Zákon č. 44/1973 Zb.Zákon o ochrannom dohľade

Čiastka 14/1973
Platnosť od 03.05.1973 do30.06.1990
Účinnosť od 01.07.1973 do30.06.1990
Zrušený 175/1990 Zb.

44

ZÁKON

z 25. apríla 1973

o ochrannom dohľade

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


§ 1

(1) Ochranný dohľad je ochranným opatrením, ktorého účelom je prispieť k ďalšiemu posilneniu ochrany spoločnosti pred protispoločenskou činnosťou osôb zvlášť narušených, ako aj k dovŕšeniu nápravy odsúdeného.

(2) Ochranný dohľad nemožno uložiť mladistvému.

§ 2

(1) Osoba, ktorej súd uložil ochranný dohľad, je povinná

a) oznamovať orgánu vykonávajúcemu ochranný dohľad (§ 6 ods. 1) potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a na jeho žiadosť tieto údaje preukazovať,

b) osobne sa hlásiť tomuto orgánu v lehotách, ktoré jej určí,

c) trpieť vstup tohto orgánu do svojho obydlia a

d) vopred oznamovať tomuto orgánu vzdialenie sa z miesta pobytu.

(2) Osobe, ktorej sa ukladá ochranný dohľad, môže súd uložiť ďalšie povinnosti a obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedla riadny život pracujúceho človeka, najmä

a) nenavštevovať určité miesta, miestnosti, podniky alebo zhromaždenia,

b) zdržiavať sa v prikázanom mieste alebo obvode a nevzďaľovať sa z neho bez súhlasu orgánu vykonávajúceho ochranný dohľad.

§ 3

(1) Ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

(2) Ak sa ochranný dohľad ukladá opätovne, a to skôr, než bol vykonaný ochranný dohľad predtým uložený, nesmie čas, na ktorý sa opätovne ukladá, spolu s dosiaľ nevykonaným zvyškom ochranného dohľadu predtým uloženého prevyšovať čas troch rokov.

§ 4

(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje ako zvlášť nebezpečného recidivistu na nepodmienečný trest odňatia slobody.

(2) Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorého odsudzuje za úmyselný trestný čin alebo úmyselný prečin na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak sa vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na povahu spáchanej trestnej činnosti nedá očakávať, že bez ochranného dohľadu povedie riadny život pracujúceho človeka.

(3) Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom dohľade vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré sa nemôže hneď vykonať, a z toho dôvodu neuloží ochranný dohľad na hlavnom pojednávaní, vyhradí rozhodnutie o ňom verejnému zasadaniu.

(4) Ak si súd nevyhradil rozhodnutie o ochrannom dohľade, môže ho uložiť len na návrh prokurátora, a to na verejnom zasadaní; súd prvého stupňa musí o takom návrhu rozhodnúť najneskôr do času, než sa na odsúdenom výkon trestu odňatia slobody skončí.

§ 5

(1) S výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.

(2) Ak predseda senátu odloží výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší než tri mesiace, rozhodne zároveň o tom, či sa má s výkonom ochranného dohľadu začať pred nariadením výkonu trestu odňatia slobody.

§ 6

(1) Ochranný dohľad vykonávajú orgány Verejnej bezpečnosti, v obvode ktorých je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a to v rozsahu určenom v rozhodnutí súdu. Pritom dbajú, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutne potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.

(2) Orgány Verejnej bezpečnosti spolupracujú pri výkone ochranného dohľadu s národnými výbormi a spoločenskými a hospodárskymi organizáciami.

§ 7

Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje po čas výkonu väzby a trestu odňatia slobody, po čas ochranného liečenia uskutočňovaného v liečebnom ústave, po skúšobný čas určený pri podmienečnom prepustení, ako aj po čas výkonu vojenskej činnej služby.

§ 8

(1) Od výkonu ochranného dohľadu uloženého osobe uvedenej v § 4 ods. 2 súd upustí, ak pominú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bol uložený.

(2) Návrh na upustenie od výkonu ochranného dohľadu môže podať prokurátor alebo náčelník nápravnovýchovného ústavu, kde sa na odsúdenom, ktorému bol uložený ochranný dohľad, naposledy vykonáva trest odňatia slobody.

§ 9

(1) Súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu, ak sa ukáže, že sa dosiahol jeho účel.

(2) Návrh na prepustenie z výkonu ochranného dohľadu môže podať

a) orgán Verejnej bezpečnosti, ktorý ochranný dohľad vykonáva,

b) prokurátor,

c) osoba, ktorej bol uložený ochranný dohľad, po uplynutí jednej polovice času, na ktorý bol ochranný dohľad uložený, najskôr však po uplynutí jedného roka výkonu ochranného dohľadu; ak sa jej návrhu nevyhovie, môže návrh opakovať až po uplynutí jedného roka.

§ 10

Ochranný dohľad zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bol uložený,

b) dňom, ktorým nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil.

§ 11

(1) Ak neustanovuje tento zákon inak, použije sa na konanie a rozhodovanie o ochrannom dohľade primerane ustanovenie Trestného poriadku.

(2) Rozhodnutie podľa § 4 ods. 4 a podľa § 8 ods. 1 robí súd, v obvode ktorého sa na odsúdenom naposledy vykonáva trest odňatia slobody, a rozhodnutie podľa § 9 ods. 1 okresný súd, v obvode ktorého sa ochranný dohľad vykonáva.

(3) O návrhu na rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom odseku rozhoduje súd na verejnom zasadaní; na neverejnom zasadaní rozhoduje v prípade, že návrh urobila neoprávnená osoba alebo že sa návrh podľa § 9 ods. 2 písm. c) podal pred uplynutím lehoty.

(4) Proti uzneseniu, ktorým sa rozhoduje o uložení ochranného dohľadu, o upustení od jeho výkonu alebo o prepustení z jeho výkonu, je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 12

Federálne ministerstvo vnútra ustanovuje po dohode s príslušnými ministerstvami zásady jednotného výkonu ochranného dohľadu vykonávaného orgánmi Verejnej bezpečnosti.


§ 13

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.


Svoboda v. r.

Indra v. r.

Dr. Štrougal v. r.