Pokyny č. 69/1966 Zb.Metodické pokyny pre vypracovanie vávrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967

(v znení č. 14/1967 Zb.)

Čiastka 26/1966
Platnosť od 20.09.1966 do31.12.1967
Účinnosť od 28.02.1967 do31.12.1967

OBSAH

69

METODICKÉ POKYNY

Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií

z 10. augusta 1966

pre vypracovanie návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967

Štátna plánovacia komisia a Ministerstvo financií ustanovujú podľa § 391 ods. 1 a 2 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. a § 20 zákona č. 8/1959 Zb., ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení rozpočtovými prostriedkami:

PRVÁ HLAVA

ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

(1) Podľa týchto metodických pokynov vypracujú návrh štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 (ďalej len „návrh plánu“- „návrh rozpočtu“) ústredné orgány. Národné výbory sa pri vypracovaní návrhu štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu spravujú osobitnými metodickými pokynmi.*)

(2) Ústrednými orgánmi sa v týchto metodických pokynoch rozumejú:

a) ministerstvá a ostatné ústredné orgány, ktorým štátny plán a štátny rozpočet priamo ukladajú úlohy alebo vymedzujú prostriedky (pritom ústredným orgánom jednotných roľníckych družstiev sa rozumie Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva),

b) Ústredná rada družstiev, Ústredný sväz výrobných družstiev a Ústredný sväz spotrebných družstiev ako ústredné orgány družstiev,

c) Ústredný výbor Národného frontu ako ústredný orgán príslušných plánujúcich spoločenských organizácií a Ústredná rada odborov,

d) Slovenská národná rada a jej orgány.

Článok 2

(1) Základom pre vypracovanie návrhu plánu a návrhu rozpočtu sú smerné úlohy na rok 1967 ustanovené vládou v rámci základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva do roku 1970, vrátane doplňujúcich uznesení vlády, a ďalej najmä všestranná analýza východiskového stavu ekonomiky, výsledky prieskumu trhu a výsledky rokovania medzi odberateľmi a dodávateľmi. Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu sa vychádza z rámcových podmienok hospodárenia podnikov platných od 1. januára 1967.

(2) V rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi vypracuje sa aj výhľad na rok 1968, prípadne na rok 1969.

(3) Súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú komentáre a rozbory odôvodňujúce návrh v jeho jednotlivých častiach a v celej komplexnosti.

Článok 3

Sústava ukazovateľov

(1) Návrh plánu a rozpočtu sa vypracuje v sústave ukazovateľov obsiahnutých vo vzoroch formulárov,*) v zoznamoch a v rozpočtovej skladbe, ktoré sú súčasťou týchto metodických pokynov. Vybraté ukazovatele tejto sústavy sa navrhnú vláde ako záväzné úlohy a záväzné limity. Zoznam predpokladaných záväzných úloh a záväzných limitov je súčasťou metodických pokynov. Okrem toho sa vláde navrhnú na prerokovanie i orientačné ukazovatele, ktoré sú určené týmito metodickými pokynmi, alebo sa vymedzia v priebehu prác na návrhu štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

(2) Organickou súčasťou návrhu plánu a rozpočtu sú i ukazovatele, ktoré umožňujú posúdiť a aktívne ovplyvňovať vytváranie žiadúcich oblastných proporcií, najmä pokiaľ ide o rozvoj hospodárstva na Slovensku. Spôsob a rozsah vypracovania a predloženia návrhu plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko je ustanovený článkom 7.

(3) Pokiaľ nie je ustanovené inak, uvádzajú sa údaje

a) za rok 1966 (skutočnosť) v cenách a podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1. januáru 1967; pokiaľ nebudú v čase vypracovania návrhu plánu a rozpočtu známe konečné údaje za rok 1966, uvedie sa očakávaná skutočnosť;

b) za rok 1967

aa) v cenách podľa metodiky roku 1966 a v organizácii k 1. januáru 1967,

bb) v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967; vo vzťahu k zahraničnému obchodu sa cenami roku 1967 rozumejú ceny zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) zahraničného obchodu franko československé hranice;

c) za rok 1968, prípadne 1969 v cenách podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967. Spolu s návrhom plánu a rozpočtu sa predložia prepočty vplyvov cenových a metodických zmien, pokiaľ ich priamo nepredpisujú jednotlivé vzory formulárov. V prípade, že sa vykonajú organizačné zmeny k 1. januáru 1967, uvedie sa ich vplyv v komentári.

Postup pri vypracovaní a predkladaní návrhu plánu a rozpočtu

Článok 4

(1) Základnou plánujúcou jednotkou je podnik alebo iná jemu na roveň postavená organizácia.

(2) Orgány bezprostredne nadriadené podnikom a rozpočtové organizácie predložia návrh plánu alebo rozpočtu svojmu nadriadenému orgánu za všetky svoje podriadené jednotky a za svoju vlastnú činnosť. V prípadoch a rozsahu ustanovenom v príslušných častiach týchto metodických pokynov predložia svoje návrhy takisto orgánom Slovenskej národnej rady a krajským národným výborom.

(3) Súčasne s predložením návrhu plánu svojim nadriadeným orgánom predložia výrobné hospodárske jednotky základnú informáciu o návrhu plánu (čl. 10 - 12) v jednom vyhotovení aj Štátnej plánovacej komisii, ktorá výsledky spracovania podkladov poskytne príslušným odvetvovým a odborným ústredným orgánom.

(4) Podniky prerokujú s príslušnou pobočkou Štátnej banky československej (výrobné hospodárske jednotky s príslušným odborovým odborom banky) návrhy plánov v rozsahu odôvodňujúcom potrebu úveru a devízových prostriedkov od banky; najmä prerokujú tie časti plánu, pre realizáciu ktorých prostriedky od banky potrebujú, alebo v oblasti ktorých je kontrola použitia celospoločenských finančných prostriedkov uložená banke. V komentári uvedú prípadné nezhody, ich dôvody a vyčíslia dôsledky.

Článok 5

(1) Ústredné orgány riadia práce na návrhu plánu a rozpočtu za hospodárstvo, ktoré je im podriadené, a vypracujú komplexný návrh. Pritom spolupracujú so Štátnou plánovacou komisiou, s Ministerstvom financií a s ostatnými odbornými orgánmi vlády, s orgánmi Slovenskej národnej rady, s ústrednými orgánmi dodávateľov a odberateľov a s krajskými národnými výbormi.

(2) Ústredné orgány za hospodárstvo nimi riadené predložia svoje návrhy Štátnej plánovacej komisii, Ministerstvu financií a ďalším orgánom v lehotách ustanovených smernicou Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií zo 14. júna 1966 o postupe a lehotách pri vypracovaní štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1967 (č. 102 100/66-SM/3; č. 11/23500/66).

(3) Ústredné orgány predložia

a) Štátnej plánovacej komisii návrh plánu (bez finančného plánu, plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác) v troch vyhotoveniach, návrh rozpočtu vrátane finančného plánu v dvoch vyhotoveniach, návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác v jednom vyhotovení;

b) Ministerstvu financií návrh rozpočtu vrátane finančného plánu vo dvoch vyhotoveniach, návrh ostatných častí plánu v jednom vyhotovení (bez plánu kádrov);

c) Štátnej komisii pre techniku v troch vyhotoveniach

aa) návrh plánu rozvoja vedy a techniky na súhrnnom formulári obsahujúcom údaje štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu, ktorý sa za neinvestičné finančné prostriedky vypracuje podľa tretej hlavy, článku 88 ods. 14,

bb) návrh plánu projektových prác;

d) Štátnej banke československej všetky časti návrhu plánu vrátane finančného (okrem osobitnej časti plánu a plánu kádrov) v jednom vyhotovení;

e) návrh plánu a rozpočtu v priereze za Slovensko aj príslušným orgánom Slovenskej národnej rady, a to podľa článku 7.

(4) Ministerstvá baníctva a ťažkého priemyslu predložia návrh plánu takto:

a) Ministerstvo baníctva celkový návrh plánu bez údajov za Ústrednú správu uránového priemyslu; rozsah podkladov za palivový priemysel, rudné bane a magnezitové závody a za Ústredný geologický úrad dohodne Ministerstvo baníctva so Štátnou plánovacou komisiou;

b) Ministerstvo ťažkého priemyslu celkový návrh plánu a oddelene návrh plánu za odvetvie strojárstva (MTP-1) a oddelene za odvetvie hutníctva (MTP-2).

Podrobnosti o rozsahu ukazovateľov dohodnú uvedené ministerstvá so Štátnou plánovacou komisiou.

(5) Ústredné orgány predložia návrhy príslušných častí plánu vyjadrujúcich vzťah k Ministerstvu baníctva a k Ministerstvu ťažkého priemyslu v členení podľa odseku 4.

(6) V pokynoch k jednotlivým častiam plánu a rozpočtu sa uvádzajú prípadné ďalšie podrobnosti o spôsobe predkladania návrhu plánu a rozpočtu.

(7) Štátna komisia pre techniku predloží

a) Štátnej plánovacej komisii návrh plánu rozvoja vedy a techniky v troch vyhotoveniach a návrh plánu projektových prác v jednom vyhotovení;

b) Ministerstvu financií a Štátnej banke československej návrh plánu rozvoja vedy a techniky a návrh plánu projektových prác po jednom vyhotovení;

c) Ministerstvu zahraničného obchodu príslušné údaje návrhu plánu rozvoja vedy a techniky týkajúce sa zahraničného obchodu;

d) okrem toho predloží Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej komisii návrh finančného zabezpečenia neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky podľa jednotlivých ústredných orgánov, a to spôsobom a formou dohodnutou s Ministerstvom financií.

Článok 6

(1) Pri vypracovaní návrhu plánu a rozpočtu národných výborov príslušné odvetvové ústredné orgány najmä:

a) poskytujú krajským národným výborom potrebné podklady (ekonomické rozbory a pod.) a odbornú pomoc;

b) vyjadria sa k návrhom predkladaným krajskými národnými výbormi, a to z hľadiska celoštátnej koncepcie rozvoja odvetví, efektívnosti vynakladaných prostriedkov a pod.;

c) budú koordinovať technický rozvoj odvetví riadených národnými výbormi.

(2) Príslušné odvetvové ústredné orgány dohodnú s jednotlivými krajskými národnými výbormi a s Národným výborom hl. mesta Prahy rozsah údajov, ktoré im krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy predložia súčasne s predložením svojich návrhov plánov a rozpočtov; dohoda sa uzavrie najneskôr dva mesiace pred termínom predloženia návrhu plánu a rozpočtu krajskými národnými výbormi (Národným výborom hl. mesta Prahy).

Článok 7

Spôsob a postup plánovania rozvoja hospodárstva na Slovensku

(1) Návrh plánu a rozpočtu za hospodárstvo na Slovensku sa vypracuje takto:

a) návrh plánu okrem niektorých častí uvedených v písmene b) tohto odseku sa vypracuje metódou územného prierezu, to znamená, že príslušné ukazovatele zahŕňajú i činnosť závodov na Slovensku podriadených podnikom v českých krajoch, ale nezahŕňajú činnosť závodov v českých krajoch podriadených podnikom na Slovensku;

b) návrh finančného plánu a rozpočtu, návrh ekonomického členenia a štruktúry priemyslovej produkcie sa vypracuje za organizačne ucelené jednotky (podniky a im na roveň postavené organizácie), a to bez ohľadu na to, či sú riadené výrobnými hospodárskymi jednotkami so sídlom v českých krajoch alebo na Slovensku;

c) podrobnejší spôsob a rozsah ukazovateľov pre vypracovanie prierezu za Slovensko je bližšie vymedzený v jednotlivých častiach týchto metodických pokynov a vo vzoroch formulárov;

d) prípadné odchýlky od ustanoveného spôsobu a postupu vypracovania návrhu plánu v územnom priereze za Slovensko dohodnú príslušné ústredné orgány so Slovenskou plánovacou komisiou, prípadne s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(2) Podniky na Slovensku so sídlom v českých krajoch za závody na Slovensku predložia svoje návrhy plánov v rozsahu vymedzenom v odseku 1 okrem nadriadeným orgánom aj príslušnému povereníctvu Slovenskej národnej rady a v odvetviach, v ktorých nepôsobia tieto orgány, priamo Slovenskej plánovacej komisii (s výnimkou osobitných častí plánov).

(3) Výrobné hospodárske jednotky predložia svoje návrhy plánov (vrátane finančného) za podniky so sídlom na Slovensku (ukazovatele vykonávacieho plánu podľa odseku 1 písm. a) i za závody) aj Slovenskej plánovacej komisii; návrh finančného plánu s komentárom okrem toho aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie; v odvetviach, v ktorých pôsobia povereníctva Slovenskej národnej rady, predložia výrobné hospodárske jednotky uvedené návrhy i týmto orgánom. Výrobné hospodárske jednotky predložia uvedené návrhy orgánom Slovenskej národnej rady v rozsahu, v ktorom ich podľa týchto metodických pokynov odvetvové ústredné orgány predložia orgánom Slovenskej národnej rady a ďalej v rozsahu uvedenom priamo v príslušných vzoroch formulárov. Rozpočtové a príspevkové organizácie postupujú obdobne.

(4) Ústredne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne, výrobné hospodárske jednotky a ostatné organizácie predložia návrh plánu rozvoja vedy a techniky za činnosť všetkých svojich pracovísk umiestnených na Slovensku v jednom vyhotovení aj Slovenskej komisii pre techniku.

(5) Povereníctva (komisie) Slovenskej národnej rady predložia návrh plánu a rozpočtu príslušným ústredným orgánom a Slovenskej plánovacej komisii, návrh finančného plánu a rozpočtu aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie, a to v plnom rozsahu ukazovateľov za organizácie, za ktoré vystupujú ako nositelia plánu; za ostatné organizácie príslušného odvetvia len v rozsahu ukazovateľov dohodnutom so Slovenskou plánovacou komisiou a s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie.

(6) Odvetvové ústredné orgány vypracujú návrh plánu v rozsahu ustanovenom týmito metodickými pokynmi aj za hospodárstvo na Slovensku a predložia ho súčasne s návrhom za ČSSR jednak orgánom uvedeným v čl. 5, jednak Slovenskej plánovacej komisii; návrh plánu rozvoja vedy a techniky a plánu projektových prác v jednom vyhotovení aj Slovenskej komisii pre techniku a návrhy rozpočtu za rozpočtové organizácie na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie.

(7) Slovenská plánovacia komisia predloží návrh plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre financie návrh finančného plánu a rozpočtu (vrátane návrhu rozpočtu krajských národných výborov na Slovensku) po prerokovaní v Predsedníctve Slovenskej národnej rady Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu financií. Slovenská komisia pre techniku predloží príslušné časti plánu aj Štátnej komisii pre techniku. Tieto návrhy sú predmetom spoločného rokovania príslušných ústredných orgánov a orgánov Slovenskej národnej rady.

(8) Návrhy plánov a rozpočtov predkladané Štátnou plánovacou komisiou, Ministerstvom financií a Štátnou komisiou pre techniku vláde obsahujú aj návrhy záväzných úloh a záväzných limitov, prípadne aj orientačné ukazovatele rozvoja hospodárstva na Slovensku.

Čl.8

Účasť pracujúcich

Jednotlivé stupne riadenia prerokúvajú návrhy plánu rozvoja nimi riadeného hospodárstva v etapách prípravy i schvaľovania s príslušnými odborovými orgánmi. Oboznamujú ich s jednotlivými problémami a prerokúvajú s nimi stanoviská a spoločný postup pri riešení dôležitých otázok.

DRUHÁ HLAVA

ŠTÁTNY VYKONÁVACÍ PLÁN

Spoločné ustanovenie

Článok 9

Plánovacími aktami v zmysle § 115 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. sú len záväzne ustanovené úlohy dodávok surovín, materiálov a výrobkov v hmotných jednotkách a ich rozpisy na nižší stupeň riadenia, a to za predpokladu, že sa súčasne ustanovia a rozpisujú záväzné limity na odber surovín, materiálov a výrobkov.

Časť I

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PRÍPRAVE NÁVRHU PLÁNU

Článok 10

Základnú informáciu o návrhu plánu vypracujú odborové podniky a trusty, prípadne iné hospodárske organizácie priamo riadené ministerstvami baníctva, ťažkého priemyslu, chemického priemyslu, stavebníctva, spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy (za organizácie železničnej, leteckej a vodnej dopravy, priemyslové a stavebné organizácie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (iba za priemyslové a stavebné organizácie), zdravotníctva (iba za priemyslové organizácie) a školstva (iba za priemyslové organizácie), Ústrednou správou energetiky a Ústrednou správou vodného hospodárstva (iba za stavebné organizácie).

Článok 11

Organizácie uvedené v čl. 10 vypracujú základnú informáciu oddelene podľa odvetví, ktoré u nich prichádzajú do úvahy, a to za odvetvia:

priemyslu (za priemyslovú činnosť podnikov vrátane stavebných prác priemyslových podnikov),

stavebníctva (výkony stavebných organizácií),

obehu (výkony odbytových, zásobovacích, prípadne obchodných organizácií),

dopravy (výkony železničnej, cestnej, leteckej a vodnej dopravy; nie však závodovej dopravy).

Článok 12

Pre predloženie základnej informácie (formulár 01-01) na strojové spracovanie na Štátnej plánovacej komisii platí termín ustanovený hospodárskym organizáciám na predloženie návrhu plánu (31. január 1967).

Časť II

PRIEMYSLOVÁ PRODUKCIA, DODÁVKY A ICH POUŽITIE

Článok 13

Plánovanie celkového objemu produkcie

(1) Celkový objem priemyslovej produkcie sa v návrhu plánu vyjadruje hodnotovými ukazovateľmi, t. j. pomocou ukazovateľov hrubej výroby a výroby tovaru, ktoré majú podkladový charakter; zostavujú sa podnikovou metódou, to znamená, že objem výroby na všetkých nadpodnikových stupňoch je súčtom objemu výroby jednotlivých podnikov; výnimkou je návrh plánu priemyslovej produkcie za Slovensko, kde sa tieto ukazovatele zostavujú metódou územného prierezu.

(2) Plán priemyslovej produkcie výrobných hospodárskych jednotiek a ústredných orgánov zahŕňa produkciu všetkých podriadených priemyslových podnikov; pri ministerstvách stavebníctva a dopravy aj produkciu priemyslových prevádzok a dielní nepriemyslových organizácií.

Plánovanie dodávok a ich použitie

Článok 14

Celkový objem dodávok

(1) Celkový objem dodávok zahŕňa celkové dodávky (odbyt) podnikov a organizácií, a to tak dodávky z výrobných podnikov, ako aj dodávky odbytových organizácií, a to vrátane dodávok obchodného tovaru nakúpeného z iných podnikov. Ukazovateľ objemu dodávok na všetkých stupňoch riadenia obsahuje teda tú časť celkovej realizácie vyrobeného tovaru (vrátane tovaru vedľajších závodov, prevádzok a dielní nepriemyslových organizácií) a predaja obchodného tovaru, ktorá zostane po odpočítaní odbytovo nerealizovaných zložiek výroby tovaru.

(2) V objeme dodávok za Ministerstvo baníctva sa vylúčia duplicity, to znamená, že do objemu dodávok sa zahrnú dodávky tuhých palív realizované cez Uhlozbyt a za ostatné podniky len objem dodávok, ktoré realizujú podniky priamo, teda mimo Uhlozbytu.

(3) Celkový objem dodávok sa člení podľa základných odberateľských oblastí, t. j. na dodávky pre vnútorný obchod, pre vývoz, pre investičnú výstavbu (týka sa iba strojov a zariadení vrátane montáží, náradia a inventára) a pre ostatné účely (pre výrobnú alebo inú spotrebu).

(4) Dodávky pre vnútorný obchod a pre vývoz zahŕňajú všetky dodávky, či už sú výsledkom priemyslovej, poľnohospodárskej a lesníckej výroby alebo činností tzv. slobodných povolaní (napr. trhovej produkcie výtvarníkov) a pod.

(5) Návrh plánu dodávok sa vypracuje podnikovou metódou, to znamená, že celkové objemy dodávok na všetkých nadpodnikových stupňoch riadenia sú súčtom celkových objemov dodávok jednotlivých podnikov.

(6) Ukazovatele podľa odsekov 1 a 3 sa vypracujú na úrovni výrobných hospodárskych jednotiek aj za podniky na Slovensku (podnikovou metódou).

Článok 15

Dodávky pre vnútorný obchod

(1) Objem dodávok pre vnútorný obchod zahŕňa všetky dodávky z vlastnej výroby i dodávky obchodného tovaru určené na predaj v maloobchodnej, prípadne veľkoobchodnej sieti Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu spotrebných družstiev, rovnako ako dodávky určené na predaj obyvateľstvu vykonávaný podnikmi a organizáciami vlastného a ďalších ústredných orgánov.

(2) Dodávky pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho plánu organizácia (výrobná hospodárska jednotka, odbytová organizácia a pod.), ktorá plánuje dodávky daného odboru pre vnútorný obchod v bezprostrednom styku s organizáciami, ktoré príslušné predaje realizujú.

(3) Dodávky z dovozu určené pre vnútorný obchod zahŕňa do svojho celkového objemu dodávok organizácia, ktorá tieto dodávky pre vnútorný obchod bezprostredne realizuje.

Článok 16

Dodávky pre vývoz

Objem dodávok pre vývoz zahŕňa tovar a práce priemyslovej výrobnej povahy dodávané podnikom zahraničného obchodu, prípadne priamo do zahraničia a určené priamo na vývoz do zahraničia alebo na sklady podniku zahraničného obchodu, prípadne výroby (pokiaľ tovar je vyfakturovaný podniku zahraničného obchodu). Ďalej sem patria i dodávky pre podnik zahraničného obchodu Tuzex, prípadne pre ďalšie organizácie predávajúce za cudzozemské platidlá. Nepatria sem dodávky tovaru vyvážaného v rámci výmenných akcií vnútorného obchodu a pod.

Článok 17

Dodávky pre investičnú výstavbu

(1) Do objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa zahŕňajú dodávky strojov a zariadení určené pre investičnú výstavbu vrátane montáží, náradia a inventára a vrátane dodávok pre vlastnú organizáciu, ako aj náklady na dopravné a skladovacie výdavky (u generálnych a finálnych dodávateľov), pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov.

(2) Dodávky investičného charakteru, ktoré sa realizujú prostredníctvom odbytových organizácií, zahrnú do ukazovateľa objemu dodávok pre investičnú výstavbu až príslušné odbytové organizácie. Výrobné podniky dodávajúce odbytovým organizáciám zahrnú tieto dodávky vo svojom pláne do objemu dodávok pre ostatných odberateľov.

Článok 18

Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie

(1) Štruktúra produkcie, dodávok a ich použitie sa vyjadruje jednak v hodnotových ukazovateľoch, jednak v hmotných jednotkách.

(2) Hodnotové ukazovatele štruktúry produkcie, dodávok a ich použitie sa spracúvajú podľa jednotlivých odborov „Jednotnej klasifikácie poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej produkcie“.

(3) Hmotné ukazovatele sú uvedené v Zozname hmotných ukazovateľov poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej produkcie, ktorý je prílohou týchto metodických pokynov.

(4) Do výroby v hmotných jednotkách sa zahŕňa celá výroba bez ohľadu na to, či ide o výrobu určenú na odbyt alebo pre vlastnú potrebu.

(5) Štruktúra produkcie sa vypracuje aj v priereze za Slovensko, a to v rozsahu vymedzenom vo formulárovej časti metodických pokynov.

Článok 19

Plánovanie dodávok z dovozu zo socialistických krajín

(1) Návrh plánu všetkých dodávok z dovozu zo socialistických krajín predložia ústredné orgány nadriadené dovozným odberateľom a doložia ich prepočtom, v ktorom takisto odôvodnia potrebu obchodného tovaru (pre odbytové organizácie a pre kompletáciu vývozných a tuzemských investičných celkov) a potrebu ostatného dovozu strojov (pre údržbu a opravy už skôr dovezených strojov, pre kompletáciu strojárskej výroby a pod.). V prepočte použitia odôvodňujú i potrebu strojov a zariadení pre fond vedy a techniky. (Za dovozného odberateľa sa považujú taktiež odbytové, obchodné alebo iné organizácie, ktoré dovážaný tovar ďalej predávajú na vlastný účet tuzemským odberateľom. Za dovozného odberateľa sa nepovažujú tie organizácie, ktoré doteraz vykonávali púhe znovurozdelenie dovozných prostriedkov. Dočasne platí výnimka pre niektoré hutnícke materiály a suroviny a ďalej pre knihy, noviny a časopisy, a to v zmysle uznesenia vlády č. 223/1966.)

(2) Štátny plán vymedzí jednotlivým ústredným orgánom všetky prostriedky na dovoz zo socialistických krajín formou záväzného limitu, z ktorého bude ako orientačný ukazovateľ vyčlenený objem dovozu strojov a zariadení pre investičnú výstavbu. Pre drobných odberateľov sa ustanoví spoločný limit, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.

(3) Limity na všetok dovoz vrátane strojov a zariadení zo socialistických krajín pre hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným výborom. Odvetvové ústredné orgány budú iba v nevyhnutných prípadoch poskytovať odbornú expertízu o vhodnosti navrhovaných dovozov v záujme unifikácie, typizácie, servisu, dovozu náhradných dielov a pod.

Plánovanie dodávok z dovozu z kapitalistických štátov

Článok 20

Dovoz strojov a zariadení pre investície

(1) Do plánu dovozu strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície sa zahŕňa plánovaný objem dovozu.

(2) Prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre investície z kapitalistických štátov odberateľským rezortom štátny plán neustanoví. Zabezpečujú ich odberateľské výrobné hospodárske jednotky nákupom potrebných devíz v Štátnej banke československej podľa podmienok Štátnej banky československej pre predaj devíz na nákup strojov a zariadení z dovozu pre investičnú výstavbu.

(3) Štátna banka československá spolu s Československou obchodnou bankou budú devízové prostriedky na dovoz poskytovať formou oprávnení na dovoz, a to v rámci objemu celkového dovozu strojov a zariadení pre investície a limitu platieb za tieto stroje, ktorý im záväzne ustanoví štátny plán.

