| 100 |
| Ústavný zákon z 11. júla 1960 |
| ÚSTAVA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY |
| z 11. júla 1960 |
| Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone: |
|
|
| Prvá hlava |
| SPOLOČENSKÉ ZRIADENIE |
| Čl. 1 |
| Česká a Slovenská Federatívna Republika je demokratický právny štát zložený z Českej republiky a Slovenskej republiky. |
| Čl. 2 |
| (1) Všetka moc v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike patrí pracujúcemu ľudu. |
| (2) Štátnu moc vykonáva ľud zákonodarnými zbormi, ktoré volí, a ľudovým hlasovaním (referendom). |
| (3) Zákonodarné zbory v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú: Federálne zhromaždenie, Česká národná rada a Slovenská národná rada. |
| Čl. 3 |
| (1) Volebné právo do všetkých zákonodarných sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý občan, ktorý dovŕšil 21 rokov. |
| (2) Členovia zákonodarných zborov – poslanci – sú povinní vykonávať svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a najlepšieho presvedčenia; nie sú viazaní príkazmi, ktoré sa týkajú výkonu mandátu. |
| Čl. 10 |
| Nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
| Čl. 11 |
| Vlastnícke právo k pôde a dedičské právo k nej zostávajú nedotknuté. |
| Čl. 12 |
| Výkon vlastníckeho alebo užívacieho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, životné a prírodné prostredie nad nevyhnutne potrebnú mieru. |
| Čl. 13 |
| Štát vytvára podmienky a ustanovuje pravidlá pre rozvoj a ochranu podnikania a hospodárskej súťaže. |
| Čl. 14 |
| Cudzie právnické osoby a cudzinci môžu nadobúdať vlastníctvo a iné majetkové práva a podnikať na území Česko-slovenskej federatívnej republiky za podmienok ustanovených zákonom. Štát im zaručuje rovnocenú ochranu ich vlastníckych a iných majetkových práv ako česko-slovenským občanom a česko-slovenským právnickým osobám. |
| Čl. 15 |
| (1) Česko-slovenská federatívna republika svojou hospodárskou politikou usiluje o rozmnožovanie národného bohatstva, o sociálne spravodlivú spoločnosť a o vytvorenie nevyhnutných podmienok pre slobodný rozvoj osobnosti, rozvoj národov a národností. |
| (2) Štát dbá o vytváranie ekologickej rovnováhy ochranou prírody a starostlivosťou o tvorbu a ochranu zdravého životného prostredia aj o šetrné využívanie prírodných zdrojov. |
| Čl. 16 |
| (1) Všetka kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie sú vedené v duchu vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie. |
| (2) Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili všetkému ľudu. |
| Čl. 17 |
| (1) Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní spravujú právnym poriadkom štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti. |
| (2) Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov, k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie. |
| Siedma hlava |
| MIESTNA SAMOSPRÁVA |
| Čl. 86 |
| (1) Základom miestnej samosprávy je obec. |
| (2) Obec je samosprávnym spoločenstvom občanov. Je právnickou osobou; má vlastný majetok, s ktorým samostatne hospodári. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. |
| (3) O veciach miestnej samosprávy rozhodujú občania na obecných zhromaždeniach alebo referendom alebo prostredníctvom zastupiteľstva obce. |
| (4) Právo voliť členov zastupiteľstva obce je všeobecné, rovné a priame; uskutočňuje sa tajným hlasovaním. |
| (5) Obec vydáva vo veciach miestnej samosprávy všeobecne záväzné vyhlášky. Vyhlášky môže tiež vydávať vo veciach štátnej správy, ak bola na to splnomocnená zákonom. |
| Čl. 87 |
| (1) Obce sa môžu združovať na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu. |
| (2) Hranice obce možno meniť len s jej súhlasom. Podmienky a spôsob vzniku, zániku, rozdelenia alebo zlúčenia obcí ustanovia zákony národných rád. |
| (3) Zákony národných rad ďalej ustanovia najmä |
| a) postavenie, organizáciu a pôsobnosť obcí, |
| b) podmienky výkonu volebného práva a spôsob vykonávania volieb do zastupiteľstiev obcí a ich volebné obdobie, |
| c) prostriedky ochrany práva obcí na miestnu samosprávu, |
| d) ktoré veci sa považujú za veci miestnej samosprávy, |
| e) v ktorých veciach sa obce poverujú výkonom štátnej správy. |
| Ôsma hlava |
| SÚDY A PROKURATÚRA |
| Čl. 97 |
| Súdy a prokuratúra chránia štát, jeho ústavné zriadenie i práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb. |
| Súdy |
| Čl. 98 |
| (1) Súdnictvo vykonávajú nezávislé súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky. |
| (2) Súdmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti štátu tiež vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy. |
| (3) Sídlo Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. |
| (4) Súdmi Českej republiky a Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy a okresné súdy (ďalej len „súdy republík“). |
| (5) Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou pôsobnosťou, ale inak označené. |
| Čl. 99 |
| (1) Najvyšším súdnym orgánom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sleduje právoplatné rozhodnutia najvyšších súdov republík a vojenských súdov a zabezpečuje zákonnosť a jednotnosť rozhodovania medzi republikami a vojenskými súdmi tým, že |
| a) rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov v prípadoch ustanovených zákonom, |
