Vyhláška č. 45/1966 Zb.Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok

Čiastka 17/1966
Platnosť od 29.06.1966 do31.12.2001
Účinnosť od 01.07.1966 do31.12.2001
Zrušený 272/1994 Z. z.

45

VYHLÁŠKA

Ministerstva zdravotníctva

z 13. júna 1966

o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok

Ministerstvo zdravotníctva ustanovuje po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi na vykonanie § 4 ods. 3 a 4, § 7, 9, 16, § 70 ods.1 , § 71 ods. 2 a § 78 ods. 1 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (ďalej len „zákon“):


Prvá časť

§ 1

Úvodné ustanovenia

Predmetom starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok a zdravého spôsobu života a práce (ďalej len „zdravé životné podmienky“) sú

a) zdravý stav ovzdušia, vody, pôdy a ostatných zložiek životného prostredia, najmä sídlisk, rekreačných a kúpeľných oblastí, obytných a iných budov, verejne prístupných miest a okolia závodov, ako i zariadení osobnej dopravy, telovýchovných zariadení a zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu (starostlivosť o všeobecnú a komunálnu hygienu),

b) zdravá výživa obyvateľstva (starostlivosť o hygienu výživy) a uspokojovanie obyvateľstva zdravotne nezávadnými predmetmi bežného užívania (starostlivosť o hygienu predmetov bežného užívania),

c) zdravý vývoj detí a dorastu, predovšetkým pokiaľ ide o výchovné prostredie a spôsob výchovy (starostlivosť o hygienu detí a dorastu),

d) priaznivé pôsobenie pracovného prostredia a práce na zdravie pracujúcich (starostlivosť o hygienu práce).

Druhá časť

Prvá hlava

STAROSTLIVOSŤ O VŠEOBECNÚ A KOMUNÁLNU HYGIENU

Oddiel 1

Vytváranie a ochrana zdravého stavu ovzdušia

§ 2

(1) Vzduch v životnom prostredí musí vyhovovať hygienickým požiadavkám a musí byť chránený pred znečisťovaním prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami a pachmi, prípadne aj inými látkami ohrozujúcimi zdravie (ďalej len „škodliviny“).

(2) Zásadné hygienické požiadavky a najvyššie prípustné koncentrácie najzávažnejších škodlivín v ovzduší ustanovuje hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.*) Bližšie hygienické požiadavky a prípustné hodnoty ostatných škodlivín určujú v jednotlivých prípadoch podľa miestnych podmienok krajskí a okresní hygienici.

§ 3

(1) Plánovanie, projektovanie, výstavba a prestavba závodov musí sa vykonávať tak, aby sa pri ich prevádzke mohli dodržiavať hygienické požiadavky a hodnoty ustanovené podľa § 2; toto ustanovenie platí aj pre plánovanie, projektovanie, výrobu a prestavbu zariadení vrátane dopravných prostriedkov.

(2) V závodoch a zariadeniach, ktoré sú už v prevádzke, je potrebné sústavne robiť všetky opatrenia, aby sa množstvo škodlivín v ovzduší postupne znížilo aspoň na ustanovené hodnoty.

(3) Rovnako pri všetkých ostatných činnostiach je každý povinný vo svojej pôsobnosti dbať na to, aby sa nepriaznivo neovplyvňovalo ovzdušie, a za tým účelom robiť všetky potrebné opatrenia.

§ 4

V kúpeľných, klimatických a rekreačných miestach a v okolí zdravotníckych, výchovných a telovýchovných zariadení musí sa vytvárať zdravé ovzdušie a jeho ochrane musí sa venovať osobitná pozornosť; musí sa v nich zabrániť vzniku akýchkoľvek nových zdrojov znečistenia. Všetky doterajšie zdroje znečisťovania vzduchu musia sa z nich urýchlene odstraňovať.

§ 5

(1) Okolo závodov a zariadení, v ktorých opatrenia uvedené v § 3 a 4 nestačia zabrániť znečisťovaniu vzduchu, a okolo objektov a miest, ovzdušie ktorých sa má chrániť, zriaďujú sa pásma hygienickej ochrany. Tieto pásma musia sa vytýčiť a vybaviť podľa intenzity škodlivín alebo podľa povahy chráneného záujmu tak, aby mohli plniť účely, pre ktoré sa zriaďujú.

(2) Územia, na ktorých treba zriadiť pásma hygienickej ochrany, druh a rozsah týchto pásiem a spôsob ich využitia určí na návrh orgánu hygienickej služby orgán územného plánovania.

(3) Pásma hygienickej ochrany okolo závodov a zariadení, ktoré sú zdrojom znečisťovania vzduchu, zriaďujú ich prevádzatelia; pásma hygienickej ochrany pri objektoch a miestach, ktoré vyžadujú z hľadiska čistoty vzduchu osobitnú ochranu, zriaďujú národné výbory.

Oddiel 2

Vytváranie a ochrana zdravého stavu vody

§ 6

Pre potrebu ľudí, zvierat a pre niektoré hospodárske účely musí byť zabezpečené dostatočné množstvo vody vyhovujúce hygienickým požiadavkám; táto voda musí mať ustanovenú akosť a musí byť chránená pred znečisťovaním. Za tým účelom musia sa chrániť pred znečisťovaním zdroje vody určené na uvedené účely, ako aj zariadenia, ktorými sa táto voda zachytáva, čerpá, upravuje a rozvádza.

§ 7

(1) Na pitie, na výrobu a prípravu požívatín, liečiv a kozmetických výrobkov, počítajúc do toho čistenie nádob a zariadení, ktoré sa na tieto účely používajú, a na ošetrovanie chorých smú sa používať len pitné vody, prípadne minerálne stolové vody. Orgány hygienickej služby môžu výnimočne v odôvodnených prípadoch povoliť na tieto účely používanie vody, ktorej chýba niektorý znak pitnej vody zo zdravotného hľadiska menej významný.

(2) Vzhľad, chuť a ostatné fyzikálne, ako aj chemické, mikrobiologické a biologické vlastnosti pitnej vody ustanovuje štátna technická norma.*) Minerálne stolové vody a prírodné liečivé vody určené na pitie alebo inhaláciu musia vykazovať z hľadiska mikrobiologického tie isté vlastnosti ako pitná voda.

