Vyhláška č. 110/1973 Zb.Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Slovenský kras

(v znení č. 287/1994 Z. z.)

Čiastka 30/1973
Platnosť od 01.10.1973 do28.02.2002
Účinnosť od 01.01.1995 do28.02.2002
Zrušený 101/2002 Z. z.

110

VYHLÁŠKA

Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky

z 31. augusta 1973,

ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Slovenský kras

Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 10 ods. 2 a podľa § 11 zákona SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody:


§ 1

(1) Územie vymedzené v I. časti prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť „Slovenský kras“ (ďalej len „oblasť“). Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice-vidiek, v katastroch obcí: Gemerská Hôrka, Hucín, Gemerský Sad (Nováčany), Pašková, Plešivec, Ardovo, Dlhá Ves, Kečovo, Silica, Slavec (Vidová), Kunova Teplica, Silická Brezová, Štítnik, Rožňavské Bystré, Rakovnica, Kružná, Brzotín, Jovice, Krásnohorská Dlhá Lúka, Lipovník, Drnava, Hrušov, Silická Jablonica, Jablonov nad Turnou, Hrhov, Kováčová, Lúčka, Bôrka a Zádielske Dvorníky, Včeláre, Dvorníky, Zádiel, Hačava, Turnianske Podhradie (háj, Turna nad Bodvou), Nová Bodva (Hosťovce).


§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Minister:

Válek v. r.


Príloha vyhlášky č. 110/1973 Zb.

Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras a jej ochranného pásma

Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky vo Východoslovenskom kraji a zaberá jednotlivé planiny Slovenského krasu: Jasovskú, Horný a Dolný vrch, Silickú, Plešivskú a Koniar.

Územie chránenej krajinnej oblasti a ochranného pásma je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:

37 - 23 Medzev
37 - 32 Rožňava
37 - 34 Domica
37 - 41 Turnianske Podhradie

I. Vymedzenie oblasti

Na planine Koniar hranica prebieha od železničnej stanice Gemerská Hôrka okrajom lesa na sever až k poľnej ceste, ktorou pokračuje severozápadným smerom cez les. Vyústením z lesa sleduje jeho obrys až k hájovni Drieňová studňa, pokračuje ďalej poľnou cestou na severovýchod cez les, naľavo míňa kótu 411, potom sa po obryse lesa stáča na východ, juhovýchod a po okraji lesa popri obci Pašková pokračuje po úpätí kóty 430 Hrad - východný okraj štátnej prírodnej rezervácie Pod strážnym hrebeňom - k východiskovému bodu železničná stanica Gemerská Hôrka. Hranica na Plešivskej planine vychádza od vyvieračky Vidová, sleduje juhozápadný smer okrajom lesa, otáča na sa západ a potom na sever sledujúc okraj lesa, pokračuje pätou bezlesného úbočia východne od obce Pašková a Kunova Teplica a zahrňuje do oblasti Novohámovskú vyvieračku a severnejšie vyvieračku Kunova Teplica a pokračuje severným smerom až ku kóte 435. Tu sa otáča na východ, sledujekľukatý okraj lesa v Šinarovej doline až k potoku Bystrá západne od obce Rakovnica. Obec obchádza, križuje lesnú cestu, ktorá vedie na kótu 528, prechádza potok na lesnú cestu Rakovnica - Kružná západne od kóty 528 Roveň, pri prameni potoka - zdroja pre Blatný rybník - prechádza okrajom lesa. Ďalej pretína poľnú cestu, ktorá vychádza na juhozápad z obce Kružná, na jej priesečníku s potokom a pokračuje južným smerom okrajom lesa a úpätím planiny až k východiskovému bodu vyvieračka Vidová.

