Vyhláška č. 7/1962 Zb.Vyhláška Ústrednej rady odborov, Ministerstva zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania

Čiastka 4/1962
Platnosť od 30.01.1962 do30.04.1965
Účinnosť od 01.02.1962 do30.04.1965
Zrušený 31/1965 Zb.

7

VYHLÁŠKA

Ústrednej rady odborov, Ministerstva zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia

z 9. januára 1962,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania

Ústredná rada odborov, Ministerstvo zdravotníctva a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi ustanovujú podľa § 12 ods. 1 a § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania (ďalej len „zákon“):


Prvý oddiel

Výkon zamestnania a priama súvislosť s ním (K § 1 zákona)

§ 1

(1) Výkonom zamestnania je výkon práce, ktorý vyplýva z obsahu pracovného záväzku pracovníka. Výkonom zamestnania je aj iná činnosť konaná pre podnik, najmä činnosť vykonávaná na príkaz podniku, na podnet spoločenskej organizácie v závode, na podnet spolupracovníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná z vlastnej iniciatívy, pokiaľ pre ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nekoná proti výslovnému zákazu podniku. Výkonom zamestnania na pracovnej ceste je taká činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo ktorá svojím druhom a zameraním súvisí s predmetom a účelom pracovnej cesty alebo sa koná v prospech podniku. Pracovnou cestou je cesta konaná na príkaz podniku z miesta pravidelného pracoviska pracovníka alebo jeho bydliska do miesta, ktoré nie je pravidelným pracoviskom, a späť.

(2) V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je príprava na výkon práce a všetky úkony potrebné pre výkon práce alebo obvyklé v priebehu práce (napríklad desiata), ako aj nutné úkony po skončení práce, napríklad umývanie v umyvárni, obliekanie v šatni, cesta do miesta hromadného závodného stravovania v priestoroch podniku a stravovanie v ňom. Ak je toto miesto mimo priestoru podniku, platí to obdobne, pokiaľ ide o stravovanie v rámci pracovníkovho pracovného času. V priamej súvislosti s výkonom zamestnania však nie je cesta z bydliska k miestu vstupu do podniku a späť, v poľnohospodárskych závodoch cesta z bydliska na určené pracovisko alebo určené zhromaždište.

(3) V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je aj výkon činnosti, ktorá napomáha plnenie politických, hospodárskych a sociálnych úloh podniku, napríklad výkon funkcie člena orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Za týchto podmienok je v priamej súvislosti s výkonom zamestnania aj školenie organizované vedením podniku alebo spoločenskou organizáciou v podniku, prípadne nadriadeným orgánom podniku, alebo školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie v podniku, organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej pripravenosti pracovníkov, ako aj cesta na také školenie a späť.

Druhý oddiel

Náhrada ušlého zárobku a náhrada pozostalým

§ 2

Pôvodný zárobok

(1) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku podľa ďalších ustanovení tejto vyhlášky sa vychádza z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len „pôvodný zárobok“). Pôvodný zárobok sa vypočíta tak, že sa z hrubého zárobku zúčtovaného za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred úrazom zistí priemerný hrubý mesačný zárobok a odčíta sa od neho daň zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (ďalej len „pracovný úraz“). Na jednorazové odmeny sa pritom neberie zreteľ. Pokiaľ je pôvodný zárobok základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, u pracovníkov konajúcich v čase pracovného úrazu práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie neberie sa zreteľ na sumu presahujúcu 2200 Kčs mesačne, u pracovníkov konajúcich práce zaradené do II. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1800 Kčs mesačne a u pracovníkov konajúcich práce zaradené do III. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1600 Kčs mesačne.

(2) Ak pracovný pomer poškodeného v deň pracovného úrazu netrval celé uvedené obdobie, pôvodný zárobok sa vypočíta z hrubého zárobku zúčtovaného v období odo dňa vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom bol pracovník uznaný neschopným na prácu z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanie netrvalo ešte celý kalendárny mesiac, za základ výpočtu pôvodného zárobku sa berie priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahli v čase 3 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.

(3) Ak v období uvedenom v predchádzajúcich odsekoch došlo k trvalej zmene základnej mzdy pracovníka, pri výpočte pôvodného zárobku berie sa zreteľ len na obdobie po tejto zmene; pritom sa obdobne použije ustanovenie odseku 2.

(4) U pracovníka, ktorý časť obdobia uvedeného v predchádzajúcich odsekoch nepracoval preto, že bol na dovolenke alebo pre dôležité prekážky v práci, pri výpočte pôvodného zárobku sa neberie zreteľ na obdobie, v ktorom z uvedených príčin nepracoval, ani na náhrady mzdy, ktoré mu boli za uvedené obdobie vyplatené.

(5) Ak bol pracovník v čase pracovného úrazu so súhlasom podniku, v ktorom má svoje hlavné zamestnanie, aspoň 6 mesiacov vo vedľajšom zamestnaní alebo po toto obdobie pracoval v jednotnom roľníckom družstve, do pôvodného zárobku sa zahrňuje aj priemerný čistý zárobok z takej činnosti.

(6) Ak pracovník utrpel pracovný úraz vo vedľajšej činnosti, do pôvodného zárobku sa zahrnuje aj priemerný čistý zárobok z hlavného zamestnania.

§ 3

Výpočet náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti (K § 5 zákona)

Pri výpočte náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti poškodeného vychádza sa z rozdielu medzi pôvodným zárobkom a nemocenským, ktoré mu podľa zákona patrí.

§ 4

Umiesťovanie poškodeného pracovníka (K § 6 zákona)

(1) Povinnosť podniku postarať sa o umiestenie poškodeného trvá dovtedy, kým pracovníkovi nebol priznaný invalidný alebo starobný dôchodok.

(2) Povinnosť postarať sa o umiestenie poškodeného má podnik aj v prípade, keď poškodenému bol odňatý invalidný dôchodok, ktorý poberal následkom pracovného úrazu, alebo bol tento dôchodok pozmenený na čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Túto povinnosť má aj voči poberateľovi starobného dôchodku, ktorý utrpel pracovný úraz po priznaní starobného dôchodku, najdlhšie však do 70 rokov jeho veku.

(3) Ak poškodený po zhoršení svojho zdravotného stavu následkom pracovného úrazu nemôže naďalej zastávať miesto, ktoré mu podnik zodpovedajúci za toto ublíženie na zdraví obstaral, je tento podnik povinný obstarať mu iné miesto zodpovedajúce podmienkam uvedeným v § 6 zákona.

Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (K § 7 a 8 zákona)

§ 5

Výpočet náhrady ušlého zárobku

(1) Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 7 zákona) tvorí rozdiel medzi pôvodným zárobkom pracovníka a jeho čistým zárobkom po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu (ďalej len „zárobok po pracovnom úraze“), s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze. Náhrada spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným čiastočným invalidným dôchodkom pri pracovnom úraze však nesmie robiť viac, než by robil invalidný dôchodok pracovníka v najvyššej výmere podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení), určený ku dňu pracovného úrazu; toto obmedzenie neplatí, ak pôvodný zárobok je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere.*) Na zníženie dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neberie zreteľ.

(2) Ak bol pracovník pre ohrozenie chorobou z povolania preradený na inú prácu a choroba z povolania bola zistená až po tomto preradení, rozhodujúcim dňom pre určenie náhrady podľa odseku 1 je deň tohto preradenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

(3) Odo dňa, keď bol poškodenému po pracovnom úraze priznaný starobný alebo invalidný dôchodok, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej priemerne vyplatenej náhrade ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred týmto dňom a ak bola vyplácaná len kratší čas, za tento čas; náhrada však neprislúcha, ak priemerný ročný zárobok, ktorý je podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení) základom pre určenie výšky starobného alebo invalidného dôchodku, je rovnaký alebo vyšší než hrubý zárobok, ktorý bol základom pre výpočet pôvodného zárobku poškodeného pracovníka (§ 2).**)

(4) Ak podnik sám nemôže zistiť priemerný ročný zárobok pracovníka podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, požiada o jeho oznámenie Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

§ 6

Zárobok po pracovnom úraze

(1) Zárobok poškodeného po pracovnom úraze sa určí priemernou sumou zistenou z čistej mzdy poškodeného za 3 kalendárne mesiace po skončení pracovnej neschopnosti pre úraz; pritom sa neberie zreteľ na jednorazové odmeny. Ak neskoršie dôjde k zmene zárobku poškodeného, určí sa na návrh podniku alebo poškodeného zárobok po pracovnom úraze znova, ak priemerná suma za posledné 3 kalendárne mesiace sa od predchádzajúcej líši aspoň o 5 %.

(2) Ak podnik, ktorý je povinný náhradu poskytovať, preukáže, že poškodený svojou vinou dosahuje v zamestnaní nižší zárobok, než aký dosahujú priemerne pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom, vychádza sa pri výpočte náhrady ušlého zárobku zo zárobku, ktorý títo pracovníci priemerne dosahujú.

(3) Ak sa poškodenému zníži jeho zárobok po pracovnom úraze z príčin, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu (napríklad pri pracovnej neschopnosti z inej príčiny, pri zmene miesta z rodinných príčin, pri zmene mzdových podmienok), pri výpočte náhrady ušlého zárobku sa neberie zreteľ na toto zníženie a vychádza sa z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval v posledných 3 kalendárnych mesiacoch pred touto zmenou.

§ 7

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok podľa § 8 zákona vymeria orgán sociálneho zabezpečenia na základe dokladu o zodpovednosti podniku za pracovný úraz, ktorým je vyhlásenie podniku o uznaní tejto zodpovednosti, dohoda medzi podnikom a poškodeným alebo právoplatné rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo súdu.

