Vyhláška č. 1/1973 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti železničnej dopravy

Čiastka 1/1973
Platnosť od 15.01.1973
Účinnosť od 30.01.1973
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 10 nadobudla Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy platnosť 10. októbrom 1972 a týmto dňom nadobudla tiež platnosť na základe svojho článku 33 Doh...

1

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 24. novembra 1972

o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti železničnej dopravy


Dňa 23. júna 1972 bola v Berlíne podpísaná dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti železničnej dopravy.

Podľa svojho článku 10 nadobudla Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy platnosť 10. októbrom 1972 a týmto dňom nadobudla tiež platnosť na základe svojho článku 33 Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky v oblasti železničnej dopravy.

České znenie oboch dohôd sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Chňoupek v. r.

DOHODA

medzi vládou Českoskoslovenskej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o spolupráci v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Nemeckej demokratickej republiky vedené prianím upevniť a rozšíriť spoluprácu v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy v súlade so zásadami Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci v oblasti dopravy a o pasovej, colnej a inej kontrole pri prestupe štátnych hraníc, podpísanej v Prahe 21. decembra 1970, sa dohodli uzavrieť túto Dohodu.

Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:

vláda Československej socialistickej republiky
Dr. Ing. Štefana Š u t k u
ministra dopravy,

vláda Nemeckej demokratickej republiky
Ing. Otta  A r n d t a
ministra dopravy,

ktorí po výmene plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

Článok 1

(1) Každá zmluvná strana umožní plavidlám druhého štátu

- vzájomnú vodnú dopravu medzi oboma štátmi a tranzitnú dopravu plavidlami jednej zmluvnej strany cez výsostné územie druhej zmluvnej strany do tretieho štátu a opačne po celkovej dĺžke navzájom spojených vodných ciest, ako aj preklad tovaru;

- vzájomnú osobnú lodnú dopravu a športovú plavbu medzi oboma štátmi po celkovej dĺžke svojich vodných ciest, s výnimkou úsekov vodných ciest uvedených v prílohe.

(2) Každá zmluvná strana umožní plavidlám technickej flotily ako aj novostavbám plavidiel druhého štátu dopravu medzi oboma štátmi, ako aj tranzitnú dopravu cez výsostné územie druhej zmluvnej strany do tretieho štátu a opačne, po celkovej dĺžke navzájom spojených vodných ciest.

Článok 2

(1) Na zabezpečenie plánovaných prepráv tovaru medzi oboma štátmi budú zmluvné strany zabezpečovať čo najväčšiu účasť vnútrozemskej vodnej dopravy.

(2) Podmienky spolupráce a vzájomného poskytovania dopravných výkonov vo vnútrozemskej vodnej doprave, ako aj preklad a skladovanie tovaru v prístavoch sa určia v dlhodobých a ročných dopravných protokoloch, ako aj v podnikových dohodách.

(3) Spolupráca pri použití plavidiel oboch štátov bude vedená snahou maximálne využívať dopravný priestor a dosiahnuť najvyššiu efektívnosť v doprave. V záujme rozvoja a zlepšovania plavebných podmienok budú príslušné orgány oboch štátov úzko spolupracovať a včas si vymieňať potrebné informácie.

(4) Prevádzka osobnej lodnej dopravy medzi oboma štátmi sa vykonáva na základe cestovných poriadkov, ktoré odsúhlasia príslušné orgány oboch štátov.

(5) Na športovej plavbe medzi oboma štátmi sa môžu zúčastniť všetky plavidlá, ktoré sú určené výhradne na športové alebo rekreačné účely a sú poháňané motormi alebo pomocnými motormi, plachtou alebo ľudskou silou; z tejto dopravy sú vyňaté plávajúce zariadenia určené prevažne na obývanie alebo na dočasný pobyt.

(6) Plavidlá, ktoré prestúpili hranicu jedného štátu, nesú na vodných cestách druhého štátu svoju štátnu vlajku.

