Vyhláška č. 13/1965 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o zrušení vízovej povinnosti

Čiastka 8/1965
Platnosť od 05.03.1965 do27.08.1994
Účinnosť od 20.03.1965 do27.08.1994
Zrušený 268/1994 Z. z.
Redakčná poznámka

Vzájomnou výmenou nót o schválení vstupuje Dohoda na základe svojho článku 13 v platnosť 1. februárom 1965. Dohoda v súlade so svojím článkom 14 stráca platnosť 17. mája 1994 vo vzťahu k Zväzovej republike Juhoslávia a k Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a 18...

13

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 30. januára 1965

o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o zrušení vízovej povinnosti

Dňa 8. októbra 1964 bola v Belehrade podpísaná Dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o zrušení vízovej povinnosti.

Vzájomnou výmenou nót o schválení vstupuje Dohoda na základe svojho článku 13 v platnosť 1. februárom 1965.

Český preklad sa vyhlasuje súčasne.*)

Prvý námestník ministra:

dr. Gregor v. r.

DOHODA

medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o zrušení vízovej povinnosti

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie vedené prianím ďalej prehlbovať vzájomné priateľské styky, rozhodli sa uzavrieť Dohodu o zrušení vízovej povinnosti a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov, a to:

vláda Československej socialistickej republiky

dr. Jána Čecha,

vedúceho konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí,

vláda Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie

Bogoljuba Popoviča,

splnomocneného ministra Štátneho sekretariátu pre zahraničné veci,

ktorí vymeniac si plnomocenstvá, ktoré zistili v dobrej a náležitej forme, dohodli sa takto:

Článok 1

Občania jednej zmluvnej strany môžu bez víz druhej zmluvnej strany cestovať na jej územie za účelom pobytu alebo prechodu.

Článok 2

Výhody podľa článku 1 tejto Dohody sa vzťahujú na občanov zmluvných strán, ktorí sú držiteľmi diplomatických, služobných a ostatných cestovných dokladov pre medzinárodný cestovný styk. Držitelia týchto cestovných dokladov môžu prekračovať štátne hranice na ktoromkoľvek hraničnom priechode určenom pre medzinárodný cestovný styk.

Článok 3

Každá zmluvná strana môže zaviesť aj iné druhy cestovných dokladov pre cestovanie na územie druhej zmluvnej strany, držitelia ktorých môžu takisto využívať výhody podľa článku 1 tejto Dohody. Taký cestovný doklad musí obsahovať meno a priezvisko držiteľa, jeho fotografiu, údaje potrebné na určenie jeho totožnosti a overenie orgánu, ktorý doklad vydal. Tieto cestovné doklady budú platiť pre hraničné priechody uvedené v prílohe tejto Dohody.

Článok 4

Deti, ktoré nemajú vlastný cestovný doklad a cestujú s rodičmi, budú zapísané v cestovnom doklade rodičov. Pokiaľ cestujú bez rodičov, musia mať vlastný cestovný doklad opatrený fotografiou.

Článok 5

Každá zmluvná strana odovzdá druhej zmluvnej strane najneskôr jeden mesiac pred nadobudnutím platnosti tejto Dohody vzory cestovných dokladov, s ktorými budú jej občania cestovať bez víz na územie druhej zmluvnej strany.

V prípade zmeny alebo zavedenia nového druhu cestovného dokladu bude sa môcť taký doklad použiť až po uplynutí jedného mesiaca od odovzdania jeho vzoru druhej zmluvnej strane.

Článok 6

Občania zmluvných strán, ktorí sa hodlajú trvale usadiť na území druhej zmluvnej strany, sú povinní opatriť si vopred povolenie príslušných orgánov štátu, na území ktorého sa chcú usadiť.

Každá zmluvná strana môže svojimi predpismi ustanoviť, že občania druhej zmluvnej strany, ktorí majú trvalý pobyt na jej území, sú povinní pred cestovaním prihlásiť sa na príslušnom orgáne miesta pobytu o vydanie povolenia na cestu.

Článok 7

Občania jednej zmluvnej strany, ktorí užívajú výhody tejto Dohody, môžu sa zdržiavať na území druhej zmluvnej strany tridsať dní, začínajúc dňom prekročenia štátnych hraníc.

Príslušné orgány zmluvných strán môžu osobám spomínaným v predchádzajúcom odseku v odôvodnených prípadoch predľžiť pobyt na svojom území, nie však dlhšie ako na dobu platnosti cestovného dokladu.

