Vyhláška č. 132/1978 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách

Čiastka 30/1978
Platnosť od 03.11.1978
Účinnosť od 18.11.1978
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 23 Dohoda nadobudla platnosť dňom 31. júla 1978.

132

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 20. októbra 1978

o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách


Dňa 31. mája 1976 bola v Budapešti podpísaná Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách. Podľa svojho článku 23 Dohoda nadobudla platnosť dňom 31. júla 1978.

Slovenské znenie Dohody sa vyhlasuje súčasne.

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

DOHODA

medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Maďarskej ľudovej republiky sa rozhodli, že uzavrú Dohodu o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách.

Na tento účel menovali svojimi splnomocnencami

vláda Československej socialistickej republiky
Františka Hagaru
ministra lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky

vláda Maďarskej ľudovej republiky
Dr. Istvána Gergelya
predsedu Štátneho vodohospodárskeho úradu,

ktorí vymeniac si svoje plnomocenstvá a nájduc ich v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

Článok 1

Miestna pôsobnosť

Miestna pôsobnosť Dohody sa vzťahuje na hraničné vody, ktorými sú úseky riek a iných prírodných vodných tokov, ako aj kanálov, ktorými prebiehajú štátne hranice (v ďalšom „hraničné toky“), ako aj povrchové a podzemné vody v profiloch, kde ich pretínajú štátne hranice.

Článok 2

Vecná pôsobnosť

Vecná pôsobnosť Dohody sa vzťahuje na všetky vodohospodárske opatrenia, vykonávané na hraničných vodách, ktoré môžu mať za následok zmenu prirodzených vodných pomerov, najmä úpravy vodných tokov, stavby nádrží a protipovodňových hrádzí, vodohospodárske meliorácie, opatrenia na využitie zdrojov vody, ochranu povrchových a podzemných vôd pred znečistením, využitie vodnej energie, udržovanie a značkovanie vodnej cesty a vytyčovanie plavebnej dráhy, ochranu proti vnútorným vodám, povodniam a odchodu ľadu, ako aj na všetky vodohospodárske opatrenia, ktoré vo vstupnom a výstupnom profile hraničných tokov a v profiloch hraničných vôd môžu spôsobiť zmeny spoločne dohodnutých vodných pomerov.

Článok 3

Všeobecné záväzky

(1) Zmluvné strany sa zaväzujú, že

a) nevykonajú bez vzájomného súhlasu žiadne vodohospodárske opatrenia, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili spoločne dohodnuté vodné pomery;

b) budú udržiavať korytá hraničných tokov, vodné nádrže a zariadenia na hraničných vodách na území svojich štátov v dobrom stave a užívať ich tak, aby si vzájomne nespôsobovali škody;

c) sa budú vzájomne informovať o svojich perspektívnych plánoch rozvoja vodného hospodárstva, najmä pokiaľ ide o vplyv vodohospodárskych opatrení na hraničné vody;

d) vopred prerokujú účinky vodohospodárskych opatrení, ktoré môžu v profiloch uvedených v článku 2 spôsobiť zmenu spoločne dohodnutých vodných pomerov.

(2) Zmluvné strany majú právo na hraničných vodách, pokiaľ sa inak nedohodnú, na polovicu odtekajúceho prirodzeného množstva vody, ktoré nie je zväčšené technickými zásahmi.

Článok 4

Zabezpečenie priebehu, charakteru a vyznačenia štátnych hraníc

(1) Príslušné orgány Zmluvných strán budú udržovať v dobrom stave hraničné vody, vrátane stavieb, diel a zariadenia na nich i so zreteľom na trvalé zabezpečenie priebehu štátnych hraníc.

(2) Pri vykonávaní vodohospodárskych opatrení na hraničných vodách nesmú sa bez predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov Zmluvných strán odstrániť alebo premiestniť hraničné znaky a iné meračské značky, ktoré slúžia k zameraniu a vyznačeniu priebehu štátnych hraníc. Hraničné znaky a meračské značky je potrebné pri týchto opatreniach chrániť pred poškodením.

