Vyhláška č. 179/1968 Zb.Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí o niektorých ďalších zmenách vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 91/1968 Zb.

Čiastka 48/1968
Platnosť od 29.12.1968 do31.12.1975
Účinnosť od 01.01.1969 do31.12.1975
Zrušený 128/1975 Zb.

OBSAH

179

VYHLÁŠKA

Ministerstva práce a sociálnych vecí

z 20. decembra 1968

o niektorých ďalších zmenách vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 91/1968 Zb.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje po dohode s Ústrednou radou odborov a so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 143 ods. 1 až 3 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonov č. 89/1968 Zb. a č. 161/1968 Zb. (ďalej len „zákon“):


Čl.I

Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 91/1968 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

1. Paragraf 1 ods. 4 sa zrušuje; v dôsledku toho sa doterajší odsek 5 označuje ako odsek 4.

2. Paragraf 3 ods. 1 znie:

(1) Funkcionárom národného výboru a funkcionárom komisie ľudovej kontroly, u ktorých sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 41), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov i ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, započítava sa doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári po skončení výkonu funkcie vrátili do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ úprava podľa odseku 2 nie je pre nich výhodnejšia; to platí aj vtedy, ak v čase výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.“

3. Paragraf 5 ods. 2 písm. a) a b) znie:

a) doba vojenskej služby v Červenej armáde od 1. januára 1923 do 21. júna 1941,

b) doba vojenskej služby v československých légiách po 11. novembri 1918,“

4. Paragraf 6 znie:

㤠6

K § 7 ods. 1 písm. b) zákona

(1) Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

a) doba vojenskej služby v Červenej armáde od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b) doba vojenskej služby v československých légiách do 11. novembra 1918,

c) doba vojenskej služby vo vojenských jednotkách Slovenskej republiky rád a v armáde Maďarskej republiky rád v roku 1919,

d) doba účasti na protivojnových vzburách za prvej svetovej vojny,

e) doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,

f) doba vojenskej služby v útvaroch československých zahraničných armád, 1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

g) doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili priamych bojov s fašistami alebo záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa buď na území československého štátu a Sovietskeho zväzu, alebo v inej európskej krajine,

h) doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v čase od prekročenia československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939 do dňa vstupu do armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,

ch) doba strávená v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,

i) doba účasti v Slovenskom národnom povstaní alebo na inom domácom alebo zahraničnom odboji v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

j) doba zajatia, pokiaľ bolo v súvislosti s dobou započitateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,

k) doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

(2) Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

a) v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Sovietskeho zväzu (Sovietskeho Ruska) v čase od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

b) v jednotkách 1. československého armádneho zboru v Sovietskom zväze v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,

c) v poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili boja proti fašizmu na západnom fronte, a v poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,

d) výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo v spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov, letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,

e) v 1. Československej armáde na Slovensku v čase Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,

f) československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,

g) v poľných útvaroch československých légií alebo v spojeneckých armádach v čase od 1. augusta 1914 do 11. novembra 1918,

h) v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. c) a g).

(3) Dobe poľnej služby kladie sa na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

(4) Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a služby v poli (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.“

5. V § 9 sa pripája nový odsek 4, ktorý znie:

(4) Pracovníčke, ktorá je zamestnaná v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej poľnohospodárskej organizácii, sa započítava ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak spĺňala v tej dobe podmienky ustanovené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny v § 1 ods. 3 vyhlášky č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb.“

6. Paragraf 13 ods. 4 znie:

(4) Prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch*) sa počítajú do hrubých zárobkov dosiahnutých v tej dobe, v ktorej boli vyplatené.

7. Paragraf 14 ods. 3 znie:

(3) Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, ani keď pracovníčka nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve. Ak je to pre pracovníčku výhodnejšie, neprihliada sa na dobu, po ktorú sa jej po prevedení na inú prácu pre tehotnosť alebo materstvo poskytoval vyrovnávací príspevok, ani na príjmy dosiahnuté v tejto dobe."

8. Za § 16 sa vkladá nový § 16a, ktorý znie:

㤠16a

Dôchodok ako hlavný zdroj výživy

K § 18 ods. 5, § 28 ods. 4, § 31 ods. 3 a § 122a zákona

Dôchodok sa spravidla považuje za hlavný zdroj výživy dôchodcu, ak jeho iný príjem nie je vyšší ako 200 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, vyšší ako 400 Kčs mesačne. Na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka sa neprihliada, ak sú tieto osoby staršie ako 70 rokov."

9. Paragraf 19 znie:

㤠19

K § 22 a § 107f ods. 6 zákona

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie zdravia následkom účasti v odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak táto súvislosť nie je vylúčená povahou prípadu.„

10. V § 25 ods. 3 a v § 73 ods. 4 sa menia hranice veku dieťaťa z 25 na 26 rokov.

11. V § 27 ods. 2 písm. a) sa suma 250 Kčs zvyšuje na 400 Kčs a suma 375 Kčs sa zvyšuje na 600 Kčs.

12. V § 59 ods. 1 sa za slová „vedeckí pracovníci" vkladá slovo „novinári,".

13. V § 60 ods. 2 sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.

14. V § 60 ods. 3 sa pripája ďalšia veta, ktorá znie:

„Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 len doba, za ktorú bol zaplatený príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 62)."

15. Paragraf 62 znie:

㤠62

Úhrada dlžného príspevku

Okresný národný výbor môže príspevok dlžný za dobu pred 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; pritom obdobne platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.*) Dlžný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma nesmie však klesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku."

16. Paragraf 65 ods. 1, 2 a 4 znie:

㤠65

Nemocenské

(1) Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

(2) Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, vedeckým pracovníkom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

(4) Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského ustanovená v predchádzajúcom odseku o 20 %.“

17. Paragraf 67 sa zrušuje.

18. V § 71 ods. 3 pod písm. a) sa označenie Odborového zväzu zamestnancov školstva a kultúry mení na označenie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy a pod písmenom d) sa slová „Československé ústredie knižnej kultúry“ nahrádzajú slovami „Ministerstvo kultúry a informácií alebo orgán ním poverený“.

19. V § 113 ods. 1 druhej vete sa suma 50 Kčs zvyšuje na 70 Kčs.

20. V § 116 sa suma 50 Kčs zvyšuje na 70 Kčs.

21. V § 123 písm. i) sa za slová „ vedeckých pracovníkov“ vkladá slovo „novinárov,“.

22. Za § 145 sa vkladá nový § 145a, ktorý znie:

㤠145a

Priemerný mesačný zárobok v mimoriadnych prípadoch

K § 107c zákona

Priemerný mesačný zárobok účastníka odboja, ktorý pre zdravotné poškodenie utrpené v súvislosti s odbojovou činnosťou zmenil svoje doterajšie zamestnanie, sa zisťuje z hrubých zárobkov rovnako kvalifikovaných pracovníkov v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, a to za posledných desať, prípadne za posledných päť kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, alebo ak ide o starobný dôchodok a je to výhodnejšie pre účastníka odboja, pred rokom, v ktorom skončil zamestnanie.“


Čl.II

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.


Prvý námestník ministra:

Ing. Tomášek v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Paragraf 20 až 24 vyhlášky č. 101/1966 Zb.

*) Paragraf 319 Občianskeho súdneho poriadku.