§ 8

(1) Na umývanie a kúpanie v umelých zariadeniach, na napájanie a ošetrovanie zvierat v zariadeniach pre ich ustajnenie a chov smie sa používať úžitková voda, ak nemožno zabezpečiť pitnú vodu.

(2) Vlastnosti úžitkovej vody a možnosť jej použitia na jednotlivé účely posúdi orgán hygienickej služby, ktorý tiež určí, kedy treba použiť úžitkovú vodu na výrobné a prevádzkové účely; vlastnosti vody určenej na napájanie a ošetrovanie zvierat určí Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 9

Orgány hygienickej služby môžu zakázať používanie vôd na rekreáciu a na telovýchovné účely v prírodnom prostredí, ak je voda zdravotne závadná do tej miery, že by mohla spôsobiť vznik chorôb, najmä prenosných chorôb.

§ 10

Na iné výrobné a prevádzkové účely, než sú uvedené v § 7 až 9, možno použiť akúkoľvek vodu (prevádzková voda), pokiaľ neovplyvňuje životné a pracovné prostredie alebo zdravotnú nezávadnosť výrobkov.

§ 11

Na zabezpečenie hygienických požiadaviek kladených na jednotlivé druhy vôd, na zamedzenie nepriaznivých zmien ich akosti a na zamedzenie ich znečisťovania je predovšetkým potrebné robiť opatrenia uložené predpismi o vodnom hospodárstve.**) Orgány hygienickej služby môžu uložiť vykonanie ďalších opatrení, ak je to potrebné na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti a vyhovujúcej akosti vôd, najmä pitnej a úžitkovej vody.

§ 12

(1) Okolo zdrojov, ktoré majú slúžiť na hromadné zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou, musia byť zriadené pásma hygienickej ochrany.

(2) Pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa je priestor kolo zdroja vody, ktorého veľkosť a tvar sa určí podľa členenia územia v okolí zdroja, podľa smeru prúdu vody a zloženia pôdy; prihliada sa aj na povahu a spôsob zastavania a využitia pozemkov okolo zdroja. V pásme hygienickej ochrany 1. stupňa musia sa urobiť prísne hygienické opatrenia, aby voda nemohla byť znečisťovaná. Územie v tomto pásme musí byť zbavené všetkých zdrojov znečistenia, dôkladne asanované a oplotené alebo inak zabezpečené, aby sa zamedzilo prístupu nepovolaných ľudí a zvierat; musí sa zabezpečiť aj pred znečistením zrážkovými prívalmi.

(3) Ak je nebezpečenstvo, že by voda mohla byť znečisťovaná alebo výdatnosť zdroja ohrozovaná zo vzdialenejších miest, musí sa zriadiť okolo pásma 1. stupňa ešte pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa; toto pásmo sa určí vždy pri odbere vody z vodného toku alebo z nádrže. V pásme hygienickej ochrany 2. stupňa určia sa podľa povahy územia opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo znečisťovaniu a infikovaniu vody.

(4) Pre zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti vody pri odbere z vodných tokov a nádrží zriadi sa pásmo hygienickej ochrany 3. stupňa, ktoré zahŕňa celé povodie nad miestom odberu vody. V tomto pásme sa vykonáva zvýšený hygienický dozor nad všetkými zdrojmi znečistenia toku, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť akosť vody v mieste odberu, ako aj zostrený epidemiologický dozor, pokiaľ ide o sledovanie chorôb prenášaných vodou.

(5) Veľkosť a tvar pásiem hygienickej ochrany určia sa vodohospodárskym konaním; týmto konaním sa tiež určia spôsob a podmienky využitia pásiem 1. a 2. stupňa.

§ 13

Rozvod pitnej, úžitkovej a prevádzkovej vody nesmie sa prepájať a musí sa upraviť tak, aby sa jednotlivé druhy vôd nemohli zameniť.

§ 14

Organizácie, ktoré dodávajú pitnú a úžitkovú vodu na hromadné zásobovanie, sú povinné zabezpečovať jej zdravotnú nezávadnosť a za tým účelom sústavne kontrolovať jej akosť fyzikálnymi, chemickými a mikrobiologickými skúškami. Obdobnú povinnosť majú organizácie, ktoré odoberajú pitnú a úžitkovú vodu z vlastných zdrojov, pokiaľ by ich výrobky mohli v dôsledku použitia závadnej vody ohroziť zdravie obyvateľstva.

Oddiel 3

Vytváranie a ochrana zdravého stavu pôdy

§ 15

(1) Pôda v miestach, kde môže ovplyvňovať životné podmienky, musí vyhovovať hygienickým požiadavkám a musí byť chránená pred látkami škodiacimi zdraviu, najmä látkami toxickými, pred zárodkami prenosných chorôb ľudí a zvierat a pred cudzopasníkmi.

(2) Hygienická ochrana pôdy musí sa vykonávať najmä v okolí zdrojov vody, v sídliskách, závodoch a zariadeniach a v ich okolí a v miestach pre telovýchovné, rekreačné a kúpeľné účely.

§ 16

V záujme hygienickej ochrany pôdy musia sa najmä

a) miesta a zariadenia pre zhromažďovanie tekutých a tuhých odpadov a spôsob ich odstraňovania, zneškodňovania a zúžitkovania voliť tak, aby pôda nebola nadmerne zaťažená z hľadiska biologického, chemického alebo fyzikálneho a aby nebola znížená jej samočistiaca schopnosť; znehodnotená pôda musí sa rekultivovať,

b) pomery podzemných a povrchových vôd upravovať tak, aby sa zaručilo vytváranie priaznivých vodných pomerov v pôde,

c) určiť vhodné miesta pre zakopávanie tiel uhynutých zvierat a ich častí,

d) určiť a vykonávať vhodné stavebné a technické úpravy, ktoré majú brániť znečisťovaniu pôdnych vrstiev,

e) účelne upraviť mikrobiologické a biologické pôdne pomery,

f) určiť a dodržiavať podmienky na vykonávanie závlah, aby sa pôda nadmerne biologicky nezaťažovala a nepodmáčala.

