156

VYHLÁŠKA

Federálneho ministerstva financií

z 11. decembra 1975

o správe národného majetku

Federálne ministerstvo financií ustanovuje po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 a § 75 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb.:


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

Táto vyhláška upravuje správu hmotného národného majetku štátnymi organizáciami, nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a štátnych organizácií a zmluvné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických.

§ 2

Základné povinnosti štátnych organizácií pri správe národného majetku

(1) Štátne organizácie (ďalej len „organizácie“) sú povinné spravovať hmotný národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Preto organizácie sú povinné národný majetok zistiť, spísať, oceniť a bežne viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov.1)

(2) Organizácie sú ďalej povinné hmotný národný majetok ochraňovať a vykonávať všetky opatrenia, aby bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný. Na jeho ochranu organizácie sú povinné použiť všetky právne prostriedky najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom, ochrany práva správy2) a uplatňovať právo na náhradu škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým, ktorí škody spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k ich zabráneniu a odvráteniu.

(3) Povinnosti podľa predchádzajúcich odsekoch majú aj koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie, pokiaľ hospodária a nakladajú vo svojom mene s národným majetkom, ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom v štatúte koncernu.

(4) Organizácie sú povinné sústavne venovať rovnakú starostlivosť správe pohľadávok a iných majetkových práv štátu.3)

(5) Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácie je pritom povinná postupovať podľa predpisov o evidencii nehnuteľností.4)

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA HMOTNÉHO NÁRODNÉHO MAJETKU

§ 3

Príslušnosť na správu

(1) Na správu národného majetku sú oprávnené iba štátne organizácie. Koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie robia vo svojom menej právne úkony súvisiace so správou národného majetku, ktorého správcom je koncern, a to v rozsahu určenom štatútom koncernu.5) Štatút koncernu určí najmä rozsah oprávnení koncernových podnikov, prípadne koncernových účelových organizácií na úkony týkajúce sa prebytočného alebo neupotrebiteľného národného majetku, dočasného užívania národného majetku, prevodov správy a vlastníctva národného majetku.

(2) Národný majetok má spravovať zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.6) Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať (§ 4 ods. 1), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych odchýliť od týchto zásad.

(3) Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa taký majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva. Toto ustanovenie sa nedotýka možnosti prenechať národný majetok celkom alebo čiastočne na dočasné užívanie inej organizácii (§ 9 ods. 1).

(4) Ak má organizácia v správe nehnuteľný národný majetok, ktorý je určený podľa právoplatného územného rozhodnutia na investičnú výstavbu inej organizácie (ďalej len „oprávnená organizácia“), spravujúca organizácia je povinná previesť tento majetok do správy oprávnenej organizácie, pokiaľ sa organizácie podľa osobitného predpisu nedohodnú inak,7) ak ide o nehnuteľný národný majetok, ktorý je podrobným územným plánom určený na sústredenú bytovú výstavbu alebo ktorý je schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi,8) spravujúca organizácia je povinná previesť takýto majetok do správy príslušného národného výboru. Spravujúca organizácia je povinná previesť majetok do 30 dní od dňa, keď o to požiada oprávnená organizácia.

(5) Pokiaľ organizácia nesplní povinnosť podľa odseku 3 alebo 4, rozhodnú orgány uvedené v § 4 ods. 1.

(6) Národný výbor, prípadne organizácia ním riadená a určená môžu mať v správe prebytočný nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy (§ 7 ods. 4). Môžu mať tiež v správe domy, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené na to, aby boli prenechané celkom alebo čiastočne na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež skutočne užívajú, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti tvorí aspoň jednu tretinu celkovej užívacej plochy budovy.

§ 4

Odstraňovanie pochybností o príslušnosti na správu národného majetku

(1) Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať (ďalej len „pochybnosti“), rozhodne najbližší orgán spoločne nadriadený organizáciám, medzi ktorými vznikli pochybnosti; ak nemajú spoločne nadriadený orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“); ak nedôjde k dohode, rozhoduje príslušné ministerstvo financií na žiadosť niektorého z nich. Ak vzniknú pochybnosti medzi organizáciou riadenou federálnym orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou orgánom štátnej správy republiky alebo medzi organizáciou riadenou orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky na jednej strane a Slovenskej socialistickej republiky na druhej strane, rozhodujú po dohode príslušné ministerstvá financií, a to na žiadosť niektorého z príslušných ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajského národného výboru, pokiaľ jednou z organizácií, medzi ktorými pochybnosti vznikli, je národný výbor alebo ním riadená organizácia.

(2) Rozhodovanie o odstraňovaní pochybností je postup, v ktorom orgány uvedené v prechádzajúcom odseku (ďalej len „rozhodujúce orgány“) rozhodujú o právnych pomeroch organizácií pri riadení ich hospodárskej činnosti.