(4) Banka bude prideľovať devízové prostriedky na dovoz strojov formou návratnou (na vnútorný devízový úver) alebo nenávratnou (za súťažnú prirážku). Pri návratnej forme bude banka poskytovať investorom vnútorný devízový úver na nákup strojov a zariadení, pri ktorom sa osobitnou zmluvou medzi bankou, investormi a organizáciami zahraničného obchodu zaručí devízová návratnosť a splácanie poskytnutého devízového úveru, vrátane devízových nákladov mimo ustanovených úloh štátneho plánu. Pri nenávratnej forme získa odberateľ oprávnenie na dovoz až po súťažnom konaní. Súťažné konanie bude sa časove i vecne koordinovať s výberovým konaním pri jednotlivých investičných akciách.

Podrobný postup pri zabezpečovaní devízových prostriedkov na stroje a zariadenia pre investície dovážané z kapitalistických štátov ustanovujú podmienky Štátnej banky československej z júla 1966 a smernice Ministerstva zahraničného obchodu o vykonávaní dovozu.

(5) Ak sa investor rozhodne pre dovoz z kapitalistických štátov, informuje tuzemského výrobcu o tomto zámere (pokiaľ sa obdobné zariadenie vyrába v tuzemsku), aby mal možnosť predložiť konkurenčnú ponuku (avšak bez práva veta).

(6) Dovoz strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investície, ktorý zabezpečujú v rámci svojej obchodnej činnosti odbytové organizácie (napr. Ústredný podnik poľnohospodárskej techniky, Technomat, Kancelárske stroje, Laboratórne potreby), sa uskutočňuje na základe dovozného limitu poskytnutého príslušnej organizácii nadriadeným ústredným orgánom. V rámci tohto limitu si odbytová organizácia zabezpečuje všetky dodávky z dovozu vrátane strojov z kapitalistických štátov pre investičnú výstavbu za podmienok ustanovených bankou bez súťažného konania.

Článok 21

Dovoz tovaru charakteru výrobnej spotreby

(1) Návrh plánu dodávok z dovozu pre výrobnú spotrebu vypracujú ústredné orgány dovozných odberateľov. Dovoznými odberateľmi sa rozumejú odberatelia v zmysle odseku 1 článku 19. Okrem prostriedkov na dovoz surovín, materiálov a výrobkov z nich vyrobených sa do návrhu plánu zahŕňajú aj prostriedky na dovoz obchodného tovaru pre odbytové organizácie, stroje a zariadenia neinvestičnej povahy, ako náhradné diely, výrobky pre kompletizáciu strojárskej výroby, strojárske výrobky pre údržbu a prevádzku a pod.

(2) Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz z kapitalistických štátov pre výrobnú spotrebu (v zmysle odseku 1) jednotlivým ústredným orgánom dovozných odberateľov formou záväzného limitu. Pokiaľ ide o dovozného odberateľa platí obdobne ustanovenie odseku 1 článku 19.

(3) Pre drobných odberateľov sa ustanoví spoločný limit na dovoz, ktorý spravuje a rozdeľuje Ministerstvo zahraničného obchodu.

(4) Limity na dovoz charakteru výrobnej spotreby z kapitalistických štátov pre hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa ustanovia priamo krajským národným výborom.

Článok 22

Osobitné ustanovenia pre plánovanie a zabezpečovanie dovozu pre výrobnú spotrebu

(1) Zrušenie bilančno-dovozných gescií (s dočasnými výnimkami, ktoré ustanovuje uznesenie vlády č. 223/1966) mení niektoré doterajšie podmienky dovozu; podľa zásad prijatých s týmto uznesením bude sa v nových podmienkach postupovať takto:

a) dovozný odberateľ má právo v rámci vlastných dovozných prostriedkov požadovať od dovážajúcej organizácie i dovoz tovaru, ktorý je v obchodnej náplni odbytových organizácií;

b) rozhodnutie odberateľa o dovoze príslušných druhov tovaru nepodlieha súhlasu iných tuzemských organizácií. Dovozný odberateľ je však povinný rešpektovať obchodno-politické kritériá ustanovené Ministerstvom zahraničného obchodu;

c) dovozný odberateľ môže previesť vlastný dovozný limit na odbytové alebo iné tuzemské organizácie s cieľom zvýšiť alebo združiť prostriedky na nákup v zahraničí, poveriť zabezpečením dovozu organizáciu, ktorá má pre dovoz žiadaného druhu tovaru lepšie podmienky, umožniť prípadne dovoz surovín tuzemskému spracovateľovi na výrobu tovaru pre dovozného odberateľa a pod.;

d) v záujme zabezpečenia vzájomných kontaktov a informácií o použití tuzemských zdrojov a dodávok tovaru z dovozu je dovozný odberateľ povinný oznámiť obvyklému tuzemskému dodávateľovi s potrebným predstihom pred dodávkovým obdobím svoj zámer presunúť v podstatnom rozsahu doterajší odber dodávok z tuzemska na odber z dovozu alebo obmedziť doterajší odber z iných dôvodov,

je tuzemský dodávateľ povinný oznámiť tuzemským odberateľom s potrebným predstihom pred ustanovením dovozného limitu vo vykonávacom pláne svoj zámer presunúť v podstatnom rozsahu doterajšie dodávky pre tuzemských odberateľov na vývoz alebo obmedziť dodávky do tuzemska z iných dôvodov;

e) ak dôjde pri jednotlivých výrobkoch v rámci ustanovených dovozných limitov k nevyrovnanosti dopytu s ponukou zodpovedajúcou možnostiam obstarania týchto výrobkov v socialistických štátoch, rokuje dovážajúca organizácia o dodávkach z dovozu priamo s príslušnými dovoznými odberateľmi a v nevyhnutných prípadoch prihliadne na rozdelenie výrobkov, ktoré predpokladal gestor pri prevode doterajších dovozných limitov na odberateľov.

(2) V podrobnostiach sa spravuje vykonávanie dovozu smernicami Ministerstva zahraničného obchodu o prerokúvaní a vykonávaní dovozu.

Článok 23

Dovoz tovaru pre vnútorný obchod

(1) Návrh plánu dodávok tovaru z dovozu pre vnútorný obchod predloží Ministerstvo vnútorného obchodu a Ústredný sväz spotrebných družstiev, pričom uvedú jednak potrebu dodávok na predaj vo vnútornom obchode a jednak potrebu dodávok pre vlastné zásobovanie prevádzky (a v prípade dovozu zo socialistických krajín aj investícií) týchto rezortov.

(2) Štátny plán vymedzí prostriedky na dovoz pre Ministerstvo vnútorného obchodu formou celkového záväzného limitu; dovoz tovaru na predaj vo vnútornom obchode sa uskutočňuje v rámci tohto limitu, a to podľa osobitnej dohody s Ministerstvom zahraničného obchodu.

Článok 24

Informácie o vývoji obchodných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi

Dodávateľské organizácie predložia spolu s návrhom plánu nadriadeným ústredným orgánom informáciu o závažných problémoch a ich príčinách vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi s uvedením opatrení, ktoré robia na ich odstránenie. Pre túto informáciu sa neustanovia formuláre a sústava ukazovateľov.

Článok 25

Ceny používané na vyjadrovanie hodnotových ukazovateľov plánu priemyslovej produkcie, dodávok a ich použitia

(1) Hodnotové ukazovatele sa vyjadrujú v cenách v súlade s ustanovením článku 3 ods. 3, pričom pri ukazovateľoch zostavovaných v porovnateľných cenách sa rozumejú ceny platné k 1. januáru 1966.

(1a) Na vyjadrenie objemu produkcie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú zásady cenovej tvorby platné pre kategórie voľných a limitovaných cien, sa pre ocenenie výrobkov použije:

a) v kategórii voľných cien predpokladaná priemerná realizačná veľkoobchodná cena, príp. cena východiskového obdobia, ktorou pre plán na rok 1967 je veľkoobchodná cena tvorená na základe cenovej prestavby k 1. januáru 1967;

b) v kategórii maximálnych limitovaných cien cena na úrovni hornej hranice;

c) v kategórii smerných limitovaných cien s hornou a dolnou hranicou ustanovená smerná cena; to platí i pre limitované ceny bez ustanoveného rozmedzia.

(2) Ukazovateľ dodávok pre vnútorný obchod sa vyjadruje vo veľkoobchodných a maloobchodných cenách. Ocenenie dodávok spotrebného tovaru z dovozu pre vnútorný obchod sa vykoná po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu.

(3) Objem dodávok pre vývoz rovnako ako objem dovozu sa vyjadruje v cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (FCO). V návrhu štátneho plánu sa objem dodávok pre vývoz rovnako ako objem dovozu vyjadruje aj vo veľkoobchodných cenách.

(3a) Obchodný tovar z dovozu s výnimkou spotrebného tovaru pre vnútorný trh sa (vo formulári č. 02-05 riadok 13-15 a vo formulári č. 02-07 stĺpec 2-5) uvádza v cenách, ktoré pre príslušný obchodný článok vyjadrujú nadobúdaciu hodnotu.

(4) Stavebné, banské, geologické a montážne práce (i pre vlastnú potrebu) sa oceňujú podľa platnej rozpočtovej sústavy.

(5) Investície vlastnej výroby zahrnuté v ukazovateľovi objemu dodávok pre investičnú výstavbu sa vyjadrujú vo veľkoobchodných cenách.

(6) Hodnota prírastku (úbytku) nedokončenej výroby sa vyjadruje vo vlastných nákladoch nedokončenej výroby.

(7) Hodnota prírastku (úbytku) polotovarov, nástrojov a prípravkov vlastnej výroby sa vyjadruje vo veľkoobchodných cenách s výnimkou odvetvia strojárstva, kde sa vyjadruje vo vlastných nákladoch.

Časť III

STAVEBNÍCTVO

Článok 26

Návrh plánu sa vypracuje (okrem objemu prác vykonávaných vlastnými pracovníkmi) iba za stavebné práce, ktorými sa rozumejú tak práce pre investičnú výstavbu, ako i stavebné práce na opravách (stavebné práce sú bližšie vymedzené v predpisoch o dokumentácii stavieb). Ak stavebné organizácie vykonávajú na niektorých stavbách a objektoch popri stavebných prácach výnimočne aj montáž technologického zariadenia alebo práce, ktoré sú ich súčasťou, zahrnú ich do objemu prác vykonaných vlastnými pracovníkmi, avšak bez hodnoty zmontovaného zariadenia.

Článok 27

(1) Návrh plánu vypracujú podniky na základe výsledkov rokovania s investormi (v súlade s výsledkami výberového konania) alebo s inými odberateľmi stavebných prác.

(2) Stavebné organizácie dohodnú s odberateľmi objemy stavebných prác na stavbách rozostavaných i začínaných, a to až do ich úplného dokončenia. Pokiaľ sa kapacita nenaplní konkrétnymi požiadavkami, určí sa ročný objem prác podľa skúseností a podľa prieskumu štruktúry a rozmiestnenia prác.

Článok 28

(1) Návrh plánu stavebníctva vypracujú a predložia

a) Ministerstvo stavebníctva za odborové riaditeľstvá stavebnej výroby; okrem toho predložia rozbor rozostavanosti, a to spôsobom dohodnutým so Štátnou plánovacou komisiou;

b) Ministerstvo baníctva samostatne za odvetvie palív (za podniky Výstavba ostravsko-karvinských baní v Ostrave, Banské stavby v Ostrave, v Moste, v Sokolove a v Prievidzi, Plynostav v Pardubiciach a Výstavba kamenouhoľných baní v Kladne) a samostatne za Ústrednú správu uránového priemyslu;

c) Ministerstvo dopravy (za podniky Železničné staviteľstvo v Prahe, Brne a v Bratislave, Elektrizácia železníc v Prahe a Automatizácia železničnej dopravy v Prahe);

d) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva samostatne za stavebné podniky Štátnych lesov a samostatne za Združenie pre poľnohospodársku výstavbu a meliorácie;

e) Ministerstvo národnej obrany.

(2) Stavebné organizácie riadené Ministerstvom stavebníctva predložia návrh plánu výrobného programu aj príslušným krajským národným výborom.

Časť IV

POĽNOHOSPODÁRSTVO A NÁKUP POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV

Článok 29

(1) Návrh plánu poľnohospodárskej výroby vypracujú poľnohospodárske podniky podľa výsledkov rokovania s odberateľmi a dodávateľmi a podľa orientačných ukazovateľov rozpísaných Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Pritom prihliadajú na okresné a krajské generely rozvoja poľnohospodárskej výroby, školské majetky na účelové potreby poľnohospodárskych škôl.

(2) Návrh plánu sa vypracuje podľa organizácie a výmery poľnohospodárskej a ornej pôdy predpokladanej k 1. januáru 1967.

Článok 30

(1) Organizácie priamo riadené ministerstvami potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm hydiny a za cukrovarnícke ekonómie), poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, národnej obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenskou národnou radou predložia návrh plánu poľnohospodárskej výroby svojim ústredným orgánom. Ostatné organizácie obhospodarujúce poľnohospodársku pôdu predložia svoje návrhy príslušným výrobným poľnohospodárskym správam.

(2) Ministerstvá potravinárskeho priemyslu (za rýchlovýkrm hydiny a cukrovarnícke ekonómie), národnej obrany, baníctva a zdravotníctva a Slovenská národná rada vypracujú návrh plánu za poľnohospodársku činnosť svojich organizácií; návrh plánu trhovej produkcie poľnohospodárskych výrobkov predložia Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho predložia Ústrednej správe nákupu poľnohospodárskych výrobkov v dohodnutom časovom predstihu návrh plánu trhovej produkcie v členení podľa krajov.

(3) Ústredná správa poľnohospodárskych výrobkov vypracuje v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva súhrnný návrh plánu nákupu.

(4) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vypracuje návrh plánu za celé odvetvie poľnohospodárstva. Pritom úzko spolupracuje s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov.

(5) Rozsah nákupu od jednotlivo hospodáriacich roľníkov dohodnú krajské výrobné poľnohospodárske správy v spolupráci s poľnohospodárskymi nákupnými a zásobovacími podnikmi a krajskými národnými výbormi.

Časť V

LESNÉ HOSPODÁRSTVO

Článok 31

(1) Návrh plánu lesného hospodárstva vypracujú podniky Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Ministerstva národnej obrany a organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvami školstva a kultúry, baníctva a ťažkého priemyslu, Slovenskou národnou radou a Kanceláriou prezidenta republiky a predložia ho svojim nadriadeným orgánom.

(2) Orgány uvedené v odseku 1 predložia súhrnný návrh za organizácie nimi riadené aj Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

(3) K návrhom plánov predloženým podľa odseku 2 Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vypracuje stanovisko a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii.

Časť VI

VODNÉ HOSPODÁRSTVO

Článok 32

(1) Návrh plánu výkonov vodného hospodárstva a plánu odberu povrchovej vody vypracujú riaditeľstvá vodných tokov - správy príslušných povodí a predložia ho Ústrednej správe vodného hospodárstva.

(2) Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje plán odberu povrchovej vody za náhradu podľa ústredných orgánov a krajských národných výborov za ČSSR a za Slovensko a dohodne ho s týmito orgánmi.

Časť VII

DOPRAVA

Plánovanie prepravy

Článok 33

(1) Návrh plánu prepravy sa vypracuje na základe požiadaviek prepravcov, prieskumu a iných foriem zisťovania prepravných potrieb vykonávaného dopravnými organizáciami.

(2) Základnými plánujúcimi jednotkami prepravcov sú, pokiaľ ústredné orgány neustanovia inak, organizácie, ktoré budú uzavierať hospodárske zmluvy o preprave, spracúvať krátkodobé operatívne plány prepravy, objednávať vozidlá verejnej dopravy, používať vlastnú závodovú dopravu a pod.

(3) Základné plánujúce jednotky prepravcov predložia svoje požiadavky príslušnej dopravnej organizácii (správe dráhy, podniku ČSAD, podniku čs. plavby) a svojej nadriadenej organizácii v dohodnutej forme a lehote. Dopravná organizácia predložené požiadavky s prepravcami prerokuje a dohodne, ktoré z prijatých požiadaviek sa zabezpečia hospodárskymi zmluvami o preprave, prípadne krátkodobým operatívnym plánovaním prepravy (v železničnej doprave), a ktoré púhymi prihláškami zásielok alebo iným spôsobom. (Dopravné organizácie si môžu podľa potreby vyžiadať stanovisko alebo inú spoluprácu orgánov bezprostredne nariadených prepravcom.)

(4) Základné jednotky prepravcov, ktorých prepravné požiadavky na jednotlivý druh dopravy neprevýšia v roku 1967 3000 ton, nie sú povinné predložiť v etape prípravy plánu svoje požiadavky dopravným organizáciám; svojim nadriadeným organizáciám však oznámia prepravné potreby bez ohľadu na ich výšku.

Článok 34

(1) Organizácie bezprostredne nadriadené základným plánujúcim jednotkám prepravcov vypracujú súhrnný prehľad prepravných potrieb podriadených organizácií a predložia ho nadriadenému ústrednému orgánu vo forme ním určenej. Ústredný orgán vypracuje súhrnnú informáciu o prepravných požiadavkách na formulári č. 07-02 „Preprava tovaru“ a predloží ju Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy najneskôr do desiatich dní po lehote, v ktorej výrobné hospodárske jednotky predkladajú návrhy svojich plánov ústredným orgánom; územný prierez za Slovensko predloží aj Slovenskej plánovacej komisii.

(2) Ústredná správa uránového priemyslu zostaví celkový objem prepravných potrieb za svoje podriadené organizácie a predloží ho Ministerstvu dopravy a Štátnej plánovacej komisii.

(3) Organizácie podriadené Ústrednému sväzu výrobných družstiev predložia svoje požiadavky iba dopravným organizáciám. Ústredný sväz výrobných družstiev vypracuje a Štátnej plánovacej komisii a Ministerstvu dopravy predloží len vlastný prepočet celkového objemu prepravných potrieb podľa príslušných druhov dopravy s vyznačením dopravne najnáročnejších druhov tovaru (stavebniny, zeminy a pod.).

(4) Dopravné organizácie zapracujú prijaté prepravné požiadavky do príslušných častí svojich návrhov plánov rozvoja dopravy, ktoré predložia Ministerstvu dopravy (za železničnú, vodnú a leteckú dopravu).

Článok 35

Návrh plánu prepravy osôb vypracuje ako súčasť návrhu plánu rozvoja dopravy Ministerstvo dopravy na podklade návrhov základných plánujúcich jednotiek, na základe doterajšieho vývoja s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť pohyb obyvateľstva a jeho prepravné potreby.

Plánovanie výkonov a potrieb dopravy

Článok 36

Základnými plánujúcimi jednotkami v železničnej doprave sú správy dráh, ktoré vypracujú návrhy plánu výkonov na základe plánov prepravy tovaru a osôb.

Článok 37

(1) Základnými plánujúcimi jednotkami pre vypracovanie návrhu plánu závodovej automobilovej dopravy sú podniky a im na roveň postavené organizácie ministerstiev baníctva, ťažkého priemyslu, chemického priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, spotrebného priemyslu, potravinárskeho priemyslu, dopravy, vnútorného obchodu a národnej obrany, Ústrednej správy nákupu poľnohospodárskych výrobkov, Ústrednej správy vodného hospodárstva a Ústredného sväzu spotrebných družstiev.

(2) Organizácie priamo nadriadené základným plánujúcim jednotkám predložia návrh plánu závodovej dopravy príslušnému ústrednému orgánu zároveň s ostatnými časťami návrhu plánu.

(3) Ústredné orgány predložia návrh plánu závodovej automobilovej dopravy za svoje organizácie aj Ministerstvu dopravy.

(4) Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k jednotlivým návrhom plánov verejnej i závodovej automobilovej dopravy predloženým ústrednými orgánmi (krajskými národnými výbormi).

Článok 38

Návrh plánu rozvoja vodnej dopravy vypracujú na základe návrhu podriadených podnikov vykonávajúcich plavebnú činnosť ministerstvá dopravy a stavebníctva. Ministerstvo stavebníctva predloží návrh plánu rozvoja vodnej dopravy aj Ministerstvu dopravy.

Článok 39

Návrh plánu rozvoja leteckej dopravy a špeciálnej činnosti civilného letectva vypracuje Ministerstvo dopravy, a to pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu, na podklade návrhov Československých aerolínií a požiadaviek orgánov a organizácií, a pokiaľ ide o medzinárodnú prepravu, na podklade skúseností a predpokladov v medzinárodných vzťahoch (pri nových linkách na podklade prepočtov, ktoré boli predložené vláde ako podklad pre schválenie leteckých dohôd).

Článok 40

Ministerstvo dopravy oznámi Štátnej plánovacej komisii (za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii) stanovisko k návrhom plánov mestskej hromadnej dopravy predloženým krajskými národnými výbormi.

Článok 41

Návrh rozvoja dopravy ropovodom a produktovodmi vypracuje Ministerstvo chemického priemyslu a predloží ho aj Ministerstvu dopravy.

Časť VIII

SPOJE

Článok 42

(1) Návrh plánu výkonov zahŕňa ukazovatele rozvoja a využitia spojov a stavebné práce vykonávané nestavebnými organizáciami v základnej činnosti spojov.

(2) Návrhy plánu vypracujú a predložia Ústrednej správe spojov jej hospodárske jednotky. Ústredná správa spojov vypracuje celoodvetvový plán rozvoja spojov za ČSSR a za Slovensko, ktorý vypracuje závodovou metódou.

Časť IX

GEOLOGICKÝ PRIESKUM A ŤAŽBA ŽIVÍC

Článok 43

Návrh plánu vypracuje a predloží Ministerstvo baníctva osobitne za Ústredný geologický úrad, za odvetvie ťažby palív a za odborové riaditeľstvo Rudné bane a magnezitové závody, Ministerstvo ťažkého priemyslu za odborové riaditeľstvo Hutníctvo železa a Ministerstvo stavebníctva.

Článok 44

Návrh plánu obsahuje

a) plán vyhľadávacieho a predbežného ložiskového prieskumu financovaného zo štátneho rozpočtu (zodpovedným odberateľom týchto prác je Ústredný geologický úrad).

Plán prác predbežného prieskumu financovaných dočasne z prostriedkov štátneho rozpočtu obsahuje úlohy zaradené na základe záväzného vyhlásenia ministerstva, prípadne odborového riaditeľstva, v odbore ktorého sa ťažba bude vykonávať, že po skončení prieskumu prevezme ložiská na ďalšie využitie, ak sa dodržia dohodnuté ukazovatele;

b) plán prác podrobného prieskumu financovaných z prostriedkov ťažobných organizácií;

c) plán geologických prác financovaných z prostriedkov na prieskumné a projektové práce (stavebno-geologický prieskum). Práce sa vykonávajú na podklade odberateľsko-dodávateľských zmlúv (zodpovednými odberateľmi sú projektové ústavy, príp. investori);

d) plán geologických prác vykonávaných v dobývacích priestoroch a financovaných ťažobnými podnikmi na ťarchu vlastných nákladov.

Článok 45

(1) Úlohy financované z prostriedkov štátneho rozpočtu sa zaraďujú do plánu na podklade oponentsky schváleného projektu alebo štúdie obsahujúcej zhodnotenie národohospodárskej použiteľnosti skúmaného ložiska.

(2) Úlohy majúce rozhodujúci národohospodársky a spoločenský význam, ktoré zásadne ovplyvňujú rozvojové koncepcie využitia domácej surovinovej základne alebo súvisia s vybratými akciami investičnej výstavby, prípadne nadväzujú na medzištátne záväzky, sa ustanovia ako záväzné úlohy štátneho plánu, a to podľa ložísk.

Článok 46

V komentároch k návrhu plánu geologického prieskumu sa odôvodní najmä zameranie prieskumu z hľadiska potrieb národného hospodárstva. Ďalej sa uvedie prehľad o štruktúre geologických prác vo fyzických jednotkách i v hodnotovom vyjadrení.

Časť X

VNÚTORNÝ OBCHOD

Plán maloobchodného obratu

Článok 47

(1) Plán maloobchodného obratu obsahuje maloobchodný obrat štátneho a družstevného obchodu vrátane obratu závodov verejného stravovania.

(2) Maloobchodným obratom sa rozumejú tržby z predaja tovaru, zákazkových prác a opráv za maloobchodné ceny obyvateľstvu pre osobnú spotrebu a z predaja tovaru kolektívnym spotrebiteľom a socialistickým organizáciám pre ich potrebu (v rozsahu ustanovenom vyhláškou Ministerstva vnútorného obchodu o nákupe tovaru v štátnom a družstevnom obchode s výnimkou predaja z veľkoobchodných skladov).

Ďalej sa do maloobchodného obratu zahŕňajú tržby za služby v sieti predajní a zberní obchodných organizácií a tržby za ubytovanie a ostatné služby poskytované podnikmi verejného stravovania; nezahŕňa sa však hodnota opráv a zákazkových prác vykonávaných organizáciami miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, ani hodnota tovaru predávaného organizáciami miestneho hospodárstva.

Podrobnú náplň maloobchodného obratu ustanovujú smernice Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky č. 14/1966.

Článok 48

(1) Návrh plánu vypracujú organizácie Ministerstva vnútorného obchodu a Ústredného sväzu spotrebných družstiev; ďalšie ústredne riadené organizácie podľa dohody Ministerstva vnútorného obchodu s príslušnými ústrednými orgánmi.

(2) Pri vypracovaní plánu maloobchodného obratu vychádzajú obchodné organizácie z rozborov kúpyschopného dopytu, prieskumu trhu, overených možností dodávok a z orientačných ukazovateľov pre vypracovanie návrhu plánu. Všetky organizácie predložia návrh plánu svojim nadriadeným orgánom a príslušným krajským národným výborom; organizácie na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre obchod.

(3) Ministerstvo vnútorného obchodu vypracuje návrh plánu maloobchodného obratu súhrnne i za ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory.