(3) K vodohospodárskym opatreniam, ktoré predpokladajú zmenu v priebehu, resp. charakteru štátnych hraníc, sa vyžadujú predchádzajúce schválenia podľa predpisov obidvoch Zmluvných strán.

Článok 5

Československo-maďarská komisia pre hraničné vody

(1) Pre riešenie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody Zmluvné strany vytvárajú Československo-maďarskú komisiu pre hraničné vody (v ďalšom „Komisia pre hraničné vody“), pozostávajúcu zo splnomocnencov Zmluvných strán, ich zástupcov a ďalších členov.

(2) Uznesenia Komisie pre hraničné vody nadobudnú platnosť po schválení Zmluvnými stranami.

(3) Zloženie, pôsobnosť a činnosť Komisie pre hraničné vody upravuje Štatút, ktorý je prílohou č. 1 tejto Dohody.

Článok 6

Vykonávanie údržby

Zmluvné strany budú na území svojich štátov zabezpečovať udržiavanie vodohospodárskych diel a iných zariadení na hraničných vodách v dobrom stave a vykonávanie všetkých prác potrebných pre ochranu koryta hraničných tokov pred devastáciou. Ďalej sa postarajú o odstraňovanie škodlivých nánosov a porastu v korytách a o údržbu plavebnej dráhy.

Článok 7

Projektovanie

(1) Smernice pre projektovanie vodohospodárskych opatrení, ktoré sa majú uskutočniť na hraničných vodách, stanoví Komisia pre hraničné vody.

(2) Zmluvné strany zabezpečujú vypracovanie projektovej dokumentácie pre vodohospodárske opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť na území ich štátov. Táto zásada platí aj vtedy, keď projektované vodohospodárske opatrenia slúžia záujmom druhej Zmluvnej strany, pokiaľ Komisia pre hraničné vody nestanoví inak. Príslušné orgány Zmluvných strán si navzájom poskytnú údaje potrebné pre projektovanie.

(3) Projekty sa predkladajú Komisii pre hraničné vody na prerokovanie pred ich schválením príslušnými orgánmi Zmluvných strán. Príslušné orgány Zmluvných strán sa môžu dohodnúť na takých zmenách prerokovaných projektov, ktoré nemenia ich parametre, alebo nezvyšujú spoločné rozpočtové náklady. Zmeny sa oznamujú Komisii pre hraničné vody.

Článok 8

Vykonávanie vodohospodárskych opatrení

(1) Vodohospodárske opatrenia podľa článku 2 tejto Dohody, sa vykonávajú na základe plánu dohodnutého Komisiou pre hraničné vody.

(2) Zmluvné strany zabezpečujú vykonávanie vodohospodárskych opatrení na území svojich štátov. Komisia pre hraničné vody môže rozhodnúť aj inak.

Článok 9

Opatrenia proti povodniam

(1) Ochranné práce proti povodniam na území svojich štátov - s výnimkou prác uvedených v odseku 2 - vykonávajú príslušné organizácie Zmluvných strán na svoj náklad podľa projektov prijatých Komisiou pre hraničné vody pri dodržaní zásady rovnakého stupňa bezpečnosti na území obidvoch štátov.

(2) Ochranná hrádza v úseku od Čuňova až po stavidlo pri Rajke v zmysle Dohody medzi Československou republikou a Maďarskou republikou vo veci niektorých otázok vodohospodárskych spojených s prepustením územia na základe článku 1, bodu 4, odseku „c“ parížskej mierovej zmluvy, podpísanej dňa 9. októbra 1948 v Bratislave, je ochrannou hrádzou spoločného záujmu. Náklady spojené so zosilňovaním a rekonštrukciou tejto hrádze na základe spoločne prijatého projektu znášajú v pomere rozlohy inundačného (záujmového) územia československá strana 44 % a maďarská strana 56 %. Zosilňovanie a rekonštrukcie tejto hrádze, ktoré presahujú objem prác spoločne prijatého projektu - podľa vzájomne odsúhlaseného projektu - zabezpečí a náklady znáša každá Zmluvná strana na svojom území sama.

