Vyhláška č. 40/1959 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o zriadení Medzinárodnej organizácie pre legálnu metronómiu

Čiastka 18/1959
Platnosť od 21.07.1959
Účinnosť od 05.08.1959
Redakčná poznámka

Dohodov podľa svojho článku 34 nadobudol účinnosť 28. májom 1958.

40

Vyhláška ministra zahraničných vecí

z 26. júna 1959

o Dohovore o zriadení Medzinárodnej organizácie pre legálnu metronómiu


Na Medzinárodnej konferencii o legálnej metronómii bol 12. októbra 1955 v Paríži dojednaný Medzinárodný dohovor o legálnej metronómii, ktorý podľa svojho článku 34 nadobudol účinnosť 28. májom 1958. Za Československú republiku bol podpísaný 27. decembra 1955.

Vláda schválila Dohovor 21. decembra 1955 a prezident republiky ho ratifikoval 27. októbra 1956.

Okrem Československej republiky tento Dohovor ratifikovali tieto štáty: Dánsko, Fínsko, Francúzsko, India, Juhoslávia, Maďarsko, Monaco, Nórsko, Poľsko, Rakúsko, Sväz sovietskych socialistických republík, Španielsko a Švajčiarsko.

K Dohovoru pristúpili Bulharsko a Taliansko.

Český preklad Dohovoru sa uverejňuje v Prílohe Zbierky zákonov.**)

David v. r.

DOHOVOR

o zriadení Medzinárodnej organizácie pre legálnu metronómiu

Zmluvné štáty tohto Dohovoru, prajúc si vyriešiť na medzinárodnej základni technické a správne veci vyplývajúce z používania meriacich prístrojov a vedomé si dôležitosti koordinácie svojho úsilia o dosiahnutie tohto cieľa, sa dohodli, že založia Medzinárodnú organizáciu pre legálnu metronómiu, ktorá je definovaná takto:

Prvá hlava

Účel organizácie

Článok I

Zriaďuje sa Medzinárodná organizácia pre legálnu metronómiu. Táto organizácia má za úlohu:

1. založiť dokumentačné a informačné stredisko:

- na jednej strane o rôznych národných službách zaoberajúcich sa overovaním a kontrolou meriacich prístrojov, ktoré sú alebo môžu sa podrobiť zákonnej úprave;

- na druhej strane o výške uvedených meriacich prístrojov z hľadiska ich pojatia, konštrukcie a používania;

2. predkladať a vydávať texty právnych predpisov o meracích prístrojoch a ich používaní, platné v rôznych štátoch, so všetkými vysvetlivkami založenými na ústavnom a správnom práve týchto štátov, ktoré sú potrebné na dokonalé pochopenie týchto predpisov;

3. vymedziť všeobecné zásady legálnej metronómie;

4. skúmať za účelom zjednotenia metód a pravidiel otázky legálnej metronómie povahy zákonodarnej a správnej, na riešení ktorých je medzinárodný záujem;

5. vypracovať vzor návrhu zákona a pravidiel týkajúcich sa meracích prístrojov a ich používania;

6. vypracovať návrh vecného organizovania vzoru služby majúcej za úlohu overovanie a kontrolu meriacich prístrojov;

7. určiť znaky a vlastnosti nutné a dostačujúce, ktoré majú mať meracie prístroje, aby ich mohli schváliť členské štáty a aby ich použitie sa mohlo odporúčať na medzinárodnom poli;

8. podporovať styky medzi úradmi pre miery a váhy a ostatnými orgánmi poverenými legálnou metronómiou v každom z členských štátov Organizácie.

Druhá hlava

Ústava Organizácie

Článok II

Členmi Organizácie sú členské štáty tohto Dohovoru.

Článok III

Organizácia zahrnuje:

Medzinárodnú konferenciu pre legálnu metronómiu,

Medzinárodný výbor pre legálnu metronómiu,

Medzinárodný úrad pre legálnu metronómiu, o ktorých sa hovorí ďalej.

Medzinárodná konferencia pre legálnu metronómiu

Článok IV

Konferencia má za úlohu:

1. študovať otázky týkajúce sa cieľov Organizácie a robiť všetky rozhodnutia o nich,

2. zabezpečiť ustavenie riadiacich orgánov poverených vykonávaním prác Organizácie, ako aj voliť členov výboru alebo schvaľovať ich kooptáciu,

3. skúmať a schvaľovať záverečné zprávy o prácach rôznych orgánov pre legálnu metronómiu utvorených podľa tohto Dohovoru.

