojom území tieto rozhodnutia vydané justičnými orgánmi druhej zmluvnej strany:

a) rozhodnutia v občianskych, rodinných a pracovných veciach majetkovej povahy,

b) rozhodnutia v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody spôsobenej súdne trestným činom.

(2) Za rozhodnutia podľa odseku 1 sa považujú aj súdom schválené zmiery v rodinných, občianskych a pracovných veciach majetkovej povahy, ako aj rozhodnutia v dedičských veciach vydané justičnými orgánmi zmluvnej strany, ktoré majú podľa právneho poriadku tejto zmluvnej strany právomoc na konanie.

Článok 54

Rozhodnutia uvedené v článku 53 sa budú uznávať a vykonávať na území druhej zmluvnej strany pod podmienkou, že:

a) podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, je právoplatné a vykonateľné a vo veciach týkajúcich sa výživného aj neprávoplatné, ak je vykonateľné,

b) justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, mal právomoc vo veci rozhodnúť podľa tejto zmluvy a v prípadoch touto zmluvou neupravených, podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada,

c) účastníkovi nebola odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní; v prípade obmedzenej spôsobilosti bol riadne zastúpený a najmä účastník, ktorý sa nezúčastnil na konaní, bol riadne a včas predvolaný,

d) o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi už skôr právoplatne nerozhodol justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať, alebo ak medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci nebolo už skôr začaté konanie pred justičným orgánom zmluvnej strany, na území ktorej má byť rozhodnutie uznané a vykonané,

e) rozhodnutie justičného orgánu tretieho štátu medzi tými istými účastníkmi v tej istej veci nebolo už uznané alebo vykonané na území zmluvnej strany, kde rozhodnutie má byť uznané a vykonané,

f) pri vydaní rozhodnutia bol použitý právny poriadok určený podľa tejto zmluvy a v prípade, ak zmluva neupravuje použitie právneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej má byť toto rozhodnutie uznané a vykonané.

Článok 55

(1) Návrh na uznanie alebo výkon rozhodnutia sa môže podať priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať, alebo prostredníctvom súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni.

(2) K návrhu treba pripojiť:

a) rozhodnutie alebo jeho overený odpis spolu s potvrdením o právoplatnosti a vykonateľnosti a vo veciach týkajúcich sa výživného, ak je rozhodnutie neprávoplatné, potvrdenie o vykonateľnosti, ak to nevyplýva zo samotného rozhodnutia,

b) potvrdenie o tom, že účastník, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané a ktorý sa na pojednávaní nezúčastnil, bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané, v prípade obmedzenej procesnej spôsobilosti potvrdenie, že bol riadne zastúpený,

c) potvrdenie o tom, že účastníkovi, proti ktorému bolo rozhodnutie vydané, bolo toto rozhodnutie podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na území ktorej bolo vydané, doručené na doručenku spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok,

d) overený preklad návrhu na uznanie alebo výkon rozhodnutia i listín uvedených v písmenách a) až c) tohto odseku do jazyka zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať alebo vykonať.

Článok 56

Spôsob uznania a výkonu rozhodnutia

(1) Uznať alebo nariadiť výkon rozhodnutia má právomoc súd zmluvnej strany, na území ktorej sa rozhodnutie má uznať alebo vykonať.

(2) V tomto konaní sa súd obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 54 a 55.

(3) Uznanie a výkon rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Táto zásada platí aj pre náležitosti návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia. K návrhu na uznanie a výkon rozhodnutia treba pripojiť jeho odpisy, ako aj odpisy príloh, aby mohli byť doručené účastníkom konania.

(4) Ak na území zmluvnej strany, ktorej súd vydal rozhodnutie, bol v dôsledku obnovy konania alebo sťažnosti pre porušenie zákona v tejto veci povolený odklad jeho výkonu, treba na území druhej zmluvnej strany konanie o návrhu na povolenie výkonu rozhodnutia alebo už povolený výkon odložiť.

(5) Pred vydaním rozhodnutia o uznaní alebo nariadení výkonu rozhodnutia súd môže, ak to považuje za potrebné, vypočuť účastníkov konania. Súd si môže tiež vyžiadať ďalšie informácie od súdu, ktorý rozhodnutie vydal.