§ 8

Náhrada ušlého zárobku v niektorých osobitných prípadoch

(1) Ak pôvodný zárobok pracovníka, ktorý sa stal po pracovnom úraze invalidným, je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere, patrí pracovníkovi od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada vo výške rozdielu medzi pôvodným zárobkom a invalidným dôchodkom v najvyššej výmere; na prípadné zníženie tohto dôchodku sa neberie zreteľ.*)

(2) Ak sa pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným po pracovnom úraze, ktorý utrpel do 5 rokov po skončení výchovy na povolanie v učebnom pomere alebo po absolvovaní všeobecnovzdelávacej, odbornej alebo vysokej školy, prislúcha mu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada. Náhrada tvorí rozdiel medzi invalidným dôchodkom pracovníka v najvyššej výmere, prípadne medzi zárobkom poškodeného po pracovnom úraze s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze a medzi priemerným čistým zárobkom obmedzeným podľa § 2 ods. 1, ktorý v období 3 mesiacov pred pracovným úrazom dosiahli pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.

§ 9

Pracovníkovi, ktorý pracovný úraz utrpel v sezónnom zamestnaní alebo v zamestnaní dohodnutom na čas prechodnej potreby, patrí po skončení jeho pracovnej neschopnosti odo dňa, keď mal jeho pracovný pomer skončiť, náhrada ušlého zárobku len do sumy zodpovedajúcej invalidnému dôchodku v najvyššej výmere; toto obmedzenie však neplatí, ak podľa okolností možno oprávnene predpokladať, že by poškodený bol aj naďalej trvale zamestnaný.

§ 10

(1) Ak pracujúci poberateľ starobného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý nespôsobí jeho invaliditu, berie sa za základ pre určenie výšky náhrady len jeho zárobok po priznaní starobného dôchodku.

(2) Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 5) sa v tomto prípade poskytuje, pokiaľ poškodený sám neprestal byť zamestnaný z príčin, ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom, inak najdlhšie do 70 rokov jeho veku.

§ 11

Výplata náhrady ušlého zárobku

Náhradu ušlého zárobku po pracovnom úraze vypláca podnik pravidelne raz mesačne.

§ 12

Náhrada škody pozostalým (K § 10 zákona)

(1) Náklady spojené s pohrebom sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, smútočné oznámenia, jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie, ďalej cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravy hrobu. Nahrádzajú sa len náklady primerané; náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 5 000 Kčs.

(2) Podnik hradí náklady tomu, kto ich vynaložil. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa však nahrádzajú len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého.

§ 13

Jednorazové odškodnenie pozostalým, ktorí majú nárok na dôchodky pozostalých (§ 10 ods. 3 zákona), poskytne podnik na základe dokladov o priznaní dôchodkov pozostalých.

§ 14

(1) Ak pracovník následkom pracovného úrazu zomrel, patrí osobám, pokiaľ nemajú nárok na dôchodky pozostalých, náhrada toho, čo im ušlo, ak boli na zárobok zomretého odkázané svojou výživou a ich výživu nemožno dostatočne zabezpečiť; preto náhrada neprislúcha osobám, ktoré si môžu zabezpečiť svoju výživu samy zo svojho pracovného príjmu.

(2) Ak výživu pozostalých môžu zabezpečiť aj osoby, ktoré majú voči nim zákonnú vyživovaciu povinnosť, poskytne sa náhrada len do výšky zodpovedajúcej sume, ktorú by zomretý bol povinný poskytovať pozostalým.

(3) Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb a podľa stupňa ich potrebnosti tak, aby náhrada, ktorú podnik všetkým oprávneným poskytne, nerobila celkom viac než 1600 Kčs mesačne.

Spôsob a rozsah náhrady škody ostatných osôb (K § 11 a 12 zákona)

§ 15

Pre náhradu škody ostatným osobám, ktoré majú na ňu podľa zákona nárok, platia odchýlky uvedené v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky.

§ 16

Členovia JRD

(1) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku člena jednotného roľníckeho družstva a osôb, ktoré v družstve trvale pracujú a nie sú k družstvu v pracovnom pomere ani jeho členmi, ako napr. rodinní príslušníci člena družstva a pod. (ďalej len „člen družstva“), vychádza sa pri určovaní jeho pôvodného zárobku i jeho zárobku po pracovnom úraze z ročného príjmu člena družstva; pri výpočte náhrady po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa neberie zreteľ na sumu ročného príjmu presahujúcu 19 200 Kčs.

(2) Pôvodný zárobok u členov jednotných roľníckych družstiev s peňažným odmeňovaním sa určí primerane podľa § 2. Základom pre určenie pôvodného zárobku u členov ostatných JRD je počet pracovných jednotiek, ktoré člen družstva odpracoval v kalendárnom roku pred pracovným úrazom; ak z vážnych príčin nepracoval za časť tohto obdobia, základom je počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Náhrada ušlého zárobku sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkove, vyúčtovanie sa urobí súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.

(3) Pri poskytovaní náhrady pozostalým členom družstva sa berie zreteľ najprv na pozostalé deti a manželku (družku) a potom na ostatné osoby odkázané svojou výživou na zomretého. Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb tak, aby náhrada, ktorú jednotné roľnícke družstvo poskytne všetkým oprávneným, nerobila celkom viac než 1 600 Kčs mesačne.

(4) Úraz, ktorý sa prihodil družstevníkovi pri individuálnom obhospodarovaní záhumienku alebo v priamej súvislosti s ním, nie je pracovným úrazom podľa zákona.

§ 17

Učni

(1) Učňom za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výchove na povolanie alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá podnik, ktorý výchovu učňov uskutočňoval v čase pracovného úrazu. Ak vzniklo ublíženie na zdraví v učňovskej škole riadenej a spravovanej národným výborom, zodpovedá za škodu tento národný výbor.

(2) Učeň, ktorý je v prípravnom období pre pracovný úraz neschopný na prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi odmenou, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov (včítane hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutého celkom alebo sčasti bezplatne), a medzi nemocenským.

(3) Učeň, ktorý je v období odborného rozvoja pre pracovný úraz neschopný na prácu, a preto nemôže v rámci odborného výcviku konať produktívnu prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi priemerným čistým mesačným zárobkom, ktorý pri výkone produktívnych prác dosahujú v podniku ostatní učni toho istého učebného odboru, a medzi nemocenským.

(4) Odo dňa, keď sa mala skončiť výchova na povolanie v učebnom pomere, vykoná sa nový výpočet náhrady ušlého zárobku uvedeného v odsekoch 2 a 3. Pôvodným zárobkom je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď sa mala skončiť výchova učňa na povolanie, pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, pre ktorú bol učeň vychovávaný.

(5) Učeň, ktorý následkom pracovného úrazu poberá invalidný dôchodok pri pracovnom úraze alebo čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, má odo dňa, keď sa skončila jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, nárok na náhradu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Náhrada sa poskytuje do výšky pôvodného zárobku určeného podľa odseku 4. Pritom sa však neberie zreteľ na zárobok presahujúci sumy uvedené v § 2 ods. 1.

§ 18

Študenti vysokých škôl, žiaci základných deväťročných škôl a stredných škôl

(1) Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri vyučovaní, pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku alebo v priamej súvislosti s tým, príslušný národný výbor alebo vysoká škola.

(2) Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa prihodil pri práci vo výrobe alebo pri prevádzkovej praxi v podniku alebo v priamej súvislosti s tým, podnik, v ktorom boli činní v čase pracovného úrazu.

(3) Odo dňa, keď sa malo skončiť štúdium alebo školská dochádzka poškodeného žiaka alebo študenta, má poškodený nárok na náhradu ušlého zárobku. Nárok na náhradu má v prípade, že sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo čiastočne invalidným. Pôvodný zárobok je priemerný čistý zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre ktoré sa študent alebo žiak pripravoval. U žiakov základných deväťročných škôl a stredných všeobecnovzdelávacích škôl sa berie zreteľ na výsledky štúdia, na duševné a telesné možnosti žiaka pred pracovným úrazom; uváži sa, v akom povolaní by sa žiak mohol uplatniť po skončení školskej dochádzky, a vyjde sa z čistého zárobku, ktorý priemerne dosahujú pracovníci tohto povolania. Pôvodný zárobok, pokiaľ je základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žiaka alebo študenta alebo pri invalidite, nesmie presahovať sumu 1 600 Kčs mesačne.

§ 19

Učitelia

Učiteľom, ktorí vykonávajú pri organizovanom zvyšovaní svojej kvalifikácie v podnikoch výrobnú prax alebo sa zúčastňujú na výkone odbornej práce v podniku, zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom tento podnik.

§ 20

Členovia výrobných družstiev

Členom výrobných družstiev zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s tým, družstvo, členmi ktorého sú.

§ 21

Príslušníci ozbrojených síl

(1) Príslušníkom Československej ľudovej armády zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, Ministerstvo národnej obrany, príslušníkom vojsk Ministerstva vnútra a bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra zodpovedá Ministerstvo vnútra.

(2) Základom výpočtu pôvodného zárobku osôb povolaných do služby v ozbrojených silách, u ktorých pracovný pomer alebo členský pomer k družstvu trvá alebo sa výnimočne skončil v ochrannej lehote, je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli pracovníci konajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu ako poškodený pracovník, a to za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom pracovného úrazu.

(3) Pri výpočte náhrady ušlého zárobku u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení učebného pomeru, postupuje sa obdobne ako u učňov, a u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení štúdia, ako u študentov. Týmto osobám patrí pri invalidite aj náhrada poskytovaná učňom a študentom (§ 17 ods. 5, § 18 ods. 3).