Konferencia nemá právo sa zaoberať otázkami vlastného zákonodárstva a správy niektorého jednotlivého štátu, ak o to nepožiada výslovne tento štát.

Článok V

Členské štáty tohto Dohovoru sa zúčastnia konferencie ako členovia, sú na nej zastúpené podľa čl. VII a sú podrobené záväzkom určeným Dohovorom.

Nezávisle od členov sa môžu zúčastniť konferencie ako dopisovatelia:

1. štáty alebo územia, ktoré nemôžu alebo si ešte neprajú byť Zmluvnými stranami Dohovoru;

2. medzinárodné združenia zaoberajúce sa činnosťou príbuznou s činnosťou Organizácie.

Dopisovatelia nie sú zastúpení na konferencii, môžu ale na ňu vyslať pozorovateľov s hlasom len poradným. Nemusia platiť členské príspevky ako členské štáty, ale uhradzujú výdavky za poskytnutie služieb, ktoré požadujú, a predplatné za publikácie Organizácie.

Článok VI

Členské štáty sa zaväzujú, že konferencii poskytnú všetkú dokumentáciu, ktorú majú a ktorá by podľa ich názoru pomohla Organizácii úspešne plniť jej úlohu.

Článok VII

Členské štáty vysielajú na schôdzky konferencie najviacej troch oficiálnych zástupcov. Pokiaľ je to možné, jeden z nich má byť vo svojej krajine ešte činným zamestnancom služby pre miery a váhy alebo iného orgánu pre legálnu metronómiu.

Len jeden z nich má hlasovacie právo.

Títo delegáti nemusia mať „plnomocenstvo“, ledaže na požiadanie výboru v osobitných prípadoch a pre presne vymedzené otázky.

Každý štát uhradzuje výdavky spojené so svojím zastúpením na konferencii.

Členovia výboru, ktorí nie sú vyslaní svojou vládou, majú právo zúčastniť sa schôdzok s poradným hlasom.

Článok VIII

Konferencia rozhoduje o odporúčaniach pre spoločný postup členských štátov v oblastiach označených v čl. I.

Rozhodnutia konferencie možno vykonávať len vtedy, ak sa rovná počet prítomných členských štátov najmenej dvom tretinám celkového počtu členských štátov a ak tieto rozhodnutia boli prijaté najmenej štyrmi pätinami odovzdaných hlasov. Počet odovzdaných hlasov sa musí rovnať najmenej štyrom pätinám počtu prítomných členských štátov.

Abstencia, biele alebo neplatné hlasovacie lístky sa nepovažujú za odovzdané hlasy.

Rozhodnutia sa členským štátom bez meškania oznamujú pre informácie, štúdium a odporúčanie.

Tieto štáty sa morálne zaväzujú vykonávať tieto rozhodnutia čo možno najúplnejšie.

Avšak pri každom hlasovaní týkajúcom sa organizácie, riadenia, správy a vnútorného poriadku konferencie, výboru, úradu a každej obdobnej otázky, stačí jednoduchá väčšina, aby príslušné rozhodnutie nadobudlo ihneď účinnosť, pričom minimálny počet prítomných členov a počet odovzdaných hlasov zostáva ten istý ako vyššie. Hlas členského štátu, ktorého delegát zaujíma predsednícke miesto, pri rovnosti hlasov rozhoduje.

Článok IX

Na čas trvania každého zo svojich zasadaní volí konferencia zo seba predsedu a dvoch námestníkov predsedu, ku ktorým sa pripojuje riaditeľ úradu ako sekretár.

Článok X

Konferencia sa schádza aspoň raz za šesť rokov zvolaná predsedom výboru; ak je zaneprázdnený, zvoláva ju riaditeľ úradu, ak ho o to požiada aspoň polovica členov výboru.

Na konci svojich prác určí konferencia miesto a dátum svojho budúceho zasadania alebo tým poverí výbor.

Článok XI

Oficiálnym jazykom Organizácie je francúzsky jazyk. Konferencia môže však pripustiť použitie jedného alebo viacej iných jazykov pre práce a rokovanie.

Medzinárodný výbor pre legálnu metronómiu

Článok XII

Úlohy určené v článku I vykonáva a sleduje Medzinárodný výbor pre legálnu metronómiu, ktorý je pracovným orgánom konferencie.