Článok 3

(1) Plavidlá, osoby a tovar jedného štátu nachádzajúce sa na výsostnom území druhého štátu podliehajú jeho právnym predpisom, najmä dopravným a bezpečnostným, ako aj predpisom o verejnom poriadku, hraničným, colným, devízovým, zdravotníckym, veterinárnym a fytokaranténnym.

(2) Lodné doklady, lodné osvedčenia a preukazy spôsobilosti osôb vystavené príslušnými orgánmi jedného štátu, ako aj predpisy o počte a zložení posádok plavidiel budú uznávať príslušné orgány druhého štátu.

(3) Príslušné orgány oboch štátov sa včas informujú o vydaní nových a o zrušení alebo zmene existujúcich právnych predpisov súvisiacich s vnútrozemskou vodnou dopravou.

(4) Príslušné orgány oboch štátov sa vzájomne informujú o udalostiach a zisteniach na svojom výsostnom území, na ktorých mali účasť plavidlá a k nim prislúchajúce osoby druhej zmluvnej strany a ktoré majú význam z hľadiska udržania poriadku a bezpečnosti a vyžadujú vykonanie výchovných alebo iných opatrení.

Článok 4

(1) Príslušné orgány a podniky oboch štátov poskytujú pri nehodách a haváriách, na ktorých sú zúčastnené osoby a plavidlá druhého štátu, nevyhnutnú pomoc včítane potrebnej pomoci v lodeniciach a dielňach.

(2) Pri nehodách a haváriách plavidiel na vodných cestách a v prístavoch oboch štátov platia pre vyšetrovanie, ako aj pre vyhotovenie protokolu predpisy štátu, na výsostnom území ktorého k nehode alebo havárii došlo. Príslušné orgány zmluvných strán si vzájomne odovzdajú protokoly o nehode alebo havarijné protokoly dotýkajúce sa záujmov druhej zmluvnej strany.

Článok 5

(1) Podniky vnútrozemskej plavby oboch štátov uzavierajú dojednania o podnikových technických, ekonomických a sociálnych otázkach, o podmienkach prepravy tovaru, o osobnej doprave, vlečnej a tlačnej službe, ako aj o vzájomnom poskytovaní pomoci.

(2) Prevádzkové a obchodné záujmy podniku vnútrozemskej plavby jedného štátu môže na výsostnom území druhého štátu zastupovať jeho podnik vnútrozemskej plavby.

(3) Zmluvné strany si vzájomne poskytnú právo na zriadenie zastúpenia vnútrozemskej plavby na výsostnom území druhého štátu. Na vykonávanie komerčnej činnosti na výsostnom území druhého štátu treba povolenie príslušných orgánov tejto druhej zmluvnej strany.

Článok 6

(1) Plavidlá jedného štátu môžu pristávať na území druhého štátu

a) v prístavoch a prekladiskách, v ktorých sa vykonáva nakládka a vykládka tovaru;

b) v prístavoch a pristávacích miestach, kde nastupujú, prípadne vystupujú osoby z osobných lodí;

c) za účelom odpočinku, zostavovania a pobytu lodí na všetkých miestach, na ktorých podľa vnútroštátnych predpisov nie je zakázané stáť.

(2) V osobitných prípadoch, akými sú havárie alebo vážne ochorenia osôb, je dovolené pristáť aj na iných miestach.

Článok 7

Lodné posádky a ich rodinní príslušníci, ako aj členovia posádok športových lodí prestupujú štátne hranice na doklady, ktoré v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvnej strany oprávňujú prekročiť hranice.

Článok 8

Všetky platby a zúčtovania vyplývajúce z vykonávania tejto Dohody sa budú vykonávať v súlade s ustanoveniami platobných dohôd platných pre obe zmluvné strany.

Článok 9

(1) Súčasťou tejto Dohody je príloha uvedená v článku 1 odseku 1.

