Vyhláška č. 86/1975 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Protokole o zmenách Dohody o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Čiastka 21/1975
Platnosť od 12.08.1975
Účinnosť od 27.08.1975
Redakčná poznámka

Podľa ustanovenia svojho bodu III Protokol nadobudol platnosť 26. júna 1973.

86

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 22. mája 1975

o Protokole o zmenách Dohody o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce


Dňa 18. decembra 1970 bol v Moskve podpísaný Protokol o zmenách Dohody o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce, podpísanej v Moskve 22. októbra 1963 a uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí zo 6. júna 1964 č. 175 Zb.

Podľa ustanovenia svojho bodu III Protokol nadobudol platnosť 26. júna 1973.

Český preklad Dohody v znení Protokolu sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

DOHODA
o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o zriadení Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Vlády Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej socialistickej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky

v záujme rozvoja a prehľbenia medzinárodnej socialistickej deľby práce, ďalšieho rozšírenia a upevnenia obchodných a hospodárskych stykov a

v záujme zdokonalenia systému zúčtovania a posilnenia devízového a finančného pôsobenia na plnenie vzájomných záväzkov

dohodli sa takto:

Článok I

Zúčtovanie na základe dvojstranných a mnohostranných dohôd a jednotlivých kontraktov o vzájomných dodávkach tovaru, ako aj dohôd o iných platbách medzi zmluvnými stranami sa bude vykonávať od 1. januára 1964 v prevoditeľných rubľoch.

Zlatý obsah prevoditeľného rubľa je 0,987412 g rýdzeho zlata.

Každý členský štát Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (ďalej len „banka“), ktorý má prostriedky na účtoch v prevoditeľných rubľoch, môže týmito prostriedkami voľne disponovať.

Každý členský štát banky bude pri uzavieraní obchodných dohôd zabezpečovať vyrovnanosť príjmov a platieb v prevoditeľných rubľoch so všetkými ostatnými členskými štátmi banky ako celkom v rámci kalendárneho roka alebo iného obdobia dohodnutého členskými štátmi banky. Pritom sa bude prihliadať na utváranie alebo využívanie prípadných rezerv v prevoditeľných rubľoch, ako aj na úverové operácie.

Každý členský štát banky bude zabezpečovať včasné a úplné splnenie svojich platobných záväzkov v prevoditeľných rubľoch voči ostatným členským štátom banky a Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce.

Článok II

S cieľom napomáhať hospodársku spoluprácu a rozvoj národného hospodárstva zmluvných strán, ako aj rozširovať spoluprácu týchto strán s inými štátmi zriaďuje sa Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce so sídlom v Moskve.

Zakladajúcimi členmi banky sú zmluvné strany.

Úlohou banky je

a) vykonávať mnohostranné zúčtovania v prevoditeľných rubľoch;

b) úverovať zahraničnoobchodné a iné operácie členských štátov banky;

c) získavať a uschovávať voľné prostriedky v prevoditeľných rubľoch;

d) získavať zlato, voľne zameniteľné a iné meny od členských štátov banky a od iných štátov a tiež vykonávať iné operácie so zlatom, voľne zameniteľnými a inými menami.

Banková rada preskúma možnosť vykonávať prostredníctvom banky operácie spojené s výmenou prevoditeľných rubľov za zlato a voľne zameniteľné meny;

e) vykonávať iné bankové operácie zodpovedajúce cieľom a úlohám banky vyplývajúcim z jej Štatútu.

Okrem uvedených funkcií môže banka z poverenia a z prostriedkov zainteresovaných štátov financovať a úverovať prevádzku fungujúcich spoločných priemyselných podnikov a iných objektov.

Činnosť banky sa spravuje touto Dohodou, Štatútom banky, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto Dohody, ako aj smernicami a predpismi vydávanými bankou v rámci jej právomoci.

Článok III

Základný kapitál Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce sa určuje v sume tristo miliónov prevoditeľných rubľov. Podľa rozhodnutia bankovej rady sa časť tohto základného kapitálu utvára v zlate a voľne zameniteľných menách. Podiely (kvóty) zmluvných strán na tomto kapitáli sa určujú podľa objemu vývozu v ich vzájomnom obchode a sú pre

Bulharskú ľudovú republiku17 mil. rubľov
Maďarskú ľudovú republiku21 mil. rubľov
Nemeckú demokratickú republiku55 mil. rubľov
Mongolskú ľudovú republiku3 mil. rubľov
Poľskú ľudovú republiku27 mil. rubľov
Rumunskú socialistickú republiku16 mil. rubľov
Zväz sovietskych socialistických republík116 mil. rubľov
Československú socialistickú republiku45 mil. rubľov

Splácanie základného kapitálu banky v prevoditeľných rubľoch sa bude zabezpečovať dodávkami tovaru prevyšujúcimi dovoz nad vybilancované dodávky tovaru zmluvných strán o sumy, ktoré sa rovnajú výške ich kvót. Základný kapitál banky (v prevoditeľných rubľoch) sa môže podľa želania štátu splatiť aj vo voľne zameniteľnej mene alebo v zlate.

