Vyhláška č. 165/1980 Zb.Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Ústrednej rady odborov o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb

Čiastka 41/1980
Platnosť od 16.12.1980 do31.03.1986
Účinnosť od 01.01.1981 do31.03.1986
Zrušený 21/1986 Zb.

165

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva financií a Ústrednej rady odborov

z 10. novembra 1980

o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb

Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a doplnenom zákonom č. 144/1975 Zb. a Ústredná rada odborov podľa článku 25 uznesenia IV. všeodborového zjazdu - prílohy zákona č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia v znení prílohy Zákonníka práce ustanovujú:


PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Táto vyhláška upravuje tvorbu, používanie a hospodárenie s fondmi kultúrnych a sociálnych potrieb (ďalej len „fond“) vo výrobných hospodárskych jednotkách a podnikoch1) a v ostatných štátnych socialistických organizáciách (ďalej len „organizácia“).

(2) Fondy sa nezriaďujú v útvaroch ozbrojených zložiek v pôsobnosti ministerstiev vnútra, ministerstiev spravodlivosti a v útvaroch železničného vojska v pôsobnosti ministerstva dopravy. Pre fondy zriaďované v ostatných útvaroch ministerstiev vnútra platí táto vyhláška, pokiaľ príslušné ministerstvo vnútra a ústredný výbor odborového zväzu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov neustanoví inak.

(3) Pre rozpočtové a príspevkové organizácie v pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany platí táto vyhláška, pokiaľ Federálne ministerstvo národnej obrany a ústredný výbor odborového zväzu po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov neustanoví inak.

(4) Odchýlky pre tvorbu a používanie prostriedkov fondu v oblasti školstva ustanoví Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky a ústredný výbor odborového zväzu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov.

(5) Ústredné orgány, ktoré riadia iné socialistické organizácie, než sa uvádza v odseku 1, môžu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov ustanoviť, že sa v týchto organizáciách zriaďuje fond podľa tejto vyhlášky.

§ 2

Účel fondu

(1) Fond je určený na zabezpečovanie potrieb sociálneho rozvoja kolektívu pracujúcich uvedených v tejto vyhláške, ako aj na podporu politickovýchovnej a kultúrno-vzdelávacej činnosti základných organizácií Revolučného odborového hnutia.

(2) Fond slúži kolektívu pracovníkov organizácie (včítane učňov) a dôchodcom - bývalým pracovníkom organizácie, ktorí do odchodu do dôchodku pracovali v organizácii (ďalej len „pracovníci organizácie“); pokiaľ to ďalšie ustanovenia vyhlášky pripúšťajú, možno ho použiť aj v prospech rodinných príslušníkov pracovníkov organizácie.

(3) Za rodinného príslušníka sa na účely fondu považujú manželka (manžel, druh, družka), deti do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom do dovŕšenia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo ak sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesné alebo mentálne postihnutie trvale neschopné práce.

DRUHÁ ČASŤ

TVORBA FONDU

§ 3

(1) Fond sa tvorí zo základného a doplnkového prídelu.

(2) Do doplnkového prídelu sa nezapočítavajú výnosy z odplatného prevodu (predaja) základných prostriedkov a iných predmetov obstaraných z fondu, prípadný zisk zo závodného stravovania, časť odmeny k Červeným zástavám 6. a 7. päťročnice udeľovaným vládou Československej socialistickej republiky a Ústrednou radou odborov, k Červeným zástavám a štandardám rezortov a ústredných výborov odborových zväzov (českých výborov odborových zväzov a slovenských výborov odborových zväzov), krajských národných výborov a krajských odborových rád (Pražskej odborovej rady a Bratislavskej odborovej rady), splátky pôžičiek a prípadné úroky z týchto pôžičiek.

(3) Malé príspevkové a rozpočtové organizácie sa môžu za účelom tvorby a využívania fondu združovať.

§ 4

(1) Základný prídel, s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií, tvorí 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku (ďalej len „ročný objem mzdových prostriedkov“),2) najmenej však 300 Kčs na jedného pracovníka3) ročne. Zo mzdových prostriedkov sa pritom na tieto účely odpočítajú odmeny zúčtované podľa predpisov o autorskom práve4) a sumy zodpovedajúce základným mzdám v prípadoch, keď osoby, ktoré nie sú v právnom vzťahu k organizácii, vykonávajú pre ňu práce, ktoré organizácia riadi alebo zabezpečuje pracovnými prostriedkami.5)

(2) Základný prídel je povinný a zaručený, a to aj v prípade, že organizácia nevykazuje zisk alebo vykazuje stratu. V tomto prípade je základný prídel zaručený prídelom z rezervného fondu výrobnej hospodárskej jednotky, prípadne z rezortného rezervného fondu.

