173

ZÁKON

z 8. novembra 1988

o podniku so zahraničnou majetkovou účasťou

Federálne zhromaždenie sa uznieslo na tomto zákone:


ČASŤ I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 2

(1) Podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou (ďalej len „podnik“) je právnická osoba s hospodárskou činnosťou, ktorá má sídlo na území Česko-slovenskej federatívnej republiky, pokiaľ sa na založení alebo po tomto založení na jej podnikaní podieľa zahraničný účastník.

(2) Zahraničným účastníkom na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom a fyzická osoba s bydliskom mimo územia Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktorá sa podieľa majetkovým vkladom na podniku.

(3) Česko-slovenským účastníkom na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom a fyzická osoba s bydliskom na území Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktorá sa podieľa majetkovým vkladom popri zahraničnom účastníkovi na podniku.

(4) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na prípady, keď podnik zakladá alebo na jeho podnikaní sa podieľa výlučne zahraničný účastník.

§ 3

Vznik, právna forma, právne pomery a zánik podniku sa spravuje česko-slovenským právom.1)

§ 4

(1) Podnik zodpovedá za porušenie svojich záväzkov a ostatných právnych povinností vlastným majetkom.

(2) Podnik neručí za záväzky štátu ani za záväzky iných právnických osôb a štát a iné právnické osoby neručia za záväzky podniku; tým nie je dotknuté ručenie, ktoré vzniklo v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

ČASŤ II

POVOĽOVANIE ZALOŽENIA PODNIKU

§ 5

Podnik môže vzniknúť len na základe a v medziach povolenia udeleného Federálnym ministerstvom financií po dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky, na ktorej území má mať podnik sídlo (ďalej len „povolenie“). V oblasti bankovníctva udeľuje povolenie Štátna banka česko-slovenská.

§ 6

(1) Žiadosť o povolenie môže podať ktorýkoľvek účastník. V žiadosti uvedie:

a) názov, sídlo, právnu formu a predmet podnikania podniku;

b) názov, sídlo, prípadne bydlisko a predmet podnikania účastníkov;

c) výšku základného imania, výšku podielov jednotlivých účastníkov, formu a menu týchto podielov, výšku rezervného fondu, zastúpenie účastníkov v orgánoch podniku, pokiaľ jeho určenie pripúšťa právna forma podniku, ako aj spôsob rozdelenia zisku a krytia strát, pokiaľ to nevyplýva z právnej formy podniku.

(2) Ak podnik zakladajú viaceré osoby, priložia k žiadosti o povolenie návrh zmluvy o založení podniku a návrh jeho stanov alebo štatútu.

§ 7

(1) Pri rozhodovaní o udelení povolenia sa prihliadne na to, či sú predpoklady, že činnosť zakladaného podniku bude v súlade so záujmami česko-slovenského hospodárstva a že pri hospodárskej činnosti si bude vytvárať dostatočné finančné zdroje v česko-slovenskej mene a v cudzích menách.

(2) Povolenie sa môže vydať pre hospodársku činnosť vo všetkých oblastiach národného hospodárstva s výnimkou oblastí dôležitých pre zaistenie obrany a bezpečnosti Československej socialistickej republiky.

(3) Rozhodnutie o povolení sa vydáva v správnom konaní2) najneskôr do 60 dní po predložení žiadosti.

§ 8

Povolenie udelené podľa § 5 nahrádza pre zakladaný podnik povolenie potrebné na jeho hospodársku činnosť podľa osobitných predpisov, ak povolenie podľa § 5 udelí orgán, ktorý je oprávnený vydať uvedené povolenie na hospodársku činnosť a povolený predmet činnosti podniku zahŕňa túto činnosť.

ČASŤ III

HOSPODÁRENIE PODNIKU

HLAVA 1 HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ

§ 9

Podniku nemožno určiť povinnosti v štátnom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

§ 10

Právne vzťahy pri hospodárskej spolupráci medzi podnikom a československými právnickými osobami sa spravujú Hospodárskym zákonníkom s výnimkou ustanovení, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán vznik povinnosti uzavrieť, zmeniť alebo zrušiť zmluvu alebo právomoc založiť, zmeniť alebo zrušiť záväzkové vzťahy, ako aj tých ustanovené, ktoré svojím obsahom nezodpovedajú povahe podniku alebo sú v rozpore s jeho právnym postavením vymedzeným týmto zákonom. Tým nie je dotknutý predmet úpravy Zákonníka medzinárodného obchodu.

