Vyhláška č. 55/1981 Zb.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o umeleckej ašpirantúre

Čiastka 11/1981
Platnosť od 11.05.1981 do30.06.1990
Účinnosť od 01.07.1981 do30.06.1990
Zrušený 172/1990 Zb.

55

VYHLÁŠKA

Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky

z 13. apríla 1981

o umeleckej ašpirantúre

Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 64 ods. 4 a § 98 ods. 1 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách:


PRVÝ ODDIEL

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

(1) Účelom umeleckej ašpirantúry na vysokých školách umeleckého smeru je umožniť absolventom vysokých škôl umeleckého smeru, s výnimkou absolventov študijných odborov vied o umení, ďalší umelecký, teoreticko-estetický a ideovo-politický rast, a tak ich pripraviť na plnenie úloh v oblasti umenia v rozvinutej socialistickej spoločnosti.

(2) Umelecká ašpirantúra sa uskutočňuje formou internej umeleckej ašpirantúry (ďalej len „interná ašpirantúra“) alebo externej umeleckej ašpirantúry (ďalej len „externá ašpirantúra“).

(3) Interná ašpirantúra je forma umeleckej výchovy, pri ktorej hlavnou činnosťou interného umeleckého ašpiranta (ďalej len „interný ašpirant“) je organizovaná príprava na umeleckú činnosť na školiacom pracovisku. Interný ašpirant nie je na školiacom pracovisku v pracovnom pomere.

(4) Externá ašpirantúra je forma umeleckej výchovy, pri ktorej je externý umelecký ašpirant (ďalej len „externý ašpirant“) v pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovno-právnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“) a jeho umelecká výchova na školiacom pracovisku prebieha popri plnení pracovných povinností.

(5) Na pracovnoprávne vzťahy umeleckých ašpirantov a na poskytovanie štipendia ašpirantom sa vzťahujú primerane ustanovenia platné pre účastníkov vedeckej výchovy (§ 64 ods. 5 zákona č. 39/1980 Zb.).1)

§ 2

(1) Školiacim pracoviskom interného ašpiranta a externého ašpiranta je fakulta vysokej školy umeleckého smeru, prípadne vysoká škola umeleckého smeru, ak sa nečlení na fakulty (ďalej len „fakulta“).

(2) Vedúcim školiaceho pracoviska je dekan a ak sa vysoká škola nečlení na fakulty, rektor.

DRUHÝ ODDIEL

INTERNÁ AŠPIRANTÚRA

§ 3

Podmienky na prijatie na internú ašpirantúru

(1) Pre uchádzačov o prijatie na internú ašpirantúru sa určuje veková hranica najviac tridsaťpäť rokov.

(2) Na internú ašpirantúru sa môžu prijať absolventi vysokých škôl umeleckého smeru príslušného alebo príbuzného študijného odboru a zamerania (ďalej len „umelecká špecializácia“) s výnimkou absolventov študijných odborov vied o umení

a) s najmenej trojročnou umeleckou praxou alebo

b) bez umeleckej praxe, ak už počas štúdia na vysokej škole preukázali výnimočné predpoklady pre umeleckú činnosť a

c) ktorí úspešne vykonali prijímaciu skúšku.

§ 4

Vyhlásenie prijímacieho konania

(1) Prijímacie konanie na internú ašpirantúru vyhlasuje vedúci školiaceho pracoviska verejne. Pritom uvedie najmä

a) odbory umeleckej výchovy, na ktoré sa uchádzači prijímajú,

b) podmienky určené na prijatie (§ 3),

c) doklady, ktoré musia uchádzači predložiť (§ 5),

d) miesto, kam treba poslať prihlášku,

e) lehotu na podanie prihlášky.

(2) Prijímacie konanie na internú ašpirantúru možno začať aj bez verejného vyhlásenia na žiadosť organizácie, pre potreby ktorej sa má uchádzač umelecky vychovávať.

§ 5

Prihláška na internú ašpirantúru

(1) Prihlášku na internú ašpirantúru podáva uchádzač školiacemu pracovisku priamo alebo prostredníctvom organizácie, pre potreby ktorej sa má vychovávať; k prihláške uchádzač pripojí

a) životopis s dokladmi o vzdelaní a o umeleckej praxi,

b) vyjadrenie organizácie, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere; uchádzač bez umeleckej praxe pripojí vyjadrenie fakulty, na ktorej skončil štúdium,

c) súpis vytvorených umeleckých diel alebo umeleckých výkonov, prípadne aj odborné posudky o nich.

