Vyhláška č. 50/1956 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Medzinárodnom dohovore nahradzujúcom Dohovor o Medzinárodnom chladiarenskom ústave, dojednaný 21. júna 1920 a pozmenený 31. mája 1937, dojednanom 1. decembra 1954 v Paríži

Čiastka 26/1956
Platnosť od 24.10.1956
Účinnosť od 08.11.1956
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku XXXIV nadobudol teda účinnosť pre Československú republiku 27. marca 1956.

50

Vyhláška ministra zahraničných vecí

zo 16. júna 1956

o Medzinárodnom dohovore nahradzujúcom Dohovor o Medzinárodnom chladiarenskom ústave, dojednaný 21. júna 1920 a pozmenený 31. mája 1937, dojednanom 1. decembra 1954 v Paríži


V Paríži bol 1. decembra 1954 dojednaný Medzinárodný dohovor nahradzujúci Dohovor o Medzinárodnom chladiarenskom ústave dojednaný 21. júna 1920 a pozmenený 31. mája 1937.

Prezident republiky ratifikoval tento dohovor 31. januára 1956 a ratifikačná listina bola 27. marca 1956 uložená u francúzskej vlády. Podľa svojho článku XXXIV nadobudol teda účinnosť pre Československú republiku 27. marca 1956.

Český preklad tohto dohovoru sa vyhlasuje ako samostatná časť Prílohy Zbierky zákonov.*)

David v. r.

(Preklad)

Medzinárodný dohovor nahradzujúci Dohovor o Medzinárodnom chladiarenskom ústave dojednaný 21. júna 1920 a pozmenený 31. mája 1937

Vlády členských krajín Medzinárodného chladiarenského ústavu,

predpokladajúc, že sa veda o nízkych teplotách neustále rozvíja, otvárajúc nové výhľady na pokrok a blahobyt,

predpokladajúc, že sa užívanie umelého chladenia rozširuje na nové oblasti,

predpokladajúc, že výmena potravín podliehajúcich skaze medzi rôznymi národmi zemegule vzrastá, umožňujúc tak účinnejšiu a účinnejšiu medzinárodnú solidaritu z hľadiska výživy, avšak vyvolávajúc potrebu významnejších chladiacich prostriedkov pre zaobchádzanie s týmito potravinami a pre ich konzervovanie,

predpokladajúc, že Dohovor o zriadení Medzinárodného chladiarenského ústavu dojednaný 21. júna 1920 a pozmenený 31. mája 1937 nezodpovedá úplne požiadavkám povahy vedeckej a technickej, vyvolaným týmto stavom, ani dnešným pomerom hospodárskym,

dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Časť I

Účel-Názov-Sídlo-Pôsobnosť

Článok I

Účel, názov a sídlo

(1) Zmluvné strany dojednávajú, že budú tesne spolupracovať pre štúdium vedeckých a technických problémov týkajúcich sa chladenia a pre rozvoj používania chladenia, ktoré zvyšuje blahobyt ľudí.

(2) Zaväzujú sa preto, že budú udržiavať a vydržiavať Medzinárodný chladiarenský ústav (ďalej len „Ústav"), ktorého sídlo je v Paríži.

Článok II

Pôsobnosť

Účelom Ústavu je, aby na medzinárodnom poli vo všetkom, čo sa vzťahuje na štúdium chladenia, na výrobu chladu a na užívanie chladenia:

a) napomáhal v rôznych členských krajinách rozvoj vedeckého výskumu a podporoval technické a hospodárske štúdie v meradle národnom i medzinárodnom;

b) zhromažďoval vedecké, technické a hospodárske informácie a dokumenty, ako i texty zákonov a predpisov;

c) napomáhal vyučovanie vied a techniky a ich popularizáciu;

d) uverejňoval všetky dokumenty a štúdie, ktorých rozšírenie môže byť užitočné;

e) napomáhal rozvoj používania chladenia, a to najmä v oblasti poľnohospodárstva a výživy, v odbore priemyslovom a v oblasti hygieny a zdravotníctva;

f) predkladal vládam a medzinárodným organizáciám odporúčanie a najmä navrhoval opatrenie na zlepšovanie a zjednocovanie právnej úpravy;

g) bol v styku s národnými a medzinárodnými združeniami, ktoré majú záujem na zabezpečenie jeho akčného programu;

h) organizoval Medzinárodné zjazdy;

i) a vôbec vykonával všetky opatrenia na podporu myšlienky a používania chladenia.