(3) Doplnkový prídel je závislý od splnenia ustanovených ukazovateľov, ktorými sú:

a) zisk určený pri rozpise štátneho plánu a štátneho rozpočtu (neprekročenie plánovanej straty) alebo podiel celkových nákladov na výkonoch v súlade s platnou metodikou; o tom, ktorý z týchto ukazovateľov sa použije, rozhoduje nadriadený orgán. Zisk možno použiť, len ak je určený ako záväzná úloha. Od zisku sa odpočítajú a k skutočnej strate pripočítavajú sumy vyjadrujúce straty spôsobené nekvalitnou výrobou6) zodpovedajúce percentnému pomeru týchto strát k výkonom v súlade s platnou metodikou,

b) produktivita práce meraná k upraveným vlastným výkonom,

c) v priemyselných organizáciách plnenie štruktúry dodávok spôsobom určeným Federálnym ministerstvom financií, prípadne smer odbytu ustanovený príslušným nadriadeným orgánom po dohode s príslušným výborom odborového zväzu.

(4) Ak v organizáciách ukazovateľa podľa odseku 3 písm. b) a c) neurčuje plán, určí nadriadený orgán organizácii po dohode s príslušným výborom odborového zväzu iné podmieňujúce ukazovatele, a to zo zoznamu ukazovateľov ustanovených nadriadeným ústredným orgánom a ústredným výborom odborového zväzu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov; v organizáciách výskumnej a vývojovej základne, projektových a inžinierskych organizáciách aj po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Ministerstvom výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky.

(5) Za splnenie každého z ukazovateľov uvedených v odseku 3 sa, s výnimkou výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov do nich začlenených (§ 5), ustanovuje doplnkový prídel do fondu vo výške 0,4 % z ročného objemu mzdových prostriedkov v prípade, keď základný prídel tvorí 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov. Ak základný prídel je 300 Kčs na pracovníka ročne, prideľuje sa do fondu za splnenie každého ukazovateľa 1/3 rozdielu medzi takto vypočítaným základným prídelom a 2 % ročného objemu mzdových prostriedkov. Do týchto 2 % sa zahŕňajú aj sumy získané podľa osobitných predpisov.7)

(6) Ak organizácia nesplní ukazovateľa ustanoveného v odsekoch 3 a 4 v rozpätí 1 %, a v prípade, že nesplní ukazovateľa podielu celkových nákladov na výkonoch podľa platnej metodiky v rozpätí 0,5 %, znižuje sa doplnkový prídel do fondu pripadajúci na tohto ukazovateľa o 50 %; pri vyššom nesplnení sa prídel do fondu neposkytuje. Percento plnenia doplnkového ukazovateľa sa počíta na dve desatinné miesta.

(7) Doplnkový prídel sa môže zvýšiť prídelom z ďalších zdrojov, a to:

a) z fondu hmotnej stimulácie vývozu podľa osobitného opatrenia,8)

b) až do výšky 30 % z cenového zvýhodnenia za technicky pokrokové výrobky, za výrobky zaradené pri hodnotení do I. stupňa akosti a za módne novinky. Organizácii, v ktorej neprichádza do úvahy zvýšenie doplnkového prídelu z cenového zvýhodnenia dodávok podľa cenových predpisov,9) môže nadriadený orgán po dohode s príslušným výborom odborového zväzu pre zvýšenie doplnkového prídelu určiť inú podmienku (ukazovateľa) charakterizujúcu ekonomickú progresivitu (nie však plnenie bežných úloh), a to zo zoznamu ustanoveného nadriadeným ústredným orgánom a ústredným výborom odborového zväzu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov, pre organizácie výskumnej a vývojovej základne, projektové a inžinierske organizácie aj po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Ministerstvom výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky.

(8) Zvýšený doplnkový prídel môže dosiahnuť za splnenia každej podmienky najviac 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov. Všetky prídely do fondu nesmú prevýšiť 2,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov a v organizáciách, v ktorých sa uplatňuje stimulácia vývozu, 2,8 %.

(9) Doplnkový prídel do fondu sa kráti o 30 % z cenového znevýhodnenia technicky zastaraných výrobkov a výrobkov zaradených do 3. stupňa akosti,10) a to najviac o 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov.

(10) V organizáciách, v ktorých sa hmotná stimulácia viaže na ukazovatele určené v päťročnom pláne, sa doplnkový prídel tvorí prídelom zo zisku (odsek 5) v závislosti od plnenia určených ukazovateľov päťročného plánu. Plnenie ukazovateľov sa posudzuje podľa osobitného opatrenia Federálneho štatistického úradu, Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva financií.

§ 5

Výrobné hospodárske jednotky a podniky do nich začlenené

(1) Fond sa vytvára jednak na úrovni výrobnej hospodárskej jednotky, jednak na úrovni podniku.

(2) Základný prídel do fondu tvorí na úrovni podniku 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov podniku, najmenej však 300 Kčs na pracovníka podniku ročne; výrobná hospodárska jednotka prideľuje do svojho fondu základný prídel vo výške 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov pracovníkov generálneho riaditeľstva výrobnej hospodárskej jednotky, prípadne 300 Kčs na pracovníka ročne.

(3) Ukazovatele pre doplnkový prídel do fondu sú v zásade jednotné pre celú výrobnú hospodársku jednotku. Len v prípade, že to charakter činnosti podniku vyžaduje,11) určí výrobná hospodárska jednotka po dohode s odborovým výborom Revolučného odborového hnutia ukazovateľa odlišného od ukazovateľov určených pre výrobnú hospodársku jednotku.