§ 22

Funkcionári národných výborov a spoločenských organizácií, sudcovia a členovia advokátskych poradní

(1) Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, príslušný národný výbor, funkcionárom spoločenskej organizácie, pokiaľ nepôjde o prípad § 1 ods. 3, táto organizácia, sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku príslušný podnik, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny národný výbor, ostatným sudcom príslušný súd a členom advokátskej poradne advokátska poradňa, členmi ktorej sú.

(2) U občanov, ktorí plnia verejnú funkciu a nie sú z tejto ani z inej príčiny účastníkmi dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), je priemerným ročným zárobkom pre určenie dôchodku suma 9600 Kčs.

§ 23

Brigádnici

(1) Brigádnikom je pracovník, ktorý dobrovoľne, v rámci organizovanej akcie vypomáha pri plnení dôležitých úloh vo všeobecnom záujme, pričom nejde o jeho obvyklé zamestnanie. Brigádnikom je tiež pracovník, ktorý dočasne pomáha v jednotnom roľníckom družstve s jeho vedomím.

(2) Brigádnikom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone brigády alebo v priamej súvislosti s ňou, organizácia, pre ktorú brigádnik v čase pracovného úrazu pracoval. Dobrovoľná výpomoc (brigáda) organizovaná podnikom, závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia alebo orgánom inej spoločenskej organizácie v podniku v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za výkon zamestnania; za škodu v tomto prípade zodpovedá podnik.

§ 24

Iní pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické organizácie

(1) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú všetci pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické organizácie v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru (napríklad chýba súhlas závodného výboru). Za škodu im v týchto prípadoch zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.

(2) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú tiež príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany, ktorí utrpia úraz pri výkone požiarnickej služby, ako aj osoby, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, príp. s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu alebo pri cvičení jednotky protipožiarnej ochrany a utrpia pritom úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany zodpovedá v týchto prípadoch podnik, v ktorom je jednotka zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany príslušný miestny národný výbor.

(3) Nárok na náhradu škody podľa zákona majú ďalej aj dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci ČSČK, darcovia krvi, členovia Horskej služby, účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Verejnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, dobrovoľní spolupracovníci starostlivostnej služby sociálneho zabezpečenia, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.

Tretí oddiel

Jednorazové úrazové odškodnenie (K § 9 zákona)

§ 25

(1) Jednorazové úrazové odškodnenie sa poskytuje pracovníkovi pri pracovnom úraze jednak za vytrpenú bolesť (ďalej len „bolestné“), jednak za sťaženie spoločenského uplatnenia.

(2) Lekár posúdi, či sú tu z hľadiska anatomických alebo funkčných zmien v organizme poškodeného predpoklady pre poskytnutie jednorazového úrazového odškodnenia, a ohodnotí jednotlivé jeho zložky počtom bodov podľa tabuliek pripojených k tejto vyhláške. Ak nie je v tabuľkách uvedené posudzované zranenie alebo jeho následky, použije lekár sadzby na zranenie (následky), s ktorými ich možno v posudzovaných smeroch najskôr porovnávať.

(3) Jednorazovým úrazovým odškodnením sa nehodnotia ujmy na zárobku ani na zárobkovej schopnosti.

Bolestné

§ 26

(1) Bolestné prislúcha, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní jeho následkov. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenie“) a priebehu jeho liečenia.

(2) Bolestným sa nehodnotia:

a) jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodnej povahy; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčiny v organickej poruche nervového ústrojenstva,

b) zmeny v organizme, ktoré sú natoľko krátkodobé, že ich nemožno liečiť, prípadne ani objektívne zistiť,

c) bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých.

§ 27

Ak po skončenom liečení došlo k operácii, ktorá má svoju príčinu v pôvodnom zranení, prislúcha za túto operáciu nové bolestné ako za zranenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. Najvyššie sumy určené v § 31 nesmú sa však ani z tohto dôvodu prekročiť.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

§ 28

(1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné trvalé zmeny (anatomické alebo funkčné), ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho obvyklých spoločenských potrieb. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe trvalých následkov, a to v rozsahu, v akom obmedzuje pracovníkove možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

(2) Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia:

a) poškodenia prechodnej povahy, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia,

b) menšie jazvy, drobné kozmetické chyby a chorobné zmeny ľahšej povahy, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

§ 29

(1) Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár základným počtom bodov.

(2) Ak následky úrazu, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zlepšiť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní lekár poškodeného na vhodnosť tohto lekárskeho zákroku. Môže tak urobiť, len ak je vhodnosť lekárskeho zákroku potvrdená odborným oddelením príslušného lekárskeho odboru. V tomto prípade uvedie tiež lekár v posudku, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.

§ 30

(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa primerane zvýši až do dvojnásobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, a to podľa predpokladov, ktoré poškodený mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú pre následky úrazu obmedzené alebo stratené.

(2) Predpokladmi podľa odseku 1 sa rozumejú najmä ujma na možnostiach voľby povolania alebo ďalšieho sebavzdelávania, ujma na uplatnení v živote politickom, kultúrnom, športovom a rodinnom; pritom sa berie zreteľ na to, či ide o muža alebo ženu a v akom veku bol pracovník postihnutý úrazom.

(3) Pri prerokúvaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podnik povinný zistiť, či sú splnené predpoklady uvedené v odseku 2, a po prerokovaní so závodným (miestnym) výborom základnej organizácie ROH (ďalej len „závodný výbor“) určí, aké zvýšenie základného počtu bodov považuje za primerané; pritom berie zreteľ aj na prípadné upozornenie lekára podľa § 29 ods. 2.

§ 31

Jednorazové úrazové odškodnenie sa hodnotí peňažnou sumou 10 Kčs za jeden bod. Celková výška jednorazového úrazového odškodnenia poskytnutého poškodenému z jedného úrazu nesmie presiahnuť 40 000 Kčs; z toho čiastka poskytovaná ako bolestné nesmie presiahnuť sumu 12 000 Kčs, a to ani v prípadoch uvedených v § 27. V prípadoch celkom výnimočných, hodných mimoriadneho zreteľa, môže rozhodcovský orgán alebo súd jednorazové úrazové odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad uvedené najvyššie výmery odškodnenia.

§ 32

(1) O lekárske posúdenie výšky jednorazového úrazového odškodnenia môže žiadať podnik, poškodený alebo závodný výbor; posudok vydaný k takej žiadosti je bezplatný.

(2) Jednorazové úrazové odškodnenie posudzujú lekári ústavov národného zdravia (príslušný dielenský alebo obvodný lekár), prípadne iných zdravotníckych zariadení (ústavov železničného zdravotníctva, zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany), v ktorých sa poškodený liečil; v závažných prípadoch uvedených v tabuľkách musí byť posudok potvrdený odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia.

(3) Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, podáva posudok lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Pri chorobách z povolania posudzuje jednorazové úrazové odškodnenie výhradne lekár oddelenia, prípadne kliniky chorôb z povolania príslušného ústavu národného zdravia.

(4) Zdravotnícke zariadenia, ktoré mali podiel na liečení zraneného, sú povinné dodať posudzujúcemu orgánu potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť potrebné vysvetlenia.

§ 33

Posudok sa vydáva písomne. V posudku sa uvedie okrem osobných údajov o poškodenom tiež podrobne to, ako sa došlo k záveru hodnotenia. Odpis posudku sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.


Štvrtý oddiel

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§ 34

Súčinnosť závodných výborov pri vykonávaní zákona uskutočňujú u členov výrobných družstiev komisie starostlivosti o pracujúcich, u členov jednotných roľníckych družstiev komisie pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne sociálne komisie.

§ 35

(1) Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj o nárokoch na náhradu škody vzniknutých v období od 1. januára 1957 do 31. januára 1962, pokiaľ pred 1. februárom 1962 o nich právoplatne nerozhodol súd alebo rozhodcovský orgán alebo pokiaľ nedošlo k dohode.

(2) Nedotknuté zostávajú predpisy, podľa ktorých Štátna poisťovňa dáva posudzovať náhradu škôd pri ublížení na zdraví alebo usmrtení iným orgánom, než ktoré sú uvedené v § 32.*)

§ 36

(1) Zárobkom po pracovnom úraze sa v prípadoch uvedených v § 31 ods. 2 zákona rozumie priemerný mesačný čistý zárobok pracovníka bez prídavkov na deti, vypočítaný zo zárobku za kalendárny rok 1961. Ak sa však pracovná neschopnosť pre pracovný úraz skončila v priebehu roku 1961, priemerný čistý mesačný zárobok sa vypočíta len zo zárobku pracovníka odo dňa skončenia pracovnej neschopnosti pre úraz do konca roku 1961.

(2) Podľa priemerného mesačného čistého zárobku zisteného spôsobom uvedeným v odseku 1 budú sa pracovníkovi vyplácať dávky na úhradu v budúcnosti uchádzajúceho zárobku až do 31. januára 1963. V januári 1963 a v januári každého ďalšieho kalendárneho roku bude sa robiť nový prepočet týchto dávok, a to vždy na základe priemerného mesačného čistého zárobku vypočítaného zo zárobku za predchádzajúci kalendárny rok.

§ 37

Zrušujú sa smernice Ústrednej rady odborov č. 11/1957 Ú. l. (Ú. v.) pre prerokúvanie pracovných úrazov a nárokov na ich odškodnenie a vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 208/1958 Ú. l. (Ú. v.) o posudzovaní odôvodnenosti a primeranosti bolestného.**)

§ 38

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1962.


Predseda Ústrednej rady odborov:

Zupka v. r.