Plán zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom

Článok 49

Plán zabezpečenia maloobchodného obratu zahŕňa dodávky tovaru z výroby, nákupu a dovozu a vyjadruje sa v peňažných a hmotných ukazovateľoch.

Článok 50

(1) Všetky organizácie realizujúce maloobchodný obrat, okrem drobných organizácií (závodné jedálne a kantíny vrátane závodných jedální jednotných roľníckych družstiev atď.), vypracujú návrh plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom nakupovaným z výroby, nákupu a z dovozu na zabezpečenie vlastného maloobchodného obratu.

(2) Dodávky tovaru pre drobné organizácie zahrnú do svojho plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom dodávateľské organizácie, a to skladové dodávky príslušný veľkoobchod a dodávky z výroby príslušné výrobné organizácie, v ktorých si drobné organizácie zabezpečujú dodávky tovaru priamo.

(3) Základom plánu zabezpečenia maloobchodného obratu tovarom je výška a štruktúra maloobchodného obratu, smerné úlohy dodávok a najmä výsledky priamych dodávateľsko-odberateľských rokovaní o dodávkach tovaru pre vnútorný obchod, prieskum trhu a iné formy poznávania potrieb.

(4) Plán zabezpečenia maloobchodného obratu sa vyjadruje v maloobchodných cenách.

Časť XI

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

Článok 51

Metodické pokyny pre vypracovanie návrhu plánu zahraničného obchodu vydá Štátna plánovacia komisia ako dodatok týchto metodických pokynov.

Časť XII

ŠKOLSTVO A KULTÚRA

Článok 52

(1) Návrh plánu rozvoja školstva a kultúry obsahuje výkony škôl a školských zariadení vrátane predškolskej a mimoškolskej výchovy.

(2) Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Ministerstvo zdravotníctva (za stredné zdravotnícke školy) a ďalšie ústredné orgány (za podnikové zariadenia výchovy odborných kádrov).

(3) V prípadoch, v ktorých to vyžaduje povaha prípravy návrhu plánu, poskytnú na ten účel potrebné podklady aj iné plánujúce orgány a organizácie. Ústredné orgány najmä zabezpečia, aby ich podriadené jednotky poskytli, pokiaľ ide o výchovu učňov, príslušné podklady krajským národným výborom, a to v súlade s plánom prípravy kvalifikovaných robotníkov.

Časť XIII

ZDRAVOTNÍCTVO

Článok 53

(1) Návrh plánu rozvoja zdravotníctva obsahuje výkony zdravotníckych služieb poskytovaných v územných i závodných zdravotníckych zariadeniach riadených ústrednými orgánmi.

(2) Návrh vypracujú ministerstvá zdravotníctva, dopravy, národnej obrany a vnútra a Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo.

Časť XIV

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

(Zariadenia sociálnej starostlivosti)

Článok 54

(1) Návrh plánu obsahuje výkony zariadení sociálnej starostlivosti zameraných najmä na zabezpečenie možnosti včasného poskytovania ústavnej sociálnej starostlivosti občanom, ktorí sú plne odkázaní na pomoc spoločnosti, predovšetkým telesne alebo duševne chybnej mládeži a trvale chorým starým občanom, a na poskytovanie pracovnej rehabilitácie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

(2) Návrh plánu vypracujú Ministerstvo školstva a kultúry, Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, Ústredný výbor Národného frontu (za ústredne plánované zariadenia sociálnej starostlivosti).

Časť XV

ROZVOJ VEDY A TECHNIKY

Článok 55

Táto časť obsahuje len fond vedy a techniky (prostriedky štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu).

Článok 56

Neinvestičné prostriedky

Návrh plánu zahŕňa

a) neinvestičné prostriedky zo štátneho rozpočtu na zabezpečenie činnosti centrálne riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne, štátnych úloh vedy a techniky v hospodárskych organizáciách a dotácie na vybraté úlohy zabezpečované hospodárskymi organizáciami v oblasti vedy a techniky;

b) príjmy centrálne riadených rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne s funkčnou a správnou činnosťou a príjmy štátneho rozpočtu od hospodárskych organizácií z aktivácie prototypov a za vyriešené úlohy vedy a techniky, riešenie ktorých sa financovalo zo štátneho rozpočtu;

c) informáciu o výške neinvestičných prostriedkov na zabezpečenie úloh a činnosti vedy a techniky financovaných z nákladov podnikov a z fondu odborového riaditeľstva.

Článok 57

Investičné potreby

Návrh plánu zahŕňa

a) investície pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne,

b) vybraté strojové investície (prístroje) nevyhnutné na riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách spolu s objemom stavebných prác nevyhnutných na ich zabudovanie.

Článok 58

Devízové potreby

Návrh plánu zahŕňa

a) devízové prostriedky na dovoz strojov a zariadení pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a na dovoz vybratej prístrojovej techniky a zariadení nevyhnutných na riešenie štátnych úloh vo výrobných hospodárskych jednotkách a v ostatných organizáciách,

b) devízové príjmy z predaja (aktívnych) licencií a výdavky na nákup (pasívnych) licencií.

Článok 59

Plán práce

Návrh plánu obsahuje mzdové prostriedky (vrátane prémií a odmien) pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne a ďalej údaje o počte pracovníkov výskumnej a vývojovej základne.

Článok 60

Fond vedy a techniky obsahuje centrálne rezervy pre nepredvídané potreby vedy a techniky.

Článok 61

Podrobný obsah a postup vypracovania návrhu plánu vedy a techniky a spôsob jeho predkladania je ustanovený príslušnými vzormi formulárov, príp. vzormi formulárov ostatných častí plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu (investičnej výstavby, plánu práce a pod.).

Článok 62

Spôsob plánovania v oblasti rozvoja vojenskej vedy a techniky upravujú osobitné pokyny Štátnej plánovacej komisie.

Časť XVI

INVESTIČNÁ VÝSTAVBA

Článok 63

(1) Začínajúc rokom 1967 sa v podnikoch (organizáciách) s hmotnou zainteresovanosťou na hrubom dôchodku (zisku) uplatňuje plná hmotná zodpovednosť za efektívnosť investičnej výstavby. Pri príprave a prerokúvaní návrhu plánu investičnej výstavby sa vychádza z toho, že tieto podniky (organizácie) v zásade rozhodujú o svojich investíciách a že ich financujú z vlastných prostriedkov (úverom).

(2) Pred vypracovaním návrhu plánu podnikmi uvedenými v odseku 1 organizujú odborové riaditeľstvá v spolupráci so Štátnou bankou československou výber stavieb (príp. strojov nezahrnutých do rozpočtu stavieb), ktoré sa budú môcť v plánovanom roku začať (obstarať).

(3) Do návrhu plánu môžu sa zaradiť len investície, financovanie ktorých je zabezpečené vlastnými prostriedkami podnikov, prerokovanými úvermi, prípadne dotáciami.

Článok 64

Za ostatné organizácie (t. j. podniky s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti a rozpočtové organizácie) sa vypracujú návrhy plánu investičnej výstavby v medziach limitov ustanovených jednotlivým ústredným orgánom. Návrhy organizácií prerokujú a po schválení plánu rozpíšu ich nadriadené orgány. Celkový objem investícií týchto organizácií okrem toho závisí od tvorby finančných zdrojov ustanovených finančným plánom, prípadne rozpočtom.

Článok 65

(1) Na zabezpečenie štrukturálnych zmien a medziodborových proporcií, správneho rozmiestňovania výrobných síl a priaznivého vývoja rozostavanosti ústredné orgány ustanovia, ktoré významnejšie alebo rozsiahlejšie stavby posúdia ešte pred zostavením plánu a rozhodnú o povolení na ich začatie v nasledujúcom roku.

(2) Štátna plánovacia komisia a Štátna komisia pre techniku posudzujú a pri príprave plánu dávajú súhlas na uskutočnenie nových stavieb, ktorými sa zvýši pracovná príležitosť o viac ako 300 osôb alebo pri ktorých rozpočtový náklad stavebnej časti presahuje 20 mil. Kčs (stavby posudzované centrálne.*) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tieto druhy stavieb: banské práce na udržanie ťažby, nové poschodia, spojenie baní a lomov, doprava v lomoch a baniach, vetranie, výsypky, haldy, plynovody, teplovody, vedenia a rozvodne, ropovody a produktovody (okrem medzinárodných) a stavby spojovej siete (okrem medzinárodných spojov), kabelizácia, autoblok, zvýšenie výkonnosti tratí, železničný dispečing, zvláštne poľnohospodárske investície (vinice, chmeľnice a pod.), samostatné akcie rozšírenia a obnovy vodovodnej a kanalizačnej siete, úpravy a doplnenie uličnej siete obcí, učňovské zariadenia (učilištia, internáty a pod., okrem združovaných zariadení pre viac odborov), ubytovne, slobodárne, internáty, školy I. a II. cyklu a bytová výstavba.

(3) Stavby posudzované podľa odseku 2 môžu sa do vykonávacieho plánu zaradiť len vtedy, ak majú príslušnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu podľa predpisov Štátnej komisie pre techniku. Prípravná dokumentácia týchto stavieb sa z uvedených hľadísk prerokúva so Štátnou komisiou pre techniku a so Štátnou plánovacou komisiou (centrálne posudzovanými stavbami sa rozumejú i stavby uložené vládou ako záväzná úloha).

(4) Centrálne posúdenie stavieb podľa odseku 2 neznamená priznanie vyššieho stupňa dôležitosti ani prednostného zabezpečovania dodávateľmi oproti ostatným investíciám.

Článok 66

(1) Návrh plánu investičnej výstavby v súlade s článkom 5 predložia

a) za hospodárske organizácie: priemyslové ministerstvá, Ministerstvo stavebníctva, Ústredná správa energetiky, Ministerstvo zdravotníctva (za zdravotnícky priemysel), Ministerstvo vnútorného obchodu a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov; pritom Ministerstvo ťažkého priemyslu predloží návrh osobitne za podniky metalurgického priemyslu a osobitne za strojárske podniky, Ministerstvo baníctva osobitne za Ústrednú správu uránového priemyslu a osobitne za ostatné organizácie a Ministerstvo stavebníctva osobitne za stavebné organizácie a osobitne za ostatné hospodárske organizácie;

b) súhrnne za všetky organizácie vo svojej pôsobnosti: ministerstvá poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, dopravy zahraničného obchodu, školstva a kultúry, zdravotníctva (okrem zdravotníckeho priemyslu), národnej obrany a vnútra, ďalej ústredné správy spojov, vodného hospodárstva a geodézie a kartografie, Správa štátnych hmotných rezerv, Československý rozhlas a Československá televízia, Slovenská národná rada, Kancelária prezidenta republiky, Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky a Ústredný výbor Národného frontu (len za ČSTV).

(2) Odchylne od ustanovenia odseku 1 návrh plánu investičnej výstavby vypracujú a predložia

a) Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva za poľnohospodárstvo a lesníctvo (vrátane jednotných roľníckych družstiev) celkom, okrem toho oddelene: za štátny sektor poľnohospodárstva, za štátny sektor lesníctva, za jednotné roľnícke družstvá;

b) Štátna komisia pre techniku za vlastnú investičnú výstavbu a za investičnú výstavbu výskumných ústavov priamo riadených ústrednými orgánmi; potreby iných organizácií plánuje len v prípadoch a v rozsahu uvedenom v čl. 57;

c) Ústredná rada odborov súhrnne za vlastnú výstavbu a za výstavbu podnikov (a iných organizácií) vykonávanú z príspevkov Ústrednej rady odborov (výstavba závodných klubov, pionierskych táborov a výstavba jaslí, materských škôl, prípadne učňovských škôl, a to v rozsahu ustanovenom uznesením vlády č. 14/1964 a ak sú samostatnými stavbami);

d) ústredné orgány uvedené v odseku 1 písm. a), pokiaľ riadia hospodárske organizácie s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti a ústredné orgány uvedené v odseku 1 písm. b) a v písmenách b) a c) tohto odseku, pokiaľ riadia aj hospodárske organizácie so zainteresovanosťou na hrubom dôchodku (zisku), predložia za tieto organizácie návrh v rozsahu a spôsobom uvedeným vo vysvetlivkách príslušných vzorov formulárov.

(3) Rozsah investičnej výstavy štátnych ústredných orgánov neuvedených v odseku 1 a rozpočtových organizácií (okrem výskumných ústavov) ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) určuje iba štátny rozpočet. Potrebné podklady pre plán investičnej výstavby predloží Štátnej plánovacej komisii Ministerstvo financií.

(4) Za výrobné a spotrebné družstvá predložia Štátnej plánovacej komisii potrebné podklady pre plán investičnej výstavby ústredné sväzy výrobných a spotrebných družstiev.

(5) Investície civilnej obrany nezahŕňajú ústredné orgány do svojho návrhu plánu a samostatný návrh plánu predložia podľa osobitných pokynov Ministerstvu vnútra. Príslušné orgány budú vykonávať tieto investície v rozsahu, ktorý im rozpíše Ministerstvo vnútra. Obdobne sa postupuje pri investíciách rozpočtového plánu, za ktoré sa návrh plánu predloží Štátnej plánovacej komisii.

(6) V návrhu plánu sa z celkového objemu investícií uvedie objem investícií na výstavbu samostatných čistiarní odpadových vôd v existujúcich závodoch, a to v rozsahu prerokovanom s Ústrednou správou vodného hospodárstva. Obdobne sa postupuje pri investíciách na zariadenia pre ochranu čistoty ovzdušia (exhalácie a spády), ktoré sa uvedú v rozsahu prerokovanom so Štátnou komisiou pre techniku, a pri investíciách na učňovské výchovné zariadenia, ktoré sa uvedú v rozsahu prerokovanom s Ministerstvom školstva a kultúry.

Článok 67

(1) Plán investičnej výstavby zahŕňa všetky práce a náklady (investície) súvisiace s obstaraním nových a s rozšírením, rekonštrukciou a modernizáciou doterajších základných prostriedkov (u ústredných investorov, ktorí riadia stavebné organizácie vrátane trvalých objektov zariadení staveniska) bez ohľadu na zdroj financovania s výnimkou nákladov na

a) geologický prieskum zásob nerastov a surovín,

b) prieskumné a projektové práce,

c) výkup pozemkov a nákup cudzích základných prostriedkov,

d) investičnú výstavbu v zahraničí (okrem zariadení nakupovaných v tuzemsku pre vybavenie zahraničných zastupiteľstiev),

e) práce súvisiace s hospodárskou a technickou úpravou lesnej a poľnohospodárskej pôdy,

f) organizačnú a prípravnú činnosť investora (vypracovanie prípravnej dokumentácie, expertízy projektov, riaditeľstiev budovaných podnikov, technický dozor investora, odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb a ich ucelených častí, prípravu a začatie prevádzky podniku vrátane komplexného technologického vyskúšania a skúšobnej prevádzky, prípravu kádrov pre budované podniky, presídlenie obyvateľov a pod.),

g) poplatky za úradné výkony, na peňažné náhrady škôd a na iné nehmotné náklady a prirážky, pokiaľ nie sú súčasťou ceny dodávaných prác a dodávok (zdržné, penále, kompletačné prirážky, nájomné, úhrada zvýšených nákladov dodávateľov pri dodatočných zmenách dokumentácie a pri nedodržaní lehôt dojednaných na jej odovzdanie dodávateľom a pod.),

h) práce vykonávané v akcii „Z“,

i) opravy (všetkých druhov) základných prostriedkov.

(2) Demontáže a premiestnenie základných prostriedkov a búracie práce sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavby len v prípade, ak sú súčasťou projektov výstavby nových stavieb.

(3) Do plánu investičnej výstavby sa ďalej nezahŕňajú náklady na zhotovenie strojov a zariadení (vrátane nevyhnutných stavebných prác), ktoré sú predmetom výskumu alebo vývoja, prípadne dočasného pokusného zariadenia pre vedeckovýskumné práce a pre vyskúšanie navrhovaných technológií, prijatých vynálezov alebo zlepšovacích námetov, pokiaľ neslúžia na riešenie alebo overovanie výskumných prác trvale. Ak sa tieto vyvíjané a pokusné stroje a zariadenia po vyskúšaní použijú ako základné prostriedky, zahrnie sa ich hodnota (bez ohľadu na čas ich vzniku) do plánu toho roku, v ktorom budú aktivované do základných prostriedkov.

Článok 68

(1) Investície sa delia na stavebné práce a na stroje a zariadenia (vrátane montáží).

(2) Štruktúra investícií sa určuje podľa projektov rozpočtov stavieb, ich objektov a prevádzkových súborov, prípadne podľa obdobných podkladov. Práce a dodávky nezahrnuté do stavebných a technologických častí projektov a rozpočtov, pokiaľ sa zahŕňajú do plánu investičnej výstavy (výtvarné a umelecké diela, stabilizácia bodov vytyčovacej siete, vytýčenie hlavných trás, stavebných čiar a výškových úrovní na stavenisku, prístroje, náradie a inventár pri stavbách bez technologickej časti patriace do základných prostriedkov, aktivácia fondov z technického rozvoja, práce spojené s vysádzaním mnohoročných kultúr, ako napr. sady, vinice, chmeľnice a pod.), zahŕňajú sa od objemu stavebných prác, ak sa v evidencii základných prostriedkov stanú súčasťou budov, stavieb alebo trvalých porastov, alebo do objemu strojov a zariadení, ak sa stanú súčasťou ostatných skupín základných prostriedkov.

(3) Pokiaľ nie sú k dispozícii projekty a rozpočty stavieb alebo iné obdobné podklady, určuje sa štruktúra investícií podľa triedenia predpokladaných prác a dodávok ustanoveného v predpisoch o dokumentácii stavieb.

(4) Do objemu strojov a zariadení sa zahŕňa i hodnota strojov, zariadení, náradia a inventára nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(5) Do hodnoty základných prostriedkov získaných investičnou výstavbou sa v návrhu plánu započítajú len náklady na práce a dodávky, ktoré sa v pláne zahŕňajú do investícií.

(6) Pojem stavby je vymedzený v predpisoch o dokumentácii stavieb. Stavby, kapacita ktorých sa uvádza do prevádzky postupne po prevádzkovo ucelených častiach, uvedú sa v pláne ako celok s vyčlenením jednotlivých prevádzkovo ucelených častí. Pri rekonštrukciách a rozšíreniach sa uvádza kapacita na začiatku a na konci plánovanej rekonštrukcie alebo rozšírenia.

(7) Stavba sa považuje v pláne za začatú v okamihu, keď sa začnú vykonávať stavebné alebo montážne práce podľa projektu stavby, ktoré sa budú fakturovať investorovi; za začatie stavby sa nepovažuje predčasný nákup strojov a zariadení. Stavba sa považuje z hľadiska plánu za dokončenú, ak bola vybudovaná projektová kapacita (získané základné prostriedky), a to i v prípade, že sa nevykonali všetky práce a dodávky obsiahnuté v schválenej dokumentácii, ktoré však nebolo účelné vykonať.

Článok 69

(1) Práce a dodávky pre investície sa v návrhu plánu uvádzajú na základe rozpočtových podkladov pre výstavbu a vyjadrujú sa vo veľkoobchodných cenách, a to aj keď ich vykonávajú vlastní zamestnanci investora alebo ak sa vykonávajú svojpomocou a bezplatne. Ak nie sú ustanovené pre niektoré práce a dodávky veľkoobchodné ceny, postupuje sa podľa príslušných predpisov pre tvorbu cien.

(2) Rozpočtové náklady stavby sa v pláne investičnej výstavby uvádzajú podľa schválenej dokumentácie vrátane nákladov na nepredvídané práce, avšak bez prác a nákladov, ktoré sa nezahŕňajú do investícií. Rozpočtové náklady na nepredvídané práce sa zahrnú do objemu stavebných prác alebo do objemu strojov a zariadení len v tom rozsahu, v akom sa už skôr skutočne použili na úhradu nepredvídaných prác alebo v akom sa v roku 1967 na úhradu použijú. Zostatok rozpočtových nákladov stavby zahŕňa zvyšok rozpočtových nákladov na nepredvídané práce (zvýšený o úspory docielené na skôr realizovaných objektoch), ktoré sa doteraz nepoužili a ani sa v plánovanom roku nepoužijú, t. j. zvyšok, ktorý sa bude môcť ešte použiť v budúcich rokoch bezo zmeny schválených celkových rozpočtových nákladov stavby.

Článok 70

(1) Vyvolané investície*) a investície potrebné na odstránenie škôd spôsobených na existujúcich základných prostriedkoch plánujú organizácie, ktoré budú mať v správe základné prostriedky získané vyvolanými investíciami, prípadne organizácie, ktorých základné prostriedky boli zničené alebo poškodené. Dohodou sa môže určiť, že investície podľa predchádzajúcej vety bude plánovať organizácia, ktorá ich svojou činnosťou vyvolala.

(2) Včas pre vypracovaním návrhu plánu investičnej výstavby treba vyjasniť potrebu vyvolaných a súvisiacich investícií, ako aj investícií potrebných na odstránenie škôd na existujúcich základných prostriedkoch a prerokovať ich zabezpečenie s tými investormi, ktorí ich budú v rámci svojich plánov vykonávať.

(3) Stavby, ktoré majú po svojom dokončení slúžiť viacerým organizáciám sa zahŕňajú plne do plánu hlavného investora. Pokiaľ v takých prípadoch dôjde k dohode o prevode investičných limitov (v organizáciách, kde sú limity ustanovené) od ostatných účastníkov na hlavného investora, oznámia účastníci dohodu Štátnej plánovacej komisii.

Článok 71

(1) Územný prierez investičnej výstavby za Slovensko predložia všetky ústredné orgány za celú investičnú výstavbu podľa miesta stavby. Líniové stavby (napr. elektrifikácia železníc, kábelizácia železničných tratí, výstavba diaľkových kábelových vedení, naftovody, diaľkové plynovody, diaľkové elektrické vedenia 200 kWh a vyššie a pod.) sa zaraďujú podielom zodpovedajúcim ich dĺžke na území Slovenska. Pri strojoch nezahrnutých do rozpočtov budovaných stavieb sa postupuje závodovou metódou ako pri plánovaní priemyslovej výroby a plánu práce. Územný prierez investícií do lokomotívneho a vozového parku Československých štátnych dráh a leteckého parku Československých aerolínií sa vykoná podľa osobitných dispozícií.

(2) Obdobne sa postupuje pri rozdelení investícií do jednotlivých krajov.

Článok 72

(1) Investori prerokujú s dodávateľmi stavebných prác, strojov a zariadení požadované práce a dodávky po stránke vecnej i časovej a dohodnú objemy prác a dodávok pre všetky rozostavané i začínané stavby až do ich úplného dokončenia (t. j. pri rozostavaných stavbách odchýlky od doterajších dohôd vzhľadom na priebeh plnenia pri týchto prácach a dodávkach v bežnom roku, zmenách v projektoch a pod.) a pre hromadné položky dodávok strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb.

(2) Ústrední investori pri príprave návrhu plánu preveria, či a ako sa návrh plánu na nižších stupňoch riadenia prerokoval; prerokujú s ústrednými orgánmi dodávateľov vecné a časové rozpory v zabezpečení prác a dodávok pre stavby ustanovené vládou ako záväznú úlohu, prípadne i pre iné položky plánu, ktoré s ústrednými orgánmi dodávateľov dohodnú (najmä hromadné položky strojov nezahrnutých do rozpočtov stavieb pre dopravu a poľnohospodárstvo).

(3) K návrhu plánu investičnej výstavby ústrední investori pripoja komentár, v ktorom okrem iného uvedú a odôvodnia zameranie investícií vykonávaných v rokoch 1966 a 1967 a uvažovaných vo výhľade na rok 1968. Rozbor celkového objemu investícií (jeho členenie na odvetvia, odbory a pod.) na tento účel dohodnú Štátna plánovacia komisia a príslušné ústredné orgány. Vždy je potrebné v komentári vyčísliť dôsledky cenovej úpravy k 1. januáru 1967 a metodické zmeny (vylúčenie generálnych opráv z plánu investičnej výstavby, zvýšenie hranice pre základné prostriedky z 600 Kčs na 3000 Kčs).

(4) Ústrední investori zabezpečia, aby odborové riaditeľstvá a ostatné organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi zaslali príslušným krajským národným výborom pri predkladaní návrhu plánu nadriadeným orgánom zoznamy stavieb o rozpočtových nákladoch nad 1. mil. Kčs začínaných v plánovanom roku.

(5) Pokiaľ budú organizácie nepodriadené národným výborom plánovať výstavbu bytov (lôžok), prerokujú túto výstavbu s príslušným krajským národným výborom.

Časť XVII

OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Článok 73

Plán opatrení na ochranu životného prostredia obsahuje menovitý zoznam samostatných čistiarní odpadových vôd a menovitý zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia. Do menovitých zoznamov sa zahŕňajú všetky rozostavané i novozačínané stavby samostatných čistiarní odpadových vôd a zariadení na ochranu čistoty ovzdušia budovaných pri existujúcich podnikoch a závodoch, v mestách a obciach a pri zariadeniach, ako napríklad nemocniciach, sanatóriách a pod.

Článok 74

Samostatné čistiarne odpadových vôd

(1) Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu čistiarní odpadových vôd aj Ústrednej správe vodného hospodárstva, s ktorou ich pred predložením prerokujú.

(2) Ústredná správa vodného hospodárstva vypracuje celoštátny zoznam výstavby čistiarní odpadových vôd podľa rezortov a podľa povodí a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Príslušné časti predloží taktiež jednotlivým krajským národným výborom.

Článok 75

Zariadenia na ochranu čistoty ovzdušia

(1) Ústrední investori (ústredné orgány) predložia návrhy menovitého zoznamu zariadení na ochranu čistoty ovzdušia aj Štátnej komisii pre techniku a Ministerstvu zdravotníctva, s ktorými ich pred predložením prerokujú.

(2) Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom zdravotníctva vypracuje celoštátny zoznam výstavby zariadení na ochranu čistoty ovzdušia podľa rezortov a krajov a predloží ho Štátnej plánovacej komisii, za Slovensko aj Slovenskej plánovacej komisii. Krajským národným výborom predloží príslušné časti zoznamu.

