Zákon č. 20/1971 Zb.Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky

Čiastka 7/1971
Platnosť od 01.04.1971 do31.03.1989
Účinnosť od 01.04.1971 do31.03.1989
Zrušený 31/1989 Zb.

OBSAH

20

ZÁKON

z 25. marca 1971,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


Čl. I

Zákon č. 56/1969 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 10 ods. 3 sa pripája táto ďalšia veta:

„Ak sa koná spoločná schôdzka snemovní, ustanovia snemovne program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.“

2. V § 11 ods. 2 prvej vete sa medzi slová „na návrh“ a „svojho“ vkladajú slová „Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,“.

3. § 11 ods. 3 znie:

(3) Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní prezident Československej socialistickej republiky, poslanci druhej snemovne a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom predsedníctva snemovne, a ak ide o spoločnú schôdzku snemovní, so súhlasom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.“

4. § 15 znie:

„Členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky. To isté platí aj pre členov vlády Československej socialistickej republiky.“

5. K § 17 sa pripája ďalší odsek 5 tohto znenia:

(5) Obdobne možno postupovať, ak poslanec podá v rozprave k prerokúvaným otázkam návrh, ktorý sa priamo nedotýka týchto otázok.“

6. V § 21 ods. 3 sa za slová „Na návrh“ vkladajú slová „Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,“.

7. § 25 ods. 1 znie:

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva obidvoch snemovní aj ich výbory spolupracujú pri príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení obidvoch snemovní. Na ten cieľ sa zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní informujú o svojich schôdzkach, o prijatých záveroch, vysielajú na schôdzky zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk. Na zjednotenie rozdielnych stanovísk konajú zodpovedajúce výbory spravidla spoločné schôdzky.“

8. V § 26 ods. 1 sa medzi slová „uzniesť“ a „na novom“ vkladajú slová „,a to aj na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia,“.

9. § 33 ods. 1 znie:

(1) Predsedníctvo snemovne informuje o podaných interpeláciách Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Podané interpelácie dá vytlačiť a rozošle ich vopred, prípadne ich rozdá všetkým poslancom aj interpelovanému.“

10. § 33 ods. 3 znie:

(3) Predsedníctvo snemovne informuje o odpovediach na interpelácie, a to prípadne so svojím stanoviskom, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; písomné odpovede zaradí na program najbližšej schôdzky snemovne, ktorá k nim zaujme stanovisko. Ak to navrhne niektorý poslanec, koná sa o odpovediach na interpelácie rozprava.“

11. § 38 ods. 4 znie:

(4) Od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru možno výnimočne upustiť, ak s tým vysloví súhlas predseda Federálneho zhromaždenia po prerokovaní s predsedami snemovní.“

12. V § 39 sa za slová „Predsedníctvo snemovne“ vkladajú slová „alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne“.

13. § 40 ods. 2 znie:

(2) Po prerokovaní zásad oznámi výbor svoje stanovisko navrhovateľovi a predsedníctvu snemovne, ktoré o ňom informuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením.“

14. K § 41 sa pripája nový odsek 4 tohto znenia:

(4) Osnovu zákona odôvodňuje v snemovni navrhovateľ. Ak navrhovateľom je vláda Československej socialistickej republiky, odôvodňuje ju v snemovni člen vlády, ktorého tým vláda poverí.“

15. V § 42 sa za slová „Predsedníctvo snemovne“ vkladajú slová „alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne“.

16. § 50 znie:

„Po prerokovaní osnovy zákona predseda výboru oboznámi s uznesením výboru bez meškania predsedníctvo snemovne a ostatných predsedov výborov snemovne, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie. Predsedníctvo snemovne informuje o uznesení výboru Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.“

17. § 53 znie:

(1) Ustanovenia § 36 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

(2) Ustanovenia § 41 až 52 sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie medzinárodných zmlúv. O zámeroch sledovaných pripravovanými medzinárodnými zmluvami informuje vláda Československej socialistickej republiky Federálne zhromaždenie.“

18. V § 55 ods. 1 prvej vete sa čiarka za slovami „obidvoch snemovní“ nahrádza spojkou „a“ a vypúšťajú sa slová „a o schôdzke predsedníctva snemovne“.

19. V § 55 ods. 3 sa vypúšťa predposledná veta.

20. V § 56 ods. 1 sa za slová „o schôdzkach“ vkladajú slová „predsedníctiev a“.

21. § 58 znie:

(1) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, pôsobnosť Federálneho zhromaždenia podľa čl. 58 ústavného zákona.