(2) Ak má prihláška formálne nedostatky, alebo ak niektoré údaje nie sú riadne doložené (odsek 1), vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby nedostatky v určenej lehote odstránil; ak tak neurobí, na prihlášku sa neprihliada.

(3) Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným pre prijatie na internú ašpirantúru podľa § 3, vedúci školiaceho pracoviska prihlášku zamietne. Proti rozhodnutiu vedúceho školiaceho pracoviska sa nemožno odvolať.2)

(4) Uchádzačovi, ktorý spĺňa podmienky určené na prijatie na internú ašpirantúru podľa § 3, oznámi školiace pracovisko termín konania prijímacej skúšky najneskôr štrnásť dní pred jej konaním.

§ 6

Prijímacia skúška

(1) Uchádzač o internú ašpirantúru vykonáva prijímaciu skúšku na školiacom pracovisku pred prijímacou komisiou (§ 7). Účelom prijímacej skúšky je všestranne overiť predpoklady uchádzača na tvorivú umeleckú činnosť.

(2) Prijímacia skúška pozostáva

a) z umeleckej špecializácie,

b) z príslušných študijných predmetov študijného odboru vied o umení (ďalej len „umenovedný študijný predmet“),

c) zo základov marxizmu-leninizmu,

d) z ruského jazyka,

e) z ďalšieho svetového jazyka, ktorým je: angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, prípadne taliančina.

(3) Pri skúške z umeleckej špecializácie predloží uchádzač prijímacej komisii výber svojich umeleckých diel alebo predvedie pred ňou umelecký výkon.

(4) Skúškou z umenovedných študijných predmetov sa overujú vedomosti uchádzača z teórie a dejín príslušného odboru umeleckej výchovy.

(5) Na skúške zo základov marxizmu-leninizmu sa overujú vedomosti uchádzača najmenej v rozsahu učebných osnov marxizmu-leninizmu na vysokej škole.

(6) Na skúške z ruského jazyka a z ďalšieho svetového jazyka [odsek 2 písm. e)] sa overujú vedomosti uchádzača z jazyka najmenej v rozsahu učebných osnov týchto študijných predmetov na vysokej škole.

(7) Prijímacia skúška trvá najdlhšie tri hodiny, jej jednotlivé časti najdlhšie tridsať minút, s výnimkou skúšky z umeleckej špecializácie.

(8) Na základe predložených dokladov môže prijímacia komisia uznať za časť prijímacej skúšky skúšku zo základov marxizmu-leninizmu, ruského jazyka alebo ďalšieho svetového jazyka, predpísanú na overenie výsledkov príslušného štúdia v internej ašpirantúre, ktorú uchádzač vykonal už prv.

(9) Uchádzač nemusí vykonať skúšku z jazyka, ak

a) príslušný jazyk je materinským jazykom uchádzača, alebo

b) absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím jazykom, alebo

c) vykonal z neho štátnu jazykovú skúšku.

§ 7

Prijímacia komisia

(1) Prijímacia komisia sa skladá z predsedu, ktorým je vedúci školiaceho pracoviska alebo iný ním určený učiteľ; ďalšími členmi, ktorých určí vedúci školiaceho pracoviska, sú predpokladaný školiteľ, učitelia umenovedných študijných predmetov, učitelia študijných predmetov marxizmu - leninizmu a učitelia katedry jazykov.

(2) Prijímacia komisia na neverejnom zasadnutí zhodnotí výsledok prijímacej skúšky a uznáša sa o výsledku prijímacej skúšky väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Zhodnotenie prijímacej skúšky sa vyjadrí známkou „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.

(3) Na rozhodnutie o výsledku prijímacej skúšky sa vyžaduje prítomnosť najmenej troch členov prijímacej komisie.

(4) Ak prijímaciu skúšku úspešne vykoná viac uchádzačov, ako je plánovaný počet pre príslušný odbor umeleckej výchovy, určí prijímacia komisia ich poradie.

(5) Uchádzač, ktorý na prijímacej skúške nevyhovel, môže sa znovu prihlásiť na internú ašpirantúru najskôr po jednom roku.