(4) Podnik pridelí do svojho fondu za splnenie každého z troch ukazovateľov určených mu výrobnou hospodárskou jednotkou pre doplnkový prídel 0,3 % z ročného objemu mzdových prostriedkov v prípade, že základný prídel tvorí 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov. Ak je základný prídel určený sumou 300 Kčs na pracovníka ročne, pridelí podnik do svojho fondu za splnenie každého ukazovateľa jednu štvrtinu rozdielu medzi základným prídelom a 2 % ročného objemu mzdových prostriedkov. Doplnkový prídel do fondu podniku podľa prvej a druhej vety sa uskutoční aj v prípade, že výrobná hospodárska jednotka ako celok nesplní určené ukazovatele.

(5) Výrobná hospodárska jednotka pridelí do svojho fondu za každého ukazovateľa 0,1 % z ročného objemu svojich mzdových prostriedkov za podmienky, že splní ako celok ukazovateľa určeného jej pre tento doplnkový prídel. Do výšky tohto prídelu sa zahŕňajú aj sumy získané podľa osobitných predpisov.7)

(6) Výrobná hospodárska jednotka môže po dohode s odborovým orgánom zo svojho prídelu poskytnúť ďalšiu sumu do fondu podniku. Táto suma však nemôže byť vyššia ako 0,1 % ročného objemu mzdových prostriedkov podniku za každého splneného ukazovateľa. V prípade, že podnik tvorí základný prídel vo výške 300 Kčs na pracovníka ročne, môže mu výrobná hospodárska jednotka po dohode s odborovým orgánom poskytnúť zo svojho prídelu sumu, ktorá nemôže byť vyššia, ako je rozdiel medzi prídelom podniku za splnenie určeného ukazovateľa a jednou tretinou rozdielu medzi základným prídelom a 2 % ročného objemu mzdových prostriedkov podniku.

(7) Pri použití prostriedkov fondu pre pracovníkov generálneho riaditeľstva výrobnej hospodárskej jednotky sa vychádza zo sumy zodpovedajúcej základnému prídelu podľa odseku 2 a doplnkovému prídelu za ukazovatele splnené výrobnou hospodárskou jednotkou ako celkom, vypočítanej z ročného objemu mzdových prostriedkov pracovníkov generálneho riaditeľstva výrobnej hospodárskej jednotky.

(8) Zvýšenie doplnkového prídelu výrobnej hospodárskej jednotky do výšky 0,4 % ročného objemu jej mzdových prostriedkov z fondu hmotnej stimulácie vývozu a podmienky pre poskytnutie prídelu z týchto zdrojov do fondu podnikov sa spravuje osobitným opatrením.8)

(9) Doplnkový prídel fondu výrobnej hospodárskej jednotky sa môže ďalej zvýšiť prídelom až do výšky 30 % z cenového zvýhodnenia za technicky pokrokové výrobky, za výrobky zaradené pri hodnotení do I. stupňa akosti a za módne novinky, a to až do výšky 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov výrobnej hospodárskej jednotky. Výrobnej hospodárskej jednotke, pri ktorej neprichádza do úvahy zvýšenie doplnkového prídelu z cenového zvýhodnenia dodávok podľa cenových predpisov,9) môže nadriadený orgán po dohode s ústredným výborom odborového zväzu pre zvýšenie doplnkového prídelu určiť inú podmienku (ukazovateľa) charakterizujúcu ekonomickú progresivitu (nie však plnenie bežných úloh), a to zo zoznamu ustanoveného nadriadeným ústredným orgánom a ústredným výborom odborového zväzu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov, a to až do výšky 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov výrobnej hospodárskej jednotky. O výške prídelu z týchto zdrojov do fondov podnikov rozhodne výrobná hospodárska jednotka po dohode s odborovým výborom Revolučného odborového hnutia s prihliadnutím na to, ako jednotlivé podniky prispeli k získaniu cenového zvýhodnenia, prípadne k splneniu inej určenej podmienky.

(10) Doplnkový prídel do fondu na úrovni výrobnej hospodárskej jednotky sa kráti o 30 % z cenového znevýhodnenia technicky zastaraných výrobkov a výrobkov zaradených do 3. stupňa akosti,10) a to najviac o 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov výrobnej hospodárskej jednotky.

§ 6

Rozpočtové a príspevkové organizácie

(1) Ústredné orgány štátnej správy, ústredne riadené rozpočtové a ústredne riadené príspevkové organizácie prideľujú do fondu základný prídel vo výške 1 % z ročného objemu mzdových prostriedkov12) a po uplynutí roka na základe vyhodnotenia plnenia hlavných úloh organizácie podľa náročných kritérií sa jej môže priznať doplnkový prídel do maximálnej výšky 0,7 % z ročného objemu mzdových prostriedkov. Pri ústredných orgánoch štátnej správy rozhoduje o priznaní doplnkového prídelu príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu po dohode s príslušným výborom odborového zväzu. V ústredne riadených rozpočtových a príspevkových organizáciách rozhoduje o priznaní doplnkového prídelu nadriadený ústredný orgán po dohode s príslušným výborom odborového zväzu.