Podiely bude splácať každá zmluvná strana v prvom roku vo výške 20 % svojej kvóty a v ďalších rokoch podľa rozhodnutia bankovej rady.

Výška základného kapitálu banky sa uznesením členských štátov banky môže zmeniť.

Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho utvárania určuje banková rada.

Banka môže mať aj osobitné fondy utvárané bankovou radou podľa dohody členských štátov banky.

Článok IV

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vykonáva svoju činnosť na základe plnej rovnoprávnosti a uznávania zvrchovanosti členských štátov banky.

Pri prerokúvaní a riešení otázok spojených s činnosťou banky majú členské štáty rovnaké práva.

Článok V

Zúčtovanie medzi členskými štátmi banky sa bude vykonávať v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce za účasti bánk členských štátov. Ustanovujú sa tieto základné zásady sústavy mnohostranného zúčtovania:

a) zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch na účtoch bánk členských štátov; účty budú otvorené v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce alebo po dohode s ňou v bankách členských štátov. Pritom banka vyvážajúceho štátu zasiela príslušné dispozičné dokumenty na tovar, ako aj platobné dokumenty bezprostredne banke dovážajúceho štátu. Banky štátov denne oznamujú Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce určenou formou údaje s uvedením príslušnej sumy pohľadávok (príjmov) alebo platieb v prospech banky vývozcu;

b) platby sa vykonávajú v prevoditeľných rubľoch v rámci vlastných prostriedkov každej banky na účtoch, na ktoré sa účtujú všetky príjmy v prospech banky disponujúcej účtom, včítane súm prijatých úverov;

c) prostriedkami na účtoch v prevoditeľných rubľoch disponuje banka členského štátu, na meno ktorej je účet otvorený;

d) vlastné a požičané prostriedky bánk členských štátov v prevoditeľných rubľoch sa oddeľujú a na ten účel sa týmto bankám otvárajú jednak účty, na ktorých sa zhromažďujú prostriedky patriace uvedeným bankám, a jednak úverové účty, na ktorých sa účtujú záväzky z úverov poskytnutých týmto bankám Medzinárodnou bankou hospodárskej spolupráce;

e) prednostnou formou zúčtovania je inkaso s následným akceptom (promptné inkaso). Podľa dohody medzi bankami členských štátov sa môžu používať aj iné formy zúčtovania (inkaso s predbežným akceptom, akreditívy, bankové prevody a i.);

f) Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce vypláca úroky z peňažných prostriedkov na účtoch a z vkladov diferencovane podľa času uloženia.

Podľa rozhodnutia bankovej rady môže banka bežné účty neúrokovať.

Článok VI

Banka môže poskytovať úvery v prevoditeľných rubľoch:

a) zúčtovací úver - na krytie potrieb splnomocnených bánk pri krátkodobom prevýšení platieb nad príjmy. Tento úver má revolvingový charakter. Poskytuje sa bezodkladne podľa potreby v rámci limitu určeného bankovou radou. Lehota na splácanie úveru sa neurčuje. Zadľženosť pri úvere môže prechádzať na budúci rok;

b) termínovaný úver - na krytie dlhodobejších finančných potrieb splnomocnených bánk. Úver sa poskytuje na opatrenia súvisiace so špecializáciou a kooperáciou výroby, na rozšírenie obratu tovaru, na vyrovnávanie platobnej bilancie, na sezónne potreby atď. Banka poskytuje tento úver na základe odôvodnených prihlášok splnomocnených bánk na pevné lehoty v rozmedzí do jedného roka a v jednotlivých prípadoch podľa rozhodnutia bankovej rady na dva až tri roky.

Za používanie úverov sa platia úroky. Výšku úrokových sadzieb pri úveroch v prevoditeľných rubľoch určí banková rada, vychádzajúc z nevyhnutnosti podnecovať hospodárne využívanie peňažných prostriedkov a zabezpečovať rentabilitu banky.

Štátom, ktorých vývoz má výrazne sezónny charakter, sa termínovaný úver na sezónne potreby poskytuje spôsobom určeným bankovou radou za výhodných (pokiaľ ide o úrokové sadzby) podmienok.