(3) Organizácie, medzi ktorými vznikli pochybnosti, musia podať bez zbytočného odkladu žiadosť o vydanie opatrenia, ktorá z nich je povinná spravovať určitý národný majetok (ďalej len „opatrenie“). Žiadosť podaná nadriadenému orgánu ktoroukoľvek z týchto organizácií musí byť podpísaná vedúcim organizácie alebo ním povereným vedúcim pracovníkom, musí obsahovať skutočnosti o ktoré sa opiera, a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti treba pripojiť doklad o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode.

(4) Organizácia, proti ktorej smeruje žiadosť, je povinná predložiť v lehote určenej príslušným rozhodujúcim orgánom svoje vyjadrenie v ktorom sa musí uviesť najmä stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti a skutočnosti, o ktoré sa opiera, návrh, ako sa má rozhodnúť, a pripojiť potrebné doklady.

(5) Rozhodujúci orgán prerokuje vec s organizáciami, medzi ktorými vznikli pochybnosti, a vedie ich predovšetkým k tomu, aby sa medzi sebou dohodli na riešení, ktoré je v súlade s celospoločenským záujmom. Pokiaľ sa organizácie dohodnú, rozhodujúci orgán opatrenie nevydá.

(6) Príslušné ministerstvá financií rozhodujú o vzniknutých pochybnostiach, len čo ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory preukážu predložením potrebných dokladov a podrobným hospodárskoprávnym rozborom, že nemôžu rozhodnúť o pochybnostiach. V takomto prípade podáva žiadosť niektorý z ústredných orgánov štátnej správy, prípadne krajský národný výbor príslušnému ministerstvu financií, a to i v takých prípadoch, keď ministerstvá financií rozhodujú po dohode.

(7) Ak sa opatrením rozhodujúcich orgánov prevádza správa národného majetku, platí obdobne ustanovenie § 13 ods. 5.

(8) Proti opatreniam rozhodujúcich orgánov niet opravných prostriedkov.

(9) Kým podľa predchádzajúcich odsekov neboli odstránené pochybnosti o príslušnosti na správu určitého národného majetku, organizácia spravujúca tento majetok je povinná riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z jeho správy.

§ 5

(1) Ak organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov, musia sa vopred v zmluve o združení prostriedkov dohodnúť, ktorá z nich bude mať v správe takto obstarané zariadenie. Bude to spravidla tá organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa toto zariadenie obstaralo, alebo ktorá prevažne prispeje na jeho obstaranie.9)

(2) Ak štátne organizácie združujú prostriedky na investičnú výstavbu alebo na obstaranie základných prostriedkov určených na činnosť podľa zmluvy o združení prostriedkov s inými socialistickými organizáciami než štátnymi, musia sa tiež vopred v zmluve o združení dohodnúť, ktorá z nich bude mať takto obstarané zariadenie v správe alebo vo vlastníctve.9)

§ 6

Prebytočný a neupotrebiteľný národný majetok

(1) Prebytočný je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.10)

(2) Neupotrebiteľný je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie zrejmú zastaranosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj budovy a stavby, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu sa majú zbúrať, zrušiť, alebo uviesť do neškodného stavu.

(3) Organizácie sú povinné sústavne sledovať, ktorý národný majetok nimi spravovaný je prebytočný alebo neupotrebiteľný, a nakladať s ním podľa ďalších ustanovení.11)

(4) O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe ďalšieho naloženia s takýmto majetkom písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním poverený vedúci pracovník, a to prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu alebo na základe posudku odbornej socialistickej organizácie. K rozhodnutiu o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť doklad o tom, ako sa s týmto majetkom naložilo.

§ 7

Nakladanie s prebytočným národným majetkom

(1) Národný majetok o ktorom organizácia rozhodne podľa § 6 ods. 4, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve a o ktoré preukázateľne neprejaví záujem socialistická organizácia, môžu sa previesť do vlastníctva občanov. Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s neupotrebiteľným majetkom.

(2) Pri nakladaní s prebytočným hnuteľným národným majetkom použijú organizácie zásadne súčinnosť socialistických organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

(3) S prebytočnými základnými prostriedkami sa v potrebnom množstve zároveň prevádzajú náhradné súčiastky, pokiaľ ich organizácia nepotrebuje na udržiavanie a opravy iného majetku.

(4) Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby i naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa do správy miestneho národného výboru, pokiaľ nedošlo k jeho prevodu do správy inej štátnej organizácie, ktorá môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať. Poľnohospodárska pôda sa vždy prevedie do správy okresného (mestského) národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 4.

§ 8

Nakladanie s neupotrebiteľným národným majetkom

(1) S národným majetkom, o ktorom organizácia podľa § 6 ods. 4 rozhodne, že je neupotrebiteľný a sama ho nemôže hospodárnejšie využiť (napr. ako materiál), nakladá spôsobom uvedeným v § 7 ods. 1 a 2. Pre nakladanie s kovovým odpadom a zbernými surovinami platia osobitné predpisy.12)

(2) S neupotrebiteľnými budovami a stavbami (§ 6 ods. 2), prípadne s materiálom z nich sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.

