Zákon č. 69/1952 Zb.Zákon o sociálnoprávnej ochrane mládeže

Prvá časť.

§ 1.

Aby všetka mládež bola rovnako zúčastnená na všetkých štátom jej zaručených možnostiach plného telesného i duševného rozvoja, najmä aby bola zaručená riadna výchova všetkých detí na uvedomelých občanov republiky, pripravených prispievať svojou prácou k prospechu spoločnosti, a aby žiadne dieťa neutrpelo ujmu na svojich právach, stará sa štát aj o sociálnoprávnu ochranu mládeže.

§ 2.

Sociálnoprávna ochrana mládeže (ďalej len „ochrana mládeže“) spočíva najmä vo vykonávaní hromadného poručenstva a opatrovanstva, v osobitnej ochrane detí, ktoré nie sú v starostlivosti rodičov, v činnosti poradnej a pomocnej a v tom, že štát prispieva na úhradu osobných potrieb detí, ktoré to potrebujú.

§ 3.

(1) Úlohy hromadného poručenstva (opatrovanstva), ochrany detí, ktoré nie sú v starostlivosti rodičov, a činnosť poradnú a pomocnú obstarávajú úradovne ochrany mládeže (§§ 16, 17).

(2) Peňažné príspevky na úhradu osobných potrieb detí poskytuje štát prostredníctvom poručenského (opatrovanského) súdu.

Druhá časť.

Prvý oddiel.

§ 5.

(1) Ak to žiada záujem maloletého, môže súd na úradovňu preniesť aj len niektoré práva a niektoré povinnosti zákonného zástupcu.

(2) Úradovňa môže byť tiež ustanovená za opatrovníka maloletého pre úkon.

§ 6.

(1) Úradovňa napomáha k tomu, aby žiadny maloletý neostal bez zákonného zástupcu.

(2) Dokiaľ sa poručník neujme poručníctva alebo opatrovník maloletého opatrovníctva, náleží úradovni vykonávať i neodkladné úkony poručníkove alebo opatrovníkove.

§ 7.

Úradovňa pomáha súdu pri dozore na činnosť poručníkov a opatrovníkov maloletých.

Druhý oddiel.

§ 8.

(1) Dieťa možno umiestiť do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov len na podklade rozhodnutia súdu.

(2) Ak treba dieťa umiestiť v takej starostlivosti bezodkladne, zariadi umiestenie úradovňa a zároveň požiada súd o schválenie tohto opatrenia.

(3) Rozhodnutie (schválenie) súdu nie je potrebné, ak ide o umiestenie dieťaťa, urobené v rámci výkonu rodičovskej moci, alebo o umiestenie len prechodné.

§ 9.

Ak treba dieťa sveriť do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, umiesti sa zásadne do kolektívnej starostlivosti; inak možno dieťa umiestiť len v rodine, ktorá poskytuje záruku, že dieťa bude vychované k láske k ľudovodemokratickému štátu, a ktorá je schopná mu poskytnúť prostredie priaznivé so všetkých stránok pre jeho rozvoj, a to zpravidla u toho, kto si dieťa osvojí.

§ 10.

(1) Úradovňa sleduje bedlivo, či sa deťom dostáva všetkého, čo je potrebné k ich zdarnému telesnému a duševnému rozvoju.

(2) Súd môže z dohľadu úradovne vyňať deti, ktoré sú umiestené v rodine, ak sa ukáže, že starostlivosť o tieto deti je trvalo bezchybná a nepotrebuje sústavnú kontrolu; vyňatie detí z dohľadu môže súd kedykoľvek odvolať.

(3) Na výkon kolektívnej starostlivosti úradovňa nedohliada.

Tretí oddiel.

Štvrtý oddiel.

§ 15.

(1) Poradnou a pomocnou činnosťou prispievajú úradovne najmä k zdarnému vykonávaniu rodičovskej moci a k riadnemu plneniu všetkých povinností poručníkov a opatrovníkov maloletých.

(2) Zákonným zástupcom pomáhajú úradovne predovšetkým vo veciach výživy a výchovy detí, sú im nápomocné v styku so súdmi, národnými výbormi a orgánmi štátnej správy a sprostredkujú umiestenie detí najmä v ozdravovniach, v ústavoch a zariadeniach výchovných, ošetrovacích alebo liečebných.

(3) Právnu ochranu mládeže zabezpečujú úradovne najmä udeľovaním právnych porád a zadovažovaním a spisovaním listín, potrebných na zistenie otcovstva, na uskutočnenie osvojenia dieťaťa, na uplatnenie nárokov dieťaťa na poskytovanie prostriedkov na výživu a výchovu, nárokov matky proti otcovi dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, nárokov na rodinné prídavky (prídavky na deti, výchovné), dávky z národného poistenia, štátny detský príspevok a podobne.

(4) O právnu ochranu mládeže sa starajú úradovne aj súčinnosťou so súdmi a prokurátormi, a to ako vo veciach občianskoprávnych, tak v trestných veciach proti mladistvým.

Tretia časť.

Prvý oddiel.

§ 16.

(1) Úradovne sa zriaďujú pri ľudových súdoch, ktoré vykonávajú súdnictvo vo veciach občianskoprávnych.