(3) Príslušné vodohospodárske orgány Zmluvných strán vykonajú každoročne v jeseni spoločnú miestnu prehliadku, pri ktorej prekontrolujú stav hrádze uvedenej v odseku 2 a ochranných hrádzí a zariadení na hraničných vodách, ako aj pripravenosť na povodňovú ochranu.

Článok 10

Ochrana proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu

(1) Každá Zmluvná strana uskutočňuje sama na svojom území ochranu proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu.

(2) V prípade mimoriadneho nebezpečia príslušné orgány Zmluvných strán vzájomne zabezpečia vodohospodárskym orgánom - po predchádzajúcom oznámení pohraničným orgánom - prekročenie štátnych hraníc bez cestovných dokladov, aby mohli uskutočniť miestnu obhliadku v záujme ochrany vlastného územia.

(3) V dobe mimoriadneho nebezpečia, poskytne jedna Zmluvná strana druhej Zmluvnej strane na jej žiadosť neodkladnú pomoc a bez prieťahov pri vybavovaní najnutnejších formalít dá k dispozícii pracovné sily, materiál a náradie. Náklady s tým spojené znáša Zmluvná strana, ktorej sa pomoc poskytla.

(4) Smernice pre ochranu proti povodniam, vnútorným vodám a proti ľadu stanoví Komisia pre hraničné vody.

Článok 11

Ochrana vôd pred znečistením

(1) Zmluvné strany sa vynasnažia zachovať čistotu hraničných vôd, prípadne v súlade so svojimi hospodárskymi a technickými možnosťami znižovať ich znečisťovanie budovaním a rekonštrukciou čistiacich staníc.

(2) Príslušné orgány Zmluvných strán budú systematicky sledovať čistotu hraničných vôd, spoločne odoberať vzorky vody, tieto vzorky analyzovať a výsledky rozborov zjednocovať.

(3) Ak dôjde k havarijnému znečisteniu ovplyvňujúcemu hraničné vody, príslušné orgány Zmluvnej strany, na štátnom území ktorej vzniklo znečistenie, sú povinné neodkladne podať o tom správu príslušným orgánom druhej Zmluvnej strany, urýchlene vykonať opatrenia na odstránenie zdrojov znečistenia a zabrániť opakovanie znečistenia.

Článok 12

Bagrovanie

(1) Komisia pre hraničné vody stanoví každý rok potrebu, miesto, rozsah a spôsob bagrovania pre úpravu hraničných tokov, zabezpečenie plavebnej dráhy a ťažbu materiálu, ako aj spôsob a miesto uloženia vybagrovaného materiálu.

(2) Povolenie na bagrovanie vydáva príslušný vodohospodársky orgán tej Zmluvnej strany, na území ktorej sa budú práce vykonávať.

Článok 13

Udržovanie a značkovanie vodnej cesty

(1) Príslušné orgány Zmluvných strán udržujú a značkujú vodnú cestu a vytyčujú plavebnú dráhu; na Dunaji podľa odporúčaní Dunajskej komisie.

(2) Príslušné orgány Zmluvných strán uverejňujú hlásenia o plavebných pomeroch a údaje o brodoch.

(3) Pokiaľ nebolo dohodnuté inak, plavebné prekážky v koryte odstraňujú príslušné orgány tej Zmluvnej strany, na území ktorej prekážka je.