(2) Národné výbory, rozpočtové a príspevkové organizácie nimi riadené prideľujú do fondu základný prídel vo výške 1 % z ročného objemu mzdových prostriedkov12) a po uplynutí roka na základe vyhodnotenia plnenia hlavných úloh organizácie podľa náročných kritérií sa jej môže priznať doplnkový prídel do výšky 0,5 % z ročného objemu mzdových prostriedkov. O priznaní doplnkového prídelu rozhoduje rada príslušného národného výboru po dohode s príslušnou odborovou radou, a to pre vlastný národný výbor i pre organizácie ním riadené a spravované. Tento doplnkový prídel sa môže zvýšiť až do výšky 0,7 % z ročného objemu mzdových prostriedkov z fondu rezerv a rozvoja.

(3) Základný a doplnkový prídel zahrnie rozpočtová a príspevková organizácia do svojho rozpočtu.

TRETIA ČASŤ

POUŽÍVANIE FONDU

§ 7

Politickovýchovná a kultúrno-vzdelávacia činnosť

(1) Z fondu sa poskytuje príspevok závodným výborom Revolučného odborového hnutia na politickovýchovnú a kultúrno-vzdelávaciu činnosť základných organizácií Revolučného odborového hnutia až do výšky 0,5 % z ročného objemu mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku.

(2) V rozpočte fondu možno ďalej plánovať príspevok na:

a) úhradu prípadného schodku z činnosti závodného alebo združeného kultúrneho zariadenia,

b) politickoorganizačnú činnosť podnikových alebo odborových výborov Revolučného odborového hnutia alebo im na roveň postavených orgánov Revolučného odborového hnutia.

(3) Príspevky podľa odseku 1 sa prevádzajú z fondu na účet závodného výboru Revolučného odborového hnutia a odborová organizácia s nimi hospodári podľa zásad o hospodárení základných organizácií Revolučného odborového hnutia ako s odborovými prostriedkami. Príspevky podľa odseku 2 písm. a) sa prevádzajú na účet kultúrneho zariadenia a podľa odseku 2 písm. b) na účet podnikového (odborového) výboru Revolučného odborového hnutia.

§ 8

Investičná výstavba, údržba a prevádzka zariadení

(1) Z fondu sa uhrádza obstaranie, rekonštrukcia, modernizácia a vybavenie investičnej a neinvestičnej povahy podnikových rekreačných, telovýchovných a športových zariadení a športový inventár a prispieva sa na udržiavanie týchto zariadení, na prevádzku podnikových rekreačných zariadení a technickú prevádzku13) telovýchovných a športových zariadení. Výdavky, ktoré uhrádza organizácia, ustanovujú osobitné predpisy.14)

(2) Z fondu možno prispievať na obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie investičnej a neinvestičnej povahy závodných kultúrnych zariadení, závodných zdravotníckych zariadení, zariadení závodného stravovania a závodných materských škôl a jaslí (aj na materské školy a jasle budované v akcii Z). Hlavným zdrojom sú prostriedky organizácie.15)

(3) V rámci obstarávania investícií možno z fondu zakúpiť na rekreačné a kultúrne účely autobus a prispievať na jeho opravy; na opravy autobusu možno z fondu prispievať, aj keď je vo vlastníctve Revolučného odborového hnutia, v správe závodného (podnikového) výboru Revolučného odborového hnutia vybaveného právnou subjektivitou.

(4) Výstavbu, modernizáciu a rekonštrukciu pionierskych táborov Revolučného odborového hnutia, na ktoré dala súhlas príslušná krajská odborová rada (Pražská odborová rada, Bratislavská odborová rada), možno so súhlasom príslušného ústredného orgánu (prípadne krajského národného výboru) a príslušného ministerstva financií financovať aj z prostriedkov hospodárskej organizácie (z fondu výstavby, prípadne z fondu rozvoja) za predpokladu, že sa tým neohrozia jej plánované úlohy a ostatné povinnosti. Výnimka sa musí v týchto prípadoch udeliť pred začatím výstavby a je podmienkou začatia jej financovania z fondu výstavby, prípadne z fondu rozvoja.

§ 9

Bytové účely

(1) Na riešenie vlastnej bytovej situácie možno pracovníkom organizácie na základe písomnej zmluvy z fondu poskytnúť návratnú pôžičku do výšky 45 000 Kčs na výstavbu alebo kúpu bytu alebo rodinného domčeka do osobného vlastníctva alebo spoluvlastníctva, na zloženie členského podielu na družstevný byt a na väčšie stavebné úpravy bytov a rodinných domčekov v osobnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve [prístavba, nadstavba, prestavba, modernizácia16) a väčšie stavebné opravy].

(2) Návratnú pôžičku do výšky 15 000 Kčs možno z fondu poskytnúť pracovníkovi organizácie na modernizáciu ním užívaného bytu v domoch v osobnom alebo socialistickom vlastníctve a na vybavenie bytu nábytkom.