Minister zdravotníctva:

Plojhar v. r.

Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia:

Erban v. r.


Príloha vyhl. č. 7/1962

Tabuľka č. 1

POSUDZOVANIE BOLESTNÉHO

A. Zásady

1. Bolestné patrí, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní jeho následkov.

2. V rámci bolestného sa nehodnotia:

a) ujmy, ktoré sú predmetom iných zložiek náhrady škody, napr. ujma na zárobku sa odškodňuje v rámci ušlého zárobku; bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých sa odškodňujú ako sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ majú takýto vplyv;

b) jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodného rázu, napr. zármutok nad vlastným úrazom alebo úrazom inej osoby, strach, úľak, obavy, desivé sny; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčinu v organickej poruche nervového ústrojenstva;

c) krátkodobé zmeny v organizme, ktoré nevyžadujú liečenie, prípadne nie sú objektívne zistiteľné.

3. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenia") a priebehu jeho liečenia. Tieto okolnosti treba starostlivo zistiť v zdravotníckej dokumentácii. Obidve tieto meradlá majú vyjadriť i rozdielnosť bolesti podľa osoby poškodeného; preto v rozmedzí medzi dolnou a hornou hranicou sadzby určenej v tabuľkách sa prihliadne na celkový stav organizmu v čase zranenia a v čase liečenia, na fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, z bezmocnosti alebo z poruchy nervového ústrojenstva. Pri komplikáciách sťažujúcich liečenie a pri iných okolnostiach zvyšujúcich bolestivosť zvyšuje sa bolestné podľa podmienok určených v odseku 6 a 9.

4. Podľa tejto tabuľky sa posudzuje bolestné aj pri chorobách z povolania a pri akútnych a subakútnych otravách, ktoré nezanechali trvalé zmeny. V týchto prípadoch hodnotí bolestné včítane závažnosti a celkového trvania bolesti v súvislosti s klinickým priebehom ochorenia lekár oddelenia (ordinariátu, kliniky) chorôb z povolania. Pri ľahšom a kratšom priebehu ochorenia určí lekár výšku bolestného pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v oddiele B, pri ťažšom a dlhšom priebehu pri hornej hranici.

5. Ak sa posudzované zranenie nevyskytuje v oddiele B, použije sa sadzba na zranenie, s ktorou ho možno po stránke bolesti najskôr porovnať. Bolesť do výšky 10 bodov sa nehodnotí.

6. Bolestné určené podľa predchádzajúcich odsekov sa zvyšuje:

a) až o polovicu, ak došlo k ranej infekcii (s výnimkou tetanu),

b) až o polovicu, ak ide o dislokovanú zlomeninu, pri ktorej sa urobilo napravenie (repozícia) v celkovom alebo miestnom znecitlivení. Toto zvýšenie možno uplatniť iba raz,

c) o jednu polovicu, ak si povaha zranenia vyžiadala bezprostredný chirurgický výkon. Za chirurgický výkon sa nepokladajú injekcie, punkcia kĺbov, hrudníka a abscesov,

d) až na dvojnásobok, ak priebeh (komplikácie) liečenia si vyžiada neskorší operačný výkon.

7. Bolestné určené podľa odsekov 1 - 5 sa znižuje pri zlomeninách na polovicu sadzby určenej v tabuľke, ak ide o neúplné zlomeniny.

8. Ak utrpel poškodený jedno zranenie uvedené v tabuľke alebo hodnotené podľa odseku 5 zásad, vykoná sa ohodnotenie plnou sadzbou.

Ak utrpel poškodený súčasne viac zranení uvedených v tabuľke alebo hodnotených podľa odseku 5 zásad, počíta sa zranenie ohodnotené najvyšším počtom bodov plnou sadzbou a súčet sadzieb za ostatné zranenia sa pričíta 3/4. Ale ak ide o ďalšie zranenie, ktoré je podľa tabuľky zahrnuté v pojme základného zranenia, nehodnotí sa toto zranenie zvlášť.

9. Posudzujúci lekár je oprávnený s ohľadom na osobitné okolnosti, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo na komplikácie, ako sú zápaly žíl, preležaniny, zápaly pľúc a pod., odchýliť sa najviac o ± 20 % od hodnotenia vypočítaného podľa predchádzajúcich odsekov.

10. Ak dôjde až po skončení liečenia k operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom zranení, napr. ku korekčnej operácii, posúdi lekár po stránke bolesti túto operáciu ako zranenie, ktorému svojou povahou zodpovedá táto operácia.

11. Posudok, ktorým sa bolestné hodnotí viac ako 300 bodmi, alebo sa zvyšuje podľa ustanovenia odseku 6, možno vydať len vtedy, keď bol potvrdený odborným oddelením príslušného lekárskeho odboru. To isté platí, ak ide o vnútorné zranenie, napr. krvácanie do mozgu alebo do miechy, poranenie pľúc, obličiek.

12. Posudok o bolestnom sa vydáva písomne na zavedenom tlačive. Jeho odpis sa priloží k zdravotníckej dokumentácii postihnutého. V posudku treba uviesť okrem mena a osobných údajov postihnutého stručný nález, spôsob, ktorým lekár dospel k celkovému počtu bodov - jednotlivé diagnózy pokiaľ možno bez použitia latinských názvov a stručné hodnotenie nálezu, ďalej či je zranený vyliečený celkom alebo či má následky.

B. Sadzby pre hodnotenie

Hlava

1. Zlomenina lebečnej spodiny podľa rozsahu a lokalizácie 140-230
2. Zlomenina kostí lebečnej klenby (čelovej, temennej, záhlavnej, spánkovej), bez sprievodných stavov (otras mozgu, vnútrolebečné krvácanie) za každú kosť 50
3. Zlomenina očnice 80
4. Zlomenina čeľuste jednostranná 80
5. Zlomenina Le Fort I. 120
6. Zlomenina Le Fort II.160
7. Zlomenina Le Fort III.200
8. Zlomenina nosových kostičiek alebo nosovej priehradky 20
9. Zlomenina sánky jednostranná 80
10. Zlomenina sánky obojstranná 120
11. Vytknutie sánky 30
12. Vyrazenie
1 - 2 zubov 20
3 - 5 zubov 40
6 - 9 zubov 60
viac ako 9 zubov 80
13. Uvoľnenie zubov s pevnou nesnímateľnou fixáciou (pozri položku 12)
14. Oderky väčšieho rozsahu spolu s väčším pomliaždením a následnými krvnými výronmi v tvári alebo vo vlasatej časti hlavy 15-20
15. Otras mozgu I. stupňa35
II. stupňa 55-85
III. stupňa 85-120
16. Pomliaždenie mozgu podľa závažnosti 55-190
17. Krvácanie nad tvrdou mozgovou plenou (epidurálne)85
18. Krvácanie pod tvrdou mozgovou plenou (subdurálne) 85
19. Krvácanie pod pavúčnicou (subarachnoidálne)80-120
20. Vnútromozgové krvácanie55-190
21. Strata ušnice 50
22. Natrhnutie ušnice 15
23. Poranenie bubienka 20
24. Poranenie bubienka s následným zápalom stredného ucha50
25. Tržná rana hlavy 15-25
26. Skalpácia hlavy 55-80
27. Poranenie vedúce k traumatickej poruche tvárového nervu 30-40
28. Poranenie vedúce k traumatickej poruche trojklaného nervu 60-180
29. Tržná rana tváre 15-25
30. Tržná rana jazyka ošetrená chirurgicky 15-25
31. Poranenie mihalnice 15-25
32. Popálenie mihalnice II. a III. stupňa 30-40
33. Cudzie teleso v oku 35-50
34. Cudzie teleso v rohovke s následnou infiltráciou 20
35. Popálenie rohovky 25-35
36. Rana prenikajúca do sklovca 60
37. Rana rohovky s prederavením a prolapsom dúhovky85-150
38. Plazivý poúrazový vred 55-80
39. Pomliaždenie oka s vnútroočným krvácaním 60-75
40. Poúrazové odchlípenie sietnice 80-100
41. Poranenie oka vyžadujúce jeho vyňatie hneď po úraze (včítane operácie)120
42. Poranenie obidvoch očí vyžadujúce vyňatie hneď po úraze (včítane operácie)300
43. Oslnenie elektrickým oblúkom (elektrická oftalmia)15

Krk a trup

44. Zlomenina jazylky 30
45. Perforácia pažeráka 100-150
46. Perforujúca rana hrtanu alebo priedušnice 85-110
47. Kompresívna zlomenina tela jedného stavca so znížením prednej časti tela najviac o jednu tretinu100
48. Kompresívna zlomenina tela jedného stavca so znížením prednej časti tela viac ako o jednu tretinu a zlomeniny kominutívne 150
49. Zlomenina tela každého ďalšieho stavca 20
50. Zlomenina krížovej kosti 50
51. Zlomenina kostrče 30
52. Zlomenina tŕňa, oblúka alebo jedného priečneho výbežku 35
53. Zlomenina viacerých priečnych výbežkov 70
54. Zlomenina kĺbových výbežkov 70
55. Vytknutie stavca bez neurologických príznakov 150
Zlomeniny stavcov alebo ich častí a luxácie a poškodenia platničky komplikované poškodením miechy alebo jej koreňov sa sčítajú v plnej hodnote za tieto poranenia
56. Preukázateľne úrazové poškodenie medzistavcovej platničky 50
57. Paraparéza a prechodná paraplégia podľa rozsahu alebo rýchlosti úpravy 200-400
58. Kvadruparéza a prechodná kvadruplégia podľa rozsahu alebo rýchlosti úpravy 250-500
59. Trvalá paraplégia 800
60. Trvalá kvadruplégia1000
61. Poranenie miechových koreňov podľa závažnosti neurologického nálezu 125-200
62. Zlomenina jedného rebra 30
63. Zlomenina dvoch až štyroch rebier 50
64. Zlomenina každého ďalšieho rebra zvyšuje poslednú sadzbu o15
65. Pomliaždenie hrudnej steny s príznakmi zlomeniny rebra bez pozitívneho rtg nálezu 30
66. Zlomenina mostíka 50
67. Úrazový hemotorax 50
68. Úrazový pneumotorax 50
69. Pretlakový pneumatorax alebo podkožný emfyzém 100
70. Roztrhnutie osrdcovníka 100
71. Bodná alebo strelná rana do srdca100
72. Otras srdca 100
73. Neperforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka 15-25
74. Perforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka 50
75. Perforujúce poranenie bránice 100