Výkon rozhodnutia o náhrade trov

Článok 57

(1) Ak účastníkovi oslobodenému podľa článku 47 bolo právoplatným rozhodnutím uložené na území jednej zmluvnej strany nahradiť trovy konania druhého účastníka, príslušný súd na území druhej zmluvnej strany nariadi bezplatne výkon rozhodnutia na vymoženie týchto trov na návrh oprávneného.

(2) Do trov konania o nariadení výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sa počítajú aj trovy spojené s prekladom a overením listín.

Článok 58

(1) Súd, ktorý nariadil výkon rozhodnutia o náhrade trov konania, obmedzí svoje skúmanie len na to, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a či je vykonateľné.

(2) K návrhu na výkon rozhodnutia sa pripojí rozhodnutie alebo overený odpis časti rozhodnutia obsahujúcej tento výrok a potvrdenie vydané príslušným súdom, že výrok o trovách konania je právoplatný a vykonateľný, ako aj overený preklad týchto dokladov.

(3) Justičný orgán zmluvnej strany, na území ktorej trovy preddavkoval štát, požiada príslušný súd druhej zmluvnej strany, aby trovy konania vymohol. Tento súd uskutoční výkon bezplatne podľa právneho poriadku svojho štátu a vymoženú sumu odovzdá diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu druhej zmluvnej strany. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne.

TRETIA ČASŤ

TRESTNÉ VECI

PRVÁ HLAVA

PREVZATIE TRESTNÉHO STÍHANIA

Článok 59

Povinnosť prevziať trestné stíhanie

(1) Každá zmluvná strana sa zaväzuje na žiadosť druhej zmluvnej strany začať trestné stíhanie proti svojim štátnym občanom, ako aj proti cudzincom, ak majú na jej území bydlisko, ktorí mali na území dožadujúcej zmluvnej strany spáchať súdne trestný čin.

(2) Zmluvné strany môžu žiadať o prevzatie stíhania takých porušení práva, ktoré sa podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany považujú za súdne trestný čin a podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany iba za priestupok.

(3) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 príslušné justičné orgány dožiadanej zmluvnej strany postupujú podľa svojho právneho poriadku.

(4) Ak z činu, ktorého sa týka prevzatie trestného stíhania, vyplynie nárok na náhradu škody a bol podaný príslušný návrh na jej náhradu, tento návrh sa stane súčasťou prevzatého konania.

Článok 60

Žiadosť o prevzatie trestného stíhania

(1) Žiadosť o prevzatie trestného stíhania musí obsahovať:

a) označenie dožadujúceho orgánu,

b) meno a priezvisko obvineného, jeho štátne občianstvo, ako aj ďalšie osobné údaje,

c) popis a právnu kvalifikáciu činu, v súvislosti s ktorým sa podáva žiadosť o prevzatie trestného stíhania.

(2) K návrhu sa ďalej pripojí:

a) znenie ustanovení trestnoprávnych predpisov a podľa potreby aj iných predpisov dožadujúcej zmluvnej strany, ktoré majú podstatný význam pre trestné stíhanie,

b) spis alebo jeho overený odpis s dôkazmi,

c) návrhy na náhradu škody a podľa možnosti aj údaje o jej výške,

d) návrh poškodeného na trestné stíhanie, ak to vyžaduje právny poriadok dožiadanej zmluvnej strany.

Článok 61

Návrat obvineného

(1) Ak obvinený v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je vo väzbe na území dožadujúcej zmluvnej strany, prevezie sa na územie dožiadanej zmluvnej strany.

(2) Ak v čase podania žiadosti o prevzatie trestného stíhania je obvinený na slobode na území dožadujúcej zmluvnej strany, táto strana, ak je to potrebné, urobí podľa svojho právneho poriadku opatrenia na jeho návrat na územie dožiadanej zmluvnej strany.

Článok 62

Oznámenie výsledkov trestného stíhania

Dožiadaná zmluvná strana upovedomí dožadujúcu zmluvnú stranu o konečnom rozhodnutí vo veci. Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany sa doručí aj odpis tohto rozhodnutia.

Článok 63

Dôsledky prevzatia trestného stíhania

Po prevzatí trestného stíhania justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany nemôžu pokračovať v trestnom konaní proti tej istej osobe pre ten istý skutok.

