Zákon č. 38/1959 Zb.Zákon o úprave niektorých nárokov a záväzkov medzi československými a poľskými osobami

Čiastka 18/1959
Platnosť od 21.07.1959
Účinnosť od 21.07.1959

38

Zákon

z 8. júla 1959

o úprave niektorých nárokov a záväzkov medzi československými a poľskými osobami

Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


§ 1

(1) Nároky československého štátu a československých právnických osôb proti poľskému štátu, poľským právnickým osobám, ústavom, základinám a poľským fyzickým osobám a nároky československých fyzických osôb proti poľskému štátu, poľským právnickým osobám, ústavom a základinám, pokiaľ sa považujú za skoncované podľa Dohody medzi Československou republikou Poľskou ľudovou republikou o skoncovaní nevybavených majetkových otázok, vyhlásenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 4/1959 Zb. (ďalej len „Dohoda“), a pokiaľ už podľa Dohody nezanikli, zanikajú 9. januárom 1959.

(2) Vláda sa splnomocňuje stanoviť zásady, v ktorých prípadoch, najmä za ktoré druhy zaniknutých nárokov (odsek 1) a v akej výške sa poskytne náhrada osobám strativším nároky, prípadne ich právnym nástupcom. Zákonným dedičom, ktorí nepatria k okruhu osôb uvedených v §§ 526 až 532 Obč. zák., sa však náhrada neposkytne; pritom je nerozhodné, kedy poručiteľ zomrel a akú mal štátnu príslušnosť.

§ 2

(1) Nároky poľského štátu a poľských právnických osôb, ústavov a základín proti československému štátu a československým právnickým a fyzickým osobám, ako aj majetok poľských fyzických osôb a ich nároky proti československému štátu a československým právnickým osobám, pokiaľ sa považujú podľa Dohody za skoncované a pokiaľ už podľa nej na československý štát neprešli, prechádzajú na československý štát 9. januárom 1959.

(2) Dlžníci sú prechodom nárokov podľa ustanovenia odseku 1 oslobodení od povinnosti plniť svoje záväzky doterajším veriteľom a sú povinní plniť ich československému štátu. Vláda môže určiť, ktoré z nárokov, ktoré prešli alebo prechádzajú na československý štát, sa nemajú vymáhať.

§ 3

Ministerstvo financií v rámci zásad stanovených vládou upraví podmienky, za ktorých československý štát prevezme od československých osôb poľské cenné papiere uvedené v čl. 6 Dohody.

§ 4

Rozhodovať vo veciach, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2 ods. 1 a § 3 prislúcha Ministerstvu financií alebo orgánu ním poverenému; o konaní v týchto veciach platí vládne nariadenie č. 20/1955 Zb. o konaní vo veciach správnych (Správny poriadok).

§ 5

Ministerstvo financií určí podrobnosti na vykonanie zákona a Dohody, najmä za akých podmienok sa náhrada poskytne (§ 1 ods. 2), ako aj o zániku nároku na náhradu.


§ 6

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.


Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Široký v. r.

Dolanský v. r.

Kopecký v. r.

Barák v. r.

Inž. Šimůnek v. r.

Inž. Jankovcová v. r.

Dr. Kyselý v. r.

Plojhar v. r.

Dr. Šlechta v. r.

David v. r.

Ďuriš v. r.

Krajčír v. r.

Krosnář v. r.

Generálplukovník Lomský v. r.

Machačová v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Poláček v. r.

Štrougal v. r.

Uher v. r.

Beran v. r.

Jonáš v. r.

Dr. Kahuda v. r.

Reitmajer v. r.

Dr. Škoda v. r.

Dr. Vlasák v. r.

Brabec v. r.

Inž. Černý v. r.

Dr. Neuman v. r.

Ouzký v. r.

Pospíšil v. r.

Inž. Púčik v. r.