Časť II

Členovia

Článok III

Členské krajiny, prístupy

Členmi Ústavu sú ako členské krajiny, požívajúce práva a podrobené povinnostiam vymedzeným týmto dohovorom:

a) zmluvné štáty;

b) územie, ktoré tieto štáty určili pri podpise tohto dohovoru a ktoré sú uvedené na pripojenom zozname;

c) štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi tohto dohovoru, ak k spomenutému dohovoru pristúpia a ak sa Výkonný výbor uznesie na ich prijatí;

d) územia, ktoré nie sú uvedené na zozname vyššie určenom, ak zmluvné štáty zodpovedné za ich medzinárodné styky o tom upovedomia Ústav a ak sa Výkonný výbor uznesie na ich prijatí.

Článok IV

Skupiny členských krajín

(1) Aby sa členským krajinám umožnila účasť na činnosti Ústavu podľa významu ich hospodárstva a podľa záujmu, ktorý majú na problémoch chladenia, určí sa šesť skupín členských krajín; tieto skupiny sa vyznačujú najmä výškou peňažných príspevkov, počtom hlasov pri konaniach a počtom publikácií, ktoré členské krajiny dostávajú zadarmo.

(2) Každá členská krajina určuje skupinu, do ktorej si praje byť zaradená.

Článok V

Výstupy a zmeny skupiny

Každá členská krajina má právo vystúpiť z Ústavu alebo prestúpiť do nižšej skupiny, ak to oznámi aspoň jeden rok vopred. Prestúpenie do skupiny vyššej možno vykonať kedykoľvek úhradou doplnku príslušného príspevku.

Článok VI

Zastúpenie zariadením alebo združením

Členské krajiny sa pod vlastnou zodpovednosťou budú môcť v právach a povinnostiach voči Ústavu dať úplne alebo čiastočne zastupovať spôsobilými zariadeniami alebo združeniami.

Článok VII

Styk s národnými združeniami

Každá členská krajina usiluje pridružiť k prácam Ústavu hlavné vedecké, technické, kultúrne a odborné združenia, ktoré sa zaujímajú o otázky chladenia.

Článok VIII

Čestní členovia

Vo výnimočných prípadoch môžu osoby, ktoré hrali obzvlášte dôležitú úlohu v chladiarenskej vede a v chladiarenských priemysloch, a dobrodinci Ústavu dostať z uznesenia Výkonného výboru titul „čestný člen" Ústavu.

Článok IX

Pridružení členovia

(1) Spôsobilé spoločnosti a spôsobilí jednotlivci, účastniaci sa rozvoja chladiarenskej vedy a chladiarenského priemyslu a zaviazavší sa na pravidelné príspevky, ktorých výšku a spôsob platenia určuje Správny výbor, môžu byť na základe uznesenia tohto Správneho výboru vymenovaní za „pridružených členov" Ústavu.

(2) Za podmienok určených Protokolom o vykonávaní tohto dohovoru dostávajú pridružení členovia periodické publikácie, môžu sa účastniť prác komisií a sjazdov a môžu nazerať do dokumentácie Ústavu.

Časť III

Orgány a činnosť

Valné zhromaždenie

Článok X

Oprávnenie Valného zhromaždenia

(1) Ústav je podrobený právomoci a dozoru Valného zhromaždenia.

(2) Valné zhromaždenie má najmä tieto oprávnenia:

a) dávať všeobecné smernice o činnosti a prácach Ústavu;

b) zhotoviť Protokol o vykonávaní dohovoru, ktorý obsahuje najmä spôsob vykonávania rôznych ustanovení tohto dohovoru, právne postavenie zamestnanectva a vnútorný poriadok Valného zhromaždenia;

c) voliť predsedu a podpredsedov Výkonného výboru;

d) voliť predsedu a podpredsedov Technickej rady a predsedov a podpredsedov komisií, ktoré túto Technickú radu doplňujú.

Článok XI

Zloženie a činnosť Valného zhromaždenia

(1) Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov, ktorých určia členské krajiny alebo spôsobilé zariadenia a združenia, ktorými sa dávajú zastupovať.