(2) Zmeny prílohy sa vykonávajú dojednaním ústredných štátnych orgánov oboch štátov príslušných pre vnútrozemskú vodnú dopravu.

Článok 10

(1) Táto Dohoda podlieha schváleniu podľa vnútroštátnych právnych predpisov oboch zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót o tomto schválení.

(2) Súčasne stráca platnosť

- Dohoda medzi vládou Československej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o vzájomnom používaní vnútrozemských vodných ciest, ako aj morských zálivov a zákrut pre plavbu, dojednaná v Berlíne 15. októbra 1954 a Záverečný protokol k tejto Dohode;

- Oddiel III. Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o spolupráci v oblasti dopravy, podpísanej v Prahe 26. marca 1965;

- Dojednanie medzi Ministerstvom dopravy Československej socialistickej republiky a Ministerstvom dopravy Nemeckej demokratickej republiky o doprave rekreačnými loďami cez hranice, podpísané v Prahe 26. marca 1965.

Článok 11

(1) Táto Dohoda sa uzaviera na dobu piatich rokov.

(2) Ak ju písomne nevypovie žiadna zo zmluvných strán najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby, predlžuje sa jej platnosť vždy o ďalší rok.

Spísané v Berlíne 23. júna 1972 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Dr. Ing. Štefan Šutka v. r.

Za vládu

Nemeckej demokratickej republiky:

Ing. Otto Arndt v. r.

PRÍLOHA

Osobná doprava a športová plavba nie je na výsostnom území Československej socialistickej republiky a na výsostnom území Nemeckej demokratickej republiky povolená na týchto vodných cestách, prípadne úsekoch vodných ciest:

V Československej socialistickej republike:

- hraničný úsek na priehrade Skalka na rieke Ohře pri hranici s NSR

- hraničný úsek na priehrade Lipno na rieke Vltave pri hranici s Rakúskou republikou

- hraničný úsek na Dunaji a Morave pri hranici s Rakúskou republikou.

V Nemeckej demokratickej republike:

- hraničné vody Odry, Západnej Odry a Lužnickej Nisy

- hraničný úsek Labe s Nemeckou spolkovou republikou

- hraničné vody pri Západnom Berlíne

- pobrežné vody, okrem vnútorných morských vôd v oblasti hraničného pásma Nemeckej demokratickej republiky pri Baltickom pobreží.

DOHODA

medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Nemeckej demokratickej republiky o spolupráci v oblasti železničnej dopravy

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Nemeckej demokratickej republiky vedené prianím upevniť a rozšíriť spoluprácu v oblasti železničnej dopravy cez štátne hranice v súlade so Zmluvou medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou o spolupráci v oblasti dopravy a v pasovej, colnej a inej kontrole pri prestupe štátnych hraníc, podpísanou v Prahe 21. decembra 1970 (ďalej len „Zmluva“), sa rozhodli uzavrieť túto Dohodu.

Za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:

vláda Československej socialistickej republiky
Dr. Ing. Štefana  Š u t k u
ministra dopravy,

vláda Nemeckej demokratickej republiky
Ing. Otta  A r n d t a
ministra dopravy,

ktorí po výmene plnomocenstiev, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

ODDIEL I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Touto Dohodou sa upravuje železničná preprava cestujúcich, cestovnej batožiny, spešnín a tovaru cez štátne hranice medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou.