(3) Ak sa nepodarí s neupotrebiteľným majetkom naložiť podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

§ 9

Dočasné užívanie národného majetku

(1) Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej socialistickej organizácii. Organizácia môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na dočasné užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebno na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Na dočasné užívanie sa nemôžu prenechať spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné veci. Odplata sa neposkytuje za prenechanie pozemkov na dočasné užívanie, ak organizácii, ktorá ich spravuje, nevznikajú v súvislosti s ich správou a prevádzkou žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania národného majetku do dočasného užívania nevzíde majetková ujma.

(2) Prenechanie národného majetku na dočasné užívanie socialistickej organizácii sa môže stať len hospodárskou zmluvou.13)

(3) Organizácia môže prenechať za odplatu14) na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr. na dočasné umiestnenie hnuteľných stavieb, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Tak isto organizácia prenechá na dočasné užívanie pozemok, na ktorom je postavená stavba ktorú prevádza do vlastníctva občana podľa § 15 ods. 5 písm. f). Prenechanie pozemkov na dočasné užívanie občanom sa môže stať len písomnou zmluvou.

(4) Doosídlencom vo vymedzenom území pohraničia môže okresný národný výbor prenechať na dočasné užívanie bez odplaty pozemok za podmienok uvedených v osobitnom predpise.15) Podľa osobitných predpisov môže poľnohospodársky pozemok prenechať svojim pracovníkom na užívanie aj organizácia s poľnohospodárskou a lesnou výrobou.

(5) Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov občanov organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností v domoch spravovaných organizáciami na osobné užívanie občanom podľa Občianskeho zákonníka organizácie nesmú národný majetok prenechávať občanom a to ani vlastným pracovníkom na užívanie (napr. ani formou vybavovanie tzv. svojpomocných dielní a podobných zariadení), pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.16) To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na pestovanie športu) a o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí organizáciami podľa osobitných predpisov.17)

§ 10

Trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku

(1) Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom sa môže bezodplatne odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym.

(2) Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len „trvalý užívateľ“) sú príslušné okresné a mestské národné výbory,18) v obvode ktorých je odovzdávaný národný majetok. Ak má odovzdať do trvalého užívania nehnuteľný národný majetok, ktorý nie ja v správe okresného alebo mestského národného výboru v obvode ktorého je, prevedie sa skôr do jeho správy. So súhlasom príslušného ministerstva financií môžu výnimočne aj iné organizácie nehnuteľný národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania.

(3) Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať jeho zachovanie. Investície19) môže uskutočňovať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení sa musí určiť, či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči spravujúcej organizácii na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov. Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie, prípadne náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady na obstaranie investície uhradili celkom alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo sa vynaložili bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.

(4) Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.20)

(5) Hospodárska zmluva o odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

a) výstižné označenie odovzdaného majetku (označenie nehnuteľností podľa obcí, katastrálnych území, parcelných čísiel a popisných alebo evidenčných čísiel pri budovách a príslušenstve, ako sú uvedené v evidencii nehnuteľností),

b) účel, na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania,

c) určenie dňa vzniku trvalého užívania,

d) základné povinnosti trvalého užívateľa a podmienky vyrovnania pri zániku trvalého užívania.

(6) Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

(7) V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

a) obstarávacia cena odovzdávaného majetku,21)

b) celkový stav majetku a jeho hlavné nedostatky a závady.

(8) Ak pri uzavieraní zmluvy, prípadne pri rokovaní o jej zmene alebo zrušení vznikne medzi organizáciou a trvalým užívateľom rozpor, riešia ho nadriadené orgány.

(9) O odovzdaní nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania sa spíše zápisnica.

(10) Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol určený podľa právoplatného územného rozhodnutia na investičnú výstavbu, prípadne určený podrobným územným plánom na sústredenú bytovú výstavbu alebo schváleným zoznamom pozemkov pre výstavbu rodinných domčekov na zástavbu rodinnými domčekmi, spravujúca organizácia je oprávnená takýto majetok trvalému užívateľovi odobrať,22) pokiaľ medzi nimi nedôjde k dohode o zániku práva trvalého užívania.

§ 11

Osobné užívanie pozemkov

(1) Do osobného užívania sa môžu prideliť pozemky v štátnom socialistickom vlastníctva len v prípadoch ustanovených zákonom.23)

(2) Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný národný výbor,24) v obvode ktorého je pozemok.

(3) Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

(4) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov za úhradu.25)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia

§ 12

(1) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia26) sú prípustné len medzi štátnymi organizáciami.