Orgány brucha a panvy

76. Rezná, bodná alebo strelná rana brušnej steny neprenikajúca 15-25
77. Rezná, bodná alebo strelná rana brušnej steny prenikajúca do pobrušnicovej dutiny 50
78. Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa (s peritoneálnymi príznakmi)25-35
79. Prederavenie žalúdka alebo čreva 100
80. Roztrhnutie sleziny alebo pečene 100
81. Prederavenie konečníka 100

Urogenitálne ústrojenstvo

82. Pomliaždenie obličky s hematúriou (aspoň mikroskopickou)35-50
83. Rozdrvenie obličky 100
84. Roztrhnutie močového mechúra alebo močovej rúry 100
85. Pomliaždenie penisu následkom úrazu 75
86. Poranenie vedúce k strate penisu 100
87. Pomliaždenie semenníka ťažšieho stupňa 35-100
88. Poranenie vedúce k strate semenníka 50
89. Poranenie vedúce k strate obidvoch častí semenníka 100
90. Poranenie vedúce k potratu alebo k predčasnému pôrodu 75-100
91. Poranenie vedúce k intrauterennému úmrtiu plodu 75-100
92. Rezná, bodná alebo tržná rana pošvy alebo vonkajších rodidiel 15-25

Horná končatina

93. Zlomenina kľúčnej kosti 30
94. Zlomenina lopatky 30
95. Zlomenina krčka ramennej kosti zaklinená 50
96. Zlomenina krčka ramennej kosti nezaklinená 75
97. Zlomenina veľkého hrbolčeka ramennej kosti 40
98. Diafyzárna zlomenina ramennej kosti 100
99. Suprakondylická zlomenina ramennej kosti 100
100. Transkondylická zlomenina ramennej kosti 100
101. Vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy ramennej kosti 120
102. Odlomenie epikondylu ramennej kosti30
103. Zlomenina hlavičky vretennej kosti 40
104. Zlomenina olekranu alebo proc. coronoides 40
105. Diafyzárna zlomenina vretennej kosti 75
106. Diafyzárna zlomenina lakťovej kosti 75
107. Diafyzárna zlomenina obidvoch kostí predlaktia 100
108. Monteggiova zlomenina predlaktia 100
109. Collesova zlomenina predlaktia (alebo Smithova)50
110. Zlomenina bodcového výbežku vretennej kosti 50
111. Zlomenina člnkovej kosti zápästia 75-100
112. Zlomenina jednej záprstnej kostičky dlhých prstov 30
113. Zlomenina niekoľkých záprstných kostičiek 40
114. Bennettova zlomenina 50
115. Zlomenina jedného článku jedného prsta25
116. Zlomenina viacerých článkov jedného prsta 30
117. Vytknutie ramena i s napravením 60
118. Vytknutie kľúčnej kosti i s napravením 40
119. Vytknutie lakťa i s napravením 60
120. Perilunárne vytknutie ruky i s napravením 60
121. Vytknutie polmesiačikovitej kosti i s napravením 60
122. Vytknutie prstových článkov i s napravením 25
123. Pomliaždenie ramenného kĺbu ťažšieho stupňa s potrebnou fixáciou 20
124. Pomliaždenie lakťového kĺbu ťažšieho stupňa s potrebnou fixáciou 10
125. Podvrtnutie zápästia s potrebnou pevnou fixáciou 10
126. Rozsiahlejšie pomliaždenie hornej končatiny s väčšími krvnými výronmi 15
127. Čiastočné pretrhnutie nadhrebeňového svalu 40
128. Úplné pretrhnutie nadhrebeňového svalu 60
129. Pretrhnutie dlhej hlavy dvojhlavového svalu 40
130. Povrchová rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená 15
131. Hlboká rana hornej končatiny s väčším krvácaním chirurgicky ošetrená25
132. Úplné prerušenie šľachy vystierača alebo ohýbača
a) na prste 30
b) oboch ohýbačov na prste 40
c) jednej alebo viacerých šliach v zápästí alebo na ruke 30
d) viacerých šliach v zápästí alebo na ruke 60
133. Čiastočné prerušenie sa hodnotí jednou polovicou položky 132
134. Poranenie veľkej cievy hornej končatiny 15
135. Poranenie vedúce k úplnému ochrnutiu nervu
a) trvale 70
b) prechodne 50
136. Poranenie vedúce k čiastočnému ochrnutiu nervu hornej končatiny
a) trvale 35
b) prechodne 25
137. Poranenie vedúce k ochrnutiu ramenného pletenca 200
138. Poranenie vedúce k strate ramena, predlaktia alebo ruky 200
139. Poranenie vedúce k strate jedného prstu ruky 30
140. Poranenie vedúce k strate dvoch prstov ruky 40
141. Poranenie vedúce k strate jedného článku prsta 20
142. Poranenie vedúce k strate viacerých prstov ruky 60

Dolná končatina

143. Zlomenina lonovej, sedacej alebo bedrovej kosti 50
144. Zlomenina panvy s porušením panvového prstenca 120
145. Zlomenina krčka stehnovej kosti
a) zaklinená 100
b) nezaklinená 150
c) pertrochanterická 125
146. Diafyzárna zlomenina stehnovej kosti 125
147. Izolovaná zlomenina veľkého alebo malého trochantera 50
148. Vnútrokĺbová zlomenina dolného konca stehnovej kosti 100
149. Zlomenina jabĺčka 75
150. Vnútrokĺbové zlomeniny horného konca píšťaly 100
151. Diafyzárna zlomenina píšťaly 100
152. Diafyzárna zlomenina ihlice bez poranenia pätového kĺbu 30
153. Diafyzárna zlomenina obidvoch kostí predkolenia 100
154. Zlomenina predkolenia nad členkami 100
155. Vnútrokĺbová zlomenina dolného konca píšťaly kompresívna 125
156. Zlomenina jedného členka 40
157. Zlomenina obidvoch členkov 60
158. Trimaleolárna zlomenina 100
159. Tibiofibulárne poranenie pätového kĺbu s diastázou 80-100
160. Zlomeniny pätovej kosti
a) výbežkov 30
b) tela bez postihnutia kĺbov 50
c) tela vnútrokĺbové 100
161. Zlomenina pätovej kosti 75
162. Zlomenina inej tarzálnej kosti 50
163. Zlomenina bázy 5. záprstnej kostičky 40
164. Zlomenina jednej záprstnej kosti 40
165. Zlomenina viacerých záprstných kostí 75
166. Zlomenina jedného článku prsta
a) palca 20
b) ostatných prstov 15
167. Zlomenina viacerých článkov
a) palca 40
b) ostatných prstov 25
168. Vytknutie bedrového kĺbu i s napravením 100
169. Vytknutie jabĺčka i s napravením 25
170. Vytknutie kolena i s napravením (pretrhnutie väzov nemožno pripočítavať)100
171. Vytknutie v pätovom kĺbe (i s napravením) 100
172. Vytknutie v iných kĺboch nohy (Chopart, Lisfranc, sub talo) i s napravením 60
173. Vytknutie prsta nohy 25
174. Podvrtnutie kolenného kĺbu s potrebnou fixáciou 30
175. Podvrtnutie pätového kĺbu bez preukázateľného porušenia väzu 15-20
176. Natrhnutie postranných väzov kolenného kĺbu 30
177. Pretrhnutie postranného väzu vnútorného alebo vonkajšieho 40
178. Pretrhnutie skríženého väzu 60
179. Poškodenie meniska30
180. Natrhnutie Achillovej šľachy 20
181. Pretrhnutie Achillovej šľachy alebo úponu iného väčšieho svalu dolnej končatiny, prípadne vytrhnutie kostného úponu 50
182. Prerušenie šľachy ohýbača alebo vystierača
a) palca 35
b) iného prsta 15
c) všetkých ostatných 35
183. Povrchová rana dolných končatín 15
184. Hlboká rana dolných končatín 25
185. Poranenie veľkej cievy dolnej končatiny 15
186. Poranenie vedúce k úplnému ochrnutiu nervu
a) trvale70
b) prechodne 50
187. Poranenie vedúce k čiastočnému prerušeniu nervu
a) trvale 35
b) prechodne 25
188. Poranenie vedúce k strate dolnej končatiny v ktorejkoľvek výške200
189. Poranenie vedúce k strate
palca nohy 40
iného prsta 20
všetkých prstov okrem palca 40

Ostatné poranenia

190. Cudzie telesá v podkožnom väzive odstránené chirurgicky 15
191. Mnohopočetné cudzie telesá v podkoží neodstraňované chirurgicky (broky) 15
192. Mnohopočetné oderky 15
193. Úrazový šok bez prihliadnutia na iné poranenia
I. stupeň 25
II. stupeň 50
III. stupeň 85
194. Včasný tetanus 85-300
195. Celkové prejavy úrazov elektrickým prúdom 35-120
196. Miestne prejavy úrazov elektrickým prúdom (pozri položku 197 - 200)

Popáleniny, poleptaniny a omrzliny

(Tvorba keloidných jaziev s následnými kontraktúrami sa pre účely tejto tabuľky nepokladá za typický priebeh hojenia.)