(2) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia ďalej najmä

a) zvoláva zasadania a vyhlasuje ich za skončené podľa čl. 32 ods. 3 a čl. 33 ods. 2 ústavného zákona,

b) uznáša sa na zvolaní spoločnej schôdzky obidvoch snemovní v prípadoch podľa čl. 34 ústavného zákona a navrhuje ich denný program,

c) rozhoduje podľa čl. 52 ústavného zákona,

d) koordinuje plán práce snemovní a ich orgánov,

e) koordinuje prácu výborov a prerokúva, ak je to potrebné, ich stanoviská a správy; môže navrhnúť, aby sa výbory vecou znova zaoberali, alebo oznámiť príslušnému orgánu vlastné stanovisko; o svojom rozhodnutí informuje predsedníctvo snemovne,

f) schvaľuje plán zahraničných stykov Federálneho zhromaždenia a rozhoduje o prijímaní a vysielaní delegácií Federálneho zhromaždenia; prihliada pritom na rovnoprávne zastúpenie snemovní,

g) schvaľuje návrh rozpočtu Federálneho zhromaždenia,

h) určuje, v akom rozsahu a v akom poradí podpredsedovia zastupujú predsedu Federálneho zhromaždenia,

ch) rozhoduje o plnom, prípadne o čiastočnom alebo dočasnom uvoľnení zo zamestnania poslancov, u ktorých to vyžaduje výkon ich funkcie,

i) vymenúva vedúceho Kancelárie Federálneho zhromaždenia,

j) vyhlasuje voľby podľa čl. 44 ods. 5 a čl. 59 ústavného zákona, k) zisťuje, že súhlasné uznesenia obidvoch snemovní (čl. 29 ods. 3 a čl. 44 ods. 1 ústavného zákona) sa stali uznesením Federálneho zhromaždenia alebo že uplynula trojmesačná lehota podľa čl. 44 ods. 1 ústavného zákona a že uznesenie jednej snemovne sa stalo uznesením Federálneho zhromaždenia,

k) zisťuje, že súhlasné uznesenia obidvoch snemovní (čl. 29 ods. 3 a čl. 44 ods. 1 ústavného zákona) sa stali uznesením Federálneho zhromaždenia alebo, že uplynula trojmesačná lehota podľa čl. 44 ods. 1 ústavného zákona a že uznesenie jedenej snemovne sa stalo uznesením Federálneho zhromaždenia.

l) vyhlasuje zákony Federálneho zhromaždenia (čl. 45 ods. 3 ústavného zákona).

(3) Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia predkladá opatrenia urobené podľa čl. 58 ústavného zákona snemovniam na schválenie na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia. Podáva im aj správy o svojej ostatnej činnosti.“

22. V § 59 ods. 2 sa pripája táto ďalšia veta:

„Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov; na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.“

23. § 61 sa označuje ako odsek 1, ku ktorému sa pripájajú tieto ďalšie písmená:

e) rozhoduje po prerokovaní s predsedami snemovní o tom, kedy možno výnimočne upustiť od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru (§ 38 ods. 4),

f) prikazuje výborom po prerokovaní s predsedami snemovní návrhy zákonných opatrení a iné návrhy,

g) zabezpečuje styk s vládou Československej socialistickej republiky a s národnými radami.“

24. K § 61 sa pripája odsek 2 tohto znenia:

(2) Predseda Federálneho zhromaždenia podáva Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia správu o opatreniach, ktoré urobil.“

25. § 63 ods. 1 prvá veta znie:

„Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov, overovateľa a ďalších členov predsedníctva snemovne.“

26. § 64 znie:

(1) Predsedníctvo snemovne

a) pripravuje schôdzky snemovne a uznáša sa na ich zvolaní, ak nejde o spoločné schôdzky obidvoch snemovní, a podáva jej správy o svojej činnosti a o činnosti jej orgánov,

b) prerokúva otázky týkajúce sa vnútorných organizačných pomerov snemovne a podrobnejších pravidiel jej rokovania,

c) prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, pokiaľ na to nesplnomocní predsedu snemovne,

d) prerokúva, ak je to potrebné, stanoviská a správy výborov a predkladá ich Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením,

e) určuje, v akom poradí zastupujú predsedu snemovne ostatní členovia predsedníctva,

f) rozhoduje v disciplinárnom konaní proti poslancom snemovne.

