Vyhláška č. 80/1971 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach

(v znení č. 69/1996 Z. z.)

Čiastka 23/1971
Platnosť od 31.08.1971
Účinnosť od 16.02.1996
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 33 nadobudla Zmluva platnosť 19. aprílom 1971.

80

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 31. mája 1971

titulok o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach


Dňa 2. decembra 1967 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach.

So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené vo Varšave 19. apríla 1971.

Podľa svojho článku 33 nadobudla Zmluva platnosť 19. aprílom 1971.

České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)

Minister:

Ing. Marko v. r.

ZMLUVA

medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach

Prezident Československej socialistickej republiky a Štátna rada Poľskej ľudovej republiky, vedení snahou prehĺbiť priateľskú spoluprácu a vzájomnú pomoc pri vyznačovaní, udržiavaní a ochrane spoločných štátnych hraníc a upraviť hraničný režim,

sa rozhodli uzavrieť túto Zmluvu a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:

prezident Československej socialistickej republiky

plk. dr. Jindřicha Thona,
námestníka ministra vnútra,

Štátna rada Poľskej ľudovej republiky

div. gen. Grzegorze Korczynského,
námestníka ministra národnej obrany,

ktorí vymenivší si plnomocenstvá, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, sa dohodli na týchto ustanoveniach:

HLAVA III

Hraniční splnomocnenci

Článok 12

1. Zriaďujú sa hlavní hraniční splnomocnenci, zástupcovia hlavných hraničných splnomocnencov, hraniční splnomocnenci, zástupcovia hraničných splnomocnencov a pomocníci hraničných splnomocnencov, ktorí plnia úlohy vyplývajúce im z tejto zmluvy.

2. Vláda každého štátu vymenúva hlavného hraničného splnomocnenca pre československo-poľské štátne hranice.

3. Príslušný minister vymenúva zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca, hraničného splnomocnenca a jeho zástupcu.

4. Hraničný splnomocnenec vymenúva svojich pomocníkov.

Článok 13

1. Hlavní hraniční splnomocnenci najmä:

a) vyhodnocujú problematiku ochrany štátnych hraníc, stav a údržbu hraničných znakov a spoločne vykonávajú opatrenia na riadne zabezpečenie štátnych hraníc,

b) koordinujú činnosť hraničných splnomocnencov,

c) koordinujú činnosť pohraničných orgánov pri ochrane štátnych hraníc a určujú zásady na vykonávanie spoločných opatrení na štátnych hraniciach,

d) prejednávajú závažné udalosti na štátnych hraniciach,

e) prejednávajú otázky, ktoré neboli vyriešené hraničnými splnomocnencami alebo otázky, ktoré presahujú právomoc hraničných splnomocnencov,

f) postupujú na prejednávanie diplomatickou cestou otázky, ktoré nemohli vyriešiť, a otázky, ktoré presahujú ich právomoc; o postúpení otázky na prejednanie sa informujú.

2. Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť, aby sa odovzdali hlavným hraničným splnomocnencom na ďalšie prejednanie otázky, ktoré sa prejednávali diplomatickou cestou.

Článok 14

1. Hraniční splnomocnenci vyhodnocujú stav ochrany štátnych hraníc a koordinujú službu pohraničných orgánov.

2. Hraniční splnomocnenci vyšetrujú, prejednávajú a v prípadoch, kde to ich pôsobnosť pripúšťa, riešia udalosti a iné prípady na štátnych hraniciach, a to najmä:

a) streľbu cez štátne hranice a jej následky,

b) usmrtenie alebo ublíženie na zdraví pre činnosť, ktorá vyvolala tieto následky na území druhej zmluvnej strany,

c) neoprávnený prechod štátnych hraníc,

d) neoprávnené zdržiavanie sa riečnych plavidiel na brehu druhej zmluvnej strany,

e) nálezy predmetov a zvierat, ktoré sa ocitli na území druhej zmluvnej strany,

f) premiestnenie, poškodenie alebo zničenie hraničných znakov; za tým účelom vykonávajú obhliadku stavu a rozmiestnenia hraničných znakov a zároveň stavu hraničného pruhu spomenutého v článku 6 odseku 2, vzájomne sa informujú o zistených nedostatkoch a odovzdávajú si návrhy na odstránenie závad,

g) krádež, rozkrádanie alebo zničenie a poškodenie majetku na území druhej zmluvnej strany,

h) neoprávnený styk cez štátne hranice,

i) prípady narušenia poriadku na štátnych hraniciach, v dôsledku ktorých vznikne nárok na náhradu škody,

j) iné hraničné otázky, ktoré nemusia byť riešené hlavným hraničným splnomocnencom alebo diplomatickou cestou.