Článok VII

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce bude pri plnení funkcií uložených jej v oblasti zúčtovania a úverovania všestranne napomáhať splnenie záväzných vzájomných dodávok tovaru medzi členskými štátmi banky a upevnenie plánovacej a platobnej disciplíny pri vzájomnom zúčtovaní.

V tejto súvislosti je banka splnomocnená:

a) obmedzovať alebo úplne zastavovať poskytovanie úverov bankám tých členských štátov, ktoré nedodržiavajú svoje platobné záväzky voči banke alebo ostatným členským štátom. Úverovanie sa obmedzuje a zastavuje v lehotách ustanovených bankovou radou;

b) informovať na základe podkladov, ktoré má k dispozícii, príslušné orgány a v nevyhnutných prípadoch vlády členských štátov banky o porušovaní platobných záväzkov za dodaný tovar.

Pri zúčtovaní a úverovaní v prevoditeľných rubľoch banka zabezpečuje evidenciu o plnení platobných záväzkov členských štátov banky.

Článok VIII

Zúčtovanie neobchodných operácií uskutočňovaných podľa vnútorných maloobchodných cien a sadzieb za služby sa bude vykonávať na osobitných účtoch v národných menách v bankách členských štátov podľa dohôd o zúčtovaní neobchodných platieb platných medzi týmito štátmi. Tieto účty sa môžu dopľňať z účtov v prevoditeľných rubľoch po prepočte koeficientom a kurzom s prirážkami (zrážkami) na neobchodné platby určenými uvedenými dohodami o zúčtovaní neobchodných platieb. Prostriedky z účtu neobchodných platieb sa môžu prevádzať na účty v prevoditeľných rubľoch tak isto s použitím uvedeného koeficientu a kurzu.

Článok IX

Na základe rozhodnutia Rady Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce môže táto banka vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch so štátmi, ktoré nie sú členmi banky. Spôsob a podmienky zúčtovania v prevoditeľných rubľoch s týmito štátmi určuje banková rada po dohode so zainteresovanými štátmi.

Článok X

Účasť štátov na Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce a činnosť tejto banky nemôže byť na prekážku rozvoju bezprostredných finančných a iných vzťahov členských štátov banky tak medzi sebou navzájom, ako ani s inými štátmi.

Článok XI

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce má na území každého členského štátu právnu spôsobilosť potrebnú na výkon svojich funkcií a na dosiahnutie svojich cieľov.

Banka, ako aj zástupcovia štátov v bankovej rade a funkcionári banky používajú na území každého členského štátu výsady a imunity, ktoré sú potrebné na výkon funkcií a na dosiahnutie cieľov určených touto Dohodou a Štatútom banky.

Právnu spôsobilosť, výsady a imunity uvedené v tomto článku určuje Štatút banky.

Článok XII

Zmluvné strany vykonajú zmeny vyplývajúce z tejto Dohody v tých dvojstranných dohodách platných medzi nimi, ktoré určia zúčtovanie clearingovými účtami, alebo uzavrú nové dohody predpokladajúce zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch.

Po podpise tejto Dohody vyhlásia zmluvné strany Dohodu o mnohostrannom clearingu z 20. júna 1957 za zrušenú podľa článku 15 tej istej Dohody.

Sumy dlhov zmluvných strán vykázané na dvojstranných clearingových účtoch k 1. januáru 1964 sa vezmú do úvahy pri uzavieraní obchodných dohôd na rok 1964 a vyrovnajú sa v rámci týchto dohôd v prevoditeľných rubľoch spôsobom dohodnutým medzi zainteresovanými stranami.

Článok XIII

K tejto Dohode môžu pristúpiť a stať sa členmi banky iné štáty. Za tým účelom predloží štát bankovej rade oficiálne vyhlásenie, že uznáva ciele a zásady činnosti banky a prijíma záväzky vyplývajúce z tejto Dohody a zo Štatútu banky.

Prijatie za člena banky sa uskutočňuje so súhlasom všetkých členských štátov a na základe rozhodnutia bankovej rady.

Riadne overená kópia rozhodnutia bankovej rady o prijatí nového štátu za člena banky a dokument o pripojení k tejto Dohode (o ratifikácii Dohody) sa odovzdajú do úschovy depozitárovi tejto Dohody. Dátum odovzdania uvedených dokumentov depozitárovi Dohody sa považuje za dátum pripojenia sa k Dohode a prijatia príslušného štátu za člena banky.

Článok XIV

Táto Dohoda podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom, keď posledná zo zmluvných strán odovzdá svoju ratifikačnú listinu depozitárovi tejto Dohody.

Dohoda sa bude však predbežne vykonávať začínajúc 1. januárom 1964, ak k tomuto dňu nenadobudne platnosť podľa prvého odseku tohto článku.

