94

VYHLÁŠKA

Ministerstva financií

zo 4. septembra 1965

o správe národného majetku

Ministerstvo financií po dohode so všetkými ústrednými orgánmi ustanovuje podľa § 391 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. (ďalej len „zákonník“):


PRVÁ ČASŤ

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Táto vyhláška upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami a nakladanie s pohľadávkami a právami štátnych socialistických organizácií (ďalej len „organizácie“).

(2) Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

§ 2

Základné povinnosti organizácií pri správe národného majetku

(1) Organizácie sú povinné spravovať národný majetok so starostlivosťou riadneho hospodára a sú za túto správu plne zodpovedné. Najmä sú povinné robiť všetky potrebné opatrenia, aby národný majetok bol vzhľadom na svoje spoločenské poslanie vo svojej podstate zachovaný, zlepšovaný, rozširovaný, plne využívaný a účelne rozmiestňovaný.*) Na ochranu národného majetku sú organizácie povinné použiť všetky právne prostriedky, najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho práva štátu proti neoprávneným zásahom a uplatňovať právo na náhradu schodkov, strát a škôd proti tým, ktorí za ne zodpovedajú, i proti tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti neplnili povinnosti smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škody.

(2) Organizácie sú tiež povinné sústavne venovať potrebnú starostlivosť nehmotnému národnému majetku, najmä priemyslovým právam (napr. ochranným známkam, chráneným vzorom, patentom, licenciám) a dôsledne robiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany a rozširovanie tohto majetku s cieľom zabrániť stratám a zneužitiu.

(3) Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby bol podľa osobitných predpisov**) zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v predpísanej evidencii.

(4) Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní po tom, keď nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo v správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.***)

DRUHÁ ČASŤ

Diel I

SPRÁVA HMOTNÉHO NÁRODNÉHO MAJETKU

Príslušnosť na správu

§ 3

(1) Na správu národného majetku sú oprávnené len štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa.*)

(2) Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (§ 65 ods. 2 zákonníka), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto zásad.

(3) Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obidve organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

(4) Národný výbor môže mať v správe i nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži plneniu jeho úloh, ak ho nemôžu využiť iné organizácie. Najmä môže mať, prípadne organizácia ním riadená a určená, v správe domy, ktoré nie sú obytné, ak však sú určené na to, aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh a sú tiež skutočne niekoľkými organizáciami užívané, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy budovy.

(5) Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku uvedeného v § 65 ods. 3 zákonníka**) a o správe štátnych rezerv.***)

§ 4

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie.****)

§ 5

Druhy hmotného národného majetku

(1) Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iné veci.

(2) Základnými prostriedkami sú veci, prípadne súbory vecí,) ktoré majú dlhodobe slúžiť organizácii na plnenie jej úloh a obstarávacia cena††) ktorých je najmenej 600 Kčs a nejde o veci uvedené v odsekoch 3 a 4. Bez zreteľa na obstarávaciu cenu sú základnými prostriedkami pozemky (aj zastavané), budovy a stavby.

(3) Do zásob patria veci, ktoré sa pri plnení úloh organizácie spotrebujú (napr. základný materiál, pomocný materiál, palivo), veci, ktoré plnením úloh organizácie vznikajú (napr. výrobky, nedokončená výroba), a veci, ktoré sú predmetom plnenia úloh organizácie (napr. tovar). Do zásob patria ďalej všetky zvieratá, drobné a krátkodobé predmety, obaly, náhradné súčiastky, výmenné zariadenia, dočasné pokusné zariadenia, ktoré sa získali alebo zostali v súvislosti s riešením úloh vedy a techniky (funkčne schopné prototypy doteraz neprefinancované a neaktivované).†††)

Drobnými a krátkodobými predmetmi sú veci, ktoré sa pri použití naraz nespotrebujú a

a) ktorých cena je nižšia ako 600 Kčs za jednu vec bez zreteľa na dobu ich upotrebiteľnosti (drobné predmety),

b) ktorých doba upotrebiteľnosti je kratšia ako jeden rok bez zreteľa na ich cenu (krátkodobé predmety),

c) ktoré sa použijú len na vyhotovenie určitej zákazky, série alebo určitého druhu výrobku bez zreteľa na ich cenu (špeciálne nástroje a prípravky) a nie sú trvalým príslušenstvom základného prostriedku,

d) ktoré sa použijú ako pracovný oblek, pracovná obuv a posteľná výbava bez ohľadu na ich cenu a dobu upotrebiteľnosti.

