Vyhláška č. 141/1976 Zb.Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o vyťažovaní cestných nákladných vozidiel

Čiastka 29/1976
Platnosť od 09.12.1976 do31.12.1980
Účinnosť od 01.04.1977 do31.12.1980
Zrušený 139/1980 Zb.

141

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva dopravy

zo 17. novembra 1976

o vyťažovaní cestných nákladných vozidiel

Federálne ministerstvo dopravy ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 8 ods. 1 zákona č. 57/1950 Zb. o úprave podnikania v cestnej doprave a na vykonanie § 13 ods. 6 vládneho nariadenia č. 36/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o úprave podnikania v cestnej doprave:


§ 1

Cestnými nákladnými vozidlami s užitočnou hmotnosťou 5 t a väčšou, ktoré nie sú obojsmerne vyťažené najmenej zo 60 % svojej užitočnej hmotnosti alebo objemu, nie je dovolené prepravovať náklady, ak preprava v jednom smere presahuje územný obvod jedného okresu a prepravnú vzdialenosť 70 km, pokiaľ v § 8 nie je ustanovené inak.

§ 2

(1) Prevádzateľ vozidla, ktorý hodlá uskutočniť prepravu uvedenú v § 1, je povinný zamýšľanú prepravu oznámiť organizácii, ktorá z poverenia krajského národného výboru uskutočňuje sprostredkovanie cestných prepráv (ďalej len „vyťažovacie miesto“).

(2) Oznámenie podľa odseku 1 sa podáva vyťažovaciemu miestu, v obvode činnosti ktorého je miesto výjazdu vozidla, a to podľa možnosti tak, aby vyťažovaciemu miestu došlo najneskoršie tri pracovné dni predo dňom, keď sa má preprava uskutočniť. Táto lehota neplatí, ak ide o nepredvídanú prepravu, ktorú treba uskutočniť bez prieťahu preto, že inak by bol ohrozený chod výroby alebo činnosti organizácie alebo verejné zásobovanie, alebo z iného dôležitého záujmu; v tom prípade oznámi prevádzateľ vozidla uskutočnenie prepravy vyťažovaciemu miestu pred jej začatím. Ak sa musí nepredvídaná preprava podľa predchádzajúcej vety začať mimo pracovného času určeného na vyťažovaciu službu, oznámi ju prevádzateľ vozidla dodatočne v čo najkratšom čase.

(3) V oznámení uvedie prevádzateľ vozidla najmä:

a) druh, typ, užitočnú hmotnosť, štátnu poznávaciu značku a vybavenie vozidla, ktorým sa má preprava uskutočniť,

b) druh, váhu a rozmery nákladu a druh obalu,

c) miesto a spôsob nakládky a vykládky a adresu príjemcu,

d) deň, keď sa má preprava uskutočniť, a predpokladaný deň spiatočnej jazdy,

e) možnosť manipulácie s prívesmi a návesmi,

f) svoje bankové spojenie, prípadne bankové spojenie odosielateľa a príjemcu.

§ 3

(1) Vyťažovacie miesto oznámi prevádzateľovi vozidla, ktorý urobil oznámenie podľa § 2 ods. 2 prvej vety, akým spôsobom bude vozidlo vyťažené, a oznámi mu na to potrebné údaje. Oznámenie urobí tak, aby prevádzateľovi prišlo najneskoršie do 10. hodiny dňa predchádzajúceho dňu, keď sa má preprava uskutočniť, a ak prevádzateľ urobí oznámenie neskoršie, než ustanovuje § 2 ods. 2 prvá veta, najneskoršie do 10. hodiny tretieho pracovného dňa po dni, keď mu toto oznámenie došlo. Prepravy oznámené podľa § 2 ods. 2 druhej a tretej vety vezme vyťažovacie miesto do evidencie a oznámi prevádzateľovi vozidla údaj o vzatí do evidencie a podľa možnosti mu dá pokyny na vyťaženie vozidla.

(2) Prevádzateľ vozidla je povinný prevziať na prepravu náklad sprostredkovaný mu na vyťaženie vozidla; prevzatie takého nákladu môže odmietnuť len,

a) ak miesto nakládky alebo vykládky sprostredkovaného nákladu je mimo obcí, v ktorých je miesto výjazdu vozidla, miesto nakládky a miesto vykládky vlastného nákladu vozidla, a ak by prevzatie sprostredkovaného nákladu súčasne znamenalo predĺženie dopravnej cesty o viac ako 15 % v jednom smere,

b) ak sú splnené podmienky ustanovené pre odmietnutie prepravy cestným prepravným poriadkom,1)

c) ak preprave sprostredkovaného nákladu bránia iné predpisy, napríklad hygienické, alebo ak by sa vozidlo jeho prepravou mohlo znečistiť alebo poškodiť,

d) ak preprava sprostredkovaného nákladu vyžaduje použitie vozidla osobitne vybaveného alebo osobitnú odbornosť pracovníkov, čo prevádzateľ vozidla nemôže na požadovanú prepravu poskytnúť.

