Vyhláška č. 85/1951 Zb.Vyhláška o Smluve medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísanej v Budapešti dňa 6. marca 1951

Čiastka 44/1951
Platnosť od 02.11.1951 do07.07.1962
Účinnosť od 17.11.1951 do07.07.1962
Zrušený 91/1962 Zb.
Redakčná poznámka

Podľa svojho článku 88 Smluva so Záverečným protokolom nadobudne účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín, t. j. dňa 10. novembra 1951.

85.

Vyhláška ministra zahraničných vecí

zo dňa 22. októbra 1951

o Smluve medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, podpísanej v Budapešti dňa 6. marca 1951.

Medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou bola v Budapešti dňa 6. marca 1951 uzavretá Smluva o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach, spolu so Záverečným protokolom k tejto Smluve.

Smluva a Záverečný protokol boly schválené Národným shromaždením dňa 12. júla 1951 a boly ratifikované prezidentom republiky dňa 8. septembra 1951. Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe dňa 10. októbra 1951.

Podľa svojho článku 88 Smluva so Záverečným protokolom nadobudne účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín, t. j. dňa 10. novembra 1951.

Znenie tejto Smluvy a Záverečného protokolu sa vyhlasuje v prílohe k Sbierke zákonov.*)

Široký v. r.

ZMLUVA
medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.

PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY A PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY

želajúc si, aby úzke a trvalé priateľstvo medzi oboma ľudovými demokraciami, budujúcimi socializmus a bojujúcimi za zachovanie svetového mieru, bolo posilnené aj na poli právnickej spolupráce, rozhodli sa, že uzavrú zmluvu o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.

Na ten účel vymenovali za svojich zmocnencov:

PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

JUDr. Štefana Raisa, ministra spravodlivosti Československej republiky,

PREZIDENTSKÁ RADA MAĎARSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY

JUDr. Erika Molnára, ministra spravodlivosti Maďarskej ľudovej republiky,

ktorí vymenivší si plnomocenstvá a zistivší ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Titul I.

PRÁVNA POMOC V OBČIANSKYCH PRÁVNYCH VECIACH.

Časť I.

Veci občiansko-právne.

Hlava I.

Právna ochrana.

Článok 1.

Príslušníci jednej Strany majú na území druhej Strany rovnakú zákonnú ochranu, pokiaľ ide o osoby a majetok, ako tuzemci; môžu na súde druhej Strany slobodne a nerušene vystupovať a podávať návrhy (žaloby) za rovnakých podmienok ako tuzemci.

Hlava II.

Žiadosti o doručenie a dožiadania.

Článok 2.

(1) Súdy Strán si poskytujú vzájomne právnu pomoc výkonom žiadostí o doručenie a dožiadaní v občianskych právnych veciach. Pri poskytovaní právnej pomoci súdy Strán postupujú v priamom styku podľa ďalších ustanovení.

(2) Žiadosti o doručenie a dožiadania môže odoslať ktorýkoľvek súd oboch Strán; na prijatie a vybavenie sú na oboch Stranách príslušné okresné súdy. Na zasielanie spisov a na vydanie odpisov zo spisov sú na území oboch Strán príslušné súdy, ktoré konali vo veci v prvej stolici.

(3) Ak súd dožiadaný o doručenie alebo o inú právnu pomoc je nepríslušný, postúpi dožiadanie z úradnej povinnosti príslušnému súdu a upovedomí o tom dožadujúci súd.

(4) Po vybavení žiadosti o doručenie alebo o inú právnu pomoc, zašle dožiadaný súd spisy dožadujúcemu súdu alebo mu oznámi prekážky vybavenia.

Článok 3.

(1) Dožiadanie musí obsahovať označenie dožadujúceho, ako aj dožiadaného súdu, veci, v ktorej sa žiada o právnu pomoc, ďalej mená účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko, poprípade miesto pobytu, mená ich zástupcov a konečne žiadanú právnu pomoc.

(2) V žiadosti o doručenie treba uviesť presnú adresu prijímateľa a druh spisu, ktorý sa má doručiť.

Vybavenie žiadostí o doručenie a dožiadaní.

Článok 4.

(1) Dožiadaný súd vykoná doručenie spôsobom predpísaným vlastným právnym poriadkom pre doručenie tuzemských spisov toho istého druhu, ak je spis určený na doručenie spísaný v jazyku dožiadanej Strany alebo je k nemu pripojený overený preklad v tejto reči. Inak odovzdá dožiadaný súd spis adresátovi, ak ho dobrovoľne prijme.