Článok XIII

Výbor sa skladá najviacej z dvadsiatich členov rôznej štátnej príslušnosti. Týchto členov konferencia zvolí zo štátnych príslušníkov členských štátov, ak súhlasia vlády ich krajiny.

Zvolení členovia musia byť činnými zamestnancami služby zaoberajúcej sa meracími prístrojmi alebo osobnosťami zastávajúcimi činnú úradnú funkciu v oblasti legálnej metronómie.

Prispievajú výboru svojimi skúsenosťami, svojou radou a výsledkami svojej práce, bez toho že by nejakým spôsobom zaväzovali svoju vládu alebo svoj úrad.

Sú volení na šesť rokov a sú znovu voliteľní. Ak ale vyprší ich poverenie v dobe medzi dvoma zasadaniami konferencie, predlžuje sa automaticky až do druhého z týchto zasadaní.

Prestávajú byť členmi výboru, len čo nevyhovujú podmienkam určeným týmto článkom.

Každý člen výboru, ktorý sa nezúčastní dvoch po sebe idúcich zasadaní, bez toho že by sa ospravedlnil alebo dal zastupovať, sa od druhého z týchto zasadaní automaticky považuje, že odstúpil.

Ak nemohla konferencia v chvíli prvého ustavenia výboru zvoliť všetkých jeho členov, alebo ak sa uprázdni miesto v dôsledku úmrtia, demisie, alebo ak vyprší poverenie člena, možno výbor doplniť kooptáciou. Vymenovanie takto kooptovaných členov sa stane definitívnym až po schválení konferencie, ak súhlasia vlády ich krajiny. Ich poverenie vyprší súčasne poverením členov zvolených priamo konferenciou.

Členovia výboru majú z moci svojej funkcie právo sa zúčastniť schôdzok konferencie s hlasom poradným. Môžu byť jedným z delegátov svojej vlády na konferencii.

Predseda môže pozvať na schôdzky výboru s poradným hlasom každú osobu, ktorej pomoc považuje za užitočnú.

Článok XIV

Fyzické osoby vynikajúce v metronomickej vede alebo priemysle, alebo bývalí členovia výboru môžu rozhodnutím tohto výboru dostať titul čestného člena. Môžu sa zúčastniť schôdzok s poradným hlasom.

Článok XV

Výbor volí zo seba predsedu, prvého a druhého námestníka predsedu, ktorí sú volení na šesť rokov a sú znovu voliteľní. Ak ale vyprší ich poverenie v dobe medzi dvoma zasadaniami výboru, predlžuje sa automaticky až do druhého z týchto zasadaní. Riaditeľ úradu sa k nim pripojuje ako tajomník.

Výbor môže poveriť predsedu niektorými svojimi funkciami.

Predseda plní úlohy, ktoré mu zveruje výbor a nahradzuje výbor pri naliehavých rozhodnutiach. Oznamuje tieto rozhodnutia členom výboru a v čo najkratšom čase im o tom podáva zprávu.

Ak sa naskytnú otázky spoločného záujmu pre výbor i pre príbuzné organizácie, predseda zastupuje výbor u týchto organizácií.

V prípade neprítomnosti, zaneprázdnenia, vypršania poverenia, demisie alebo úmrtia predsedu, vykonáva zatiaľ jeho funkciu prvý námestník predsedu.

Článok XVI

Výbor sa schádza najmenej každé dva roky a zvoláva ho jeho predseda; ak je zaneprázdnený, zvoláva ho riaditeľ úradu, ak ho o to požiada aspoň polovica členov výboru.

Ak niet osobitného dôvodu, konajú sa obvykle zasadania v krajine, kde sídli úrad.

Informačné schôdzky sa však môžu konať na území rôznych členských štátov.

Článok XVII

Členovia výboru, ktorí sa nemôžu zúčastniť schôdzky, môžu poveriť svojím hlasom jedného zo svojich kolegov, ktorý sa tak stáva ich zástupcom. V tomto prípade nesmie ten istý člen kumulovať so svojím hlasom viacej než dva iné hlasy.

Rozhodnutia sú platné jedine vtedy, ak sa rovná počet prítomných a zastúpených najmenej trom štvrtinám počtu osobností zvolených alebo kooptovaných za členov výboru a ak návrh bol prijatý aspoň štyrmi pätinami odovzdaných hlasov. Počet odovzdaných hlasov sa musí rovnať aspoň štyrom pätinám počtu prítomných a zastúpených na zasadaní.