(2) Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne, a to za cenu podľa cenových predpisov,27) pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.28)

(3) Bezodplatne sa prevádza správa národného majetku, ak ide o

a) pozemky,

b) hmotný národný majetok prevádzaný medzirozpočtovými organizáciami,

c) iný hmotný majetok,29) a to nehnuteľný, ďalej hnuteľné kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými predmetmi, a knižničné fondy prípadne ich časti medzi knižnicami jednotnej sústavy,

d) hmotný národný majetok, ktorý organizácia nemôže využiť a prevádza ho do správy národného výboru, prípadne organizácie ním riadenej (§ 7 ods. 4),

e) hmotný národný majetok prevádzaný na organizáciu, ktorá ho podľa zmluvy o združení prostriedkov bude mať v správe (§ 5 ods. 1),

f) nehnuteľný národný majetok, ktorý organizácia prevádza na národný výbor, aby ho odovzdal do trvalého užívania (§ 10 ods. 2),

g) prebytočný národný majetok sprevádzaný na vyučovacie účely do správy škôl a školských zariadení,

h) prebytočný národný majetok muzeálnej a pamiatkovej hodnoty určený na dokumentáciu vývoja spoločnosti alebo kultúrno-výchovné využitie v kultúrnych organizáciách.30)

(4) Organizácie sa môžu výnimočne dohodnúť na bezodplatnom prevode správy národného majetku i v iných prípadoch, pokiaľ takýto prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.

(5) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú spravidla k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu nasledujúceho roka.

§ 13

(1) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku31) alebo opatreniami nadriadených orgánov.

(2) Opatrením nadriadených orgánov sa správa národného majetku môže previesť len vtedy, ak ide o prevod majetkového celku pri zriadení organizácie, pri reorganizácii, pri prevode správy národného majetku v súvislosti s prevodom výrobných programov alebo ak ide o opatrenie príslušného orgánu podľa § 3 ods. 5 a § 4. Tieto opatrenia musia mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode správy národného majetku; to platí aj o opatreniach podľa § 36 zákona o národných výboroch.32)

(3) Opatrením nadriadených orgánov sa môže správa národného majetku výnimočne bezodplatne previesť aj v iných prípadoch, než sa uvádza v § 12 ods. 3, pokiaľ takýto prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku.

(4) Ak rozhodujú príslušné orgány o prevode správy národného majetku v prípadoch podľa § 3 ods. 4, musia súčasne rozhodnúť aj o náhrade podľa osobitného predpisu.33)

(5) Ak ide o prevod správy z odboru pôsobnosti jedného ústredného orgánu štátnej správy do odboru pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, vydá opatrenie o prevode správy orgán, z odboru pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza po dohode s druhým ústredným orgánom štátnej správy. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod z odboru pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy alebo naopak alebo do pôsobnosti iného krajského národného výboru.

§ 14

(1) Na účinnosť hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku nie je potrebné schválenie nadriadených orgánov, iba ak to určuje pri

a) hospodárskych organizáciách podriadených odborovým podnikom a generálnym riaditeľstvám trustu štatút výrobnej hospodárskej jednotky,

b) hospodárskych organizáciách riadených národnými výbormi riadiaci národný výbor,

c) ostatných organizáciách ich nadriadený orgán; pri národných výboroch národný výbor najbližšie vyššieho stupňa.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prevody správy národného majetku podľa § 3 ods. 4.

Prevody vlastníctva národného majetku

§ 15

(1) Prevody národného majetku do vlastníctva iných organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom hospodárení (dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), sa riadia ustanoveniami, Hospodárskeho zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu.

(2) Prevody vecí určených na osobnú spotrebu do vlastníctva občanov sa riadia Občianskym zákonníkom (predaj v obchode a poskytovanie iných služieb socialistickými organizáciami), prípadne osobitnými predpismi (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb žiakom, odpredaj poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií s poľnohospodárskou výrobou a pod.).

(3) Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú národným majetkom, sú možné len za podmienok a spôsobom ustanoveným ďalej.

(4) Vlastníctvo pozemku možno previesť, len ak ide o

a) spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa prevádza súčasne do vlastníctva občana aj podiel na stavbe, ktorá je na tomto pozemku postavená [odsek 5 písm. e) a f)],

b) častí pozemkov, ktoré sa majú pričleniť k iným pozemkom vo vlastníctve občanov, prípadne iných socialistických organizácií než štátnych na utvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne užívanie nehnuteľností,

c) častí pozemkov, ktoré na základe dispozícií územného plánu, prípadne územno plánovacích podkladov sa majú pričleniť k doterajším pozemkom vo vlastníctve občanov, ktoré sú určené na stavbu rodinných domčekov, rekreačných chát a na zriadenie záhradiek, alebo k doterajším pozemkom vo vlastníctve iných socialistických organizácií než štátnych; predpokladom pre prevod týchto častí pozemkov na občanov je, že nie je vhodné zriadiť k nim právo osobného užívania,

d) pozemky prevádzané výmenou medzi socialistickými organizáciami,

e) prevod pozemkov na organizácie zahraničného obchodu.