DRUHÁ HLAVA

VYDÁVANIE NA TRESTNÉ STÍHANIE A VÝKON TRESTU

Vydanie osôb

Článok 64

(1) Zmluvné strany si podľa ustanovení tejto zmluvy budú na žiadosť navzájom vydávať na vykonanie trestného konania alebo na výkon trestu osoby, ktoré sa zdržiavajú na ich území.

(2) Vydanie na vykonanie trestného konania je prípustné iba pre súdne trestné činy, za ktoré môže byť podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán uložený trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je vyššia ako jeden rok alebo trest prísnejší.

(3) Vydanie na výkon trestu je prípustné iba pre súdne trestné činy, podľa právneho poriadku oboch zmluvných strán, za ktoré bola vyžiadaná osoba odsúdená na trest odňatia slobody najmenej na šesť mesiacov alebo prísnejší trest.

Článok 65

(1) K vydaniu nedôjde, ak:

a) vyžiadaná osoba je štátnym občanom dožiadanej zmluvnej strany,

b) súdne trestný čin bol spáchaný na území dožiadanej zmluvnej strany,

c) podľa právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany sa trestné stíhanie nemôže začať alebo sa rozsudok nemôže vykonať z dôvodov premlčania alebo iného zákonného dôvodu,

d) proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, bolo pre ten istý súdne trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany začaté trestné konanie, bol vynesený právoplatný rozsudok alebo trestné stíhanie bolo právoplatným rozhodnutím zastavené,

e) ide o čin, kde trestné konanie sa môže začať iba na základe súkromnej žaloby.

(2) Ak nemôže dôjsť k vydaniu, dožiadaná zmluvná strana upovedomí o tom dožadujúcu zmluvnú stranu.

Článok 66

Žiadosť o vydanie

(1) K žiadosti o vydanie za účelom vykonať trestné konanie sa pripojí overený odpis zatýkacieho rozkazu a opis súdne trestného činu, ako aj znenie ustanovení právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na súdne trestný čin spáchaný vyžadovanou osobou. Ak ide o súdne trestný čin proti majetku, treba oznámiť aj výšku škody, ktorá bola alebo mohla byť spôsobená súdne trestným činom.

(2) K žiadosti o vydanie na výkon trestu sa pripojí overený odpis právoplatného rozsudku, ako aj znenie ustanovení právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na súdne trestný čin spáchaný odsúdeným. Ak si odsúdený odpykal časť trestu, treba oznámiť, akú časť si odpykal.

(3) K žiadosti o vydanie sa podľa možnosti ďalej pripojí aj opis vyžadovanej osoby, údaje o jej štátnom občianstve, osobných pomeroch a mieste pobytu, ak nie sú tieto údaje zrejmé z rozsudku alebo zo zatýkacieho rozkazu, a ďalej jej fotografia a odtlačky prstov.

Článok 67

Doplnenie žiadosti o vydanie

Ak žiadosť o vydanie neobsahuje všetky údaje potrebné na to, aby sa mohlo o nej rozhodnúť, dožiadaná zmluvná strana môže žiadať o jej doplnenie, na čo môže určiť lehotu do dvoch mesiacov. Táto lehota sa môže zo závažných dôvodov predĺžiť.

Zatknutie za účelom vydania

Článok 68

Po dôjdení žiadosti o vydanie urobí dožiadaná zmluvná strana bez odkladu opatrenia na zatknutie vyžadovanej osoby s výnimkou prípadu, keď je zrejmé, že podľa tejto zmluvy nemôže k vydaniu dôjsť.

Článok 69

(1) Zatknutie sa môže vykonať aj pred dôjdením žiadosti o vydanie, ak dožadujúca zmluvná strana o to výslovne požiada a oznámi, že bol vydaný zatýkací rozkaz alebo rozsudok, na základe ktorého zamýšľa žiadať o vydanie. Žiadosť o predbežné zatknutie sa môže podať poštou, telegraficky alebo iným vhodným spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti.

(2) Príslušné justičné orgány zmluvných strán môžu aj bez podania žiadosti podľa odseku 1 zatknúť osobu zdržiavajúcu sa na ich území, ktorá podľa ich vedomosti spáchala na území druhej zmluvnej strany súdne trestný čin, pre ktorý sa povoľuje vydanie.

(3) O zatknutí podľa odseku 1 alebo 2 treba neodkladne upovedomiť druhú zmluvnú stranu.