(2) Počet zástupcov každej členskej krajiny je určený takto:

6 pre skupinu 1,

5 pre skupinu 2,

4 pre skupinu 3,

3 pre skupinu 4,

2 pre skupinu 5,

1 pre skupinu 6.

(3) Zástupcovia, ktorí sa nemôžu zúčastniť niektorej schôdzky, majú právo sa dať zastupovať niektorým zo svojich druhov na Valnom zhromaždení.

(4) Valné zhromaždenie koná riadne zasadanie každé 4 roky. Zhromaždí sa okrem toho na zasadaní mimoriadnom z vlastného rozhodnutia alebo na žiadosť Výkonného výboru.

(5) Valné zhromaždenie sa uznáša väčšinou 2/3 hlasov prítomných zástupcov alebo ich náhradníkov. Avšak pri voľbe predsedu Valného zhromaždenia, pri voľbe predsedu a podpredsedov Výkonného výboru a pri voľbe členov Technickej rady rozhoduje nadpolovičná väčšina hlasov prítomných zástupcov alebo ich náhradníkov, pričom hlas predsedu rozhoduje pri rovnosti hlasov.

(6) Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom Valného zhromaždenia.

Článok XII

Predseda Valného zhromaždenia

(1) Pri otvorení riadneho zasadania si Valné zhromaždenie volí predsedu.

(2) Predseda nemôže byť zvolený viacej než dvakrát za sebou.

(3) Ak predseda nemôže predsedať niektorej schôdzke, nahradzuje ho predseda alebo niektorý podpredseda Výkonného výboru.

(4) Predseda Valného zhromaždenia je zvaný na schôdzky Výkonného výboru, Technickej rady a Správneho výboru a zúčastňuje sa ich s poradným hlasom.

Výkonný výbor

Článok XIII

Oprávnenie Výkonného výboru

Výkonnou mocou Ústavu sa poveruje Výkonný výbor.

a) Výkonný výbor je poverený vykonávaním smerníc daných Valným zhromaždením.

b) Má úplný dozor nad správou Ústavu.

c) Vymenúva tajným hlasovaním riaditeľa.

d) Uznáša sa na rozpočte.

e) Schvaľuje dohody, ktoré majú sa dojednať s inými zariadeniami.

f) Vykonáva vôbec všetky opatrenia potrebné pre činnosť Ústavu.

g) Ustanovuje delegátov do Správneho výboru.

h) Okrem toho je v období medzi zasadaniami Valného zhromaždenia oprávnený vykonávať o predmetoch spadajúcich medzi oprávnenia Valného zhromaždenia predbežné rozhodnutia, ktoré sa musia predložiť na schválenie Valnému zhromaždeniu na jeho najbližšom zasadaní.

Článok XIV

Zloženie a činnosť Výkonného výboru

(1) Výkonný výbor sa skladá z delegátov určených členskými krajinami alebo spôsobilými zariadeniami a združeniami, ktorými sa dávajú zastupovať, a to po jednom delegátovi na každú členskú krajinu.

(2) Každá členská krajina alebo každé zariadenie alebo združenie, ktorým sa dáva zastupovať, môže určiť aj náhradného delegáta.

(3) Každý delegát vo Výkonnom výbore má toľko hlasov, koľko má členská krajina, ktorú zastupuje, zástupcov na Valnom zhromaždení.

(4) Predseda Valného zhromaždenia, predseda a podpredsedovia Technickej rady, ako aj predsedovia komisií sú zvaní na Výkonný výbor a zúčastňujú sa s poradným hlasom.

(5) Výkonný výbor sa schádza na riadnom zasadaní raz do roka. Schádza sa na zasadaní mimoriadnom z podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť Správneho výboru.

(6) Výkonný výbor sa uznáša väčšinou 2/3 hlasov. Avšak pri voľbe riaditeľa stačí nadpolovičná väčšina, ak nie je voľba zabezpečená po dvoch kolách. Pri ostatných voľbách, ktoré pripadajú Výkonnému výboru, sa výbor uznáša nadpolovičnou väčšinou, pričom predseda má pri rovnosti hlasov rozhodujúci hlas.

(7) Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom Výkonného výboru.

(8) Ak je to potrebné, určí si Výkonný výbor vnútorný poriadok v rámci dohovoru a Protokolu o vykonávaní.