(6) Prijímacia komisia môže v zápisnici o prijímacej skúške navrhnúť, aby školiace pracovisko uznalo vykonanú prijímaciu skúšku z ruského jazyka alebo aj ďalšieho svetového jazyka za skúšku predpísanú na overenie jazykového štúdia počas internej ašpirantúry, ak má úroveň zodpovedajúcu tejto skúške.

§ 8

Rozhodnutie o prijatí

(1) O prijatí alebo neprijatí uchádzača na internú ašpirantúru rozhoduje2) podľa výsledku prijímacieho konania vedúci školiaceho pracoviska a písomne to oznámi uchádzačovi a aj organizácii, ak sa má pre jej potreby interný ašpirant vychovávať. Ak uchádzač nebol prijatý na internú ašpirantúru, vedúci školiaceho pracoviska v rozhodnutí uvedie aj dôvody neprijatia a vráti mu doklady priložené k žiadosti. Proti rozhodnutiu vedúceho školiaceho pracoviska sa nemožno odvolať.

(2) Termín nástupu na internú ašpirantúru určí vedúci školiaceho pracoviska.

§ 9

Školiteľ

(1) Vedením interného ašpiranta poveruje vedúci školiaceho pracoviska školiteľa, ktorým môže byť profesor, docent, alebo vynikajúci umelec z praxe (národný umelec, zaslúžilý umelec).

(2) Školiteľovi nemožno prideliť na umeleckú výchovu súčasne viac ako dvoch účastníkov umeleckej výchovy (§ 1 ods. 3 a 4).

(3) Školiteľ navrhne obsah umeleckej výchovy interného ašpiranta v jeho študijnom pláne. Študijný plán obsahuje najmä termíny skúšok, tému a rozsah teoretickej písomnej práce a tematické zameranie záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu, ktoré má ašpirant vytvoriť. Študijný plán schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska do dvoch mesiacov od prijatia interného ašpiranta.

(4) Školiteľ sústavne usmerňuje umeleckú činnosť interného ašpiranta a pravidelne kontroluje plnenie jeho študijného plánu.

(5) Školiteľ každoročne predkladá vedúcemu školiaceho pracoviska správu o práci interného ašpiranta, ktorá obsahuje hodnotenie plnenia študijného plánu a dosiahnuté výsledky v umeleckej výchove. Školiteľ môže podľa potreby navrhnúť vedúcemu školiaceho pracoviska, aby určil internému ašpirantovi konzultácie aj u iných odborníkov, prípadne mu navrhnúť zaradenie interného ašpiranta do špeciálnych kurzov, seminárov a pod.

§ 10

Výchova interného ašpiranta

(1) Výchova interného ašpiranta pozostáva zo štúdia umeleckej špecializácie, umenovedných študijných predmetov, marxizmu-leninizmu a jazykov.

(2) Výchova interného ašpiranta sa delí na dve obdobia. Prvé obdobie trvá najdlhšie 18 mesiacov, v ktorých musí interný ašpirant vykonať predpísané skúšky (§ 17 až 19). Druhé obdobie sa končí uplynutím trojročného obdobia od prijatia do internej ašpirantúry, pričom sa štúdium od začiatku umeleckej výchovy zameriava na vytvorenie spoločensky významného záverečného umeleckého diela alebo predvedenie záverečného umeleckého výkonu.

§ 11

Štúdium umeleckej špecializácie

(1) Štúdiom umeleckej špecializácie si interný ašpirant prehlbuje metódu samostatnej tvorivej umeleckej práce pre jej uplatňovanie v spoločenskej praxi a umelecko-pedagogickej činnosti.

(2) Interný ašpirant sa na odporučenie školiteľa zoznamuje s prácou ostatných umeleckých útvarov školiaceho pracoviska, zúčastňuje sa na špeciálnych kurzoch, seminároch, cvičeniach, prednáškach a iných podujatiach usporiadaných školiacim pracoviskom alebo inou organizáciou; školiace pracovisko ho môže vyslať aj na študijný pobyt do inej umeleckej organizácie, prípadne navrhnúť ho na vyslanie na študijný pobyt do zahraničia.

