Vyhláška č. 37/1961 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva.

Čiastka 15/1961
Platnosť od 25.04.1961
Účinnosť od 10.05.1961
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 10 Dohovor vstúpil v platnosť 19. marca 1961.

37

VYHLÁŠKA

ministra zahraničných vecí

z 8. apríla 1961

o Dohovore medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva


Dňa 4. novembra 1960 bol v Prahe podpísaný Dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva.

Prezident republiky Dohovor ratifikoval 31. decembra 1960 a ratifikačné listiny sa vymenili v Budapešti 17. februára 1961.

Podľa svojho článku 10 Dohovor vstúpil v platnosť 19. marca 1961.
České znenie Dohovoru sa vyhlasuje súčasne.*)

V z. dr. Gregor v. r.

DOHOVOR

medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva

Prezident Československej socialistickej republiky a Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky,

majúc na zreteli, že sa vyskytuje určitý počet osôb, ktoré obe zmluvné strany podľa svojho zákonodarstva považujú za svojich občanov,

vedení prianím, aby prípady dvojakého štátneho občianstva sa odstránili tým spôsobom, že si dotknuté osoby zvolia štátne občianstvo jednej z oboch zmluvných strán na základe dobrovoľnosti,

rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a vymenovali za svojich splnomocnencov:

prezident Československej socialistickej republiky

Václava Davida,

ministra zahraničných vecí

Československej socialistickej republiky,

Prezidiálna rada Maďarskej ľudovej republiky

Józsefa Marjai,

mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej ľudovej republiky v Československej socialistickej republike,

ktorí po výmene svojich plnomocenstiev, ktoré sa zistili v dobrej a náležitej forme, sa dohodli takto:

Článok 1

Osoby, ktoré obe zmluvné strany považujú na základe svojho právneho poriadku za svojich občanov, môžu sa podľa tohto Dohovoru rozhodnúť, ktoré štátne občianstvo si hodlajú podržať.

Článok 2

1. Osoby, na ktoré sa tento Dohovor vzťahuje, ktoré žijú na území jednej zo zmluvných strán a chcú si zvoliť štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, podajú o tom písomné vyhlásenie zastupiteľskému úradu tejto druhej zmluvnej strany.

2. Osoby, na ktoré sa tento Dohovor vzťahuje, ktoré žijú na území tretieho štátu, podajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva zastupiteľskému úradu štátu, ktorého štátne občianstvo si chcú zvoliť.

3. Pre podanie vyhlásenia o zvolení štátneho občianstva určuje sa lehota jedného roku odo dňa, keď tento Dohovor vstúpi v platnosť.

Článok 3

1. Na podanie vyhlásenia podľa článku 2 sú oprávnené plnoleté osoby.

2. Za plnoleté osoby podľa tohto Dohovoru sa považujú osoby, ktoré dovŕšili 18. rok veku alebo i osoby mladšie, pokiaľ vstúpili do manželstva.

Článok 4

1. Neplnoleté deti nasledujú v štátnom občianstve rodičov, ak majú obaja rodičia podľa tohto Dohovoru to isté štátne občianstvo alebo ak žije len jeden z rodičov.

2. Ak má alebo ak si zvolí jeden z rodičov štátne občianstvo jednej zmluvnej strany a druhý má alebo si zvolí štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, štátne občianstvo ich neplnoletých detí, majúcich dvojaké štátne občianstvo, určuje sa dohodou rodičov, vyjadrenou ich spoločným vyhlásením urobeným v lehote určenej v článku 2. Ak nedôjde k takejto dohode, deti si ponechajú štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území majú trvalé bydlisko v deň uplynutia uvedenej lehoty.

3. Neplnoleté deti, majúce dvojaké štátne občianstvo, ktorých jeden z rodičov žije na území jednej a druhý na území druhej zmluvnej strany alebo na území tretieho štátu, ponechajú si štátne občianstvo toho z rodičov, u ktorého sú vo výchove, ak medzi rodičmi nedošlo k inej dohode.

4. Neplnoleté deti, majúce dvojaké štátne občianstvo a žijúce na území tretieho štátu, v prípade, že o ich štátnom občianstve nedôjde medzi rodičmi k dohode, ponechajú si štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území mali trvalé bydlisko pred odchodom za hranice. Ak sa dieťa narodilo na území tretieho štátu, rozhoduje trvalé bydlisko rodičov pred ich odchodom za hranice.

5. Neplnoleté deti, ktorých rodičia zomreli alebo majú neznámy pobyt, ponechajú si štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území žijú v deň skončenia lehoty uvedenej v článku 2.

Článok 5

Zmluvné strany si navzájom vymenia najneskoršie do šesť mesiacov po uplynutí lehoty uvedenej v článku 2 zoznamy osôb,

ktoré si podľa tohto Dohovoru zvolili ich štátne občianstvo.

Článok 6

1. Osoby, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, budú sa považovať výhradne za štátnych občanov tej zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo si zvolili.

2. Ak zistí zmluvná strana, ktorej sa vyhlásenie o voľbe štátneho občianstva podalo, že vyhlasujúci nie je podľa jej právneho poriadku jej štátnym občanom, treba mať za to, ako by vyhlásenie neurobil.

3. Osoby, ktoré majú dvojaké štátne občianstvo a počas lehoty určenej v článku 2 vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva nepodajú, budú sa považovať výhradne za občanov zmluvnej strany, na ktorej území žijú.

4. Osoby s dvojakým štátnym občianstvom, žijúce na území tretieho štátu, ktoré nepodajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva podľa článku 2, budú sa považovať za občanov zmluvnej strany, na ktorej území mali pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.

Článok 7

Osoby, ktoré budú žiť na území jednej zmluvnej strany po tom, keď si zvolili podľa tohto Dohovoru štátne občianstvo druhej zmluvnej strany, budú v postavení cudzincov.

Článok 8

1. V prípadoch, keď po uplynutí lehoty určenej v článku 2 vznikne dvojaké štátne občianstvo u detí, rozhoduje o voľbe štátneho občianstva jednej zo zmluvných strán dohoda rodičov, oznámená príslušnému matrikárovi (na území tretieho štátu zastupiteľskému úradu) ich spoločným vyhlásením do jedného roku po narodení dieťaťa.

2. Ak nedôjde k takejto dohode, bude dieťa štátnym občanom zmluvnej strany, na ktorej území bude mať trvalé bydlisko v deň narodenia. Dieťa narodené na území tretieho štátu bude mať štátne občianstvo zmluvnej strany, na ktorej území mali jeho rodičia pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.

3. Zmluvné strany každoročne vyhotovia zoznamy detí, ktoré budú štátnymi občanmi druhej zmluvnej strany podľa odsekov 1 a 2. Zoznamy za uplynulý rok si vymenia vždy do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roku.

Článok 9

Vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva podľa tohto Dohovoru nepodlieha žiadnym poplatkom.

Článok 10

1. Zmluvné strany sa dohodli, že pre informáciu dotknutých osôb tento Dohovor po nadobudnutí platnosti sa uverejní v dennej tlači.

2. Tento Dohovor bude sa ratifikovať. Vstúpi v platnosť tridsiateho dňa po výmene ratifikačných listín. Výmena ratifikačných listín sa vykoná v Budapešti.

Tento Dohovor sa spísal vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a maďarskom. Obe znenia majú rovnakú platnosť.

Na dôkaz toho splnomocnenci Dohovor podpísali a opatrili pečaťami.

V Prahe 4. novembra 1960.

Za

Maďarskú ľudovú republiku

J. Marjai v. r.

Za

Československú socialistickú republiku

V. David v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.