Časť XVIII

PROJEKTOVÉ PRÁCE

Článok 76

(1) Návrh plánu projektových prác zahŕňa

a) prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce vrátane autorského dozoru pre investície hospodárskych a rozpočtových organizácií (vrátane hodnoty dokončenej projektovej dokumentácie pre centrálne posudzované stavby);

b) prepočet prostriedkov na dokončené projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho rozpočtu;

c) štruktúru plánu projektových organizácií;

d) zoznam projektovej dokumentácie záväzne ukladaných stavieb.

(2) Hodnotu dokončených prác tvoria všetky vykonané práce (vrátane prípadných poddodávok, prirážok za skrátenie lehoty dodania projektovej dokumentácie, za neobvykle náročné riešenie a vysokú kvalitu) v rozsahu uzavretej hospodárskej zmluvy, ktoré sa odovzdajú a vyfakturujú odberateľovi.

(3) Pri príprave návrhu plánu objednávatelia prerokujú s dodávateľmi projektových prác vypracovanie potrebnej projektovej dokumentácie a lehoty na jej dokončenie v súlade s termínmi výstavby.

Článok 77

Finančné prostriedky na projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho rozpočtu majú účelový charakter a sú zahrnuté do príslušných kapitol štátneho rozpočtu, pričom obsahujú

a) štúdie výstavby nadväzujúce na výsledky vedeckotechnického rozvoja ukladané Štátnou komisiou pre techniku alebo príslušným ústredným orgánom,

b) prípravnú dokumentáciu stavieb rozpočtových organizácií,

c) územné plány vrátane územno-technických podkladov,

d) úlohy plánu typizácie vo výstavbe (zostaveného podľa pokynov Štátnej komisie pre techniku),

e) úlohy obsiahnuté v pláne experimentálneho overovania vo výstavbe vrátane viacnákladov na realizáciu (zostaveného podľa metodických pokynov Štátnej komisie pre techniku),

f) ideové projektové a urbanistické súťaže pre stavby rozpočtových organizácií.

Článok 78

(1) Návrh plánu predložia všetky ústredné orgány vo funkcii ústredných investorov a vo funkcii nadriadených orgánov organizácií oprávnených vykonávať projektové práce.

(2) Štátna komisia pre techniku po dohode so Štátnou plánovacou komisiou môže odporučiť vláde ako záväznú úlohu spracovanie projektovej dokumentácie pre stavby ovplyvňujúce rozhodujúcim spôsobom rozvoj národného hospodárstva.

(3) Hodnotové ukazovatele plánu sa vypracujú v cenách projektových prác platných v období zostavovania návrhu plánu a podľa nového cenníka projektových prác a inžinierskych služieb. Zahŕňajú i potrebné prieskumné práce.

Časť XIX

PRÁCA

Článok 79

(1) Plán práce obsahuje tieto oddiely:

a) plán počtu pracovníkov a miezd,

b) plán náboru pracovných síl,

c) plán kádrov.

(2) Spôsob vypracovania a predkladania návrhu plánu práce je uvedený na jednotlivých vzoroch formulárov. Výrobné hospodárske jednotky a organizácie predložia návrh plánu podľa doplňujúcich pokynov vydaných ústrednými orgánmi alebo uvedených pri jednotlivých vzoroch formulárov.

(3) V komentári k návrhu plánu práce sa vykoná rozbor z hľadiska zabezpečovania celkovej podnikovej a spoločenskej efektívnosti a plnenia úloh daného odvetvia, v tom najmä z hľadiska maximálnej úspory živej práce (vo výrobných odvetviach rozbor rastu produktivity práce).

Plán počtu pracovníkov a miezd

Článok 80

(1) V návrhu plánu počtu pracovníkov a miezd zabezpečujú ústredné orgány a im podriadené organizácie čo najúčelnejšie hospodárenie s pracovnými silami, obmedzovanie ďalšieho rastu zamestnanosti v odvetviach výrobnej sféry a ďalší rozvoj najmä priemyslu a stavebníctva v zásade plne rastom produktivity práce.

(2) Počet pracovníkov sa plánuje v súlade s objemom výkonov a so zlepšeným využitím pracovných síl vo výrobných i nevýrobných odvetviach, a to ako priemerný evidenčný počet za rok celkom. Rast počtu pracovníkov v priebehu roka musí byť reálny i z hľadiska možností ich náboru.

(3) Priemerným evidenčným počtom pracovníkov, prípadne jednotlivých ich kategórií sa v zásade rozumie počet fyzických osôb. V hospodárskych a príspevkoch organizáciách možno na základe dohody príslušných ústredných orgánov so Štátnou plánovacou komisiou a s Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky plánovať počty pracovníkov v prepočítaných stavoch. Vo všetkých rozpočtových organizáciách sa plánujú prepočítané stavy pracovníkov. Pri zmene rozpočtových organizácií na hospodárske alebo príspevkové dohodnú ústredné orgány so Štátnou plánovacou komisiou a Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky aj ďalší spôsob plánovania počtu pracovníkov.

(4) Vo všetkých organizáciách treba podľa potrieb danej oblasti umožňovať v širšom rozsahu zamestnanie na kratší pracovný čas pre ženy, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov s nárokom na starobný dôchodok. Na zvýšenie ich počtu treba prihliadať pri hodnotení vývoja počtu pracovníkov.

(5) Ak sa v organizáciách, ktorým sa ustanoví záväzný limit počtu pracovníkov vo fyzických osobách, počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas zvýši v plánovanom roku oproti skutočnosti predchádzajúceho roka, môže sa limit prekročiť v rozsahu, ktorý zodpovedá odchýlke v pracovnom úväzku najviac prijímaných osôb na kratší pracovný čas oproti normálnemu pracovnému času. V rovnakom rozsahu možno pripustiť odchýlku i od počtu pracovníkov dohodnutého s krajským národným výborom.

(6) Pred predložením návrhu plánu svojmu nadriadenému orgánu sú navrhujúce organizácie povinné potrebu pracovníkov prerokovať a dohodnúť s krajskými národnými výbormi. (Tú istú povinnosť majú v období rozpisu plánu počtu pracovníkov, pokiaľ rozpísaný plán je vyšší ako počty pracovníkov dohodnuté s krajským národným výborom v období prác na návrhu plánu, ako i pri zmenách vykonávaných v priebehu roka.)

Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, oznámia krajské národné výbory so zreteľom na možnosti zvyšovania zamestnanosti na území kraja, prípadne okresu svoje stanovisko príslušným nadriadeným orgánom, v závažných prípadoch aj ústredným orgánom, ktoré sú povinné ho s nimi prerokovať.

Článok 81

(1) V organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na hrubom dôchodku sa v návrhu plánu uvádza tvorba fondu pracujúcich vyplývajúca z tvorby a rozdelenia hrubého dôchodku; v organizáciách s hmotnou zainteresovanosťou na zisku sa uvádza fond pracujúcich v členení na základný mzdový fond a na tvorbu fondu odmien vyplývajúcich z tvorby a rozdelenia zisku.

(2) V hospodárskych organizáciách, kde sa neuplatňuje hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku a v ostatných organizáciách sa plánuje celkový objem miezd a ostatných osobných výdavkov (mzdový fond).

Článok 82

(1) V návrhu plánu sa premietne predpokladané skracovanie pracovného času podľa uznesenia vlády č. 432/1965 (prípadne č. 622/1964), č. 78/1966 a 219/1966 a predloží sa rozbor vplyvu tohto skrátenia pracovného času na plán práce a nadväzujúce časti plánu.

(2) Za organizácie skracujúce pracovný čas v plánovanom roku ústredné orgány v komentári uvedú najmä:

a) porovnanie doteraz uplatňovaných a novozavádzaných pracovných a prevádzkových režimov;

b) opatrenia, s ktorými sa počíta na uhradenie odpadnutého pracovného času a na zabránenie negatívnym vplyvom;

c) zmeny, ktoré sa predpokladajú v dôsledku skrátenia pracovného času vo vzťahoch k ostatným odvetviam a úsekom (najmä energetika, doprava, miestne služby, využitie voľného času pracovníkov a pod.) a stav doterajších rokovaní s príslušnými orgánmi a organizáciami v tejto veci.

Článok 83

Plán náboru pracovných síl

(1) Pre plánovité rozmiestňovanie pracovných síl a pre plánovanie nevyhnutných medzikrajských presunov pracovníkov, ktorých návrh predkladá vláde Štátna plánovacia komisia, predložia krajským národným výborom:

a) podniky a iné organizácie alebo ich nadriadené orgány v dôslednom územnom priereze podklady podľa vzorov formulárov (jednak v období vypracovania návrhu plánu, jednak po rozpise plánu na podniky a organizácie);

b) podniky (prípadne závody), iné organizácie a okresné výrobné poľnohospodárske správy (pokiaľ ide o JRD) v pohraničných okresoch kategórie A a B podklady na zostavenie návrhu plánu doosídlenia pohraničia s údajmi o požadovanom počte doosídlencov a bytov, ktoré budú pre doosídlencov k dispozícii; celkové počty bytov v členení na byty získané novostavbami, adaptáciami a prevodom neobsadených bytov z predchádzajúceho roka musia byť v súlade s celkovým počtom doosídlencov.

(2) Získanie potrebného počtu pracovníkov je predovšetkým úlohou podnikov, ktoré sú povinné vytvárať podmienky pre stálosť pracovných pomerov.

Národné výbory výnimočne plánujú nábor pracovníkov

a) pre podniky (prípadne závody) v krajoch, v ktorých je trvalý nedostatok pracovných síl; rozsah týchto medzikrajských prevodov ustanoví pre vybraté najdôležitejšie odvetvia a pre nedostatkové oblasti vláda v štátnom pláne (štátny plán náboru pracovných síl);

b) pre najdôležitejšie podniky a závody v kraji; počty pracovníkov, ktoré majú okresné národné výbory za úlohu získať zo zdrojov pracovných síl v rámci kraja, určia rady krajských národných výborov (krajské plány náboru pracovných síl);

c) pre pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov, ktoré sa majú pre tieto okresy získať, navrhnú Štátnej plánovacej komisii krajské národné výbory, v obvodoch ktorých sú pohraničné okresy kategórie A a B; počty doosídlencov ustanoví vláda.

Plán kádrov

Článok 84

Plán prípravy kvalifikovaných robotníkov

(1) Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vypracujú ústredné orgány, ktorých podniky (organizácie) požadujú učňov. Návrh plánu prípravy kvalifikovaných robotníkov vychádza z perspektívneho rozvoja jednotlivých závodov a odborov a musí byť v súlade s plánom náboru učňov v oblastnom rozložení. Pre požadované počty novoprijímaných učňov musí byť zabezpečená výučba po odbornej, teoretickej i materiálnej stránke, a to buď vo vlastných zariadeniach podnikov (závodov) alebo dohodou s inými podnikmi (napr. pri menšom počte učňov) v ich zariadeniach.

(2) Podniky uplatňujúce potrebu učňov na okresných národných výboroch príslušných podľa sídla jednotlivých závodov (prevádzkární) uvedú svoje požiadavky v rozdelení podľa pohlavia a podľa učebných odborov. Reálnosť požadovaného počtu učňov odôvodnia predpokladanou doplnkovou potrebou kvalifikovaných pracovníkov v členení na náhradu prirodzeného úbytku a na zvýšenie stavu pracovníkov. Požiadavky na počet novoprijímaných učňov musia sa s národnými výbormi dohodnúť. Ak nedôjde k dohode, riešia sporné prípady nadriadené orgány (odborové riaditeľstvá alebo ústredné orgány) s príslušnými krajskými národnými výbormi, výnimočne Štátna plánovacia komisia, na Slovensku Slovenská plánovacia komisia.

Obdobne uplatňujú podniky požiadavky na dorast na pracovné miesta pre pomocné a menej kvalifikované práce.

Článok 85

Plán potreby odborníkov zo škôl

(1) Plán potreby odborníkov zo škôl vychádza z dlhodobých štúdií o vývoji štruktúry pracovníkov podľa kvalifikácie a úzko nadväzuje na plán počtu pracovníkov, najmä na vývoj počtu technicko-hospodárskych pracovníkov a na ich kvalifikačnú skladbu.

(2) Pri vypracovaní návrhu plánu potreby absolventov vysokých a stredných odborných škôl ústredné orgány a výrobné hospodárske jednotky (podniky)

a) prihliadajú na dlhodobú potrebu odborníkov v súvislosti s dlhodobým rozvojom odborov; vychádzajú pritom z koncepcie ustanovenej dlhodobým výhľadom a päťročným plánom;

b) spravujú sa výsledkami rozborov súčasnej vekovej a kvalifikačnej štruktúry, prirodzeného úbytku, celkovej doplnkovej potreby, ako i potreby zlepšenia kvalifikačného zloženia pracovníkov, uvádzania nových kapacít do prevádzky, rastu výroby a produktivity práce, zvýšenia technickej úrovne výroby, rozvoja vedy a výskumu, rozvoja služieb a plánu počtu pracovníkov;

c) berú do úvahy i počty vlastných pracovníkov, ktorí absolvujú vysoké alebo stredné odborné školy v štúdiu pracujúcich popri zamestnaní, príp. absolventov vyslaných na denné štúdium na krajské alebo závodné štipendiá.

Po schválení plánu vládou ústredné orgány oznámia pracoviská pre ustanovené počty absolventov Ministerstvu školstva a kultúry, a pokiaľ ide o skupinu odborov poľnohospodárstva a lesníctva, príslušným poľnohospodárskym (lesníckym) školám určeným dohodou s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

predložia do jedného mesiaca svoje požiadavky na prijímanie poslucháčov (žiakov) do prvých ročníkov vysokých a stredných odborných škôl v členení podľa odborov a podľa krajov Ministerstvu školstva a kultúry.*)

(3) Na zabezpečenie prehľadu o stave a potrebách kádrov zo škôl v rámci jednotlivých krajov a na postupné vytvorenie predpokladov pre krajské plánovanie výkonov škôl predložia podniky návrhy plánu kádrov aj krajskému národnému výboru príslušnému podľa sídla podniku (závodu, organizácie).

Časť XX

VÝROBNÉ DRUŽSTEVNÍCTVO

Článok 86

(1) Plán rozvoja výrobného družstevníctva nadväzuje na štátny plán rozvoja národného hospodárstva a týka sa výkonov všetkých činností výrobného družstevníctva, t. j. výroby priemyslových výrobkov, prác priemyslovej povahy, stavebných prác i služieb.

(2) Návrhy vykonávacích plánov ostatných častí (investičná výstavba, práca a ďalšie) sa vypracujú podľa metodických pokynov pre tieto časti plánu (v rozsahu dohodnutom so Štátnou plánovacou komisiou).

(3) Návrhy plánu v krajskom priereze prerokujú orgány výrobných družstiev v dohodnutom rozsahu s krajskými národnými výbormi.

TRETIA HLAVA

ŠTÁTNY ROZPOČET

Spoločné ustanovenia

Článok 87

1. V štátnom rozpočte na rok 1967 budú zahrnuté rozpočty ústredných orgánov a rozpočty národných výborov.

V rozpočtoch ústredných orgánov bude obsiahnutý rozpočet vlastného ústredného orgánu, rozpočty jemu podriadených rozpočtových organizácií, odvody a prídely vedľajším hospodárstvam, príspevky poskytované niektorým organizáciám na ich činnosť a odvody a prídely hospodárskym organizáciám vyplývajúce pre ne z finančných plánov. V rozpočtoch ústredných orgánov nebudú obsiahnuté rozpočty organizácií priamo riadených Slovenskou národnou radou.

2. Návrhy finančných plánov a rozpočtov v rozsahu a spôsobom dohodnutým s Ministerstvom financií sa predkladajú za Štátnu banku československú, za ostatné peňažné ústavy a poisťovníctvo a za vojenské chozrasčotné organizácie Ministerstva národnej obrany. Ústredné sväzy družstiev a Ústredná rada družstiev predkladajú prepočet dane z obratu a prepočet obežných prostriedkov, plán dôchodkovej dane družstiev a ďalšie nevyhnutné podkladové údaje v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií.

3. Ústredné orgány, ktorým budú schválené výnimky z rámcových podmienok, rozpracujú po dohode s Ministerstvom financií metodické pokyny tak, aby vyhovovali povoleným výnimkám.

4. Predpísané vzory formulárov pre rozpočet a finančný plán sú pre ústredné orgány záväzné.

Voľné riadky a stĺpce nesmú sa bez súhlasu Ministerstva financií vyplňovať. Vo všetkých etapách plánovacích prác a na všetkých organizačných stupňoch sa rozpočty a finančné plány vypracúvajú súčasne s hmotnými plánmi a vo vzájomnej nadväznosti, aby ich aktívny vplyv pôsobil vo všetkých fázach plánovacích prác.

Časť I

FINANČNÉ PLÁNY HOSPODÁRSKYCH ORGANIZÁCIÍ

Článok 88

1. Vykonávacie finančné plány ústredných orgánov, výrobných hospodárskych jednotiek a podnikov vyjadrujú v peniazoch súhrnne celkovú hospodársku činnosť týchto organizácií. Napriek tomu, že finančný plán riadi predovšetkým oblasť finančného hospodárenia, má prostredníctvom ekonomických nástrojov založených na pôsobení finančných vzťahov účinný ekonomický vplyv na celú hospodársku činnosť podnikov i nadpodnikového orgánu.

Finančný plán založený na pôsobení finančných vzťahov aktívne ovplyvňuje hmotné vzťahy a proporcie plánu smerom k maximálnej efektívnosti. V tomto pôsobení finančného plánu sa objektívne prejavuje jeho základná funkcia.

Vo vykonávacích finančných plánoch sa konkretizujú úlohy v tvorbe a použití finančných zdrojov a uvádzajú sa objemy finančných potrieb i zdroje ich krytia. Sú v nich vyjadrené aj vzťahy podniku k nadriadenému orgánu, k štátnemu rozpočtu i k úverovému plánu.

2. Návrh finančného plánu na rok 1967 tvoria:

a) finančná bilancia (formulár F - 1)

b) prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2)

c) prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 3)

d) prehľad o pohybe neinvestičných fondov (formulár F - 4)

e) prepočet obežných prostriedkov (formulár F - 5)

f) prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (formulár F - 6)

g) prepočet ostatných zdrojov a potrieb (formulár F - 7)

h) prepočet dotácií k cenám a intervencií k cenám predaja (formulár F - 8)

ch) prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9)

i) prepočet dane z obratu (formulár F - 10 a F - 11)

j) prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (formulár F - 20).

Formuláre finančného plánu F - 4 a F - 9 sa zostavujú za skutočnosť roku 1966 a návrh plánu na rok 1967 v cenách, metodike a organizácii k 1.1.1967; formulár F - 8 iba za návrh na rok 1967 v cenách, organizácii a metodike k 1.1.1967. Ostatné formuláre sa zostavujú podľa predpísaných vzorov.

3. Výrobné hospodárske jednotky a nadriadené orgány predkladajú návrh finančného plánu zásadne v súhrne za celé nimi riadené hospodárstvo. Okrem toho prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2) bude predložený i podľa odvetví (t.j. za priemysel, stavebníctvo, odbyt a zásobovanie, dopravu, poľnohospodárstvo, lesníctvo, obchod a verejné stravovanie, výkup a ostatné odvetvia), a to z hľadiska organizačného usporiadania (t.j. za súhrn podnikov príslušnej činnosti); prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 3) bude predložený i za jednotlivé výrobné hospodárske jednotky.

Slovenská národná rada predloží okrem návrhu finančného plánu za celý rezort aj návrhy finančných plánov za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady.

4. Finančná bilancia (F - 1) zhrňuje všetky zdroje a potreby hospodárskych organizácií a súhrnne vyjadruje výsledky čiastkových finančných plánov. Vo svojom vyjadrení brutto zachycuje prehľad o celkovej tvorbe zdrojov a celkových potrebách finančných prostriedkov a v ďalších stĺpcoch vyjadruje rozdelenie zdrojov na vlastné použitie, na odvod do štátneho rozpočtu, príp. na vrátenie do úverovej sústavy a na strane potrieb určuje v rovnakom členení zdroje krytia potrieb. Tým vyjadruje i celkový vzťah hospodárskych organizácií k štátnemu rozpočtu a podiel úveru na krytí ich celkových potrieb.

Vo výrobných hospodárskych jednotkách s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti môže sa vo výnimočných prípadoch plánovať strata. Na úhradu plánovanej straty sa zo štátneho rozpočtu poskytne dotácia, ktorej plánovaná výška je horným limitom čerpania. Táto dotácia môže sa čerpať iba na základe normy úhrady dohodnutej s Ministerstvom financií.

5. Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku (zisku) (formulár F - 2) vyjadruje výsledok hospodárskej činnosti a používa sa pre všetky činnosti. Prehľad o tvorbe hrubého dôchodku má priamu väzbu na formuláre F- 1, F - 3, F - 6, F - 8 a poskytuje údaje pre určenie prepočtových ukazovateľov na formulári F - 5.

6. Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) (F - 3) zachycuje jednotlivé druhy odvodov tak do ústredného rozpočtu, ako i do rozpočtu národných výborov a prídely fondom. Je spoločný pre ústredné orgány (organizácie) uplatňujúce rôzne varianty zainteresovanosti s tým, že organizácie so zainteresovanosťou na zisku a organizácie s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti nevyplňujú riadok 11, t.j. hrubý dôchodok a odvod zo zisku uvádzajú v riadku 14. Prehľad o rozdelení hrubého dôchodku (zisku) má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 4, F - 5, F - 9.

7. Prehľad o pohybe neinvestičných fondov (F - 4) zachytáva vývoj a použitie fondov (vrátane prevodov prostriedkov medzi jednotlivými fondami) s výnimkou fondu investícií. Prehľad o pohybe fondov má priamu nadväznosť na formuláre F - 3, F - 5, F - 9.

8. Prepočet obežných prostriedkov (F - 5) zostavujú všetky podniky bez rozdielu foriem hmotnej zainteresovanosti. Poskytuje prehľad o úhrnnej potrebe obežných prostriedkov a o zdrojoch krytia. Podnikové prepočty obežných prostriedkov sa členia v súlade so smernicami k jednotnej účtovnej osnove. Minimálne sa však zásoby členia na predmety jednorazovej a postupnej spotreby, nedokončenú výrobu a polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar. V prepočte sa uvádzajú vždy stavy k začiatku a ku koncu plánovaného obdobia. Stavy zásob k začiatku roka zahŕňajú všetky zmeny vykonané k začiatku roka. Zmeny treba v komentári vyčísliť a odôvodniť.

Odvod zo zásob a úroky z úverov sa prepočítavajú v spolupráci so Štátnou bankou československou na základe výšky úverov a ustanovených úrokových sadzieb.

Prepočet obežných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F - 4.

9. Prepočet odpisov a odvodov zo základných prostriedkov (F - 6) zahŕňa výpočet odpisov zo základných prostriedkov a výpočet odvodov zo základných prostriedkov.

Prepočet odpisov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2, F - 3, F - 9.

10. Prepočet ostatných zdrojov a potrieb (F - 7) je pomocným formulárom pre výpočet ostatných zdrojov a potrieb, ktoré nevyplývajú z tvorby hrubého dôchodku.

Intervencie k nákupným cenám poľnohospodárskych výrobkov, cenové rozdiely a zľavy roľníkom sa doložia prepočtom.

Prepočet ostatných zdrojov a potrieb má priamu väzbu na formulár F - 1.

11. Prepočet dotácií k cenám - intervencií k cenám predaja (F - 8).

Prepočet zahŕňa výpočet dotácií k cenám, príp. intervencií k cenám predaja podľa ustanovených sadzieb. Zásady obsiahnuté v smernici Ministerstva financií pre ustanovenie dotácií k cenám (č. MF 113/40 070/1965 - Vestník Ministerstva financií č. 7/1965) zostávajú na rok 1967 v platnosti.

Prepočet dotácií k cenám ústredné orgány predložia na samostatných formulároch podľa jednotlivých výrobných hospodárskych jednotiek; prepočet intervencií k cenám predaja sa predkladá za ústredný orgán ako celok.

Prepočet dotácií má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 2.

12. Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (F - 9).

Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva financií a Štátnej banky československej. Podkladom pre zostavenie prepočtu financovania reprodukcie základných prostriedkov je výsledok výberového konania dohodnutého so Štátnou bankou československou.

Do formulára F - 9 - prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov - je zaradená údržba, opravy a generálne opravy, ktoré sa v hospodárskych organizáciách uhrádzajú na ťarchu nákladov.

Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov sú výdavky na projektovú dokumentáciu a iné investície. Iné investície zahŕňajú náhrady za odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe.

Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov má priamu väzbu na formuláre F - 1, F - 3, F - 6.

Úroky z investičných úverov sa prepočítajú na základe ustanovených úrokových sadzieb a výška investičných úverov v spolupráci so Štátnou bankou československou.

Zo štátneho rozpočtu možno poskytovať dotácie hospodárskym organizáciám so všeobecným spôsobom financovania investičnej výstavby.

Dotácie sa poskytujú v rámci prostriedkov vopred plánovite ustanovených v štátnom rozpočte podľa týchto zásad:

a) hospodárske organizácie predložia návrhy na dotácie na investičnú výstavbu nadriadenému orgánu v lehotách ustanovených pre výberové konanie;

b) ústredné orgány (v odvetviach, v ktorých pôsobia povereníci, po dohode s povereníctvom) predložia Ministerstvu financií návrhy na dotácie s rozborom a vrátane stanoviska Štátnej banky československej. Ministerstvo financií dá konečné alebo predbežné prísľuby dotácií po prerokovaní so Štátnou plánovacou komisiou, s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie, Štátnou komisiou pre techniku a Štátnou bankou československou a príp. po expertnom posúdení;

c) zahrnutie dotácií do štátneho rozpočtu neznamená právo na automatické čerpanie dotácií. Ministerstvo financií, príp. orgán ním splnomocnený bude uvoľňovať dotácie na základe previerky efektívnosti a podmienok pre poskytnutie dotácie;

d) v roku 1967 budú sa poskytovať dotácie na investície podľa rámcových podmienok hospodárenia podnikov od 1. januára 1967.