Článok XV

Táto Dohoda sa môže zmeniť len so súhlasom všetkých členských štátov banky.

Každý štát môže vypovedať túto Dohodu a členstvo v banke tak, že to oznámi najmenej šesť mesiacov vopred bankovej rade. V priebehu tohto času musia byť upravené vzťahy medzi bankou a príslušným štátom podľa ich vzájomných záväzkov. O tom, že štáty vypovedali účasť na tejto Dohode a členstvo v banke, upovedomí banková rada oficiálne depozitára tejto Dohody.

Táto Dohoda stráca platnosť, ak najmenej dve tretiny členských štátov banky vyhlásia, že sa zriekajú účasti na tejto Dohode a členstva v banke podľa ustanovenia druhého odseku tohto článku.

Článok XVI

Táto Dohoda bude uložená v sekretariáte Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorý bude plniť funkcie depozitára tejto Dohody.

Spísané v Moskve 22. októbra 1963 v jednom vyhotovení v ruskom jazyku. Overené odpisy tejto Dohody rozošle depozitár všetkým zmluvným stranám.

ŠTATÚT

Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce je zriadená podľa dohody medzi vládami Bulharskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Mongolskej ľudovej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Rumunskej socialistickej republiky, Zväzu sovietskych socialistických republík a Československej socialistickej republiky s cieľom napomáhať hospodársku spoluprácu a rozvoj národného hospodárstva členských štátov banky, ako aj napomáhať pri rozširovaní ich obchodných a hospodárskych stykov s inými krajinami.

I.

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce, ďalej len „banka“, organizuje a vykonáva zúčtovacie, úverové, finančné a iné bankové operácie.

Článok 2

1. Banka je právnickou osobou a nazýva sa „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce“.

2. Banka je splnomocnená

a) uzavierať dohody, ako aj vykonávať akékoľvek operácie v medziach svojej právomoci;

b) získavať, prenajímať a scudzovať majetok;

c) žalovať a zodpovedať sa pred súdom a v arbitráži;

d) zriaďovať na území štátu, v ktorom má sídlo, ako aj na území iných štátov pobočky a zastupiteľstvá a mať svojich zástupcov; e) vykonávať smernice a predpisy o veciach patriacich do jej právomoci;

f) vykonávať ďalšiu činnosť smerujúcu k plneniu úloh uložených banke týmto Štatútom.

3. Banka zodpovedá za svoje záväzky do výšky svojho majetku. Banka nezodpovedá za záväzky členských štátov banky, rovnako ako členské štáty banky nezodpovedajú za záväzky banky.

4. Banka má pečiatku s nápisom: „Medzinárodná banka hospodárskej spolupráce“. Pobočky a zastupiteľstvá banky majú pečiatky s tým istým nápisom a s doplnkom názvu pobočky alebo zastupiteľstva.

Sídlom banky je Moskva, ZSSR.

Článok 3

Banka ručí za zachovanie tajomstva o operáciách, účtoch a vkladoch svojich zákazníkov a korešpondentov.

Všetci funkcionári a zamestnanci banky sú povinní zachovávať tajomstvá o operáciách, účtoch a vkladoch banky, ich zákazníkov a korešpondentov.

II.

Kapitál a fondy banky

Článok 4

Banka má základný kapitál a rezervný kapitál. Banka môže mať aj osobitné fondy.

Článok 5

Základný kapitál banky je 300 miliónov prevoditeľných rubľov a utvára sa podielmi v prevoditeľných rubľoch. Podľa rozhodnutia bankovej rady časť tohto základného kapitálu sa utvára v zlate a voľne zameniteľných menách.

Členský štát banky má právo zložiť podiel do základného kapitálu banky (v prevoditeľných rubľoch) aj vo voľne zameniteľnej mene alebo v zlate.

Základný kapitál sa spláca spôsobom a v lehotách určených bankovou radou.

Základný kapitál banky slúži na zabezpečenie jej záväzkov a používa sa na účely ustanovené Štatútom banky.

Výška základného kapitálu banky sa môže zmeniť na základe rozhodnutia členských štátov banky.

V prípade vystúpenia štátu z banky sa jeho podiel vracia. Pritom sa od celkovej sumy podielu odpočítajú sumy dlhov tohto štátu voči banke.

Pri zastavení činnosti banky sa vracajú podiely a iné

prostriedky banky členským štátom, a to po odpočítaní sumy potrebnej na vyrovnanie platobných povinností plynúcich zo vzájomného vyrovnania nárokov členských štátov banky.

Článok 6

Štátu, ktorý vložil do základného kapitálu banky svoj podiel, sa vydáva osvedčenie, ktoré je potvrdením a dôkazom o zložení podielu.