(3) Pôžičky z fondu sa poskytujú za týchto podmienok:

a) pôžička je splatná najneskôr do 10 rokov od uzavretia zmluvy o pôžičke,

b) pracovníkovi organizácie možno poskytnúť súčasne alebo postupne dve aj viac pôžičiek; súčet všetkých pôžičiek poskytnutých pracovníkovi, prípadne aj jeho manželke (manželovi) nesmie presiahnuť maximálnu sumu 45 000 Kčs,

c) požičané sumy sa prevádzajú na bezúročné účty pracovníkov v štátnej sporiteľni, ktoré sa zriaďujú aj bez príkazu občana (prípadne na účet stavebného bytového družstva v Štátnej banke československej); možno ich použiť len na účely, na ktoré sa poskytli. Pri ich uvoľňovaní postupuje štátna sporiteľňa obdobne ako pri výplatách z pôžičiek, ktoré sama poskytuje,

d) pri rozviazaní pracovného pomeru je pôžička splatná najneskôr do 6 mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru; výnimku z tejto lehoty povoľuje závodný výbor Revolučného odborového hnutia po dohode s vedením organizácie,

e) pôžičku nemožno poskytnúť na úhradu nákladov, ktoré boli kryté z pôžičky od sporiteľne alebo z iných zdrojov.

(4) Pracovníkovi organizácie možno namiesto pôžičky na základe písomnej dohody poskytnúť príspevok na úhradu úrokov z pôžičiek poskytnutých štátnou sporiteľňou na účely uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou pôžičiek na nábytok. Príspevok na úhradu úrokov sa poskytuje jednorazovo, a to maximálne vo výške zodpovedajúcej úrokom pripadajúcim na pôžičku vo výške 45 000 Kčs (odsek 1) alebo 15 000 Kčs (odsek 2) pri pravidelnom splácaní po 10 rokov, najviac však do výšky nesplateného zostatku pôžičky.

§ 10

Závodné stravovanie a zdravotná starostlivosť

Z fondu možno prispievať na

a) závodné stravovanie podľa osobitných predpisov,17)

b) ambulantnú kúpeľnú starostlivosť poskytovanú podľa príslušných smerníc o kúpeľnej starostlivosti18) a na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami na túto starostlivosť,

c) dopravu do nočných sanatórií.

§ 11

Rekreácia

(1) Z fondu možno prispievať pracovníkom organizácie a ich rodinných príslušníkom na

a) výberovú tuzemskú a zahraničnú rekreáciu Revolučného odborového hnutia, za ktorú sa považuje aj rekreácia organizovaná ústrednými výbormi odborových zväzov z poverenia Ústrednej rady odborov,19)

b) tuzemskú rekreáciu v podnikových rekreačných zariadeniach a vzájomnú výmennú zahraničnú rekreáciu organizovanú závodným (podnikovým) výborom Revolučného odborového hnutia v rámci schválených družobných dohôd, a to na úhradu dopravy hromadnými dopravnými prostriedkami a na ubytovanie,

c) rekreáciu v tuzemsku i v socialistických krajinách organizovanú závodným (podnikovým) výborom Revolučného odborového hnutia prostredníctvom cestovnej kancelárie, prípadne inej socialistickej organizácie uskutočňujúcej rekreačné služby, a to maximálne do výšky ceny dopravy hromadným dopravným prostriedkom a do výšky 50 % ceny ubytovania; v tom istom rozsahu možno prispieť na zahraničné zájazdy organizované závodným (podnikovým) výborom Revolučného odborového hnutia do socialistických krajín trvajúce najmenej 48 hodín v zahraničí,

d) detskú rekreáciu organizovanú v pionierskych táboroch a na výmennú odborársku rekreáciu detí v pionierskych táboroch v socialistických krajinách. Na pionierske tábory Revolučného odborového hnutia sa prispieva podľa smerníc Ústrednej rady odborov;20) na pionierske tábory organizované inými socialistickými organizáciami možno prispieť najviac sumou 24 Kčs na jedno dieťa a jeden pobytový deň za podmienky, že na ne neposkytujú príspevok iné organizácie.

(2) Príspevky na rekreáciu môžu tvoriť maximálne 30 % z plánovaného základného prídelu bežného roka a z doplnkového prídelu za minulý rok. Do uvedeného limitu sa nezahŕňajú výdavky z fondu na obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu, vybavenie a údržbu podnikových rekreačných zariadení, príspevky na výberovú rekreáciu Revolučného odborového hnutia a príspevky na detskú rekreáciu v pionierskych táboroch.

(3) Podnikovú rekreáciu organizuje odborový orgán, prevádzkuje ju organizácia. Rozpočet finančného a materiálového zabezpečenia prevádzky podnikového rekreačného zariadenia zostavuje vedenie organizácie po dohode s odborovou organizáciou.

§ 12

Telovýchova a šport

Z fondu možno prispievať:

a) na nájom telovýchovných a športových zariadení na účely rekreačnej telovýchovy a športu pracovníkov organizácie a ich rodinných príslušníkov, a to aj na vstupenky (prípadne poplatky) do plaveckých bazénov, sauny a pod.,

b) telovýchovným jednotám Československého zväzu telesnej výchovy a základným organizáciám Zväzarmu v rovnakom rozsahu ako na podnikové telovýchovné a športové zariadenia zaobstarané z fondu podľa § 8 ods. 1, ako aj na opravy telovýchovných a športových zariadení za predpokladu, že sa zmluvne písomne zabezpečí možnosť ich používania pracovníkmi organizácie a ich rodinnými príslušníkmi, a to v miere zodpovedajúcej výške prostriedkov, ktoré organizácia na to poskytla. Príspevky možno poskytovať po čas, po ktorý trvá uvedené používanie; príspevky nemožno poskytovať na úhradu mzdových výdavkov ani iných odmien,21)

c) aktívnym účastníkom športových a telovýchovných súťaží organizovaných odborovými orgánmi, prípadne na nimi organizované športové akcie konané v rámci schválených družobných dohôd, a to na dopravné, ubytovanie, stravovanie a na vecnú cenu.22)