Článok 14

Úhrada nákladov

(1) Zmluvné strany znášajú náklady na práce vyplývajúce z tejto Dohody takto:

a) každá Zmluvná strana znáša náklady na práce, ktoré vykonáva na svojom území a ktoré slúžia výlučne jej záujmom;

b) náklady na práce, vykonávané na území jednej Zmluvnej strany a ktoré slúžia len záujmom druhej Zmluvnej strany, hradí výlučne zainteresovaná Zmluvná strana;

c) náklady na práce, ktoré slúžia záujmom obidvoch Zmluvných strán, znášajú Zmluvné strany v pomere svojich záujmov;

d) náklady na úpravu koryta, bagrovanie brodov, regulačné bagrovanie a vytyčovanie plavebnej dráhy na spoločnom úseku hraničných tokov znášajú Zmluvné strany v pomere 50:50;

e) vraky v koryte Dunaja z obdobia druhej svetovej vojny odstráni každá Zmluvná strana na vlastnom štátnom území na svoj náklad.

(2) Ustanovenia uvedené v odseku 1 platia obdobne pre náklady na zameriavanie, prieskum, výskum a projektovanie, ako aj pre náklady na údržbu a prevádzku vodohospodárskych diel a zariadení, pokiaľ Komisia pre hraničné vody nestanoví inak.

Článok 15

Vyúčtovanie prác a vyrovnanie nákladov

(1) Práce uvedené v článku 14 sa vyúčtujú v priebehu prvého polroka nasledujúceho roku. Smernice pre vyúčtovanie stanoví Komisia pre hraničné vody.

(2) Zostatok vykazovaný podľa výsledku vyúčtovania v prospech jednej Zmluvnej strany vyrovná druhá Zmluvná strana in natura prácami a dodávkami materiálov v rámci vykonávania tejto Dohody.

(3) Ak vyúčtovanie za obdobie 5 rokov vykazuje taký zostatok, ktorý nie je možné vyrovnať in natura, dlh sa vyrovná podľa platobnej dohody platnej medzi obidvoma štátmi.

Článok 16

Technická a finančná kontrola

Zmluvné strany si navzájom umožnia technickú a finančnú kontrolu pri uskutočňovaní spoločných prác, prác spoločného záujmu a prác uskutočňovaných jednou Zmluvnou stranou v záujme druhej zmluvnej strany. Pravidlá pre vykonávanie kontroly stanoví Komisia pre hraničné vody.

Článok 17

Poskytovanie hydrologických a hydrometeorologických údajov

(1) Príslušné vodohospodárske orgány Zmluvných strán si pravidelne poskytujú údaje z dohodnutých vodočtov o vodných stavoch, ďalej údaje o atmosferických zrážkach a o ľadových pomeroch.

(2) V záujme prípravy a zabezpečenia povodňovej ochrany, ochrany proti vnútorným vodám a nebezpečia ľadu príslušné orgány Zmluvných strán si neodkladne a priamo oznámia všetky údaje potrebné pre druhú Zmluvnú stranu, vrátane údajov o trvalých alebo dočasných zmenách prirodzených odtokových pomerov, ktoré vzniknú v dôsledku vypúšťania vody z nádrží.

(3) Merania potrebné pre získanie hydrologických údajov o hraničných vodách, ich vyhodnotenie, evidovanie, ako aj iné merania a prieskum vykonávajú príslušné orgány Zmluvných strán na základe spoločného plánu a ich výsledky si vzájomne pravidelne zosúhlasujú.

Článok 18

Meračské značky

Príslušné orgány Zmluvných strán budú na vlastnom štátnom území chrániť, udržiavať a podľa potreby doplňovať a obnovovať výškové a smerové meračské značky potrebné pre vodohospodárske opatrenia. Príslušné orgány Zmluvných strán môžu tieto značky vzájomne používať a poskytovať si o nich údaje.

Článok 19

Vodoprávne konanie

(1) Pri vodoprávnych konaniach rozhoduje podľa vlastných právnych predpisov orgán tej Zmluvnej strany, na štátnom území ktorej sa budú vykonávať práce podľa tejto Dohody.

(2) Na vodohospodárske práce a vodohospodárske objekty, ktoré sa majú realizovať na území obidvoch Zmluvných strán, vydávajú príslušné vodohospodárske orgány vodoprávne povolenie na tú časť prác a objektov, pre ktoré sú príslušné. Vodoprávne konania, pokiaľ možno, sa uskutočnia súčasne, alebo budú na seba nadväzovať.

