Vyhláška č. 72/1985 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov (č. 159)

Čiastka 21/1985
Platnosť od 12.09.1985
Účinnosť od 12.09.1985
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 11 odseku 3 Dohovor nadobudne platnosť pre Československú socialistickú republiku 21. februára 1986.

72

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

zo 6. augusta 1985

o Dohovore o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov (č. 159)


Dňa 20. júna 1983 bol na 69. zasadaní generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce prijatý Dohovor o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov (č. 159). Ratifikáciu Dohovoru Československou socialistickou republikou zapísal 21. februára 1985 generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce. Podľa svojho článku 11 odseku 3 Dohovor nadobudne platnosť pre Československú socialistickú republiku 21. februára 1986.

Český preklad Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

Prvý námestník:

Řehořek v. r.

DOHOVOR

o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov (č. 159)

Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce do Ženevy a tam sa zišla 1. júna 1983 na svojom šesťdesiatom deviatom zasadaní,

poukazujúc na existujúce medzinárodné normy obsiahnuté v odporúčaní o pracovnej rehabilitácii invalidov, 1955 a v odporúčaní o rozvoji ľudských zdrojov, 1975,

s vedomím, že od prijatia odporúčaní o pracovnej rehabilitácii invalidov, 1955, došlo k významnému vývoju v chápaní potrebnosti rehabilitácie, v rozsahu a organizácii rehabilitačných služieb a v zákonodárstve a praxi mnohých členských štátov ohľadne otázok, o ktorých rokuje toto odporúčanie,

majúc na zreteli, že Valné zhromaždenie Spojených národov vyhlásili rok 1981 za Medzinárodný rok invalidov pod heslom „Plná účasť a rovnosť“ a že široký Svetový akčný program týkajúci sa invalidov má na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni zabezpečiť účinné opatrenia na vykonanie cieľov „plnej účasti“ invalidov na spoločenskom živote a rozvoji a „rovnosti“,

majúc názor, že vzhľadom na tento vývoj je vhodné prijať nové medzinárodné normy o tejto veci, ktoré prihliadajú najmä na to, že treba zabezpečiť všetkým skupinám invalidov rovnaké príležitosti a zaobchádzanie tak vo vidieckych, ako aj v mestských oblastiach, aby mohli vykonávať zamestnania a zapojiť sa do spoločenstva,

rozhodnúc prijať niektoré návrhy týkajúce sa pracovnej rehabilitácie, ktoré sú štvrtým bodom rokovacieho poriadku zasadania, a

ustanovujúc, že tieto návrhy budú mať formu medzinárodného dohovoru,

prijíma 20. júna 1983 tento Dohovor, ktorý sa bude označovať ako Dohovor o pracovnej rehabilitácii a zamestnávaní invalidov, 1983:

ČASŤ I

Vymedzenie pojmov a pôsobnosti

Článok 1

1. Na účely tohto Dohovoru výraz „invalid“ označuje každú osobu, ktorej vyhliadky nájsť a zachovať si vhodné zamestnanie a dosahovať v ňom postup sú podstatne znížené v dôsledku náležite overeného telesného alebo duševného postihnutia.

2. Na účely tohto Dohovoru každý členský štát bude vychádzať z toho, že účelom pracovnej rehabilitácie je umožniť, aby invalid získal a zachoval si vhodné zamestnanie a v ňom postupoval, a tak sa mu uľahčilo jeho zapojenie alebo opätovné zapojenie do spoločnosti.

3. Každý členský štát bude vykonávať ustanovenia tohto Dohovoru pomocou opatrení, ktoré vyhovujú vnútroštátnym podmienkam a zodpovedajú vnútroštátnej praxi.

4. Ustanovenia tohto Dohovoru sa vzťahujú na všetky skupiny invalidov.

ČASŤ II

Zásady politiky v oblasti pracovnej rehabilitácie a zamestnávania invalidov

Článok 2

Každý členský štát má v súlade s vnútroštátnymi podmienkami, praxou a možnosťami ustanoviť, vykonávať a pravidelne preskúmavať vnútroštátnu politiku v oblasti pracovnej rehabilitácie a zamestnávania invalidov.

Článok 3

Spomenutá politika má mať za cieľ zabezpečiť, aby vhodné opatrenia pracovnej rehabilitácie boli dostupné všetkým skupinám invalidov, a presadzovať možnosti zamestnávať invalidov vo voľnom nábore.

Článok 4

Spomenutá politika má byť založená na zásade rovnakých možností pre invalidov a pre ostatných pracovníkov. Treba dbať na rovnaké možnosti a zaobchádzanie s invalidnými pracovníkmi a invalidnými pracovníčkami. Osobitné pozitívne opatrenia, ktoré majú zabezpečiť skutočnú rovnosť možností a zaobchádzania s invalidnými pracovníkmi a ostatnými pracovníkmi, nesmú sa pokladať za diskriminačné voči ostatným pracovníkom.