(4) Okrem základných prostriedkov a zásob patria do hmotného národného majetku aj iné veci, napr. nedokončené investície, knižné zbierky knižníc jednotnej sústavy, kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty, prípadne súbory takýchto vecí v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, učebné pomôcky, stále výstavné súbory, ako aj iné zbierky, ktoré nemožno celkom oceniť podľa účtovných predpisov (iný hmotný národný majetok).

(5) Jednotlivé ústredné orgány (krajské národné výbory) vo svojej pôsobnosti podľa potreby

a) môžu pri jednotlivých druhoch vecí znížiť hranicu určenú pre základné prostriedky (odsek 2) pod 600 Kčs, prípadne výnimočne túto hranicu zvýšiť nad 600 Kčs, ak je účelné, aby veci toho istého druhu alebo tej istej skupiny vždy sa zahrňovali buď do základných prostriedkov, alebo do drobných a krátkodobých predmetov,

b) vymedzia, prípadne určia, ktoré veci sú špeciálnymi nástrojmi a prípravkami, výmennými zariadeniami, pracovným odevom, obuvou a posteľnou výbavou.

(6) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií a príslušnými ústrednými úradmi určí, kedy patria k základným prostriedkom chmeľnice, vinice, ovocné a aglomelioračné porasty, vetrolamy a melioračné práce.

(7) O zaradení objektov zariadení staveniska medzi druhy národného majetku platia osobitné predpisy.*)

Prebytočný a neupotrebiteľný majetok

§ 6

(1) Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.

(2) Základnými prostriedkami v rezerve sú:

a) základné prostriedky, ktoré sú určené na výmenu za základné prostriedky vyradené v dôsledku poškodenia alebo opravy (prevádzková rezerva),

b) základné prostriedky vyradené dočasne z používania, ktoré majú pre organizáciu stále výrobné určenie (kapacitná a sortimentná rezerva).

(3) Základnými prostriedkami v konzervácii sú tie základné prostriedky, ktoré sa dali do konzervácie podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ nejde o konzerváciu upravenú osobitnými predpismi,**) rozhoduje o nej nadriadený ústredný orgán alebo krajský národný výbor pre organizácie vo svojej pôsobnosti.

(4) Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky považujú sa tiež budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

§ 7

Nakladanie s prebytočným národným majetkom

(1) Národný majetok, o ktorom organizácia rozhodne, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, môže sa predať občanom za podmienok § 15 ods. 2 písm. a). Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (§ 8).

(2) Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku môže organizácia použiť súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

(3) S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa zároveň previesť v potrebnom množstve náhradné dielce (súčiastky), pokiaľ ich organizácia má a nepotrebuje ich na inú údržbu.

(4) Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby aj naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 65 ods. 2 zákonníka. Ak však môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať iná štátna organizácia než národný výbor, prevedie sa do jej správy.

§ 8

Nakladanie s neupotrebiteľným národným majetkom

(1) Národný majetok, o ktorom organizácia písomne rozhodne, prípadne na základe posudku odbornej socialistickej organizácie,*) že je neupotrebiteľný, a pokiaľ ho nemôže sama hospodárnejšie využiť (napr. ako materiál), prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.).**) Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu obydlí), môže sa predať občanom. Ustanovenie § 7 ods. 2 platí obdobne.

(2) Neupotrebiteľné budovy a stavby (§ 6 ods. 4) možno určiť len na zbúranie a s materiálom búračky sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.***)

(3) Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľnú vec podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

§ 9

Dočasné užívanie národného majetku

(1) Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej socialistickej organizácii. Môže tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Do užívania nemôžu sa prenechať veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Odplata sa neposkytuje za prenechanie užívania pozemku, ak organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania užívania nevznikne majetková ujma.

(2) Prenechanie národného majetku na užívanie socialistickej organizácii môže sa stať len hospodárskou zmluvou.)

(3) Organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom††) pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, príp. garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.

