Zákon č. 90/1952 Zb.Zákon o Československej akadémii pôdohospodárskych vied

(v znení č. 6/1956 Zb.)

Čiastka 40/1952
Platnosť od 24.12.1952 do31.03.1962
Účinnosť od 01.01.1956 do31.03.1962
Zrušený 47/1962 Zb.

90.

Zákon

zo dňa 12. decembra 1952

o Československej akadémii pôdohospodárskych vied.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:


Časť I.

Základné ustanovenia.

§ 1.

Socialistické pôdohospodárstvo treba budovať na vedeckých základoch. Preto sa pre plný a všestranný rozvoj pôdohospodárskych vied, na zabezpečenie ich jednoty s pôdohospodárskou praxou a tým na podporu úspešného vývoja socialistického pôdohospodárstva v Československej republike zriaďuje Československá akadémia pôdohospodárskych vied (ďalej len „Akadémia“) ako vrcholná inštitúcia pôdohospodárskych vied.

§ 2.

Hlavnou úlohou Akadémie je:

1. rozvíjať vlastnú tvorivú vedeckú činnosť vo všetkých oblastiach pôdohospodárstva na základe učenia marxizmu-leninizmu a po vzore sovietskej vedy pomáhať rozvoju socialistického pôdohospodárstva a stálemu zvyšovaniu pôdohospodárskej výroby; skúmať možnosti a predkladať návrhy na rozširovanie a využívanie rastlinných i živočíšnych zdrojov; starať sa o zlepšovanie a vytváranie odrôd a plemien; účinne pomáhať pri zavádzaní nových kultúr a plemien, nových metód a ciest do pôdohospodárskej výroby; pomáhať zvyšovať produktivitu práce v pôdohospodárstve, najmä mechanizáciou, elektrifikáciou, chemizáciou a melioráciou;

2. sústavne sledovať vývoj pôdohospodárstva a pôdohospodárskej vedy obzvlášť Sväzu sovietskych socialistických republík a ľudovodemokratických krajín a iniciatívne využívať získané poznatky pre rozvoj československého pôdohospodárstva;

3. vedecky zovšeobecňovať skúsenosti popredných jednotných roľníckych družstiev, strojných a traktorových staníc a štátnych majetkov;

4. spolupracovať so stránky tématickej a metodickej pri sostavovaní a kontrole plánu vedeckej výskumnej činnosti v pôdohospodárstve tak, aby táto činnosť bola zameraná na zvýšenie hektárových výnosov, na zlepšenie akosti plodín, úžitkovosti hospodárskych zvierat a sníženie výrobných nákladov v pôdohospodárskej výrobe;

5. sjednocovať pôdohospodárskych vedeckých výskumných pracovníkov a viesť metodicky ich prácu; vychovávať kádre s vyššou kvalifikáciou pre vedeckú výskumnú prácu v odbore pôdohospodárstva;

6. rozvíjať vedeckú poradnú činnosť v odbore pôdohospodárstva podľa úloh daných vládou a ministrom pôdohospodárstva a sústavne poskytovať výsledky svojej vedeckej výskumnej práce Ministerstvu pôdohospodárstva na využitie v širokej pôdohospodárskej praxi;

7. všestranne vedecky pomáhať k širokému rozvoju výskumnej práce medzi členmi jednotných roľníckych družstiev, pracovníkmi strojných a traktorových staníc a štátnych majetkov; soznamovať pracujúcich v pôdohospodárstve s tvorivou mičurinskou agrobiológiou;

8. usporadúvať diskusie o aktuálnych a sporných otázkach v pôdohospodárstve;

9. vydávať tlačou výsledky vedeckej výskumnej práce;

10. vykonávať odbornú dokumentáciu a spravovať ústrednú pôdohospodársku knižnicu a pôdohospodárske múzeá;

11. vykonávať ďalšie úkony, ktorými ju poverí minister pôdohospodárstva.

§ 3.