3. Hraniční splnomocnenci vykonávajú každé 2 roky spoločné obhliadky hraničných znakov a hraničného pruhu spomenutého v článku 6 odseku 2; spoločné obhliadky sa môžu uskutočniť aj mimoriadne.

4. Hraniční splnomocnenci sa bez meškania informujú o prípadoch hromadného výskytu chorôb ľudí, zvierat a rastlín, výskytu poľných a lesných škodcov, ako aj nebezpečenstva požiaru v pohraničných oblastiach, aby mohli príslušné orgány vykonať opatrenia proti šíreniu týchto chorôb, škodcov alebo požiarov.

5. Hraničný splnomocnenec môže odovzdať každú otázku, ktorá má zvlášť veľký význam, na prejednanie hlavnému hraničnému splnomocnencovi, o čom zároveň informuje hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany.

6. Zvlášť vážne prípady na štátnych hraniciach, ako sú najmä usmrtenie a ťažká ujma na zdraví, musia sa vždy postupovať prostredníctvom hlavného hraničného splnomocnenca na prejednanie diplomatickou cestou; aj v týchto prípadoch však majú hraniční splnomocnenci povinnosť prípad náležite vyšetriť.

7. Vyšetrovanie udalostí a iných prípadov na štátnych hraniciach sa vykonáva na mieste samom. Ak je to potrebné, o priebehu a výsledku tohto vyšetrovania sa vyhotoví protokol doložený potrebnými náčrtkami, fotografiami a inými dokladmi; tieto úkony nemajú charakter vyhľadávania ani vyšetrovania.

8. Ustanovenia tohto článku nevylučujú možnosť, aby otázky, ktoré boli prejednávané hlavnými hraničnými splnomocnencami alebo diplomatickou cestou, boli odovzdané na prejednanie hraničným splnomocnencom.

Článok 15

1. Zástupcovia hlavných hraničných splnomocnencov a zástupcovia hraničných splnomocnencov majú v rozsahu im vymedzenej činnosti rovnaké práva a povinnosti ako splnomocnenci, ktorých zastupujú.

2. Pomocníci hraničných splnomocnencov plnia úlohy uložené im hraničnými splnomocnencami alebo ich zástupcami.

Článok 16

Hlavní hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci sa zásadne stretávajú na spoločných hraničných schôdzkach alebo rokovaniach.

Článok 17

1. Hraniční splnomocnenci sú povinní vykonávať primerané opatrenia, aby zabraňovali neoprávneným prechodom štátnych hraníc. Hraniční splnomocnenci sa vzájomne informujú o opatreniach vykonaných proti narušiteľom štátnych hraníc.

2. Pohraničné orgány sú povinné bezodkladne po tom, čo dostali hlásenie o neoprávnenom prechode štátnych hraníc, urobiť také opatrenia, aby dopadli osobu, ktorá narušila štátne hranice; s výsledkom musí byť oboznámený hraničný splnomocnenec druhej zmluvnej strany.

3. V prípade, že stopy osoby, ktorá neoprávnene prekročila štátne hranice, vedú na územie druhej zmluvnej strany, musia stíhajúce orgány bez meškania odovzdať všetky potrebné údaje pohraničným orgánom druhej zmluvnej strany a tým im umožniť ďalšie stíhanie.

4. V prípade, že sa vedie bezprostredné stíhanie cez štátne hranice, môže sa stíhať na území druhej zmluvnej strany so súhlasom jej hraničného splnomocnenca alebo jeho zástupcu; bez tohto súhlasu sa môže viesť stíhanie - s výnimkou miest a obcí - len v prípadoch, keď by omeškanie mohlo spôsobiť nebezpečenstvo úteku páchateľa, ale len do miesta, v ktorom stíhajúci orgán zastihne orgán druhej zmluvnej strany; stíhanie na území druhej zmluvnej strany sa nesmie uskutočniť do väčšej hĺbky než päť kilometrov. Pri stíhaní nesmie stíhajúci orgán použiť zbraň, s výnimkou prípadov nutnej obrany, ani nesmie vykonávať osobnú a domovú prehliadku; môže sa však presvedčiť, či zadržaná osoba nemá pri sebe predmety, ktoré by mohla použiť na útok proti stíhajúcemu orgánu, a tieto predmety odobrať.