(2) Predsedníctvo snemovne môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov, ak sa prerokúvajú veci, ktoré sa činnosti výborov týkajú, alebo ak o to požiada výbor. Na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.“

27. § 65 znie:

„Predseda snemovne

(1) Predseda snemovne:

a) zastupuje snemovňu navonok,

b) vedie schôdzky snemovne, ak nejde o spoločnú schôdzku obidvoch snemovní,

c) podpisuje uznesenia snemovne,

d) prikazuje výborom na prerokovanie návrhy zákonov a medzinárodných zmlúv a iné návrhy, ak je na to predsedníctvom snemovne splnomocnený.

(2) Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správu o opatreniach, ktoré urobil.

(3) Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, a ak sú zaneprázdnení, ďalší členovia predsedníctva podľa uznesení predsedníctva snemovne.“

28. § 68 ods. 2 znie:

(2) Výbory prerokúvajú veci, ktoré im boli prikázané [§ 61 ods. 1 písm. f), § 64 ods. 1 písm. c) a § 65 ods. 1 písm. d)], a veci, ktoré sú obsiahnuté v ich pláne práce; prerokúvajú najmä návrhy zákonov, zákonných opatrení a medzinárodných zmlúv a zisťujú, či zákony, zákonné opatrenia a predpisy vydané na ich vykonanie sa uplatňujú v súlade s cieľmi sledovanými ich vydaním alebo či sa nedostali do rozporu s potrebami rozvoja spoločnosti; ďalej rokujú o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o správach rezortov o plnení ich úloh, o podnetoch poslancov z volebných (pracovných) obvodov a o ďalších veciach, na prerokúvaní ktorých sa uznesú na návrh niektorého svojho člena.“

29. § 70 ods. 2 znie:

(2) Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to ustanoví snemovňa, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru alebo ak to navrhne predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.“

30. § 71 ods. 3 znie:

(3) Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže ďalej zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom výboru.“

31. § 72 znie:

(1) Výbor snemovne je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.

(2) Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný hlas.

(3) Inak platia pre rokovania výboru obdobne ustanovenia § 12, 13, 14, 17 a 18.“

32. § 73 ods. 2 znie:

(2) Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy.“

33. § 73 ods. 4 prvá veta znie:

„Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne zastupovať inými členmi vlády a výnimočne svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor netrvá na osobnej účasti príslušného člena vlády.“

34. § 76 ods. 1 znie:

(1) Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných schôdzok výborov sa ich predsedovia striedajú.“

35. § 77 ods. 1 znie:

(1) Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné schôdzky a predkladať spoločné správy a návrhy. Pre vedenie spoločných schôdzok platí ustanovenie § 76.“

36. V § 80 sa pripája tento nový odsek 3:

(3) Poslanci sú povinní aktívne pracovať vo volebných (pracovných) obvodoch, udržiavať pravidelný styk s občanmi, objasňovať a presadzovať politiku Národného frontu a skúsenosti takto získané využívať vo svojej práci v orgánoch Federálneho zhromaždenia.“

37. § 81 ods. 1 písm. b) a písm. c) znie:

b) požadovať od Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i od predsedníctva snemovne informácie potrebné pre svoju činnosť,

c) zúčastniť sa na schôdzkach druhej snemovne a na schôdzkach výborov obidvoch snemovní,“.

Doterajšie písmená c), d) a e) sa označujú ako písmená d), e) a f).

38. § 82 ods. 3 znie:

(3) Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Náhradu ušlého zárobku uhrádza prostredníctvom organizácie, v ktorej je poslanec v pracovnom pomere, štát z prostriedkov rozpočtu Federálneho zhromaždenia. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhrádza náhradu ušlého zárobku Kancelária Federálneho zhromaždenia priamo. Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodlo o uvoľnení poslanca, môže mu priznať funkčnú odmenu zodpovedajúcu rozsahu uvoľnenia a závažnosti úloh, na ktoré bol uvoľnený, ktorá sa mu vypláca popri ušlom zárobku.“

39. § 82 ods. 5 znie:

(5) Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní patrí miesto náležitostí uvedených v odseku 3 funkčný plat, ktorého výšku určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, ktoré môže tiež ustanoviť, kedy im patria náhrady sťahovacích výdavkov. Funkčný plat patrí predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia a predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní ešte po dobu troch mesiacov po skončení ich funkcie.“

40. V § 86 ods. 3 sa slová „generálny tajomník Federálneho zhromaždenia“ nahrádzajú slovami „vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia“.


Čl. II

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Svoboda v. r.

Dr. Hanes v. r.

Dr. Štrougal v. r.