Článok XV

Predseda a podpredsedovia Výkonného výboru

(1) Predsedu Výkonného výboru a podpredsedov v počte 3 až 6 volí Valné zhromaždenie na riadnom zasadaní.

(2) Predseda ani podpredsedovia nemôžu byť do tej istej funkcie zvolení viacej než dvakrát za sebou.

(3) Ak predseda alebo niektorý podpredseda prestane byť delegátom vo Výkonnom výbore alebo odstúpi za trvania štvorročného obdobia, Výkonný výbor volí na najbližšej nasledujúcej schôdzke náhradníka, pričom oprávnenia tohto nástupcu zaniknú koncom príslušného štvorročného obdobia.

(4) Predseda a podpredsedovia Výkonného výboru sú zvaní na schôdzky Technickej rady a ich zúčastňujú sa s poradným hlasom.

Správny výbor

Článok XVI

Oprávnenie, zloženie a činnosť Správneho výboru

(1) Správny výbor je medzi schôdzkami Výkonného výboru a v rámci uznesenia Valného zhromaždenia a Výkonného výboru poverený sledovaním činnosti Ústavu a najmä skúmaním otázok finančných a predkladaním ročného rozpočtu Výkonnému výboru.

(2) Správny výbor zahrnuje predsedu Výkonného výboru, ktorý je z moci svojho úradu predsedom Správneho výboru, troch členov volených každé štyri roky Výkonným výborom a troch členov volených každé štyri roky Technickou radou. Týchto naposledy uvedených šesť členov nemožno voliť viacej než dvakrát za sebou.

(3) Správny výbor sa schádza z podnetu svojho predsedu aspoň trikrát za rok.

(4) Uznáša sa väčšinou hlasov, pričom hlas predsedu rozhoduje pri rovnosti hlasov.

(5) Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom Správneho výboru.

(6) Ak je to potrebné, určí si Správny výbor vnútorný poriadok, ktorý sa musí predložiť na schválenie Výkonnému výboru.

Technická rada a komisia

Článok XVII

Oprávnenie, zloženie a činnosť Technickej rady

(1) Problémy technické a vedecké, ktoré spadajú do pôsobnosti Ústavu, študuje Technická rada a komisia.

(2) Technická rada zahrnuje predsedu, jedného až troch podpredsedov a predsedov a podpredsedov komisií. Funkcia predsedu Technickej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu alebo podpredsedu komisie.

(3) Členovia Technickej rady, ktorí sa nemôžu zúčastniť niektorej schôdzky, majú právo dať sa zastupovať niektorým zo svojich druhov.

(4) Predseda Valného zhromaždenia a predseda a podpredsedovia Výkonného výboru sú zvaní na schôdzky Technickej rady a zúčastňujú sa ich s poradným hlasom.

(5) Predsedu a podpredsedov Technickej rady volí každé 4 roky na návrh odstupujúcej Technickej rady Valné zhromaždenie na riadnom zasadaní. Nemôžu byť do tej istej funkcie zvolení viacej než dvakrát za sebou.

(6) V období medzi zasadaniami Valného zhromaždenia vykoná Výkonný výbor nahradenie členov, ktorí odstúpia alebo ktorí nemôžu vykonávať funkciu, pričom mandáty nových členov takto zvolených zaniknú súčasne s mandátmi ostatných členov.

(7) Technická rada sa schádza na riadnom zasadaní raz ročne. Na mimoriadnom zasadaní sa schádza z podnetu svojho predsedu alebo na žiadosť jednej tretiny členov.

(8) Uznáša sa prostou väčšinou prítomných členov, pričom predseda má pri rovnosti hlasov rozhodujúci hlas.

(9) Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom Technickej rady.

(10) Ak je to potrebné, určí si Technická rada vnútorný poriadok v rámci tohto dohovoru a Protokolu o vykonávaní.

Článok XVIII

Oprávnenie, zloženie a činnosť komisií

(1) Počet komisií a ich oprávnenie určuje Protokol o vykonávaní.

(2) Každá komisia má predsedu, jedného alebo viacej podpredsedov a jedného alebo viacej tajomníkov.

(3) Predsedu a podpredsedov volí Valné zhromaždenie na riadnom zasadaní. Nemôžu byť do tej istej funkcie zvolení viacej než dvakrát za sebou.