Oddiel 4

Vytváranie a ochrana zdravého stavu území a sídlisk

§ 17

Sídliská*) - vrátane občianskej výstavby - musia sa plánovať, umiestňovať, usporiadať a ich výstavba vykonávať tak, aby prostredie priaznivo pôsobilo na rozvoj telesných a duševných schopností obyvateľov a neohrozovalo ich zdravie; rovnako musí pôsobiť i prevádzka v nich, a to tak v celku, ako aj v ich jednotlivých častiach.

§ 18

Na zabezpečenie zdravého stavu území a sídlisk je nevyhnutné, aby

a) územia boli usporiadané v súlade s hygienickými požiadavkami na ochranu vzduchu, vody a pôdy pred znečisťovaním tak, aby sa vytvárali a nenarušovali ich priaznivé klimatické a biologické podmienky a aby sa zabezpečovali predpoklady pre harmonické uspokojovanie potrieb bývania, práce, kultúry, telovýchovy, zotavenia a liečenia,

b) výrobné a dopravné plochy, závody a zariadenia boli umiestnené, usporiadané a vybavené tak, aby sa zabezpečila ochrana sídlisk, rekreačných plôch, liečebných území a kúpeľných miest a aby sa umožnil ich žiadúci rozvoj,

c) sídliská, ich časti a doplnky i výrobné objekty mimo sídliska boli umiestňované v zdravom prostredí, s priaznivými klimatickými a biologickými podmienkami a na území zdravotne nezávadnom; ich usporiadanie, vybavenie a spôsob zástavby nesmie brániť prevetraniu a preslneniu, musí chrániť pred hlukom, otrasmi a inými vonkajšími škodlivými vplyvmi a musí umožňovať vhodné a účelné riešenie dopravných otázok,

d) členenie územnej výstavby sa vykonávalo tak, aby vznikli samostatné výrobné a obytné obvody a centrá a ochranné pásy zelene.

Oddiel 5

Vytváranie a ochrana zdravých podmienok pri poskytovaní služieb obyvateľstvu

§ 19

Služby obyvateľstvu musia sa poskytovať v zdravotne nezávadnom prostredí a za podmienok hygienicky nezávadných. Príslušné ustanovenia predpisov upravujúcich hygienické podmienky musia byť vyvesené v prevádzkárňach na viditeľnom mieste.

§ 20

(1) V priestoroch, v ktorých sa usporadúvajú kultúrne podniky, najmä divadelné, filmové a hudobné predstavenia alebo športové vystúpenia, musí byť zabezpečené nielen sústavné vetranie, ale aj dostatočná výmena vzduchu pred každým predstavením. V stálych zariadeniach určených na predstavenia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet účinkujúcich, treba zabezpečiť pre účinkujúcich hygienické zariadenia oddelené od hygienických zariadení pre návštevníkov.

(2) Tam, kde pri kultúrnych podnikoch spoluúčinkujú zvieratá, musia byť pre ne zabezpečené dostatočné priestory, ktoré možno vetrať a upratovať takým spôsobom, aby sa nemohli porušovať hygienické podmienky v ostatných priestoroch ani v najbližšom okolí prevádzkárne.

(3) Inak musia byť pri usporadúvaní kultúrnych podnikov splnené aj požiadavky ustanovené v § 19.

§ 21

Organizácie vykonávajúce osobnú dopravu sú povinné vytvárať technické a organizačné predpoklady i materiálne podmienky vrátane zostavovania grafikonu osobnej dopravy pre zvyšovanie hygieny a kultúry cestovania.

§ 22

Pri poskytovaní služieb obyvateľstvu je dovolené fajčiť len v priestoroch osobitne na to vyhradených. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevádzkárne verejného stravovania ( s výnimkou tých, ktoré sú určené pre nefajčiarov); v týchto prevádzkárňach - pokiaľ to dovoľuje priestorové usporiadanie - musí byť vyhradená najmenej jedna miestnosť, v ktorej nie je dovolené fajčiť, a to aspoň po čas obvyklý pre podávanie hlavných jedál.

Oddiel 6

Súčinnosť zdravotníckych orgánov pri usmerňovaní starostlivosti o komunálnu a všeobecnú hygienu

§ 23

(1) Orgány a organizácie sú povinné vyžiadať si podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona záväzný posudok

1. okresného hygienika

a) k návrhom územných plánov sídlisk, schválenie ktorých patrí okresným národným výborom,

b) k investičným úlohám a k projektovej dokumentácii prvého stupňa pri stavbách všetkých druhov a k odovzdaniu stavieb do prevádzky (užívania),

c) k vymedzeniu pásiem hygienickej ochrany,

d) k možnosti využitia vodných zdrojov na zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou,

e) k použitiu rybníkov na rekreačné účely;

2. krajského hygienika

a) k návrhom územných plánov rajónov a sídlisk, schvaľovanie ktorých patrí krajským národným výborom alebo vláde,

b) k návrhom krajských typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých druhov,

c) k návrhom na výrobu stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú použiť v krajskom meradle,

d) k návrhom iných opatrení, ku ktorým inak dáva záväzný posudok okresný hygienik, avšak vec prerokúvajú krajské orgány, alebo keď si to krajský hygienik sám vyhradí;

3. hlavného hygienika Československej socialistickej republiky

a) k návrhom celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb všetkých druhov,

b) k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich pravidlá pre územné plánovanie, pre projektovanie sídlisk a jednotlivých stavieb a pre ich zariadenie a vybavenie a k návrhom štátnych a odborových technických noriem ustanovujúcich znaky pre stavebné materiály a konštrukcie,

c) k návrhom na zavedenie výroby stavebných prvkov a materiálov, ktoré sa majú používať v celoštátnom meradle a pre ktoré nie sú vydané technické normy.

(2) Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona s orgánmi hygienickej služby len prerokovať, sú najmä opatrenia pri zmene v použití pozemku, stavby, zariadenia alebo vodného zdroja.

(3) Orgány hygienickej služby smú dať kladný záväzný posudok na uvedenie závodov a zariadení do trvalej prevádzky až vtedy, keď sa vykonali úpravy a opatrenia na zabezpečenie zdravých životných podmienok požadované alebo schválené v predchádzajúcom konaní a keď sa preskúšala ich účinnosť.