Článok 7

Banka má rezervný kapitál; lehotu, výšku, účel a spôsob jeho utvárania určuje banková rada.

Článok 8

Osobitné fondy utvára banková rada na základe dohody členských štátov banky.

III.

Operácie banky

Zúčtovacie operácie banky

Článok 9

Banka organizuje a vykonáva mnohostranné zúčtovanie obchodných a iných operácií v prevoditeľných rubľoch.

Článok 10

Zúčtovanie sa vykonáva v prevoditeľných rubľoch prostredníctvom účtov bánk členských štátov, ďalej len „splnomocnené banky“, ktoré otvárajú v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce alebo po dohode s ňou v iných splnomocnených bankách.

Platby sa vykonávajú v rámci prostriedkov, ktoré má každá splnomocnená banka na účtoch v prevoditeľných rubľoch.

Článok 11

Banka prijíma a rozdeľuje prostriedky v prevoditeľných rubľoch aj v inej mene na základe zásad určených radou. Banka vykonáva aj iné bankové operácie.

Zásady vykonávania operácií otvorenia, vedenia a uzavretia účtov v banke určí banková rada.

Splnomocnené banky, ktoré majú prostriedky na účtoch v banke v prevoditeľných rubľoch, môžu voľne disponovať týmito prostriedkami pri zúčtovaní vykonávanom v prevoditeľných rubľoch.

Majitelia účtov v banke, ktoré sú vedené v iných menách, môžu voľne disponovať prostriedkami na týchto účtoch.

Článok 12

Peňažné prostriedky v prevoditeľných rubľoch ukladajú splnomocnené banky v Medzinárodnej banke hospodárskej spolupráce. Za tieto prostriedky vypláca banka úroky vo výške určenej bankovou radou.

Článok 13

Banka môže vykonávať zúčtovacie operácie spojené s financovaním investícií a úverovaním podnikov a iných objektov, ktoré spoločne budujú, rekonštruujú a majú v prevádzke zainteresované štáty.

Článok 14

Banka môže vykonávať zúčtovanie v prevoditeľných rubľoch aj so štátmi, ktoré nie sú členmi banky. Spôsob a podmienky takého zúčtovania v prevoditeľných rubľoch určí banková rada podľa dohody so zainteresovanými štátmi.

Článok 15

Banka môže vydávať šeky v prevoditeľných rubľoch aj v iných menách a vykonávať operácie s týmito šekmi, ako aj so šekmi iných bánk. Podľa rozhodnutia bankovej rady sa môžu vydávať iné platobné dokumenty.

Článok 16

Banka môže prijímať záruky za peňažné záväzky bánk členských štátov, iných právnických osôb, ako aj fyzických osôb.

Článok 17

Banka môže spolupracovať s organizáciami, ktorých činnosť zodpovedá úlohám banky, alebo sa stať ich členom.

Článok 18

Banka uzaviera s inými bankami a medzinárodnými organizáciami dohody o spôsobe zúčtovania a vedenia účtov otváraných v banke, ako aj korešpondentské a iné zmluvy.

Úverové operácie banky

Článok 19

Banka poskytuje splnomocneným bankám úvery. Úvery sa poskytujú na určené účely a za podmienky, že sa úver splatí v dohodnutých lehotách.

Účely, na ktoré sa poskytujú úvery, spôsob poskytovania úverov, ich zaistenie a splácanie určuje banková rada.

Článok 20

Na vykonávanie úverových operácií zostavuje banka úverové plány.

Úverové plány banky sa zostavujú na podklade úverových prihlášok splnomocnených bánk, ktoré pritom vychádzajú z údajov plánov rozvoja národného hospodárstva a zahraničného obchodu, ako aj obchodných dohôd a kontraktov; pri zostavovaní úverových plánov používa banka aj vlastné údaje a prepočty. Úverové plány schvaľuje banková rada. Žiadosť splnomocnenej banky štátu o úvery prevyšujúce sumy obsiahnuté v úverovom pláne prerokuje banka s prihliadnutím na údaje predkladané splnomocnenou bankou o tom, ako štát plní obchodné dohody, a na iné na to potrebné materiály.

Článok 21

Za úvery prijaté od banky platia dlžníci úroky vo výške určenej bankovou radou.

Článok 22

Úver poskytnutý bankou sa spláca v lehote splatnosti spôsobom určeným bankovou radou.

Článok 23

Banka môže z poverenia a zo zdrojov zainteresovaných štátov financovať a úverovať prevádzku fungujúcich spoločných priemyselných podnikov a iných objektov.

Článok 24

Banka uskutočňuje zúčtovacie, úverové, depozitné, arbitrážne, záručné a iné operácie vo voľne zameniteľných a iných menách, ako aj operácie so zlatom.

