Nariadenie vlády č. 23/1988 Zb.Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o Národnom parku Slovenský raj

(v znení č. 287/1994 Z. z.)

Čiastka 4/1988
Platnosť od 24.03.1988
Účinnosť od 01.01.1995 do31.05.2016
Zrušený 69/2016 Z. z.

23

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej socialistickej republiky

z 18. januára 1988

o Národnom parku Slovenský raj

Vláda Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 1 a § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. nariaďuje


§ 1

(1) Zriaďuje sa Národný park Slovenský raj (ďalej len „Národný park“). Jeho územie je vymedzené v prílohe 1 tohto nariadenia.

(2) Na zabezpečenie ochrany národného parku pred rušivými vplyvmi okolia sa určuje ochranné pásmo vymedzené v prílohe 2 tohto nariadenia.


§ 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1988.


Prof. JUDR. Colotka v. r.


Príloha 1 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1988 Zb.

Vymedzenie územia Národného parku Slovenský raj

Územie Národného parku Slovenský raj (ďalej len „národný park") sa rozprestiera v okresoch Spišská Nová Ves, Rožňava, Poprad a Banská Bystrica, v katastroch obcí: Betlanovce, Hrabušice, Letanovce, Spišské Tomášovce, Smižany, Mlynky - okres Spišská Nová Ves; Dedinky, Dobšiná, Stratená - okres Rožňava; Spišský Štiavnik, Hranovnica, Vernár - okres Poprad; Švermovo - okres Banská Bystrica.

Územie národného parku bolo vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1:25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do Základnej mapy Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na tieto mapové listy:

37 - 11     Vernár                              -   1971
37 - 12     Spišská   Nová   Ves     -   1970
37 - 13     Muráň                               -   1970
37 - 14     Dobšiná                           -   1970

Hranica národného parku vychádza od cestného mosta cez rieku Hornád pri Mýte juhozápadne od Hrabušíc a vedie južným okrajom štátnej cesty Hrabušice - Švermovo juhozápadným smerom na kótu 577. Odtiaľ pokračuje okrajom lesa juhozápadným smerom k osade Dolina, ktorú obchádza zo západnej strany a ďalej vedie okrajom lesa, križujúc potoky Teplično a Ždiar, až na lesný chrbát, kde sa stáča na juhozápad a pokračuje na kótu Baba (1000). Z nej zostupuje bočným chrbátom západným smerom do doliny Vernárskeho potoka k jeho sútoku s bezmenným ľavostranným prítokom. Križuje potok i štátnu cestu Hranovnica - Švermovo, stáča sa juhozápadným smerom a vystupuje hranicou lesných porastov cez kótu Zbojniská (1091) na hrebeň západne od kóty 1002, kde sa stáča na juh a pokračuje ďalej po hrebeni južným smerom na kótu 1176. Tu sa stáča západným smerom na kótu Človečia hlava (1269). Z nej pokračuje západným a juhozápadným smerom po katastrálnej hranici medzi obcami Vernár a Spišské Bystré až do Smrečinského sedla, kde odbočuje na východ a juhovýchod na kóty Predná hoľa (1545) a Popová (1099) ku štátnej ceste Hranovnica - Švermovo. Túto križuje a po jej východnom okraji vedie južným smerom cez rázcestie na Pustom poli k lesnej ceste v sedle Besník. Po tejto ceste pokračuje východným a južným smerom cez kótu 1128 k Spišskému potoku, ktorý pretína a vystupuje po hrebeni severovýchodným smerom na kótu Ondrejisko (1270). Z nej vedie juhovýchodným, severovýchodným a východným smerom na kótu Huzovské (1172) a potom po hrebeni juhovýchodným smerom cez kóty Čierna hora (1152) a Gápeľ (961) k štátnej ceste Stratená - Dobšiná, ktorú križuje. Jej severným okrajom sa dostáva k rázcestiu štátnych ciest Stratená - Dobšiná - Mlynky, kde odbočuje severným smerom po západnom a severnom okraji štátnej cesty Dobšiná - Mlynky k odbočke cesty na Biele Vody v osade Prostredný Hámor. Odtiaľ pokračuje po ceste cez osadu Biele Vody a ďalej lesnou cestou severovýchodným smerom do sedla severne od kóty Kráľová hora (1071). Z neho zostupuje lesnou cestou do doliny východne od kóty 1104 a ďalej vystupuje severným smerom na kótu Holý kameň (1104). Ďalej vedie po hrebeni severovýchodným smerom cez kóty Dubnica (990) a Medvedia hlava (903), z tejto kóty hranicou lesných porastov severovýchodným a severným smerom, križujúc potok Hlinica i jeho ľavostranný prítok, na okraji lesa. Odtiaľ sa stáča k chatovej osade Maša, ktorú obchádza zo západnej strany, križuje rieku Hornád a okrajom lesa vedie západným a severozápadným smerom cez Tomašovský potok a štátnu cestu Spišské Tomášovce - Čingov k ceste Letanovce - Letanovský mlyn. Tu prechádza cestu a pokračuje k sútoku ľavostranného prítoku Hornádu s odvodňovacím kanálom. Brehom kanála sa dostáva západným a severozápadným smerom k ohybu poľnej cesty južne od Hrabušíc, po ktorej pokračuje severozápadným smerom až do východiskového bodu.