(4) Územní, prípadne závodní obvodní lekári s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu sledujú plnenie úloh v starostlivosti o zdravý stav sídlisk, budov, zariadení a verejne prístupných miest a pri zabezpečovaní zdravých podmienok v prevádzkárňach poskytujúcich služby obyvateľstvu.

Druhá hlava

STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU VÝŽIVY

§ 24

(1) Požívatiny (potraviny vrátane potravinových surovín, nápoje vrátane pitnej vody a minerálnych vôd a pochutiny) musia byť zdravotne nezávadné a musia mať potrebnú biologickú hodnotu; tiež nesmú byť mikrobiologicky alebo inak narušené, nesmú vzbudzovať odpor, nesmú mať neznámy ani podozrivý pôvod a musia zodpovedať požiadavkám ustanoveným v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky, prípadne ďalším požiadavkám ustanoveným hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky. Pokiaľ sú hygienické, prípadne iné zdravotné požiadavky na požívatiny ustanovené v technických normách (napr. jodidácia soli), musia sa dodržiavať predovšetkým tieto normy.

(2) Výnimky z ustanovených hygienických požiadaviek smú sa povoliť len so súhlasom orgánov hygienickej služby a len vtedy, ak sú pre to osobitné mimoriadne dôvody.

(3) Pre výrobu a ďalší obeh požívatín, ktoré sú upravené pre zvláštny spôsob výživy alebo určitý výživný účinok (dietetické požívatiny), môžu orgány hygienickej služby určiť podľa ich povahy zvýšené hygienické požiadavky.

§ 25

(1) Na výrobu a na úpravu požívatín smú sa používať cudzorodé látky (napr.farbivá, konzervačné, aromatické a iné prísady) len takého druhu, v takom množstve a za takých podmienok, ktoré určí alebo schváli hlavný hygienik Československej socialistickej republiky.

(2) Dovážané požívatiny musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným v Československej socialistickej republike.

(3) Pri preprave požívatín musia sa používať spravidla len zvláštne na to určené dopravné a paletizačné prostriedky.

§ 26

(1) Pracovníci prichádzajúci do priameho styku s požívatinami určenými pre širší okruh spotrebiteľov alebo s predmetmi bezprostredne slúžiacimi na priamy styk s týmito požívatinami musia aktívne prispievať k vytváraniu a ochrane zdravých podmienok pri zabezpečovaní výživy obyvateľstva a za tým účelom si osvojovať potrebné znalosti.*)

(2) Pracovníci organizácií zaoberajúci sa nákupom, uchovávaním (konzervovaním), spracovaním alebo balením húb alebo iných prírodných plodín, pokiaľ s týmito plodinami priamo zaobchádzajú, a osoby predávajúce spotrebiteľom také plodiny na miestach na to určených sú povinní preukázať základné znalosti takých plodín pred skúšobnou komisiou, ktorú vymenúva a odvoláva krajský hygienik. Organizácie zaoberajúce sa uchovávaním, spracovaním alebo balením takých plodín sú povinné podľa povahy činnosti zamestnávať potrebný počet znalcov týchto plodín. Ministerstvo zdravotníctva určí, na ktoré prírodné plodiny - okrem húb - sa vzťahujú tieto ustanovenia.

§ 27

Na zabezpečenie správnej výživy obyvateľstva treba nielen to, aby sa dodržiavali požiadavky ustanovené v § 24 až 26, ale tiež to, aby sa požívatiny dostávali obyvateľstvu vo vhodnom množstve a v správnom pomere. Za tým účelom zdravotnícke orgány vytyčujú podľa výsledkov vedeckého bádania a výskumu zásady správnej výživy pre jednotlivé skupiny obyvateľstva, najmä podľa veku, činnosti a zdravotného stavu. Orgány a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť skladbu výživy obyvateľstva, sú povinné dbať na tieto zásady pri výrobe a dovoze požívatín, pri ich uvádzaní na spotrebiteľský trh a pri prevádzke spoločného stravovania; sú preto tiež povinné prerokúvať návrhy spotrebiteľských plánov s okresným, prípadne krajským hygienikom.

§ 28

(1) Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých potravinárskych objektov (závodov, skladov, predajní a zariadení, vrátane zariadení spoločného stravovania) a pri schvaľovaní celoštátnych typových podkladov a vzorových projektov stavieb takých objektov treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok

1. okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika

a) k uvedeniu potravinárskych závodov a zariadení do prevádzky,

b) k zmenám v prevádzke, pokiaľ si to okresný (krajský) hygienik vyhradí,

2. hlavného hygienika Československej socialistickej republiky

a) k návrhom štátnych a odborových technických noriem požívatín a metodík skúšania a posudzovania ich zdravotnej nezávadnosti, ktoré sa odchyľujú od základných smerníc ustanovených hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky,

b) k novým druhom strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení na výrobu požívatín a k zavádzaniu nových technologických postupov vo výrobe požívatín, pokiaľ to hlavný hygienik Československej socialistickej republiky určí.

(2) Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia pri zaobchádzaní s požívatinami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zdravotnú nezávadnosť, príp. biologickú hodnotu, pokiaľ nejde o opatrenia podľa odseku 1.

(3) Územní lekári, prípadne závodní obvodní lekári a ďalší lekári, poskytujúci služby v zdravotníckych obvodoch sledujú, ako sa plnia hygienické požiadavky v potravinárskych obchodoch a v zariadeniach spoločného stravovania.

Tretia hlava

STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU PREDMETOV BEŽNÉHO UŽÍVANIA

§ 29

(1) Predmety, ktoré pri bežnom užívaní prichádzajú do priameho alebo nepriameho styku s ľudským organizmom alebo s požívatinami (ďalej len „predmety bežného užívania“), musia byť zdravotne nezávadné a musia mať také vlastnosti a zloženie, aby pri obvyklom spôsobe používania nemohli poškodiť zdravie spotrebiteľov alebo byť zdrojom ich obťažovania, prípadne znehodnotiť požívatiny.