HLAVA 2 FINANČNÉ HOSPODÁRENIE

§ 11

Podnik podlieha iba daňovým povinnostiam, ktoré ustanovuje zákon.

§ 12

Podnik vytvára po svojom založení rezervný fond vo výške a spôsobom určeným v stanovách alebo štatúte. Tento fond ročne dopĺňa zo zisku, ktorý zostal po uhradení daní, minimálne vo výške 5 %, a to až do výšky určenej v stanovách alebo štatúte. Minimálna výška rezervného fondu je 10 % základného imania. Podnik je povinný pre časť rezervného fondu zabezpečiť devízové prostriedky.

§ 13

Po splnení daňových povinností a po prídeloch do fondu (§ 12) môže podnik použiť zisk na rozdelenie medzi účastníkov.

§ 14

(1) Ročná účtovná uzávierka a hospodárenie podniku za každý rok podliehajú preskúšaniu dvoma overovateľmi (audítormi).

(2) Overovatelia (audítori) sú povinní vykonávať svoju činnosť nestranne a využívať pri nej potrebné odborné znalosti.

(3) Podrobnosti o činnosti overovateľov (audítorov) a ich vymenovanie príslušným orgánom štátnej správy upraví Federálne ministerstvo financií všeobecne záväzným právnym predpisom.

HLAVA 3 DEVÍZOVÉ HOSPODÁRENIE

§ 15

Na podnik sa vzťahuje ponuková povinnosť ustanovená v devízových predpisoch.3)

§ 16

Podnik môže zriaďovať účty v cudzej mene v česko-slovenskom devízovom peňažnom ústave alebo so súhlasom Štátnej banky česko-slovenskej v zahraničnej banke.

§ 17

Prepočty medzi československou menou a zahraničnou menou sa uskutočňujú podľa kurzov vyhlasovaných Štátnou bankou československou.

§ 18

Podnik môže prijať úver v cudzej mene od česko-slovenského devízového peňažného ústavu; od zahraničnej banky môže taký úver prijať na základe súhlasu Štátnej banky česko-slovenskej.

HLAVA 4 SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ INFORMÁCIE

§ 19

Podnik je povinný

a) vytvárať sústavu sociálno-ekonomických informácií v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými pre československé organizácie s obdobnou odvetvovou činnosťou;

b) viesť účtovníctvo v československej mene v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi; prípadné výnimky z týchto predpisov odôvodnené povahou podniku alebo jeho právnym postavením vymedzeným týmto zákonom môže podniku povoliť Federálne ministerstvo financií;

c) poskytovať účtovné a štatistické údaje príslušným orgánom v rozsahu, spôsobom a v termínoch ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi.

ČASŤ IV

PREVODY PROSTRIEDKOV DO ZAHRANIČIA

§ 20

(1) Zahraničný účastník je oprávnený voľne previesť do zahraničia výnos z podielu na majetku podniku v prípade jeho likvidácie alebo v prípade zániku alebo zníženia svojej majetkovej účasti na podniku až do výšky úhrady svojho podielu na základnom imaní, a to v mene tejto úhrady.

(2) Z devízových prostriedkov podniku môže zahraničný účastník previesť do zahraničia svoj podiel na zisku a pri likvidácii podniku alebo zániku alebo znížení svojej účasti na podniku svoj podiel na majetku podniku, ktorý presahuje úhradu jeho podielu na základnom imaní.

§ 21

(1) Pracovníci podniku majúci bydlisko v zahraničí sú oprávnení voľne prevádzať do zahraničia svoje príjmy, ktoré im vznikli z pracovnej činnosti v podniku.

(2) Podnik je oprávnený voľne prevádzať do zahraničia sumy na úhradu sociálneho poistenia svojich pracovníkov majúcich bydlisko v zahraničí, prípadne prevádzať tieto sumy podľa pokynov týchto pracovníkov, pokiaľ sa toto poistenie neuskutočňuje v Československej socialistickej republike. Sociálnym poistením na účely tohto zákona sa rozumie poistenie pre prípad choroby, tehotenstva a pre dávky na deti, úrazové a dôchodkové poistenie a poistenie pre prípad nezamestnanosti.

(3) Podnik zachová v zahraničí dôchodkové poistenie svojich pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v Československej socialistickej republike.