Článok 70

Prepustenie zatknutej osoby

(1) Dožiadaná zmluvná strana môže osobu zatknutú podľa článku 68 prepustiť na slobodu, ak v lehote ustanovenej podľa článku 67 jej neboli zaslané údaje, o doplnenie ktorých žiadala.

(2) Osobu zatknutú podľa článku 69 ods. 1 možno prepustiť na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa, keď bolo druhej zmluvnej strane oznámené predbežné zatknutie.

(3) Osoba zatknutá podľa článku 69 ods. 2 sa prepustí na slobodu, ak žiadosť o vydanie nedôjde do jedného mesiaca od dňa, keď bolo druhej zmluvnej strane oznámené predbežné zatknutie.

Článok 71

Odklad vydania

Ak sa proti vyžiadanej osobe vedie trestné konanie alebo ak bola odsúdená pre iný súdne trestný čin na území dožiadanej zmluvnej strany, vydanie sa môže odložiť do skončenia trestného konania alebo výkonu trestu alebo do doby prepustenia osoby pred ukončením uloženého trestu.

Článok 72

Dočasné vydanie

(1) Dočasné vydanie vyžiadanej osoby sa uskutoční na základe odôvodnenej žiadosti dožadujúcej zmluvnej strany vtedy, ak by odklad vydania mal za následok premlčanie trestného stíhania alebo by v závažnej miere sťažil konanie o súdne trestnom čine, ktorý táto osoba spáchala.

(2) Dočasne vydaná osoba sa po vykonaní procesných úkonov, pre ktoré bola vydaná, ihneď vráti, najneskôr však do troch mesiacov od dňa dočasného vydania.

Článok 73

Stretnutie žiadostí o vydanie

Ak vydanie osoby žiada niekoľko štátov, dožiadaná zmluvná strana rozhodne, ktorej z týchto žiadostí vyhovie. Pritom prihliada na všetky okolnosti, najmä na štátne občianstvo vyžiadanej osoby, na miesto spáchania súdne trestného činu a jeho závažnosť.

Článok 74

Medze stíhateľnosti vydanej osoby

(1) Vydaná osoba nesmie byť bez súhlasu dožiadanej zmluvnej strany trestne stíhaná, ani nesmie byť na nej vykonaný trest, ani nesmie byť vydaná tretiemu štátu pre iný súdne trestný čin spáchaný pred vydaním, než pre ktorý sa vydanie povolilo.

(2) Súhlas dožiadanej zmluvnej strany nie je potrebný, ak:

a) vydaná osoba do jedného mesiaca od dňa skončenia trestného konania alebo výkonu trestu neopustí územie dožadujúcej zmluvnej strany; do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého vydaná osoba nemohla územie dožadujúcej zmluvnej strany opustiť bez vlastného zavinenia,

b) vydaná osoba opustila územie dožadujúcej zmluvnej strany a znovu sa na toto územie dobrovoľne vrátila.

Článok 75

Výkon vydania

Dožiadaná zmluvná strana oznámi dožadujúcej zmluvnej strane miesto a čas vydania. Vyžiadanú osobu možno prepustiť na slobodu, ak ju neprevezme dožadujúca zmluvná strana do 15 dní od dňa určenia na vydanie.

Článok 76

Opätovné vydanie

V prípade, že sa vydaná osoba akýmkoľvek spôsobom vyhne trestnému konaniu alebo výkonu trestu a ak sa vráti na územie dožiadanej zmluvnej strany, bude na novú žiadosť opätovne vydaná bez toho, aby bolo treba zaslať listiny uvedené v článku 66.

Článok 77

Oznámenie výsledkov trestného konania

Dožadujúca zmluvná strana bezodkladne oznámi dožiadanej zmluvnej strane výsledky trestného konania vedeného proti vydanej osobe; v prípade vydania rozhodnutia bude doručený jeho odpis.

Článok 78

Prevoz

(1) Zmluvná strana na žiadosť druhej zmluvnej strany povolí cez svoje územie prevoz osôb, ktoré vydal tretí štát dožadujúcej zmluvnej strane. Dožiadaná zmluvná strana nie je povinná povoliť prevoz osôb, ktoré nemožno vydať podľa tejto zmluvy.

(2) Žiadosť o povolenie prevozu sa podáva a vybavuje rovnakým spôsobom ako žiadosť o vydanie.