(2) Dovážané predmety bežného užívania musia vyhovovať hygienickým podmienkam ustanoveným v Československej socialistickej republike.

§ 30

(1) K návrhom technických noriem pre predmety bežného užívania, ktoré prichádzajú do priameho intenzívneho styku s ľudským organizmom (najmä pre kozmetické výrobky, čistiace kožné prostriedky a potreby intímnej osobnej hygieny), ako aj pre predmety bežného užívania, ktoré prichádzajú do priameho styku s požívatinami (pre riad, náčinie, príbory, stroja a prístroje, výrobné linky, obaly, uzávery a pre iné predmety, ktoré sa používajú na získavanie, výrobu, prípravu, odmeriavanie, balenie, skladovanie a prepravu požívatín) musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej republiky, pokiaľ sa tieto návrhy odchyľujú od základných smerníc ním ustanovených.

Pre tie z uvedených predmetov bežného užívania, pre ktoré sa nenavrhujú technické normy, musí sa vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej republiky pred začatím výroby.

(2) Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže ustanovenie odseku 1 rozšíriť i na iné predmety bežného užívania.

(3) Ustanovenie § 28 ods. 2 vzťahujúce sa na požívatiny vzťahuje sa obdobne i na predmety bežného užívania.

Štvrtá hlava

STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU DETÍ A DORASTU

§ 31

Zdravé životné podmienky pre všetku činnosť a výchovu detí a dorastu musia sa vytvárať a chrániť tak, aby zabezpečovali ich zdravý vývoj.

§ 32

(1) Aby sa dosiahol cieľ vytýčený v § 31, treba v starostlivosti o deti a dorast dôsledne dodržiavať predovšetkým ostatné ustanovenia tejto vyhlášky, a to s ohľadom na zvláštnosti a potreby rôznych vekových skupín detí a dorastu i zvláštnosti ich výchovného a vzdelávacieho procesu. Na to musia dbať orgány a organizácie nielen pri prevádzke a používaní zariadení pre kolektívy detí a dorastu, ale už pri plánovaní, projektovaní, výstavbe, prestavbe a zriaďovaní takých zariadení. Ak sú hygienické požiadavky na veci a činnosti zabezpečujúce zdravý vývoj detí a dorastu premietnuté do technických noriem, treba predovšetkým dodržiavať ustanovenia týchto noriem.

(2) Prevádzka zariadení pre deti a dorast a výchovnovzdelávací proces musí zodpovedať telesnému a duševnému vývoju, schopnostiam, zdravotnému stavu a potrebám detí a dorastu. Režim dňa, za určenie ktorého je zodpovedný vedúci zariadenia, musí byť upravený tak, aby sa zabezpečilo racionálne striedanie práce i odpočinku a striedanie rôznych druhov činností a aby sa zachovala dostatočná doba pobytu na čerstvom vzduchu i doba spánku. Súčasťou denného režimu sa musí stať telesná výchova.

(3) Ustanovenie § 29 sa vzťahuje v plnom rozsahu na výchovné, výučbové, pracovné a telovýchovné pomôcky a hračky.

§ 33

Osoby činné v zariadeniach pre deti a dorast, najmä výchovní pracovníci musia byť po zdravotnej stránke schopní riadne vychovávať deti a dorastu a musia mať také zdravotné znalosti, aby mohli vykonávať zdravotnú výchovu zvereného kolektívu.*)

§ 34

(1) Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých objektov určených pre činnosť a výchovu detí a dorastu treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok

1. okresného alebo podľa povahy veci krajského hygienika k umiestneniu pionierskych táborov a škôl v prírode a k ich uvedeniu do prevádzky,

2. hlavného hygienika Československej socialistickej republiky k návrhom

a) typových projektov a projektových noriem a k návrhom štátnych a odborových technických noriem vybavenia zariadení pre deti a dorast,

b) štátnych a odborových technických noriem výchovných, výučbových, pracovných a telovýchovných pomôcok a hračiek všetkých druhov.

(2) Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú všetky opatrenia, ktoré by mohli mať vplyv na zdravé životné podmienky pre činnosť a výchovu detí a dorastu, pokiaľ nejde o opatrenia podľa odseku 1.

(3) Územní, prípadne i závodní obvodní lekári a ďalší lekári, najmä lekári poverení starostlivosťou o deti a dorast, pokiaľ poskytujú služby v zdravotníckom obvode, sledujú, či sa dodržiavajú požiadavky na zabezpečenie zdravých životných podmienok pre činnosť a výchovu detí a dorastu, najmä sledujú hygienu prostredia vo všetkých zariadeniach pre deti a dorast, režim dňa u detí a dorastu a ich osobnú hygienu.

Piata hlava

STAROSTLIVOSŤ O HYGIENU PRÁCE

§ 35

(1) Pracovné a pomocné miestnosti, stroje a zariadenia, technológia a organizácia práce, pracovné prostredie i ostatné pracovné podmienky musia plne zodpovedať prirodzeným vlastnostiam pracovníkov a musia ich nielen chrániť pred škodlivými vplyvmi a pred nadmerným a neprirodzeným zaťažením ľudského organizmu, ale pokiaľ možno i aktívne pôsobiť na zlepšenie ich zdravotného stavu a podporovať rozvoj ich tvorivých schopností.

(2) Podľa povahy práce a pracovného zaťaženia musia sa vytvárať priaznivé podmienky pre osobnú hygienu pracujúcich, pre ich stravovanie a zásobovanie nápojmi vo vhodných hygienických podmienkach a pre telesnú výchovu, najmä sa musia budovať potrebné hygienické a sociálne zariadenia.

§ 36

(1) Tam, kde nemožno úplne vylúčiť škodlivé vplyvy, treba ich pôsobenie znížiť na najmenšiu možnú mieru. V žiadnom prípade sa však nesmú prekračovať najvyššie prípustné hodnoty škodlivých činiteľov určené orgánmi hygienickej služby.

