Vyhláška č. 110/1979 Zb.Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA

(v znení č. 287/1994 Z. z.)

Čiastka 22/1979
Platnosť od 24.09.1979 do31.10.2003
Účinnosť od 01.01.1995 do31.10.2003
Zrušený 420/2003 Z. z.

110

VYHLÁŠKA

Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky

z 12. júla 1979,

ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA

Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):


§ 1

(1) Územie vymedzené v časti A prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Horná Orava (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresu Dolný Kubín v Stredoslovenskom kraji v katastrálnych územiach obcí: Oravská Lesná, Zakamenné, Novoť, Mutné, Beňadovo, Krušetnica, Breza, Lomná, Oravské Veselé, Sihelné, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Bobrov, Zubrohlava, Klin, Námestovo, Hladovka, Suchá Hora a ďalej v katastrálnych územiach Námestovské Pilsko, Slanická Osada, Oravské Hámre a v časti katastrálnych území obcí: Zázrivá, Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Lokca, Oravská Jasenica, Horný Štefanov, Dolný Štefanov, Ústie nad Priehradou, Trstená, Liesek, Vitanová.

(2) Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti podľa ich prírodných hodnôt a stupňa hospodárskeho a kultúrneho využívania. Podoblasti majú diferencované ochranné podmienky. Podoblasti sa vzhľadom na rozptýlenosť členia ďalej na krajinné celky s rovnakými podmienkami ochrany. Podoblasti a krajinné celky sú vymedzené v časti B prílohy tejto vyhlášky.


§ 11

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Námestník ministra:

Dr. Koyš v. r.


Príloha vyhlášky č. 110/1979 Zb.

Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti HORNÁ ORAVA

Chránená krajinná oblasť Horná Orava (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okrese Dolný Kubín a zaberá Oravské Beskydy, severozápadné a severovýchodné výbežky Oravskej Magury, severovýchodný výbežok Skorušinských vrchov a časť Oravskej kotliny.

Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR vydanej v r. 1971 v mierke 1 : 50 000 na mapových listoch týchto nomenklatúr:

26 - 14 Oravská Lesná
26 - 21 Babia hora
26 - 23 Oravská priehrada
26 - 24 Suchá Hora
26 - 32 Dolný Kubín
26 - 41 Trstená
26 - 42 Oravice

A. Vymedzenie oblasti

Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v priesečníku štátnej hranice s hranicou povodia Kysuce a Oravy medzi kótami Svítková (1082) a Bednárová (1093). Sleduje hranicu povodia a katastrálnu hranicu medzi obcami Oravská Lesná, Nová Bystrica a Harvelka cez kótu Mrvova Kykula (1040), ďalej cez kóty 917, 843, 995, Beskyd (994), kótu 936 až na Okrúhlicu (1163). Odtiaľto pokračuje po hrebeni na východ cez kótu 1092, Hoľa (1066), 1166, Paráč (1325), 1251 na Príslopec a Držatín. Odtiaľ pokračuje po hrebeni cez Huty smerom na severovýchod cez kótu 992, 926, Galanky (942), kótu 852, po hrebeňovej ceste cez Olešovku, Surov (902) a po katastrálnej hranici medzi obcami Breza, Vasiľov a Lokca po rieku Biela Orava. Hranica ďalej pokračuje po pravom brehu Bielej Oravy až po jej ústie do Oravskej vodnej nádrže. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Vavrečka a Námestovo ďalej Jelením potokom až na kótu Stará hora (946) sledujúc katastrálnu hranicu medzi obcami Vavrečka a Ústie nad Priehradou na Ostrý vrch (990), odtiaľ schádza v smere toku potoka Zadný Kriváň na štátnu cestu Námestovo - Tvrdošín. Po štátnej ceste pokračuje cez priehradné teleso k obci Ústie nad Priehradou cez kótu 649 až po potok Kovalinec a po jeho toku po štátnu cestu Trstená - štátna hranica, po ktorej pokračuje na severoseverovýchod cez kóty 645, 667, 649 k potoku Zimník, pokračuje až k jeho prameňu, odkiaľ ide priamočiaro na juhovýchod k prameňu potoka Páleniská na kótu 706. Odtiaľ pokračuje na juhovýchod cez železničnú trať Trstená - Suchá Hora, odtiaľ pokračuje poľnou cestou k okraju lesného porastu Háje, ktorý zahŕňa do oblasti. Od porastu Háje pokračuje poľnou cestou, pretínajúc katastrálnu hranicu medzi obcou Liesek a obcou Vitanová cez kótu 735, pretínajúc štátnu cestu Vitanová - Hladovka. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcou Vitanová a obcou Hladovka, po ktorej pokračuje hrebeňom na juh cez kótu Bučinka (919), Bučník (957), cez Gabanovú po hrebeňovej ceste cez kótu 1110 na štátnu hranicu. Štátnou hranicou sa hranica oblasti severovýchodným smerom vracia späť k východiskovému bodu.