IV.

Riadenie banky

Článok 25

Riadiacimi orgánmi banky sú banková rada a banková správa.

Banková rada

Článok 26

Banková rada je najvyšším riadiacim orgánom, ktorý celkove riadi činnosť banky.

Bankovú radu tvoria predstavitelia všetkých členských štátov banky, pričom každý členský štát banky má jeden hlas bez ohľadu na výšku podielu, ktorý vložil do kapitálu banky.

Členov bankovej rady vymenúvajú vlády členských štátov banky v počte až troch zástupcov z každého štátu.

Banková rada zasadá podľa potreby, najmenej však dva razy do roka.

Zasadaniam bankovej rady predsedajú postupne predstavitelia každého členského štátu banky.

Článok 27

Uznesenia bankovej rady sa prijímajú jednohlasne. Rokovací poriadok bankovej rady určí sama banková rada.

Článok 28

Banková rada prerokúva a rieši základné otázky určujúce politiku a zameranie práce banky:

a) určuje celkové zameranie činnosti banky pri nadväzovaní stykov a spolupráce s bankami členských štátov a s bankami iných štátov, s finančnými a bankovými a inými medzinárodnými ekonomickými organizáciami, ako aj spolupráce alebo účasti v organizáciách, ktorých činnosť zodpovedá úlohám banky;

b) schvaľuje na návrh bankovej správy úverové a iné plány banky, ročné výkazy, bilancie a rozdelenie zisku banky; určuje zásady plánovania úverov a zdrojov, ako aj vykonávania úverových a iných bankových operácií, určuje výšku úrokových sadzieb na úvery, vklady, bežné a iné účty v prevoditeľných rubľoch, organizačnú štruktúru a systemizáciu banky, rozpočet správnych výdavkov banky;

c) utvára osobitné fondy banky na základe dohody členských štátov banky;

d) vymenúva predsedu a členov bankovej správy;

e) vymenúva revíznu komisiu banky, prerokúva jej správy a prijíma k nim uznesenia;

f) povoľuje zriadenie a likvidáciu pobočiek, zastupiteľstiev a agentúr banky;

g) prerokúva správy bankovej správy o jej činnosti a prijíma k nim uznesenia;

h) predkladá na posúdenie členským štátom návrhy na prijímanie nových členov banky;

i) schvaľuje pracovný poriadok zamestnancov banky;

j) plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov a úloh banky.

Banková správa

Článok 29

Banková správa je výkonným orgánom a bezprostredne riadi operatívnu činnosť banky v medziach právomoci danej jej týmto Štatútom a v súlade s uznesením bankovej rady.

Banková správa je zodpovedná a podriadená bankovej rade.

Bankovú správu tvorí predseda a členovia bankovej správy vymenovaní z občanov členských štátov banky na obdobie do piatich rokov. Počet členov bankovej správy určí banková rada.

V prípade dočasnej neprítomnosti predsedu bankovej správy vykonáva jeho povinnosti podľa uznesenia bankovej správy jeden z členov bankovej správy.

Predseda a členovia bankovej správy pri plnení služobných povinností konajú ako medzinárodní funkcionári nezávisle od

organizácií a úradných osôb štátov, ktorých sú občanmi.

Článok 30

Banková správa banky v osobe svojho predsedu alebo iných funkcionárov banky splnomocnených na to bankovou správou

zastupuje banku vo všetkých otázkach a operáciách banky pred úradnými osobami, štátnymi a medzinárodnými organizáciami a inými právnickými osobami a uplatňuje v mene banky nároky a pohľadávky na súde a v arbitráži.

Banková správa môže splnomocniť na základe osobitného poverenia funkcionárov banky, aby konali v jej mene.

Záväzky a poverenia banky sú platné, ak sú opatrené dvoma

podpismi, a to predsedu a člena bankovej správy a v neprítomnosti predsedu podpismi dvoch členov bankovej správy, z ktorých jeden musí byť členom bankovej správy vykonávajúcim povinnosti predsedu bankovej správy alebo iných funkcionárov banky splnomocnených na to bankovou správou.

