Ústavný zákon č. 155/1969 Zb.Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy

(v znení č. 326/1991 Zb., 493/1992 Zb.)

Čiastka 48/1969
Platnosť od 23.12.1969
Účinnosť od 29.10.1992

155

ÚSTAVNÝ ZÁKON

zo 17. decembra 1969,

ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto ústavnom zákone:


§ 1

Ôsma hlava ústavy (ústavného zákona č. 100/1960 Zb.) sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 98 znie:

(1) Súdnictvo v Československej socialistickej republike vykonávajú volené a nezávislé súdy.

(2) Súdy sú: Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, krajské a okresné súdy a vojenské súdy.

(3) Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou pôsobnosťou, ale inak označené.

(4) Pôsobnosť súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.“

2. Článok 99 znie:

(1) Najvyšším súdnym orgánom v Československej socialistickej republike je Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, ktorý sleduje rozhodovanie najvyšších súdov republík, dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho jednotnosť tým, že

a) rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov v prípadoch ustanovených zákonom,

b) rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík a všetkých vojenských súdov,

c) zaujíma stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.

(2) Najvyšší súd Československej socialistickej republiky ďalej rozhoduje o uznaní rozhodnutí cudzozemských súdov na území Československej socialistickej republiky, v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi a pred štátnymi notárstvami určuje príslušnosť súdov a štátnych notárstiev a rozhoduje kompetenčné spory a v prípadoch určených zákonom preskúmava zákonnosť rozhodnutí federálnych orgánov štátnej správy. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky preskúmava zákonnosť právoplatných rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti; výnimky môže ustanoviť zákon Federálneho zhromaždenia iba v stannom konaní alebo v konaní pred súdmi za brannej pohotovosti štátu.

(3) V Českej socialistickej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej socialistickej republiky, v Slovenskej socialistickej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky. Najvyšší súd republiky dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých ostatných súdov republiky.“

3. Článok 100 znie:

(1) V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní sudcovia z ľudu a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže rozhodovať iba sudca z povolania.

(2) Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní.

(3) Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.“

4. Článok 101 znie:

(1) Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania vojenských súdov volí Federálne zhromaždenie; sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zvolí spravidla z rovnakého počtu občanov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Sudcov najvyšších súdov republík a sudcov z povolania krajských a okresných súdov volí národná rada príslušnej republiky.

(2) Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky volí zo sudcov tohto súdu Federálne zhromaždenie. Ak za predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zvolilo občana Českej socialistickej republiky, zvolí za podpredsedu občana Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

(3) Sudcovia z ľudu krajských a okresných súdov sú volení národnými výbormi; voľby sudcov z ľudu vojenských súdov upraví zákon.

(4) Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov; sudcovia z ľudu sú volení na dobu štyroch rokov.

(5) Sudcovia môžu byť odvolaní orgánom, ktorý ich zvolil. Podmienky odvolania, ako aj podmienky iného zániku funkcie sudcu pred skončením volebného obdobia ustanovia zákony upravujúce voľby sudcov.“

5. Z článku 102 sa vypúšťa odsek 2.

6. Doterajšie znenie článku 104 sa na konci dopĺňa slovami „Československej socialistickej republiky“ a označuje sa ako odsek 1.

Pripája sa k nemu odsek 2, ktorý znie:

(2) Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Československej socialistickej republiky, Generálnu prokuratúru Českej socialistickej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej socialistickej republiky a na nižšie články, ktoré ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. Na čele generálnych prokuratúr republík stoja generální prokurátori republík.“

7. Článok 105 znie:

(1) Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva prezident Československej socialistickej republiky. Ak generálnym prokurátorom Československej socialistickej republiky je občan Českej socialistickej republiky, bude za jeho prvého námestníka vymenovaný občan Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

(2) Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo národnej rady príslušnej republiky. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, ktorý tiež môže predsedníctvu národnej rady príslušnej republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky odvolalo.

(3) Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Československej socialistickej republiky navrhnúť, aby ho z funkcie odvolal.

(4) Generálny prokurátor republiky je v celom rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedný národnej rade príslušnej republiky.“

8. Článok 106 znie:

(1) Orgány prokuratúry vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Vo všetkej svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.

(2) Orgány Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a vojenských prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky. Generální prokurátori republík sú mu podriadení pri výkone dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov vydaných orgánmi Československej socialistickej republiky.

(3) Orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike sú podriadené generálnemu prokurátorovi príslušnej republiky. Generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky sú výnimočne podriadené v prípadoch ustanovených v zákone.“

9. Za čl. 106 sa vkladá čl. 106a, ktorý znie:

„Čl. 106a

Zprávy o stave socialistickej zákonnosti

(1) Federálne zhromaždenie prerokúva správy Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky o stave socialistickej zákonnosti.

(2) Národná rada príslušnej republiky prerokúva správy najvyššieho súdu republiky a generálneho prokurátora republiky o stave socialistickej zákonnosti.“


§ 2

Rozhodnutia súdov sú platné a vykonateľné v celej Československej socialistickej republike.

§ 3

Federálne zhromaždenie upravuje zákonom organizáciu a činnosť súdov a právne postavenie sudcov a justičných čakateľov.

§ 4

(1) Volebné obdobie Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov a vojenských súdov sa končí dňom, keď budú zvolení sudcovia podľa tohto ústavného zákona, najneskôr 30. júnom 1970.

(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa týka i sudcov zvolených podľa ústavného zákona č. 81/1968 Zb., ktorým sa prechodne upravujú niektoré otázky volieb sudcov, v znení ústavného zákona č. 57/1969 Zb.

(3) Dokiaľ nebudú ustavené Najvyšší súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky a Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky, vykonáva ich pôsobnosť doterajší Najvyšší súd.


§ 5

Zrušuje sa ústavný zákon č. 81/1968 Zb. v znení ústavného zákona č. 57/1969 Zb.

§ 6

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.


Svoboda v. r.

Dr. Hanes v. r.

Ing. Černík v. r.