§ 12

Štúdium umenovedných študijných predmetov

(1) Štúdiom umenovedných študijných predmetov získava interný ašpirant všeobecný prehľad o dejinách a teórii umenia z príslušného odboru umeleckej výchovy a osvojuje si marxisticko-leninskú estetiku svojho odboru.

(2) Hlavnou metódou štúdia umenovedných študijných predmetov je individuálne štúdium usmerňované príslušnou katedrou fakulty.

§ 13

Štúdium marxizmu-leninizmu

(1) Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta nadväzuje na vysokoškolské štúdium, rozvíja jeho marxistické myslenie, využíva marxizmus-leninizmus ako metódu vedeckého a umeleckého poznania a praktickej činnosti tak, aby sa stal základom pre jeho umeleckú tvorbu a spoločenskú angažovanosť.

(2) Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta riadi a organizuje príslušný ústav marxizmu-leninizmu.

§ 14

Štúdium jazykov

(1) Štúdium jazykov interného ašpiranta sa skladá zo štúdia ruského jazyka a z ďalšieho svetového jazyka [§ 6 ods. 2 písm. e)].

(2) Cieľom štúdia jazykov je ovládnutie jazyka tak, aby interný ašpirant mohol používať pri svojej práci aj cudzojazyčnú odbornú literatúru.

(3) Štúdium jazykov sa uskutočňuje na príslušných katedrách jazykov.

§ 15

Hodnotenie štúdia internej ašpirantúry

(1) Vedúci školiaceho pracoviska hodnotí koncom každého roka internej ašpirantúry stav a úroveň umeleckej výchovy jednotlivých interných ašpirantov. Podkladom na hodnotenie štúdia internej ašpirantúry je správa školiteľa a príslušnej katedry.

(2) Vedúci školiaceho pracoviska na základe zisteného stavu a úrovne umeleckej výchovy interného ašpiranta rozhodne po prerokovaní v umeleckej rade fakulty o jeho pokračovaní v internej ašpirantúre, prípadne o úprave jeho študijného plánu alebo o iných opatreniach (§ 25).

§ 16

Práva a povinnosti interných ašpirantov

(1) Interný ašpirant sa môže zúčastňovať na zasadnutí katedry, používať knižnice, kabinety, laboratóriá, účelové zariadenia a ostatné materiálno-technické vybavenie školiaceho pracoviska.

(2) Interný ašpirant je povinný plniť úlohy internej ašpirantúry predpísané študijným plánom, najmä v určených termínoch vykonávať predpísané skúšky, pripraviť záverečné umelecké dielo alebo záverečný umelecký výkon.

§ 17

Odborná skúška

(1) Odbornú skúšku vykonáva interný ašpirant na školiacom pracovisku. Odborná skúška sa skladá

a) z posúdenia vytvorených umeleckých diel alebo predvedených umeleckých výkonov,

b) z posúdenia teoretickej písomnej práce z príslušného odboru umeleckej výchovy,

c) z ústnej skúšky z umenovedných študijných predmetov.

(2) Úroveň umeleckých diel alebo umeleckých výkonov vytvorených alebo predvedených počas ašpirantúry sa posudzuje rozpravou.

(3) Teoretickú písomnú prácu odovzdá interný ašpirant predsedovi skúšobnej komisie mesiac pred určeným termínom konania ústnej skúšky. Vedúci školiaceho pracoviska požiada najmenej dvoch odborníkov o posúdenie teoretickej písomnej práce a o vypracovanie odborného posudku. Úroveň teoretickej písomnej práce sa posúdi rozpravou.

(4) Skúškou z umenovedných študijných predmetov sa komplexne posudzujú odborné a teoretické vedomosti interného ašpiranta.

(5) Odborná skúška trvá najdlhšie dve hodiny.

§ 18

Skúška z marxizmu-leninizmu

(1) Skúškou z marxizmu-leninizmu má interný ašpirant preukázať, že si osvojil poznatky a metódy marxistickej teórie, najmä pre umeleckú tvorbu v príslušnom odbore umeleckej výchovy.

(2) Skúšku z marxizmu-leninizmu vykoná interný ašpirant v príslušnom ústave marxizmu-leninizmu.

(3) Skúška z marxizmu-leninizmu je ústna a trvá najdlhšie hodinu.