13. Prepočet dane z obratu (F - 10 a F - 11).

Návrh prepočtu dane z obratu predkladajú na formulári F - 10 a F - 11 ústredné orgány a organizácie uvedené na týchto formulároch.

Podniky zostavia prepočet dane na základe svojich odbytových plánov pre vnútorný obchod (trhové dodávky) a pre ostatných odberateľov (mimotrhové dodávky).

Členenie návrhu podľa položiek sadzobníka sa vykonáva na formulári F - 10 v rozsahu určenom pre sledovanie skutočností v štatistickom výkaze V (Daň) 15 - 12, príp. v rozsahu členenia plánu odbytu (formulár 02 - 07).

Podniky oznámia svoje prepočty dane v celkovom objeme finančným odborom okresných národných výborov do 7 dní po ich schválení vedením podniku.

14. Prehľad štátnych úloh a zo štátneho rozpočtu dotovaných podnikových a odborových úloh výskumných a vývojových prác riešených hospodárskymi organizáciami (F-20) je podkladom pre ustanovenie výšky prostriedkov zo štátneho rozpočtu:

a) ústredným orgánom na úhradu faktúr za štátne úlohy, ktoré sa uvádzajú na formulári F-13 v skupine 1. Hospodárstvo, oddiel 2 § 2 čl. 1 pod zoskupením položiek 2 služby a výdavky nevýrobnej povahy,

b) hospodárskym organizáciám formou dotácie na úhradu nákladov spojených s riešením úloh podnikového a odborového charakteru, ktoré sa uvádzajú na riadku 20 formulára F-7,

c) hospodárskym organizáciám na úhradu faktúr za úlohy štátneho plánu výskumných a vývojových prác, ktoré sa uvádzajú na riadku 28 formulára F-7.

Okrem formulára finančného plánu F - 20 predložia ústredné orgány ešte spoločný formulár Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií s názvom „Súhrn prostriedkov štátneho vykonávacieho plánu a štátneho rozpočtu pre fond vedy a techniky“ (formulár č. 15 - 01). Údaje na tomto formulári týkajúce sa finančného zabezpečenia neinvestičných potrieb rozvoja vedy a techniky sa vypracujú v nadväznosti na údaje uvedené na formulároch F - 2, F - 4, F - 7, F - 12, F - 13.

Časť II

ROZPOČTY

Článok 89

Rozpočtové organizácie riadené ústrednými orgánmi

1. Návrh rozpočtu rozpočtových organizácií tvoria:

a) rozpočet príjmov (formulár F - 12),

b) rozpočet výdavkov (formulár F - 13),

c) prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov (formulár F - 9 spoločný pre všetky organizácie),

d) investície ústredných orgánov riadených rozpočtom (formulár F - 15).

2. K návrhu rozpočtu sa pripojí rozbor navrhovaných príjmov a výdavkov. Súčasťou tohto rozboru budú aj vysvetlivky k rozdielom medzi návrhom rozpočtu na rok 1967 a skutočnosťou roku 1966, a to pri príjmoch podľa oddielov a pri výdavkoch podľa rozpočtových skupín a pri väčších rozdieloch i podľa odvetví, avšak iba za rozpočtové organizácie. Vo vysvetlivkách budú vysvetlené aj vecné, metodické, cenové a ostatné zmeny podľa jednotlivých druhov.

Návrh rozpočtu sa nebude rozvrhovať na štvrťroky.

Vysvetlivky k návrhu rozpočtu na rok 1967 sa vypracujú v tejto forme:

Odvetvie a odôvodnenie rozdielov oproti skutočnosti roku 1966Rozdiel oproti skutočnosti r. 1966
(v tisícoch Kčs)
+ -

3. Ústredné orgány preskúšajú a upravia do 31. októbra 1966 výdavkové normy a ukazovatele, ktoré ustanovil pre odbor činnosti vlastnej a podriadených rozpočtových organizácií alebo pre odbor činnosti odborov rád národných výborov a prerokujú ich s Ministerstvom financií a so Štátnou plánovacou komisiou.

4. Návrh rozpočtu príjmov sa zostaví na formulári F - 12 podľa oddielov. Pri oddiele 12 - príjmy (náhrady) za odovzdané výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, príp. pri ďalších oddieloch sa okrem úhrnu oddielu ešte uvedie „z toho“:

„príjmy výskumných ústavov a ostatných organizácií zaradených v rozpočte výdavkov v oddiele technický rozvoj a rozvoj vedy“.

V návrhu rozpočtu príjmov sa uvedú okrem údajov podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 pri každom oddiele (vrátane podrobnejšieho členenia oddielu 12 - príjmy - za odovzdané výsledky vyriešených úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky) a pri úhrne príjmov ešte metodické a cenové zmeny na samostatných riadkoch.

5. Návrh rozpočtu výdavkov sa zostaví na formulári F - 13 podľa skupín, oddielov a paragrafov a pritom podľa zoskupení položiek. Pri oddieloch technický rozvoj a rozvoj vedy uvedie sa členenie až na články. Slovenská národná rada okrem toho predloží v úhrne výdavky za jednotlivé povereníctva Slovenskej národnej rady.

Pri rozpočtovaní treba prihliadnuť aj na pokladničné plnenie rozpočtu v roku 1965 a na celoročné pokladničné plnenie roku 1966.

V rozpočte výdavkov sa uvedú všetky údaje podľa prvej hlavy, čl. 3 ods. 3 a metodické a cenové zmeny (v samostatnom riadku) iba pri úhrne výdavkov a pri jednotlivých skupinách a ďalej iba pri oddiele 2 - technický rozvoj v skupine 1 a pri oddiele 2 - rozvoj vedy v skupine 2; pri ostatných oddieloch a paragrafoch (príp. článkoch) sa uvedie iba návrh rozpočtu na rok 1967 v cenách, podľa metodiky a v organizácii k 1. januáru 1967.

Cenové a metodické zmeny nebudú sa uvádzať pri oddiele 3 rozpočtu príjmov a pri zoskupení položiek 8 - prídely hospodárskym organizáciám.

Od 1. januára 1967 nebudú rozpočtové organizácie platiť poistné nemocenského poistenia. V návrhu rozpočtu sa tento vplyv uvedie ako metodická zmena.

6. Prepočet financovania reprodukcie základných prostriedkov sa vykoná na formulári F - 9. Podkladom pre sumy uvádzané na tomto formulári bude pri rozpočtových organizáciách plán investičnej výstavby.

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zaradí do návrhu rozpočtu objemy prác a dodávok sumou, ktorá je oproti hmotnému plánu nižšia o plánovaný objem investícií pre jednotné roľnícke družstvá. Súčasťou financovania reprodukcie základných prostriedkov sú výdavky na projektovú dokumentáciu a iné investície.

V tomto formulári sú zaradené aj výdavky na udržiavanie, opravy a generálne opravy, ktoré sa uhrádzajú z neinvestičných výdavkov.

Financovanie reprodukcie základných prostriedkov je ustanovené vyhláškou Ministerstva financií a Štátnej banky československej.

Prostriedky na financovanie plánovanej reprodukcie základných prostriedkov sú v rozpočtových organizáciách vymedzené na formulári F - 13 a v príspevkových organizáciách v ich rozpočtoch. Objem prostriedkov na financovanie investícií oznámi Štátnej banke československej priamy investor.

7. Osobitné rozpočtové organizácie sa prevádzajú začínajúc rokom 1967 na inú formu hospodárenia, a to podľa druhu činnosti organizácie na hospodárske, rozpočtové alebo príspevkové organizácie.

Článok 90

Príspevkové organizácie

1. Príspevkové organizácie, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet, sú povinné predložiť ústrednému orgánu odôvodňujúce podklady pre ustanovenie príspevku alebo odvodu do rozpočtu. Rozsah o lehotu na predloženie odôvodňujúcich podkladov určí ústredný orgán, ktorý príspevok do návrhu rozpočtu zaradí. Príspevky pre organizácie, ktoré odôvodňujúce podklady nepredložia, nemožno do návrhu rozpočtu zaradiť.

2. Ústredné orgány, pokiaľ poskytujú v rámci platných predpisov niektorým organizáciám (napr. divadlám, osvetovým zariadeniam) príspevok na ich činnosť, zahrnú príspevok do návrhu svojho rozpočtu.

Vo vysvetlivkách k návrhu rozpočtu predkladaného Ministerstvu financií sú ústredné orgány povinné odôvodniť podľa jednotlivých druhov organizácií (napr. divadlá, osvetové zariadenia) výšku navrhnutého príspevku najmenej v tomto rozsahu:

a) príjmy celkom

z toho od obyvateľstva

b) výdavky celkom

z toho

investície

mzdy a ostatné výdavky

materiálne výdavky

odpisy

ostatné výdavky

c) navrhovaný príspevok na rok 1967

na prevádzku

z toho na výdavky civilnej obrany

na investície

navrhovaný odvod na rok 1967

d) rozbor navrhovanej výšky príspevkov a príjmov a výdavkov jednotlivých druhov organizácií (vrátane cenových a iných zmien a ukazovateľov, na ktoré sa príspevok alebo odvod ustanoví), požiadavku a odôvodnenie mimoriadneho príspevku atď.

Niektoré štátne príspevkové organizácie (napr. Československý rozhlas, Československá televízia) predložia svoj návrh rozpočtu v širšom rozsahu, a to podľa predbežného prerokovania s Ministerstvom financií.

3. Príspevok sa bude poskytovať osobitne na prevádzku a osobitne na investície, pokiaľ nebudú kryté z odpisov; odpisy základných prostriedkov zatiaľ prichádzajú do úvahy len v tých príspevkových organizáciách, ktoré prešli z organizačnej formy osobitných rozpočtových organizácií na príspevkové a o odpisoch už skôr účtovali;

príspevok sa ustanoví v absolútnej výške ako ukazovateľ záväzný tak pre organizáciu, ktorá príspevok poskytuje, ako aj pre organizáciu, ktorej sa príspevok poskytuje;

prevádzkový príspevok nebude kryť výdavky na mzdy, na ktoré si musí organizácia svojou činnosťou zarobiť;

príspevok sa neposkytuje len na vyrovnanie rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ale bude ustanovený na ukazovatele, ktoré dohodnú ústredné orgány s Ministerstvom financií.

Financovanie investícií príspevkových organizácií z odpisov dohodnú ústredné orgány s Ministerstvom financií.

Odpisy sa organizáciám ponechajú iba do výšky plánu investícií; sumy odpisov presahujúce plán investícií odvedú organizácie do rozpočtu.

4. Ak organizácia zlepší výsledky svojho hospodárenia, nebude sa jej príspevok krátiť alebo odvod zvyšovať. Ak zhorší výsledky činnosti, kryje organizácia tieto dôsledky zo svojich zdrojov, a ak ich niet, obmedzí v primeranom rozsahu svoju činnosť;

z lepších výsledkov hospodárenia si môže organizácia vytvoriť pobádací fond; časť fondu sa bude viazať ako rezerva, ktorá bude slúžiť na vyrovnanie výkyvov hospodárenia; o použití prostriedkov tohto fondu platia osobitné predpisy.

5. Finančné vyporiadanie sa nebude vykonávať.

6. Dlhodobe ustanovený príspevok sa bude zaraďovať každoročne do rozpočtu; nevyčerpaný prevádzkový príspevok neprepadá.

7. V prípade časovej nezhody medzi príjmami a výdavkami môže nadriadený orgán poskytnúť príspevkovej organizácií „prechodnú výpomoc“; prechodnú výpomoc poskytne ústredný orgán zo svojho rozpočtu; ak ústredný orgán nebude mať voľné prostriedky, požiada o poskytnutie prechodnej výpomoci Ministerstvo financií; prechodná výpomoc sa musí v určenej lehote vrátiť orgánu, ktorý ju poskytol.

8. Na plnenie mimoriadnych úloh (vrátane investícií) môže sa organizácii poskytnúť mimoriadny účelový príspevok, ktorý musí po splnení úlohy vyúčtovať a nespotrebovaný zvyšok príspevku vrátiť.

9. Príspevkové organizácie riadené Ministerstvom školstva a kultúry sa spravujú smernicami Ministerstva školstva a kultúry č. 43 400/65 - VE/4 uverejnenými vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry, čiastka 31/1965.

10. Príspevky spoločenským (masovým) organizáciám rozpočtuje Ministerstvo financií a s jeho súhlasom i niektoré iné ústredné orgány. Ústredné orgány poskytujúce príspevok týmto organizáciám taktiež predložia Ministerstvu financií odôvodňujúce podklady na poskytnutie príspevku v rozsahu uvedenom v bode 2 tohto článku.

11. Iné príspevky (podľa voľnej úvahy) rozpočtujú ústredné orgány len po predchádzajúcom prerokovaní s Ministerstvom financií a s uvedením účelu príspevku.

Článok 91

Jednotné roľnícke družstvá

1. S návrhom rozpočtu kapitoly Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva predloží

a) vlastný návrh plánu a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD,

b) vlastný návrh potreby peňažných prostriedkov na investičnú výstavbu JRD a jej krytie (F - 14).

Vlastný návrh plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku JRD sa predloží v rozsahu ustanovenom metodickými pokynmi Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pre zostavenie a predloženie návrhu plánu a rozpočtu na rok 1967.

Štátna banka československá prerokuje potrebu peňažných prostriedkov na investičnú výstavbu JRD a jej krytie a návrh plánu dlhodobých úverov JRD s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií. Pobočkám Štátnej banky československej predkladajú JRD len výpisy o rozpočtoch prevádzkových a dlhodobých potrieb.

2. Subvencie sa rozpočtujú podľa smerníc Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a súm dohodnutých s Ministerstvom financií.

3. Pri vypracovaní vlastných návrhov plánu tvorby a rozdelenia celkového hrubého dôchodku a plánu potreby peňažných prostriedkov JRD a jej krytia budú výrobné poľnohospodárske správy úzko spolupracovať s pobočkami Štátnej banky československej.

Článok 92

Reprodukcia základných prostriedkov ústredných investorov riadených rozpočtom

1. Iba štátnym rozpočtom (príp. finančným plánom) je riadená výška výdavkov na investície nižšie uvedených ústredných orgánov a nimi riadených rozpočtových organizácií (okrem výskumných ústavov) a príspevkových organizácií:

Ministerstvo baníctva

Ministerstvo chemického priemyslu

Ministerstvo ťažkého priemyslu

Ministerstvo stavebníctva

Ministerstvo spotrebného priemyslu

Ministerstvo potravinárskeho priemyslu

Ministerstvo vnútorného obchodu

Ministerstvo financií (vrátane peňažných ústavov a Štátnej poisťovne)

Ministerstvo spravodlivosti

Ministerstvo zahraničných vecí

Ústredná správa energetiky

Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov

Národné zhromaždenie

Predsedníctvo vlády

Štátna arbitráž ČSSR

Generálna prokuratúra

Štátna plánovacia komisia

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia

Ústredný banský úrad

Československá tlačová kancelária

Štátna banka československá

Stredisko výtvarnej kultúry výroby

Ak má niektorý z týchto ústredných orgánov okrem hospodárskych organizácií ešte iné ako vyššie uvedené organizácie (napr. advokátske poradne), zahrnie ich investície po dohode s Ministerstvom financií do ukazovateľov výdavkov na investície riadené rozpočtom.

2. Ústredné orgány nepredkladajú za tieto organizácie plán investičnej výstavby. Predložia však o 14 dní skôr, než je lehota na predloženie návrhu rozpočtu Ministerstvu financií dvojmo formulár F - 15, pripoja stručné odôvodnenie výdavkov požadovaných zo štátneho rozpočtu a vyčíslia cenové, metodické, príp. organizačné zmeny ovplyvňujúce návrh plánu na rok 1967. Pri ustanovení náplne ukazovateľov sa ústredné orgány spravujú týmito metodickými pokynmi (druhá hlava, časť XVI). Úhrn výdavkov na formulári F - 15 sa pri ústredných orgánoch s príspevkovými alebo inými organizáciami (bod 1) uvedie vrátane investícií týchto organizácií.

3. Ministerstvo financií dohodne so Štátnou plánovacou komisiou na základe podkladových údajov, ktoré jej predloží, jednak objem investícií celkom a jednak objem stavebných prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V rozsahu týchto objemov navrhne vláde na schválenie pre jednotlivé ústredné orgány (po prerokovaní s nimi) v úhrne pre rozpočtové, príspevkové, príp. iné nimi riadené organizácie záväzný limit investícií. Záväzný limit investícií určuje výšku výdavkov na investície bez projektovej dokumentácie a iných investícií a je totožný s limitom investičného plánu. V rámci tohto limitu navrhne Ministerstvo financií vláde na schválenie ako záväzný ukazovateľ ešte objem stavebných prác vykonávaných stavebnými organizáciami. V územnom priereze za Slovensko majú tieto limity povahu orientačných úloh.

4. Ostatným plánujúcim miestam predkladajú ústredné orgány podklady podľa platných pokynov.

5. Financovanie investícií týchto ústredných investorov sa spravuje všeobecne platnými predpismi.

Článok 93

Spoločenská spotreba

Za odvetvia technický rozvoj a rozvoj vedy, sociálne zabezpečenie, správa, školstvo a kultúra, zdravotníctvo, doprava, za obdobné odvetvia v rozpočte Slovenskej národnej rady a za Československú tlačovú kanceláriu, Československú televíziu, Československý rozhlas, Správu pražského hradu, Československú akadémiu vied a Ústredný geologický úrad bude Ministerstvo financií a Štátna plánovacia komisia údaje pre bilanciu spoločenskej spotreby čerpať priamo z návrhu rozpočtu. Ako doplňujúce údaje predložia príslušné ústredné orgány s návrhom rozpočtu niektoré ďalšie ukazovatele, a to osobitne za každé odvetvie spoločenskej spotreby uvedenej v rozpočtovej skladbe ústredných organizácií platnej od roku 1967. Ukazovatele sa predložia iba za plán na rok 1967 v cenách, podľa metodiky a v organizácii k 1.1.1967.

Článok 94

Štátne príjmy

1. Ústredné sväzy výrobných a spotrebných družstiev predložia Ministerstvu financií (za organizácie so sídlom na Slovensku aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie) v lehote na predloženie návrhov rozpočtov a finančných plánov návrhy plánov dôchodkovej dane družstiev v členení podľa jednotlivých krajov.

2. Plány daní platených obyvateľstvom a štátnych poplatkov zostavuje Ministerstvo financií na podklade dlhodobých plánov a podľa vlastných podkladov.

3. Plány dane z obratu sa zostavujú podľa ustanovení čl. 88 týchto metodických pokynov.

4. Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytne Ministerstvu financií údaje potrebné na zostavenie plánu poľnohospodárskej dane platenej socialistickým sektorom v členení podľa jednotlivých krajov. Výrobné poľnohospodárske správy dajú tieto údaje za kraj, príp. okres k dispozícií finančným odborom a odborom sociálneho zabezpečenia KNV a ONV.

Článok 95

Zostavenie a schválenie podrobných rozpočtov

1. Ústredné orgány oznámia podriadeným organizáciám (súčasne aj Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie) prípadné zmeny oproti ich návrhu alebo ich návrh potvrdia v lehote ustanovenej vládou. Rozpočtové čísla sa oznámia podriadeným organizáciám v rozsahu ukazovateľov schválených vládou.

2. Ak ústredný orgán zistí pri oznamovaní čísiel výdavkov pre rozpočtové organizácie možnosti úspor, oznámi podriadeným organizáciám len sumu nevyhnutne potrebnú a úspory zaradí do oddielu 9 „Rezervy“ v príslušnej skupine (s výnimkou oddielu 2 - technický rozvoj a rozvoj vedy, kde ich zaradí v samostatnom článku) a na príslušnom zoskupení položiek vlastného rozpočtu, lebo celý objem rezortného rozpočtu na podriadené organizácie rozpísať nemusí.

Ak ústredný orgán pri oznamovaní rozpočtových čísiel príjmov zistí možnosti ich zvýšenia, oznámi podriadeným organizáciám vyššie príjmy a súčasne zvýši i príjmy celej kapitoly.

3. Rozpočtové organizácie zostavia na podklade oznámených rozpočtových čísiel podrobné rozpočty v rozsahu ustanovenom rozpočtovou skladbou, t. j. podľa jednotlivých odvetví a zoskupení položiek, príp. až na jednotlivé položky. Rozsah členenia podrobného rozpočtu na položky určí vedúci organizácie.

Podrobný rozpočet príjmov sa zostaví na formulári F - 12, podrobný rozpočet výdavkov na formulári F - 16.

Ak rozpočtová organizácia pri zostavovaní podrobného rozpočtu zistí možnosť úspor, oznámi výšku týchto rezerv ústrednému orgánu.

Ústredné orgány môžu ustanoviť, že podriadené rozpočtové organizácie sú povinné dať úspory na výdavkoch ústrednému orgánu k dispozícií. V tom prípade zníži podriadená rozpočtová organizácia o tieto úspory svoj rozpočet a ústredný orgán zaradí vo svojom rozpočte tieto úspory v oddiele 9 „Rezervy“ na príslušnom zoskupení položiek a v príslušnej skupine. (Výnimočne sa nerozpísané rezervy zaradia v oddiele technický rozvoj a rozvoj vedy v samostatnom článku v § 2 oddiele 2 - Technický rozvoj skupiny 1 a v § 10 oddiele 2 - Rozvoj vedy skupiny 2.)

Ak podriadená rozpočtová organizácia pri zostavovaní podrobného rozpočtu zistí možnosti zvýšenia príjmov, zvýši svoj rozpočet príjmov; ústredný orgán zvýši na základe toho i rozpočet príjmov celej kapitoly.

Pri zostavovaní podrobného rozpočtu výdavkov nesmú sa prekročiť ustanovené normy.

4. Podrobný rozpočet ústredného orgánu schváli minister (vedúci ústredného orgánu) alebo jeho námestník; rozpočty podriadených organizácií schvaľuje vedúci organizácie.

Rozpočet môže sa členiť na štvrťroky.

Časť III

PREPOČET ŠTÁTNEHO ROZPOČTU A FINANČNÝCH PLÁNOV NA ROK 1967 V DÔSLEDKU ÚPRAVY VEĽKOOBCHODNÝCH CIEN K 1. JANUÁRU 1967

Článok 96

Vyčíslenie cenových rozdielov

1. Prepočet návrhu štátneho rozpočtu a finančných plánov na nové ceny v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien k 1. januáru 1967 podľa uznesenia vlády č. 58/1966 vykonajú orgány hospodárskeho riadenia bez bilancovania vplyvov cenových zmien medzi dodávateľmi a odberateľmi.

2. Prepočet sa vykoná vo všetkých položkách finančnej bilancie, tvorby hrubého dôchodku (zisku) (bez prepočtových ukazovateľov), prepočtu odpisov a odvodov zo základných prostriedkov; v položkách zásoby celkom, pohľadávky a úvery z prepočtu obežných prostriedkov; cenové prietržky, účelové financovanie technického rozvoja a intervencie a cenové rozdiely z prepočtu ostatných zdrojov a potrieb.

3. Do prepočtu sa môžu premietnuť v zmysle čl. 1 ods. 1 uznesenia vlády č. 596 z 24. novembra 1965 o celkovej prestavbe veľkoobchodných cien cenové rozdiely zo zmien

veľkoobchodných cien a cien predaja k 1. 1. 1967,

taríf nákladnej dopravy,

odbytových cien stavieb a ich častí, rozpočtovej sústavy pre výstavbu, cien inžinierskej geológie a hydrogeológie, ložiskovej geológie, projektových a prieskumných prác, geodetických a kartografických prác,

prirážok a zrážok k cenám na úhradu nákladov obchodných a odbytových organizácií,

nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov,

sadzieb dane z obratu,

vyplývajúcich zo zavedenia cien zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO),

ostatných, ktoré s prestavbou cien súvisia.

Článok 97

Zisťovanie cenových rozdielov

1. Základnou metódou zistenia cenových rozdielov je dvojaké ocenenie jednotlivých položiek finančného plánu a rozpočtu pomocou indexov zmien veľkoobchodných cien ustanovených a vyhlásených Štátnou plánovacou komisiou, príp. aj iný spôsob v prípadoch, v ktorých prepočet veľkoobchodných cien sa vykonával tzv. tradičným spôsobom podľa výnimky prerokovanej so Štátnou plánovacou komisiou.

2. Pre prepočet hrubého dôchodku (zisku) sa precení objem tržieb a výkonov (bez dane z obratu) a materiálové a iné náklady (s výnimkou položiek nakupovaných za maloobchodné ceny) zahrnuté do návrhu plánu na rok 1967.

Prepočet sa vykoná podľa položiek ustanovených v nadväznosti na indexy zmien veľkoobchodných cien schválených a vyhlásených pre skupiny alebo nadskupiny výrobkov alebo pre výrobné odbory.

Prepočet zásob sa vykoná podľa rovnakých zásad ako prepočet tržieb a nákladov.

3. Plán investičnej výstavby sa pre vykonanie prepočtu rozčlení na stavebné práce, dodávky strojov a zariadení a na projektové a prieskumné práce. Iné investície sa neprepočítavajú. Prepočet sa vykoná pomocou konkrétnych indexov zmien cien ustanovených pre jednotlivé skupiny stavebných a strojových investícií a pre zmenu cien projektových a prieskumných prác.

4. Pre prepočet odpisov sa základňa pre výpočet odpisov rozčlení na budovy a stavby, stroje a zariadenia a precení pomocou globálnych indexov, a to:

pri budovách a stavbách indexom 1,19 vyjadrujúcim zmenu veľkoobchodných cien stavebných prác,

pri strojoch a zariadeniach indexom 1,23 zodpovedajúcim priemernej zmene veľkoobchodných cien strojárskych odborov, ktoré sa podieľajú na skladbe základných prostriedkov.

Z prepočítanej obstarávacej ceny základných prostriedkov sa sadzbami použitými pri výpočte odpisov v starých cenách vypočítajú nové odpisy. Ich vzájomným porovnaním sa vyčísli cenový rozdiel.