§ 13

Sociálna výpomoc

(1) Fond možno používať na jednorazové výpomoci najbližším pozostalým po pracovníkovi, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz. Ďalej sa môže použiť na poskytnutie jednorazovej sociálnej výpomoci pracovníkovi (najbližším pozostalým) v mimoriadne závažných prípadoch (napr. pri havarijných katastrofách, živelných pohromách).

(2) V jednotlivých prípadoch môže byť sociálna výpomoc až 5 000 Kčs.

§ 14

Nepeňažné odmeny a dary

(1) Z fondu možno poskytovať pracovníkom organizácie nepeňažné odmeny a vecné dary:

a) víťazom socialistického súťaženia organizovaného podľa zásad schválených odborovým orgánom,

b) za príkladné sústavné plnenie pracovných úloh alebo mimoriadnu spoločenskú angažovanosť,

c) pri pracovných výročiach (20, 25, 30 a každých ďalších päť rokov práce v organizácii); do pracovného výročia sa môže započítať aj čas odpracovaný v inej organizácii,

d) pri životných jubileách (50, 55, 60 a každých ďalších päť rokov veku) alebo pri prvom odchode do dôchodku.

(2) Celková výška nepeňažných odmien a darov je obmedzená 10 % základného prídelu bežného roka a doplnkového prídelu za minulý rok a sumou 1 000 Kčs pre jedného pracovníka v bežnom roku. Nákup nepeňažných odmien a vecných darov sa spravuje osobitnými predpismi.23)

ŠTVRTÁ ČASŤ

HOSPODÁRENIE S FONDOM

§ 15

Zostavovanie rozpočtu fondu, jeho schvaľovanie a prídely do fondu v priebehu roka

(1) Na tvorbu a používanie fondu zostavuje príslušný odborový orgán spolu s vedením organizácie návrh rozpočtu, ktorý schvaľuje členská schôdza základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (konferencia Revolučného odborového hnutia) ako súčasť kolektívnej zmluvy. V príjmovej časti rozpočtu sa vychádza zo zostatku fondu na začiatku roka včítane doplnkového prídelu za minulý rok, z plánovaného základného prídelu bežného roka, ako aj ďalších príjmov fondu. Výdavková časť rozpočtu sa plánuje podľa jednotlivých účelov uvedených v tretej časti.

(2) Členská schôdza základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (konferencia Revolučného odborového hnutia) schvaľuje zásady poskytovania pôžičiek a príspevkov na bytové účely, príspevkov na rekreáciu, nepeňažných odmien a darov a jednotlivé prípady poskytovania sociálnych výpomocí. V rámci schváleného rozpočtu fondu a schválených zásad rozhoduje v konkrétnych prípadoch závodný výbor Revolučného odborového hnutia.

(3) Prostriedky fondu sú uložené na osobitnom účte v Štátnej banke československej. Prevody základného prídelu do fondu sa uskutočňujú v lehotách ustanovených osobitným predpisom,24) a to mesačne, prípadne štvrťročne; v priebehu roka ich možno uskutočňovať preddavkovo. Doplnkový prídel sa prevedie do fondu po skončení roka, za ktorý sa poskytuje, a schvaľuje sa pri hodnotení a uzavieraní ročných výsledkov hospodárskej činnosti. Výdavky na ťarchu fondu možno uskutočňovať len do výšky prostriedkov tohto fondu uložených na osobitnom účte v Štátnej banke československej. Na požiadanie odborového orgánu možno poskytnúť do fondu vopred preddavok, a to až do výšky plánovaného štvrťročného základného prídelu.

(4) Príspevky na politickovýchovnú a kultúrno-vzdelávaciu činnosť základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a na činnosť podnikových výborov Revolučného odborového hnutia alebo im na roveň postavených orgánov sa prevádzajú na začiatku každého štvrťroka v plánovanej výške. Príspevok na úhradu prípadného schodku z činnosti závodného alebo združeného kultúrneho zariadenia sa prevádza podľa dohody organizácie s príslušným odborovým orgánom. Poskytnuté preddavky na úhradu tohto schodku sa musia po uplynutí roka zúčtovať; zúčtovanie overené revíznou komisiou základnej organizácie Revolučného odborového hnutia sa považuje za doklad pre hospodárske vedenie organizácie.

(5) Hospodárenie fondu v rozpočtových a príspevkových organizáciách sa vedie oddelene od bežného rozpočtového hospodárenia organizácie. Pri prevádzaní podielov do fondu postupujú tieto organizácie podľa osobitných predpisov.25)

(6) Pri financovaní investičnej výstavby z fondu prevedie organizácia pred začatím financovania (pred prvou platbou na túto investíciu) potrebné zdroje do fondu výstavby, prípadne fondu rozvoja, a to v rozsahu plánovanej potreby tejto investičnej výstavby v príslušnom roku.