Celková výmera oblasti je 70 332,51 ha.

B. Vymedzenie podoblastí

Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti, ktoré sa ďalej členia na krajinné celky a sú vyznačené na uvedených odtlačkoch Základnej mapy ČSSR. Podoblasti i krajinné celky majú osobitné vymedzenie v rámci oblasti.

Podoblasť I.

Krajinný celok Paráč

Celok je ohraničený hranicou vychádzajúcou z kóty Paráč (1325), ktorá pokračuje na východ po hranici oblasti po kótu 992, kde sa stáča severozápadným smerom po katastrálnej hranici k potoku Lomnica, odtiaľ pokračuje okrajom lesa až k rieke Biela Orava. Ďalej smeruje proti jej prúdu cez Oravskú Lesnú, dolinou Flajšová až na hranicu oblasti ku kóte 936 a pokračuje po hranici oblasti až k východiskovému bodu.

Krajinný celok Pilsko - Babia hora

Hranica celku vychádza z hranice povodia Oravy a Kysuce, medzi kótami Svítková (1082) a Bednárová (1093), odkiaľ ide južným smerom po hranici oblasti až po priesečník s lesnou železničkou. Tu sa lomí na východ a ide po toku Bukovského potoka až po jeho sútok s Bielou Oravou. Odtiaľ pokračuje štátnou cestou medzi obcami Oravská Lesná a Zákamenné až po okraj lesa na ľavej strane štátnej cesty na osadu Oravice. Okrajom lesa hranica pokračuje po potok Zasihlianka, proti jeho prúdu ide až po okraj lesa. Hranica ďalej pokračuje na severovýchod po okraji lesa, pretínajúc potok Mutnianka a pokračuje okrajom lesa cez kótu 782 k potoku Mutnianka, ktorý prechádza. Ďalej ide po súvislom okraji lesa na severovýchod a východ až k potoku Veselianka na juhozápad od kóty Magura (1018) a po lesnej ceste Oravské Veselé - Oravská Polhora, pokračuje až po kótu 736 na štátnej ceste Oravská Polhora - štátna hranica. Ďalej pokračuje po okraji lesa na severovýchod po hájovňu Vydrovka, kde sa stáča na východ stále sledujúc okraj lesa, pretína Kohútovu dolinu a ďalej ide na juh ku križovatke ciest Hliny - Kohútová. Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa na východ po poľnú cestu, kde sa stáča na sever sledujúc okraj lesa až po jeho najsevernejší bod, kde sa stáča na juhovýchod stále sledujúc okraj lesa. Východne od kóty 782 sa dostane na lesnú cestu k hájovni Roveň, po ktorej pokračuje na východ, a po okraji lesa sa dostáva až na štátnu hranicu. Po štátnej hranici severným smerom sa vracia k východiskovému bodu.

Krajinný celok Gluchová

Hranica celku vychádza z priesečníka štátnej hranice s potokom Hraničný Kriváň a štátnej cesty Bobrov - štátna hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje západným smerom po okraji lesa, pretínajúc potok Žiarový Kriváň, ďalej severozápadným smerom okrajom lesa okolo kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa okolo kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa a severozápadným smerom až po Rabčický potok. Tu sa stáča na východ a ďalej po okraji lesa na štátnu hranicu, po ktorej sa vracia do východiskového bodu.

Krajinný celok Stará hora

Hranica celku vychádza z kóty Stará hora (946), ide na juh katastrálnou hranicou až na Ostrý vrch (990). Z Ostrého vrchu hranica pokračuje po potoku Zadný Kriváň až po okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa severným smerom, pokračuje cez Slanickú Osadu, stále sledujúc okraj lesa nad štátnou cestou Námestovo - Tvrdošín. Po okraji lesa hranica oblúkom pokračuje k Jeleniemu potoku a po jeho prítoku po katastrálnej hranici k východiskovému bodu.

Podoblasť II.