5. Za bezprostredné stíhanie sa považuje prípad, keď stíhaný je v dohľade stíhajúceho orgánu alebo ak ide služobný pes po pachovej stope.

6. Osoba zadržaná pri stíhaní na území druhej zmluvnej strany bude odovzdaná pohraničným orgánom tejto strany spolu s predmetmi, ktoré mala pri sebe v čase stíhania a zadržania. Ustanovenia článku 18-20 platia obdobne.

Článok 18

1. Osoby, ktoré úmyselne neoprávnene prešli štátne hranice a boli zadržané, budú na základe rozhodnutia hraničného splnomocnenca zmluvnej strany, na území ktorej boli zadržané, odovzdané hraničnému splnomocnencovi druhej zmluvnej strany, a to spravidla do štyridsiatich ôsmich hodín od okamihu zadržania. Súčasne sa odovzdajú predmety, ktoré tieto osoby mali pri sebe v okamihu zadržania a ktoré boli vyvezené z územia druhej zmluvnej strany. Nevrátia sa však nezákonne získané platobné prostriedky tej zmluvnej strany, na území ktorej bola osoba zadržaná.

2. Osoby uvedené v odseku 1 sa neodovzdajú, ak sú občanmi tej zmluvnej strany, na území ktorej boli zadržané.

3. Osoby uvedené v odseku 1 sa nemusia odovzdať, ak okrem neoprávneného prechodu štátnych hraníc spáchali iný trestný čin na území tej zmluvnej strany, kde boli zadržané, a pre tento trestný čin sa vedie proti týmto osobám trestné stíhanie.

4. Ak nedošlo k odovzdaniu osôb uvedených v odseku 1 z dôvodov uvedených v odseku 3 alebo ak odovzdanie nemožno uskutočniť do štyridsiatich ôsmich hodín z akýchkoľvek iných príčin, treba o tom najneskôr do ôsmich dní od okamihu zadržania takejto osoby upovedomiť hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany a oznámiť príčiny. V takýchto prípadoch o odovzdaní rozhodujú príslušné orgány.

Článok 19

1. Osoby, ktoré neúmyselne prešli neoprávnene štátne hranice a boli zadržané na území jednej zmluvnej strany, odovzdajú sa bez meškania najbližšiemu pohraničnému orgánu tej zmluvnej strany, z územia ktorej prišli. Súčasne sa odovzdajú predmety, ktoré tieto osoby mali u seba v okamihu zadržania a ktoré boli vyvezené z územia druhej zmluvnej strany.

2. Ak sa osoby uvedené v odseku 1 dopustili trestného činu na území tej zmluvnej strany, kde boli zadržané, platia ustanovenia článku 18 odseku 3 a 4 obdobne.

Článok 20

Hraničný splnomocnenec jednej zmluvnej strany môže odmietnuť alebo odložiť prevzatie osôb, o ktorých hovorí článok 18 alebo 19, odovzdávaných hraničným splnomocnencom druhej zmluvnej strany, pričom oznámi príčiny odmietnutia alebo odloženia prevzatia.

Článok 21

1. Hraniční splnomocnenci prerokúvajú spoločné nároky na náhradu škody spôsobenej porušením poriadku na štátnych hraniciach, ak škody vzniknuté na území Československej socialistickej republiky nepresahujú 1000 Kčs a škody vzniknuté na území Poľskej ľudovej republiky 1500 zlotých. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, vec sa postúpi na ďalšie opatrenie hlavnému hraničnému splnomocnencovi. Ak hlavný hraničný splnomocnenec vec nevybaví alebo ak škoda prevyšuje uvedenú sumu, vec sa postúpi na prerokovanie diplomatickou cestou.

2. O spôsobe úhrad odškodnenia sa príslušné orgány zmluvných strán dohodnú podľa platných predpisov o platobnom styku medzi oboma štátmi.