Článok 2

Pojmy používané v Dohode majú tento význam:

1. „pohraničná stanica“ je železničná stanica určená na bezprostredný styk so železnicou druhej zmluvnej strany;

2. „výmenná stanica“ je stanica určená na vykonávanie prechodovej a prípojovej služby;

3. „prechodová služba“ je súbor úkonov železníc, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, ktorými sú železničné správy oboch zmluvných strán viazané, sa musia splniť, aby mohlo dôjsť k prechodu vozňov, zásielok a cestujúcich zo železnice jednej zmluvnej strany na železnicu druhej zmluvnej strany;

4. „prípojová služba“ je súbor úkonov železníc, ktorými sa podľa medzinárodných zmlúv, ktorými sú železničné správy oboch zmluvných strán viazané, uskutočňuje prechod trakčných vozidiel, vozňov, zásielok a cestujúcich zo železnice jednej zmluvnej strany na železnicu druhej zmluvnej strany;

5. „pohraničný traťový úsek“ je časť trate medzi štátnou hranicou a výmennou stanicou;

6. „vlastnícka železničná správa“ je železničná správa zmluvnej strany, na území ktorej je výmenná stanica;

7. „pracovníci zmluvných strán“ sú pracovníci železničných správ a pracovníci pohraničných, colných, veterinárnych, fytokaranténnych a iných príslušných orgánov zmluvných strán, prípadne iné osoby poverené týmito orgánmi na plnenie úloh vyplývajúcich z tejto Dohody.

Článok 3

1. Železničná doprava sa uskutočňuje cez hraničné priechody, ktoré sa medzi zmluvnými stranami včítane povolených spôsobov dopravy dohodnú osobitne.

2. Na každom hraničnom priechode sa určí pohraničná stanica, ktorá bude výmennou stanicou. Železničné správy zmluvných strán môžu však určiť, pokiaľ to vyžaduje plynulé vykonávanie železničnej dopravy, na jednom hraničnom priechode dve výmenné stanice.

3. Pohraničné a výmenné stanice pre jednotlivé hraničné priechody určia železničné správy zmluvných strán v dojednaniach na vykonávanie tejto Dohody.

Článok 4

1. V záujme zlepšenia v odbavovaní železničnej dopravy budú zmluvné strany zriaďovať na území Československej socialistickej republiky a na území Nemeckej demokratickej republiky výmenné stanice so spoločnou kontrolou. Podľa potreby sa môžu na tej istej železničnej trati zriadiť tieto výmenné stanice so spoločnou kontrolou súčasne na územiach oboch zmluvných strán.

2. Podrobnosti o zriadení týchto výmenných staníc a ich vybavení (čl. 14 ods. 1), rovnako ako spoluprácu všetkých orgánov a inštitúcií na týchto staniciach upravia príslušné orgány oboch zmluvných strán v osobitných dojednaniach.

Článok 5

1. Riadenie prevádzky na pohraničnom traťovom úseku náleží železničnej správe zmluvnej strany, na území ktorej tento úsek leží.

2. Vedenie vlakov na pohraničnom traťovom úseku vykonáva v prípojovej službe železničná správa druhej zmluvnej strany, pokiaľ sa železničné správy zmluvných strán nedohodnú inak.

Článok 6

1. Zmluvné strany sú oprávnené vysielať do výmenných staníc na území druhej zmluvnej strany potrebných pracovníkov na výkon a kontrolu odovzdávkovej a preberacej činnosti.

2. Železničná správa zmluvnej strany, na území ktorej výmenná stanica leží, dá pracovníkom druhej zmluvnej strany k dispozícii vhodné miestnosti potrebné na výkon ich činnosti.

3. Na zabezpečenie plynulej prevádzky môžu železničné správy zmluvných strán, pokiaľ to považujú za potrebné, dohodnúť, že sa pracovníci budú vysielať aj do iných staníc alebo ďalších železničných služobní.

Článok 7

1. Železničné správy zmluvných strán a ich pracovníci používajú vo vzájomnom písomnom a ústnom styku reč svojej krajiny. V dojednaniach na vykonávanie tejto Dohody sa môžu z tejto zásady určiť výnimky.

2. Železničné správy dbajú na to, aby ich pracovníci, ktorí vykonávajú službu na území druhej zmluvnej strany, ovládali reč druhej zmluvnej strany aspoň v takej miere, aby sa mohli dorozumieť.