Príslušné orgány Zmluvných strán koncepty vodoprávnych povolení vzájomne odsúhlasujú.

(3) Vo veciach vodoprávnych povoľovacích konaní príslušné vodohospodárske orgány obidvoch Zmluvných strán udržujú priamy styk a o svojej činnosti informujú Komisiu pre hraničné vody.

(4) Sporné otázky medzi vodohospodárskymi orgánmi Zmluvných strán týkajúce sa projektovej dokumentácie rieši Komisia pre hraničné vody.

Článok 20

Prekračovanie štátnych hraníc

Pre prekračovanie štátnych hraníc a zdržovanie sa na území druhého štátu za účelom vykonávania úloh alebo prác vyplývajúcich z tejto Dohody platia ustanovenia jej prílohy č. 2. Podrobnosti dohodnú príslušné ústredné orgány Zmluvných strán.

Článok 21

Colné ustanovenia

(1) Stavebné materiály a pohonné hmoty, ktoré sa dopravujú podľa tejto Dohody z územia jedného štátu na územie druhého štátu, sú oslobodené od dovozných a vývozných ciel a poplatkov. Vývozné a dovozné obmedzenia sa na tieto materiály a hmoty nevzťahujú.

(2) Pracovné prostriedky (stroje, prístroje, vozidlá, dopravné prostriedky, náradie a pod.) sú dočasne oslobodené od platenia cla, ak sa ich spätný prevoz uskutoční v termíne stanovenom colnými orgánmi.

(3) Obidve Zmluvné strany zabezpečia zjednodušené prednostné a bezplatné colné odbavenie stavebných materiálov, pohonných hmôt a pracovných prostriedkov podľa odseku 1 a 2.

Článok 22

Riešenie sporných otázok

Sporné otázky, ktoré vzniknú pri výklade alebo vykonávaní tejto Dohody a ktoré nebude môcť vyriešiť Komisia pre hraničné vody, predložia sa obidvom vládam.

Článok 23

Záverečné ustanovenia

(1) Dohoda podlieha schváleniu podľa vnútroštátnych predpisov obidvoch Zmluvných strán a vstúpi v platnosť dňom výmeny diplomatických nót o tomto schválení.

(2) Dohoda bude v platnosti desať rokov. Platnosť Dohody sa predĺži vždy na ďalšie päťročné obdobie, pokiaľ jedna zo Zmluvných strán ju nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím príslušného obdobia platnosti.

(3) Dňom nadobudnutia platnosti tejto Dohody stráca platnosť Dohoda medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave technických a hospodárskych otázok hraničných tokov, podpísaná v Prahe dňa 16. apríla 1954.

(4) V platnosti naďalej zostávajú dojednania a smernice prijaté na vykonávanie Dohody uvedené v odseku 3 ako i doteraz nesplnené záväzky z nej vyplývajúce.

Spísané v Budapešti dňa 31. mája 1976 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom a maďarskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Hagara v. r.

Za vládu

Maďarskej ľudovej republiky:

Gergely István v. r.

Príloha č. 1

ŠTATÚT

Československo-maďarskej komisie pre hraničné vody

Článok 1

Zloženie Komisie pre hraničné vody

(1) Komisia pre hraničné vody (ďalej len „Komisia“) sa skladá z ôsmich členov. Každá Zmluvná strana menuje do Komisie jedného splnomocnenca, jedného zástupcu splnomocnenca a ďalších dvoch členov. K rokovaniam môžu sa podľa potreby prizvať aj experti.

(2) Komisia môže pre riešenie úloh vytvoriť pracovné skupiny.

(3) Splnomocnenci sa môžu priamo stýkať a v dobe medzi zasadaniami prerokovávať bežné záležitosti. O tom informujú Komisiu na najbližšom zasadaní a vykonané opatrenia uvedú v protokole zo zasadania.

(4) Komisia si stanovuje svoj rokovací poriadok.