3. Rozhodnutia hraničných splnomocnencov v prípadoch uvedených v odseku 1 nevylučujú možnosť uplatňovať nároky na súde.

4. Výška súm uvedených v odseku 1 sa môže meniť výmenou nót.

Článok 22

1. Hlavní hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, pomocníci, experti, prekladatelia a iné osoby sprevádzajúce ich pri prechode štátnych hraníc a v čase pobytu na území druhej zmluvnej strany v súvislosti s výkonom ich služobnej činnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy, sú oslobodené od dovozných a vývozných obmedzení, od cla a iných poplatkov, pokiaľ ide o ich služobné dokumenty, dopravné prostriedky a iné predmety určené na ich úradnú činnosť a nevyhnutnú osobnú potrebu.

2. Hlavní hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia sú pri prekračovaní štátnych hraníc v súvislosti so svojou služobnou činnosťou v zmysle tejto zmluvy oslobodení od colnej prehliadky; oslobodenie sa vzťahuje aj na predmety uvedené v odseku 1 a nimi prevážané.

3. Osoby uvedené v odseku 1 môžu za pobytu na území druhej zmluvnej strany nosiť služobnú rovnošatu a osobnú zbraň; pri výkone svojej funkcie na tomto území požívajú osobnú nedotknuteľnosť; ich služobné dokumenty sú tiež nedotknuteľné. Druhá zmluvná strana bude poskytovať týmto osobám nevyhnutnú pomoc, a to najmä tým, že im na požiadanie poskytne dopravné prostriedky, ubytovanie a spojenie s ich vlastnými orgánmi.

HLAVA IV

Používanie spoločných ciest a chodníkov

Článok 23

1. Hraničné cesty, ktoré zmluvné strany uznali v hraničných dokumentoch za spoločné, ako aj cesty a chodníky, ktoré sa čiastočne nachádzajú na území jednej zmluvnej strany a iné zmluvy ich určili za spoločné, sú prístupné občanom oboch štátov bez rozdielov.

2. Príslušné orgány zmluvných strán určujú vo vzájomnej dohode zásady udržiavania spoločných ciest a chodníkov.

Článok 24

1. Občania zmluvných strán používajúci spoločné cesty a chodníky podliehajú právnym predpisom svojho štátu.

2. Pohraničné a colné orgány zmluvných strán môžu pri výkone služby na spoločných cestách a chodníkoch žiadať predloženie preukazu totožnosti od všetkých osôb, ktoré tieto cesty a chodníky používajú.

3. Ak sa občan jednej zo zmluvných strán používajúci spoločnú cestu alebo chodník dopustí nezákonného konania podľa právnych predpisov svojho štátu, môžu ho orgány uvedené v odseku 2 zadržať a zaistiť veci, ktoré boli predmetom alebo slúžili na spáchanie nezákonného konania.

4. Občania zmluvných strán zadržaní na spoločných cestách a chodníkoch podľa odseku 3 sa odovzdajú orgánom svojho štátu. Súčasne so zadržanými občanmi sa odovzdajú veci, ktoré mali v čase zadržania u seba, s výnimkou nezákonne získaných platobných prostriedkov tej zmluvnej strany, orgánmi ktorej boli zadržané.

5. V prípade zadržania občanov zmluvných strán v okamihu spoločného nezákonného konania orgán vykonávajúci zadržanie odovzdá zadržaného občana druhej zmluvnej strany spolu s vecami, ktoré má u seba, orgánom jeho štátu. Odovzdaniu nepodliehajú tie veci, ktoré boli predmetom alebo slúžili na spáchanie nezákonného konania, a nezákonne získané platobné prostriedky tej zmluvnej strany, ktorej orgány vykonali zadržanie.

6. Odovzdanie osôb zadržaných podľa odseku 4 a 5 treba uskutočniť do štyridsiatich ôsmich hodín od okamžiku zadržania.

HLAVA V

Používanie železníc, ciest, vodných ciest a iných zariadení slúžiacich doprave, ktorými prebiehajú štátne hranice alebo ktoré sú nimi preťaté

Článok 25

1. Prevádzku na železniciach, cestách, vodných cestách a iných zariadeniach slúžiacich doprave, ktorými prebiehajú štátne hranice alebo ktoré sú nimi preťaté, a na vyznačených hraničných prechodoch upravujú osobitné zmluvy, ktoré rovnako upravujú otázky ich údržby a obnovy.