(4) Pre účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať na dočasné užívanie bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré má v svojej správe. Podľa osobitných predpisov†††) môže poľnohospodársky pozemok prenechať na užívanie svojim pracovníkom tiež štátna socialistická organizácia s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou.

(5) Okrem prípadov uvedených v odseku 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov občanom organizáciami na to určenými a prenechávania bytov a miestností spravovaných štátnymi organizáciami na osobné užívanie občanov podľa Občianskeho zákonníka nesmú organizácie prenechávať občanom národný majetok na užívanie. To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných pomôcok a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.*) Neplatí to taktiež o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

§ 10

Trvalé užívanie národného majetku

(1) Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom môže sa odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym, a to bezplatne.

(2) Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený okresný národný výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého je, prevedie sa najskôr do jeho správy. Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku, že aj iné štátne socialistické organizácie môžu národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania, prípadne ponechať vo svojej správe majetok do trvalého užívania odovzdaný.

(3) Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (napr. stavby, adaptácie, prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť, či a do akej miery má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej organizácii na náhradu nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie byť vyššia ako vlastné náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo boli vynaložené bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

(4) Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Pre jej zápis do evidencie nehnuteľností platí obdobne ustanovenie druhej vety § 2 ods. 4.

(5) Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

a) výstižné označenie odovzdávaného národného majetku (označenie nehnuteľností podľa obcí, katastrálnych území, parcelných čísiel, popisných alebo evidenčných čísiel pri budovách a príslušenstvách, ako sú vedené v evidencii nehnuteľností),

b) účel, na ktorý sa národný majetok odovzdáva do trvalého užívania a spôsob tohto užívania,

c) určenie dňa vzniku trvalého užívania,

d) podmienky zániku trvalého užívania.

(6) Hospodárska zmluva o odovzdaní do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

(7) V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

a) obstarávacia cena odovzdávaného majetku,**)

b) celkový stav majetku a jeho hlavné nedostatky a závady.

(8) Ak pri uzavieraní zmlúv vzniknú medzi organizáciami rozpory, riešia ich nadriadené orgány.

(9) O odovzdaní majetku trvalému užívateľovi sa spíše zápisnica.

§ 11

Osobné užívanie pozemkov

(1) Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.) vydá okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

(2) Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

(3) Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia, než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

(4) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,*) zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov v štátnom socialistickom vlastníctve za úhradu.**)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia

§ 12

(1) Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými organizáciami.

(2) Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne,***) a to za cenu, na ktorej sa organizácie dohodnú.

(3) Bezplatne sa však prevádza správa národného majetku, ak ide o

a) pozemky,

b) základné prostriedky, zásoby a iný hmotný národný majetok (§ 5 ods. 4) prevádzaný medzi rozpočtovými organizáciami, ktoré sú zapojené na štátny rozpočet svojimi príjmami a výdavkami a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov,

c) iný hmotný nehnuteľný národný majetok okrem nedokončených investícií, ďalej hnuteľné kultúrne pamiatky a predmety muzeálnej a galerijnej hodnoty v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými predmetmi,

d) stavby a zariadenia prevádzané investorom na užívateľa,

e) stavby realizované z dočasnej správy (§ 3 ods. 5),

f) veci, ktoré organizácia nemôže využiť a prevádza ich do správy národného výboru (§ 3 ods. 4),

g) veci, ktoré prevádza organizácia pri výstavbe spoločného zariadenia na organizáciu, ktorá toto zariadenie bude mať v správe (§ 4),

h) veci, ktoré organizácia prevádza na národný výbor, aby ich odovzdal do trvalého užívania (§ 10 ods. 2),

i) prebytočné veci prevádzané na vyučovacie účely do správy škôl a školských zariadení,

j) veci, o ktorých to zo závažných hospodárskych dôvodov určí Ministerstvo financií.

(4) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia majú sa vykonávať spravidla k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu nasledujúceho roka. So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného majetku výnimočne len zo závažných dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka alebo k prvému dňu bežného roka.

§ 13

(1) Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku) alebo rozhodnutiami nadriadených orgánov.

(2) Rozhodnutím nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode správy, prevádza sa správa národného majetku, ak ide o prevod majetkového celku alebo majetku osobitného významu, pri zriadení organizácie, pri reorganizácii, prípadne prevode (zmene) výrobného programu.