Hranica východnej časti oblasti vychádza z kóty 401 Líščia diera na štátnej hranici. Sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom severozápadným smerom na kótu 381 Pereš. Odtiaľ pokračuje tým istým smerom po hranici lesa až k priesečníku katastra s poľnou cestou na kótu 344 na štátnej ceste Domica - Dlhá Ves. Sleduje cestu na severozápad až k prípojke poľnej cesty, od ktorej pred jej ukončením otáča sa na západ a kľukatým obrysom lesa prebieha pod kótou 417 Vysoká a zahrňuje do oblasti Ardovskú jaskyňu, odkiaľ po kľukatom okraji lesa dostáva sa až k východnému okraju mesta Plešivec a zahrňuje Hámorskú jaskyňu do oblasti. Z Plešivca sleduje okraj lesa severovýchodným smerom. Pod Gombaseckou jaskyňou sa otáča na sever a vedie po okraji lesa k Brzotínskemu rybníku a pokračuje ďalej na východ južne od Krásnohorskej Dlhej Lúky a zahrňuje opustený kameňolom do oblasti. Potom prechádza okrajom lesa na východ k potoku Čremošná a pokračuje cestou na severovýchod k obci Lipovník. Obchádza ju na južnom a východnom okraji a dostáva sa na štátnu cestu, ktorú sleduje severozápadným smerom, a opäť sa napojuje na potok Čremošná, leduje ho až l mostu na ceste Drnava-Lipovník. Odtiaľto pokračuje okrajom lesa na východ, pretína Hrušovskú dolinu, dostáva sa k Vrbovému potoku, sleduje Vodnú dolinu v obryse lesa a otáča sa na sever, odkiaľ pokračuje podľa potoka Čremošná. Pri kóte 425 prechádza na juh na okraj lesa, míňa na západe obec Kováčovú a kľukatým okrajom lesa dostáva sa popri potoku l ceste do obce Lúčka. Sleduje cestu na východ ku kóte 514, odkiaľ prechádza juhovýchodným smerom na okraj lesa, tu sa ohýba na sever a údolím potoka dostáva sa k okraju lesa severne od cesty Bôrka-Baksova dolina. Z Bôrky postupuje údolím potoka Čremošná na sever lesnou cestou na kótu 1028 cez pramenisko potoka Blatný. Túto kótu opúšťa východným smerom Gerušovou stráňou po okresnej hranici až k jej záhybu na juh. Z tohto oblúka pokračuje lesnou cestou na východ až k obci Hačava, ktorú obchádza okrajom lesa. Cez Hájsky potok dostáva sa oblúkom k okraju lesa a ďalej na sever na kótu 902, potom prechádza po okraji lesa oblúkom a dolinou severovýchodným smerom prechádza kótou 591, kde sa ohýba na východ a po lesnej ceste nadväzuje na dolinu Šugovského potoka až ku kóte 325. Z nej pokračuje okrajom lesa na východ, zahrňuje do oblasti priestor Jasovský podzámok, Jasovskú jaskyňu a pri odklone poľnej cesty od Bodvy na západ ju sleduje až po rázcestie. Ďalej pokračuje juhozápadným smerom až k potoku Drienovec a pred jeho vstupom do lesa ohýba sa kľukato na západ a približuje sa k severnému okraju obce Háj, kde sa ohýba po okraji lesa na juhovýchod, pokračuje oblúkom úpätím hradného kopca Turna, dostáva sa poľnou cestou až k obci Zádiel, prebieha jej severným okrajom a okrajom lesa pokračuje na západ severne od kóty 267 až na priesečník okresnej hranice s poľnou cestou. Ďalej sleduje hranicu okresu na juh oblúkom okolo kóty 334 Hradište a po severnom okraji železničného telesa pokračuje ponad obec Hrhov až k západnému okraju honu Zakázané, odkiaľ pokračuje okrajom lesa na západ. Západne od kóty 327 sa pripája k ceste, prechádza kótou 466 na štátnej ceste do obce Lipovník. Potom sleduje okraj lesa západným smerom. Pod kótou 517 sa otáča na juh po hranici lesa. Nad obcou Silická Jablonica sa oblúkovite otáča na kótu 459 Vysoká. Odtiaľ smeruje okrajom lesa k Bazinovskému potoku, prechádza na západnom okraji obce Silická Jablonica, ďalej cez poľnú cestu k Sokoliemu potoku, pokračuje na východ okrajom lesa na kótu 225, prechádza nezalesneným prameniskom prítokov Turny a smeruje na východ okrajom lesa od obce Včeláre. Odtiaľto prechádza po štátnej hranici západným smerom až k východiskovému bodu na kótu 401Líščia diera.

II. Vymedzenie ochranného pásma oblasti

Hranica ochranného pásma oblasti vychádza z kóty 401 Líščia diera na čs. štátnej hranici južne od Domice. Prechádza po hranici medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom smerom na západ až k železničnej trati medzi Gemerskou Panicou a Čoltovom. Od jej priesečníka ide popri trati k obci Bohúňovo a potom okrajom lesa na západný okraj obce Gemerská Hôrka. Odtiaľ sleduje štátnu cestu od obce Hucín, Gemerské Teplice až po Jelšavu. Z Jelšavy vychádza severovýchodne na potok Jordán, pokračuje lesnou cestou na severovýchod k prameňom Jordána, ďalej pokračuje na severovýchod k prameňom prítokov potoka Štítnik, potom na obec Ochtinú, Roštát, Štítnik, Honce, Rožňavské Bystré, Rakovnica, odtiaľ popri Honskom potoku na Brzotín, štátnou cestou dostáva sa na kóty 275 a 372 na ceste do Krásnohorského Podhradia. Obchádza obec, ide západným úpätím hradného kopca Krásna Hôrka a kóty 500 Ždiar až ku kóte 522 a 626 na ceste do obce Pača. Ďalej pokračuje na východ na kótu 966 Čipkov vrch a 1225 Pipitka, 1103 Saskút, 1186 Osadník. Odtiaľto smeruje na severovýchod k prameňu rieky Bodvy a dolinou Čierna Moldava k štátnej ceste Štós-Medzev. Cestu sleduje až do Jasova a Moldavy nad Bodvou. Tu sa hranica ochranného pásma stáča na západ a prebieha popri štátnej ceste na obec Drienovec a Turnianske Podhradie. Odtiaľto sleduje štátnu cestu juhozápadným smerom Turnianske Podhradie - Hosťovce nad Bodvou k čs.-maď. hranici. Po štátnej hranici pokračuje západným smerom do východiskového bodu na kótu 401 Líščia diera južne od Domice.