(2) Na pracoviskách, na ktorých doteraz dočasne nemožno plniť požiadavky vytýčené v odseku 1, smie sa pokračovať v práci len vtedy, ak je ochrana zdravia a života pracovníkov dostatočne zabezpečená inak, napríklad

a) ochrannými zariadeniami, ochrannými odevmi a inými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami; poskytujú ich a udržiavajú v prevádzke a v bezchybnom stave príslušné organizácie na svoj náklad podľa osobitných predpisov;

b) organizáciou práce a vymedzením doby, po ktorú pracovník smie byť vystavený pôsobeniu škodlivých činiteľov alebo nadmernej záťaže, určením podmienok pre jeho prácu mimo tejto doby a určením spôsobov, ktorými možno odstrániť následky pôsobenia škodlivých vplyvov;

c) zvláštnymi podmienkami pre zotavenie v pracovnom čase i po ňom, cvičením, ožarovaním, inhaláciou, vhodnou úpravou a zložením stravy a poskytovaním ochranných nápojov.

§ 37

Technické normy a návody na používanie strojov, prístrojov, nástrojov, iných zariadení a chemických látok musia obsahovať také pokyny, aby sa pri použití výrobku na určený účel nemohlo poškodiť zdravie. Stroje, prístroje, nástroje, iné zariadenia a chemické látky, pri používaní ktorých by sa mohlo poškodiť zdravie pracovníkov, musia mať návod, v ktorom musia byť uvedené opatrenia na ochranu zdravia.

§ 38

(1) Zdravotný stav pracovníkov musí sa sústavne sledovať vo vzťahu k podmienkam práce a zo zistených poznatkov musia sa vyvodzovať závery pre úpravu týchto podmienok a pre posilnenie zdravotného stavu pracovníkov; za tým účelom musia sa vytvárať potrebné materiálne a organizačné podmienky.

(2) Na pracoviskách, na ktorých je zvýšené nebezpečenstvo pracovných úrazov, chorôb z povolania, priemyslových otráv, ohrozenia duševného zdravia alebo iného poškodenia zdravia, smú byť činní iba pracovníci, ktorí sa podrobili povinným preventívnym vstupným a periodickým lekárskym prehliadkam; v ktorých prípadoch ide o také pracoviská, ustanovujú osobitné predpisy alebo orgány hygienickej služby.

(3) Na vykonávanie povinných preventívnych lekárskych prehliadok musia organizácie poskytnúť príslušnému zdravotníckemu zariadeniu všetky informácie o povahe práce a o pracovných podmienkach a najmä o výskyte škodlivín v pracovnom procese.

§ 39

Tam, kde to povaha ohrozenia zdravia pracovníkov vyžaduje, treba vytvárať aj podmienky pre zvláštne liečebno-preventívne opatrenia smerujúce k zvýšeniu obranných schopností organizmu, ako je napríklad pobyt pracovníkov v nočných sanatóriách alebo vo vhodných klimatických podmienkach, a to na náklad organizácie. Tieto opatrenia sa spravujú osobitnými predpismi.

§ 40

Orgány a organizácie sústavne plnia požiadavky ustanovené na zabezpečenie zdravých podmienok a zdravého spôsobu práce a za tým účelom tiež

a) sústavne kontrolujú stav podmienok a spôsob práce a vykonávajú alebo dávajú vykonávať všetky potrebné merania a vyšetrenia vhodnými metódami schválenými orgánmi hygienickej služby,

b) hodnotia výsledky práce organizácií a jednotlivcov aj podľa výsledkov starostlivosti o zdravé pracovné podmienky a sústavne vytvárajú podmienky pre hmotný záujem kolektívov i jednotlivcov na vykonávaní tejto starostlivosti,

c) zabezpečujú, aby pracovníci boli poučovaní o povahe a rozsahu pôsobenia svojej práce a pracovného prostredia na zdravie, zabezpečujú ich výchovu a vzdelávanie tak, aby ovládali potrebný spôsob ochrany pred pôsobením škodlivých činiteľov,

d) zriaďujú a sústavne udržiavajú zariadenia prvej pomoci pre prípad nehody na pracoviskách, a to v rozsahu zodpovedajúcom povahe a stupňu ohrozenia a školia pracovníkov na obsluhu týchto zariadení.

§ 41

(1) Pri projektovaní, výstavbe a prestavbe jednotlivých závodov, výrobných objektov a pracovísk a pri typových projektoch a projektových normách stavieb závodov a iných výrobných objektov a pracovísk treba si vyžiadať záväzný posudok orgánov hygienickej služby podľa § 23. Okrem toho treba si vyžiadať záväzný posudok hlavného hygienika Československej socialistickej republiky

a) k návrhom typov ochranných pracovných prostriedkov, pokiaľ neslúžia výhradne úrazovej zábrane,

b) k návrhom štátnych a odborových technických noriem, v ktorých sú ustanovené požiadavky na ochranu zdravia pri práci, a tých ďalších technických noriem, ktoré si hlavný hygienik Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa plánov normalizačných prác,

c) k návrhom typov strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení a k návrhom na zavedenie nových technologických a pracovných postupov, ktoré sa majú záväzne celoštátne zaviesť, pokiaľ si to hlavný hygienik Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa plánu technického rozvoja,

d) k dovozu strojov, prístrojov, nástrojov a iných zariadení, pokiaľ si to hlavný hygienik Československej socialistickej republiky vyhradí najmä podľa zoznamov dovážaného tovaru.

(2) Opatreniami, ktoré treba podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona prerokovať s orgánmi hygienickej služby, sú najmä opatrenia pri zavedení alebo zmene výroby, technológie, pracovného postupu, materiálov alebo netypových ochranných prostriedkov, pokiaľ nejde o opatrenia podľa odseku 1.

§ 42

(1) V určených závodoch, pre ktoré nie sú zriadené závodné zdravotnícke obvody, sledujú hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení územní obvodní lekári s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu.