(3) V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku sú na prevod správy rozhodnutím príslušné ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky alebo orgán nimi určený, ak ide o prevod správy národného majetku

a) z ich správy na podriadené organizácie a naopak,

b) medzi podriadenými organizáciami.

(4) Rozhodnutím podľa odseku 1 je aj rozhodnutie príslušného orgánu v spore o príslušnosť na správu (§ 65 ods. 2 zákonníka).

(5) Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného ústredného orgánu, vydá rozhodnutie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu alebo naopak.

(6) Národné výbory môžu rozhodnutím vydaným v medziach svojej pôsobnosti previesť národný majetok zo správy svojho národného výboru do správy národného výboru nižšieho stupňa alebo do správy podriadenej organizácie a naopak a medzi národnými výbormi a podriadenými organizáciami. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy,*) podľa ktorých okresné národné výbory sú príslušné svojím rozhodnutím prevádzať správu národného majetku na iné organizácie.

§ 14

Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory nepotrebujú na uzavretie hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku schválenie. Iné organizácie potrebujú schválenie na uzavretie takejto zmluvy, ak to s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

Prevod vlastníctva národného majetku

§ 15

(1) Vlastníctvo k pozemku možno previesť, len ak ide o

a) spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa prevádza súčasne do vlastníctva občana aj podiel na stavbe, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva a ktorá je na tomto pozemku postavená,

b) časti pozemkov, ktoré v rámci drobnej asanácie**) majú sa pričleniť k iným parcelám do vlastníctva občanov, prípadne iných socialistických organizácií než štátnych,

c) časti pozemkov, ktoré na základe dispozícií územného plánu, prípadne územne plánovacích podkladov majú sa pričleniť k doterajším pozemkom vo vlastníctve občanov, ktoré sú určené pre stavbu rodinných domčekov, chát a záhradiek, alebo k doterajším pozemkom vo vlastníctve socialistických organizácií iných než štátnych; predpokladom pre prevod častí pozemkov na občanov je, že takéto časti pozemkov nie je vhodné použiť na zriadenie samostatného práva osobného užívania pozemku,

d) pozemky prevádzané výmenou medzi socialistickými organizáciami.

(2) Vlastníctvo iného národného majetku možno previesť, iba ak ide

a) o prebytočný národný majetok, a to na podniky zahraničného obchodu a na iné socialistické organizácie než štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj na občanov,

b) o iné základné prostriedky než prebytočné, ak je prevod potrebný v spoločenskom záujme, a to na organizácie uvedené pod písmenom a),

c) o rodinné domčeky a podobné drobné stavby (napr. chaty), a to vždy predovšetkým na občanov, aj keď tento majetok nie je prebytočný,

d) o neupotrebiteľný národný majetok, a to na organizácie a osoby uvedené pod písm. a),

e) o veci poskytované spoločnému zariadeniu, ktoré podľa dohody pripadne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie (odsek 6),

f) o výmenu vecí medzi štátnymi socialistickými organizáciami na jednej strane a inými socialistickými organizáciami na druhej strane.

(3) Na prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych pri obvyklom hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), na predaj vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a zákazkovej službe podľa predpisov Občianskeho zákonníka a na prevody vlastníctva niektorých vecí na občanov podľa osobitných predpisov (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb žiakom) sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach pre prevod vlastníctva a postupe pri ňom.

(4) Ak sa na výstavbu spoločného zariadenia združuje štátna socialistická organizácia s družstevnou alebo spoločenskou organizáciou, platia obdobne ustanovenia § 4. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie, štátna socialistická organizácia prevedie bezplatne do vlastníctva tejto organizácie veci, ktoré podľa dohody poskytuje spoločnému zariadeniu.

(5) Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku náhradou za nehnuteľnosti občanov a súkromných právnických osôb, ktoré boli zmluvne alebo podľa rozhodnutí príslušných orgánov prevedené do socialistického vlastníctva, zostávajú nedotknuté.*)

(6) V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva národného majetku neprípustný.

(7) Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za bežnú cenu podľa platných cenových predpisov. Za nižšiu ako bežnú cenu alebo výnimočne bezplatne možno previesť národný majetok len v spoločenskom záujme.