Článok 2

Pôsobnosť Komisie

Do pôsobnosti Komisie patrí prerokovávanie a vykonávanie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody, najmä:

a) zabezpečenie vodohospodárskej spolupráce a riešenie technických a hospodárskych otázok, ako i stanovenie vodných pomerov hraničných vôd;

b) stanovenie smerníc pre projektovanie vodohospodárskych diel, pre vykonávanie hydrotechnických prác, ako aj ďalších potrebných smerníc;

c) odsúhlasovanie, resp. prijatie projektov hydrotechnických prác a vodohospodárskych diel a určovanie harmonogramu výstavby;

d) dozor nad vykonávaním prác, technická a finančná kontrola, ako aj vyúčtovanie prác, ktoré spadajú do pôsobnosti Dohody;

e) zabezpečenie prác, kontrola ich plnenia a kontrola plnenia uznesení;

f) systematické sledovanie čistoty hraničných vôd a starostlivosť o vykonávanie opatrení súvisiacich s ochranou hraničných vôd pred znečistením;

g) zabezpečenie prieskumu, výskumu a meraní, ako aj vypracovanie štúdií, ktoré súvisia s hydrotechnickými prácami a vodohospodárskymi dielami;

h) prerokovanie otázok súvisiacich s udržovaním a značkovaním vodnej cesty a vytyčovaním plavebnej dráhy;

i) zabezpečovanie potrebných opatrení v záujme poľnohospodárskeho využitia častí štátnych území oddelených v dôsledku prirodzených zmien korýt hraničných vôd, alebo ich dohodnutého preloženia;

j) predkladanie sporných otázok na riešenie;

k) predkladanie návrhov, ktoré súvisia s predchádzajúcimi ustanoveniami alebo prípadnými zmenami Dohody, Zmluvným stranám.

Článok 3

Zasadanie Komisie

(1) Riadne zasadanie Komisie sa koná aspoň raz do roka. Na žiadosť jedného zo splnomocnencov zvolá sa do jedného mesiaca mimoriadne zasadanie.

(2) Komisia svoje zasadanie - pokiaľ sa nedohodla inak - koná striedavo na území Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky.

(3) Zasadanie zvolá splnomocnenec tej Zmluvnej strany, na území štátu ktorej sa bude konať zasadanie.

(4) Program zasadania dohodnú splnomocnenci pred zasadaním, pričom ho môžu počas zasadania po dohode pozmeniť.

(5) Každá Zmluvná strana znáša náklady za svojich členov a expertov spojené so zasadaním Komisie.

Článok 4

Rokovanie Komisie

(1) Rokovanie vedie splnomocnenec tej Zmluvnej strany, na území štátu ktorej sa koná zasadanie.

(2) Rokovacími jazykmi Komisie sú slovenčina, resp. čeština a maďarčina.

(3) Komisia sa uznáša jednomyseľne.

(4) Zo zasadania sa spíše protokol s rozhodnutiami vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku slovenskom, resp. českom a maďarskom, ktorý podpisujú splnomocnenci.

Článok 5

Schválenie uznesení Komisie

Uznesenia Komisie sa predložia na schválenie Zmluvným stranám. O schválení sa splnomocnenci neodkladne vzájomne informujú.

Príloha č. 2

ÚPRAVA

na prekračovanie štátnych hraníc a zdržovanie sa na území druhého štátu

(1) Osoby, ktoré plnia úlohy alebo vykonávajú práce vyplývajúce z tejto Dohody, prekračujú štátne hranice na základe preukazu pre prekračovanie štátnych hraníc (ďalej len „preukaz“), vyhotoveného v českom alebo slovenskom a maďarskom jazyku. Do preukazu ako účel prekračovania štátnych hraníc treba uviesť text: „Vodohospodárske úlohy“.