| b) rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam najvyšších súdov republík a všetkých vojenských súdov, proti rozhodnutiam senátov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ tento súd rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, a ďalej proti rozhodnutiam iných orgánov činných v trestnom konaní vo vojenských veciach v prípadoch ustanovených zákonom, |
| c) zaujíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s federálnou pôsobnosťou, |
| d) rozhoduje v iných zákonom ustanovených prípadoch. |
| (2) Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ďalej |
| a) preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak neustanovuje zákon inak, |
| b) rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi jednej republiky a štátnymi notárstvami alebo orgánmi štátnej správy druhej republiky a spory o právomoc medzi súdmi a federálnymi orgánmi štátnej správy; rozhoduje spory o príslušnosť medzi súdmi a medzi súdmi a štátnymi notárstvami a určuje ich príslušnosť v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami, |
| c) rozhoduje o uznaní a vykonateľnosti rozhodnutí cudzozemských súdov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak to vyžaduje zákon alebo medzinárodná zmluva. |
| (3) V Českej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej republiky, v Slovenskej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd republiky dbá o zjednocujúci výklad a zjednocujúce používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov ostatnými súdmi republiky. |
| Čl. 100 |
| (1) V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní prísediaci a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže rozhodovať iba sudca. |
| (2) Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní. |
| (3) Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd. |
| Čl. 101 |
| (1) Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládou Českej republiky a s vládou Slovenskej republiky spravidla v rovnakom počte z občanov Českej republiky a z občanov Slovenskej republiky. Vymenovanie za sudcu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobúda účinnosť schválením oboma snemovňami Federálneho zhromaždenia. Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zo sudcov tohto súdu; ak za predsedu vymenoval občana Českej republiky, vymenuje za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo naopak. |
| (2) Sudcov vojenských súdov vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. |
| (3) Sudcov najvyššieho súdu republiky a ostatných súdov republík vymenúva predsedníctvo príslušnej národnej rady na návrh vlády príslušnej republiky. |
| (4) Sudcovia a prísediaci môžu byť odvolaní, prípadne zbavení svojej funkcie len z dôvodov a spôsobom ustanovenými zákonom. Pre porušenie svojich povinností môžu byť sudcovia odvolaní len na základe právoplatného rozhodnutia kárneho súdu. |
| (5) Podmienky pre výkon funkcie sudcu a prísediaceho, včítane znenia sľubu, ktorého zloženie je predpokladom výkonu funkcie, ustanoví a voľbu prísediacich vojenských súdov upraví zákon Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia upraví tiež dôvody odvolania a podmienky iného zániku funkcie sudcu a funkcie prísediaceho vojenských súdov. Voľbu a odvolanie a podmienky iného zániku funkcie prísediacich okresných a krajských súdov upravia zákony národných rád. |
| Čl. 102 |
| (1) Sudcovia a prísediaci sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine zákonom. |
| (2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu je preň i pre ostatné všeobecné súdy záväzný. |
| (3) Sudcovia a prísediaci sú povinní vykladať právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sú povinní rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo. |
| Prokuratúra |
| Čl. 104 |
| (1) Prokuratúra vykonáva v rozsahu ustanovenom zákonom dozor nad dodržiavaním zákonov a iných právnych predpisov; pri ich porušení robí opatrenia ustanovené zákonom. |
| (2) Prokuratúra Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobí vo veciach obrany a v ďalších veciach, ktoré patria do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; v ostatných veciach pôsobí Prokuratúra Českej republiky a Prokuratúra Slovenskej republiky. |
| (3) Organizáciu Prokuratúry Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, jej úlohy, právomoc a právne pomery prokurátorov a vyšetrovateľov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje zákon Federálneho zhromaždenia. |
| (4) Organizáciu Prokuratúry Českej republiky a Prokuratúry Slovenskej republiky, ich úlohy, právomoc a právne pomery prokurátorov a vyšetrovateľov a právnych čakateľov prokuratúry upravujú zákony národných rád. |
| Čl. 105 |
| Generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva a odvoláva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhnúť, aby ho z funkcie odvolal. |
| Čl. 106a |
| Zprávy o stave socialistickej zákonnosti |
| Federálne zhromaždenie prerokúva správy generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o stave socialistickej zákonnosti. |
|
|
| Deviata hlava |
| VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA |
| Čl. 112 |
| (1) Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením. |
| (2) Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili a dopĺňali. |
|
|
| Novotný v. r. |
| Fierlinger v. r. |
| Široký v. r. |