Akadémia pracuje v úzkom vedeckom sväzku predovšetkým s najvyššou vedeckou inštitúciou Československej republiky - Československou akadémiou vied, ako i s ostatnými vedeckými inštitúciami, sústreďuje vedecký styk so Všesväzovou Leninovou akadémiou pôdohospodárskych vied v Moskve, ostatnými pôdohospodárskymi inštitúciami Sväzu sovietskych socialistických republík a ľudových demokracií a s pokrokovými pracovníkmi pôdohospodárskych vied v ostatných krajinách.

§ 4.

(1) Akadémia je socialistickou právnickou osobou a je priamo podriadená ministrovi pôdohospodárstva.

(2) Sídlom Akadémie je Praha. Akadémia môže zriaďovať podľa potreby základne a pracoviská aj mimo svojho sídla.

(3) Akadémia má právo obracať sa s návrhmi z odboru svojej činnosti na vládu; návrhy predkladá minister pôdohospodárstva.

§ 5.

(1) Ministerstvo pôdohospodárstva môže Akadémii sveriť do správy niektoré pôdohospodárske výskumné ústavy.

(2) Akadémia má vedecké výskumné pracoviská vo sverených jej ústavoch, ako aj v svojich laboratóriách a iných zariadeniach.

(3) Akadémia pomáha tiež vedeckému rozvoju ostatných pôdohospodárskych výskumných ústavov a zariadení v odbore pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva.

§ 6.

(1) Akadémii sa priznáva právo udeľovať za vedecké práce zo svojich vedných odborov hodnosti kandidáta vied a doktora vied.

(2) Pre systematickú výchovu vedeckých kádrov v odbore pôdohospodárskych vied sa pri Akadémii zriaďuje vedecká aspirantúra.

Časť II.

Členovia Akadémie.

§ 8.

(1) Akadémia má riadnych členov (akademikov), čestných členov a korešpondujúcich členov.

(2) Za riadnych členov (akademikov) budú volení vynikajúci pracovníci v odbore pôdohospodárskych vied a praxe, ktorí prispeli k rozvoju pokrokovej pôdohospodárskej vedy vynikajúcimi prácami a tým sa zaslúžili o rozvoj socialistického pôdohospodárstva a aktívne pomáhajú pri jeho výstavbe.

(3) Za čestných členov môže Akadémia zvoliť pracovníkov, ktorí sa zaslúžili vynikajúcim spôsobom o pokrok a rozvoj socialistického pôdohospodárstva.

(4) Za korešpondujúcich členov môžu byť volení význační pracovníci v odbore pôdohospodárskych vied a praxe, ktorí sa aktívne zúčastňujú socialistického budovania.

§ 9.

Členmi Akadémie môžu byť i pokrokoví príslušníci cudzích štátov. Ich práva a povinnosti určujú stanovy Akadémie.

§ 10.

(1) Riadni i korešpondujúci členovia sú povinní zúčastňovať sa práce v Akadémii a o svojej činnosti podávať Akadémii pravidelné zprávy.

(2) Za svoju prácu v Akadémii dostávajú jej riadni a korespondujúci členovia mesačne pravidelnú odmenu.

(3) Členovia Akadémie, pokiaľ ich stále pracovisko je mimo Akadémie, majú právo zaradiť svoju prácu v Akadémii do svojich pracovných plánov na svojom pracovisku.

§ 11.

Počet riadnych i korešpondujúcich členov Akadémie určuje minister pôdohospodárstva na návrh Akadémie.

§ 12.

Predseda Akadémie môže vymenúvať popredných pôdohospodárskych pracovníkov za stálych členov komisií Akadémie.

§ 13.

Členovia Akadémie strácajú členstvo usnesením valného shromaždenia, ak sa spreneverili vlasti, veci mieru a socializmu. U riadnych a korešpondujúcich členov dôvodom pre stratu členstva je taktiež ročná neospravedlnená neúčasť na práci Akadémie.

Časť III.

Orgány Akadémie.

§ 14.

(1) Najvyšším orgánom Akadémie je valné shromaždenie, ktorého sa zúčastňujú všetci členovia Akadémie.

(2) Na schôdzky valného shromaždenia môžu byť prizvaní stáli členovia komisií Akadémie, ako aj iní nečlenovia Akadémie z radov vedeckých pracovníkov alebo vynikajúcich praktikov; títo majú iba poradný hlas.