(3) Vyťažovacie miesto sa môže dohodnúť s prevádzateľom vozidla, ktorý urobil oznámenie podľa § 2 ods. 2, že jeho náklad prepraví iný prevádzateľ vozidla; ak dôjde k dohode, oznámi vyťažovacie miesto obom účastníkom údaje potrebné na uskutočnenie prepravy (§ 2 ods. 3).

(4) Ak vyťažovacie miesto nemôže zabezpečiť vyťaženie vozidla v lehote určenej v odseku 1 druhej vete, vydá o tom prevádzateľovi vozidla bezodkladne potvrdenie; toto potvrdenie musí mať vodič vozidla pri preprave u seba a musí sa ním na vyzvanie kontrolných orgánov preukázať. Údaj vyťažovacieho miesta o vzatí do evidencie oznámenia prevádzateľa vozidla urobeného podľa § 2 ods. 2 druhej vety poznamená prevádzateľ vozidla v zázname o prevádzke a výkone vozidla; ak ide o oznámenie urobené podľa § 2 ods. 2 tretej vety, urobí tak prevádzateľ vozidla dodatočne.

§ 4

Oznámenia uvedené v § 2 a 3 možno urobiť písomne, ďalekopisom, telegraficky, telefonicky alebo ústne. Telegrafické, telefonické a ústne oznámenie sa musí na požiadanie účastníka dodatočne potvrdiť písomne.

§ 5

(1) Pre prepravy pre cudzie potreby uskutočnené podľa tejto vyhlášky platí cestný prepravný poriadok, s výnimkou ustanovení o objednávaní prepravy, a tarifa nákladnej automobilovej dopravy pre vnútroštátnu prepravu.

(2) Prevádzateľ vozidla, ktorý prevezme na prepravu náklad podľa § 3 ods. 1 alebo 3, má pri uskutočnení tejto prepravy postavenie verejného dopravcu.2)

§ 6

Preprava vecí pre cudzie potreby sprostredkovaná vyťažovacím miestom podľa tejto vyhlášky nepodlieha povoleniu, ktoré by inak bolo potrebné podľa osobitných predpisov.3)

§ 7

(1) Vyťažovacie miesto účtuje prevádzateľovi vozidla za sprostredkovanie nákladu náhradu vo výške určenej podľa príslušných cenových predpisov.

(2) Ak prepravca odriekne prepravu dohodnutú s vyťažovacím miestom alebo ak včas nepripraví sprostredkovaný náklad alebo jeho naloženie alebo vyloženie, je povinný nahradiť prevádzateľovi vozidla výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s márnou pripravenou prepravou alebo s jej zdržaním.

(3) Ak prevádzateľ vozidla neuskutoční prepravu dohodnutú s vyťažovacím miestom, je povinný nahradiť prepravcovi výdavky, ktoré mu vznikli prípravou nákladu na prepravu.

§ 8

(1) Zákaz podľa § 1 sa nevzťahuje na prepravy, pre ktoré vyťažovacie miesto nemohlo zabezpečiť vyťaženie (§ 3 ods. 4), a na prepravy oznámené vyťažovaciemu miestu podľa § 2 ods. 2 druhej a tretej vety.

(2) Táto vyhláška sa nevzťahuje na prepravy nákladov

a) odôvodnené stavom núdze,

b) podliehajúcich rýchlej skaze, najmä mäsa, mäsových výrobkov, jedlých tukov, mlieka a mliečnych výrobkov, čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny,

c) na ktoré sú potrebné špeciálne alebo špeciálne upravené vozidlá, napríklad cisternové, chladiarenské, oplenové, vozidlá na prepravu odevov na ramienkach a pod.,

d) pri opakovanom zvoze a rozvoze, prípadne podľa zvozných (rozvozných) plánov,

e) do zahraničia a zo zahraničia,

f) vozidlami ozbrojených síl, ozbrojených zborov, zborov požiarnej ochrany, Ľudových milícií, civilnej obrany a Zväzu pre spoluprácu s armádou pri plnení ich úloh,

g) vozidlami slúžiacimi výhradne na skúšobné účely,

h) uskutočnené z príkazu správneho orgánu.4)

(3) Táto vyhláška sa ďalej nevzťahuje na jazdy vozidiel do opravární a z opravární.


§ 9

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1977.


Minister:

Ing. Blažek v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Vyhláška č. 133/1964 Zb. o cestnom prepravnom poriadku.

2) § 168 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. (úplné znenie č. 37/1971 Zb.).

3) § 15 vládneho nariadenia č. 36/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o úprave podnikania v cestnej doprave.

4) § 8 ods. 2 zákona č. 57/1950 Zb. o úprave podnikania v cestnej doprave a § 22 vládneho nariadenia č. 36/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o úprave podnikania v cestnej doprave.