(7) Fond je fondom organizácie. Za riadnu účtovnú agendu, za správu majetku zaobstaraného z fondu a za dodržiavanie predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondu zodpovedá vedúci organizácie. Príkaz na úhradu nákladov a iné čerpanie fondu podpisuje oprávnený pracovník organizácie a poverený funkcionár odborového orgánu.

(8) Prostriedky fondu možno združovať,26) prípadne poskytovať z neho príspevky na účely, na ktoré fond slúži, so súhlasom členskej schôdze základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (konferencie Revolučného odborového hnutia).

(9) Z fondu možno prispieť na výdavky na akcie (na ktoré fond slúži) organizované spolu alebo po dohode so základnou organizáciou Revolučného odborového hnutia aj inými závodnými zložkami spoločenských organizácií. Z fondu nemožno poskytovať peňažné príspevky ani vecné dary spoločenským organizáciám.

(10) Podmienky používania (požičiavania) predmetov obstaraných z fondu schvaľuje členská schôdza základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (konferencia Revolučného odborového hnutia). Prípadné poplatky za ich používanie sú príjmom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.

(11) Na príspevok a iné plnenie z fondu nie je právny nárok. Pri jeho poskytovaní sa prihliada na výsledky pracovnej a spoločenskej angažovanosti pracovníkov organizácie.

(12) Nevyčerpané prostriedky fondu koncom roka neprepadajú a prevádzajú sa do nasledujúceho roka. Nevyčerpané prostriedky na nepeňažné odmeny a na rekreáciu až do výšky limitov možno v nasledujúcom roku použiť opäť na ten istý účel, a to nad určený limit.

(13) Prípadné spory medzi vedením organizácie a príslušným odborovým orgánom o tvorbe alebo používaní prostriedkov fondu rieši vyšší orgán odborového zväzu po dohode s orgánom nadriadeným organizácii.

(14) Hospodárenie s fondom kontrolujú štátne a odborové orgány. Hospodárske orgány sú povinné predložiť im príslušné doklady.

(15) Za neoprávnené použitie alebo tvorbu fondu sa príslušní pracovníci zodpovedajú podľa Zákonníka práce. Funkcionárov Revolučného odborového hnutia, ktorí schvália nesprávne použitie fondu v rozpore s touto vyhláškou, volá na zodpovednosť vyšší odborový orgán.

§ 16

Prevody majetku obstaraného z fondu a delimitačné zmeny

(1) Na prevod správy (vlastníctva) majetku obstaraného z fondu je potrebná vždy dohoda s príslušným odborovým orgánom.

(2) Sumy fondu určené na financovanie zariadenia investičnej povahy sa určia po dohode medzi vedením organizácie a príslušným odborovým orgánom. Tieto sumy možno použiť len na účely určené kolektívnou zmluvou.

(3) Prevody zdrojov fondu do iných fondov organizácie nie sú okrem fondu výstavby, prípadne fondu rozvoja povolené.

(4) Pri organizačných zmenách sa na preberajúcu organizáciu, v ktorej je fond vytvorený, prevedie taká pomerná časť základných prostriedkov a predmetov postupnej spotreby obstaraných z fondu, včítane prostriedkov na účte fondu, aká zodpovedá počtu prevzatých pracovníkov (podľa stavu ku dňu účinnosti).


PIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 17

(1) Pôžičky poskytnuté z fondu, a to aj podľa prvších predpisov o fonde, môže organizácia odpustiť, ak pracovník v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania27) zomrel alebo sa stal plne invalidným. Podmienkou odpustenia pôžičky je v každom prípade súhlas členskej schôdze základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (konferencie Revolučného odborového hnutia).

(2) Vrátenie čiastočne podmienečne nenávratnej pôžičky poskytnutej podľa prvších predpisov o fonde sa nepožaduje, ak pracovník, ktorému sa poskytla, prejde pred uplynutím stabilizačného záväzku v dôsledku reorganizácie, štrukturálnych zmien, znižovania riadiaceho a správneho aparátu a racionalizačných opatrení28) do inej organizácie a ak sa v tejto organizácii dodatkom k zmluve zaviaže nesplnený čas stabilizačného záväzku odpracovať a tento záväzok splní. V týchto prípadoch je potrebný súhlas príslušného ústredného orgánu a členskej schôdze základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.

§ 18

Výnimky z ustanovení tretej a štvrtej časti tejto vyhlášky môže v závažných prípadoch povoliť na základe žiadosti príslušného ústredného orgánu a ústredného výboru odborového zväzu príslušné ministerstvo financií po dohode s Ústrednou radou odborov.

§ 19

Zrušuje sa vyhláška č. 155/1975 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.

§ 20

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1981.


Predseda

Ústrednej rady odborov:

Ing. Hoffmann v. r.

Minister financií

Československej socialistickej republiky:

Ing. Lér CSc. v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 2 a 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 161/1980 Zb. o finančnom hospodárení výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov.

2) Rozumejú sa mzdy a ostatné osobné náklady zúčtované na výplatu a zúčtované výplaty z fondu odmien.