Krajinný celok Oravská Lesná

Hranica celku vychádza z priesečníka povodia Kysuce a Oravy s lesnou železničkou v oblasti osady Demänová. Južným smerom sleduje hranicu oblasti až po kótu 936, odkiaľ pokračuje dolinou Flajšová tokom Bielej Oravy až po jej ľavostranný prítok východne od Oselného. Z tohto bodu hranica sa vracia západným smerom po štátnej ceste až po Juríkov potok, ktorým pokračuje proti prúdu, neskôr po Bukovskom potoku až do východiskového bodu.

Krajinný celok Babinská

Hranica celku vychádza z kóty Vlkov vrch (921) - južne od obce Novoť, pokračuje na severozápad cez Vlkov grúň (918) po hrebeni až po súvislý okraj lesa. Po okraji lesa pokračuje na juhozápad k potoku Zasihlianka, po ktorom ide až na okraj osady Oravice, odkiaľ pokračuje poľnou cestou na severovýchod na hrebeň a po ňom na severozápad k východiskovému bodu.

Krajinný celok Lomná

Hranica celku vychádza z kóty Galanky (942) - juhozápadne od obce Lomná, pokračuje po hranici oblasti až po rieku Biela Orava. Proti toku Bielej Oravy pokračuje až po katastrálnu hranicu medzi obcami Lomné a Krušetnica, ktorú sleduje na Kamenný vrch (938), pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lomná a Zákamenné späť proti toku Bielej Oravy až po okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa najprv juhozápadným, neskôr juhovýchodným smerom, pretínajúc potok Lomnica. Pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Hruštín a Lomná na kótu (992) a po hranici oblasti sa vracia k východiskovému bodu.

Krajinný celok Beňadovo - Sihelniansky hrádok

Hranica celku vychádza z kóty 782 Menzdrovka severne od obce Novoť, odkiaľ pokračuje cestou do osady Šoltýska, tu sa stáča na severovýchod po poľnej ceste na hrebeň, ktorým pokračuje cez kótu Kurčinka (919), Sviniarky (879) západne od kóty Kýčera (944) a po okraji lesa schádza do potoka Klinianka. Po potoku Klinianka prebieha, až kým tento potok neopúšťa okraj lesa, pokračuje okrajom lesa na severovýchod, križujúc potok Mutnianka, ďalej po okraji lesa na sever od obce Breza, stále sledujúc okraj lesa až
k potoku Veselianka severne od obce Oravská Jasenica. Odtiaľ hranica pokračuje po súvislom okraji lesa na severozápad od mesta Námestovo a severne od obce Klin po potok Polhoranka. Hranica pokračuje proti toku Polhoranky, ďalej po jej prítoku (Sihelniansky potok) až po poľnú cestu vedúcu na kótu Skalka (852). Zo Skalky pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste na križovatku poľných ciest, kde sa hranica stáča na severovýchod a ide po poľnej ceste cez Hornú raľu, po Krupiakovej rali severne od obce Siheľné až po poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom k Dolnému Mlynu, po ktorej prechádza cez Horný Mlyn až do potoka Polhoranka. Potom vedie proti jeho toku až po križovatku Hliny - Kohútová, odkiaľ pokračuje najprv severným smerom, potom oblúkom smerom po hranici prvej podoblasti až po okraj lesa na vyšnom konci Oravského Veselého na juhozápad od kóty Magura (1018). Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa východným smerom okolo kóty 848, pokračuje bezmenným potokom južným smerom až po poľnú cestu, ktorú sleduje severovýchodným smerom na kótu Mišovka (834), od ktorej prebieha po poľnej ceste ku kóte 793. Odtiaľ hranica pokračuje južným smerom po okraji lesa po Vahanovský potok, ďalej po nesúvislom okraji lesa a po bezmennom potoku južne od kóty 876 na južný okraj obce Oravské Veselé. Z tohto bodu pokračuje po štátnej ceste cez obec Oravské Veselé do obce Mutné, odkiaľ odbočuje juhozápadným smerom po poľnej ceste cez Blahutov grúň, severným okrajom lesa, pokračujúc na západ do potoka Mutnianka, proti prúdu ktorého pokračuje smerom severoseverozápadným k okraju lesa, Odtiaľ pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným smerom k východiskovému bodu.