Zmena odpisových sadzieb, prevod základných prostriedkov do drobných a krátkodobých predmetov a pod. sa považujú za metodický vplyv.

5. Prestavbou veľkoobchodných cien sa niektoré náklady doteraz financovali účelove a bezprostredne súvisiace s výrobou sa zakalkulovali do nových veľkoobchodných cien. V dôsledku toho odpadá potreba ich financovania zo štátneho rozpočtu a vplyv tejto úpravy sa premietne ako cenová zmena vo formulári F - 7.

6. Úpravou veľkoobchodných cien dochádza k podstatnému odstráneniu dotácií k cenám. Objem týchto dotácií na rok 1967 v metodike roku 1966 sa vypočíta sadzbami schválenými pre rok 1966. Pri dotáciách ustanovených pevnou sumou v Kčs celkom sa objem dotácií ustanovuje v rovnakom pomere k danej základni pre ich prepočet ako v r. 1966.

7. Pokiaľ definitívne nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov sa budú odchyľovať od nákupných cien uvažovaných v kalkuláciách spracovateľských, prípadne nákupných podnikov, vyčíslia tieto podniky rozdiel ako zavedenie intervencií k nákupným cenám (v prípade, že definitívna nákupná cena prevyšuje v kalkulácii uvažovanú nákupnú cenu) alebo ako cenový prietržok (v opačnom prípade).

8. Na požiadanie kontrolných orgánov organizácia musí byť schopná zistené cenové rozdiely doložiť.

Článok 98

Odôvodnenie cenových rozdielov

1. Vzhľadom na to, že prepočet štátneho rozpočtu a finančných plánov sa vykonáva bez vzájomného bilancovania cenových rozdielov, doložia ústredné orgány a im podriadené organizácie vykázané cenové rozdiely prepočtom, ktorý bude tvoriť prílohu formulárov návrhu finančného plánu.

Prepočet bude zahŕňať v položkách podľa výrobných odborov údaje v starých a nových cenách a index vychádzajúci z vykonaného precenenia. Použité indexy sa na všetkých stupňoch riadenia porovnávajú s indexami ustanovenými pre vykonanie cenovej prestavby a podstatnejšie rozdiely sa budú komentovať.

2. Za tvorbu hrubého dôchodku (zisku) bude prepočet odôvodňujúci cenové rozdiely obsahovať:

a) pri tržbách a výkonoch

za výrobné odvetvia

rozčlenenie tržieb z výrobnej činnosti na výrobné (odbytové) odbory (trojmiestne označenie nomenklatúry pre prestavbu veľkoobchodných cien) vo veľkoobchodných cenách (t. j. bez dane z obratu),

za odvetvie obchod a verejné stravovanie

vyčíslenie obchodného rozpätia v ustanovenej nomenklatúre smerných sadzieb obchodných zrážok,

za odvetvie odbyt a zásobovanie

základňou pre ustanovenie prirážok, príp. zrážok a ich sadzby,

za odvetvie dopravy

tržby za nákladnú prepravu,

za odvetvie poľnohospodárstvo a lesníctvo

členenie tržieb hlavnej činnosti dohodnuté medzi Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a Ministerstvom financií,

za ostatné odvetvia

tržby dotknuté cenovou úpravou;

b) pri materiálových a iných nákladoch

buď

ba) spotrebu materiálu za výrobné (odbytové) odbory v členení podľa dodávateľských odborov (trojmiestne označenie nomenklatúry pre prestavbu veľkoobchodných cien),

z výkonov výrobnej povahy (v členení podľa výrobných hospodárskych jednotiek):

spotrebu energie (z účtu 311),

dopravné (z účtu 315),

generálne opravy (z účtu 313)

alebo

bb) za výrobné hospodárske jednotky celkom podľa dodávateľských odborov [v rovnakom členení ako ba)]

alebo

bc) materiálové náklady podľa výrobných (odbytových) odborov rozdelené ďalej na materiálové náklady postupne preceňované, jednorazove preceňované a nepreceňované.

3. Prepočet k plánu investičnej výstavby bude obsahovať rozčlenenie plánu na:

stavebné investície celkom

strojové investície celkom

prieskumné a projektové práce celkom.

4. Podniky Ústredného sväzu výrobných družstiev vyhotovia a predložia svojim nadriadeným orgánom odôvodnenie cenových rozdielov za materiálové a iné náklady a za plán investičnej výstavby. Za tržby a výkony vypracujú odôvodnenie len v odvetviach, v ktorých výroba a výkony nie sú zaradené vo voľnej tvorbe cien a prepočet sa vykonáva podľa vyhlásených indexov zmien veľkoobchodných cien.

Odôvodňujúce prepočty sa nebudú sumarizovať a zostanú sústredené na Ústrednom sväze výrobných družstiev ako podkladový materiál pre objasnenie cenových zmien.

5. Ústredné orgány, ktoré vykonali prepočty plánu tvorby hrubého dôchodku (zisku) na rok 1966 podľa pokynov Ministerstva financií a Štátnej plánovacej komisie č. MF-113/37 482/1966 a č. ŠPK 103 503/66 pre overenie vplyvov úpravy veľkoobchodných cien a ich dopadov na výsledky hospodárskych organizácií za rok 1966, nerobia odôvodňujúci prepočet cenových rozdielov podľa bodu 2.

Odôvodnenie cenových rozdielov za tvorbu hrubého dôchodku (zisku) ústredné orgány vykonajú porovnaním indexov zmien cien, ktoré vyplynuli z prepočtu plánu na rok 1967, s indexami z prepočtu plánu na rok 1966 podľa jednotlivých položiek plánu tvorby hrubého dôchodku (zisku) a podstatnejšie rozdiely odôvodnia v komentári.

Článok 99

Daň z obratu

1. Prepočet dane z obratu vykonajú ústredné orgány a im podriadené organizácie na formulároch finančného plánu pre prepočet dane z obratu podľa starých i nových cien, obchodného rozpätia a podľa sadzobníkov dane a predpisov o dani z obratu platných do 31. 12. 1966 a od 1. 1. 1967.

K návrhu prepočtu dane z obratu sa pripojí prepočet odôvodňujúci výšku cenového rozdielu vyplynuvšieho zo zmien veľkoobchodných cien, zo zmien obchodného rozpätia, odbytových prirážok alebo zrážok, príp. z ostatných zmien.

2. Platitelia dane z obratu predložia návrh prepočtu dane z obratu miestne príslušnému finančnému odboru okresného národného výboru v rovnakých lehotách, v akých predkladajú návrh plánu svojmu nadriadenému orgánu. Poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky predložia úhrnný prepočet dane za všetky svoje závody miestne príslušnému finančnému odboru okresného národného výboru.

Finančné odbory okresných národných výborov prerokujú prepočet dane z obratu s platiteľmi dane z obratu a prípadné rozpory oznámia výrobnej hospodárskej jednotke nadriadenej platiteľovi dane z obratu a krajskému národnému výboru.

3. Rozdiely z prepočtu plánu dane z obratu, pri ktorých nedošlo k dohode medzi platiteľmi dane z obratu a finančnými odbormi národných výborov, predložia ústredné orgány a krajské národné výbory Ministerstvu financií a Štátnej plánovacej komisii v rovnakých termínoch a počtoch vyhotovenia ako ostatné časti finančného plánu.

Krajské národné výbory na Slovensku predložia tieto rozdiely Povereníctvu Slovenskej národnej rady pre financie.

Článok 100

Ostatné organizácie

Rozpočtové, príp. príspevkové organizácie vykonajú prepočet návrhu štátneho rozpočtu pomocou rovnakých cenových indexov ako hospodárske organizácie, pokiaľ nakupujú za veľkoobchodné ceny.

Uvedené organizácie prepočítajú cenové rozdiely podľa účelových skupín a tých zoskupení položiek, ktoré budú dotknuté úpravou veľkoobchodných cien. Ide najmä o položky investície, generálne opravy, údržba a materiálové zásoby.

Článok 101

Postup na Ministerstve financií a Štátnej plánovacej komisii

Ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiou a Slovenská plánovacia komisia v spolupráci s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre financie porovnajú správnosť indexov zo zmien veľkoobchodných cien použitých pri prepočte s indexami zmien cien ustanovenými pre jednotlivé výrobné odbory pre vykonanie prestavby veľkoobchodných cien a prípadné rozdiely odstránia v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi (KNV).

Ministerstvo financií v spolupráci so Štátnou plánovacou komisiu zhodnotí vykonaný prepočet štátneho rozpočtu a finančných plánov z hľadiska vyrovnanosti cenových zmien v národnom hospodárstve.

Článok 102

Precenenie zásob k 1. januáru a vyporiadanie cenových rozdielov z precenenia zásob v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien

Precenenie zásob k 1. januáru 1967 a finančné vyporiadanie cenových rozdielov vyplývajúcich z tohto precenenia sa vykoná podľa smerníc Ministerstva financií č. 113/52 500/1965 (Vestník Ministerstva financií č. 9/1965).

ŠTVRTÁ HLAVA

Záverečné ustanovenia

Článok 103

(1) V oblasti technickej normalizácie, typizácie vo výstavbe, experimentálneho overovania vo výstavbe, racionalizácie riadenia a správy, tvorby jednotných výkonových noriem a normatívov, tematických úloh pre zlepšovateľov a vynálezcov sa štátny plán nezostavuje. Úlohy sa zabezpečujú operatívne alebo plánmi zostavovanými zodpovednými orgánmi, ktoré pre riadenie a vykonávanie týchto činností vydávajú pokyny a smernice.

(2) Spôsob vypracovania návrhu plánu vývoja cenovej úrovne upravuje Štátna plánovacia komisia osobitným opatrením.

Článok 104

Ústredné orgány môžu tieto metodické pokyny a formuláre pre vypracovanie vykonávacieho plánu na rok 1967 doplniť, ak to vyžadujú špecifické podmienky odvetví, ktoré priamo riadia, nemôžu však meniť rozsah a obsah záväzných úloh a limitov.

Článok 105

Metodické pokyny č. 55/1965 Zb. pre vypracovanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva neplatia pre vypracovanie štátneho vykonávacieho plánu na rok 1967.

Minister financií:

Dvořák v. r.

Predseda Štátnej plánovacej komisie:

Ing. Černík v. r.

Príloha č. 1 metodických pokynov

ZOZNAM ZÁVÄZNÝCH ÚLOH A ZÁVÄZNÝCH LIMITOV NÁVRHU ŠTÁTNEHO VYKONÁVACIEHO PLÁNU A ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

Tento zoznam obsahuje ukazovatele, ktoré Štátna plánovacia komisia, príp. Ministerstvo financií predpokladá navrhnúť vláde na schválenie ako záväzné úlohy a limity štátneho vykonávacieho plánu, príp. štátneho rozpočtu na rok 1967. Podľa konkrétnej situácie môže sa tento zoznam doplniť alebo zúžiť.

A. ZÁVÄZNÉ ÚLOHY A LIMITY V JEDNOTLIVÝCH ČASTIACH ŠTÁTNEHO VYKONÁVACIEHO PLÁNU

I. Základné informácie o príprave návrhu plánu

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

II. Priemyslová produkcia, dodávky a ich použitie

Vybraté úlohy výroby*) a dodávok v hmotných jednotkách podľa časti tohto zoznamu. Limity odberu vybratých výrobkov pre vybratých odberateľov podľa časti tohto zoznamu.

Objem dodávok pre vývoz v cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) v členení socialistické krajiny a kapitalistické štáty podľa jednotlivých ústredných orgánov (minimálny).

Objem celkových dodávok z dovozu v cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) zo socialistických krajín podľa jednotlivých ústredných orgánov (maximálny).

Objem dodávok z dovozu z kapitalistických štátov charakteru výrobnej spotreby v cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) (maximálny).

Objem dodávok z dovozu pre Ministerstvo vnútorného obchodu v cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) v členení socialistické krajiny a kapitalistické štáty.

Saldo objemu dodávok z dovozu a pre vývoz vo vzťahu ku kapitalistickým štátom cenách zahraničného obchodu franko československé hranice (skratka FCO) v prípadoch, v ktorých sa ústrednému orgánu neustanovuje objem dodávok pre vývoz do kapitalistických štátov a objem dodávok pre výrobnú spotrebu z dovozu z kapitalistických štátov.

III. Stavebníctvo

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

IV. Poľnohospodárstvo a nákup poľnohospodárskych výrobkov

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

V. Lesné hospodárstvo

Maximálne dodávky úžitkového surového ihličnatého dreva.

VI. Vodné hospodárstvo

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

VII. Doprava

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

VIII. Spoje

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

IX. Geologický prieskum a ťažba živíc

Štátne menovité úlohy s termínom začatia geologických prác a odovzdania záverečnej zprávy s výpočtom zásob komisii pre klasifikáciu zásob nerastných surovín. Celkové overovanie zásoby v kategórii ABC1C2 podľa projektu, úvahy alebo štúdie (z predbežného a podrobného prieskumu).

Vybraté menovité úlohy v inžinierskej geológii a hydrogeológii s termínom začatia a odovzdania záverečnej zprávy.

X. Vnútorný obchod

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

XI. Zahraničný obchod

Ustanoví sa dodatočne.

XII. Školstvo a kultúra

Počet novoprijímaných poslucháčov do denného štúdia na vysokých školách. Počet novoprijímaných žiakov do denného štúdia na stredných a na odborných školách.

XIII. Zdravotníctvo

Počet lekárskych miest v zdravotníckych zariadeniach celkom. Hodnota kúpeľných služieb.

XIV. Sociálne zabezpečenie

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

XV. Rozvoj vedy a techniky

Vo fonde vedy a techniky sa ustanovujú záväzne tie úlohy a limity, ktoré sú záväznými úlohami a limitmi plánu investičnej výstavby, práce, zahraničného obchodu a štátneho rozpočtu pre centrálne riadené organizácie výskumnej a vývojovej základne, pre riešenie štátnych úloh (vrátane dotácií) v hospodárskych a ostatných organizáciách a pre centrálne rezervy fondu vedy a techniky.

XVI. Investičná výstavba

Pri orgánoch uvedených v článku 66 ods. 1 písm. b) a odsek 2 písm. b) a c) metodických pokynov a rozpočtových a hospodárskych organizáciách s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti:

a) limit investícií celkom*)

z toho: investície na samostatné čistiarne odpadových vôd,*)

investície na samostatné akcie pre čistotu ovzdušia,*)

investície na samostatné učňovské výchovné zariadenia,*)

b) limit stavebných prác vykonávaných stavebnými podnikmi,*)

c) úhrn rozpočtových nákladov stavieb začínaných v roku 1967 nad 1 mil. Kčs rozpočtových nákladov (limit),

d) úhrn základných prostriedkov získaných investičnou výstavbou.

XVII. Ochrana životného prostredia

Záväzné úlohy a limity sa neustanovujú.

XVIII. Projektové práce

Úlohy projektovej dokumentácie záväzne ukladaných stavieb. Celkový limit finančných prostriedkov na dokončenú projektovú dokumentáciu stavieb rozpočtových organizácií. Celkový limit finančných prostriedkov na projektové práce neinvestičnej povahy uhrádzané zo štátneho rozpočtu.

XIX. Práca

V pláne počtu pracovníkov a miezd (v jednotlivých rezortoch bez centrálne riadených organizácií vedy a techniky):

a) limit počtu pracovníkov za rezort celkom (maximálny) v rezortoch a organizáciách, kde sa neuplatní zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo zisku a stabilizačný odvod,*)

b) základný mzdový fond organizácií s hmotnou zainteresovanosťou na zisku,

c) mzdový fond celkom v rezortoch (organizáciách), v ktorých sa neuplatňuje hmotná zainteresovanosť na hrubom dôchodku alebo na zisku.

V pláne náboru pracovných síl (štátny plán náboru pracovných síl):

počty pracovníkov podľa krajov, ktoré majú národné výbory získať náborom do iných krajov pre vybraté priemyslové a stavebné podniky, pre doosídľovanie pohraničia a pre sezónne a kampaňové práce.

V pláne kádrov:

a) rozmiestnenie absolventov vysokých a stredných odborných škôl*)

b) medzikrajské úlohy v nábore dorastu do učebných miest podľa rezortov a krajov.

B. ZÁVÄZNÉ ÚLOHY A LIMITY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU A FINANČNÉHO PLÁNU

I. Hospodárske organizácie

a) so všeobecnou úpravou hospodárenia sa záväzné úlohy a limity neustanovujú. Vo výnimočných prípadoch budú ustanovené operatívne ekonomické nástroje, napr.

dodatkové odvody

zľavy z odvodov

dotácie k cenám (sadzbou alebo pevnou sumou)

dotácie k hrubému dôchodku**)

intervencie k cenám predaja sadzbou

dotácie na investície

dotácie na technický rozvoj

b) pri hospodárskych organizáciách s obmedzeným pôsobením hmotnej zainteresovanosti:

odvod zisku (hrubého dôchodku)

dotácie k cenám (sadzbou alebo pevnou sumou)

dotácie na úhradu plánovanej straty

intervencie k cenám predaja sadzbou

odvod odpisov

limit investičnej výstavby

dotácie na investície

dotácie na technický rozvoj.

II. Rozpočtové organizácie - záväzné limity

a) príjmy (minimálne) podľa oddielov (okrem oddielu „Náhrady za odovzdané výsledky vyriešených štátnych úloh rozvoja vedy a techniky“)

b) celkové výdavky (maximálne) v týchto zoskupeniach položiek: neinvestičné výdavky (z toho technický rozvoj a rozvoj vedy a v ňom prostriedky na úhradu faktúr za vyriešené štátne úlohy vedy a techniky),

v tom:

mzdové fondy (z toho technický rozvoj a rozvoj vedy) ako horný limit prostriedkov zo štátneho rozpočtu,

finančný limit investičnej výstavby (z toho technický rozvoj a rozvoj vedy)

príspevky príspevkovým organizáciám,

c) pri ústredných investoroch riadených rozpočtom:

investície (bez projektovej dokumentácie a iných investícií),

z toho: stavebné práce vykonávané dodávateľskými stavebnými organizáciami,

d) mzdové fondy ústredia ministerstiev a ústredných úradov.

Poznámka: okrem týchto záväzných úloh a limitov sa ustanovujú aj tieto orientačné ukazovatele:

a) celkové príjmy a výdavky rozpočtovej kapitoly,

b) príjmy (náhrady) za odovzdané výsledky vyriešených štátnych úloh rozvoja vedy a techniky.

C. PREHĽAD ZÁVÄZNÝCH ÚLOH PRIEMYSLOVEJ VÝROBY A DODÁVOK A ZÁVÄZNÝCH LIMITOV NA ODBER MATERIÁLOV

Názov odboru, skupiny alebo podskupiny výrobkov, prípadne výrobkuČíslo jednotnej klasifikácieMerná jednotkaVýrobaDovozDodávky preZáväzné úlohy dodávok a záväzné limity na odber materiálov sa ustanovujú pre:
vývozvnútorný obchod
12345678
Technicky čistý zinok181 12tZZ--MCHP, MTP 1, MTP 2, ÚSVD
Technicky čistý čín181 32tZZ--MTP 1, MTP 2, MSP MPP, Západočeský KNV, ÚSVD
Technicky čisté olovo181 62tZZ--MCHP, MTP 1, MTP 2
Technicky čistá meď182 42tZZ--MCHP, MTP 1, MTP 2
Osobné automobily a ich úžitkové a účelové modifikácie444ks----MNO, MV
Nákladné automobily do 3 t, vrátane kompletačných podvozkov445 11,2
445511,2
ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Nákladné automobily od 5 do 8 t, vrátane kompletačných podvozkov445 14
445514
ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Nákladné automobily od 8 do 16 t, vrátane kompletačných podvozkov445 15-7
445515-7
ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Ťahače návesov na podvozku do 16 t445311-6ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Automobilové návesy pre užitočné zaťaženie do 18 t446 21-4ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Autobusy447ks----MNO, MV, KNV a všetky ústredné orgány pre kompletáciu
Nákladné automobily od 3 do 5 t, vrátane kompletačných podvozkov445 13
445513
ks----Všetky ústredné orgány a KNV
Obilniny0010-0015t-Z--ÚSN*)
Mäso v jatočnej úprave7641-7645t-Z--MPP*)
Rezivo ihličnaté6051tis. m3--Z-MSP, MNO**)
*) Platí pre limit odberu z dovozu.
**) Platí pre dodávky pre vývoz.

Príloha č. 2 metodických pokynov

ROZPOČTOVÁ SKLADBA

na rok 1967

PRE ÚSTREDNÉ ORGANIZÁCIE

I. SKLADBA PRÍJMOV

Príjmy sa členia podľa druhov vyjadrených oddielmi, paragrafmi a položkami.

Oddiel 1. Daň z obratu

Oddiel 2. Dôchodková daň družstiev a iných organizácií

Oddiel 3. Odvody hospodárskych organizácií

§ 1 Odvod z hrubého dôchodku (zisku)

§ 2 Odvod zo základných prostriedkov

§ 3 Odvod zo zásob

§ 4 Stabilizačný odvod

§ 5 Splátky zostatkovej ceny základných prostriedkov

§ 6 Dodatkové odvody

§ 7 Ostatné odvody z hrubého dôchodku (zisku)

§ 9 Odvod tržieb za realizáciu a aktiváciu prototypov

§ 10 Ostatné odvody (napr. odvody z cien technicky zastaralých výrobkov, cenové prietržky a pod.)

Oddiel 4. Odvody vedľajších hospodárstiev a príspevkových organizácií

§ 1 Odvod z prevádzky

§ 2 Odvod z odpisov

Oddiel 5. Odvody ústavov peňažníctva a poisťovníctva

(rozpočtuje iba Ministerstvo financií a Štátna banka československá)

Oddiel 6. Dane od obyvateľstva a poplatky

(rozpočtuje iba Ministerstvo financií)

§ 1 Daň zo mzdy

§ 2 Daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti

§ 4 Predaj kolkov

§ 5 Súdne poplatky

§ 6 Notárske poplatky

§ 7 Arbitrážne poplatky

§ 8 Správne poplatky

§ 10 Pokuty a peňažné tresty

Oddiel 7. Príjmy z dočasnej správy a realizácie majetku nadobúdaného štátom

(rozpočtuje iba Ministerstvo financií)

Oddiel 8. Príjmy z finančných opatrení

(rozpočtuje iba Ministerstvo financií)

Oddiel 9. Clá

(rozpočtuje iba Ministerstvo zahraničného obchodu)

Oddiel 10. Poistné a iné úhrady dávok sociálneho zabezpečenia

(rozpočtuje iba Ústredná rada odborov - Ústredná správa nemocenského poistenia a ochrany a bezpečnosti práce, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ústredný sväz výrobných družstiev)

§ 1 Poistné nemocenského poistenia za pracovníkov

§ 2 Poistné nemocenského poistenia za členov výrobných družstiev

§ 3 Poistné dôchodkového pripoistenia

§ 4 Poistné osobitných druhov poistenia

§ 5 Príplatky na kúpeľnú starostlivosť

§ 6 Ostatné úhrady dávok sociálneho zabezpečenia

Oddiel 11. Príjmy z činnosti rozpočtových organizácií

Tieto príjmy sa rozpočtujú vo všetkých rozpočtových organizáciách (okrem výskumných ústavov) zaradených do štátneho rozpočtu hrubými príjmami na položkách, ktoré ustanoví ústredný orgán, a to tak, aby počet položiek bol čo najmenší a aby jednotlivé položky obsahovali pokiaľ možno výlučne alebo aspoň prevažne buď príjmy od obyvateľstva alebo príjmy od socialistického sektoru.

Patria sem:

Úhrady za investície uskutočnené vo vlastnej réžii a za technický dozor, príjmy za výrobky a za práce výrobnej povahy; príjmy za knihy, publikácie a tlačivá; príjmy za odevy a rovnošaty; náhrady za vykúpené mechanizačné prostriedky; náhrady nákladov za dovezený plemenný materiál; náhrady za stravovanie a ubytovanie; náhrady za prácu učňov, chovancov, žiakov; náhrady za služby; nájomné (vrátane náhrad od užívateľov bytov); požičovné; náhrady za dodávky elektrickej energie, vody, pary, plynu; náhrady za použitie telefónu a motorových vozidiel; vstupné a príjmy za programy, katalógy a pod.; náhrady za ošetrenie a príplatky; príspevky na deti v jasliach; náhrady za nábor pracovných síl; príjmy v súvislosti s menou, príjmy zo stávok, úroky a splátky pôžičiek; náhrady od závodných jedální za mzdy uhrádzané rozpočtovou organizáciou; akéhokoľvek iné príjmy, ktoré nepatria na iný oddiel. Ústredné orgány zaradia príjmy každej podriadenej organizácie (príp. organizácií toho istého charakteru) do jedného paragrafu.

Oddiel 12. Príjmy (náhrady) za odovzdané výsledky vyriešených štátnych úloh rozvoja vedy a techniky užívateľom

Oddiel 13. Odvody za odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe

§ 1 Odvody hospodárskych organizácií

§ 2 Odvody rozpočtových organizácií

§ 3 Odvody ostatných organizácií

Oddiel 14. Príjmy výskumných ústavov

§ 1 Príjmy z odberateľsko-dodávateľských vzťahov

§ 2 Príjmy z realizácie a aktivácie prototypov

§ 3 Ostatné príjmy z činnosti rozpočtových organizácií

Oddiel 15. Náhodné príjmy

Tu sa účtujú rôzne náhodné príjmy, ktoré sa vyskytujú jednorazove. Ide najmä o tieto druhy príjmov: Náhrady škôd, penále a pokuty podľa predpisov o hospodárskych zmluvách; penále a poplatok z omeškania podľa predpisov o fakturovaní a platobnom a zúčtovacom styku; správne pokuty s výnimkou pokút uložených v trestnom správnom konaní (pozri oddiel 6); príjmy z likvidácie a predaja základných prostriedkov; príjmy za predaný materiál; príjem za papier zo škartovaných písomností; prebytky pokladničných hotovostí získané pri inventarizácii; splatené nevymožiteľné pohľadávky pri obnovení platobnej schopnosti dlžníkov; náhrady zaplatených výdavkov; príjmy zo zrušenia pobádacích fondov; vrátené zvyšky preddavkov na vyúčtovanie z minulých rokov a iné náhodné mimoriadne príjmy.