§ 19

Skúšky z jazykov

(1) Skúškou z ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka má interný ašpirant preukázať primerané vedomosti z príslušných cudzích jazykov s osobitným zameraním na ovládanie odbornej terminológie príslušného odboru umeleckej výchovy.

(2) Skúšky z jazykov vykoná interný ašpirant na katedre jazykov, na ktorej študoval (§ 14).

(3) Skúšky z jazykov sú ústne a každá z nich trvá najdlhšie 30 minút.

§ 20

Skúšobné komisie

(1) Skúšobná komisia pre odbornú skúšku je najmenej trojčlenná; jej predsedom je vedúci školiaceho pracoviska alebo ním určený pracovník z príslušného odboru umeleckej výchovy. Ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci školiaceho pracoviska z pracovníkov a odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore umeleckej výchovy z radov profesorov alebo docentov, prípadne aj z členov príslušného umeleckého zväzu a z iných tvorivých pracovníkov a umelcov z praxe. Členom skúšobnej komisie je aj školiteľ interného ašpiranta, ktorý nemá hlasovacie právo.

(2) Skúšobná komisia pre skúšku z marxizmu-leninizmu je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu alebo ním určený pracovník ústavu. Ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva riaditeľ ústavu marxizmu-leninizmu. Členom skúšobnej komisie je aj školiteľ interného ašpiranta, ktorý nemá hlasovacie právo.

(3) Skúšobná komisia pre skúšku z ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci príslušnej katedry jazykov alebo ním určený pracovník. Ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci príslušnej katedry jazykov. Členom skúšobnej komisie je aj školiteľ interného ašpiranta, ktorý nemá hlasovacie právo.

§ 21

Úlohy skúšobných komisií

(1) Skúšobné komisie (§ 20) hodnotia úroveň jednotlivých skúšok (§ 17 až 19) na neverejnom zasadnutí a o ich výsledku uznášajú sa väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

(2) Výsledok každej skúšky sa hodnotí známkou „vyhovel“ alebo „nevyhovel“ a predseda skúšobnej komisie ho ústne oznámi internému ašpirantovi.

(3) O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia internému ašpirantovi potvrdenie.

(4) Zápisnice o skúškach na predpísaných tlačivách podpíše predseda a prítomní členovia skúšobnej komisie.

§ 22

Neúčasť na skúškach a opakovanie skúšok

(1) Ak interný ašpirant nemôže prísť na skúšku v určenom termíne, je povinný sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie, ktorý, ak uzná odôvodnenosť ospravedlnenia, určí mu písomne náhradný termín konania skúšky. Ak interný ašpirant nepríde na skúšku bez vážneho dôvodu alebo od skúšky odstúpi, hodnotí sa známkou „nevyhovel“.

(2) Odbornú skúšku, skúšku z marxizmu-leninizmu a skúšky z jazykov môže interný ašpirant opakovať iba raz, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa, keď konal alebo mal konať skúšku.

§ 23

Záverečné umelecké dielo alebo záverečný umelecký výkon

(1) Výsledkom umeleckej výchovy v internej ašpirantúre je vytvorenie záverečného umeleckého diela alebo predvedenie záverečného umeleckého výkonu. Interný ašpirant môže v odôvodnených prípadoch so súhlasom vedúceho školiaceho pracoviska predložiť záverečné umelecké dielo alebo predviesť záverečný umelecký výkon na posúdenie odbornej komisii i po skončení internej ašpirantúry, najneskôr však do jedného roku od jej skončenia.

(2) Odborná komisia pre posúdenie záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu je najmenej päťčlenná. Predsedu odbornej komisie vymenúva na návrh vedúceho školiaceho pracoviska Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“). Členom komisie je tiež vedúci školiaceho pracoviska. Ďalšími členmi komisie sú najmenej dvaja oponenti, z ktorých jeden musí byť z inej organizácie, než je školiace pracovisko interného ašpiranta, zástupca príslušného umeleckého zväzu a ďalší odborníci z príslušného alebo príbuzného odboru umeleckej činnosti, ktorých vymenúva vedúci školiaceho pracoviska. Členom komisie je aj školiteľ interného ašpiranta, ktorý nemá hlasovacie právo.

(3) Podkladom pre posúdenie záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu a pre rozpravu o ňom sú písomné odborné posudky oponentov.