Krajinný celok Slaná voda

Hranica vychádza zo sútoku Záhoranky a Rabčického potoka západne od obce Rabčice. Pokračuje proti potoku Vonžovec až po okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje k štátnej ceste Oravská Polhora - Slaná voda, po ktorej prebieha južným smerom po kótu 755, pokračuje po nesúvislom okraji lesa južne a západne od kóty Turňa (891) až do Šoltýskeho potoka. Hranica pokračuje východným smerom proti toku Šoltýskeho potoka až po poľnú cestu, tu sa hranica stáča na sever a pokračuje okrajom lesa západne od kóty Jurčovka (902). Pri horárni sa stáča na juhovýchod a okrajom lesa pokračuje cez kótu k horárni Roveň východným smerom a lesnou cestou na štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje na juhovýchod až po poľnú cestu juhovýchodne od kóty Martalúzovka (854). Hranica ide po poľnej ceste na západ severným okrajom obce Rabčice a po poľnej ceste do východiskového bodu.

Krajinný celok Medvedia hora

Hranica celku vychádza z priesečíka potoka Zimník so štátnou cestou Trstená - štátna hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje po okraji lesa najprv juhovýchodným smerom, potom severným až na štátnu hranicu, ktorú sleduje západným smerom až po potok Jelešňa. Po potoku Jelešňa pokračuje až po ochranný lesný pás pri Oravskej vodnej nádrži. Po vonkajšom okraji tohto pásu pokračuje najprv na západ, potom na juhovýchod až po potok Jurčová. Odtiaľ pokračuje cestou na kótu 653, kde sa stáča na východ k okraju lesa, ktorý sleduje severovýchodným smerom až k východiskovému bodu.

Krajinný celok Hladovské bory

Hranica celku vychádza z priesečníka potoka Jelešňa so štátnou hranicou na severozápad od obce Hladovka. Pokračuje proti toku Jelešne až po priesečník so železničnou traťou Trstená - Suchá Hora. Odtiaľ pokračuje východným smerom po železničnej trati až na štátnu hranicu, po ktorej sa severným smerom vracia do východiskového bodu.

Krajinný celok pramenisko Jelešne

Hranica vychádza z kóty Bučinka (919) juhovýchodne od obce Vitanová. Severne od tejto kóty hranica celku schádza bezmenným potokom do potoka Jelešňa. Hranica pokračuje proti toku Jelešne až po poľnú cestu na Zadný grúnik, po ktorej pokračuje až na štátnu hranicu. Potom pokračuje po štátnej hranici južným smerom a po hranici oblasti do východiskového bodu.

Podoblasť III.

Krajinný celok Oravská vodná nádrž

Hranica celku vychádza z ľavej strany priehradného telesa Oravskej vodnej nádrže, pokračuje po štátnej ceste východným smerom až po okraj ochranného lesného pásu okolo Oravskej vodnej nádrže. Po okraji tohto lesného pásu pokračuje až po ústie potoka Jelešňa, ďalej proti jeho toku až po štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje severným smerom až po potok Hraničný Kriváň, ktorý sleduje po okraj lesného ochranného pásu až po juhozápadný okraj obce Bobrov. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom po okraji vodnej plochy až po najjužnejší okraj polostrova Pahŕbky, z ktorého hranica pokračuje vzdušnou čiarou do východiskového bodu.

Podoblasť IV.

Túto podoblasť tvoria ostávajúce plochy chránenej krajinnej oblasti, ktoré nie sú vymedzené v predchádzajúcich podoblastiach.

Patria sem:

krajinný celok Novoť - Zákamenné

(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Paráč, Pilsko-Babia hora, Babinská a Beňadovo-Sihelniansky hrádok),

krajinný celok Lokca - Páleničky

(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Beňadovo-Sihelniansky hrádok a hranicou oblasti),

krajinný celok Mutné - Oravské Veselé

(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok a Pilsko-Babia hora),

krajinný celok Oravská Polhora-Námestovo

(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok, Pilsko-Babia hora, Slaná voda, štátna hranica, Gluchová, Oravská vodná nádrž, hranica oblasti a Stará hora),

krajinný celok Ústie nad Priehradou

(ohraničený krajinnými celkami Oravská vodná nádrž, Medvedia hora a hranica oblasti),

krajinný celok Hladovka

(ohraničený krajinnými celkami Medvedia hora, štátna hranica, Hladovské hory, pramenisko Jelešne a hranicou oblasti).

Poznámky pod čiarou

1) § 12 a 13 zákona.

2) Nariadenie ONV v Dolnom Kubíne z 21.III.1973, ktorým sa vydáva Štatút Oravskej priehrady.

3) § 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).

4) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.

5) § 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (úplné znenie vyhlásené pod č. 124/1976 Zb.).

6) Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie vyhlásené pod č. 127/1976 Zb.). Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.

7) Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.