(8) Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky.**)

(9) Súdnym výkonom rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy môžu byť postihnuté iba tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán priamo nadriadený povinnej organizácii. Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Obč. zák. je neprípustné.

§ 16

(1) Na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad milión Kčs za bežnú cenu alebo za nižšiu ako bežnú cenu alebo na bezplatný prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad 250 000 Kčs je potrebné schválenie Ministerstva financií.

(2) V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nepotrebujú schválenie. Iné organizácie potrebujú na uzavretie takejto zmluvy schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi potrebujú schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať takéto zmluvy môže s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určiť, že na prevod takéhoto majetku nie je potrebné schválenie, prípadne že na schválenie je príslušný iný orgán.

(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi vydanými na základe § 15 ods. 8.

(4) Pokiaľ pre určenie príslušnosti orgánu podľa predchádzajúcich odsekov je rozhodujúcou cena prevádzanej veci, rozumie sa ňou obstarávacia cena vedená v účtovníctve.

Diel II

POHĽADÁVKY A INÉ MAJETKOVÉ PRÁVA ŠTÁTU

§ 17

(1) Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, uskutočňujú sa prevody správy pohľadávok a iných majetkových práv štátu obdobne podľa § 13 a nasl.

(2) Ustanovenie § 15 ods. 9 platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu súdnym výkonom rozhodnutia.

(3) Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, organizácia je povinná požadovať určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania alebo inú určenú majetkovú sankciu.

§ 18

Povoľovanie splátok a príročia

(1) Organizácie môžu dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky na pohľadávky dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávok alebo povolených splátok (príročia), ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže pohľadávku alebo splátku zaplatiť v čase jej zročnosti a ak jej okamžité vymáhanie by znamenalo pre dlžníka príliš tvrdé opatrenie.

(2) Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a dlh sa stane celý splatný, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok alebo príročia organizácia si vždy vyhradí, že bude požadovať vyššie splátky, alebo povolené splátky, prípadne príročia odvolá, najmä ak sa zlepšia majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

(3) Organizácia môže pri povolení splátok a príročia upustiť od svojho práva požadovať úroky z omeškania, ak dlžník plní dojednané podmienky.

§ 19

Odpustenie

Organizácia smie úplne alebo sčasti odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi, pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka osobitnú ním nezavinenú tvrdosť. Odpustiť pohľadávku je neprípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu alebo štátnej organizácii, a to až do výšky tejto pohľadávky, okrem ak by sa dlžník až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal.

Upustenie od vymáhania

§ 20

(1) Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná alebo nepreukázateľná, smie organizácia dočasne upustiť od jej vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla, a usilovať sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania je neprípustné, ak je dlžníkom štátna socialistická organizácia.

(2) Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

a) pohľadávka sa premlčala alebo

b) dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli dlžníkove záväzky (§ 470 Obč. zák.), alebo

c) je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo úspešné. Od vymáhania však nemožno upustiť, ak dlžníkom je štátna socialistická organizácia alebo ak má dlžník majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že majetok nie je v čase vymáhania realizovateľný.

(3) Organizácia smie ďalej trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd určil podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku*) výšku podľa svojej úvahy.

(4) O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí;**) týmto opatrením jeho záväzok nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo nezanikol, môže sa aj po tomto opatrení proti nemu uplatňovať.

§ 21

(1) Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky 100 Kčs voči inému dlžníkovi (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť od jej vymáhania.

(2) Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali dohromady 200 Kčs, prípadne 100 Kčs.

(3) Ústredné orgány pre organizácie priamo podriadené, odborové riaditeľstvá trustov pre podriadené podniky, odborové podniky pre pridružené podniky a krajské národné výbory pre národné výbory nižších stupňov a pre podniky im podriadené môžu určiť, že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 22

(1) Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako 250 000 Kčs, pre platnosť opatrení podľa § 19 a 20 je potrebné schválenie Ministerstva financií.

(2) V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa § 19 a 20 o pohľadávkach, ktoré sú v ich správe. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto opatrenia, ak to určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.

§ 23

Pre platnosť opatrení podľa § 18 až 22 je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme.