Článok 5

S reprezentatívnymi organizáciami pracovníkov a zamestnávateľov treba prerokúvať vykonávanie spomenutej politiky včítane opatrení, ktoré treba urobiť na podporu spolupráce a koordinácie medzi verejnými a súkromnými inštitúciami, ktoré sa zaoberajú pracovnou rehabilitáciou. Takisto treba rokovať s reprezentatívnymi organizáciami invalidov alebo s tými, ktoré sa nimi zaoberajú.

ČASŤ III

Vnútroštátne opatrenie pre rozvoj pracovnej rehabilitácie a zamestnávanie invalidov

Článok 6

Každý členský štát má prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva alebo iným spôsobom zodpovedajúcim vnútroštátnej praxi a podmienkam urobiť opatrenia, ktoré sú potrebné na vykonanie článkov 2, 3, 4 a 5 tohto Dohovoru.

Článok 7

Príslušné orgány majú urobiť opatrenia za účelom poskytovania a vyhodnocovania poradenstva pre voľbu povolania, odbornej výchovy, sprostredkovania práce a iných súvisiacich služieb, ktoré majú umožniť invalidom získať a udržať si zamestnanie a dosahovať v ňom postup; existujúce služby pre pracovníkov vôbec sa majú, pokiaľ je to možné a vhodné, využívať po vykonaní potrebných úprav.

Článok 8

Treba urobiť opatrenia pre utváranie a rozvoj pracovnej rehabilitácie a zamestnávanie invalidov vo vidieckych oblastiach a v odľahlých obciach.

Článok 9

Každý členský štát sa má usilovať o vyškolenie a dostupnosť poradcov vo veciach rehabilitácie, ako aj iných vhodne kvalifikovaných osôb poverených poradenstvom pre voľbu povolania, odbornú výchovu, sprostredkúvaním práce a zamestnávaním invalidov.

ČASŤ IV

Záverečné ustanovenia

Článok 10

Formálne ratifikácie tohto Dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce a ním zapíšu.

Článok 11

1. Tento Dohovor zaväzuje iba členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikáciu zapísal generálny riaditeľ.

2. Nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov potom, čo generálny riaditeľ zapíše ratifikácie dvoch členských štátov.

3. Pre každý ďalší členský štát nadobudne tento Dohovor účinnosť dvanásť mesiacov od dátumu, keď jeho ratifikácia bola zapísaná.

Článok 12

1. Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď tento Dohovor prvý raz nadobudol účinnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce, ktorý ho zapíše. Výpoveď nadobudne účinnosť rok po dni, keď bola zapísaná.

2. Každý členský štát, ktorý ratifikoval tento Dohovor a ktorý nepoužije práva vypovedať ho podľa tohto článku počas roka nasledujúceho po uplynutí desiatich rokov, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, bude viazaný Dohovorom na ďalšie desaťročné obdobie a potom ho bude môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto článku.

Článok 13

1. Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členským štátom Medzinárodnej organizácie práce zápis všetkých ratifikácií a výpovedí, ktoré mu členské štáty Organizácie oznámia.

2. Keď bude členským štátom Organizácie oznamovať zápis druhej ratifikácie, ktorá mu bola oznámená, generálny riaditeľ upozorní členské štáty Organizácie na dátum, keď tento Dohovor nadobudne účinnosť.

Článok 14

Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Spojených národov na zápis podľa článku 102 Charty Spojených národov úplné údaje o všetkých ratifikáciách a výpovediach, ktoré zapísal podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.

Článok 15

Kedykoľvek to bude považovať za potrebné, Správna rada Medzinárodného úradu práce predloží Generálnej konferencii správu o vykonávaní tohto Dohovoru a preskúma, či treba dať na program rokovania Konferencie otázku jeho úplnej alebo čiastočnej revízie.

Článok 16

1. Ak Generálna konferencia prijme nový dohovor revidujúci úplne alebo čiastočne tento Dohovor a ak nový dohovor neustanoví inak:

a) ratifikácia nového revidujúceho dohovoru spôsobí ipso iure okamžitú výpoveď tohto Dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 12, a to s výhradou, že nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť,

b) od doby, keď nový revidujúci dohovor nadobudne účinnosť, tento Dohovor prestane byť členským štátom otvorený na ratifikáciu.

2. Tento Dohovor však zostane v platnosti vo svojej forme a obsahu pre tie členské štáty, ktoré ho ratifikovali, ktoré však neratifikovali nový revidujúci dohovor.

Článok 17

Anglické a francúzske znenia tohto Dohovoru majú rovnakú platnosť.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.