Na tomto oddiele sa neúčtujú bežné nadplánové príjmy.

Oddiel 16 Doplnkové zdroje rozpočtových organizácií

Tento oddiel je určený na účtovanie použitých prostriedkov z osobitného účtu pobádacieho fondu. Sumy použité z pobádacích fondov sa uvádzajú v rovnakej výške ako vo výdavkoch (skupina 2, oddiel 8).

II. SKLADBA VÝDAVKOV

Výdavky sa členia jednak účelove, t. j. podľa odvetví (odvetvová skladba), a jednak druhove, t. j. podľa položiek a ich zoskupenia (položková skladba).

A. ODVETVOVÁ SKLADBA

Odvetvová skladba člení výdavky:

a) podľa kapitol označujúcich rezortnú príslušnosť;

b) vnútri kapitol podľa rozpočtových skupín;

c) vnútri skupín podľa oddielov vyjadrujúcich členenie jednotlivých skupín podľa národohospodárskych odvetví;

d) vnútri oddielov podľa paragrafov, príp. článkov ustanovených pre jednotlivé odvetvia výrobnej činnosti.

Číselné poradie rozpočtových skupín, oddielov a paragrafov i článkov je záväzné.

Každá organizácia zaradí do svojho rozpočtu iba tie paragrafy alebo články, ktoré sú potrebné na vykonávanie jej činnosti; iné do rozpočtu nezaraďuje.

Doplňovanie odvetvovej skladby môže sa vykonávať len po dohode s Ministerstvom financií.

Skupina 1. Hospodárstvo

Oddiel 1. Prídely hospodárskym organizáciám

Oddiel 2. Technický rozvoj

§ 1 Rozpočtové organizácie zaradené do vedeckovýskumnej a vývojovej základne.

Organizácie zaradené v tomto paragrafe budú členiť svoje výdavky minimálne na tieto články:

čl. 1 - výdavky na vlastnú prevádzku organizácií

čl. 2 Prémie a odmeny za riešenie štátnych úloh rozvoja vedy a techniky.

čl. 3 - štipendiá

čl. 4 - výdavky na kooperáciu

§ 2 Ostatné výdavky technického rozvoja Podľa potreby môžu sa výdavky zaradené v § 2 ešte ďalej členiť. Ústredný orgán zaradí v tomto paragrafe ostatné výdavky spojené s technickým rozvojom (plánované ústredne).

čl. 1 - Úhrada faktúr za štátne úlohy vedy a techniky hospodárskym organizáciám

Do tohto článku patrí objem prostriedkov na úhradu faktúr za štátne úlohy vedy a techniky riešené hospodárskymi organizáciami.

čl. 2 - Ostatné výdavky technického rozvoja

Oddiel 3. Projektové práce a štátna normalizácia

§ 1 Prieskumné a projektové práce uhrádzané ústredným orgánom (organizáciou).

Patrí sem úhrada za výkony projektových ústavov, pokiaľ ich ministerstvo uhrádza zo svojich neinvestičných prostriedkov.

§ 2 Typizácia vo výstavbe

Výdavky na úlohy zabezpečované plánom typizácie vo výstavbe

§ 3 Výdavky na štátnu normalizáciu

§ 4 Ostatné výdavky na normalizáciu

Do tohto paragrafu sa zahŕňajú výdavky na tvorbu jednotných noriem a normatívov spotreby práce v prípade, že ústredný orgán zabezpečuje tieto výdavky ústredne.

Oddiel 4. Činnosť vo výrobnej sfére

§ 1 Diferenčné príplatky pre JRD

§ 2 Stabilizačné dotácie pre JRD

§ 3 Subvencie na investície a bytovú výstavbu JRD

§ 4 Subvencie na ozdravovanie hospodárskych zvierat JRD

§ 5 Subvencie na kádrové posilnenie JRD

§ 6 Ostatné subvencie pre JRD (zabezpečovací fond, fond ministra, odpisy bezúročných úverov na rekultivácie)

§ 7 Príplatky a prémie k cenám

§ 14 Dovoz plemenného materiálu

§ 16 Štátna veterinárna služba

§ 18 Okresné strediská prípravy poľnohospodárskych investícií

§ 19 Údržba melioračných zariadení

§ 20 Rastlinná výroba

§ 21 Ničenie rastlinných škodcov

§ 22 Živočíšna výroba

§ 23 Zabezpečenie poľnohospodárskych prác

§ 25 Školské majetky vysokých škôl (pokiaľ budú príspevkovou organizáciou)

§ 27 Ústav pre hospodársku úpravu lesov

§ 28 Starostlivosť o lesy

§ 29 Lesné závody vysokých škôl (pokiaľ budú príspevkovou organizáciou)

§ 30 Lesná správa Lány

§ 32 Investorské správy

§ 39 Vodohospodárske meliorácie

§ 40 Geologický prieskum

§ 42 Výpočtové stredisko

§ 45 Železničné stavby

§ 46 Správa dopravných letísk

§ 47 Štátna letecká inšpekcia

§ 48 Stredisko pre rozvoj ciest a diaľníc

§ 50 Trhy a výstavníctvo

§ 51 a § 52 Nakladateľstvá (vydavateľstvá)

Pri ministerstve poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sem patria Roľnícke noviny, pri Ministerstve vnútra Tlačová, edičná a propagačná služba miestneho hospodárstva.

Oddiel 5. Technické a ekonomické útvary

§ 1 Hydrometeorologický ústav

§ 2 Ústav technického dozoru

§ 3 Štátna skúšobňa pre drahé kovy

§ 4 Štátna inšpekcia akosti poľnohospodárskych výrobkov

§ 5 Ústav bytovej a odevnej kultúry

§ 6 Stredisko výtvarnej kultúry výroby

§ 7 Ústredný dom dopravnej techniky

§ 8 Štátny ústav pre racionalizáciu v spotrebnom priemysle

§ 9 Ústav školských a kultúrnych stavieb

§ 10 Štátna inšpekcia akosti potravinárskych výrobkov

§ 11 Štátna vodohospodárska inšpekcia.

Oddiel 6. Peňažníctvo a poisťovníctvo

(rozpočtuje Ministerstvo financií a Štátna banka československá)

§ 1 Správa pre veci majetkové a devízové

§ 2 Mena

§ 3 Štátna lotéria

Oddiel 7. Riadenie hospodárstva

§ 1 Krajské výrobné poľnohospodárske správy

§ 2 Výrobné poľnohospodárske správy

§ 3 Stredisko pre normovanie a ekonomiku práce v poľnohospodárstve

§ 4 Poľnohospodárske plánovanie a štatistika (rozpočtuje Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva)

§ 5 Stredisko pre vynálezy a zlepšovacie návrhy

§ 8 Nákup poľnohospodárskych výrobkov

§ 11 Plavebná správa

§ 13 Riadenie dopravy v medzinárodnom styku

§ 14 Riadenie vnútorného obchodu

§ 15 Obchodné oddelenia v zahraničí

§ 17 Vedeckotechnická a hospodárska spolupráca so zahraničím (vrátane účasti na medzinárodných inštitúciách)

§ 18 Ústredie knižnej kultúry

§ 22 Kolkové ceniny

§ 23 Súborné poistenie

§ 24 Úrad pre normalizáciu a meranie

§ 25 Úrad pre patenty a vynálezy

§ 26 Patenty, licencie, vynálezy a zlepšovacie návrhy

Ide o výdavky, ktoré nesúvisia priamo s technickým rozvojom. Pokiaľ také výdavky súvisia s technickým rozvojom, uhrádzajú sa zo súm na technický rozvoj.

§ 27 Geodetické a kartografické práce uhrádzané Ústrednou správou geodézie a kartografie

§ 28 Geodetické, topografické a kartografické ústavy

§ 29 Nábor pracovných síl

§ 30 Riadenie a zveľaďovanie miestneho hospodárstva

§ 31 Správa služieb diplomatickému sboru

§ 34 Inšpekčná služba

§ 35 Služby pre priemysel

§ 38 Vernostný prídavok baníkom

§ 39 Propagačné akcie

§ 40 Súťaženie a budovateľské hnutie

§ 48 Likvidačná správa

§ 49 Vrátené príjmy z minulých rokov (iba pre účtovanie)

Oddiel 8. Ochrana osôb a majetku

Na tomto odvetví rozpočtujú ústredné orgány výdavky pre účely civilnej obrany podľa smerníc Ministerstva financií č. 01920/66 a č. 282/27 400/66 a osobné výdavky na príslušníkov závodných požiarnych útvarov.

Oddiel 9. Rezervy

Skupina 2. Kultúrne a sociálne opatrenia

Oddiel 1. Osveta

§ 1 Spoločné úlohy škôl

§ 2 Detské domovy

§ 3 Zotavovacie akcie

§ 5 Vysoké školy

§ 6 Štipendiá (pre vysokoškolákov a poslucháčov bohosloveckých fakúlt)

§ 7 Bohoslovecké fakulty, semináre a internáty

§ 9 Ústredná škola zahraničného obchodu

§ 10 Školenie pracovníkov

(Názov, príp. členenie podľa potreby; štipendiá vedeckých ašpirantov sa zaradia v odvetví, ktoré im štipendiá vypláca; štipendiá vedeckých pracovníkov podľa vyhlášky č. 199/1964 Zb. uvedú sa v oddiele 2. skupiny 1 alebo skupiny 2).

§ 12 Spoločné veci kultúry a osvety (vrátane výstav)

§ 13 Kultúrna starostlivosť o dedinu

§ 15 Obchodné stredisko svetovej výstavy

§ 16 Zahraničné výstavy (iba pre Ministerstvo školstva a kultúry)

§ 17 Pamiatky a ochrana prírody

§ 18 Pražský hrad a pričlenené nehnuteľnosti

§ 19 Tatranský národný park

§ 20 Múzeá, archívy, galérie

§ 22 Hudobné telesá, umelecké súbory, cirkusy

§ 23 Divadlá

§ 31 Československá tlačová kancelária

§ 32 Československý rozhlas

§ 33 Československá televízia

§ 34 Zahraničné informácie (iba pre ministerstvá školstva a kultúry a zahraničných vecí)

§ 35 Kultúrne styky so zahraničím (iba pre ministerstvá školstva a kultúry a zahraničných vecí)

§ 36 Československý ústav zahraničný

§ 37 Starostlivosť o zahraničných študentov

§ 39 Uznanie zásluh

§ 40 Vedecké knižnice (rozpočtuje iba Ministerstvo školstva a kultúry)

Oddiel 2. Rozvoj vedy

§ 1 Československá akadémia vied

§ 2 Vedecký výskum na vysokých školách

§ 3 Vedeckovýskumné zdravotnícke organizácie

§ 4 Vedeckovýskumné ekonomické organizácie

§ 5 Vedeckovýskumné pedagogické organizácie

§ 6 Ostatné organizácie vedy a výskumu

Organizácie zaradené v § 1 až 6 členia svoje výdavky minimálne na tieto články:

čl. 1 - Výdavky na vlastnú prevádzku organizácií

čl. 2 Prémie a odmeny za riešenie štátnych úloh rozvoja vedy a techniky.

čl. 3 - Štipendiá

čl. 4 - Výdavky na kooperáciu

§ 10 Ostatné výdavky rozvoja vedy

Oddiel 3. Zdravotníctvo

§ 1 Ústavy národného zdravia

§ 2 Ochranné a liečebné akcie

§ 3 Štúdijný, typizačný a vývojový ústav pre výstavbu zdravotníckych zariadení

§ 4 Štatistická služba

§ 5 Styk so zahraničím

§ 6 Zdravotnícka výchova obyvateľstva

§ 7 Vedecké zdravotnícke spoločnosti (Československá lekárska spoločnosť J. E. Purkyně

§ 8 Liečebne TBC vo Vysokých Tatrách

§ 9 Liečebný endokrinologický ústav

§ 10 Onkologický ústav

§ 11 Ústav TBC Bratislava

Oddiel 4. Sociálne zabezpečenie

Rozpočtujú iba Ústredná rada odborov - Ústredná správa nemocenského poistenia a ochrany a bezpečnosti práce, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, Ústredný sväz výrobných družstiev.

§ 1 Nemocenské poistenie pracovníkov

§ 2 Nemocenské poistenie členov výrobných družstiev

§ 3 Zabezpečenie družstevných roľníkov v chorobe

§ 4 Zabezpečenie dôchodcov v chorobe

§ 5 Dôchodkové zabezpečenie pracovníkov

§ 6 Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov

čl. 1 - Dôchodky členov JRD s vyššou úrovňou hospodárenia

čl. 2 - Dôchodky členov ostatných JRD

§ 7 Dôchodkové poistenie samostatne hospodáriacich osôb

§ 8 Sociálne dôchodky

§ 10 Osobné dôchodky

§ 11 Iné dôchodky priznané pred 1.1.1956

§ 12 Dôchodkové pripoistenie

§ 13 Riadenie v odbore sociálneho zabezpečenia

Oddiel 5. Sociálna starostlivosť

§ 1 Služby sociálneho zabezpečenia

§ 2 Príspevky Štátnej populačnej komisie

§ 3 Podpory sociálnym inštitúciám

§ 4 Podpory pri živelných pohromách

§ 5 Ústavy sociálnej starostlivosti

§ 6 Príspevky podnikom na prevádzku závodných jaslí a materských škôl

Oddiel 6. Bytové hospodárstvo

§ 1 Obytné domy

§ 2 Ubytovne (študentské domovy, internáty; názov podľa potreby)

Oddiel 7. Spoločenské a záujmové organizácie

§ 1 Spoločenské organizácie (rozpočtuje iba Ministerstvo financií)

§ 2 Cirkvi a náboženské spoločnosti

§ 3 Úhrada nákladov základným organizáciám ROH podľa platných predpisov

§ 4 Poľovníctvo, rybárstvo a ostatné záujmové organizácie

Oddiel 8. Pobádacie fondy

§ 1 Sociálne a zdravotnícke zariadenia

§ 2 Jasle a materské školy

§ 3 Učňovské zariadenia

§ 4 Kultúrne zariadenia

§ 5 Rekreačné zariadenia

§ 6 Telovýchovné zariadenia

§ 7 Pôžičky na bytovú výstavbu

§ 8 Príspevky na družstevnú bytovú výstavbu

§ 9 Politicko-výchovná činnosť ZO ROH

§ 10 Výberová rekreácia a kúpeľná starostlivosť

§ 11 Zahraničné zájazdy

§ 12 Nepeňažné odmeny

§ 13 Peňažné odmeny

§ 14 Ostatné účely (pre zlepšenie vybavenia organizácie)

§ 15 Príspevky na závodné stravovanie

Tento oddiel je určený na účtovanie použitých prostriedkov pobádacieho fondu.

Oddiel 9. Rezervy

Oddiel 10. Bezúročné pôžičky na bytovú výstavbu

Skupina 4. Správa

Do tejto skupiny patria aj súdne orgány.

Oddiel 1. Úrady

Výdavky na prevádzku jednotlivých úradov (orgánov) sa rozpočtujú na paragrafoch.

Oddiel 2. Iné správne výdavky

§ 1 Účasť na medzinárodných inštitúciách a rokovaniach

(rozpočtuje iba ministerstvo zahraničných vecí)

§ 2 Výdavky pre dispozičné fondy

Iné výdavky sa tu môžu zaradiť iba so súhlasom Ministerstva financií.

Oddiel 9. Rezervy

B. POLOŽKOVÁ SKLADBA

Položková skladba člení výdavky v rámci najnižších odvetví (paragrafov, príp. článkov) podľa druhov na položky, ktoré sú najnižšími stupňami členenia rozpočtu. Rovnorodé položky sú zoskupené do zoskupenia položiek.

Položková skladba je určená pre všetky rozpočtové organizácie, avšak každá z nich zaradí do svojho rozpočtu v príslušnom odvetví iba tie položky, ktoré sú nevyhnutné na riadny výkon jej funkcie v súlade s platnými predpismi.

Podrobný rozpočet treba členiť najmenej na zoskupenie položiek a položky č. 01, 02, 03, 17. Ostatné položky sú iba fakultatívne a odporúčajú sa použiť v prípadoch, ktoré určí buď vedúci organizácie, alebo nadriadený orgán. V analytickej účtovnej evidencii môžu rozpočtové organizácie údaje podľa potreby ďalej členiť.

Pri položkách, ktoré obsahujú viac druhov výdavkov, uvedú sa sumy na jednotlivé druhy výdavkov vo vysvetlivkách k rozpočtu.

Zoskupenie položiek:

Položka:

0. Investičná výstavba

01. Investície

02. Projektová dokumentácia

03. Iné investície

Výdavky na investície sa rozpočtujú na pol. 01, teda bez rozlíšenia, či sa táto výstavba uskutoční dodávateľským spôsobom, alebo vo vlastnej réžii. Na iných položkách sa výdavky na investície nerozpočtujú ani v prípade, keď je už pri zostavovaní návrhu rozpočtu známe, že investície bude potrebné uskutočniť vo vlastnej réžii.

Ak sa investície budú uskutočňovať vo vlastnej réžii, budú sa výdavky s nimi spojené (mzdy, poistné, materiál, technický dozor, príp. iné výdavky) uhrádzať z príslušných neinvestičných položiek. Po skončení investície alebo príslušnej etapy sa prevedie príslušná suma investícií vnútropodnikovou faktúrou z pol. 01 do príjmov rozpočtu. Vnútropodniková faktúra sa vyhotoví vo veľkoobchodných cenách. Ak to bude nevyhnutné, možno neinvestičné výdavky prekročiť o skutočne vynaložené sumy, a to na položkách, z ktorých sa bude výstavba uhrádzať, s poukazom na súvzťažný príjem.

1. Materiálne výdavky

Výdavky na obstaranie materiálu a drobných a krátkodobých predmetov v skutočných nákupných cenách (spravidla maloobchodných), a to vrátane vedľajších obstarávacích nákladov, najmä výdavkov za dopravu a dodanie do skladu.

Výdavky na nákup materiálu pre plnenie úloh v civilnej obrane.

Pri obstarávaní drobných a krátkodobých predmetov vo vlastnej réžii sa rozpočtuje základný i pomocný materiál na pol. Všeobecný materiál.

Nákup materiálu i drobných a krátkodobých predmetov smie sa vykonávať iba v rozsahu potrebnom na riadne vykonanie úloh v súlade s platnými predpismi a pri dôslednom zachovaní hospodárnosti a úspornosti. Rozpočtové organizácie nesmú nakupovať materiál ani drobné a krátkodobé predmety, ktoré pre výkon svojej funkcie nevyhnutne nepotrebujú.

11. Nakupovaný materiál

111. Palivá

112. Pohonné hmoty a mazadlá

113. Lieky

114. Krv a krvné výrobky

115. Špeciálny zdravotnícky (veterinársky) a zubolekársky materiál.

Položky 113, 114 a 115 sú určené iba pre zdravotnícke a veterinárske organizácie. Ostatné organizácie rozpočtujú výdavky na tento druh materiálu, pokiaľ ho potrebujú, na položke 117. Podrobnejšia náplň položiek 113, 114 a 115 sa uverejní vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva.

116. Potraviny

Materiál na prípravu jedál a nápojov, výrobky potravinárskeho priemyslu, zelenina, ovocie, hotové jedlá a nápoje pre hromadné stravovanie v ústavoch a zariadeniach (s výnimkou medicinálnych vín, ktoré patria na pol. 113. Lieky).

Mliečne prípravky používané v zdravotníckych zariadeniach.

Ak sa v ústavnej kuchyni stravujú aj zamestnanci, rozpočtuje sa hodnota nimi odobratej stravy ako príjem (náhrada) za stravovanie.

117. Všeobecný materiál

Táto položka zahŕňa kancelársky a školský materiál, krmivo, stelivo, osivo a zvieratá.

Patrí sem napr.:

papiernický materiál a iné potreby tohto druhu pre účely kancelárske, školské, technické a i. vrátane ostatných písacích, kresliacich a rysovacích potrieb, pokiaľ majú povahu materiálu (nie drobných a krátkodobých predmetov), smernice a tlačivá (karty, kontá, formuláre, hlásenia atď.) nakupované ako skladové tlačivá a knihy pre úradné záznamy;

učebnice, príručky, skriptá, školský materiál pre výchovu a názorné vyučovanie, materiál pre zamestnávanie detí v materských školách, v detských domovoch a v družinách mládeže a i., pre výtvarnú a polytechnickú výchovu v školách a mimoškolských výchovných zariadeniach, materiál pre školské záhrady a pole, pre účely kultúrnovýchovné a telovýchovné;

základný a pomocný materiál pre vedecké a výskumné účely, pre ústavné a školské dielne, pre výrobný výcvik žiakov v učebných dielňach alebo na učebných pracoviskách;

špeciálny zdravotnícky (veterinársky) materiál, fotografický materiál (s výnimkou zdravotníckych a veterinárskych organizácií, v ktorých patrí na pol. 115);

dezinfekčné prostriedky na hromadnú dezinfekciu zdravotníckych zariadení, ochranné masti pre potrebu zamestnancov;

krmivo, stelivo, osivo, sadenice, stromčeky, kry, hnojivo a chemikálie na ničenie škodcov;

mladé zvieratá, zvieratá pre výkrm, laboratórne a pokusné zvieratá, vodiaci a strážny psi a pod.;

materiál na upratovanie, čistenie, pranie, dezinfekciu, svietenie (vrátane žiaroviek a batérií), na propagáciu a výzdobu, na doplňovanie lekárničiek.

12. Drobné a krátkodobé predmety

Drobné a krátkodobé predmety obstarávané dodávateľským spôsobom s výnimkou tých, ktoré patria na pol. 13, 14, 17;

súčasti vnútorného zariadenia na akékoľvek účely (vrátane lekárničiek, nemocničného nábytku, kancelárskeho nábytku, špeciálneho nábytku pre laboratóriá a drobných dopravných prostriedkov, najmä ručných);

pomôcky pre kancelárske práce;

hospodárske, technické a dielenské prístroje, nástroje, náradie a náčinie;

náradie pre upratovanie a čistenie;

fotografické prístroje a náčinie;

výstroj a výzbroj;

športové a telocvičné náradie a náčinie;

hudobné nástroje;

kuchynské zariadenie, riad a jedálenské príbory;

ručné dopravné prostriedky;

predmety pre vonkajšie označenie budov a stavieb (štíty, zástavy, vlajky);

lekárske, vyšetrovacie, chirurgické a zubolekárske nástroje, prístroje a náradie vrátane vyšetrovacích pomôcok a laboratórnych nástrojov, prístrojov a náradia, laboratórneho skla;

lekárske, ortopedické, protetické a iné zdravotnícke pomôcky;

iné drobné a krátkodobé predmety s výnimkou predmetov patriacich na ďalšie položky.

Podrobnejšia náplň tejto položky pre zdravotnícke organizácie sa uverejní vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva.

13. Bielizeň, odev, obuv

Osobná bielizeň, odevné súčiastky, obuv;

pracovné odevy a rovnošaty (vrátane vydávaných za odplatu);

posteľná a iná bielizeň.

14. Knihy, učebné pomôcky

Táto položka zahŕňa knihy a učebné pomôcky.

Patria sem:

knihy, periodické a informačné publikácie, noviny a časopisy (nepatria sem knihy pre úradné záznamy);

hudobniny, gramofónové platne, inštrukčné a propagačné filmy;

predmety pre fyzikálne, chemické, biologické a ostatné školské zbierky, obrazy, mapy, glóbusy, školské filmy, diafilmy, gramofónové platne a pod., prístroje a nástroje, náradie a náčinie pre výchovu v školách, učilištiach a v mimoškolských výchovných zariadeniach, hračky pre deti v jasliach a materských školách.

15. Pohostenie a vecné dary

16. Elektrická energia, voda, para, plyn

17. Údržba, opravy a generálne opravy

Práce vykonávané organizáciami socialistického sektora, ktorými sa udržuje alebo zvyšuje hodnota základných prostriedkov alebo drobných a krátkodobých predmetov;

materiál a náhradné súčiastky na bežné a generálne opravy a údržbu, vrátane vedľajších obstarávacích nákladov vykonávané hospodárskym spôsobom (vrátane pneumatík a iných náhradných súčiastok na opravy a údržbu motorových vozidiel).

18. Práce výrobnej povahy

Zákazkové práce a iné práce výrobnej povahy.

Patria sem najmä:

prieskumné a projektové práce, pokiaľ nejde o investičnú výstavbu alebo základný geologický prieskum, ktorý patrí na pol. 21.; poľnohospodárske, lesnícke práce, postrek poľnohospodárskych kultúr;

tlač (t.j. tlačív, pokynov, cenníkov, brožúr atď. podľa návrhu objednávateľa a dodávaných vrátane potrebného papiera a podľa textu objednávateľa); rozmnožovacie a planografické práce, razba, väzba kníh a dokladov, propagácia a výzdoba;

nákladná doprava;

nie však tieto práce:

kominárske práce, pranie bielizne a čistenie odevov, kobercov, záclon a pod.; tieto práce patria na pol. 21.

2. Služby a výdavky nevýrobnej povahy

21. Služby a práce nevýrobnej povahy

Práce nevýrobnej povahy a služby vykonávané organizáciami socialistického sektora, najmä:

upratovanie miestností a iných priestorov;

čistenie komínov;

pranie bielizne, čistenie odevov, kobercov a záclon;

výkony podnikov komunálnych služieb podľa hospodárskych zmlúv o čistení mesta, o údržbe sadov a pod.;

požičovné za filmy, diapozitívy a i.;

ubytovanie a stravovanie pri exkurziách a školeniach, pokiaľ sa nevykonáva vo vlastnej réžii (pri akciách vykonávaných vo vlastnej réžii patria tieto výdavky na príslušné položky);

zememeračské práce;

základný geologický prieskum (iba pri rezortoch, v rozpočtoch ktorých je odvetvie „Geologický prieskum“);

výkony výskumných ústavov a vývojových pracovísk;

výkony strojových počtovníckych staníc;

znalecké posudky platené štátnym ústavom a orgánom, príp. iným organizáciám socialistického sektora;

nájomné podľa nájomných zmlúv vrátane dodávok a poplatkov (s výnimkou poplatku z bytov), náhrad za vykurovanie a osvetlenie i odmien domovníkom platených s nájomným (okrem nájomného plateného súkromníkom).