Abstencia, biele alebo neplatné lístky sa nepovažujú za odovzdané hlasy.

V dobe medzi zasadaniami a v niektorých osobitných prípadoch môže výbor konať písomne.

Rozhodnutia prijaté týmto spôsobom sú platné, ak všetci členovia výboru boli vyzvaní, aby vyjadrili svoje stanovisko a ak rozhodnutia sú schválené jednohlasne všetkými odovzdanými hlasmi, pod podmienkou, že počet odovzdaných hlasov sa rovná najmenej dvom tretinám zvolených alebo kooptovaných členov.

Abstencia, biele alebo neplatné lístky nie sú považované za odovzdané hlasy. Nezodpovedanie otázky v lehote určenej predsedom sa považuje za abstenciu.

Článok XVIII

Výbor zveruje príslušným službám členských štátov, s ich výslovným predbežným súhlasom, štúdium osobitných otázok, výskumné bádanie a laboratórne práce. Ak sú tieto úlohy spojené s nejakými výdavkami, určí dohoda, do akej výšky sa budú tieto výdavky kryť Organizáciou.

Riaditeľ úradu koordinuje a zhromažďuje všetky práce.

Výbor môže zveriť dočasne alebo stále určité úlohy pracovným skupinám alebo technickým či právnym znalcom, spravujúcim sa pokynmi, ktoré sám určí. Ak sú tieto úlohy spojené s nejakými odmenami a náhradami, výbor určí ich výšku.

Riaditeľ úradu vykonáva funkciu sekretariátu týchto pracovných skupín alebo skupín znalcov.

Medzinárodný úrad pre legálnu metronómiu

Článok XIX

Za chod konferencie a výboru zodpovedá Medzinárodný úrad pre legálnu metronómiu, ktorý je postavený pod vedenie a kontrolu výboru.

Úrad má za úlohu pripravovať schôdzky konferencie a výboru, nadväzovať spojenie medzi rôznymi členmi týchto orgánov a udržiavať styky s členskými štátmi alebo s dopisovateľmi a ich príslušnými službami.

Má taktiež za úlohu vykonávať štúdie a práce uvedené v článku I, ako aj vyhotovovať zápisnice a vydávať buletín, ktorý sa zadarmo zasiela členským štátom.

Je dokumentačným a informačným strediskom ako sa ustanovuje v čl. I.

Výbor a úrad zabezpečujú vykonanie rozhodnutí konferencie.

Úrad nekoná ani výskumné bádanie, ani laboratórne práce. Môže ale mať demonštračné siene náležite zariadené pre preskúmavanie spôsobu konštrukcie a chodu určitých prístrojov.

Článok XX

Úrad má svoje administratívne sídlo vo Francúzsku.

Článok XXI

Personál úradu zahrnuje riaditeľa s jeho spolupracovníkmi, ktorých vymenúva výbor, ako aj stálych alebo dočasných úradníkov a zamestnancov prijímaných riaditeľom.

Personál úradu a prípadne experti, o ktorých hovorí čl. XVIII, sú odmeňovaní. Dostávajú plat či mzdu alebo odmenu, ktorej výšku určí výbor.

Postavenie riaditeľa, jeho spolupracovníkov, úradníkov alebo zamestnancov určuje výbor, hlavne pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa prijímania, práce, disciplíny a penzie.

Vymenúvanie, prepúšťanie alebo odvolanie úradníkov a zamestnancov úradu vykonáva riaditeľ, s výnimkou jeho spolupracovníkov vymenovaných výborom, ktorí môžu byť predmetom týchto opatrení len z rozhodnutia výboru.

Každý členský štát vymenúva v svojej krajine jedného zo svojich zamestnancov, ktorý bude poverený udržiavať stály styk s úradom a zhromažďovaním všetkých štúdijných otázok. V krajinách, ktoré majú medzi svojimi štátnymi príslušníkmi člena výboru, táto osobnosť môže byť súčasne poverená zhora uvedeným stykom.

Článok XXII

Riaditeľ vedie chod úradu pod kontrolou a podľa smerníc výboru, ktorému je zodpovedný, a ktorému je povinný predložiť na každom riadnom zasadaní zprávu o činnosti.

Riaditeľ inkasuje príjmy, pripravuje rozpočet, zodpovedá za všetky výdavky osobné a vecné a poukazuje ich na výplatu, spravuje peňažné fondy.

Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom konferencie a výboru.

Článok XXIII

Vlády členských štátov vyhlasujú, že úrad je uznaný za verejne prospešný, že je právnickou osobou a že všeobecne požíva výsady a výhody obvykle priznávané medzivládnym inštitúciám zákonodarstvom platným v každom z členských štátov.

Tretia hlava

Finančné ustanovenia

Článok XXIV

Konferencia rozhoduje pre finančné obdobie rovnajúce sa dobe medzi jej zasadaniami:

- o úhrnnej výške úverov nutných na krytie výdavkov spojených s chodom Organizácie;

- o ročnej výške úverov, ktoré sa majú uložiť ako rezerva na úhradu mimoriadne nutných výdavkov a aby sa zabezpečilo vykonávanie rozpočtu v prípade nedostatočných príjmov. Úvery sú vyčíslené v zlatých frankoch. Parita medzi zlatým frankom a frankom francúzskym je parita určená Banque de France.

V priebehu finančného obdobia môže sa výbor, ak to uzná za nutné, obrátiť na členské štáty so žiadosťou o zvýšenie úverov, aby mohol zabezpečiť vykonávanie úloh Organizácie alebo čeliť zmeneným hospodárskym podmienkam.

Ak po uplynutí finančného obdobia sa konferencia ešte nezišla alebo ak sa právoplatne neuzniesla, finančné obdobie sa predĺži do nasledujúceho platného zasadania. Úvery pôvodne pridelené sa úmerne zvýšia na dobu tohto predĺženia.

Po dobu finančného obdobia určí výbor v medziach pridelených úverov výšku prevádzkových výdavkov týkajúcich sa rozpočtového obdobia medzi zasadaniami. Kontroluje ukladanie pohotových fondov.

Ak do uplynutia rozpočtového obdobia sa výbor nezišiel alebo ak sa právoplatne neuzniesol, predseda a riaditeľ úradu rozhodujú o predĺžení celého končiaceho rozpočtu alebo jeho časti až do budúceho platného zasadania.

Článok XXV

Riaditeľ úradu je oprávnený vo vlastnej pôsobnosti prijímať záväzky a vyrovnávať prevádzkové výdavky Organizácie.

Je oprávnený:

- vyrovnávať mimoriadne výdavky,

- vyberať z rezervných úverov sumy potrebné na to, aby sa zabezpečilo vykonávanie rozpočtu v prípade nedostačujúcich príjmov len s predchádzajúcim súhlasom predsedu výboru.

Rozpočtové prebytky zostávajú použiteľné po celé finančné obdobie.

Rozpočtové hospodárstvo vedené riaditeľom sa predkladá výboru, ktorý ho na každom zo svojich zasadaní preveruje.

Po uplynutí finančného obdobia predkladá výbor účtovnú uzávierku na kontrolu konferencii.

Konferencia určuje spôsob použitia rozpočtových prebytkov. Úhrn týchto prebytkov sa môže použiť na zníženie príspevkov členských štátov alebo sa môže pripísať k rezervným fondom.

Článok XXVI

Výdavky Organizácie sa uhradzujú:

1. ročnými príspevkami členských štátov.

Celková výška príspevkov na jedno finančné obdobie sa určuje podľa výšky úverov schválených konferenciou s prihliadnutím k odhadu príjmov z nižšie uvedených položiek 2 až 5.

Za účelom určenia príslušných podielov sú členské štáty rozdelené na štyri triedy podľa celkového počtu obyvateľov materskej krajiny a územia, o ktorých vyhlásili, že ich zastupujú:

Trieda I počet obyvateľstva menší alebo rovnajúci sa 10 miliónom.

Trieda II počet obyvateľstva od 10 miliónov do 40 miliónov včítane.

Trieda III počet obyvateľstva od 40 miliónov do 100 miliónov včítane.

Trieda IV počet obyvateľstva presahujúci 100 miliónov.

Počet obyvateľstva sa zaokruhľuje dole na celé milióny.

Ak v niektorom štáte je stupeň používania meracích prístrojov zreteľne nižší, než je všeobecný priemer, potom tento štát môže požiadať o zaradenie do nižšej triedy, než do ktorej by náležal počtom svojho obyvateľstva.

Podľa tried podiely sú 1, 2, 4 a 8.

Príspevkový podiel členského štátu sa rovnomerne rozdelí na všetky roky finančného obdobia, aby sa určil ročný príspevok.