(4) S odbornými posudkami musí byť interný ašpirant oboznámený najneskôr štrnásť dní pred rozpravou o záverečnom umeleckom diele alebo záverečnom umeleckom výkone.

(5) V rozprave o záverečnom umeleckom diele alebo záverečnom umeleckom výkone sa všestranne posudzujú jeho umelecké a ideovo-estetické hodnoty. Interný ašpirant sa vyjadrí k odborným posudkom oponentov a odpovedá na otázky členov odbornej komisie.

(6) Odborná komisia na neverejnom zasadaní hodnotí úroveň záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu a o výsledku hodnotenia rozhoduje väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

(7) Záverečné umelecké dielo alebo záverečný umelecký výkon sa hodnotí známkou „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Výsledok hodnotenia vyhlási predseda odbornej komisie verejne.

(8) Zápisnicu o priebehu rozpravy a o hlasovaní členov odbornej komisie podpíše predseda a prítomní členovia odbornej komisie na predpísaných tlačivách.

§ 24

Diplomy o umeleckej ašpirantúre

(1) Ak bolo záverečné umelecké dielo alebo záverečný umelecký výkon interného ašpiranta hodnotené známkou „vyhovel“, vydá mu školiace pracovisko diplom o umeleckej ašpirantúre podľa vzoru uvedeného v prílohe.

(2) Internému ašpirantovi, ktorého záverečné umelecké dielo alebo záverečný umelecký výkon boli hodnotené známkou „nevyhovel“, môže na jeho žiadosť povoliť vedúci školiaceho pracoviska predloženie nového záverečného umeleckého diela alebo predvedenie nového záverečného umeleckého výkonu. V tomto prípade interný ašpirant môže predložiť nové záverečné umelecké dielo alebo predviesť nový záverečný umelecký výkon najskôr po uplynutí jedného roku od vyhlásenia hodnotenia jeho záverečného umeleckého diela alebo záverečného umeleckého výkonu (§ 23 ods. 7). Pri hodnotení nového záverečného umeleckého diela alebo nového záverečného umeleckého výkonu sa postupuje podľa § 23 ods. 2 až 8.

§ 25

Prerušenie alebo zrušenie internej ašpirantúry

(1) Vedúci školiaceho pracoviska môže zo závažných dôvodov na strane interného ašpiranta3) po prerokovaní v umeleckej rade fakulty prerušiť internú ašpirantúru.

(2) Čas prerušenia internej ašpirantúry nepresahuje 18 mesiacov. V osobitne odôvodnených prípadoch môže vedúci školiaceho pracoviska prerušiť internú ašpirantúru aj na dlhší čas.4)

(3) Ak interný ašpirant sústavne neplní povinnosti vyplývajúce zo študijného plánu napriek predchádzajúcim upozorneniam alebo ak závažne poruší pravidlá socialistického spolunažívania, vedúci školiaceho pracoviska mu môže so súhlasom rektora, ak sa vysoká škola nečlení na fakulty, so súhlasom ministerstva školstva, zrušiť internú ašpirantúru.

TRETÍ ODDIEL

EXTERNÁ AŠPIRANTÚRA

§ 26

(1) Pre externú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia § 1 až 25 s odchýlkou, že jej prvé obdobie trvá najdlhšie tridsať mesiacov a druhé sa končí najneskôr uplynutím päť rokov od prijatia na externú ašpirantúru.

(2) Uchádzačovi o externú ašpirantúru sa neurčuje veková hranica.


ŠTVRTÝ ODDIEL

ÚČINNOSŤ

§ 27

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1981.


Minister:

Prof. Ing. Buša CSc. v. r.


Príloha vyhlášky č. 55/1981 Zb.

DIPLOM o umeleckej ašpirantúre

Vzor 01

Poznámky pod čiarou

1) Vyhláška Československej akadémie vied č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch, účastníkov vedeckej výchovy a študijných pobytoch a o poskytovaní štipendií, v znení vyhlášky č. 40/1979 Zb.

2) Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 39/1980 Zb. sa na rozhodovanie vo veciach umeleckej ašpirantúry nevzťahujú predpisy upravujúce všeobecné konanie pred správnymi orgánmi.

3) Napr. nástup vojenskej služby, materská dovolenka, zdravotné dôvody.

4) Napr. pri opakovanej materskej dovolenke.