(5) Vlastníctvo ostatného národného majetku možno previesť, len ak ide o

a) prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok, a to na iné socialistické organizácie než štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj na občanov,

b) národný majetok, ktorý nie je prebytočný, ak je prevod potrebný v spoločenskom záujme, a to na organizácie uvedené pod písmenom a) alebo na medzinárodné hospodárske organizácie so sídlom v ČSSR,34)

c) hmotný národný majetok, ktorý prevádza organizácia na inú socialistickú organizáciu než štátnu, ktorá ho podľa zmluvy o združení prostriedkov,35) prípadne podľa zmluvy o zriadení spoločného poľnohospodárskeho podniku,36) bude mať vo vlastníctve,

h) výmenu vecí medzi štátnymi organizáciami na jednej strane a inými socialistickými organizáciami než štátnymi na druhej strane,

e) rodinné domčeky a rekreačné chaty s príslušenstvom, a to predovšetkým na občanov, aj keď tento majetok nie je prebytočný,

f) obytné domy s príslušenstvom, ktoré nie sú rodinnými domčekmi, sú však určené na bývanie, môžu plniť účel rodinných domčekov a len nepodstatne prevyšujú znaky určujúce charakter rodinných domčekov,37) a to predovšetkým na občanov,

g) byty, ktoré sa prevádzajú do osobného vlastníctva občanov podľa osobitných predpisov.38)

(6) Osobitné predpisy o poskytovaní nehnuteľného národného majetku ako náhrady za nehnuteľnosti občanov alebo za nehnuteľnosti iných organizácií než socialistických zostávajú nedotknuté.39)

(7) Prevod vlastníctva národného majetku sa uskutočňuje odplatne, pokiaľ nie je osobitnými predpismi ustanovené inak, a to za cenu podľa cenových predpisov. Výnimočne bezodplatne možno previesť vlastníctvo národného majetku len v spoločenskom záujme. Pri združovaní prostriedkov [odsek 5 písm. c)] možno bezodplatne previesť vlastníctvo národného majetku len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.40)

§ 16

(1) Na účinnosť zmluvy41) o prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad jeden milión Kčs alebo alebo o bezodplatnom prevode vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 25 000,- Kčs treba schválenie príslušného ministerstva financií.

(2) V ostatných prípadoch sa účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva schválenie nepotrebujú ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú na účinnosť takejto zmluvy schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie národnými výbormi riadené potrebujú schválenie krajského národného výboru, prípadne národných výborov miest Brna, Ostravy a Plzne.42) Orgán oprávnený schvaľovať také zmluvy môže určiť, že na účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva národného majetku nie je schválenie potrebné, prípadne, že na schválenie je príslušný iný orgán.

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na prevody vlastníctva národného majetku podľa § 15 ods. 5 písm. c) a g).

TRETIA ČASŤ

POHĽADÁVKY A INÉ PRÁVA ŠTÁTU

§ 17

(1) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak43) a pokiaľ to povaha veci pripúšťa, uskutočňujú sa prevody správy pohľadávok a iných práv štátu obdobne podľa § 12 až 14.

(2) Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, organizácia je povinná požadovať určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania.

§ 18

Povoľovanie splátok a odkladu platenia

(1) Organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky, na pohľadávky dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti a ak okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka prílišnú tvrdosť.

(2) Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a pohľadávka sa stane splatnou celá, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok alebo pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok si organizácia vždy vyhradí, že bude požadovať vyššie splátky alebo povolené splátky, prípadne predĺžené lehoty na zaplatenie pohľadávky alebo splátok odvolá, najmä ak sa zlepšia majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

(3) Organizácia môže pri povolení splátok a pri predlžovaní lehôt na zaplatenie pohľadávky alebo povolených splátok upustiť od požadovania úrokov z omeškania, ak dlžník plní dojednané podmienky.

§ 19

Odpustenie

(1) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,44) organizácia je oprávnená celkom alebo čiastočne odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka mimoriadnu tvrdosť. Za tvrdosť nemožno považovať prípad, keď pohľadávka vznikla v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou dlžníka. Odpustiť pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu alebo štátnej organizácii, a to až do výšky tejto pohľadávky, iba ak by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal. Odpustením pohľadávky záväzok dlžníka zaniká.

Upustenie od vymáhania

§ 20

(1) Ak je pohľadávka prechodne vymožiteľná alebo nepreukázateľná, je organizácia oprávnená dočasne upustiť od jej vymáhania, musí však ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla, a musí sa usilovať o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania nie je prípustné, ak je dlžníkom štátna organizácia.