Územie národného parku má výmeru 19 763 ha (z toho 17 571 ha lesný pôdny fond, 1691 ha poľnohospodársky pôdny fond a 501 ha ostatné plochy.

Príloha 2 nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1988 Zb.

Vymedzenie územia ochranného pásma Národného parku Slovenský raj

Územie ochranného pásma Národného parku Slovenský raj (ďalej len „ochranné pásmo") sa rozprestiera v okresoch Rožňava, Spišská Nová Ves a Poprad, v katastroch obcí: Dedinky - okres Rožňava; Mlynky, Hlinec, Hnilčík, Spišská Nová Ves, Smižany, Spišské Tomášovce, Letanovce, Hrabušice, Betlanovce - okres Spišská Nová Ves; Vydrník, Spišský Štiavnik, Hranovnica, Spišské Bystré - okres Poprad.

Hranica ochranného pásma vychádza z hranice národného parku na rázcestí štátnych ciest Stratená - Dobšiná - Mlynky a pokračuje po chrbáte východným smerom cez kóty Kruhová (966), Martinka (1027) a severne od kóty Ostrá (1014) zostupuje k severozápadnému okraju osady Rakovec pri železničnej trati. Križuje železničnú trať Brezno - Margecany a po jej severnom okraji vedie k intravilánu obce Hnilec. Tu pretína rieku Hnilec a štátnu cestu Mlynky - Hnilec a po lesnej ceste odbočuje severným smerom k potoku Grajnár, ktorým pokračuje k štátnej ceste Mlynky - Novoveská Huta. Ďalej sleduje južný okraj tejto cesty až po jej ohyb na kóte 1009, kde ju križuje, pokračujúc jej západným a severozápadným okrajom cez Novoveskú Hutu na okraj lesa. Odtiaľ vedie okrajom lesa a katastrálnou hranicou Spišská Nová Ves - Smižany severozápadným a severným smerom cez Hornád k štátnej ceste až k železničnej trati pri obci Smižany. Tu odbočuje západným smerom a po južnom a juhozápadnom okraji železničnej trate pokračuje k železničnému tunelu a ďalej k štátnej ceste pri železničnej zástavke Spišský Štiavnik. Južným okrajom štátnej cesty sa stáča juhozápadným smerom a pokračuje cez Spišský Štiavnik a Hranovnicu k juhovýchodnému okraju intravilánu obce Spišské Bystré. Východným okrajom intravilánu odbočuje južným smerom k lesnej ceste a po nej k okraju lesa. Potom vystupuje po hrebeni a hranici lesných porastov cez kótu a hranici lesných porastov cez kótu Zoty (1027) a Koreň (1335) do horského sedla až po hranicu národného parku, západne od kóty Človečia hlava (1269).

Územie ochranného pásma má výmeru 13 011 ha (z toho 7637 ha lesný pôdny fond, 4629 ha poľnohospodársky pôdny fond a 745 ha ostatné plochy).

Poznámky pod čiarou

1) § 12, 15, 18, 19, 19a a 19b zákona SNR č. 1/1955 Zb. o štátnej ochrane prírody v znení zákona SNR č. 100/1977 Zb. a zákona SNR č. 72/1986 Zb.

2) § 3 a 12 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR.

3) Napr. zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.