2. V miestach, kde sú štátne hranice preťaté v zmysle odseku 1, umiestňujú príslušné orgány každej zmluvnej strany na svojom území zábrany (závory) alebo osobitné znaky a udržiavajú ich v náležitom stave.

HLAVA VI

Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov a poľovníctvo

Článok 26

1. Na pozemkoch priliehajúcich k štátnym hraniciam hospodári každá zmluvná strana tak, aby nespôsobila škody hospodárstvu druhej zmluvnej strany; najmä použije vhodné prostriedky, aby zabránila hromadnému výskytu chorôb ľudí, zvierat, rastlín a hromadnému výskytu poľných a lesných škodcov. Príslušné orgány zmluvných strán si pri tom poskytujú vzájomnú pomoc.

2. Príslušné orgány zmluvnej strany, na území ktorej vznikol lesný požiar v blízkosti štátnych hraníc, použijú všetky možné opatrenia, aby požiar lokalizovali a zahasili a zabránili jeho rozšíreniu cez štátne hranice. Ak vznikne nebezpečenstvo, že lesný požiar sa rozšíri cez štátne hranice, tieto orgány bez meškania upovedomia príslušné orgány druhej zmluvnej strany, aby bolo možné použiť vhodné prostriedky na lokalizáciu požiaru.

Článok 27

1. Osoby bývajúce na území jednej zo zmluvných strán môžu loviť ryby v hraničných vodách až po hraničnú čiaru, pričom musia dodržiavať platné predpisy štátu, z územia ktorého lovia.

2. Lovenie rýb je dovolené zásadne vo dne, od východu do západu slnka. Lovenie rýb v noci sa môže vykonávať len so súhlasom pohraničných orgánov.

3. Rybolov a ochrana rýb v hraničných vodách sa upravuje osobitnou zmluvou.

Článok 28

1. Príslušné orgány zmluvných strán sa v prípade potreby dohodnú o otázkach týkajúcich sa ochrany raticovej a pernatej zveri, ako aj o súčasne prebiehajúcich obdobiach zákazu lovu na jednotlivých úsekoch štátnych hraníc.

2. Pohraničné orgány zmluvných strán sa upovedomia o čase a miestach, kde sa usporiadajú v blízkosti štátnych hraníc poľovačky s použitím strelných zbraní.

3. Pri poľovačkách je zakázané strieľať alebo poľovať na raticovú a pernatú zver na území druhej zmluvnej strany.

HLAVA VII

Spoločné ustanovenia

Článok 29

Zmluvné strany sa upovedomia výmenou nót, ktoré orgány budú príslušné v zmysle tejto zmluvy. Výmena nót sa uskutoční do deväťdesiatich dní odo dňa účinnosti tejto zmluvy.

Článok 30

Príslušné ústredné orgány oboch zmluvných strán môžu uzavierať dohody potrebné na vykonávanie tejto zmluvy.

Článok 31

Spoločné rozhodnutia hlavných hraničných splnomocnencov a ich zástupcov, hraničných splnomocnencov a ich zástupcov nadobúdajú platnosť podpisom, pokiaľ v nich nie je ustanovené ináč.

Článok 32

1. Každá zmluvná strana uhrádza náklady na hraničné schôdzky a rokovania v zmysle článku 16 uskutočnené na svojom území.

2. Náklady súvisiace s činnosťou expertov povolávaných hraničnými splnomocnencami a pomocného personálu uhrádza zmluvná strana, ktorá ich povolala.

3. Náklady súvisiace s činnosťou odborníkov a ich pomocného personálu predvídanou v článku 7, 8 a v článku 11 odseku 5 uhrádza zmluvná strana, ktorá ich vysiela.

HLAVA VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 33

Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktoré sa vymenia vo Varšave.

Článok 34

Táto zmluva sa uzaviera na dobu piatich rokov a jej platnosť sa predlžuje vždy o ďalších päť rokov, pokiaľ ju žiadna zo zmluvných strán písomne nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia platnosti.

Dané v Prahe 2. decembra 1967 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci zmluvných strán túto zmluvu podpísali a opatrili ju pečaťami.

Za Československú socialistickú republiku:
plk. dr. Jindřich Thon

Za Poľskú ľudovú republiku:
div. gen. Grzegorz Korczyński

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.