(2) Preukaz, ktorý oprávňuje na vstup na územie Maďarskej ľudovej republiky, vydáva príslušný bezpečnostný úrad Československej socialistickej republiky, preukaz, ktorý oprávňuje na vstup na územie Československej socialistickej republiky, vydáva oddelenie pasov Ministerstva vnútra Maďarskej ľudovej republiky. Vzory preukazov si vzájomne zašlú príslušné úrady Zmluvných strán.

(3) Preukazy sa vydávajú s platnosťou až na dobu päť rokov a môžu sa podľa potreby aj predĺžiť.

(4) Preukaz oprávňuje na opakované prekračovanie štátnych hraníc na hraničných priechodoch a v úsekoch v tomto preukaze uvedených a zdržovať sa na území druhého štátu až do hĺbky piatich km od štátnych hraníc.

V mimoriadnych prípadoch, keď plnenie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody si to nezbytne vyžaduje, preukazy sa vydávajú s oprávnením zdržovať sa aj v týchto miestach:

a) Bratislava, Dunajská Streda, Banská Bystrica, Zvolen, Lučenec, Košice na československom území,

b) Győr, Tata, Visgrád, Nagymaros, Budapest, Miskolc a Nyiregyháza na maďarskom území.

(5) Každé prekročenie štátnych hraníc mimo hraničných priechodov treba vopred oznámiť príslušným pohraničným orgánom vysielajúcej Zmluvnej strany, ako i miesto a čas prekročenia štátnych hraníc.

(6) Osoby, ktorým nie je odôvodnené vydávať preukaz, môžu v nutných prípadoch prekračovať štátne hranice na menný zoznam len spoločne s držiteľom preukazu, ktorého preukaz na toto oprávňuje. Menný zoznam vo dvoch exemplároch, obsahujúci najviac dvadsať osôb, vyhotovuje vodohospodárska organizácia, ktorá osoby vysiela a pre československých občanov ich overuje príslušný bezpečnostný úrad a pre maďarských občanov príslušný pohraničný orgán. Osoby uvedené v menných zoznamoch môžu prekračovať štátne hranice len spoločne a môžu sa zdržovať na území druhého štátu len tak dlho a v takej hĺbke, ako je oprávnený držiteľ preukazu. Osoby uvedené v menných zoznamoch sú pri prekračovaní štátnych hraníc povinné predložiť občiansky preukaz.

(7) Držitelia preukazu, ako i osoby uvedené v menných zoznamoch, môžu prekračovať štátne hranice zásadne v dennej dobe. Pokiaľ bude treba prekračovať štátne hranice alebo zdržovať sa na území druhého štátu aj v nočnej dobe, treba toto oprávnenie vyznačiť v preukaze.

(8) Prekračovanie štátnych hraníc mimo hraničných priechodov kontrolujú príslušné pohraničné orgány.

(9) Stratu preukazu je jeho držiteľ povinný neodkladne oznámiť orgánu, ktorý preukaz vydal. Ak ku strate došlo na území druhého štátu, treba to neodkladne oznámiť takisto najbližšiemu pohraničnému orgánu tejto Zmluvnej strany.

(10) V prípade mimoriadneho nebezpečia uvedeného v článku 10 tejto Dohody zabezpečovacie a záchranné oddiely jednej Zmluvnej strany môžu prekročiť štátne hranice bez preukazu, pokiaľ o pomoc požiadali príslušné orgány druhej Zmluvnej strany. V takýchto prípadoch treba prekročenie štátnych hraníc vopred oznámiť príslušným pohraničným orgánom.

(11) Osoby uvedené v odseku 10 sú oprávnené prekročiť štátne hranice na ktoromkoľvek mieste a zdržovať sa na území druhého štátu, pokiaľ sú tam neodkladne potrebné. Môžu so sebou vziať bez zvláštneho povolenia všetky potreby nutné na vykonanie prác. Pri návrate použijú pokiaľ možno najbližší hraničný priechod.

(12) Vytyčovacie lode, ktoré sú označené stanoveným spôsobom, môžu pristávať bez predchádzajúceho oznámenia na brehu hraničného toku druhého štátu a ich posádky vykonávať práce vyplývajúce z tejto Dohody.