Aby sa mohol vytvoriť ihneď od začiatku zabezpečovací fond určený na vyrovnanie fluktuácie pri inkase príjmov, členské štáty zložia preddavky na budúce ročné príspevky. Výšku týchto preddavkov, ako aj ich trvanie, určí konferencia.

Ak do uplynutia finančného obdobia sa konferencia nezišla alebo právoplatne neuzniesla, platenie ročných príspevkov sa predlžuje v rovnakej výške až do platného zasadania konferencie;

2. výnosom z predaja publikácií a výnosom z poskytovania služieb dopisovateľom;

3. výnosom plynúcim z uloženia súm tvoriacich pokladničnú hotovosť;

4. príspevkami na bežné finančné obdobie a vstupnými poplatkami nových členských štátov - spätne platenými príspevkami a vstupnými poplatkami znovu prijatých členských štátov

- dodatočne zaplatenými príspevkami členských štátov, ktoré po prerušení znovu platia príspevky;

5. subvenciami, úpismi, darmi, odkazmi a rôznymi príjmami.

Na vykonanie osobitných prác môžu niektoré členské štáty poskytnúť mimoriadne subvencie. Tieto nebudú zahrnuté vo všeobecnom rozpočte a budú sa zúčtovať na osobitných účtoch.

Výška ročných príspevkov je určená v zlatých frankoch. Sú platené vo francúzskych frankoch alebo v akejkoľvek inej zameniteľnej mene. Parita medzi zlatým frankom a francúzskym frankom je určená Banque de France, pričom sa používa kurz platný v deň platenia.

Príspevky sa platia na začiatku roku riaditeľovi úradu.

Článok XXVII

Výbor vypracuje finančný poriadok na základe všeobecných predpisov stanovených vo vyššie uvedených čl. XXIV až XXVI.

Článok XXVIII

Štát, ktorý sa stane členom Organizácie v priebehu jedného z období určených čl. XXXVI, je zaviazaný až do uplynutia toho obdobia a je od svojho prístupu podrobený tým istým povinnostiam, ako už jestvujúci členovia.

Nový členský štát sa stáva spolumajiteľom imania Organizácie a z tohto titulu je povinný zaplatiť vstupný poplatok, ktorého výšku určí konferencia.

Výška jeho ročného príspevku sa vypočíta, ako keby pristúpil 1. januára roku nasledujúceho po uložení listiny o prístupe alebo ratifikácii. Výška príspevku pre bežný rok sa rovná toľkým dvanástinám príspevku, koľko zostáva mesiacov na zaplatenie. Tento príspevok nemení nijako výšku príspevkov, určených z titulu bežného roku pre iných členov.

Článok XXIX

Každý členský štát, ktorý nezaplatí príspevky po tri po sebe idúce roky, je z úradnej moci považovaný za vystúpeného a vyčiarkne sa z listiny členských štátov.

Ak sú ale niektoré členské štáty dočasne v obťažnej finančnej situácii a následkom toho nemôžu plniť svoje záväzky, preskúma ich situáciu konferencia, ktorá v niektorých prípadoch môže povoliť platobné lehoty alebo odklad.

Nedostatočný príjem vzniknutý vyčiarknutím členského štátu sa nahradzuje výberom z rezervných fondov zriadených podľa čl. XXIV.

Členské štáty, ktoré dobrovoľne vystúpili a členské štáty, ktoré boli vyhlásené za vystúpené z moci úradnej, strácajú spolumajiteľské právo na celkové imanie Organizácie.

Článok XXX

Členský štát, ktorý dobrovoľne vystúpil, môže byť znovu prijatý na jednoduché požiadanie. Je ale považovaný za nový členský štát, a ak uplynulo viacej ako päť rokov od jeho vystúpenia, vyžaduje sa vstupný príspevok.

Členský štát, ktorý je vyhlásený z úradnej moci za vystúpeného, môže byť znovu prijatý na jednoduché požiadanie s výhradou, že zaplatí príspevky nezaplatené v čase svojho vyčiarknutia. Tieto spätne platené príspevky sa počítajú na základe výšky príspevkov v rokoch pred jeho opätovným prijatím. Tento štát je potom považovaný za nový členský štát, ale vstupný príspevok je počítaný so zreteľom na predchádzajúce príspevky v pomere určenom konferenciou.