Článok 8

Občania jednej zmluvnej strany, na ktorých sa vzťahujú ustanovenia tejto Dohody, nemôžu po dobu dočasného pobytu na území druhej zmluvnej strany vstupovať do pracovného pomeru ani vykonávať hospodársku alebo inú činnosť, okrem ak im to príslušný orgán tejto zmluvnej strany vopred povolil na základe ich vnútorných predpisov.

Článok 9

Každá zmluvná strana poskytne občanom druhej zmluvnej strany všetky úľavy, ktoré poskytuje občanom ktoréhokoľvek tretieho štátu v otázkach týkajúcich sa pobytu, registrácie pobytu a pohybu cudzincov na svojom území.

Článok 10

Ak občan jednej zmluvnej strany stratí na území druhej zmluvnej strany cestovný doklad, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušným bezpečnostným orgánom, ktoré mu vydajú potvrdenie o hlásení straty dokladu. Príslušný zastupiteľský úrad vydá v tomto prípade náhradný cestovný doklad.

Tento náhradný cestovný doklad musí byť opatrený vycestovacím vízom zmluvnej strany, na území ktorej sa cestovný doklad stratil.

Článok 11

Ustanovenia tejto Dohody sa nedotýkajú práva každej zo zmluvných strán odoprieť nežiadúcim osobám vstup na svoje územie alebo prerušiť ich pobyt.

Článok 12

Zmluvné strany si budú vymieňať skúsenosti získané pri vykonávaní tejto Dohody.

Článok 13

Táto Dohoda podlieha schváleniu podľa príslušných ústavných predpisov zmluvných strán a vstúpi v platnosť tridsať dní odo dňa výmeny nót, ktorými sa potvrdzuje toto schválenie.

Článok 14

Táto Dohoda zostane v platnosti, dokiaľ ju jedna zo zmluvných strán písomne nevypovie s trojmesačnou výpovednou lehotou.

Táto Dohoda bola spísaná vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a srbochorvátskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci zmluvných strán túto Dohodu podpísali a opatrili ju pečaťami.

V Belehrade ôsmeho októbra 1964.

Za vládu

Československej socialistickej republiky republiky

dr. Ján Čech v. r.

Za vládu

Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie

B. Popovič v. r.

PRÍLOHA

Dohody medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o zrušení vízovej povinnosti

Hraničné priechody Československej socialistickej republiky:

BĚLOVES - cestný, BOHUMÍN - cestný, BŘECLAV - železničný, CHEB - železničný, CÍNOVEC - cestný, ČESKÉ VELENICE - železničný a cestný, ČESKÝ TĚŠÍN - cestný, ČIERNA N. TISOU - železničný, DĚČÍN - železničný, DEVÍNSKA NOVÁ VES - železničný, DOLNÍ DVOŘIŠTĚ - cestný, FIĽAKOVO - železničný, FOLMAVA - cestný, HATĚ - cestný, HARRACHOV - cestný, HORNÍ DVOŘIŠTĚ - železničný, HŘENSKO - cestný, KOMÁRNO - železničný a cestný, LICHKOV - železničný, MIKULOV - cestný, PETROVICE - železničný, PETRŽALKA - cestný, POMEZÍ - cestný, ROZVADOV - cestný, RUSOVCE - cestný, SLOVENSKÉ ĎARMOTY - cestný, SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO - železničný a cestný, ŠTÚROVO - železničný, VOJTANOV - železničný a cestný, ako aj letecké priechody.

Hraničné priechody Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie:

APATIN - riečny, BELI MANASTIR - železničný, BEOGRAD - riečny, BEZDAN - riečny, DELČEVO - cestný, DEVE BAIR - cestný, DIMITROVGRAD - železničný, GORIČAN - cestný, GRADINA - cestný, HORGOŠ - železničný a cestný, KANJIŽA - riečny, KIKINDA - železničný, KOPRIVNICA - železničný, KOTORIBA - železničný, NOVI SAD - riečny, NOVO SELO - cestný, PRAHOVO - riečny, SUBOTICA - železničný, TEKIJA - riečny, VATIN- cestný, VELIKO GRADIŠTE - riečny, VRŠAC - železničný, VRŠKA ČUKA - cestný, VUKOVAR - riečny, ako aj letecké priechody s priamym spojením medzi zmluvnými stranami.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.