(4) Zdrojom prevodov uskutočňovaných podľa predchádzajúcich odsekov môžu byť len vlastné devízové prostriedky podniku.

§ 22

(1) Majetok podniku môže byť na území Československej socialistickej republiky vyvlastnený alebo vlastnícke práva podniku obmedzené len na základe zákona.

(2) Pri opatreniach uvedených v odseku 1 sa musí zahraničnému účastníkovi poskytnúť bez odkladu náhrada, ktorá bude zodpovedať skutočnej hodnote jeho majetku dotknutého týmito opatreniami v čase, keď sa uskutočnila; táto náhrada bude voľne prevoditeľná do zahraničia v mene, v ktorej zahraničný účastník splatil svoj podiel na základnom imaní podniku, inak v mene štátu sídla, prípadne bydliska zahraničného účastníka.

ČASŤ V

LIKVIDÁCIA PODNIKU

§ 23

(1) Na zánik podniku sa vyžaduje likvidácia. Účelom likvidácie je vyporiadať majetkové pomery zrušovaného podniku.

(2) Likvidácia podniku pri jeho zadlžení sa spravuje ustanoveniami § 352 až 354 Občianskeho súdneho poriadku.5)

§ 24

(1) Podnik navrhuje zápis svojej likvidácie a likvidátora, ktorého vymenoval, do podnikového registra. Po dobu likvidácie používa svoj názov s dodatkom „v likvidácii“.

(2) Dňom, ku ktorému bol likvidátor zapísaný do podnikového registra, zanikajú orgány podniku. Likvidátor je oprávnený konať v mene podniku vo veciach spojených s likvidáciou.

§ 25

(1) Ku dňu začatia likvidácie podnik zostaví účtovnú uzávierku a odovzdá ju likvidátorom a príslušným orgánom.

(2) Likvidátor zostaví do tridsiatich dní po svojom zápise do podnikového registra úvodnú rozvahu ku dňu začatia likvidácie a odovzdá ju účastníkom spolu s likvidačným plánom, rozpočtom likvidácie a s inventarizačnou zápisnicou o mimoriadnej inventarizácii hospodárskych prostriedkov vykonanej ku dňu začatia likvidácie.

(3) Likvidátor je v priebehu likvidácie povinný najmä

a) sústrediť peňažné prostriedky v jednom československom peňažnom ústave,

b) dokončiť bežné záležitosti,

c) vyrovnať dane a poplatky,

d) vyporiadať záväzky a pohľadávky,

e) speňažiť majetok podniku najhospodárnejším a najrýchlejším spôsobom alebo s ním inak naložiť podľa rozhodnutia účastníkov,

f) podávať účastníkom štvrťročné a ročné hlásenia o priebehu likvidácie doložené štvrťročnou a ročnou uzávierkou.

§ 26

(1) Likvidátor zostaví účtovnú uzávierku ku dňu skončenia likvidácie a predloží ju účastníkom na schválenie spolu s konečnou správou o celom priebehu likvidácie.

(2) Likvidátor po preverení a schválení účtovnej uzávierky účastníkmi a po splnení daňových povinností

a) naloží s konečným zostatkom likvidácie podľa rozhodnutia účastníkov,

b) postará sa o bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných písomností,

c) oznámi skončenie likvidácie súdu s návrhom na výmaz podniku z podnikového registra.

ČASŤ VI

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 27

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

§ 28

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže ustanoviť nariadením, kedy možno podnik založiť bez povolenia alebo upraviť odchylne podmienky pri udeľovaní tohto povolenia.

§ 29

Podniky založené podľa podmienok platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za podniky založené podľa podmienok ustanovených týmto zákonom.


§ 30

Zrušuje sa ustanovenie § 389a Hospodárskeho zákonníka.

§ 31

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.

Čl. II

Povolenia udelené pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších predpisov na uzavretie zmluvy o založení podniku sa považujú za povolenia na založenie podniku udelené podľa tohto zákona.


Husák v. r.

Indra v. r.

Adamec v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.Zákon č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu). Hospodársky zákonník v znení zákona č. 103/1990 Zb.

2) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

3) § 12 ods. 1 písm. a) devízového zákona č. 162/1989 Zb.Vyhláška č. 169/1989 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon.

4) § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 142/1970 Zb.

5) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich.