Vyhláška č. 47/1975 Zb.Vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu, ktorou sa vyhlasuje nový Poriadok Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory

Čiastka 13/1975
Platnosť od 12.05.1975 do31.12.1981
Účinnosť od 01.06.1975 do31.12.1981
Zrušený 104/1981 Zb.

47

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu

z 24. marca 1975,

ktorou sa vyhlasuje nový Poriadok Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory

Minister zahraničného obchodu ustanovuje podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 119/1948 Zb. o štátnej organizácii zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva v súlade s § 25 ods. 3 vyhlášky ministra zahraničného obchodu č. 103/1960 Zb. o pôsobnosti Československej obchodnej komory a jej organizácii v znení vyhlášky Ministerstva zahraničného obchodu č. 32/1961 Zb. o úprave pôsobnosti Československej obchodnej komory a o predmete podnikania podnikov Rapid a Polytechna:


§ 1

Minister zahraničného obchodu schvaľuje Poriadok Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe (ďalej len „poriadok“) v znení, na ktorom sa uznieslo predsedníctvo rozhodcovského súdu. Nové znenie poriadku sa vyhlasuje v prílohe tejto vyhlášky.

§ 2

Poriadok sa použije na všetky spory, v ktorých návrh na začatie konania (žaloba) bol podaný začínajúc 1. júnom 1975.


§ 3

Zrušuje sa vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 140/1965 Zb. o novom znení Poriadku Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory a poriadok vyhlásený v prílohe tejto vyhlášky. Uvedený poriadok sa však použije aj naďalej na spory, v ktorých návrh na začatie konania (žaloba) bol podaný pred 1. júnom 1975.

§ 4

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júnom 1975.


Minister:

Ing. Barčák v. r.


Príloha vyhlášky č. 47/1975 Zb.

PORIADOK

Rozhodcovského súdu Československej obchodnej komory v Prahe

I.

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Základy činnosti, predmet činnosti a zdroje právomoci

(1) Pri Československej obchodnej komore v Prahe pôsobí nezávislý Rozhodcovský súd Československej obchodnej komory (ďalej len „rozhodcovský súd").

(2) Rozhodcovský súd je stálym rozhodcovským súdom podľa § 8 a 28 zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí, ktorý je povolaný na to, aby v súlade s týmto poriadkom rozhodoval

a) spory o majetkových nárokoch z medzinárodného obchodného styku (§ 2 cit. zákona),

b) spory, ktoré vyplývajú zo zmluvných a iných občianskoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi subjektmi práva rôznych štátov pri uskutočňovaní zahraničnoobchodných, hospodárskych a vedeckotechnických stykov (§ 35 cit. zákona),

c) spory medzi československými hospodárskymi organizáciami, pokiaľ to československý právny poriadok pripúšťa.

(3) Rozhodcovský súd rozhoduje spory uvedené v odseku 2, ak právomoc rozhodcovského súdu vyplýva pre daný spor

a) z medzinárodnej zmluvy (§ 35 cit. zákona) alebo

b) z existencie písomnej dohody medzi stranami o tom, že spor, ktorý už vznikol, alebo spor, ktorý by mohol vzniknúť v budúcnosti, bude predložený rozhodcovskému súdu (§ 2 až 4 cit. zákona) alebo

c) zo skutočnosti, že žalobca predložil žalobu tomuto rozhodcovskému súdu a že žalovaný vykonal úkon svedčiaci o tom, že sa dobrovoľne podriadil právomoci tohto rozhodcovského súdu (najmä, ak sa pustil do prejednávania vo veci samej bez toho, že vyčítal nepríslušnosť tohto rozhodcovského súdu).

II.

ORGANIZÁCIA ROZHODCOVSKÉHO SÚDU

§ 2

Zloženie rozhodcovského súdu

(1) Rozhodcovský súd sa skladá z predsedníctva, z rozhodcov, z tajomníka a z jeho stáleho zástupcu.

(2) Na čele rozhodcovského súdu je predseda. Tajomník je vedúcim sekretariátu rozhodcovského súdu.

§ 3

Predsedníctvo

(1) Predsedníctvo rozhodcovského súdu (ďalej len „predsedníctvo") sa skladá z predsedu rozhodcovského súdu (ďalej len „predseda"), z ďalších šiestich členov a z troch náhradníkov. Predsedníctvo je volené predstavenstvom Československej obchodnej komory.

(2) Funkčné obdobie predsedníctva je päť rokov od zvolenia. Predseda, ostatní členovia predsedníctva i náhradníci zostávajú však vo funkcii aj po uplynutí tohto obdobia až do novej voľby.

(3) Za člena, ktorý nie je prítomný, predseda podľa potreby povolá náhradníka. Povolaný náhradník má rovnaké práva a povinnosti ako člen predsedníctva.

(4) Členovia predsedníctva a náhradníci môžu vykonávať funkciu rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu. V takom prípade sú vylúčení z rozhodovania predsedníctva podľa tohto poriadku v spore, v ktorom vykonávajú funkciu rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu.

(5) Predsedníctvo vykonáva úkony, ktoré sú mu zverené týmto poriadkom, a všetky iné úkony, ktoré patria do právomoci rozhodcovského súdu a ktoré nepatria ani predsedovi ani rozhodcom ani tajomníkovi. Povinnosťou predsedníctva je aj to, aby vykonávalo dohľad nad riadnym chodom rozhodcovského konania a obstarávalo prostredníctvom sekretariátu správnu agendu.

§ 4

Zasadanie predsedníctva

(1) Zasadanie predsedníctva zvoláva a jeho rokovanie vedie predseda. Na platnosť rokovania a uznášania stačí, ak sú prítomní okrem predsedu (podpredsedu § 5 ods. 3) aspoň dvaja ďalší členovia predsedníctva alebo povolaní náhradníci (§ 3 ods. 3).

(2) Predsedníctvo sa uznáša väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov platí za prijatý názor, ku ktorému sa priklonil predseda.

§ 5

Predseda

(1) Predseda zastupuje rozhodcovský súd navonok a vykonáva úkony zverené mu týmto poriadkom.

(2) Dokiaľ nie je ustanovený rozhodcovský senát (nie je ustanovený jediný rozhodca), je predseda oprávnený vykonávať všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené tajomníkovi.

(3) Predseda podľa potreby poverí niektorých členov predsedníctva funkciou podpredsedu. Podpredsedovi pri výkone funkcie patria všetky práva a povinnosti predsedu v zmysle
ustanovení tohto poriadku.

§ 6

Rozhodcovia

(1) Rozhodcovia sú povolaní na vlastné vecné rozhodovanie sporov patriacich do právomoci rozhodcovského súdu, ako aj na ostatné úkony zverené im týmto poriadkom.

(2) Pri výkone funkcie sú rozhodcovia nezávislí a nemajú nikdy povahu zástupcu ktorejkoľvek strany.

(3) Spor rozhoduje rozhodcovský senát zložený z troch rozhodcov, pokiaľ sa strany nedohodnú, že spor má rozhodnúť jediný rozhodca. Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo vymenovanie jediného rozhodcu sa uskutočňuje podľa tohto poriadku (§ 27).

(4) Pokiaľ zo zmyslu jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, platí všetko, čo je ustanovené o rozhodcoch a rozhodcovskom senáte, aj o jedinom rozhodcovi.

§ 7

(1) Rozhodcom môže byť len osoba zapísaná v listine rozhodcov (§ 27) alebo vykonávajúca funkciu člena predsedníctva či náhradníka člena predsedníctva (§ 3 ods. 4).

(2) O zapísaní do listiny rozhodcov a o vyčiarknutí rozhodcu z tejto listiny rozhoduje predsedníctvo.

(3) Do listiny rozhodcov môžu byť zapísané osoby, ktoré si svojou činnosťou v hospodárskom živote, najmä v medzinárodnom obchode alebo inou svojou odbornou činnosťou osvojili spôsobilosť na funkciu rozhodcu a ktorých vedomosti a skúsenosti, včítane znalostí práva, v spojení s ich osobnými vlastnosťami dávajú záruku úspešného vykonávania tejto funkcie. Československé štátne občianstvo nie je pre zápis do listiny rozhodcov podmienkou.

§ 8

Tajomník

(1) Tajomník organizuje spisovú agendu spojenú s činnosťou rozhodcovského súdu a okrem toho plní ostatné funkcie ustanovené týmto poriadkom, najmä sa stará o vhodné časové rozvrhnutie ústnych pojednávaní a iných úkonov rozhodcovského konania, stará sa o riadny chod a priebeh rozhodcovského konania, pripravuje zasadania predsedníctva, vedie listinu rozhodcov, do ktorej zapisuje a z ktorej vyčiarkúva osoby určené predsedníctvom, stará sa o riadnu úschovu všetkej korešpondencie rozhodcovského súdu, o riadne vyhotovenie a o preklady rozhodcovských rozhodnutí a vhodným spôsobom uverejňuje rozhodnutia zásadnej dôležitosti. Tajomník má právo zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach predsedníctva s poradným hlasom, ako aj byť prítomný na všetkých ústnych pojednávaniach pred rozhodcovským senátom alebo pred
jediným rozhodcom.

(2) V prípade zaneprázdnenia tajomníka vykonáva jeho funkciu zástupca tajomníka.

III.

KONANIE

1. Všeobecné ustanovenia

§ 9

Sídlo rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní

(1) Sídlom rozhodcovského súdu a pravidelným miestom konania ústnych pojednávaní je Praha.

(2) Rozhodcovský senát môže v prípade potreby konať ústne pojednávanie v inom mieste, ale ak sa má ústne pojednávanie konať v cudzine, je na to potrebný súhlas predsedníctva.

§ 10

Predkladanie písomností

(1) Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a vykonávania rozhodcovského konania sa musia predložiť v takom počte, aby každá zo strán mala po jednom vyhotovení a rozhodcovský súd takisto najmenej jedno vyhotovenie.

(2) Písomnosti uvedené v odseku 1, s výnimkou písomných dôkazov (§ 37 ods. 2), sa predkladajú v češtine alebo slovenčine alebo v jazyku kontraktu alebo v jazyku, v ktorom strany medzi sebou navzájom korešpondovali. Rozhodcovský súd si môže podľa vlastnej úvahy alebo na žiadosť strany vyžiadať od strany, ktorá písomnosť predložila, preklad do češtiny alebo slovenčiny alebo zabezpečiť taký preklad na jej trovy.

§ 11

Jazyk, v ktorom sa konanie vykonáva

Ústne pojednávanie sa koná a rozhodnutie sa vydáva v češtine alebo slovenčine. So súhlasom strán môže rozhodcovský súd podľa potreby konanie vykonávať aj v inom jazyku. Ak strana neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vykonáva, zabezpečí rozhodcovský súd na jej žiadosť a na jej účet služby tlmočníka. Na žiadosť a na účet strany môže rozhodcovský súd obstarať aj preklad svojich rozhodnutí a iných písomností.

§ 12

Trvanie rozhodcovského konania

Rozhodcovský súd pôsobí na to, aby sa konanie v spore skončilo podľa možnosti v lehote nie dlhšej než šesť mesiacov odo dňa ustanovenia rozhodcovského senátu.

§ 13

Právny základ riešenia sporov

Rozhodcovský súd rieši spory na základe noriem použiteľného hmotného práva, pričom sa spravuje podmienkami zmluvy a prihliada na obchodné zvyklosti.

§ 14

Otázky medzinárodného dosahu a zistenie cudzieho práva

V otázkach medzinárodného dosahu, najmä v otázkach cudzieho práva a jeho použitia môžu si rozhodcovia vyžiadať vyjadrenie predsedníctva. Týmto vyjadrením nie sú však v žiadnom smere viazaní.

§ 15

Zasielanie a doručovanie písomností

(1) Všetky písomnosti v spore zasiela stranám tajomník. Zasielajú sa na adresu, ktorú strana uviedla, alebo zvolenému právnemu zástupcovi.

(2) Žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia a uznesenia sa zasielajú doporučeným listom s potvrdením o doručení.

(3) Ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným alebo obyčajným listom a oznámenia okrem toho aj telegraficky alebo ďalekopisom.

(4) Ktorékoľvek z uvedených písomností sa môžu doručiť aj osobne na potvrdenie.

(5) Žiadosť o doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo iné žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu patria do pôsobnosti predsedu.

(6) Všetky doručenia rozhodcovského súdu sú platné, ak sa vykonali podľa odseku 1 až 4.

§ 16

Prerušenie konania

V prípade nevyhnutnosti sa môže prejednanie sporu na žiadosť strany alebo z podnetu rozhodcovského senátu na určitý čas prerušiť.

§ 17

Navrátenie do predošlého stavu

Ak sa až do vyhlásenia rozhodcovského rozhodnutia, a ak vyhlásené nebolo, až do jeho vyhotovenia, niektorá strana bez svojej viny na konaní úplne alebo čiastočne nezúčastnila alebo bez svojej viny nevykonala niektorý úkon potrebný na obhajovanie svojho práva, urobí rozhodcovský senát (rozhodca), ak ide o konanie pred ním, v ostatných prípadoch predsedníctvo na návrh tejto strany primerané opatrenie, aby mohla dodatočne vykonať to, čo zmeškala.

§ 18

Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenia

(1) Po podanej žalobe, ale pred ustanovením rozhodcovského senátu, môže predseda v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch strán alebo aj jednej z nich zabezpečiť dôkaz a na ten účel môže ustanoviť jedného alebo aj viacerých znalcov alebo urobiť iné vhodné opatrenie.

(2) Pred začatím rozhodcovského konania, v jeho priebehu i po jeho skončení môže ktorákoľvek strana požiadať príslušný orgán o nariadenie predbežného opatrenia. O podaní takej žiadosti musí strana upovedomiť rozhodcovský súd.

§ 19

Vedľajší účastníci

(1) Okrem strán (žalobcu a žalovaného) môže sa na konaní účastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Iné osoby sa na konaní účastniť nemôžu.

(2) Vedľajší účastník koná v konaní sám za seba. Jeho úkony sa považujú za úkony strany, ku ktorej pristúpil, ak úkonom tejto strany neodporujú; na skutkové údaje vedľajšieho účastníka môžu však rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom strany.

§ 20

Použitie ustanovení zákona č. 98/1963 Zb.

Ak tento poriadok neupravuje niektoré otázky konania, platia o nich ustanovenia zákona č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku a o výkone rozhodcovských rozhodnutí.

§ 21

Platnosť ustanovení o konaní

Ustanovenia poriadku o konaní pred rozhodcovským senátom (pred jediným rozhodcom) platia primerane aj pre úkony vykonávané predsedníctvom, predsedom alebo tajomníkom, pokiaľ z tohto poriadku nevyplýva niečo iné.

2. Začatie konania

§ 22

Podanie žaloby

(1) Rozhodcovské konanie sa začína podaním žaloby rozhodcovského súdu.

(2) Dátumom podania žaloby je deň, keď bola žaloba doručená rozhodcovskému súdu, a pokiaľ to pripúšťa medzinárodná zmluva, dátum poštovej pečiatky miesta odoslania.

§ 23

Obsah žaloby

(1) V žalobe musí byť uvedené:

a) označenie strán,

b) nárok žalobcu,

c) podpis žalobcu,

d) adresy strán.

(2) Žaloba má tiež obsahovať:

a) poukaz na založenie právomoci rozhodcovského súdu, pokiaľ právomoc nevyplýva z medzinárodnej zmluvy pre strany záväznej,

b) uvedenie skutkových a právnych okolností, na ktorých žalobca zakladá svoje žalobné nároky a poukaz na dôkazné prostriedky, ktorými možno tieto okolnosti preukázať,

c) hodnotu predmetu sporu,

d) doklad o zaplatení poplatku za rozhodcovské konanie,

e) meno a priezvisko rozhodcu, ktorého menuje žalobca, alebo žiadosť, aby rozhodcu vymenoval predseda rozhodcovského súdu; žalobca môže tiež vymenovať náhradného rozhodcu,

f) prehľad písomností priložených k žalobe.

§ 24

Hodnota predmetu sporu

(1) Žalobca je povinný uviesť v žalobe hodnotu predmetu sporu aj v prípadoch, keď jeho nárok alebo časť nároku má nepeňažnú povahu.

(2) Hodnota predmetu sporu sa určuje najmä:

a) vymáhanou sumou v žalobách o peňažné plnenie,

b) hodnotou vymáhaného majetku v žalobách o vydanie majetku,

c) hodnotou predmetu právnych vzťahov v okamihu podania žaloby v určovacích žalobách alebo v žalobách o zmenu právnych vzťahov,

d) na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, o materiálnych záujmoch žalobcu v prípade žalôb o určité vykonanie alebo nevykonanie.

(3) V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov sa musí suma každého nároku určiť samostatne; hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov.

(4) Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu alebo ak ju určil nesprávne, rozhodcovský súd určí z vlastného podnetu alebo na žiadosť žalovaného hodnotu predmetu sporu na základe údajov, ktoré sú k dispozícii.

§ 25

Odstránenie vád žaloby

(1) Ak tajomník zistí, že žaloba bola podaná tak, že sa neprihliadlo na požiadavky uvedené v § 23 tohto poriadku, vyzve žalobcu, aby odstránil zistené vady, pričom, pokiaľ ide
o požiadavky uvedené v § 23 ods. 1, nesmie lehota na odstránenie vád byť dlhšia ako 2 mesiace odo dňa, keď mu bola spomenutá výzva tajomníka doručená. Ak budú tieto vady odstránené v určenej lehote, platí za deň podania žaloby deň uvedený v § 22 ods. 2. Do odstránenia uvedených vád sa žaloba neprejednáva.

(2) V prípadoch, keď žalobca bez ohľadu na výzvu odstrániť vady trvá na prejednaní sporu, bude sa v konaní pokračovať, ak to povaha vady pripúšťa, a bude vydané rozhodcovské rozhodnutie vo veci samej; inak sa konanie zastaví.

3. Príprava prejednania sporu

§ 26

Odpoveď na žalobu

(1) Ak sa tajomník domnieva, že žaloba môže byť predmetom konania podľa tohto poriadku, upovedomí o jej podaní žalovanú stranu a zašle jej kópiu žaloby s priloženými písomnosťami, ako aj listinu rozhodcov.

(2) Súčasne tajomník oznámi žalovanej strane, že je oprávnená v priebehu 30 dní po doručení žaloby predložiť k nej svoje písomné vyjadrenie podopreté príslušnými dôkazmi. Na žiadosť žalovanej strany môže byť táto lehota predĺžená.

(3) V tej istej lehote je žalovaná strana povinná oznámiť meno a priezvisko rozhodcu, ktorého si zvolila, alebo požiadať, aby predseda rozhodcovského súdu vymenoval rozhodcu za ňu; žalovaná strana môže tiež zvoliť náhradného rozhodcu.

§ 27

Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo voľba (vymenovanie) jediného rozhodcu

(1) Rozhodcovia, vymenovaní stranami v zmysle § 23 a 26 alebo vymenovaní predsedom rozhodcovského súdu, zvolia z listiny rozhodcov predsedu rozhodcovského senátu.

(2) Ak žalovaná strana nevymenuje rozhodcu alebo ak rozhodcovia nezvolia predsedu rozhodcovského senátu do 10 dní odo dňa vymenovania druhého rozhodcu, vymenuje rozhodcu alebo predsedu rozhodcovského senátu predseda rozhodcovského súdu.

(3) Ak v spore vystupuje viac žalobcov alebo viac žalovaných, je každá zo sporných strán povinná vymenovať bez ohľadu na počet žalobcov či žalovaných po jednom rozhodcovi. Ak by medzi žalobcami alebo medzi žalovanými nedošlo k dohode v lehote určenej tajomníkom, vymenuje rozhodcov predseda rozhodcovského súdu (§ 7).

(4) Jediný rozhodca sa volí vzájomnou dohodou strán, a ak nedôjde k dohode, vymenuje ho predseda rozhodcovského súdu.

§ 28

Odmietnutie rozhodcu, znalca a tlmočníka

(1) Každá zo strán je oprávnená odmietnuť rozhodcu, predsedu rozhodcovského senátu alebo jediného rozhodcu, ak sa domnieva, že sú predpojatí, najmä ak možno predpokladať, že sú osobne, či už priamo alebo nepriamo, zainteresovaní na výsledku sporu. Tak isto rozhodca, predseda rozhodcovského senátu alebo jediný rozhodca môžu vyhlásiť, že sa vzdávajú funkcie. Odmietnuť sa musí do začatia ústneho pojednávania. Ak k odmietnutiu dôjde neskoršie, rozhoduje sa o ňom iba v tom prípade, keď dôvod, ktorý viedol k oneskorenému odmietnutiu, bol uznaný za závažný.

(2) O odmietnutí rozhodcu rozhodujú zostávajúci členovia rozhodcovského senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí predsedníctvo rozhodcovského súdu, ktoré tiež rozhodne o odmietnutí jediného rozhodcu.

(3) Ak sa odmietnutiu vyhovie, bude nový rozhodca, nový predseda rozhodcovského senátu alebo nový jediný rozhodca zvolený alebo vymenovaný podľa tohto poriadku.

(4) Z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1, môžu byť odmietnutí znalci a tlmočníci. V tomto prípade rozhoduje o odmietnutí rozhodcovský senát.

§ 29

Rozhodovanie o príslušnosti

(1) O príslušnosti rozhodcovského súdu rozhoduje jeho predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodcovia, pokiaľ už boli ustanovení, inak tajomník predloží spis so stručnou správou, a to v každom prípade, keď sa bude rozhodovať o príslušnosti rozhodcovského súdu s ohľadom na námietku strany alebo s ohľadom na pochybnosti rozhodcov či tajomníka.

(2) Ak predsedníctvo dôjde k názoru, že rozhodcovský súd nie je príslušný, zastaví konanie uznesením. Tak isto uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že rozhodcovský súd je príslušný. Pred rozhodnutím môže predsedníctvo podľa okolností nariadiť ústne pojednávanie.

(3) Rozhodcovský senát skôr, než predloží predsedníctvu na rozhodnutie otázku príslušnosti, urobí opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na ne nie je príslušný súd alebo iný orgán.

§ 30

Príprava prejednania sporu rozhodcovským senátom

(1) Rozhodcovský senát preverí stav prípravy sporu na prejednanie, a ak zistí, že je to potrebné, urobí dopĺňajúce opatrenia na prípravu sporu, najmä vyžiada od strán písomné
stanoviská, dôkazy a ďalšie dopĺňajúce písomnosti.

(2) Predseda rozhodcovského senátu môže dať tajomníkovi rozhodcovského súdu jednotlivé pokyny v súvislosti s prípravou a prejednávaním sporu. Uloží mu tiež, aby predvolal strany na ústne pojednávanie.

§ 31

Predvolanie na ústne pojednávanie

O čase a mieste ústneho pojednávania sa strany upovedomujú predvolaním, ktoré sa im musí zaslať s takým predstihom, aby každá zo strán mala k dispozícii lehotu aspoň 30 dní na prípravu pojednávania a na cestu na ústne pojednávanie.

4. Prejednávanie sporu

§ 32

Ústne pojednávanie

(1) Spor sa prejednáva v ústnom pojednávaní, ktoré je spravidla verejné. Na žiadosť hoci len jednej strany alebo z vlastného podnetu rozhodcovského súdu sa prejednáva spor
v neverejnom zasadaní.

(2) Strany sa môžu zúčastniť na prejednávaní sporu pri ústnom pojednávaní priamo alebo prostredníctvom svojich riadne splnomocnených zástupcov, ktorých strany vymenujú podľa svojej voľnej úvahy, a to prípadne aj z cudzích štátnych príslušníkov.

(3) Ak sa strana, ktorá bola riadne upovedomená o čase a mieste ústneho pojednávania, nedostaví, nebráni jej neprítomnosť prejednaniu sporu, ak strana, ktorá neprišla do skončenia prejednania sporu, nepožiada z vážnych dôvodov o odročenie.

(4) Každá strana môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jej neprítomnosti.

(5) Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh strany alebo z podnetu rozhodcovského senátu.

§ 33

Rozhodovanie na základe písomných podkladov

Pripúšťa sa dohoda strán o tom, aby rozhodcovský senát rozhodol spor iba na základe písomností, bez ústneho pojednávania. Rozhodcovský senát môže nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložené písomnosti ukážu nedostačujúcimi.

§ 34

Žaloba navzájom (protižaloba) a námietka započítania

(1) Žalovaný je oprávnený podať protižalobu do skončenia ústneho pojednávania o základnej žalobe. Ak však žalovaný spôsobí prieťahy v rozhodcovskom konaní neodôvodnene oneskoreným podaním protižaloby, môže sa mu uložiť náhrada zvýšenia trov, ktoré tým vznikli rozhodcovskému súdu, ako aj náhrada zvýšených trov druhej
strany s tým spojených.

(2) Na protižalobu sa vzťahujú tie isté požiadavky ako na hlavnú žalobu (§ 23).

(3) Ak žalovaný uplatní proti žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie, posudzuje sa jeho návrh ako obrana proti žalobe.

§ 35

Pokus o zmier

Rozhodcovský senát je oprávnený vyzvať v každom štádiu strany na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k uskutočneniu zmieru.

§ 36

Zápisnica o ústnom pojednávaní

(1) O ústnom pojednávaní v spore sa vedie zápisnica, ktorá musí obsahovať tieto údaje:

a) označenie rozhodcovského súdu,

b) číslo sporu,

c) miesto a dátum zasadania,

d) označenie strán sporu a ich zástupcov,

e) údaj o účasti strán,

f) mená rozhodcov, svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednávania,

g) stručný, ale výstižný opis priebehu zasadania,

h) požiadavky strán a obsah iných dôležitých vyhlásení,

i) uvedenie dôvodov pre odročenie ústneho pojednávania alebo zakončenie konania,

j) podpisy rozhodcov.

(2) Strany sú oprávnené oboznámiť sa s obsahom zápisnice. Na žiadosť strany sa môžu uznesením rozhodcovského senátu urobiť v zápisnici zmeny alebo doplnky.

(3) Na žiadosť sa vydá stranám kópia zápisnice.

5. Dokazovanie

§ 37

Dôkazy

(1) Strany sú povinné dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Rozhodcovský senát si môže vyžiadať, aby strany poskytli ďalšie
dôkazy. Môže tiež podľa svojho uváženia určiť vykonanie znaleckého posudku a môže si vyžiadať aj predloženie dôkazov tretími osobami.

(2) Strana môže predložiť písomné dôkazy v origináli alebo v kópii, ktorú sama overí. Rozhodcovský senát je oprávnený vyžiadať si originál alebo preklad týchto dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné.

(3) Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí rozhodcovský senát. Uznesením rozhodcovského senátu sa môže vykonanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj predsedníctvo.

§ 38

Hodnotenie dôkazov

Dôkazy hodnotí rozhodcovský senát i predsedníctvo podľa vlastného uváženia.

6. Skončenie konania

§ 39

Forma rozhodnutia

(1) Rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozhodnutia alebo vydaním uznesenia.

(2) Rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva v prípadoch, keď sa rozhoduje spor vo veci samej, včítane prípadov, keď sa vydáva rozhodnutie na základe uznania alebo vzdania sa nárokov alebo na základe žiadosti strán, aby rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané podľa zmieru nimi uzavretého.

§ 40

Vydanie rozhodcovského rozhodnutia

(1) Po tom, čo rozhodcovský senát usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie v spore za skončené a pristúpi na vydanie rozhodnutia.

(2) Rozhodcovský senát sa uznáša o rozhodcovskom rozhodnutí v neverejnej porade väčšinou hlasov.

(3) Ak sa vyskytne viac ako dve mienky o sumách, ktoré má rozhodcovský senát priznať alebo zamietnuť, pripočítava sa hlas odovzdaný pre najvyššiu sumu k hlasu odovzdanému pre najbližšie nižšiu sumu.

§ 41

Obsah rozhodcovského rozhodnutia

(1) Rozhodcovské rozhodnutie obsahuje najmä tieto údaje:

a) názov rozhodcovského súdu,

b) miesto a dátum vydania rozhodnutia,

c) mená a priezviská rozhodcov alebo jediného rozhodcu,

d) označenie strán a ďalších účastníkov sporu,

e) predmet sporu a krátke opísanie okolností sporu,

f) rozhodnutie o žalobných nárokoch, o poplatkoch a o trovách sporu,

g) odôvodnenie rozhodnutia,

h) podpisy aspoň dvoch rozhodcov alebo jediného rozhodcu.

(2) Rozhodcovské rozhodnutie spolupodpisuje predseda a tajomník rozhodcovského súdu.

§ 42

Vyhlásenie rozhodcovského rozhodnutia

(1) Po skončení ústneho pojednávania sa vyhlási výrok rozhodcovského rozhodnutia stranám ústne, alebo ak nie sú prítomné, oznámi sa im písomne.

(2) V priebehu lehoty, ktorú určí rozhodcovský senát a ktorá nesmie presahovať 30 dní, musí sa odôvodnené rozhodcovské rozhodnutie stranám oznámiť písomne.

(3) Ako výnimku z odseku 1 môže rozhodcovský senát určiť, že rozhodcovské rozhodnutie sa stranám oznámi písomne, bez ústneho vyhlásenia v určitej lehote, ktorá nesmie presahovať 30 dní.

(4) Predseda rozhodcovského súdu môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť lehoty uvedené v odsekoch 2 a 3.

§ 43

Doplnenie a oprava rozhodcovského rozhodnutia

(1) Na žiadosť strany podanú do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozhodnutia stranám môže rozhodcovský senát vydať dopĺňajúce rozhodnutie, ak sa ukáže, že rozhodcovské rozhodnutie neobsahuje odpoveď na všetky nároky strán. Dopĺňajúce rozhodcovské rozhodnutie sa vydáva na základe nového ústneho pojednávania
s predvolaním strán.

(2) Zjavné preklepy a chyby v texte, ktoré sa netýkajú podstaty sporu, a aj chyby v počítaní v texte rozhodcovského rozhodnutia sa môžu opraviť uznesením rozhodcovského senátu na žiadosť strán alebo z vlastného podnetu rozhodcovského senátu.

(3) Dopĺňajúce rozhodnutie alebo opravné uznesenie vo veci rozhodcovského rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou doplneného alebo opraveného rozhodnutia. Strany nie sú povinné platiť nijaké trovy spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozhodnutia.

§ 44

Splnenie rozhodcovského rozhodnutia

Rozhodcovské rozhodnutie je konečné, lebo konanie je jednoinštančné. Strany sú povinné splniť všetky povinnosti uložené rozhodcovským rozhodnutím v lehotách v ňom uvedených. Ak sa tak nestane, podlieha rozhodcovské rozhodnutie výkonu v súlade s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské rozhodnutie vykonáva.

§ 45

Zastavenie konania bez vydania rozhodnutia

(1) Ak sa v spore nevydáva rozhodcovské rozhodnutie (§ 39), skončí sa konanie vydaním uznesenia.

(2) Uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä:

a) v prípade, keď žalobu vzal žalobca späť,

b) v prípade, keď strany uzavreli zmier potvrdený rozhodcovským senátom bez vydania rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 tohto poriadku,

c) ak nie sú tu predpoklady potrebné pre prejednanie a pre rozhodnutie sporu vo veci samej, včítane prípadov, keď sa pre nečinnosť žalobcu v konaní nepokračuje dlhšie ako 6 mesiacov alebo keď žalobca nepožiadal o obnovenie konania v priebehu jedného mesiaca po uplynutí lehoty, na ktorú bolo konanie prerušené podľa ustanovenia § 16 tohto poriadku.

(3) Pre vydanie uznesenia rozhodcovského senátu platia obdobne ustanovenia § 40 a nasl. Ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, uznesenie o zastavení konania vydá predseda rozhodcovského súdu.

7. Trovy konania

§ 46

Trovy rozhodcovského konania

Súčasťou tohto poriadku sú priložené Pravidlá o trovách rozhodcovského konania.

IV.

ZMIEROVACIE KONANIE

§ 47

(1) Rozhodcovský súd môže na podaný návrh v rámci svojej právomoci (§ 1) vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.

(2) Zmierovacie konanie sa vykonáva len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhá strana. Konanie sa vykoná pred zmierovacím výborom zloženým z tajomníka, ktorý predsedá, a z dvoch členov, z ktorých po jednom vymenuje každá zo strán. Strany prednesú svoje stanoviská pri pojednávaní zvolanom tajomníkom na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý strany môžu prijať alebo zamietnuť.

(3) Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor stranám po vykonanom zmierovacom konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako nemôže byť stranám na ujmu to, čo v priebehu zmierovacieho konania predniesli.

(4) Poplatok za zmierovacie konanie je jedna polovica poplatku plateného pri rozhodcovskom konaní. Poplatok sa platí vopred a každá strana uhrádza jednu polovicu.

PRAVIDLÁ

o trovách rozhodcovského konania

§ 1

Definície pojmov

(1) Trovy rozhodcovského konania tvoria: poplatok za rozhodcovské konanie, osobitné trovy vznikajúce rozhodcovskému súdu, ako aj vlastné výdavky strán.

(2) Poplatok za rozhodcovské konanie slúži na čiastočné krytie všeobecných trov spojených s činnosťou rozhodcovského súdu (odmeny rozhodcov, výdavky spojené s pracovnou odmenou právnických i technických pracovníkov rozhodcovského súdu, s poskytovaním rôznych služieb a pod.). Poplatok sa vyberá za každý spor.

(3) Osobitné trovy vznikajúce rozhodcovskému súdu sú trovy, ku ktorým dochádza najmä vykonávaním dôkazov, obstarávaním prekladov písomností, vyplácaním tlmočného, cestovnými výdavkami rozhodcov a pod.

(4) Vlastné výdavky strán sú výdavky, ktoré strany vynakladajú v súvislosti s ochranou svojich záujmov (cestovné, honoráre právnych zástupcov a pod.).

1. Poplatok za rozhodcovské konanie

§ 2

Výška a platenie poplatku

(1) Za prejednanie sporu rozhodcovským súdom sa vyberá poplatok podľa hodnoty predmetu sporu, ktorý je žalobca povinný zaplatiť pri podaní žaloby.

(2) Výška poplatku sa určuje podľa tohto sadzobníka:

Sadzobník A

V sporoch medzi subjektmi členských štátov RVHP

Hodnota predmetu sporu Poplatok
Do 10 000 prevoditeľných rubľov 3 %, ale najmenej 75 prevoditeľných rubľov
Od 10 001 do 100 000 prevoditeľných rubľov300 prevoditeľných rubľov plus 2 % zo sumy presahujúcej 10 000 prevoditeľných rubľov
Od 100 001 do 200 000 prevoditeľných rubľov2100 prevoditeľných rubľov plus 1 % zo sumy presahujúcej 100 000 prevoditeľných rubľov
Od 200 001 prevoditeľných rubľov vyššie3100 prevoditeľných rubľov plus 0,5 % zo sumy presahujúcej 200 000 prevoditeľných rubľov

Sadzobník B

V ostatných sporoch:

Hodnota predmetu sporu Poplatok
Do 80 000 Kčs 3 %, ale najmenej 600 Kčs
Do 800 000 Kčs 2400 Kčs plus 2 % zo sumy presahujúcej 80 000 Kčs
Do 1 600 000 Kčs 16 800 Kčs plus 1 % zo sumy presahujúcej 800 000 Kčs
Od 1 600 000 Kčs vyššie24 800 Kčs plus 0,5 % zo sumy presahujúcej 1 600 000 Kčs

(3) Poplatok určený podľa sadzobníka A alebo B sa vypočítava v tejto mene:

a) v prevoditeľných rubľoch, ak hodnota predmetu sporu je vyjadrená v prevoditeľných rubľoch;1)

b) v národných menách členských štátov RVHP, ak hodnota predmetu sporu je vyjadrená v tejto mene;2)

c) v mene tretích štátov, ak hodnota predmetu sporu je vyjadrená v takej mene.3)

(4) Ak sa žalobné nároky uplatňujú v rôznych menách, určí rozhodcovský súd jednu menu pre poplatok, ktorý sa má zaplatiť; v sporoch medzi subjektmi členských štátov RVHP určí zásadne prevoditeľné ruble.

(5) Poplatok sa pokladá za zaplatený v okamihu, keď žalobca dal záväzný príkaz banke svojho štátu na prevod sumy.

(6) Československé subjekty platia poplatky v Kčs po vykonaní príslušného prepočtu.

§ 3

Zníženie poplatku a jeho čiastočné vrátenie

(1) Poplatok sa znižuje o 30 %, ak spor rozhoduje jediný rozhodca.

(2) Ak žalujúci vezme žalobu späť do odoslania predvolania na ústne pojednávanie, vráti mu rozhodcovský súd 75 % poplatku.

(3) Ak žalobca vezme žalobu späť do dňa prvého ústneho pojednávania, najmä v dôsledku toho, že strany urovnali spor zmiernou cestou, ako aj v iných prípadoch, keď rozhodcovský súd dostane do dotyčného dňa oznámenie o tom, že sa strany vzdávajú rozhodnutia sporu rozhodcovským súdom, vracia sa žalujúcej strane 50 % poplatku.

(4) Ak sa v dôsledku okolností uvedených v odseku 3 konanie zastaví pri prvom ústnom pojednávaní pred vydaním rozhodnutia, vracia sa žalobcovi 25 % poplatku.

(5) Ustanovenia odsekov 1-4 sa vzťahujú aj na minimálny poplatok. Pritom však suma poplatku nemôže byť nižšia ako 20 Rbl (sadzobník A), resp. 200 Kčs (sadzobník B).

(6) V prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2, 3 a 4 rozhodnú o čiastočnom vrátení poplatku rozhodcovia v rozhodnutí alebo v uznesení o skončení konania. Ak rozhodcovský senát nebol ešte ustanovený, rozhodne o vrátení poplatku tajomník podľa pokynov predsedu.

§ 4

Poplatok pri žalobe navzájom

Pre žalobu navzájom platia tie isté ustanovenia o poplatku ako pre hlavnú žalobu.

§ 5

Rozdelenie poplatku

(1) Poplatok ide spravidla na ťarchu strany, ktorá v spore podľahla.

(2) Ak sa žalobe čiastočne vyhovelo, rozdelí sa úhrada poplatku medzi strany v pomere prisúdenej a zamietnutej časti žalobného nároku.

(3) Strany sa môžu medzi sebou dohodnúť na inom rozdelení poplatku, než je uvedené v odsekoch 1 a 2.

2. Osobitné trovy vznikajúce rozhodcovskému súdu

§ 6

(1) Trovy rozhodcovského súdu uhradia strany podľa zásad uvedených v § 5. Ak sa však na žiadosť jednej zo strán pri konaní prekladajú podania strán, ich oznámenia atď., ako aj dotazy, vyjasnenia a odporučenia rozhodcovského senátu do iného jazyka, než je jazyk rozhodcovského konania, nesie výdavky za preklad táto strana. To isté platí, aj pokiaľ ide o preklad rozhodcovského rozhodnutia a o služby tlmočníka (§ 11 poriadku) a v obdobných prípadoch.

(2) Rozhodcovský súd môže žiadať od žalobcu zloženie preddavku na vykonanie nevyhnutných opatrení v priebehu konania. Preddavok môže rozhodcovský súd vyžiadať aj od strany, ktorá vyhlási vykonanie iného opatrenia za nevyhnutné pre konanie, ak rozhodcovský súd pokladá vyhlásenie za odôvodnené.

(3) Trovy rozhodcovského súdu sa účtujú v mene, v ktorej vznikli.

(4) O platení trov a preddavku platia analogicky ustanovenia § 2 ods. 5.

(5) Za trovy vzniknuvšie rozhodcovskému súdu zodpovedá voči rozhodcovskému súdu aj strana, ktorej bola prisúdená náhrada trov voči odporcovi.

3. Trovy strán

§ 7

Každá strana nesie sama trovy, ktoré jej vznikli.

§ 8

Výnimky

Ako výnimku z ustanovení obsiahnutých v § 5-7 môže rozhodcovský súd uložiť jednej strane, aby nahradila druhej strane trovy, ktoré táto zbytočne vynaložila na základe neúčelných alebo nesvedomitých úkonov prvej strany. Takými úkonmi sa rozumejú úkony spôsobivšie druhej strane zbytočné trovy na opatrenia v konaní, ktoré neboli potrebné, najmä okolnosťami neodôvodnené preťahovanie konania.

Poznámky pod čiarou

1) V súčasnosti sa zúčtovanie vykonáva spôsobom určeným v Dohode o mnohostrannom zúčtovaní v prevoditeľných rubľoch a o organizácii Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963.

2) V súčasnosti sa zúčtovanie vykonáva spôsobom určeným v Dohode o neobchodných platbách z 8. februára 1963 s prihliadnutím na ustanovenia Dohody o používaní zoznamu neobchodných platieb a koeficientu prepočtu súm neobchodných platieb na prevoditeľné ruble z 28. júla 1971.

3) Zúčtovanie sa vykonáva spôsobom určeným Štátnou bankou Československou.