Článok 31

Banková správa prerokúva základné otázky operatívnej činnosti banky, najmä:

a) otázky, ktorých riešenie alebo schválenie patrí na základe tohto Štatútu do právomoci bankovej rady; pripravuje príslušné materiály a návrhy na prerokovanie bankovej rade;

b) určenie spôsobu podpisovania peňažných a zúčtovacích dokladov a korešpondencie v mene banky, spôsobu podpisovania a vydávania poverení v mene pobočiek a zastupiteľstiev banky, vzorov peňažných a zúčtovacích dokladov používaných bankou vo vzájomných stykoch s jej zákazníkmi, úrokových sadzieb z úverov, vkladov, z bežných a iných účtov v súlade s uzneseniami bankovej rady, výšky províznych odmien za splnenie príkazov svojich zákazníkov a korešpondentov, spôsobu a podmienok vydávania záruk bankou, ako aj podmienok prijímania zmeniek a iných peňažných záväzkov na evidenciu a zabezpečenie;

c) kontrolu činnosti správ a odborov banky, jej pobočiek, zastupiteľstiev a zástupcov;

d) otázky používania majetku a prostriedkov banky.

Bankovej správe sa tiež poskytujú tieto oprávnenia:

- zostavovať úverové plány banky a predkladať ich na schválenie bankovej rade;

- schvaľovať smernice o spôsobe vykonávania úverových a iných bankových operácií na základe zásad určených bankovou radou;

- nadväzovať obchodné styky s finančnými a bankovými i inými medzinárodnými hospodárskymi organizáciami v súlade s rozhodnutím bankovej rady o celkovom zameraní činnosti banky v tejto oblasti s následujúcou informáciou bankovej rady o tejto otázke;

- určovať systemizáciu a výšku miezd pomocných a technických zamestnancov v rámci mzdového fondu schváleného bankovou radou na tieto účely.

Banková správa má právo v medziach svojej právomoci predkladať bankovej rade návrhy na posúdenie.

Rokovací poriadok bankovej správy si určí banková správa sama.

Uznesenia prijaté bankovou správou sa zapisujú vo forme protokolov. Na plnenie uznesení bankovej správy sa môžu vydávať príkazy, smernice alebo predpisy, ktoré podpisuje predseda bankovej správy alebo na základe jeho splnomocnenia jeden z členov bankovej správy.

Článok 32

Predseda bankovej správy riadi činnosť bankovej správy a robí opatrenia potrebné na splnenie úloh uložených banke týmto Štatútom.

Predseda bankovej správy

a) disponuje v súlade s týmto Štatútom a uzneseniami bankovej rady celým majetkom a prostriedkami banky,

b) vystupuje v mene banky,

c) dáva príkazy a rozhoduje o operatívnych otázkach činnosti banky,

d) podpisuje záväzky a poverenia v mene banky podľa článku 30 tohto Štatútu,

e) vymenúva a odvoláva pracovníkov banky, s výnimkou riaditeľov, ktorí sú členmi bankovej správy, a podľa systemizácie a rozpočtu správnych nákladov schválených bankovou radou určuje výšku miezd a odmieňa vynikajúcich pracovníkov,

f) plní iné funkcie vyplývajúce z tohto Štatútu a z uznesení bankovej rady.

V.

Organizácia banky

Článok 33

Banka má správy, odbory, pobočky, zastupiteľstvá a agentúry, ktoré sa zriaďujú podľa organizačnej štruktúry banky schvaľovanej bankovou radou.

Zamestnanci banky sa ustanovujú z občanov členských štátov banky podľa pracovného poriadku zamestnancov banky.

Na nezávislé plnenie povinností sa poskytujú pracovníkom banky výsady a imunity podľa článku 40 tohto Štatútu.

VI.

Revízia činnosti banky

Článok 34

Revíziu činnosti banky zahŕňajúcu previerku výročnej správy bankovej správy, pokladnice a majetku, revíziu evidencie, výkazníctva o prevádzke banky, jej pobočiek a zastupiteľstiev vykonáva revízna komisia vymenovaná bankovou radou na obdobie dvoch rokov a zložená z predsedu revíznej komisie a štyroch členov.

Predseda a členovia revíznej komisie nemôžu zastávať v banke žiadnu inú funkciu.

Organizáciu a spôsob vykonávania revízie určí banková rada.

Článok 35

Banková správa poskytuje revíznej komisii všetky materiály potrebné na vykonanie revízie.

Správy revíznej komisie sa predkladajú bankovej rade.

VII.

Spôsob prejednávania sporov

Článok 36

Nároky voči banke sa môžu uplatniť v priebehu dvoch rokov odo dňa vzniku žalobného nároku.

Článok 37

Spory banky s jej zákazníkmi sa musia prejednávať v arbitráži, a to buď vo vybranej z existujúcich arbitráží alebo v novozriadenej podľa dohody strán.

V prípade, že sa nedosiahne uvedená dohoda, odovzdá sa riešenie sporu na prejednanie arbitráži pri obchodnej komore štátu, kde má banka sídlo.

VIII.

