| 101 |
| ZÁKONNÉ OPATRENIE |
| Predsedníctva Národného zhromaždenia |
| z 22. septembra 1961 |
| o náhrade mzdy pri vojenskom cvičení |
| Predsedníctvo Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky uznieslo sa podľa čl. 60 ods. 2 Ústavy na tomto zákonnom opatrení: |
|
|
| § 1 |
| (1) Pracovníkovi povolanému na vojenské cvičenie alebo na inú službu v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby (ďalej len „vojenské cvičenie“), ktorého pracovný pomer k podniku v deň nástupu vojenského cvičenia trvá nepretržite aspoň tri mesiace, prislúcha od tohto podniku po čas vojenského cvičenia náhrada mzdy vo výške |
| a) 50 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa nestará o žiadnu osobu, |
| b) 65 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o jednu osobu, |
| c) 90 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o dve osoby, |
| d) 95 % jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa stará o tri alebo viac osôb. |
| (2) Pri priznávaní náhrady podľa odseku 1 písm. b) až d) sa prizerá len na tie osoby, ktoré sú uznávané za osoby vyživované pracovníkom pre účely dane zo mzdy. |
| (3) Pri zmene zamestnania z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov sa posudzuje doba nepretržitého trvania pracovného pomeru podľa rovnakých zásad ako pre platenú dovolenku na zotavenie. |
| (4) Ak pracovník po ukončení jedného druhu služby bezprostredne vykonáva ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa naväzujúca služba z hľadiska nárokov na náhradu mzdy ako pokračovanie predchádzajúcej služby. |
| (5) Po skončení vojenského cvičenia prislúcha pracovníkovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia práce v podniku. |
| § 2 |
| (1) Pracovníkovi povolanému na vojenské cvičenie poskytne podnik v poslednom týždni pred dňom určeným na nástup tohto cvičenia potrebné pracovné voľno tak, aby si pracovník mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa ustanoviť na určené miesto, najviac však jeden deň. |
| (2) Ak má pracovník nastúpiť vojenské cvičenie v mieste tak vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, predlžuje sa mu pracovné voľno o jeden cestovný deň, a ak taká cesta vyžaduje viac ako 18 hodín, o dva cestovné dni. Ak pracovník pracuje v mieste tak vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta tohto bydliska trvá viac ako 6 hodín, prislúcha mu ďalší jeden cestovný deň. |
| (3) Na cestu späť z miesta, kde bol prepustený z vojenského cvičenia, do miesta bydliska, prípadne pracoviska, prislúchajú pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom v odseku 2. |
| (4) Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa predchádzajúcich odsekov prislúcha pracovníkovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ tento čas nepripadá na dni, v ktorých pracovník obvykle nepracuje. |
| § 3 |
| (1) Priemerným zárobkom u pracovníkov pracujúcich v úkolovej mzde, v prostej časovej mzde, v časovej mzde s prémiou alebo s výkonnostným, prípadne osobným príplatkom, sa rozumie hrubý zárobok, z ktorého sa pracovníkovi vypočítala náhrada mzdy pri nástupe jeho poslednej platenej dovolenky na zotavenie, pokiaľ od toho času nedošlo u neho k trvalej zmene základnej mzdy. Ak dôjde k takejto zmene, treba výšku náhrady mzdy znovu určiť, a to podľa rovnakých zásad ako pri výpočte náhrady mzdy po čas dovolenky (§ 11 vyhlášky č. 82/1959 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o platenej dovolenke na zotavenie). Pracovníkovi, ktorý doteraz v podniku platenú dovolenku na zotavenie nemal, poskytne sa náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom ukončenom mzdovom období. |
| (2) Priemerným zárobkom u technicko-hospodárskych pracovníkov, ako aj u vedeckých a výskumných pracovníkov, ktorým sa priznávajú prémie za splnenie prémiových ukazovateľov podľa prémiového poriadku, sa rozumie základný plat, prémie, ktoré by im patrili, ak by pracovali na svojom pracovisku, a prípadná odmena za prácu nadčas, zistená z priemeru odmien za prácu nadčas, vyplatených za dobu rozhodnú pre výpočet priemerného zárobku podľa odseku 1. |
|
|
| Prechodné a záverečné ustanovenia |
| § 4 |
| Pracovníkovi, ktorý nastúpil vojenské cvičenie pred dňom vyhlásenia tohto zákonného opatrenia, prislúcha po čas tohto cvičenia náhrada mzdy podľa doterajších predpisov, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie. |
| § 5 |
| Vláda môže po dobu brannej pohotovosti štátu (§§ 5 až 14 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky) určiť potrebné odchýlky od úpravy vykonanej týmto zákonným opatrením. |
| § 6 |
| Platnosť strácajú ustanovenia §§ 5 a 7 zákona č. 64/1950 Zb. o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 43/1956 Zb. a ustanovenia §§ 4, 6 a 7 vládneho nariadenia č. 131/1950 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov v znení vládneho nariadenia č. 18/1953 Zb., pokiaľ upravujú náhradu mzdy pri vojenskom cvičení. |
| § 7 |
| Toto zákonné opatrenie nadobúda účinnosť 1. septembrom 1961. |
|
|
| Novotný v. r. |
| Fierlinger v. r. |
| Široký v. r. |