§ 24

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky je stav pohľadávky s príslušenstvom v čase, keď sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

§ 25

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy*) neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

§ 26

Cenné papiere

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia § 65 a 66 zákonníka a § 2, 3, 12 až 15; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia § 17 a nasl.

§ 27

Zmena zmlúv, vzdanie sa a uznanie nárokov

(1) Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorej by mohla štátu alebo organizácii vzniknúť majetková ujma, sú prístupné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu pohľadávky (§ 19). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sa spravuje výškou ujmy vyjadrenej bežnou cenou.

(2) Ustanovenia § 18 až 25 vzťahujú sa aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu dochádza v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie konania).

(3) Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom uznať nárok uplatnený proti štátu až do výšky, do ktorej je oprávnená robiť opatrenia podľa § 19 a 22, pokiaľ ide o pohľadávky štátu.

§ 28

(1) Ustanovenia § 17 až 24 sa nevzťahujú na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

(2) Pre pohľadávky daní, poplatkov, ciel a pre pohľadávky peňažných ústavov platí táto vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú úpravu.

TRETIA ČASŤ

DOHĽAD

§ 29

Zodpovednosť za národný majetok a dohľad nad jeho správou

(1) Nadriadené orgány sú povinné vo svojej pôsobnosti dohliadať, či štátne organizácie riadne plnia povinnosti vyplývajúce zo správy národného majetku, a ak zistia závady, zariadiť ich odstránenie. V tomto prípade môžu tiež obmedziť organizáciu, ktorá národný majetok spravuje, vo výkone správy.

(2) Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie, ktorá má národný majetok v správe.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PREVODY VECÍ DO ŠTÁTNEHO SOCIALISTICKÉHO VLASTNÍCTVA ZMLUVOU

§ 30

Odplatné prevody vecí

(1) Odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických upravujú osobitné predpisy.**)

(2) Odplatné prevody vecí do štátneho socialistického vlastníctva od iných socialistických organizácií než štátnych spravujú sa ustanoveniami zákonníka.

(3) Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory nepotrebujú na uzavretie zmluvy o odplatnom prevode vecí do štátneho socialistického vlastníctva (mimo obvyklého hospodárenia) od iných socialistických organizácií než štátnych súhlas. Iné organizácie potrebujú na uzavretie takejto zmluvy schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať takéto zmluvy môže s prihliadnutím na ekonomický alebo spoločenský význam prevádzaného majetku určiť, že na prevody takéhoto majetku nie je potrebné schválenie, prípadne že na schválenie je príslušný iný orgán.

Bezplatné nadobúdanie vecí

§ 31

(1) Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva a iných darov v prospech štátu je príslušný, s výnimkou prípadov ďalej uvedených, iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky alebo jeho prevažná časť, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.*) Prijatím ponuky prechádza majetok do štátneho socialistického vlastníctva a do dočasnej správy tohto okresného národného výboru podľa § 65 ods. 3 zákonníka.**)

(2) Miestny národný výbor môže prijať ponuku bezplatného prevodu drobných hnuteľných vecí do štátneho socialistického vlastníctva, ak podľa ponuky boli určené, aby slúžili potrebám miestneho obyvateľstva. Prijatím ponuky prechádza tento majetok do správy miestneho národného výboru.

(3) Ponuku bezplatného prevodu majetku vedeckej, umeleckej alebo zberateľskej hodnoty do štátneho socialistického vlastníctva, urobenú vedeckej alebo inej organizácii, ktorej patrí správa takéhoto majetku, môže prijať táto inštitúcia. Prijatím ponuky prejde majetok do jej správy.

(4) Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku, ktorý je v cudzine, do štátneho socialistického vlastníctva, je príslušné Ministerstvo zahraničných vecí, ktorému patrí tiež s prijatým majetkom naložiť. Pritom postupuje po dohode s Ministerstvom financií.

(5) Ak dôjde ponuka bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva inej organizácii, než ktorá je podľa predchádzajúcich ustanovení príslušná na prijatie ponuky, je organizácia povinná bez meškania túto ponuku postúpiť príslušnému okresnému národnému výboru.

§ 32

(1) Ponuka aj prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva musí sa stať v písomnej forme.