197. I. stupeň
a) postihujúci viac ako 10% povrchu tela a menej ako 1/330
b) postihujúci viac ako 1/3, avšak menej ako polovicu 50
c) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela85
198. II. stupeň
a) postihujúci povrch tela do 10 cm215
b) postihujúci menej ako 10 % povrchu tela, avšak viac ako 10 cm2 25-50
c) postihujúci viac ako 10 % povrchu tela, avšak menej ako 1/350-120
d) postihujúci viac ako 1/3 povrchu tela, ale menej ako polovicu 120-220
e) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela 220-370
199. III. stupeň
a) postihujúci povrch tela do 10 cm2 15-50
b) postihujúci viac ako 10 cm2, ale menej ako 10 % 50-100
c) postihujúci viac ako 10 %, ale menej ako 1/3 100-250
d) postihujúci viac ako 1/3, ale menej ako 1/2250-450
e) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela450-750
200. IV. stupeň popálenia, poleptania alebo omrzliny 80-300
201. IV. stupeň popálenia, poleptania alebo omrzliny vo veľkom rozsahu 300-750
202. Poleptanie (kyselinou fluorovodíkovou)50-300

Akútne (subakútne) otravy a iné poškodenia

203. Otrava olovom a jeho zlúčeninami 30-120
204. Otrava fosforom a jeho zlúčeninami 30-80
205. Otrava fosforovými insekticídmi 30-100
206. Otrava ortuťou a jej zlúčeninami 30-100
207. Otrava arzénom a jeho zlúčeninami 30-80
208. Otrava mangánom a jeho zlúčeninami 30-100
209. Otrava sírouhlíkom 30-100
210. Otrava sírovodíkom 30-80
211. Otrava kysličníkom uhoľnatým 30-80
212. Otrava kyanovodíkom a jeho zlúčeninami 30-160
213. Otrava benzénom, toluénom a xylénom 20-50
214. Otrava anilínom 20-80
215. Otrava nitrobenzénom 30-80
216. Otrava dinitrobenzénom 30-120
217. Otrava nitrochlórbenzénom alebo dinitrochlórbenzénom 30-80
218. Otrava toluidínom 30-80
219. Otrava dinitrokrezolom 30-80
220. Otrava odstrelovými plynmi 30-100
221. Otrava trinitrotoluénom 30-100
222. Otrava chlóranilínom 30-80
223. Otrava dinitrofenolom 30-80
224. Otrava trichlóretylénom 20-50
225. Otrava metylchloridom 40-100
226. Otrava metylbromidom 40-100
227. Otrava dichlóretánom 30-80
228. Otrava tetrachlórmetánom 20-50
229. Otrava vinylchloridom 20-50
230. Otrava chlórovanými insekticídmi 30-80
231. Otrava dinitroglykolom alebo dinitrodiglykolom 20-100
232. Otrava fosgénom alebo difosgénom 30-100
233. Otrava yperitom alebo lewisitom 40-120
234. Otrava chlórom 30-100
235. Otrava nitróznymi plynmi 30-100
236. Otrava kysličníkom siričitým alebo sírovým 30-100
237. Otrava formaldehydom 30-80
238. Ostatné akútne a subakútne otravy 20-100
239. Akútny postiradiačný syndróm 40-200
240. Akútny vred po ionizujúcom žiarení 40-150
241. Akútny kožný zápal (primárne toxický, alergotoxický) 30-100
242. Trichofýcia (akútne a subakútne formy)20-50
243. Antrax 60-150
244. Akútne formy infekčných chorôb z povolania 30-100
245. Akútna forma kesónovej choroby 50-100

Príloha vyhlášky č. 7/1962

Tabuľka č. 2

POSUDZOVANIE SŤAŽENIA SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA PO ÚRAZOCH

A. Zásady

1. Lekár posudzuje len anatomický alebo funkčný podklad toho, že sa postihnutý v živote a v spoločnosti nemôže uplatňovať tak, ako pred úrazom. Hodnotenie sa robí bodmi podľa oddielu B tejto tabuľky. Ak ide o stav, ktorý nie je v tabuľke menovite uvedený, určí sa počet bodov podľa rozsahu a povahy zistených následkov úrazu v pomere k stavom obdobným, ktoré sú v tabuľke uvedené.

2. Ak došlo súčasne k niekoľkým škodám, ktoré majú za následok sťaženie spoločenského uplatnenia v niekoľkých smeroch, počíta posudzujúci orgán najzávažnejšiu zo škôd plnou hodnotou a ostatné jednou polovicou počtu bodov v tabuľke uvedených.

3. V rámci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia:

a) poškodenia prechodného rázu, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia;

b) menšie jazvy, drobné kozmetické defekty a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

4. Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia sa vydáva písomne na predpísanom tlačive; jeho odpis sa priloží k zdravotníckej dokumentácii zraneného. V posudku treba uviesť okrem mena a osobných údajov zraneného, akým spôsobom dospel lekár k celkovému počtu bodov (jednotlivé diagnózy a ich hodnotenie); v závažnejších prípadoch, kde základný počet bodov prevyšuje 300, sa posudok vydá len po potvrdení príslušným odborným oddelením. Takisto je to v tých prípadoch, kde posudzujúci lekár pokladá príčinu vedúcu k sťaženiu spoločenského uplatnenia za odstrániteľnú a uvádza počet bodov, ktorému by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.

B. Sadzby pre hodnotenie

I. Hlava

1. Úplná skalpácia mäkkých pokrývok lebkových - u muža120
u ženy 360
2. Čiastočná skalpácia podľa rozsahu -
u muža 40-100
u ženy 120-300
3. Kostný defekt v lebečnej klenbe
do 10 cm2150-230
nad 10 cm2 do 370
4. Stavy po úrazoch mozgu:
a) postkomočný syndróm do 120
b) preukázane poúrazová epilepsia Jacksonovho typu









do 750
typu grand mal 750-1200
5. Poruchy mozgových nervov:
a) anosmia po zlomenine prednej jamydo 120
b) poruchy zrakového nervu pozri zrak
c) porucha okohybných nervov s diplopiou do 480
d) poúrazová neuralgia trojklaného nervu do 480
e) porucha tvárového nervu 230-480
6. Poškodenie obličaja
a) znetvorenie obličaja budiace ošklivosť alebo súcit 300
b) poškodenie menšieho stupňa, napr. jazvy podľa rozsahu a umiestnenia 0-200
7. Strata nosa:
čiastočná 230
úplná 300
úplná so zúžením prieduchov 450
8. Strata ušnice:
jednej230
oboch 300
9. Zúženie ústneho otvoru 230
10. Defekt pier so slinotokom 300
11. Slinná píšťala 300
12. Strata zubov:
všetkých 360
polovice 180
štyroch a viacerých 90
menej ako štyroch pri možnosti pevnej protézy 0
ak nie je možná pevná náhrada 20-90
13. Obmedzené otváranie úst z porúch temporomandibulárneho kĺbu alebo sánky:
otváranie úst na 3 cm 150
menej ako 2 cm 450
14. Ťažké funkčné poruchy jazyka (strata tkaniva alebo jazvy) 300
15. Strata jazyka 500
16. Porucha reči centrálneho pôvodu 50-200

II. Zmyslové orgány

17. Oslepnutie alebo strata jedného oka pri normálnom víze druhého oka po znesiteľnej korekcii 600
18. Oslepnutie alebo strata druhého oka 1200
19. Strata obidvoch očí alebo dovŕšenie slepoty (vízus 1/60 a menej na lepšom oku)1800
20. Oslabenie vízu podľa stupňa:
6/106/126/156/206/306/406/603/601/600
%
0
120120120240240360480480600600
6/10120120120240360360480480600600600
6/12120120240360360480480600600680680
6/15120240360360480600600680680760760
6/202403603604806006807608409209201000
6/302403604806006808409201000108011601240
6/4036048048060076092010801240132014001480
6/60480520600680840100012401400148015601640
3/60480600600680920108013201480164016401720
1/60600600680760920116014001560164018001800
06006006807601000124014801640172018001800
21. Strata šošovky jedného oka (bez ohľadu na vízus so znesiteľnou optimálnou korekciou, ktorý sa hodnotí zvlášť podľa č. 20)480
22. Strata šošovky druhého oka alebo strata šošoviek obidvoch očí (bez ohľadu na vízus pri optimálnej znesiteľnej korekcii, ktorý sa hodnotí zvlášť podľa č. 20)300
23. Obrna okohybných svalov do 480
24. Obmedzenie zorného poľa podľa stupňa 0-1800
25. Porušenie priechodnosti slzných ciest alebo chybné postavenie obočia a pod.:
jednostranne 80
obojstranne 150
26. Strata sluchu jedného ucha 230
27. Strata sluchu druhého ucha 450
28. Strata sluchu obidvoch uší 680
29. Silná nedoslýchavosť, šepot 2-4 m
jednostranná 120
obojstranná 240
30. Silná nedoslýchavosť, šepot pod 2 m
jednostranná 150
obojstranná 450
31. Chronický zápal stredného ucha preukázateľne poúrazový
jednostranný 120
obojstranný 240
32. Porucha labyrintu
jednostranná 230
obojstranná 600