Výsady a imunity banky a jej funkcionárov

Článok 38

1. Majetok banky, jej aktíva a doklady bez ohľadu na to, kde sú, ako aj operácie banky požívajú imunitu voči akémukoľvek správnemu a súdnemu zásahu, pokiaľ sa banka v jednotlivých prípadoch imunity nevzdá. Miestnosti banky, ako aj jej pobočiek, zastupiteľstiev a agentúr na území ktoréhokoľvek členského štátu banky sú nedotknuteľné.

2. Banka na území členských štátov banky

a) je oslobodená od všetkých priamych daní a dávok tak celoštátnych, ako aj miestnych. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na platby za poskytnuté komunálne a iné služby,

b) je oslobodená od colných poplatkov a obmedzení pri dovoze a vývoze predmetov určených na služobné používanie,

c) požíva na území členských štátov banky rovnaké výhody, pokiaľ ide o prednosť, tarify a poplatky v poštovom, telegrafnom a telefónnom styku, aké na území týchto štátov požívajú diplomatické zastupiteľské úrady.

Článok 39

1. Zástupcom členských štátov v bankovej rade sa pri plnení ich úradných povinností poskytujú na území členských štátov banky tieto výsady a imunity:

a) imunita voči zatknutiu alebo zadržaniu, ako aj voči právomoci súdnych orgánov za všetky činy, ktorých sa môžu dopustiť ako zástupcovia,

b) nedotknuteľnosť všetkých písomností a dokumentov,

c) rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti v tom-ktorom štáte,

d) oslobodenie od osobných úkonov a od priamych daní a dávok z platu vyplácaného zástupcom štátom, ktorý ich vymenoval.

2. Výsady a imunity určené v tomto článku sa poskytujú uvedeným osobám výlučne v záujme výkonu funkcie. Každý členský štát banky má právo a je povinný vzdať sa imunity svojho zástupcu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa domnieva, že imunita je prekážkou výkonu súdnictva a že vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, na ktoré bola imunita poskytnutá.

3. Ustanovenia bodov 1 tohto článku neplatia o pomere medzi zástupcom a orgánmi štátu, ktorého je zástupca občanom.

Článok 40

1. Banková rada určuje na základe návrhov bankovej správy kategórie funkcionárov banky, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia tohto článku. Mená týchto funkcionárov pravidelne oznamuje predseda bankovej správy príslušným orgánom členských štátov banky.

2. Funkcionári banky pri výkone svojich služobných povinností na území každého členského štátu banky

a) nepodliehajú súdnej a správnej právomoci za žiadne činy, ktorých sa môžu dopustiť ako funkcionári,

b) sú oslobodení od osobných úkonov a priamych daní a dávok z platu vyplácaného im bankou. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na funkcionárov banky, ktorí sú občanmi štátu, na území ktorého má banka, jej pobočky, zastupiteľstvá a agentúry svoje sídlo,

c) požívajú rovnaké colné výhody, pokiaľ ide o osobnú batožinu, aké sa poskytujú v tom-ktorom štáte pracovníkom diplomatických zastupiteľských úradov zodpovedajúcej hodnosti.

3. Výsady a imunity určené v tomto článku sa poskytujú funkcionárom banky výlučne v služobnom záujme.

Predseda bankovej správy má právo a je povinný vzdať sa imunity funkcionárov banky vo všetkých prípadoch, keď podľa jeho mienky imunita zabraňuje vo výkone súdnictva a keď vzdanie sa imunity nebude na ujmu účelom, na ktoré bola poskytnutá. Pokiaľ ide o predsedu a členov bankovej správy, patrí právo vzdať sa imunity bankovej rade.

IX.

Výkazníctvo

Článok 41

Za hospodársky rok banky sa pokladá obdobie od 1. januára do 31. decembra včítane.

Ročné bilancie uverejňuje banková správa spôsobom určeným bankovou radou.

X.

Rozdelenie zisku

Článok 42

Zisk banky sa po schválení výročnej správy rozdeľuje podľa uznesenia bankovej rady a môže sa použiť na doplnenie rezervného kapitálu a na iné účely.

XI.

Spôsob prijímania nových členov banky a vystúpenie z banky

Článok 43

Spôsob prijatia nových členov banky a zrušenie členstva v banke určujú články XIII a XV Dohody.

XII.

Záverečné ustanovenia

Článok 44

Spôsob zmeny Štatútu

Každý členský štát banky môže predložiť návrh na zmenu tohto Štatútu. Zmeny Štatútu banky sa vykonávajú so súhlasom všetkých

členských štátov banky.

Článok 45

Zastavenie činnosti banky

Činnosť banky môže byť zastavená v súlade s ustanovením tretieho odseku článku XV Dohody. Termíny a spôsob zastavenia činnosti banky a likvidácie jej prevádzky určujú členské štáty banky.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa uverejňuje slovenský preklad.