(2) V závodoch, pre ktoré sú zriadené závodné obvody, závodní obvodní lekári s kolektívom zdravotníckych pracovníkov obvodu

a) sústavne sledujú hygienický stav jednotlivých pracovísk a hygienických zariadení, najmä kontrolujú, ako sa plnia opatrenia uložené na odstránenie nedostatkov v starostlivosti o hygienu práce orgánmi hygienickej služby,

b) spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode pri zostavovaní zoznamu pracovísk uvedených v § 38 ods. 2 a pracovníkov v nich pracujúcich,

c) spolupracujú s vedením závodu, odborovou organizáciou v závode a odbornými pracovníkmi hygienickej služby pri zisťovaní príčin chorôb z povolania a chorôb spoluzavinených nepriaznivými pracovnými podmienkami,

d) vykonávajú rozbory chorobnosti a sledujú zdravotný stav pracujúcich z hľadiska vplyvu pracovných podmienok na ich zdravie,

e) sledujú vhodnosť pracovného zaradenia a pracovných podmienok osôb, zdravotný stav ktorých vyžaduje osobitnú starostlivosť,

f) zúčastňuje sa na príprave plánov na ozdravenie pracovísk a na ich kontrole.

(3) Obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom obvode upozorňujú vedenie závodov a podľa okolností aj orgány hygienickej služby na zistené závady a nedostatky.

Šiesta hlava

HYGIENICKÝ DOZOR A VYDÁVANIE ZÁVÄZNÝCH POKYNOV

§ 43

(1) Orgány hygienickej služby dozerajú na plnenie požiadaviek ustanovených pre vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok a dávajú záväzné pokyny podľa § 71 a 75 zákona.

(2) Územní i závodní obvodní lekári a ďalší lekári poskytujúci služby v zdravotníckom obvode môžu robiť opatrenia podľa § 16 ods. 2 zákona pri výkone svojej činnosti ustanovenej v § 23 ods. 4, § 28 ods. 3, § 34 ods. 3 a § 42 ods. 3.

Tretia časť

Prvá hlava

ZABEZPEČENIE HYGIENICKÝCH ÚLOH ORGANIZÁCIAMI

§ 44

(1) Za vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok v organizáciách zodpovedajú ich vedúci, ktorí tiež pre ne sústavne zabezpečujú technické a hospodárske podmienky, ako aj vedúci jednotlivých závodov, prevádzkární a pracovísk.

(2) Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok je nedeliteľnou súčasťou pracovného procesu a hospodárskeho plánovania. Preto vedúci organizácii musia sa starať o zostavovanie ročných plánov ozdravných opatrení vrátane zabezpečenia prostriedkov na zvyšovanie hygienickej úrovne prevádzky a najmenej dvakrát za rok kontrolovať ich plnenie tak, aby sa výsledky kontroly mohli využiť pri ročných komplexných rozboroch hospodárenia.

§ 45

(1) Na ústredných orgánoch, v pôsobnosti ktorých sú organizácie, ktoré môžu svojou činnosťou podstatne ovplyvniť vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, sú ustanovovaní odborní pracovníci pre zabezpečovanie hygienických úloh v týchto organizáciách.

(2) Vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia sú zodpovední za hygienický stav závodu (prevádzkárne, pracoviska) a prevádzky v ňom. Vedúci organizácií môžu v tých závodoch, prevádzkárňach a pracoviskách, ktoré svojou činnosťou podstatne ovplyvňujú vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, najmä v závodoch, prevádzkárňach a pracoviskách, kde sa vyrábajú, spracúvajú, predávajú (podávajú) požívatiny, prípadne vo vedení organizácie ustanoviť odborných pracovníkov, aby im pomáhali pri zabezpečení hygienických úloh. Vedúci organizácií sú povinní kontrolovať, ako podriadení vedúci pracovníci, prípadne ustanovení odborní pracovníci plnia tieto svoje úlohy.

(3) Odborní pracovníci uvedení v predchádzajúcich odsekoch, a pokiaľ nie sú ustanovení, vedúci pracovníci sami sú povinní podrobiť sa školeniu. Školenie usporadúva organizácia po dohode s orgánmi hygienickej služby; tieto orgány zodpovedajú za odbornú náplň a úroveň školenia.

§ 46

Jednotlivé ústredné orgány môžu podľa potreby vydať po dohode s hlavným hygienikom Československej socialistickej republiky podrobnejšie predpisy o organizácii a zabezpečení hygienických úloh v organizáciách.

Druhá hlava

ÚČASŤ PRACUJÚCICH PRI USMERŇOVANÍ STAROSTLIVOSTI O VYTVÁRANIE A OCHRANU ZDRAVÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK

§ 47

Starostlivosť o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok sa opiera významnou mierou o dobrovoľnú súčinnosť a pomoc všetkých občanov a dobrovoľných spoločenských organizácií, najmä Revolučného odborového hnutia, Československého Červeného kríža a Československého sväzu mládeže.

§ 48

(1) Aktívna účasť občanov na plnení základných úloh pri vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok zabezpečuje sa prostredníctvom zdravotníckych útvarov Československého Červeného kríža, predovšetkým zdravotníckych hliadok ako dobrovoľných pomocníkov národných výborov, Revolučného odborového hnutia, orgánov hygienickej služby a obvodných lekárov.

(2) Zdravotnícke hliadky Československého Červeného kríža

a) oboznamujú sa s hygienickými pomermi vo svojom pôsobisku,

b) sústavne sledujú, ako sa v ich pôsobisku plnia hygienickú požiadavky a úlohy vyplývajúce z predpisov alebo z opatrení orgánov a pracovníkov hygienickej služby a ostatných zdravotníckych pracovníkov,

c) pôsobia príkladom, poučovaním a presvedčovaním na dobrovoľné odstraňovanie hygienických závad,

d) získavajú obyvateľstvo pre vykonávanie hygienických opatrení.

(3) Vedúci zdravotníckych útvarov Československého Červeného kríža upozorňujú miestny (mestský) národný výbor, orgány Revolučného odborového hnutia alebo obvodných lekárov na závady, ktoré neboli odstránené, a prijímajú od obvodných lekárov pokyny pre ďalší postup, prerokúvajú v širšom kolektíve pracujúcich alebo na pohovoroch s občanmi usporiadaných národnými výbormi a Revolučným odborovým hnutím závady, odstránenie ktorých závisí predovšetkým od súčinnosti Československého Červeného kríža, a pravidelne podávajú zprávy o činnosti svojich útvarov obvodným lekárom.

(4) Dobrovoľní zdravotníci Československého Červeného kríža sú oprávnení vykonávať hygienickú kontrolu v zariadeniach služieb obyvateľstvu v ustanovenom rozsahu a ustanoveným spôsobom, ak sa preukážu osobitným preukazom potvrdeným miestnym (mestským) národným výborom.