Článok 8

1. Pracovníci činní vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku sú povinní konať a správať sa v službe aj mimo služby v duchu priateľských vzťahov medzi oboma štátmi.

2. Pracovníci železničných správ, ktorí vykonávajú službu vo výmennej stanici a vo vlakoch na pohraničnom traťovom úseku na území druhej zmluvnej strany, vykonávajú svoju službu v súlade s článkom 8 Zmluvy podľa právnych predpisov svojho štátu, pokiaľ sa v tejto Dohode neustanovuje inak.

3. Pracovníci uvedení v odseku 2 udržiavajú v služobných miestnostiach, ktoré sa im prenechávajú na výlučné používanie, poriadok a sú oprávnení odoprieť nepovolaným osobám prístup. Príslušné orgány sú povinné na požiadanie im poskytnúť ochranu a pomoc.

Článok 9

1. Pracovníci, ktorí vykonávajú službu vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku na území druhej zmluvnej strany, požívajú rovnakú právnu ochranu ako štátni príslušníci štátu, na území ktorého sa zdržiavajú.

2. Pracovníci uvedení v odseku 1 sú voči druhej zmluvnej strane oslobodení podľa článku 13 odseku 2 Zmluvy od všetkých priamych daní, dávok a poplatkov, pokiaľ vzniknú v súvislosti s príjmom z ich služobnej činnosti.

3. Pokiaľ sa touto Dohodou neustanovuje inak, sú pracovníci železničných správ, ktorí vykonávajú službu na území druhej zmluvnej strany, povinní dodržiavať právne predpisy tam platné.

4. Pracovníci železničných správ sú zodpovední za služobné previnenia, ktorých sa dopustia na území druhej zmluvnej strany, svojím nadriadeným služobným miestam.

5. Železničná správa jednej zmluvnej strany môže žiadať odvolanie pracovníka železničnej správy druhej zmluvnej strany, činného na území jej štátu. Požiadavke treba vyhovieť.

6. V prípade trestného stíhania pracovníka železničnej správy na území druhej zmluvnej strany sa okamžite upovedomí železničná správa tohto pracovníka. Zároveň sa vykonajú všetky potrebné opatrenia na ochranu záujmov zmluvnej strany, o pracovníka ktorej ide, najmä také, ktoré zabezpečujú nerušený výkon služby.

Článok 10

1. Pracovníkom železničných správ sa poskytne pri akútnom ochorení alebo úraze na území druhej zmluvnej strany bezplatná potrebná lekárska starostlivosť.

2. V prípade neprítomnosti pracovníka železničnej správy jednej zmluvnej strany spôsobenej nehodou, náhlym ochorením alebo z iných dôvodov na území druhej zmluvnej strany treba urobiť všetky opatrenia na zabezpečenie záujmov zmluvnej strany, o pracovníka ktorej ide, ako aj na zabezpečenie plynulej dopravy cez štátne hranice.

Článok 11

1. Železničná správa každej z oboch zmluvných strán je oprávnená zriadiť na území druhej zmluvnej strany svoje generálne zastúpenie, ktoré zabezpečuje veci prepravno-dopravné a nevykonáva obchodnú činnosť. Pôsobnosť, ako aj práva a povinnosti generálneho zastúpenia sa určia vždy dohodou železničných správ oboch zmluvných strán so súhlasom príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.

2. Železničná správa každej zmluvnej strany v záujme vlastnej služby, ako aj v záujme prechodovej a prípojovej služby je oprávnená určiť vo výmennej stanici ležiacej na území druhej zmluvnej strany svojho splnomocnenca.

3. Zariadenia a predmety vybavenia služobných miestností, materiál na opravy a údržbu, ako aj predmety služobnej potreby pracovníkov určené pre výmennú stanicu ležiacu na území druhej zmluvnej strany sa môžu dovážať a vyvážať bez osobitného povolenia a bez cla a dávok.

