Vyhláška č. 47/1958 Zb.Vyhláška o Dohovore medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom

(v znení č. 71/1981 Zb., 436/2006 Z. z.)

Čiastka 18/1958
Platnosť od 28.08.1958
Účinnosť od 26.05.2006
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 10 Dohovor nadobudol účinnosť 21. júla 1958.

47

Vyhláška ministra zahraničných vecí

z 8. augusta 1958

o Dohovore medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom


Dňa 5. októbra 1957 bol v Prahe dojednaný Dohovor medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom.

Národné zhromaždenie prejavilo s Dohovorom súhlas 16. apríla 1958 a prezident republiky ho ratifikoval 30. júna 1958. Ratifikačné listiny boli vymenené v Moskve 21. júla 1958.

Vo vzťahu medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou skončila platnosť tento dohovor výmenou nót z 26. mája 2006 (oznámenie č. 436/2006 Z. z.).

Podľa svojho článku 10 Dohovor nadobudol účinnosť 21. júla 1958.

České znenie Dohovoru sa vyhlasuje v Prílohe Zbierky zákonov.*)

David v. r.

DOHOVOR

medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom

Prezident Československej republiky a Prezídium Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík,

majú na zreteli, že sa vyskytuje určitý počet osôb, ktoré každá zo Zmluvných strán podľa svojho zákonodarstva považuje za svojich občanov,

a správajúc sa prianím odstrániť prípady dvojakého štátneho občianstva tým spôsobom, že si dotyčné osoby zvolia štátne občianstvo na základe dobrovoľnosti,

rozhodli sa uzavrieť tento Dohovor a vymenovali na ten účel svojich splnomocnencov:

prezident Československej republiky

Dr. Antonína Gregora, I. námestníka ministra zahraničných vecí,

Prezídium Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych socialistických republík

I. T. Grišina, mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SSSR v Československej republike,

ktorí si vymenili plnomocenstvá, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, a dohodli sa takto:

Článok 1

Osoby, ktoré obidve Zmluvné strany považujú na základe svojho zákonodarstva za svojich občanov, môžu si podľa tohto Dohovoru zvoliť štátne občianstvo jednej alebo druhej Zmluvnej strany.

Článok 2

Osoby, na ktoré sa tento Dohovor vzťahuje, ktoré žijú na území jednej zo Zmluvných strán a ktoré si chcú zvoliť štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, podajú o tom vyhlásenie zastupiteľskému úradu tejto druhej Zmluvnej strany.

Uvedené osoby, ktoré žijú na území tretieho štátu, podajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva zastupiteľskému úradu štátu, ktorého štátne občianstvo si chcú zvoliť.

Na podanie vyhlásenia o zvolení štátneho občianstva sa určuje lehota jedného roku odo dňa, keď tento Dohovor vstúpi v účinnosť.

Článok 3

Vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva podávajú plnoleté osoby. Za plnoleté osoby sa podľa tohto Dohovoru považujú osoby, ktoré dovŕšili 18 rokov alebo osoby mladšie, ak vstúpili do manželstva.

Článok 4

Štátne občianstvo maloletých detí sa spravuje štátnym občianstvom rodičov, ak majú oba rodičia podľa tohto Dohovoru to isté štátne občianstvo alebo ak žije iba jeden z rodičov.

Ak má alebo si zvolí jeden z rodičov štátne občianstvo jednej Zmluvnej strany a druhý má alebo si zvolí štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, štátne občianstvo ich maloletých detí, majúcich dvojaké štátne občianstvo určuje sa dohodou rodičov, vyjadrenou ich spoločným vyhlásením. Ak nedôjde k takejto dohode, deti si ponechajú štátne občianstvo Zmluvnej strany, na území ktorej žijú v deň uplynutia ročnej lehoty uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru.

Maloleté deti majúce dvojaké štátne občianstvo, ktorých jeden z rodičov žije na území jednej Zmluvnej strany a druhý na území druhej Zmluvnej strany, ponechajú si štátne občianstvo toho z rodičov, ktorý ich má vo výchove, ak o tom nedošlo k inej dohode medzi rodičmi.

Maloleté deti, ktoré majú dvojaké štátne občianstvo a žijú na území tretieho štátu, v prípade, že o ich štátnom občianstve nedôjde medzi rodičmi k dohode, ponechajú si štátne občianstvo Zmluvnej strany, kde mali ony alebo ich rodičia trvalé bydlisko pred odchodom za hranice.

Maloleté deti, ktorých rodičia buď zomreli alebo majú neznámy pobyt, ponechajú si štátne občianstvo Zmluvnej strany, na území ktorej žijú v deň skončenia ročnej lehoty uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru.

Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 14 rokov, môžu si podaním vyhlásenia zvoliť štátne občianstvo jednej zo Zmluvných strán, ak budú chcieť, aby sa voči nim nepoužili vyššie uvedené ustanovenia tohto článku.

Článok 6

Každá zo Zmluvných strán poskytne druhej Zmluvnej strane najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí lehoty uvedenej v článku 2 zoznamy osôb, ktoré si podľa tohto Dohovoru zvolili jej štátne občianstvo.

Článok 7

Osoby, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, budú sa považovať výhradne za štátnych občanov tej Zmluvnej strany, ktorej štátne občianstvo si zvolili.

Osoby, ktoré vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva nepodajú v priebehu lehoty určenej článkom 2 tohto Dohovoru, budú sa považovať výhradne za občanov Zmluvnej strany, na území ktorej žijú.

Osoby s dvojakým štátnym občianstvom žijúce na území tretieho štátu a ktoré v priebehu lehoty uvedenej v článku 2 tohto Dohovoru nepodajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva, budú sa považovať za občanov Zmluvnej strany, na území ktorej mali pred odchodom za hranice trvalé bydlisko.

Článok 8

Osoby, ktoré budú žiť na území jednej Zmluvnej strany po tom, čo si zvolili podľa tohto Dohovoru štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, budú v postavení cudzincov.

Článok 9

Vyhlásenia o zvolení štátneho občianstva podľa tohto Dohovoru nepodliehajú nijakým poplatkom.

Článok 10

Zmluvné strany sa dohodli, že pre informáciu dotyčných osôb sa tento Dohovor uverejní v periodickej tlači Zmluvných strán, len čo vstúpi v účinnosť.

Tento Dohovor sa bude ratifikovať a vstúpi v účinnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ku ktorej dôjde v Moskve.

Spísané v Prahe 5. októbra 1957 vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom a ruskom, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť.

Z plnomocenstva

prezidenta Československej republiky

Dr. A. Gregor v. r.

Z plnomocenstva

Prezídia Najvyššieho sovietu Sväzu sovietskych

socialistických republík

I. T. Grišin v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenské znenie v Prílohe Zbierky zákonov na str. 60.