Štvrtá časť

OPATRENIA NÁRODNÝCH VÝBOROV NA OCHRANU ZDRAVÝCH ŽIVOTNÝCH PODMIENOK

§ 49

(1) Za účelom ozdravenia doterajších sídlisk a závodov a odstránenia jednotlivých zdrojov znečistenia, pri ktorých tak nemožno urobiť jednorazove a v krátkom čase, dbajú národné výbory na to, aby organizácie vypracovali plány ozdravných opatrení, zabezpečujú podľa potreby ich koordináciu a dozerajú na ich dôsledné dodržiavanie.

(2) Plány ozdravných opatrení i jednotlivé prípady odstraňovania nedostatkov v ochrane zdravých životných podmienok, pokiaľ majú širší hospodársky význam, prerokuje národný výbor v spolupráci so zúčastnenými organizáciami. Ak nedôjde k dohode o odstránení nedostatkov, je národný výbor oprávnený ukladať organizáciám i jednotlivcom opatrenia na nápravu.

§ 50

Ak nestačia ostatné opatrenia na odstránenie závad pri vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok, sú národné výbory oprávnené urobiť opatrenia podľa § 7 ods. 1 zákona, a to spravidla na návrh orgánu hygienickej služby, miestny národný výbor na návrh obvodného lekára. O príslušnosti orgánov hygienickej služby na podanie návrhov na tieto opatrenia platí obdobne ustanovenie o príslušnosti týchto orgánov na vydávanie záväzných posudkov.

Piata časť

§ 51

Náklady, náhrada škody a príspevky

(1) Náklady na vyšetrovanie a skúmanie v súvislosti s usmerňovaním starostlivosti o vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok znáša štát. Ak sa však týmto vyšetrovaním alebo skúmaním zistili hygienické závady, môže orgán hygienickej služby tomu, koho osoby alebo veci sa vyšetrovanie alebo skúmanie týka, uložiť plnú alebo čiastočnú náhradu nákladov; náhrada nákladov sa uloží najmä vtedy, ak závady boli zavinené alebo ak bolo potrebné opakovať vyšetrovanie alebo skúmanie preto, že závady neboli v určenej lehote odstránené. Za vzorky odobraté na účely tohto vyšetrovania alebo skúmania sa náhrada neposkytuje.

(2) Náklady na opatrenie na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok znáša ten, koho osoby alebo veci sa opatrenie týka.

(3) Okresný národný výbor alebo ním poverený mestský národný výbor môže rozhodnúť, že

a) štát bude znášať určité náklady na ozdravenie vzduchu, vody alebo pôdy, pokiaľ závady, o odstránenie ktorých ide, priamo nezavinili určité organizácie alebo osoby,

b) zo štátnych prostriedkov sa poskytne príspevok na úhradu nákladov na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok, ktoré má znášať jednotlivec, alebo príspevok, ak došlo uskutočnením opatrení na vytváranie a ochranu zdravých životných podmienok nariadených podľa zákona alebo predpisov vydaných podľa neho k poškodeniu veci. Príspevok sa neposkytne, ak úhrada nákladov neznamená pre toho, kto má náklady znášať, vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery zvlášť citeľnú ujmu.

Šiesta časť

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA*)

§ 52

(1) Ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na predmety bežného užívania sa vzťahujú obdobne na tabak a tabakové výrobky.

(2) Liečivá sa nepovažujú za požívatiny, zdravotnícke potreby sa nepovažujú za predmety bežného užívania (§ 20 a 61 zákona).

§ 53

Orgány hygienickej služby postupujú pri vykonávaní tejto vyhlášky podľa ustanovenia § 79 ods. 3 zákona; to sa týka najmä ich spolupráce

s orgánmi dozoru Revolučného odborového hnutia nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,

s orgánmi vodohospodárskymi,

s odborne spôsobilými pracovníkmi veterinárnej služby,

s poľnohospodárskymi a lesníckymi orgánmi,

s orgánmi štátnej banskej správy,

s orgánmi územného plánovania a so stavebnými úradmi,

s orgánmi Štátnej poľnohospodárskej, potravinárskej a obchodnej inšpekcie,

s orgánmi ochrany prírody.


§ 54

Zrušujú sa

1. vyhláška č. 586/1950 Ú. l. (č. 578/1950 Ú. v.) o zdravotných opatreniach pri obehu jedlých húb a výrobkov z húb,

2. vyhláška č. 146/1953 Ú. l. (č. 182/1953 Ú. v.) o nákladoch, náhrade škody a podporách v odbore hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,

3. vyhláška č. 175/1954 Ú. l. (č. 200/1954 Ú. v.) o udržiavaní čistoty výčapného zariadenia v závodoch spoločného stravovania,

4. vyhláška č. 23/1958 Ú. l. (č. 23/1958 Ú. v.) o účasti pracujúcich na úlohách hygienickej a protiepidemickej starostlivosti,

5. smernice Ministerstva zdravotníctva o sanitačnej službe v potravinárskych závodoch por. č. 27/1962 Zb. Hygienické predpisy.

§ 55

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.


Minister:

Plojhar v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Smernice ministerstiev zdravotníctva a poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva por. č. 24/1960 Zb. Hygienické predpisy o najvyšších prípustných koncentráciách škodlivín v ovzduší.

*) ČSN 83 0611.

**) Najmä zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov (vyhláška č. 13/1959 Zb.).

*) § 6 ods. 6 zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní.

*) Na týchto pracovníkov sa vzťahujú predpisy o lekárskych prehliadkach pracovníkov vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti - vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám.

*) Na osoby činné v zariadeniach pre deti predškolského veku a v mimoškolských výchovných zariadeniach vrátane pionierskych táborov sa vzťahujú predpisy o lekárskych prehliadkach pracovníkov vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti (vyhláška č. 46/1966 Zb.).

*) Pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady pri plnení úloh vyplývajúcich z tejto vyhlášky určí zákon Slovenskej národnej rady vydaný podľa § 73 zákon č. 20/1966 Zb.