III. Krk

33. Obmedzenie pohyblivosti hlavy a krku
ľahkého stupňa 225
ťažkého stupňa 450
34. Strata hlasu
úplná 400
čiastočná 150
35. Trvalá tracheálna kanyla po tracheotómii 750
36. Zúženie hrtanu 600
37. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu)150-225
Ak takéto jazvy obmedzujú pohyblivosť hlavy a krku, hodnotí sa ešte výpad funkcie podľa č. 33

IV. Hrudník

38. Obmedzenie pohyblivosti hrudníka a deformity po zlomenine viacerých rebier alebo hrudnej kosti
ľahkého stupňa do 225
ťažkého stupňa do 450
39. Zmenšenie rozpínavosti pľúc následkom zrastov
ľahký stupeň do 300
ťažký stupeň do 600
40. Pľúcny absces, zápal okolo cudzieho telesa alebo zvyšková dutina po empyéme600
41. Traumatický infarkt myokardu - pozri č. 42
42. Poruchy srdcovo-cievne podľa stupňa 150-1800
43. Väčšie jazvy (najmä po spáleninách) postihujúce krajinu chrbta a pŕs
u mužov do 150
u žien do 225

V. Brucho

44. Poškodenie brušnej steny s poruchou brušného lisu 300
45. Prietrž v jazve, preukázateľne poúrazová (prietrž slabinová, pupková, stehnová a epigastrická sa nepokladajú za následok úrazu)300
46. Poruchy funkcie pažeráka alebo brušných orgánov s preukázanou poruchou pasáže podľa stupňa výživy 300-900
47. Časté subileózne stavy 380
48. Vonkajšia píšťala tenkého čreva 1500
49. Trvalá píšťala hrubého čreva:
coecum 1050
transversum 900
sigma 750
50. Stav po resekcii tenkého čreva väčšieho rozsahu s poruchou výživy 750-1000
51. Nedomykavosť ritných zvieračov:
úplná 600
čiastočná 150
52. Prolaps konečníka 300
53. Poúrazová perianálna píšťala 300
54. Strata sleziny 300

III. Urogenitálne ústrojenstvo

55. Zúženie močovej rúry bez komplikácií 225
56. Zúženie močovej rúry so zápalom mechúra a rezíduom 450
57. Inkontinencia mechúra
ľahšieho stupňa 300
ťažšieho stupňa 600
58. Píšťala močovej rúry 600
59. Píšťala močového mechúra 750
60. Strata jednej obličky 450
61. Strata penisu
do 45 rokov 1000
nad 45 rokov 600
62. Strata jedného semenníka
do 45 rokov 150
nad 45 rokov 80
63. Strata oboch semenníkov
do 45 rokov 1000
nad 45 rokov do 500
64. Rektovaginálna alebo vezikovaginálna píšťala po úraze
do 45 rokov 1000
nad 45 rokov 600

VII. Chrbtica a miecha

65. Obmedzenie pohyblivosti chrbtice:
ľahkého stupňa 300
ťažkého stupňa 750
66. Stavy po poranení chrbtice s poruchami cítivosti a zmenami v intenzite reflexov (hlavne syndróm lumboischiadický a cervikokraniálny a - brachiálny
ľahkého stupňa 300
ťažkého stupňa 900
67. Stavy po poranení chrbtice s porušením miechy
kvadruplégia 2000
paraplégia 1900

VIII. Panva

68. Poúrazová kokcygodýnia do 300
69. Stavy po zlomenine jednotlivých panvových kostí s trvalou deformitou a poruchou statiky 530
70. Porušenie súvislosti panvového prstenca v lonovej spone alebo v sakroiliakálnych kĺboch 600
71. Poúrazové deformácie panvy znemožňujúce spontánny pôrod:
u žien do 45 rokov 1350
u žien nad 45 rokov 450

IX. Horná končatina

vpravo vľavo
72. Strata oboch horných končatín 1950
73. Strata jednej hornej končatiny:
exartikulácia 1050-900
vysoká amputácia 900-750
74. Amputácia nad lakťom 830-680
75. Amputácia predlaktia pri zachovanom lakťovom kĺbe 750-600
76. Strata ruky v zápästí (rovnako i strata všetkých prstov ruky) 750-600
77. Zastaraná nereponovaná luxácia ramena 450-380
78. Habituálna luxácia ramena 380-300
79. Úplná stuhnutosť ramena v addukcii450-380
80. Úplná stuhnutosť ramena v abdukcii 530-450
81. Pohyb ramena medzi addukciou a horizontálou 230-180
82. Pohyb medzi addukciou a 30o nad horizontálou 150-120
83. Pohyb medzi addukciou a 60o nad horizontálou 80-60
84. Kývavosť ramena ťažkého stupňa (po odstránení hlavice atď.) 750-600
85. Pakĺb diafýzy ramennej kosti 750-600
86. Úplná stuhnutosť lakťa v natiahnutí 180o alebo v tupom uhle 450-380
87. Úplná stuhnutosť lakťa v pravom uhle 300-240
88. Úplná stuhnutosť lakťa v ostrom uhle 450-380
89. Obmedzená pohyblivosť lakťa
pohyb od 150o - 60o150-120
pohyb od 120o- 80o230-180
90. Kývavý lakťový kĺb ťažkého stupňa 600-500
91. Poúrazový cubitus valgus s dráždením n. ulnaris 300-240
92. Pakĺb okovca 180-120
93. Pakĺb oboch kostí predlaktia600-500
94. Pakĺb diafýzy lakťovej kosti 300-240
95. Pakĺb diafýzy vretennej kosti 450-380
96. Stuhnutosť predlaktia v strednom postavení medzi pronáciou a supináciou 380-300
97. Stuhnutosť predlaktia v supinácii (plnej) 600-500
98. Stuhnutosť predlaktia v úplnej pronácii 450-380
99. Obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia:
ľahkého stupňa 150-120
ťažkého stupňa 300-240
100. Stuhnutosť zápästia v strednom postavení 300-240
101. Stuhnutosť zápästia
v dorz. flexii do 30o230-150
v dorz. flexii úplnej 450-380
vo volárnej flexii 450-380
102. Obmedzenie pohyblivosti zápästia
ľahkého stupňa 150-120
ťažkého stupňa 240-180
103. Kývavý zápästný kĺb 380-300
104. Strata palca ruky: oba články 270-230
oba články so záprstnou kosťou 380-300
koncový článok 140-110
úplná stuhnutosť základného medzičlánkového kĺbu 90-70
karpometakarpálneho kĺbu 150-120
105. Stuhnutosť všetkých kĺbov, znemožňujúca utvorenie štipky 270-230
106. Úrazy ukazováka:
strata celého prsta (event. i so záprstnou kosťou)180-150
strata každého článku 60-50
stuhnutosť každého z kĺbov 60-50
107. Úrazy tretieho až piateho prsta:
strata každého z týchto prstov vrátane
príslušnej záprstnej kosti 140-110
strata dvoch alebo troch článkov 100-80
strata konečného článku 50-40
úplná stuhnutosť všetkých troch kĺbov 90-70
obmedzenie funkcie: hrot na 4 cm od dlane 60-50
hrot na 2 cm od dlane 30-20
108. Stuhnutosť všetkých kĺbov prsta, brániaca funkcii ostatných prstov 140-110
109. Úplná obrna ramenného pletenca 900-750
horný typ 600-480
dolný typ 750-600
110. Obrna axilárneho nervu 450-380
111. Úplná obrna vretenného nervu 450-380
112. Úplná obrna stredného nervu 450-380
113. Úplná obrna lakťového nervu 600-450
114. Obrna stredného a lakťového nervu 750-600
115. Obrna vretenného a lakťového nervu 750-600
116. Úplná obrna všetkých troch nervov 900-750
117. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu); náhrada za obmedzenia funkcie kĺbu sa pripočíta podľa ods. 2 zásad 20-160

X. Dolná končatina

118. Strata oboch dolných končatín 1950
119. Strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny 1950
120. Strata jednej dolnej končatiny
exartikulácia 900
amputácia v stehne 750
121. Strata predkolenia pod kolenom 680
122. Strata nohy v pätovom kĺbe alebo pod ním 600
123. Strata chodidla v Chopartovom kĺbe 500
124. Strata chodidla v Lisfrancovom kĺbe 450
125. Strata všetkých prstov nohy 270
126. Pakĺb krčka stehnovej kosti 530
127. Pakĺb diafýzy stehnovej kosti 700
128. Stuhnutie bedrového kĺbu
v priaznivom postavení 300
v nepriaznivom postavení 600
129. Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu
ľahkého stupňa 200
ťažkého stupňa 300
130. Kývavosť kolena ľahkého stupňa300
do ťažkého stupňa s potrebou ortopedického podporného aparátu 450
131. Úplná stuhnutosť kolena v natiahnutí 450
v uhle asi 170o 300
v uhle pod 150o 750
132. Obmedzenie pohyblivosti kolena:
natiah. 170o - ohnutie 120o240
180o- 90o120
133. Poškodenie polmesiačikovitej chrupky s blokádami 230 - 300
134. Pakĺb predkolenia (píšťaly alebo obidvoch)680
135. Skrátenie jednej dolnej končatiny
nad 2 cm 300
nad 6 cm 600
136. Rovnaké skrátenie obidvoch dolných končatín -
137. Zlomenina predkolenia zhojená s osovou úchylkou
do 15o230
nad 15o380
138. Stuhnutosť pätového kĺbu v pravom uhle k predkoleniu380
139. Stuhnutosť pätového kĺbu v plantárnej flexii
do 10o300
do 30o 450
140. Obmedzenie pohyblivosti pätového kĺbu
ľahkého stupňa 120
ťažkého stupňa 240
141. Plochá noha vbočená (po zlomenine pätovej kosti, priehlavkových kostí alebo obidvoch členkov) 350
142. Úrazy palca nohy
strata celého prstu 150
strata konečného článku 50
úplná stuhnutosť obidvoch kĺbov 150
úplná stuhnutosť jedného z kĺbov70
143. Strata iného prsta nohy: za každý 20
144. Porucha funkcie každého z týchto prstov 10
145. Úplná obrna sedacieho nervu 750
146. Úplná obrna ihlicového nervu 350
147. Obrna píšťalového nervu 500
148. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu); náhrada za obmedzenie funkcie kĺbu sa pripočíta podľa ods. 2 zásad 20-160

Príloha vyhl. č. 7/1962

Tabuľka 3

POSUDZOVANIE SŤAŽENIA SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA PRI CHOROBÁCH Z POVOLANIA

A. Zásady

1. Jednorazové odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania zahrnuje ako odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak aj za bolesť, ktorá postihnutému vznikla alebo v budúcnosti vznikne.