(2) Ak s ponúknutým majetkom sú spojené záväzky alebo povinnosti neúmerné jeho hodnote alebo významu, alebo ak viaže vlastník svoju ponuku na obťažné alebo nevhodné podmienky alebo ak prijatiu ponuky bránia iné závažné dôvody, môže sa prijať, len ak je na jej prijatí osobitný záujem. V týchto prípadoch je však potrebné schválenie krajského národného výboru, ak na prijatie ponuky je príslušný okresný národný výbor, a schválenie nadriadeného ústredného orgánu, ak ponuku prijíma vedecká alebo iná inštitúcia (§ 31 ods. 3). V pochybnostiach si vyžiada krajský národný výbor alebo ústredný orgán stanovisko Ministerstva financií.

PIATA ČASŤ

POHĽADÁVKY A PRÁVA ŠTÁTNYCH SOCIALISTICKÝCH ORGANIZÁCIÍ

§ 33

(1) Ustanovenia § 18, 19, 20 a § 23 až 27 platia obdobne o pohľadávkach, pri ktorých sú veriteľmi štátne socialistické organizácie; organizácia smie tiež trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku.

(2) Ak vznikne pochybnosť o tom, ktorej organizácii pohľadávka patrí, nakladá s pohľadávkou orgán (organizácia) určený obdobne podľa § 72 ods. 2 a 3 zákonníka.

(3) Ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory môžu robiť opatrenia podľa § 19 a 20 o svojich pohľadávkach. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto opatrenia, ak to určí priamo nadriadený orgán; pre národné výbory nižších stupňov a organizácie riadené národnými výbormi krajský národný výbor.


ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 34

(1) Jednotlivé ústredné orgány môžu po dohode s Ministerstvom financií podľa potreby pre svoju pôsobnosť vydať podrobnejšie pokyny, najmä o spôsobe rozmiestnenia prebytočného a neupotrebiteľného národného majetku, o podmienkach jeho predaja občanom a o hospodárení so základnými prostriedkami v rezerve a konzervácii.

(2) Jednotlivé ústredné orgány vydajú podľa potreby pre svoju pôsobnosť normy prípustnej výšky schodkov vznikajúcich prirodzeným úbytkom množstva alebo zmenami akosti jednotlivých druhov zásob alebo z iných objektívnych príčin.

(3) Normy vydané ústrednými orgánmi podľa odseku 2 platia aj pre organizácie riadené národnými výbormi, pokiaľ krajské národné výbory neurčia niečo iné. Organizácie sa spravujú tými normami ústredných orgánov, ktoré boli vydané pre organizácie riadené ústrednými orgánmi zaoberajúcimi sa rovnakou alebo obdobnou činnosťou.

§ 35

Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku alebo organizácií, povoliť výnimky z tejto vyhlášky.

§ 36

Predpisy o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízové predpisy nie sú touto vyhláškou dotknuté. Rovnako nie sú dotknuté osobitné predpisy oprávňujúce štátne organizácie užívať národný majetok na všeobecne prospešné účely (napr. pre sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia a meliorácie).

§ 37

Zrušuje sa vyhláška č. 117/1964 Zb. o správe národného majetku.

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.


Minister:

Dvořák v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Pojem udržiavania, bežných a generálnych opráv, obnovy a investícií sa uvádza vo vyhláške Ministerstva financií a Štátnej banky československej č. 92/1965 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.

**) Predpisy o evidencii v hospodárskych, rozpočtových a iných organizáciách.

***) § 6 ods. 1 vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

*) § 62 zákonníka.

**) Predpisy pre zabezpečovanie, dočasnú správu a realizáciu niektorého majetku, ktorý zabezpečuje alebo ktorý nadobúda štát (por. č. 85/1960 Zb. inštr. pre výkonné orgány národných výborov - na Slovensku por. č. 94/1960 Zb. inštr.).

***) Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 69/1964 Zb. o správe štátnych hmotných rezerv.

****) Pozri aj § 85 vyhlášky č. 90/1965 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.

) Súbor vecí považuje sa za jeden základný prostriedok (inventárny predmet), pokiaľ je funkčnou jednotkou z hľadiska technicko-ekonomického určenia, je zároveň uzavretým konštrukčným celkom a nemožno ho bezo zvyšku rozdeliť na dve alebo viac funkčných jednotiek.