(2) Organizácia je oprávnená natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

a) pohľadávka sa premlčala,

b) dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli dlžníkove záväzky,45)

c) je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo úspešné. Od vymáhania však nemožno upustiť, ak dlžníkom je štátna organizácia alebo ak má dlžník majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že ho v čase vymáhania nemožno realizovať predajom.

(3) Organizácia je oprávnená ďalej natrvalo upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd alebo iný príslušný orgán určil výšku podľa svojej úvahy.

(4) O upustení od vymáhania pohľadávky sa dlžník neupovedomí. Upustením od vymáhania pohľadávky záväzok dlžníka nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo nezanikol, môže sa aj tak proti nemu uplatňoval.

§ 21

(1) Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs (nepatrná pohľadávka) proti inému dlžníkovi než štátnej organizácii nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, organizácia je oprávnená natrvalo upustiť od jej vymáhania.

(2) Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku len raz v kalendárnom roku, iba ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali dohromady 200 Kčs.

§ 22

(1) Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako 250 000 Kčs, je na platnosť nakladania s pohľadávkou podľa § 19 a 20 potrebné schválenie príslušného ministerstva financií.

(2) V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie odseku 1, sú ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory oprávnené nakladať s pohľadávkami, ktoré majú v správe, podľa § 19 a 20. Iné organizácie potrebujú na také nakladanie s pohľadávkami schválenie, ak to určí priamo nadriadený orgán; národné výbory nižších stupňov a organizácie týmito národnými výbormi riadené, ak tak určí národný výbor vyššieho stupňa.

§ 23

(1) Pre nakladanie s pohľadávkami podľa § 19 až 22 je rozhodujúci ich stav s príslušenstvom v čase, keď má dôjsť k odpusteniu alebo upusteniu od vymáhania pohľadávok. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

(2) Nakladanie s pohľadávkami podľa § 18 až 22 sa musí stať v písomnej forme.

§ 24

Ustanovenia § 17 až 23 platia, pokiaľ nakladanie s pohľadávkami štátu neupravujú osobitné predpisy inak.46)

§ 25

Iné práva štátu

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy47) neustanovujú inak, obdobne pre nakladanie s inými právami štátu. Príslušnosť jednotlivých organizácií schvaľovať nakladanie s inými právami štátu sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou všeobecnou cenou.

§ 26

Cenné papiere

správe cenných papierov a nakladaní s nimi platí obdobne § 2, § 3, § 12 až 16 tejto vyhlášky; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobné ustanovenia § 17 a nasl., ako aj predpisy o devízovom hospodárstve.48)

§ 27

Zmena zmlúv, vzdanie sa a uznanie nárokov

(1) Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých sa môže odpustiť pohľadávka (§ 19). Na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sú oprávnené orgány uvedené v § 22; pritom príslušnosť týchto orgánov sa spravuje výškou ujmy vyjadrenou všeobecnou cenou.

(2) Ustanovenia § 18 až 26 sa vzťahujú aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou alebo iným právom štátu dochádza v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom (napr. zmierom, vzatím návrhu na začatie konania späť).

(3) Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom uznať nárok uplatnený proti štátu obdobne podľa § 19 a 22.

ŠTVRTÁ ČASŤ

POHĽADÁVKY A INÉ PRÁVA ŠTÁTNYCH ORGANIZÁCIÍ

§ 28

(1) Organizácie sú povinné pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými právami postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými právami štátu.

(2) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, organizácie postupujú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými právami podľa ustanovení § 17 až 26, s výnimkou

a) ustanovenia § 22 ods. 1; v týchto prípadoch patrí schvaľovanie príslušným ústredným orgánom štátnej správy, prípadne krajským národným výborom,

b) štátnych sporiteľní, pokiaľ ide o pohľadávky a iné práva vyplývajúce z predmetu ich činnosti.

(3) Ustanovenia § 27 platia pre nakladanie s pohľadávkami a inými právami organizácií len primerane.

(4) Štatút koncernu určí, v akom rozsahu môžu koncernové podniky, prípadne koncernové účelové organizácie nakladať so svojimi pohľadávkami a inými právami podľa § 17 až 26.

PIATA ČASŤ

PREVODY VECÍ DO ŠTÁTNEHO SOCIALISTICKÉHO VLASTNÍCTVA

§ 29

Odplatné prevody vlastníctva

(1) Organizácie môžu nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občanov a iných organizácií než socialistických len výnimočne, ak nemôžu tieto veci nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie plánovaných úloh, a to za cenu podľa cenových predpisov.

(2) Odplatné prevody vecí od občanov a iných organizácií než socialistických spravujú sa predpismi Občianskeho zákonníka.

(3) Pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné výbory nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

(4) Ustanovenia 1 až 3 sa nevzťahujú na prípady nadobúdania vecí od občanov a iných organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti organizácie (napr. výkup liečivých bylín, poľnohospodárskych výrobkov, zberných surovín atď.).