2. Ak choroba z povolania nezanechala u pracovníka trvalé zmeny, nepatrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prechodné, objektívne zistiteľné zmeny vyvolané chorobami z povolania a pôsobiace bolesť sa hodnotia v rámci bolestného (príloha 1 vyhlášky).

3. Lekár na základe závažnosti zistenej choroby z povolania a s prihliadnutím na jej vývoj ohodnotí ju základným počtom bodov podľa oddielu B.

4. Ak poškodený ochorel na niekoľko chorôb z povolania, ohodnotí sa choroba z povolania, pri ktorej je v oddiele B určený najvyšší počet bodov, plným počtom bodov; ostatné choroby z povolania u poškodeného sa hodnotia polovicou bodov uvedených v oddiele B.

5. Posudzujúci lekár je oprávnený s ohľadom na osobitné okolnosti, najmä na komplikácie, odchýliť sa najviac ± 20 % od hodnotenia vypočítaného podľa sadzieb a zásad tabuľky.

6. Posudok o jednorazovom úrazovom odškodnení pri chorobe z povolania vydáva písomne lekár oddelenia (ordinariátu, kliniky) chorôb z povolania na zavedenom tlačive; jeho odpis sa priloží ku zdravotníckej dokumentácii. V posudku okrem mena a osobných údajov sa stručne uvedie, akým spôsobom lekár určil počet bodov. V posudku sa vyjadruje lekár iba ku zistenému zdravotnému stavu vzhľadom na chorobu z povolania.

B. Sadzby pre hodnotenie

1. Chronická otrava olovom, stav po otrave olovom 150-600
2. Chronická otrava fosforom 150-900
3. a) Stav po poškodení fluórom (poleptanie)60-600
b) Fluoróza 300-750
4. Chronická otrava ortuťou, stav po otrave ortuťou 150-900
5. Chronická otrava arzénom, stav po otrave arzénom 150-900
6. Chronická otrava mangánom 150-750
7. Chronická otrava sírouhlíkom, stav po otrave sírouhlíkom 150-900
8. Otrava sírovodíkom 150-600
9. Chronická otrava kysličníkom uhoľnatým, stav po otrave CO 150-750
10. Otrava kyanovodíkom a jeho zlúčeninami 60-450
11. a) Chronická otrava benzénom, stav po otrave benzénom 150-1200
b) Chronická otrava toluénom, stav po otrave toluénom 60-450
c) Chronická otrava xylénom, stav po otrave xylénom 60-450
12. a) Chronická otrava anilínom 150-750
b) Papilóm a rakovina močového mechúra pri výrobe benzidínu 750-2000
c) Otrava odstrelovými plynmi 150-600
d) Otrava trinitrotoluénom 150-750
13. a) Chronická otrava trichlóretylénom 150-750
b) Chronická otrava metylchloridom, stav po otrave 150-1200
c) Chronická otrava metylbromidom, stav po otrave 150-1200
d) Chronická otrava dichlóretánom, stav po otrave 150-900
e) Chronická otrava tetrachlórmetánom, stav po otrave150-900
f) Chronická otrava vinylchloridom 150-600
14. Chronická otrava dinitroglykolom alebo dinitrodiglykolom 150-900
15. a) Otrava fosgénom alebo difosgénom, stav po otrave 150-450
b) Otrava yperitom, lewisitom 150-750
16. a) Röntgenová dermatitída 60-450
b) Poškodenie krvotvorby ionizujúcim žiarením 150-1200
c) Rakovina kože z ionizujúceho žiarenia 450-1200
d) Zápal šošovky z ionizujúceho žiarenia 200-480
17. Poškodenie elektromagnetickým žiarením 150-750
18. Kožná rakovina profesionálneho pôvodu 450-1200
19. Profesionálne dermatózy 60-750
20. Rakovina pľúc z rádioaktívnych látok 200
21. a) Tuberkulóza pľúc 450-1500
b) Tuberculum anatomicum 60-300
c) Ostatné mimopľúcne formy tbc300-1200
d) Hepatitis epidemica prof., stav po hepatitíde 300-1200
e) Typhus abd., stav po týfe (bacilonosičstvo)150-900
f) Stavy po ostatných prenosných a parazitárnych chorobách 150-1200
22. Tropické prenosné choroby 150-200
23. a) M. Bang, stav po brucelóze 150-1200
b) Stav po ornitóze 150-900
c) M. Weil, stav po M. Weil 300-900
d) Tetanus 85-300
e) Stav po kliešťovej encefalitíde 300-1200
f) Infekčné hrboly dojičov 60-200
g) Trichofýcia60-300
24. Kesónová choroba (trvalé postihnutie)300-1200
25. a) Vasoneuróza 50-300
b) Poškodenie šliach, svalov a kĺbov otrasmi 150-600
26. Aluminóza 150-450
27. Berylióza pľúc 600-1800
28. a) Silikóza 600-2000
b) Silikotuberkulóza 1200-2000
29. a) Asbestóza 600-2000
b) Azbestóza s rakovinou pľúc 2000
30. Poškodenie dýchacích ciest Thomasovou múčkou 150-450
31. a) Perforácia nosovej priehradky účinkom chrómu 50-200
b) Dematóza z chrómu 150-750
c) Rakovina pľúc z chrómu 2000
32. Ťažká nedoslýchavosť z hluku 300-700
33. Sivý zákal 300-900
34. Nystagmus baníkov v ťažkých a zložitých tvaroch 90-230
35. Otlak lakťového nervu 300-750
36. Rozdutie pľúc fúkačov skla 150-500
37. Profesionálna nedomykavosť hlasiviek a uzlíky na hlasivkách 150-450

Poznámky pod čiarou

*) Príklad č. 1
Priemerný ročný zárobok, z ktorého sa pracovníkovi vypočítava invalidný dôchodok, je 18 000 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere je u pracovníka III. pracovnej kategórie 85 % z tohto zárobku, t. j. 1 275 Kčs mesačne. Po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu má pracovník čistý zárobok 1100 Kčs. Náhrada, ktorú mu bude podnik vyplácať, je 175 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumami 1 275 a 1 100 Kčs).
Príklad č. 2
Pracovníkovi so zárobkom uvedeným v príklade č. 1 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze v sume 600 Kčs mesačne. Po pracovnom úraze pracuje s polovičným pracovným úväzkom a zarába si 600 Kčs netto. Podnik mu bude doplácať mesačne náhradu 75 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumou 1 275 Kčs a súčtom čiastočného invalidného dôchodku 600 Kčs a zárobku 600 Kčs).
Príklad č. 3
Ženatý pracovník III. pracovnej kategórie s jedným dieťaťom utrpel v apríli 1962 pracovný úraz, ktorý spôsobil trvalé zníženie pracovnej schopnosti. V rokoch 1957-1960 si zarábal priemerne 1 500 Kčs mesačne brutto. Od 1. 1. 1961 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil na 1800 Kčs mesačne brutto, takže jeho priemerný čistý mesačný zárobok za 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom činil 1 586 Kčs (pôvodný zárobok). Po pracovnom úraze zarába mesačne 1 250 Kčs netto. Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 18 720 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere by bol 85 %, t. j. 1 326 Kčs mesačne. Pôvodný zárobok je teda vyšší o 19,6 % než invalidný dôchodok v najvyššej výmere. Pracovníkovi prislúcha od podniku náhrada vo výške 336 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumami 1 586 a 1 250 Kčs).

**) § 8 zák. č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení zamestnancov.

*) Príklad
Ženatý pracovník II. pracovnej kategórie s dvoma deťmi utrpel vo februári 1962 pracovný úraz, následkom ktorého sa stal invalidným. V rokoch 1957 - 1959 si zarábal priemerne 1 600 Kčs mesačne brutto. Od 1. januára 1960 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil v priemere na 1 900 Kčs mesačne brutto, takže jeho čistý zárobok za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom bol 1 738,30 Kčs (pôvodný zárobok). Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 20 640 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere, ktorý bol pracovníkovi priznaný, je 1 462 Kčs mesačne. Keďže pôvodný zárobok je vyšší o viac než 10 % než jeho invalidný dôchodok v najvyššej výmere, prislúcha mu od podniku náhrada 276,30 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumou 1 738,30 a sumou 1 462 Kčs). V prípade, že podnik zodpovedá len sčasti, napr. z 50 %, prislúcha mu náhrada 138,15 Kčs mesačne.

*) Inštrukcia Ministerstva zdravotníctva por. č. 27/1957 Sb. instr.

**) Nedotknutá zostáva úprava Ministerstva financií z 29. I. 1957 č. 113/158/1957 por. č. 6/1957 Sb. instr. a úprava Povereníctva financií zo 6. II. 1957 č. 11/109/1957, por. č. 19/1957 Sb. inštr.