Poštovné, telefónne a iné poplatky, ako i úhrady za práce a služby platené orgánom správy spojov; nie však výdavky Poštovej novinovej službe za odber novín a časopisov - tieto výdavky patria na pol. 14.

22. Cestovné a iné devízové výdavky v zahraničí

Korunová protihodnota devízových výdavkov na cesty do zahraničia, na pracovné príjmy zamestnancov v cudzine (československých občanov i cudzích štátnych príslušníkov) a podobných výdavkov v zahraničí.

3. Cestovné a ostatné výplaty fyzickým osobám

Všetky peňažné výplaty v československej mene fyzickým osobám (československým i cudzím štátnym príslušníkom), pokiaľ tieto výplaty nie sú súčasťou mzdového fondu alebo pokiaľ nie je ďalej uvedené, že do týchto výdavkov nepatria.

31. Cestovné, sťahovacie a podobné výdavky

Všetky náhrady cestovných, sťahovacích a podobných výdavkov vyplatené podľa platných predpisov fyzickým osobám alebo za fyzické osoby v československej mene bez ohľadu na spôsob vyplatenia (v hotovosti alebo bezhotovostne).

Patria sem napr.:

Cestovné výdavky za použitie všetkých druhov dopravných prostriedkov (s výnimkou služobných motorových vozidiel) vrátane výdavkov za letenky a cestovné lístky pri cestách do zahraničia platené v tuzemsku v československej mene;

stravné;

nocľažné;

náhrada vedľajších výdavkov;

náhrada sťahovacích výdavkov;

odlučné;

náhrada pri dennom návrate do bydliska poskytovaná namiesto odlučného;

náhrada cestovného za cesty na návštevy rodiny;

náhrady cestovných, sťahovacích a podobných výdavkov poskytované fyzickým osobám mimo evidenčného počtu pracovníkov organizácie, napr. cestovné výdavky, ktoré uhrádzajú ústavy národného zdravia poistencom pri poskytovaní liečebnej starostlivosti (s výnimkou náhrad, ktoré sú súčasťou dávok sociálneho zabezpečenia);

časti náhrad pri zahraničných cestách vyplatené v tuzemsku v československej mene, vrátane úspor z diét pri cestách do zahraničia vyplatených v československej mene (nie v tuzexových odberných poukazoch);

náhrady za použitie vlastných osobných vozidiel pri vonkajších výkonoch;

náhrady za prenájom cestovných vozidiel vyplatené súkromným osobám, náhrady za používanie osobných vozidiel vyplatené súkromným osobám, cestovné výdavky refundované (zahŕňa tá organizácia, ktorá ich refunduje, nie tá organizácia, ktorá refundáciu dostala).

Do cestovných výdavkov patria aj:

cestovné výdavky vyplatené (v hotovosti alebo bezhotovostne) za fyzické osoby dopravným organizáciám, ako je ČSD, ČSAD, ČSA, organizáciám pre verejné stravovanie, pre ubytovanie a i., s výnimkou nákladov za ubytovanie a stravovanie pri exkurziách a školeniach (Patria sem teda napr. výdavky za celoročné cestovné lístky ČSD, ČSAD, predplatné cestovné lístky na električku a i., dopravné za pracovné a iné cesty, ako exkurzie, zájazdy vykonané prenajatým autobusom, taxíkom, aerotaxíkom, výdavky za stravovanie a ubytovanie pri inštruktážach, poradách, aktívoch a pod.).

32. Ostatné výplaty fyzickým osobám

Ostatné peňažné požitky alebo náhrady vyplácané fyzickým osobám okrem položiek, pri ktorých je uvedené, že do týchto výdavkov nepatria, a to najmä:

Peňažné náhrady za pracovné odevy a ochranné pomôcky, ktoré si pracovníci obstarajú sami;

náhrady za použitie vlastného náradia, vlastných ochranných odevov, pomôcok a pod.;

náhrada asanačným technikom za používanie vlastných záprahov, postrojov a povozov;

náhrady za veci nadobudnuté od súkromníkov vyplatené v hotovosti alebo poukázané na vkladový účet v Štátnej sporiteľni;

nájomné súkromníkom;

štátne ceny;

peňažné dary a odmeny vo vypísaných súťažiach (zahŕňa tá organizácia, ktorá ich priamo vypláca obyvateľstvu);

štipendiá študentov a vedeckých ašpirantov; štipendiá zamestnancov po dobu internátneho školenia v dlhodobých kurzoch; štipendiá účastníkov mimoriadnych foriem štúdia;

príspevky žiakom a študentom na prevádzkovú a prázdninovú prax, na preddiplomové práce, na práce v teréne a pod.;

príspevky na hospodárske zabezpečenie rodinných príslušníkov žiakov a študentov;

náhrady ušlého zárobku (mimo mzdového fondu) podľa platných predpisov; náhrady miezd, ktoré organizácia refunduje, pokiaľ nepatria do mzdového fondu, zahrnie do týchto výdavkov organizácia, ktorá ich refunduje - napr. ČSTV, ÚRO - a nie organizácia, ktorá refundáciu dostala;

svedočné;

náhrady sudcom, ktorí vykonávajú túto funkciu popri svojom zamestnaní;

odmeny darcom krvi, odmeny osobám za vyskúšanie účinku nových liečiv a i.;

zariaďovacie a vybavovacie príplatky pracovníkom vyslaným do zahraničia;

úhrada miezd a platov pracovníkom vyslaným do zahraničia na základe vedeckotechnickej spolupráce a technickej pomoci (tieto výdavky sa neplánujú, ale zahŕňajú do skutočnosti);

náhrada škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania vyplatená fyzickým osobám;

náborové príspevky, vrátane príspevkov rodinným príslušníkom;

vernostné prídavky;

bezúročné pôžičky na bytovú výstavbu;

mesačné príspevky (odmeny) učňom a požitky v čase ich dovolenky (prázdnin) alebo náhrada za ne;

peňažné plnenia zdravotnej služby (okrem náhrad cestovných a podobných výdavkov, ktoré patria do cestovných výdavkov);

vreckové v domovoch dôchodcov;

náhrady za písacie potreby pracovníkov;

náhrady za čistiace prostriedky domovníkom;

peňažné náhrady obyvateľstvu za poškodený, zničený a odcudzený majetok (napr. náhrady za poškodenie domov a pozemkov spôsobené činnosťou organizácií, náhrady za stratené, poškodené a vylúpené zásielky, náhrady za stratené alebo poškodené veci v práčovniach a čistiarňach, náhrady za straty v šatniach a i.);

príplatky na výživu služobných psov;

výplaty z pobádacích fondov, napr. štipendiá, mimoriadne odmeny pracovníkom organizácií, jednorazové výpomoci pozostalým po obetiach smrteľného úrazu pracovníka organizácie; z výplat z pobádacích fondov sa nezahŕňa úhrada kúpeľných a rekreačných poukazov pre zamestnancov organizácií prideľovaných za osobitné zásluhy a akékoľvek nepeňažné odmeny za vynikajúce pracovné výkony, napr. i úhrada zájazdov za odmenu vyznamenaným pracovníkom;

výplaty fyzickým osobám za všetky predmety dané do komisionálneho predaja, za drahé kovy, starožitnosti, antikvárne knihy, umelecké predmety, filatelistický tovar a pod.; za drevo, seno, suroviny a i. odkúpené od obyvateľstva;

iné výplaty fyzickým osobám, pokiaľ nie sú uvedené v položkách, ktoré nepatria do týchto výdavkov;

pôžičky pracovníkom z pobádacieho fondu, napr. pôžičky na výstavbu bytov a rodinných domčekov, peňažné odmeny fyzickým osobám pri udelení červených zástav, štandard a pod. a peňažné odmeny za vzorné plnenie exportných dodávok (tieto výdavky sa nerozpočtujú, iba zahŕňajú do skutočnosti);

odmeny pri udelení červených zástav a pod. zahŕňa do týchto výdavkov tá organizácia, ktorá odmenu dostala, a nie tá, ktorá ju financuje.

Do ostatných výplat fyzickým osobám nepatria:

výplaty obyvateľstvu patriace do mzdového fondu;

dávky nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia;

náhrady cestovných výdavkov pri cestách do zahraničia vyplatené v cudzej mene;

hodnota vydávaných ochranných odevov a ochranných pomôcok;

sumy prijatých refundovaných miezd;

odmeny, dary poskytované v naturálnej forme;

sumy, ktoré vypláca organizácia pracovníkovi na základe poukazov došlých od objednávateľov práce (od iných organizácií);

odmeny z fondu akcie „Z“;

úhrady obyvateľstvu za dodávky poľnohospodárskych výrobkov poukázané alebo vyplatené výkupnými orgánmi socialistického sektora;

náhrady súkromníkom za múzejné predmety a výtvarné a umelecké diela nakúpené z iných investícií bez ohľadu na výšku nákupnej ceny;

náklady spojené s použitím služobného vozidla pri pracovných cestách; náhrady za vozidlo prenajaté od nedopravnej organizácie socialistického sektora;

náklady na ubytovanie a stravovanie pri exkurziách a školeniach;

výdavky podľa platných predpisov z prostriedkov na dary a pohostenie.

4. Mzdový fond

41. Mzdový fond

Pozri Smernice pre rozpočtovanie a financovanie niektorých výdavkov rozpočtových organizácií (Vestník Ministerstva financií č. 13 a 14/1960, časť B, čl. 7 a Vestník Ministerstva financií č. 1 a 2/1964).

Do tejto položky patria aj mzdy zamestnancov závodných kuchýň v rozpočtových organizáciách. (V rovnakej výške sa rozpočtujú v príjmoch z činnosti rozpočtových organizácií náhrady za mzdy prijaté od závodných kuchýň.)

42. Ostatné osobné výdavky (t. j. doterajšie odmeny za práce)

Odmeny (honoráre) za fyzickú a duševnú prácu vykonávanú

a) pracovníkom, ktorí nie sú v evidenčnom počte organizácie alebo

b) pracovníkmi, ktorí síce sú v evidenčnom počte organizácie, avšak uvedenú prácu vykonávajú ako nepravidelnú činnosť nesúvisiacu priamo s ich normálnymi pracovnými úlohami, pre ktoré sú systematizovaní, a ak ide súčasne o pracovné úlohy, ktoré sa bezprostredne netýkajú plánovanej činnosti organizácie.

Patria sem najmä:

platy ústavných činiteľov, odmeny funkcionárom národných výborov, platy a odmeny členom akadémií;

odmeny pracovníkom za mimoriadne pravidelne sa neopakujúce práce, ktoré nie sú obsiahnuté v mzdovom fonde, pretože sa netýkajú plánovanej činnosti organizácie, pre ktoré nie je plánované alebo systematizované pracovné miesto a ktoré títo pracovníci vykonávajú pri všetkých úlohách zodpovedajúcich pracovnému miestu, na ktoré sú zaradení (napr. odmeny za prednášky v internátnych školách, za preklady a pod.);

jednorazové mimoriadne peňažné odmeny vyplatené na podklade platných právnych predpisov (napr. odmeny za vynálezy a zlepšovacie návrhy, znalečné, tlmočné a pod.);

odmeny fyzickým osobám mimo evidenčného počtu pracovníkov organizácie alebo oprávneným živnostníkom za také práce pre organizáciu, ktoré nemôžu vykonávať pracovníci evidenčného počtu ani iné organizácie socialistického sektora, pokiaľ zadávanie takých prác je prípustné (napr. odmeny za práce expertom, konzultantom, osobám prednášajúcim v odborných kurzoch, v internátnych školách a i.);

odmeny za povoznícke práce so záprahom vykonávané príležitostne samostatne hospodáriacimi roľníkmi alebo inými osobami ako ich vedľajšia činnosť;

autorské honoráre za literárne, vedecké a umelecké diela, najmä diela výtvarných umení (napr. maliarske, sochárske, grafické, medailérske a pod. diela); hudobné, dramatické a hudobno-dramatické, filmové a pod. diela;

odmeny za príspevky do časopisov, rozhlasu a televízie, za prekladateľskú činnosť, honoráre za všetku reprodukčnú činnosť (recitačnú, hudobnú, dramatickú, hudobno-dramatickú, režisérsku, choreografickú, pantomimickú, tanečnú, artistickú, za gramofónové nahrávky a pod.); lektorské honoráre a i.;

jednotný úhrn odmien v malých obciach;

pracovné príjmy príslušníkov CO neobsiahnuté v pláne mzdových fondov národných výborov;

pracovné príjmy vojakov čs. ľudovej armády určených na výkon funkcie v ktoromkoľvek rezorte, pokiaľ nie sú obsiahnuté v pláne mzdového fondu rezortu;

odmeny distribútorom kníh, náborovým pracovníkom divadiel, za zber odpadových surovín, šrotu, bylín a i.;

odmeny hudobníkom orchestrov závodných klubov (zahŕňa usporiadateľ);

odmeny za vyriešenie tematických úloh;

odmeny za objavy;

odmeny opatrovateľkám, odmeny za práce chovancov v ústavoch sociálnej starostlivosti, psychiatrických liečebniach a i., pokiaľ nejde o odmeny z pracovného pomeru;

študijné príspevky;

stavebné príplatky;

odmeny mimo mzdového fondu žiakom vykonávajúcim prácu vo výrobe.

5. Dávky sociálneho zabezpečenia

Iba pre ÚRO - Ústrednú správu nemocenského poistenia a ochrany a bezpečnosti práce, Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, Ústredný sväz výrobných družstiev a ďalej pre odbory školstva a kultúry a sociálneho zabezpečenia národných výborov.

Vysvetlivky k položkám ustanoví Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

51. Peňažné dávky nemocenského poistenia

511. Nemocenské

512. Podpora pri ošetrovaní člena rodiny

513. Peňažná pomoc v materstve

514. Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

515. Podpora pri narodení dieťaťa

516. Pohrebné

517. Prídavky na deti

52. Kúpeľná starostlivosť

53. Rekreácia

54. Dôchodky

541. Starobné dôchodky

542. Invalidné dôchodky

543. Dôchodky manželiek

544. Dôchodky pozostalých

545. Iné dôchodky

55. Ostatné peňažné dávky

56. Peňažné podpory

57. Vecné podpory

6. Finančné výdavky

61. Zamestnávateľské príspevky

Náhrada nákladov na funkčnú činnosť závodných výborov.

62. Rôzne finančné výdavky

Dane a miestne poplatky; správne poplatky; poistenie majetku; náklady na majetok, ktorý nadobúda štát; náklady peňažného styku, penále, pokuty, arbitrážne poplatky; licenčné a patentové poplatky; úhrady podľa zákona č. 56/1948 Zb. pri pôžičkách novomanželom; príspevky na anuitnú službu z pôžičiek poskytovaných pri stavebnej obnove podľa zákonov č. 88/1946 a 115/1947 Zb.; náhrada nákladov orgánom vykonávajúcim nemocenské poistenie;

náhrady nákladov liečebnej starostlivosti a dávok nemocenského poistenia, príp. dôchodkového zabezpečenia, autorské poplatky platené organizáciám; provízie z predaja kolkových cenín; vrátené príjmy z minulých rokov; náhrady poskytované presídlencom pri majetkoprávnom vyporiadaní medzištátnych zmlúv; úrok a úmor štátneho dlhu; iné finančné výdavky v prospech nefyzických osôb;

náhrada nákladov na výskum a ochranu bezpečnosti práce;

výdavky spojené s usporiadaním Československej štátnej lotérie;

vecné odmeny v súťažiach;

úhrada výdavkov spojených s prevádzkou závodných jedální. Na tejto položke sa tiež účtujú, avšak nerozpočtujú zdržné, stojné a iné neproduktívne náklady.

63. Podiely pobádacím fondom

7. Príspevky príspevkovým a podobným organizáciám

71. Príspevky vedľajším hospodárstvam

72. Príspevky príspevkovým organizáciám na investície

73. Príspevky príspevkovým organizáciám na prevádzku

74. Príspevky spoločenským organizáciám na investičné výdavky

75. Príspevky spoločenským organizáciám na neinvestičné výdavky

76. Príspevky ostatným organizáciám na investície

77. Príspevky ostatným organizáciám na neinvestičné výdavky

78. Príspevky a dary ostatným nefyzickým osobám

79. Príspevky na výdavky bytového hospodárstva (občianskej bytovej správy)

8. Prídely hospodárskym organizáciám

81. Dotácie na investičnú výstavbu

82. Dotácie k cenám

83. Dotácie na prechodne zvýšené náklady pri zavádzaní technicky progresívnych výrobkov

84. Dotácie na riešenie podnikových a odborových úloh výskumu a vývoja

85. Intervencie, cenové rozdiely a zľavy

86. Prídely domovým správam z výnosu miestneho poplatku z bytov

87. Prídely na ostatné výdavky (napr. rekultivácia pozemkov, propagácia v Československom filme a pod.)

88. Dotácie hrubého dôchodku (zisku).

89 Prídely na úhradu faktúr za úlohy štátneho plánu výskumných a vývojových prác.

NORMY

Pre odbor pôsobností jednotlivých rezortov platia normy, ktoré vydajú príslušné ústredné orgány po predchádzajúcom prerokovaní s Ministerstvom financií.

Všeobecne (pre hospodárske a rozpočtové organizácie) platia tieto normy:

1. Norma kancelárskych výdavkov

(iba pre rozpočtové organizácie)

a) Kancelárske výdavky rozpočtované na položke Všeobecný materiál sa normujú na jedného pracovníka priemerného evidenčného počtu pri nevýrobných ústredných orgánoch s počtom pracovníkov do 200 sumou 170 Kčs, pri ostatných sumou do 255 Kčs; táto norma sa zvyšuje o 40 Kčs, ak ústredný orgán operatívne riadi aspoň 5 organizácií alebo nepriamo aspoň 20 organizácií a o 80 Kčs, ak operatívne riadi aspoň 20 organizácií alebo nepriamo aspoň 100 organizácií;

b) pri krajských národných výboroch a Národnom výbore hlavného mesta Prahy a MsNV Bratislavy a pri krajských výrobných poľnohospodárskych správach sumou 305 Kčs;

c) pri okresných národných výboroch a výrobných poľnohospodárskych správach sumou 160 Kčs, táto sa však zvyšuje pri okresných národných výboroch o 100 Kčs ročne za každý podriadený národný výbor;

d) pri mestských národných výboroch sumou 230 Kčs;

e) pri miestnych národných výboroch sumou 190 Kčs, ak majú aspoň jedného zamestnanca; pre miesta, v ktorých žije aspoň 20% obyvateľstva inej národnosti než českej alebo slovenskej, sa táto norma zvyšuje na 230 Kčs.

Nad normu možno rozpočtovať kancelárske potreby a tlačivá, ktoré sa poskytujú iným rozpočtovým organizáciám, či už za úhradu alebo bezplatne.

2. Technickohospodárske normy pre prevádzku vozidiel

sú ustanovené vyhláškou Ministerstva dopravy č. 119/1962 a č. 167/1964 Zb.

3. Normy spotreby potravín v krátkodobých kurzoch, odborných učilištiach a v učňovských školách

a) Norma spotreby surovín v krátkodobých kurzoch školenia zamestnancov usporiadaných v zariadeniach rezortov je podľa vyhlášky Ministerstva financií č. 133/1962 Zb. v letnom období (od 1. apríla do 30. septembra) najviac 10,60 Kčs a v zimnom období (od 1. októbra do 31. marca) najviac 11,30 Kčs denne na jedného účastníka školenia. V týchto sumách nie je zahrnutá ani vecná réžia spojená s prípravou stravy a s prevádzkou stravovacieho zariadenia. Pri odbere potravín od dodávateľov je touto normou zabezpečená priemerná denná stravná dávka o 3500 kalóriách. Usporiadateľ kurzu je povinný zabezpečiť, aby celková hodnota potravín spotrebovaných v priemere jedným stravníkom nepresahovala ustanovenú normu. Pritom musí dbať na to, aby ostatné kalkulované náklady zodpovedali zásadám hospodárnosti.

Pri stravovaní účastníkov kurzu v závodoch verejného stravovania je limit nákladov na stravovanie jedného účastníka v maloobchodných (predajných) cenách jedál 19 Kčs denne (III. a IV. cenová skupina) a 22 Kčs (II. cenová skupina).

Podľa oznámenia Ministerstva financií z 9. apríla 1964 (č. 164/19 096/1964) môžu závody verejného stravovania pripočítať usporiadateľovi školenia k ustanoveným limitom denne 2 Kčs v IV. cenovej skupine, 4 Kčs v III. cenovej skupine a 6 Kčs v II. cenovej skupine.

b) Pre stravovanie učňov v odborných učilištiach a v učňovských školách platí vyhláška č. 84/1965 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov a smernice príslušných ministerstiev.

c) Pre poskytovanie stravy pri plnení úloh civilnej obrany platia smernice Ministerstva financií č. 282/27 400/1966 o financovaní nákladov civilnej obrany.

UKAZOVATELE

I. Ukazovatele pre rezortné odbory pôsobnosti

platia v rozsahu ustanovenom ministerstvami (ústrednými orgánmi) po dohode s Ministerstvom financií.

II. Ukazovatele spoločenskej spotreby

Pre bilancie spoločenskej spotreby predložia rezorty osobitne za každé odvetvie zahrňované do bilancie spoločenskej spotreby (t.j. za odvetvia: technický rozvoj a rozvoj vedy, školstvo a kultúra, zdravotníctvo, správa, sociálne zabezpečenie, ČTK, ČSAV, Československý rozhlas, Československá televízia) ešte tieto doplňujúce ukazovatele (v tis. Kčs):

1. Objem výrobkov pre obyvateľstvo zdarma

2. Peňažné dávky sociálneho zabezpečenia (iba Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, Ústredná rada odborov - Ústredná správa nemocenského poistenia a ochrany a bezpečnosti práce a Ústredný sväz výrobných družstiev)

3. Príjmy celkom

4. Z toho príjmy od obyvateľstva

5. Priemerný evidenčný počet pracovníkov

ad. 1: Ide o výdavky organizácií vynakladané na obstaranie materiálu, ktorý sa odovzdáva bezplatne obyvateľstvu vo forme výrobku (nie služby) na konečné individuálne použitie. Prípadná čiastočná úhrada od obyvateľstva sa od tohto objemu odpočíta.

Okrem toho predložia rezorty ešte tieto ukazovatele:

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia:

6. Výdavky na dôchodky zo zabezpečenia pracovníkov

V tom:

7. starobné

8. invalidné

9. pozostalých

10. ostatné

11. Výdavky na dôchodky zo zabezpečenia družstevných roľníkov

12. Výdavky na dôchodky z poistenia samostatne hospodáriacich osôb

13. Ostatné dávky sociálneho zabezpečenia

14. Počty dôchodkov v členení podľa ukazovateľov 6. až 12.

15. Priemerná výplata na jeden dôchodok v Kčs mesačne v členení podľa ukazovateľov 6. až 12.

Ústredná rada odborov - Ústredná správa nemocenského poistenia a ochrany a bezpečnosti práce a Ústredný sväz výrobných družstiev:

16. Nemocenské

17. Prídavky na deti

18. Peňažná pomoc v materstve

19. Podpora pri narodení dieťaťa

20. Výdavky kúpeľnej starostlivosti

21. Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

22. Ostatné dávky nemocenského poistenia

Ukazovatele sociálneho zabezpečenia a nemocenského poistenia predkladajú sa v tabuľkách dohodnutých s Ministerstvom financií.

Ministerstvo školstva a kultúry - vysoké školy:

23. Priemerný počet študentov (t. j. vrátane zahraničných študentov na vysokých školách a prepočítaného počtu študujúcich pri zamestnaní a v kombinovanom štúdiu)

24. Priemerný evidenčný počet pracovníkov

25. Vecné výdavky na 1 študenta v Kčs

26. Neinvestičné výdavky na 1 študenta v Kčs

27. Priemerný počet študentov v dennom štúdiu

28. Priemerný počet štipendistov zo študentov v dennom štúdiu

29. Priemerná výška ročného štipendia tuzemského študenta v dennom štúdiu v Kčs

30. Výdavky na štipendiá (§ 6) na 1 študenta v dennom štúdiu v Kčs

31. Priemerný počet ubytovaných študentov v študentských domovoch (vrátane zahraničných študentov)

32. Vecné výdavky na 1 ubytovaného študenta v Kčs

33. Neinvestičné výdavky na 1 ubytovaného študenta v Kčs

34. Celkový počet príplatkov na hlavné jedlo poskytované študentom.

Poznámky pod čiarou

*) Metodické pokyny pre národné výbory uverejní Zbierka smerníc pre národné výbory.

*) Vzory formulárov a Zoznam hmotných ukazovateľov poľnohospodárskej, lesnej a priemyslovej produkcie uverejní Vestník Ministerstva financií č. 6 a 7.

*) Na rok 1967 bol už súhlas na uskutočňovanie takých stavieb daný uznesením vlády č. 138/1966 o základných smeroch a cieľoch štvrtého päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva (príloha č. 8 smerné úlohy a limity pre vypracovanie návrhu plánu na rok 1967).

*) Vyvolanými investíciami nie sú práce a dodávky podľa § 3 ods. 2 písm. a) a b) smerníc SKIV č. 9/1964 o vzťahoch v príprave stavieb a dokumentácii stavieb.

*) Návrh plánu prijímania poslucháčov (žiakov) do prvých ročníkov vysokých a stredných odborných škôl v roku 1968 nebude sa s návrhom vykonávacieho plánu na rok 1967 predkladať. Pre ústredné orgány je záväzný plán prijímania poslucháčov (žiakov) do prvých ročníkov na rok 1968 schválený v rámci základných smerov a cieľov rozvoja národného hospodárstva do roku 1970.

*) ČSSR celkom, z toho Slovensko.

**) Redistribúcia medzi VHJ v rámci rezortu prostredníctvom štátneho rozpočtu.