Bezodplatné prevody vlastníctva

§ 30

(1) Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu vecí do štátnehosocialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických je, s výnimkou ďalej uvedených prípadov, príslušný iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky alebo jeho prevažná časť, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.49) Prijatím ponuky prechádza vec do štátneho socialistického vlastníctva a do dočasnej správy tohto okresného národného výboru.

(2) Ponuku bezodplatného prevodu drobných hnuteľných vecí môže prijať miestny národný výbor, ak podľa ponuky boli určené pre potreby miestneho obyvateľstva. Ak predmetom ponuky sú drobné hnuteľné veci určené potrebám školy, môže ponuku prijať škola, pokiaľ môže vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa; inak organizácia spravujúca majetok v užívaní školy. Prijatím ponuky prechádzajú tieto veci do štátneho socialistického vlastníctva a do správy miestneho národného výboru alebo školy alebo organizácie spravujúcej majetok v užívaní školy.

(3) Ponuku bezodplatného prevodu vecí vedeckej, umeleckej alebo zberateľskej hodnoty urobenú vedeckej alebo inej organizácii, ktorej patrí správa takého majetku, môže prijať táto organizácia. Prijatím ponuky prejde vec do štátneho socialistického vlastníctva a do jej správy.

(4) Na prijatie ponuky bezodplatného prevodu veci, ktorá je v zahraničí, je príslušné Federálne ministerstvo zahraničných vecí, ktorému tiež prislúcha s prijatým majetkom naložiť. Pritom postupuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

(5) Ak dôjde ponuka bezodplatného prevodu veci inej organizácii, než ktorá je podľa predchádzajúcich ustanovení príslušná na prijatie ponuky, je organizácia povinná bez meškania túto ponuku postúpiť príslušnému okresnému národnému výboru.

§ 31

(1) Ponuka i prijatie ponuky bezodplatného prevodu veci sa musí stať v písomnej forme.

(2) Ak sú s ponukou bezodplatného prevodu veci spojené záväzky alebo povinnosti neúmerné jej hodnote alebo významu, alebo ak viaže vlastník svoju ponuku na obťažné alebo nevhodné podmienky alebo ak prijatiu ponuky bránia iné závažné dôvody, môže sa prijať, len ak je na jej prijatí mimoriadny záujem. V týchto prípadoch je však potrebné schválenie krajského národného výboru, prípadne národných výborov miest Brna, Ostravy a Plzne,50) ak na prijatie ponuky je príslušný okresný národný výbor, a schválenie nadriadeného ústredného orgánu štátnej správy, ak ponuku prijíma vedecká alebo iná organizácia (§ 30 ods. 3). V pochybnostiach si krajský národný výbor, prípadne národné výbory miest Brna, Ostravy a Plzne alebo ústredný orgán štátnej správy vyžiada stanovisko príslušného ministerstva financií.

ŠIESTA ČASŤ

DOHĽAD

§ 32

Zodpovednosť za národný majetok a dohľad nad jeho správou

(1) Nadriadené orgány a národné výbory vyšších stupňov (ďalej len „nadriadené orgány“) sú zodpovedné za riadny výkon správy národného majetku nimi riadených organizácií; preto sú povinné v rámci svojej riadiacej a kontrolnej činnosti sústavne dohliadať, či nimi riadené organizácie riadne plnia všetky povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o správe národného majetku a z nápravných opatrení uložených im na odstránenie nedostatkov. Ak nadriadené orgány zistia závady vo výkone správy národného majetku, sú povinné urobiť všetky potrebné nápravné opatrenia na ich odstránenie, včítane obmedzenia organizácii vo výkone správy. Ak však zistia vážne alebo opakujúce sa závady, sú povinné vyvodiť voči vedúcim pracovníkom všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení.

(2) Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie, ktorá má národný majetok v správe.


SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 33

(1) Predpisy o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízové predpisy nie sú touto vyhláškou dotknuté. Taktiež nie sú dotknuté osobitné predpisy oprávňujúce štátne organizácie užívať národný majetok, ktorý nie je v ich správe, na všeobecne prospešné účely (napr. na sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia a meliorácie).

(2) Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku51) a o správe federálnych hmotných rezerv.52)

§ 34

(1) Výkonom rozhodnutia, ktorým sa peňažná suma vymáha predajom vecí, môžu sa postihnúť len tie časti národného majetku, ktoré označí orgán priamo nadriadený povinnej organizácii; to platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu.

(2) Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Občianskeho zákonníka nie je prípustné.

§ 35

Výnimky z tejto vyhlášky možno povoliť v jednotlivých prípadoch a len zo závažných dôvodov. Pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy je na povolenie výnimiek príslušné Federálne ministerstvo financií. V ostatných prípadoch výnimky povoľujú ministerstvá financií republík.

§ 36

Zrušuje sa vyhláška č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku.