(4) Ak nie je ani predseda, ani žiadny z podpredsedov niektorej komisie príslušníkom krajiny, v ktorej sa koná budúci Medzinárodný sjazd, Výkonný výbor môže na návrh delegáta tejto krajiny určiť ďalšieho podpredsedu, ktorého funkcia sa končí súčasne s prácami sjazdu.

(5) Ostatných členov komisií vymenúva na návrh predsedov komisií Technická rada so zreteľom na doporučenie členských krajín. Technická rada môže preniesť na svojho predsedu oprávnenie, aby vykonával vymenúvanie v období medzi jej zasadaniami.

(6) Tajomníkov vymenúva na návrhy predsedov komisií Technická rada, ktorá môže preniesť na svojho predsedu oprávnenie, aby vykonával vymenúvanie v období medzi jej zasadaniami.

(7) Člen komisie, ktorý sa po dva po sebe nasledujúce roky nezúčastnil schôdzok ani nemal písomnú účasť na prácach komisie, sa považuje za odstúpivšieho.

Pracovné skupiny

Článok XIX

Pracovné skupiny

Pracovné skupiny možno zriadiť pre prípravu riešenia určitých problémov, o ktoré sa Ústav zaujíma.

Riaditeľstvá

Článok XX

Riaditeľ

(1) Činnosť Ústavu zabezpečuje riaditeľ za pomoci zamestnancov riadnych a pomocných.

(2) Riaditeľa volí tajným hlasovaním Výkonný výbor. Jeho povinnosti a oprávnenia vymedzuje Protokol o vykonávaní.

(3) Riaditeľ je z moci svojho úradu tajomníkom Valného zhromaždenia, Výkonného výboru, Správneho výboru a Technickej rady.

Článok XXI

Riadni a pomocní zamestnanci

(1) Zamestnancov riadnych a pomocných vymenúva a odvoláva riaditeľ. Ich práva a povinnosti vymedzuje Protokol o vykonávaní.

(2) Avšak vymenúvanie riadnych zamestnancov je platné až po schválení Správnym výborom.

Medzinárodné chladiarenské sjazdy

Článok XXII

Medzinárodné chladiarenské sjazdy

(1) Ústav má obvykle každé štyri roky organizovať Medzinárodný chladiarenský sjazd.

(2) Program schvaľuje Výkonný výbor a organizáciu možno zveriť jednej alebo niekoľkým členským krajinám Ústavu.

Publikácie

Článok XXIII

Publikácie

(1) Práce Technickej rady a komisií a informácie ktoréhokoľvek druhu zhromaždené riaditeľstvom tvoria predmet periodických publikácií, ktoré vydáva Ústav a ktoré sú písané v úradných jazykoch Ústavu.

(2) Protokol o vykonávaní určí podmienky, za ktorých sa istý počet výtlačkov týchto publikácií rozdeľuje zadarmo medzi členské krajiny.

(3) Ústav môže užívať tiež ktorýkoľvek iný prostriedok rozširovania, vhodný pre splnenie jeho poslania.

Časť IV

Finančné prostriedky

Článok XXIV

Zdroje Ústavu

Potrebné náklady pre činnosť Ústavu sa kryjú:

a) z riadnych ročných príspevkov a z mimoriadnych príspevkov členských krajín;

b) z príjmov z predplatenia periodických publikácií, z predaja publikácií a dokumentov, z inzercie v publikáciách a vôbec z ktorejkoľvek činnosti vykonávanej v rámci tohto dohovoru;

c) z príspevkov, darov, odkazov, ktoré mu môžu pripadnúť podľa zákona;

d) z príjmov z jeho majetku.

Článok XXV

Rozpočet

(1) Výkonný výbor skúma na riadnom výročnom zasadaní finančnú zprávu predchádzajúceho roku. O rozpočte Výkonný výbor na riadnom výročnom zasadaní hlasuje pre budúci rok.

(2) Výkonný výbor môže preniesť na Správny výbor vykonanie určitých úprav bežného rozpočtu.