4. Predmety rovnakého druhu, ako je uvedené v odseku 3, určené pre generálne zastúpenie, sa smú bezcolne dovážať a vyvážať podľa smerníc dohodnutých medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán.

ODDIEL II

Železnice, pošta a kontrola

Článok 12

1. Obe zmluvné strany budú dbať na to, aby sa prechodová a prípojová služba vykonávala plynule a rýchlo.

2. Železničné správy zmluvných strán si vzájomne oznamujú všetky ťažkosti, ktoré sťažujú, obmedzujú alebo znemožňujú pravidelnú železničnú dopravu medzi oboma štátmi alebo ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na železničnú dopravu druhej zmluvnej strany.

3. Ťažkosti vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku odstraňuje železničná správa zmluvnej strany, na území ktorej vznikli. Železničné správy si poskytujú na požiadanie a za úhradu vlastných nákladov pomoc svojimi pracovníkmi, vozidlami a materiálom, pokiaľ to dovolí vlastná služba.

Článok 13

1. Na zachovanie bezpečnosti a poriadku vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku dbajú príslušné orgány štátu, na území ktorého výmenná stanica a pohraničný traťový úsek leží.

2. Vo vlakoch, ktoré chodia na pohraničných traťových úsekoch, vykonáva železničný dozor vlakový personál.

3. Vlakovému personálu vykonávajúcemu službu na pohraničnom traťovom úseku na území druhej zmluvnej strany poskytujú príslušné orgány potrebnú pomoc.

Článok 14

1. Pokiaľ sa nedohodne inak, vybavuje výmennú stanicu vlastným nákladom vlastnícka železničná správa; pritom bude prihliadať na potreby vzájomného železničného styku.

2. Železničné správy si vzájomne poskytujú úhradu za plné alebo čiastočné používanie stavieb a zariadení, ktoré dávajú vo výmennej stanici k dispozícii na účely železnice, pošty alebo pre kontrolné orgány druhej zmluvnej strany.

3. Vzájomné výkony a služby železničných správ zmluvných strán vyplývajúce z tejto Dohody sa vyrovnávajú naturálne. Pokiaľ to nie je možné, použije sa ustanovenie článku 32 odseku 2.

Článok 15

Vlastnícka železničná správa dozerá na stavby a zariadenia vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku a na vlastné náklady ich udržiava a obnovuje.

Článok 16

1. Pre výkon dopravnej služby platia predpisy železničnej správy, ktorej stanicami a traťami sa premáva, pokiaľ sa medzi železničnými správami nedohodne inak.

2. Železničné správy oboch zmluvných strán dojednajú spoločné zásady pre výkon dopravnej služby v železničnej pohraničnej doprave, pokiaľ ide o odlišnosti v návestných a dopravných predpisoch oboch železničných správ.

Článok 17

Služobné železničné telegramy a služobná železničná korešpondencia sa dopravujú podľa medzinárodných zmlúv, ktorými sú obe zmluvné strany viazané, alebo podľa osobitných dohôd medzi železničnými správami zmluvných strán.

Článok 18

1. Vlaková doprava na pohraničnom traťovom úseku sa uskutočňuje podľa cestovných poriadkov dojednávaných periodicky medzi železničnými správami zmluvných strán.

2. Železničné správy zmluvných strán spracujú cestovné poriadky tak, aby zodpovedali potrebám osobnej a nákladnej pohraničnej prepravy, ako aj záujmom pohraničných a colných orgánov, a aby osobné a nákladné vlaky nemali dlhšie zdržanie, než ktoré je potrebné na vykonanie odovzdávkových a preberacích úkonov v železničnej a poštovej službe, ako aj na pohraničnú, colnú, epidemiologickú, veterinárnu a fytokaranténnu kontrolu.