3) Vychádza sa z priemerného evidenčného počtu pracovníkov v pracovnoprávnom vzťahu k organizácii v príslušnom období (vo fyzických osobách) včítane učňov v období odborného rozvoja.

4) Ustanovenie § 3 ods. 3 písm. e) vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 143/1980 Zb. o usmerňovaní mzdového vývoja a odmieňania práce.

5) Žiaci a študenti na výrobnej praxi, príslušníci vojenských útvarov, osoby z nápravnovýchovných zariadení, pracovníci zahraničných organizácií a pod.

6) Pokyny pre postihovanie nekvalitnej výroby (Finančný spravodajca č. 11/1978).

7) § 21 ods. 5 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 163/1980 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky.

8) Najmä smernice a pravidlá uplatňovania finančno-ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode na obdobie 1981-1985 z 12. júna 1980 č. XIII/1-8260/1980, vydané Federálnym ministerstvom financií.

9) § 32, 34, 36 a 38 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášky č. 73/1978 Zb.

10) § 33 a 35 vyhlášky č. 137/1973 Zb. v znení vyhlášky č. 73/1978 Zb.

11) Napríklad pre organizácie výskumnej a vývojovej základne a projektové a inžinierske organizácie.

12) Rozumejú sa mzdy a ostatné osobné náklady zúčtované na výplatu (včítane štipendií vedeckých ašpirantov a pracovníkov na študijných pobytoch zúčtovaných na výplatu v rámci ostatných výplat fyzickým osobám) znížené o vyplatené autorské honoráre.

13) Rozumie sa tým najmä palivo, elektrický prúd, voda, para, plyn.

14) Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu.
Smernice o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 10/1972). Smernice o financovaní niektorých výdavkov národných výborov a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 1/1974).
Vyhláška Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.

15) Najmä nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní a vyhláška č. 90/1972 Zb.

16) Modernizáciou sa rozumejú úpravy, ktorými sa dosahuje vyšší štandard bývania, t. j. napr. zriadenie kúpeľne, práčovne, WC, kanalizácie, vodovodu, elektroinštalácie, tepelné a vodotesné izolácie, zväčšenie okien na lepšie presvetlenie bytu. Za modernizáciu nemožno považovať bežnú údržbu a zriaďovanie garáží.

17) Nariadenie vlády ČSSR č. 25/1974 Zb.

18) Smernice Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky a Českej odborovej rady č. 2/1978 Ú. v. ČSR o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach štátnej zdravotnej správy.
Úprava Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Slovenskej odborovej rady č. 13/1978 Ú. v. SSR o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach štátnej zdravotnej správy.

19) Smernice Ústrednej rady odborov pre základné odborové organizácie na výber účastníkov a úhradu cien poukazov na domácu a zahraničnú výberovú rekreáciu ROH (Spravodajca ROH č. 10/1977); za tých istých podmienok možno prispievať pracovníkom a rodinným príslušníkom na výberovú rekreáciu organizovanú Správou vojenských kúpeľných a rekreačných zariadení, výberovú rekreáciu výrobných družstiev, výberovú rekreáciu Zväzu družstevných roľníkov a na doplnkovú rekreáciu organizovanú ÚVOZ pracovníkov školstva a vedy.

20) Smernice Ústrednej rady odborov pre pionierske tábory ROH (registrované v čiastke 12/1974 Zb.).
Uznesenie Predsedníctva Ústrednej rady odborov (Spravodajca ROH č. 2/1977, registrované v čiastke 7/1977 Zb.).
Smernice pre zahraničnú odborársku výmennú rekreáciu detí v pionierskych táboroch v socialistických krajinách (Spravodajca ROH č. 10/1975, registrované v čiastke 36/1975 Zb.).

21) Nemožno uhrádzať najmä mzdu strážcu ani správcu, ušlý zárobok trénerom alebo cvičiteľom a hráčom ani výdavky spojené so zápasmi klubového mužstva a poskytovať príspevky na cestovné na zápasy, preteky a pod. klubových hráčov, na ich občerstvenie (stravné), nocľažné alebo pobyt na rôznych tréningových sústredeniach, straty zo športových stretnutí, ani poskytovať príspevky na kolektívne členstvo pracovníkov organizácie v telovýchovných jednotách (organizáciách).

22) Zásady finančného a materiálneho zabezpečenia odborových športových súťaží (Spravodajca ROH č. 9/1974).

23) Napríklad vyhláška ministra vnútorného obchodu č. 10/1966 Zb. o nákupe tovaru vo vnútornom obchode socialistickými organizáciami.

24) Nariadenie vlády ČSSR č. 161/1980 Zb.

25) Smernice Federálneho ministerstva financií o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie (Finančný spravodajca č. 2/1972), registrované v čiastke 33/1972 Zb.
Smernice Ministerstva financií Českej socialistickej republiky o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu Českej socialistickej republiky (Finančný spravodajca č. 3/1972, registrované v čiastke 16/1972 Zb.).
Smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky (Finančný spravodajca č. 3/1972), registrované v čiastke 15/1973 Zb.

26) Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.
Zásady Ústrednej rady odborov na združovanie odborových organizácií a orgánov medzi sebou a s inými socialistickými organizáciami (Spravodajca ROH č. 8/1979).

27) § 190 Zákonníka práce.

28) Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení, v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.