§ 37

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.


Minister:

Ing. Lér CSc. v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Zákon č. 21/1971 Zb. o jednotnej sústave sociálno-ekonomických informácií a vykonávacie predpisy k nemu, najmä nariadenia vlády ČSSR č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií,vyhláška č. 154/1971 Zb. o účtovníctve, vyhláška č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov.

2) § 66 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka.

3) Napr. práva štátu na využívanie vynálezov a priemyselnýchvzorov vzniknuté podľa zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.

4) Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a vyhláška č. 23/1964 Zb., ktorou sa tento zákon vykonáva, v znení vyhlášky č. 133/1965 Zb.

5) § 11 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 91/1974 Zb. o organizácii výrobných hospodárskych jednotiek a o ich štatútoch.

6) Napr. zákon č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve, vyhláška č. 54/1959 Ú. l. (Ú. v.) o hospodárení s oceľovými fľašami na technické plyny a na tekutý vyhrievací plyn.

7) Vládne nariadenie č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a o náhradách v investičnej výstavbe.

8) § 11 vyhlášky č. 66/1972 Zb. o zadovažovaní pozemkov na výstavbu rodinných domčekov.

9) Vyhláška č. 119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu a prevádzku niektorých zariadení.

10) Vyhláška č. 152/1975 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.

11) § 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 155/1971 Zb. o inventarizáciách hospodárskych prostriedkov.

12) Vládne nariadenie č. 68/1960 Zb. o hospodárení s kovovým odpadom a zbernými surovinami a vykonávacie predpisy k nemu.

13) § 348 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka.

14) § 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

15) Vyhláška č. 62/1970 Zb. o poskytovaní náborových príspevkov a iných výhod doosídlencom vo vymedzenom území pohraničia.

16) Napr. vyhláška č. 137/1968 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe v znení neskorších predpisov.

17) § 133 ods. 2 Zákonníka práce.

18) Položka 22 prílohy B zákona ČNR č. 146/1971 Zb. a položka 21 prílohy D zákona SNR č. 159/1971 Zb.

19) § 7 vyhlášky č. 152/1975 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.

20) § 6 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o evidencii nehnuteľností.

21) § 34 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády ČSSR č. 153/1971 Zb. o informačnej sústave organizácií.

22) § 70 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka.

23) § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka.

24) § 205 Občianskeho zákonníka.

25) Vyhláška č. 43/1969 Zb. a vyhláška č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.

26) § 68 Hospodárskeho zákonníka.

27) Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/1974 o cenách dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom.

28) Napr. vyhláška č. 111/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o telekomunikáciách.

29) § 4 vyhlášky č. 152/1975 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.

30) Napr. staré stroje a zariadenia určené na muzeálne účely ako technická pamiatke.

31) § 347 Hospodárskeho zákonníka.

32) Zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v úplnom znení vyhlásenom Predsedníctvom ČNR pod č. 28/1972 Zb. a Predsedníctvom SNR pod č. 27/1972 Zb.

33) § 8 vládneho nariadenia č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou socialistických organizácií na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a o náhradách v investičnej výstavbe.

34) § 389a Hospodárskeho zákonníka.

35) § 360a Hospodárskeho zákonníka.

36) Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve.

37) § 3 vyhlášky č. 236/1959 Ú. l. (Ú. v.) o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového majetku.

38) Zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov.

39) Vyhláška č. 43/1969 Zb. a vyhláška č. 47/1969 Zb.; vládne nariadenie č. 30/1948 Zb. o majetku, ktorý zanechali v Československej republike osoby presťahované do Maďarska podľa československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva.

40) § 5 vyhlášky č. 119/1972 Zb.

41) § 349 Hospodárskeho zákonníka, prípadne § 46 a 47 Občianskeho zákonníka.

42) Položka 18 prílohy C zákona ČNR č. 146/1971 Zb.

43) Napr. zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.

44) Napr. § 12 ods. 5 vyhlášky č. 137/1968 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe.

45) § 470 Občianskeho zákonníka.

46) Napr. ustanovenia Trestného poriadku o peňažných trestoch; vyhláška č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.

47) Napr. vyhláška č. 103/1972 Zb. o správe vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov a ich plánovitom využívaní v národnom hospodárstve.

48) Zákon č. 142/1970 Zb. o devízovom hospodárstve a vyhláška č. 143/1970 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o devízovom hospodárstve.

49) Napr. vládne nariadenie č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).

50) Položka 19 prílohy C zákona ČNR č. 146/1971 Zb.

51) Smernice Ministerstva financií pre zabezpečenie a správu zaisteného majetku a pre dočasnú správu a realizáciu majetku nadobudnutého štátom (Vestník Ministerstva financií č. 4/1966, pod. č. 9).

52) Zákonné opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 69/1964 Zb. o Správe štátnych hmotných rezerv.