Článok XXXI

V prípade rozpustenia Organizácie sa aktíva, s výhradou každej dohody, na ktorej sa zhodnú členské štáty, ktorých členské príspevky sú v dobe rozpustenia zaplatené, a s výhradou zmluvných alebo nadobudnutých práv personálu v činnej službe alebo v penzii, rozdelia medzi členské štáty v pomere k úhrnnej výške ich skorších príspevkov.

Štvrtá hlava

Všeobecné ustanovenia

Článok XXXII

Tento Dohovor zostáva otvorený na podpis až do 31. decembra 1955 na Ministerstve zahraničných vecí Francúzskej republiky.

Bude ratifikovaný.

Ratifikačné listiny sa uložia u vlády Francúzskej republiky, ktorá oznámi každému signatárskemu štátu dátum uloženia.

Článok XXXIII

Štáty, ktoré nepodpíšu Dohovor, môžu k nemu pristúpiť po uplynutí lehoty určenej čl. XXXII.

Prístupné listiny sa uložia u vlády Francúzskej republiky, ktorá oznámi dátum tohto uloženia všetkým signatárnym a pristupujúcim vládam.

Článok XXXIV

Tento Dohovor vstúpi do účinnosti tridsať dní po uložení šestnástej ratifikačnej alebo prístupnej listiny.

Vstúpi do účinnosti pre každý štát, ktorý ho ratifikuje alebo k nemu pristúpi po tomto dátume, tridsať dní po uložení jeho ratifikačnej alebo prístupnej listiny.

Vláda Francúzskej republiky oznámi každej zo Zmluvných strán dátum, kedy Dohovor vstúpi v účinnosť.

Článok XXXV

Každý štát môže v chvíli podpisu, ratifikácie alebo v každom inom čase oznámiť adresovaním vláde Francúzskej republiky, že tento Dohovor sa vzťahuje na všetky alebo na časť územia, ktoré zastupuje na medzinárodnom poli.

Tento Dohovor sa bude vzťahovať na jedno či viacej území označených v oznámení, od tridsiateho dňa po dátume, keď vláda Francúzskej republiky dostala oznámenie.

Vláda Francúzskej republiky upovedomí o tomto oznámení ostatné vlády.

Článok XXXVI

Tento Dohovor sa uzaviera na obdobie dvanásť rokov od jeho prvého vstupu v účinnosť.

Zostane naďalej v účinnosti po dobu šesť rokov a vždy ďalších šesť rokov pre Zmluvné strany, ktoré ho nevypovedali aspoň šesť mesiacov pred uplynutím tohto obdobia.

Výpoveď sa vykonáva písomným oznámením adresovaným vláde Francúzskej republiky, ktorá o tom upovedomí Zmluvné strany.

Článok XXXVII

Organizácia môže byť rozpustená z rozhodnutia konferencie, ak majú delegáti v chvíli hlasovania „plnomocenstvo“ na tento účel.

Článok XXXVIII

Ak sa zníži počet Zmluvných strán tohto Dohovoru na menej než šestnásť, konferencia sa poradí s členskými štátmi o tom, či sa má považovať Dohovor za neúčinný.

Článok XXXIX

Konferencia môže odporúčať Zmluvným stranám zmeny v tomto Dohovore.

Každá Zmluvná strana prijímajúca zmenu oznámi jej prijatie písomne vláde Francúzskej republiky, ktorá upovedomí ostatné Zmluvné strany o tom, že dostala oznámenie o prijatí.

Zmena vstúpi v účinnosť tri mesiace po tom, čo vláda Francúzskej republiky dostane od všetkých Zmluvných strán oznámenie o prijatí. Len čo je zmena takto prijatá všetkými Zmluvnými stranami, oznámi to vláda Francúzskej republiky všetkým ostatným Zmluvným stranám, ako aj signatárnym vládam a súčasne ich upovedomí o dátume ich vstupu v účinnosť.

Len čo zmena vstúpi v účinnosť, žiadna vláda nemôže ratifikovať tento Dohovor alebo k nemu pristúpiť, bez toho, že by súčasne neprijala túto zmenu.

Článok XL

Tento Dohovor je vyhotovený vo francúzskom jazyku v jedinom origináli, ktorý je uložený v archíve vlády Francúzskej republiky, ktorá vydá všetkým signatárnym a pristupujúcim vládam overené odpisy zhodujúce sa s originálom.

Poznámky pod čiarou

**) Tu sa vyhlasuje slovenský preklad v Prílohe Zbierky zákonov na str. 32.