3. Pri zmene cestovných poriadkov treba oznámiť nové cestovné poriadky pohraničným a colným orgánom najmenej pätnásť dní vopred. Týmto orgánom treba včas ohlásiť každú inú zmenu cestovného poriadku, odvolanie vlakov, meškanie vlakov o viac než tridsať minút a jazdu osobitných vlakov a lokomotív cez štátnu hranicu.

Článok 19

Železničné správy zmluvných strán si navzájom dovoľujú vjazd do výmenných staníc a krátkodobý pobyt jednotlivých železničných vozňov osobám sprevádzajúcim tovar, pri ktorom je nebezpečenstvo výbuchu, zásielky rádioaktívnych látok alebo zvlášť cenného tovaru.

Článok 20

Vozne, prepravné pomôcky, palety, prepravné skrine a kontejnery, ako aj železničné zásielky sa odovzdávajú a preberajú podľa medzinárodných zmlúv, ktorými sú obe zmluvné strany viazané, a podľa dojednaní záväzných pre ich železničné správy.

Článok 21

1. Železničné správy oboch zmluvných strán určia svoje tarify od štátnych hraníc, prípadne k štátnym hraniciam.

2. Tarifné príjmy z prepravy na pohraničnom traťovom úseku dostane železničná správa toho štátu, na území ktorého pohraničný traťový úsek leží.

Článok 22

1. Železničné správy zmluvných strán sú povinné zriadiť a udržiavať na území svojho štátu zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia a vedenia potrebné pre vzájomnú železničnú dopravu; vo zvlášť výnimočných prípadoch sú oprávnené uzavrieť dojednania odlišné od tejto zásady. Oznamovacie spojenia používané medzi výmennými a pohraničnými stanicami musia sa končiť v týchto staniciach a nesmú sa prepájať na vnútroštátnu sieť. Výnimkou sú spoje medzi riadiacimi dopravnými orgánmi, ktoré sa zriaďujú po vzájomnej dohode železničných správ oboch zmluvných strán.

2. Pracovníci druhej zmluvnej strany sú oprávnení bezplatne používať na služobné účely oznamovacie zariadenia vlastníckej železničnej správy uvedené v odseku 1.

3. Používanie železničných oznamovacích zariadení druhej zmluvnej strany na súkromné účely je neprípustné.

Článok 23

1. Odovzdávku a preberanie poštových zásielok medzi poštovými správami oboch zmluvných strán vykonávajú vo výmenných staniciach pracovníci týchto správ podľa dohôd Svetovej poštovej únie a podľa dojednaní dohodnutých medzi poštovými správami.

2. Výmenu poštových uzáverov môžu vykonávať podľa dohody železničných a poštových správ zmluvných strán aj pracovníci železničných správ.

Článok 24

Pre kontrolné orgány vo výmennej stanici na území druhej zmluvnej strany sa zriadia telefónne spojenia s príslušnými službami na území vlastného štátu. Druh a rozsah telefónnych spojení a zariadení dohodnú kontrolné orgány s príslušnými správami spojov a železničnými správami zmluvných strán.

ODDIEL III

Ustanovenia o prekračovaní štátnych hraníc

Článok 25

Pracovníci železničnej správy jednej zmluvnej strany, ktorí sú určení na výkon služby na území druhej zmluvnej strany, prekračujú štátnu hranicu s dokladmi oprávňujúcimi prekročenie štátnej hranice podľa vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán.

Článok 26

Nastupovanie do vlakov a vystupovanie z vlakov na pohraničnom traťovom úseku je zakázané. Tento zákaz sa netýka pracovníkov pohraničnej a colnej služby, orgánov zabezpečujúcich dopravu a pracovníkov železničných správ pri výkone ich služby.

ODDIEL IV

Ustanovenia o zodpovednosti

Článok 27

Za škody a nehody vzniknuté v prechodovej a prípojovej službe vo výmennej stanici a na pohraničnom traťovom úseku zodpovedá voči tretím železničná správa zmluvnej strany, na území ktorej tieto škody alebo nehody vznikli.