††) Obstarávacou cenou sa rozumie cena, ktorou sa oceňujú predmety podľa účtovných predpisov.

†††) Vyhláška Ministerstva financií č. 93/1965 Zb. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky.

*) Porov. napr. smernice Ministerstva financií č. 331/6014/1964 pre vymedzenie, plánovanie, financovanie a evidenciu trvalých a dočasných objektov zariadení staveniska (Vestník Ministerstva financií č. 4/1964).

**) Napr. vyhláška č. 9/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia elektrizačného zákona.

*) Napr. ak ide o veci osobitnej dôležitosti (z hľadiska kultúrnej hodnoty).

**) O nakladaní s niektorým neupotrebiteľným národným majetkom platia osobitné predpisy: napr. nariadenie ministra všeobecného strojárstva č. 56/1959 Zb. o využití motorových vozidiel trvale nespôsobilých na prevádzku; vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 77/1963 Zb. o výkupe a využití traktorov a traktorových prívesov a návesov a poľnohospodárskych strojov trvale vyradených z prevádzky; vyhláška Ministerstva dopravy a spojov č. 119/1962 Zb. v znení vyhlášky č. 167/1964 Zb. o hospodárnosti prevádzky cestných vozidiel pre motorovú dopravu; vyhláška Ministerstva dopravy a všeobecného strojárstva č. 3/1964 Zb. o povinnom výkupe opotrebených dielcov cestných vozidiel.

***) Pozri napr. smernice por. č. 17/1956 Sb. instr. (por. č. 39/1956 Zb. inštr.) o opustenom a chátrajúcom nehnuteľnom majetku.

) Pozri § 348 ods. 1 zákonníka.

††) Pozri § 397 Občianskeho zákonníka.

†††) Porovnaj napr. smernice Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva uverejnené pod č. 1/1964 vo Vestníku MZLVH a por. č. 46/1957 Zbierky pokynov štátnych lesov.

*) Napr. normy a smernice vydané ústrednými orgánmi a krajskými národnými výbormi o poskytovaní ochranných odevov, obuvi a ochranných pomôcok zamestnancom; vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov.

**) Podľa účtovníctva.

*) Vyhláška Štátnej plánovacej komisie a Ministerstva financií č. 191/1964 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domčekov.

**) Vyhláška Ministerstva financií č. 73/1964 Zb.

***) Pokiaľ ide o štátne rezervy, platia osobitné predpisy (pozri poznámku pri § 3 ods. 5).

) § 347 zákonníka - Tlačivá hospodárskej zmluvy vydalo Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív.

*) Napr. predpisy pre zabezpečovanie, dočasnú správu a realizáciu niektorého majetku, ktorý zabezpečuje alebo ktorý nadobúda štát (por. č. 85/1960 Sb. instr. - por. č. 94/1960 Zb. inštr.).

**) § 15 ods. 2 zákona o stavebnom poriadku č. 87/1958 Zb., príp. § 41 vykonávacej vyhlášky č. 144/1959 Ú. l. (Ú. v.); pôjde spravidla o pozemky do výmery 100 m2.

*) Napr. vyhláška č. 73/1964 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.

**) Smernice Ministerstva financií z 2. apríla 1964 č. 314-17756/64 pre predaj rodinných domčekov z národného majetku občanom (Vestník Ministerstva financií č. 5/1964).

*) Zákon č. 99/1963 Zb.

**) Podľa účtovných predpisov sa pohľadávky dočasne nevymáhané odpíšu a vedú v podsúvahovej evidencii a pohľadávky nevymáhané podľa odseku 2 a 3 sa odpíšu, pokiaľ sa tak už nestalo, a v podsúvahovej evidencii sa nesledujú.

*) Napr. pre práva štátu z vynálezov podľa zákona o vynálezoch, objavoch a zlepšovacích návrhoch a vykonávacie predpisy k tomuto zákonu.

**) Napr. vyhláška Ministerstva financií č. 72/1964 Zb. o odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných právnických osôb; zák. č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve v znení vyplývajúcom zo zákona č. 64/1958 Zb. (vyhláška ministra financií č. 80/1958 Zb.).

*) Napr. vládne nariadenie č. 80/1957 Zb.

**) Porovn. § 3 ods. 5.