(3) Riadni i korespondujúci členovia Akadémie majú, s výnimkou ustanovenia § 15 ods. 2, rovnaké hlasovacie právo.

§ 15.

(1) Valné shromaždenie Akadémie najmä:

1. určuje smernice vedeckej výskumnej práce Akadémie a jej složiek;

2. schvaľuje pracovný plán Akadémie;

3. vyjadruje sa k návrhu plánu vedeckej výskumnej práce v pôdohospodárstve (§ 2 č. 4);

4. schvaľuje zprávu predsedu o činnosti Akadémie;

5. posudzuje vedecké a praktické problémy v pôdohospodárstve;

6. posudzuje výsledky vedeckej výskumnej práce ústavov a zariadení Akadémie a navrhuje spôsoby ich použitia v praxi;

7. rieši zásadné otázky organizácie Akadémie, najmä jej rozdelenie na odbory, schvaľuje voľbu zástupcov predsedov odborov a sekretárov odborov, vymenúvanie riaditeľa Akadémie a riaditeľov jej ústavov a zariadení;

8. volí členov Akadémie a jej predsedníctvo.

(2) Pri voľbe predsedu a nových členov hlasujú iba riadni členovia (akademici). Voľbu predsedu Akadémie schvaľuje vláda, voľbu ostatných členov predsedníctva a členov Akadémie schvaľuje minister pôdohospodárstva.

§ 16.

(1) Na čele Akadémie je predseda, ktorý vedie všetku prácu Akadémie a jej vedeckých výskumných ústavov a zariadení v čase medzi zasadaniami valného shromaždenia. Najmä vykonáva rozhodnutia valného shromaždenia, svoláva jeho zasadania, vymenúva riaditeľa Akadémie a jej ústavov a ustanovuje vedúcich ostatných pracovísk. O činnosti Akadémie podáva predseda zprávu na najbližšom zasadaní valného shromaždenia.

(2) Predseda, jeho dvaja zástupcovia, vedecký sekretár, predsedovia jednotlivých odborov Akadémie a ich zástupcovia tvoria predsedníctvo Akadémie, ktoré predsedovi pomáha pri plnení úloh. Schôdzok predsedníctva sa zúčastňuje podľa potreby aj administratívny riaditeľ Akadémie, poprípade ďalší prizvaní pracovníci Akadémie.

(3) Predseda Akadémie, obidvaja jeho zástupcovia a vedecký sekretár sú volení na 5 rokov, predsedovia odborov, ich zástupcovia a sekretári odborov na 3 roky.

§ 17.

Podrobnú organizáciu Akadémie obsahujú stanovy Akadémie. Na stanovách, ako aj na organizačných poriadkoch jej ústavov, sa usnáša valné shromaždenie Akadémie a schvaľuje ho minister pôdohospodárstva, ktorý, pokiaľ ide o stanovy, robí tak po dohode s ministrom financií.


Časť IV.

Prechodné a záverečné ustanovenia.

§ 18.

(1) Prvých riadnych členov Akadémie vymenúva vláda na návrh ministra pôdohospodárstva.

(2) Prvý predseda Akadémie, jeho dvaja zástupcovia a vedecký sekretár sú volení na 3 roky, prví predsedovia odborov, ich zástupcovia a sekretári odborov na 2 roky.

§ 19.

Prvé valné shromaždenie Akadémie svolá minister pôdohospodárstva.

§ 20.

Vláda sa splnomocňuje, aby

a) určila výšku a ďalšie podrobnosti o odmenách členov Akadémie,

b) určila, ktorými predpismi sa spravujú pracovné a platové pomery zamestnancov Akadémie a jej složiek.

§ 21.

Minister pôdohospodárstva sa splnomocňuje, aby po dohode s ministrom financií a ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho upravil majetkovoprávne otázky Akadémie.

§ 22.

Československá akadémia pôdohospodárska a Československé pôdohospodárske múzeum v Prahe sa dňom účinnosti tohto zákona zrušujú bez likvidácie. Ich majetok sa stáva majetkom národným a štát ho sveruje do správy Akadémie.

§ 23.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister pôdohospodárstva po dohode so zúčastnenými členmi vlády.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Nepomucký v. r.