Článok 28

Ak pracovníci železničnej správy jednej zmluvnej strany utrpia pri výkone služby alebo na ceste do služby alebo zo služby škodu na území druhej zmluvnej strany, uhradí ju železničná správa, ku ktorej títo pracovníci patria.

Článok 29

Pri uplatňovaní vzájomných nárokov medzi železničnými správami zmluvných strán platia tieto zásady:

a) za škody spôsobené pracovníkmi železničných správ v rámci plnenia ich pracovných úloh zodpovedá železničná správa, ku ktorej títo pracovníci patria;

b) za škody vzniknuté z chybného stavu železničných stavieb, zariadení alebo trakčných vozidiel je zodpovedná železničná správa, ktorej prislúcha správa, údržba a obnova týchto stavieb, zariadení a trakčných vozidiel;

c) zodpovednosť za škody vzniknuté z chybného stavu vozňov alebo neodborným naložením sa spravuje medzinárodnými zmluvami, ktorými sú obe zmluvné strany viazané, alebo dojednaniami záväznými pre ich železničné správy;

d) škody vzniknuté vyššou mocou sa vzájomne neuhrádzajú;

e) ak škodu spôsobili pracovníci oboch železničných správ pri plnení svojich pracovných úloh alebo ak nemožno zistiť, kto škodu spôsobil, zodpovedajú za ňu obe železničné správy rovnakým dielom.

Článok 30

Železničná správa jednej zmluvnej strany má právo postihu voči železničnej správe druhej zmluvnej strany, pokiaľ bola právoplatným rozhodnutím odsúdená na náhradu škody, za ktorú je druhá železničná správa podľa článku 29 buď úplne, alebo čiastočne zodpovedná. Rovnaké právo postihu vzniká v prípade, keď sa obe železničné správy dohodli, že jedna z nich prerokuje nároky na odškodnenie napriek tomu, že podľa článku 29 druhá železničná správa zodpovedá úplne alebo čiastočne. Zmiery, uznania a rozsudky pre zmeškanie sú však, pokiaľ ide o postih, záväzné pre druhú železničnú správu len vtedy, keď vopred prejavila s nimi písomný súhlas alebo keď sa o nich na dotaz železničnej správy, ktorá nároky na odškodnenie prerokúva, nevyjadrila ani napriek upomienke vo vyžiadanej, najmenej pätnásťdňovej lehote.

Článok 31

Železničné správy zmluvných strán upravia v osobitnom dojednaní na vykonanie tejto Dohody postup pri zisťovaní príčin a rozsahu škôd.

ODDIEL V

Záverečné ustanovenia

Článok 32

1. Na vykonanie tejto Dohody uzavrú príslušné orgány zmluvných strán zodpovedajúce dojednania.

2. Všetky platby a zúčtovania vyplývajúce z vykonávania tejto Dohody sa vykonajú podľa platobných dohôd platných pre obe zmluvné strany.

Článok 33

1. Táto Dohoda podlieha schváleniu podľa príslušných vnútroštátnych predpisov zmluvných strán a nadobudne platnosť dňom výmeny nót o tomto schválení.

2. Súčasne stráca platnosť Dohoda medzi vládou Československej republiky a medzi vládou Nemeckej demokratickej republiky o železničnej doprave medzi Československou republikou a Nemeckou demokratickou republikou, podpísaná v Berlíne 24. októbra 1955.

Článok 34

1. Táto Dohoda sa uzaviera na dobu piatich rokov.

2. Ak ju písomne žiadna zo zmluvných strán najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto doby nevypovie, predlžuje sa jej platnosť vždy o ďalší rok.

Dané v Berlíne 23. júna 1972 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za vládu

Československej socialistickej republiky:

Dr. Ing. Štefan Šutka v. r.

Za vládu

Nemeckej demokratickej republiky:

Ing. Otto Arndt v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.