Článok XXVI

Výška riadnych ročných príspevkov členských krajín

(1) Riadne ročné príspevky členských krajín sú zročné buď vo francúzskych frankoch alebo v devízach, ktorými možno vo Francúzsku obchodovať a ktorých konvertibilita je zabezpečená pod zodpovednosťou krajiny, ktorá je povinná ich úhradou. Sú určené v zlatých frankoch váhy 10/31 gramu s rýdzosťou 0,900 podľa skupiny, do ktorej členská krajina patrí, a to na tomto základe:

Skupiny:Ročné príspevky v zlatých frankoch:
19600
27200
34800
43200
51600
6 800

(2) Každé 4 roky môže Valné zhromaždenie na riadnom zasadaní na návrhy schválené v predchádzajúcom roku Výkonným výborom pozmeniť tieto základné príspevky zvyšujúcim alebo znižujúcim koeficientom, aby ich prispôsobilo činnosti Ústavu a okamžitej hospodárskej situácii.

(3) Nová výška príspevkov sa vzťahuje na 4 nasledujúce roky.

Článok XXVII

Neplatenie príspevkov

Členské krajiny, ktoré sú po viacej ako 2 roky v meškaní s úhradou peňažných príspevkov, strácajú až do riadneho vybavenia tohto stavu výhody s členstvom spojené a najmä hlasovacie právo.

Časť V

Rôzne ustanovenia

Článok XXVIII

Vzťahy k iným medzinárodným organizáciám

Ústav nadviaže so špecializovanými agentúrami Organizácie Spojených národov a s inými medzinárodnými zariadeniami všetky vzťahy, ktoré sú vhodné na zabezpečenie spolupráce v súhlase s ich a s jeho vlastnými cieľmi.

Článok XXIX

Právna spôsobilosť, výsady a imunity

Ústav požíva na území každej z členských krajín za podmienok určených osobitnými dohodami so zúčastnenými členskými krajinami právnu spôsobilosť a právne postavenie, ktoré potrebuje pre výkon jeho pôsobnosti a pre dosiahnutie jeho účelu.

Článok XXX

Úradné jazyky

Úradné jazyky Ústavu sú angličtina a francúzština.

Článok XXXI

Zmeny dohovoru

(1) Zmeny tohto dohovoru, ktoré neporušujú základný účel Ústavu ani nezťažujú povinnosti členských krajín, sú vykonateľné ihneď po schválení Valným zhromaždením.

(2) Ostatné zmeny musia sa po schválení Valným zhromaždením predložiť členským krajinám na ratifikáciu. Stanú sa vykonateľnými po ratifikácii dvoma tretinami členských krajín (iných, než sú členské krajiny uvedené vyššie v článku XXVII) pre členské krajiny, ktoré ich v ten čas ratifikovali, a odo dňa ratifikácie pre členské krajiny, ktoré ich ratifikujú neskoršie.

(3) Návrhy na zmenu musí riaditeľ vždy zaslať vládam členských krajín aspoň 6 mesiacov pred prejednávaním vo Valnom zhromaždení.

Článok XXXII

Doba platnosti dohovoru

Tento dohovor je dojednaný na dobu 10 rokov s výhradou výpovede za podmienok určených v článku V. Po uplynutí tejto lehoty sa predlžuje mlčky vždy na ďalšie 4 roky.

Článok XXXIII

Spory

Znenie anglické a francúzske tohto dohovoru má rovnakú platnosť. Akýkoľvek spor týkajúci sa výkladu tohto dohovoru sa predkladá Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo rozhodcovskému konaniu za podmienok určených Valným zhromaždením.

Článok XXXIV

Ratifikácia, nadobudnutie účinnosti

(1) Tento dohovor bude otvorený podpisu členských krajín Medzinárodného chladiarenského ústavu do 1. júna 1955.

(2) Tento dohovor bude ratifikovaný. Ratifikačné listiny sa budú ukladať u vlády Francúzskej republiky. Dohovor nadobudne účinnosť pre každú krajinu, ktorá ju podpíše, v deň uloženia jej ratifikačnej listiny.

(3) Aby sa však zabránilo akémukoľvek odkladu vo vykonávaní dohovoru, zhodujú sa krajiny, ktoré ho podpíšu, v tom, že ho budú predbežne vykonávať od svojho podpisu, pokiaľ to pripúšťajú ich príslušné ústavné a rozpočtové predpisy.

(4) Na dôkaz toho splnomocnenci nižšie uvedení, ktorých plnomocenstvá boli zistené v dobrej a riadnej forme, podpísali tento dohovor.

Dané v Paríži 1. decembra 1954.

Poznámky pod čiarou

*) Tu sa vyhlasuje slovenský preklad na str. 141 Prílohy Zbierky zákonov.