(2) Plnenie úloh právnej ochrany mládeže v pomere k cudzine možno sústrediť v jedinej úradovni.

§ 17.

(1) Úradovne plnia svoje úlohy svojimi zamestnancami, najmä hromadnými poručníkmi a sociálnymi pracovnicami; pritom im napomáhajú dôverníci ochrany mládeže.

(2) Dôverníkov ochrany mládeže ustanovujú úradovne z osôb odporučených okresným národným výborom.

§ 18.

Hromadný poručník složí na súde sľub, že bude riadne plniť úlohy uložené mu právnymi predpismi. Tým je nahradený sľub, ktorý inak poručníci (opatrovníci) skladajú vždy, len čo sú ustanovení.

§ 19.

(1) Správu úradovní a služobný dohľad nad nimi, pokiaľ nejde o výkon ich vlastnej pôsobnosti, obstaráva krajská súdna správa.

(2) Hlavný dohľad na úradovne vykonáva minister spravodlivosti; pokiaľ ide o výkon ich vlastnej pôsobnosti, podliehajú priamo Ministerstvu spravodlivosti.

(3) Spravovací poriadok úradovní vydá minister spravodlivosti.

Druhý oddiel.

§ 20.

(1) Kolektívnu starostlivosť poskytujú deťom mladším než trojročným detské zdravotnícke ústavy, deťom starším domovy a iné výchovné zariadenia.

(2) Právne pomery týchto výchovných zariadení, ako i podmienky pre prijatie dieťaťa do nich a výchovu chovancov upravujú osobitné predpisy.

Štvrtá časť.

§ 23.

Na umožnenie riadneho výkonu všetkých svojich povinností sú úradovne v stálom styku s národnými výbormi, so školami, so sdruženiami rodičov a priateľov školy, s ústavmi a zariadeniami výchovnými, ošetrovacími a liečebnými, najmä so všetkými ústavmi a zariadeniami, starajúcimi sa o zdravie matky a dieťaťa, ako i s dobrovoľnými organizáciami sdružujúcimi mládež.

§ 24.

Všetky orgány štátnej správy, národné výbory, školy a výchovné, ošetrovacie a liečebné ústavy (zariadenia), ako i dobrovoľné organizácie sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.

§ 25.

Hromadný poručník, sociálna pracovnica a dôverník ochrany mládeže sú oprávnení, ak je to pre dohľad na starostlivosť o dieťa potrebné, dieťa navštíviť, prehliadnuť miestnosti, ktoré dieťa obýva alebo v ktorých sa zdržuje, a žiadať od rodičov, členov ich domácnosti, alebo aj od iných osôb, aby podľa pravdy podávali vysvetlenia o pomeroch dieťaťa, ako i aby dieťa podľa daného pokynu priviedli na lekárske alebo iné vyšetrenie.

§ 26.

Náklady na sociálnoprávnu ochranu mládeže uhradzuje štát, pokiaľ ich úhrada nie je zabezpečená inak.

§ 27.

Minister spravodlivosti sa splnomocňuje, aby po dohode so zúčastnenými členmi vlády vydal nariadením osobitný predpis podľa § 12 ods. 2, ako aj iné predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona; môže tiež súdnu správu poveriť, aby nároky detí na výživné sama vymáhala, i pokiaľ nie sú kryté poskytovaným príspevkom.

§ 28.

Zamestnanci okresných národných výborov, poverení výlučne agendou sociálnoprávnej ochrany mládeže, prechádzajú do odboru Ministerstva spravodlivosti.

§ 29.

(1) Organizačné opatrenia, urobené pred účinnosťou tohto zákona na včasné jeho vykonanie, zostávajú, pokiaľ nie sú v rozpore s týmto zákonom, nedotknuté a považujú sa za opatrenia urobené podľa tohto zákona.

(2) O návrhu výchovne dorastu na predĺženie ochrannej výchovy môže súd podľa tohto zákona rozhodnúť, i keď chovanec dosiahne vek, ktorý je dosiaľ rozhodujúci pre ukončenie ochrannej výchovy, pred účinnosťou tohto zákona.

§ 30.

(1) Zrušujú sa všetky ustanovenia o veciach upravených týmto zákonom a všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona.

(2) Zrušujú sa najmä:

1. zák. čl. VIII/1901, o štátnych detských domovoch;

2. zák. čl. XXI/1901, o zaopatrení detí starších než sedemročných, odkázaných na všeobecnú podporu;

3. nariadenie č. 1/1903 B. M. (uh. m. vnútra), o ochrane opustených detí;

4. zákon č. 256/1921 Sb., o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských;

5. vládne nariadenie č. 29/1930 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských;

6. zákon č. 213/1941 Sl. z. o verejnej ochrane mládeže, verejnom poručenstve a úprave ochranného dozoru;

7. zákon č. 7/1946 Sb., o hromadnom poručenstve;

8. zákon č. 48/1947 Sb., o organizácii starostlivosti o mládež;

9. vládne nariadenie č. 202/1947 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o organizácii starostlivosti o mládež;

10. zákon č. 57/1948 Sb., o preddavkovaní výživného deťom;

11. čl. IV zákona č. 242/1949 Sb., ktorým sa upravujú niektoré sociálne dávky.

§ 31.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.