(3) Dožiadaná zmluvná strana vykoná prevoz takým spôsobom, ktorý považuje za najvhodnejší.

(4) Súhlas na prevoz nie je potrebný, ak ide o prelet bez medzipristátia.

Článok 79

Náklady vydania a prevozu

Náklady vydania nesie zmluvná strana, na území ktorej vznikli. Náklady prevozu nesie zmluvná strana, na území ktorej vznikli. Náklady prevozu nesie zmluvná strana, ktorá o prevoz žiadala.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ USTANOVENIA O PRÁVNEJ POMOCI V TRESTNÝCH VECIACH

Článok 80

Dočasné odovzdávanie osôb vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody

(1) Ak je osoba predvolaná ako svedok vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území dožiadanej zmluvnej strany a je nutný jej osobný výsluch, príslušné orgány tejto zmluvnej strany zariadia jej dopravenie na územie dožadujúcej zmluvnej strany; táto osoba sa musí držať vo väzbe a po skončení výsluchu musí byť bez meškania vrátená.

(2) Ak vznikne nutnosť vypočuť ako svedka osobu zbavenú slobody na území tretieho štátu, príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany udelia súhlas na prevoz tejto osoby cez územie svojho štátu.

Článok 81

Vydanie vecí

(1) Veci, ktoré páchateľ získal súdne trestným činom, pre ktorý sa žiada o jeho vydanie, alebo veci, ktoré nadobudol ako protihodnotu za ne, a veci, ktoré slúžia ako dôkaz v trestnom konaní, budú vydané dožadujúcej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že k vydaniu páchateľa nedôjde pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.

(2) Dožiadaná zmluvná strana môže dočasne odložiť vydanie žiadaných vecí, ak sú potrebné v inom trestnom konaní.

(3) Práva tretích osôb k veciam, ktoré boli vydané druhej zmluvnej strane, zostávajú nedotknuté. Po skončení trestného konania budú tieto veci vrátené zmluvnej strane, ktorá ich zaslala, alebo s jej súhlasom budú vydané priamo oprávneným osobám.

(4) V prípade vydania vecí podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužijú predpisy obmedzujúce vývoz a dovoz vecí a devízových hodnôt.

Oznamovanie odsúdenia

Článok 82

Zmluvné strany si navzájom podávajú správy o právoplatných rozsudkoch v trestných veciach, ktoré súdy jednej zmluvnej strany vydali proti štátnym občanom druhej zmluvnej strany.

Článok 83

Na základe odôvodnenej žiadosti si zmluvné strany podávajú aj správy o právoplatných rozsudkoch týkajúcich sa osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi dožadujúcej zmluvnej strany.

Článok 84

Zmluvné strany si na základe žiadosti zasielajú podľa možností odtlačky prstov odsúdených osôb uvedených v článkoch 82 a 83.

Článok 85

Výpisy z registra trestov

Zmluvné strany si na základe žiadosti zasielajú úplné informácie z registra trestov o štátnych občanoch druhej zmluvnej strany, ako aj informácie o neskorších rozhodnutiach týkajúcich sa týchto rozsudkov, ak odsúdenie podlieha zápisu do registra trestov podľa právneho poriadku zmluvnej strany, ktorej súd rozhodnutie vydal.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 86

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Prahe.

Článok 87

Táto zmluva sa uzaviera na päť rokov. Jej platnosť sa predlžuje vždy na ďalších päť rokov, ak ju nevypovie žiadna zo zmluvných strán diplomatickou cestou najmenej šesť mesiacov pred uplynutím práve prebiehajúceho päťročného obdobia.

Článok 88

(1) Dňom, ktorým táto zmluva nadobudne platnosť, stratí platnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o úprave právnych vzťahov vo veciach občianskych, rodinných a trestných zo 4. júla 1961.

(2) Ak platné zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou odkazujú na zmluvu uvedenú v odseku 1, týmto odkazom sa bude rozumieť odkaz na túto zmluvu.

Táto zmluva bola spísaná vo Varšave dňa 21. decembra 1987 vo dvoch vyhotoveniach, každé v slovenskom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho uvedení splnomocnenci túto zmluvu podpísali a opatrili pečaťami.

Za Československú socialistickú republiku:

Bohuslav Chňoupek v. r.

Za Poľskú ľudovú republiku:

Marian Orzechowski v. r.