(2) Ak nemožno adresátovi na uvedenej adrese doručiť, dožiadaný súd urobí opatrenie potrebné na zistenie adresy.

Článok 5.

Doručenie sa preukáže podpisom prijímateľa, dátom, ako aj potvrdením opatreným podpisom a pečiatkou súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, alebo potvrdením súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) oprávneného na výkon doručenia, z ktorého sú zrejmé výkon, spôsob a čas doručenia. Prevzatie spisu môže súd potvrdiť aj v zápisnici.

Článok 6.

(1) Dožiadaný súd je povinný pri vybavení dožiadania postupovať podľa zákonov svojho štátu a použiť donucovacie prostriedky, ktoré používa pri vybavovaní podobných dožiadaní súdov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho súdu môže dožiadaný súd postupovať podľa žiadaného zvláštneho konania, pokiaľ to nie je v rozpore s donucovacími predpismi práva dožiadanej Strany.

(2) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu, ktorým sa má vybaviť dožiadanie.

Článok 7.

(1) Za výkon žiadosti o doručenie a o inú právnu pomoc Strany nebudú žiadať trovy ani poplatky; to platí aj o poplatkoch svedkov a znalcov a o trovách súdnej ohliadky. Tieto trovy znáša dožiadaná Strana.

(2) Poštové poplatky znáša Strana, na území ktorej poplatky vznikli.

(3) Dožiadaný súd oznámi dožadujúcemu súdu výšku poplatkov a trov uvedených v odseku 1, aby ich mohol vybrať od osoby povinnej ich nahradiť. Sumy takto vybrané patria dožadujúcej Strane.

Článok 8.

Doručovanie vlastným príslušníkom.

Obe Strany sú oprávnené vykonať doručenie vlastným príslušníkom svojimi diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami. Pri doručovaní diplomatickými alebo konzulárnymi zástupcami nemožno použiť donucovacie prostriedky.

Hlava III.

Zábezpeka na trovy.

Článok 9.

Príslušníkov jednej Strany, ktorí vystupujú na súdoch druhej Strany ako účastníci (žalobcovia, navrhovatelia) alebo vedľajší účastníci, pokiaľ bývajú na území niektorej zo Strán, nemožno zaviazať na složenie akejkoľvek zábezpeky, depozitu alebo preddavku z toho dôvodu, že sú cudzinci, ani preto, že v tuzemsku nemajú bydlisko alebo pobyt.

Exekúcia pre trovy konania.

Článok 10.

(1) Ak účastník (žalobca, navrhovateľ) alebo vedľajší účastník, oslobodený od povinnosti zložiť zábezpeku, depozit alebo preddavok, bol zaviazaný na území jednej Strany nahradiť trovy konania, príslušný súd na území druhej Strany nariadi na základe tohto rozhodnutia exekúciu na vymáhanie týchto trov bezodplatne.

(2) Trovami konania rozumejú sa aj trovy potvrdenia, prekladu a overenia, spomenutých v článku 11.

Článok 11.

Súd obmedzí svoje skúmanie na to, či:

a) rozhodnutie, na základe ktorého sa žiada o nariadenie exekúcie, je podľa predloženého potvrdenia súdu, ktorý vo veci konal v prvej stolici, právoplatné a vykonateľné,

b) časť rozhodnutia obsahujúca výrok o trovách a potvrdenie podľa bodu a) sú opatrené prekladom do jazyka Strany, na území ktorej sa má exekúcia nariadiť.

Článok 12.

Návrh na nariadenie exekúcie, ktorá sa má vykonať na území druhej Strany, možno podať:

a) na súde, ktorý vyniesol rozhodnutie o trovách, alebo na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici; tento súd zašle návrh spôsobom uvedeným v článku 2 príslušnému súdu druhej Strany,

b) priamo na súde druhej Strany príslušnom na nariadenie exekúcie.

Článok 13.

(1) Súd nariadi exekúciu pre trovy konania bez vypočutia účastníkov aj keď navrhovateľ nesložil preddavok na trovy exekučného konania. Proti rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia nariadená, je však prípustný opravný prostriedok podľa práva Strany, na území ktorej bola exekúcia nariadená.

(2) Trovy potvrdenia a prekladu ako aj overenia uvedených v článku 11 určí - podľa toho, na území ktorej zo Strán vznikli - súd, ktorý vo veci konal v prvej stolici, poprípade súd príslušný na nariadenie exekúcie; naposledy uvedený súd určí aj trovy návrhu na nariadenie exekúcie.

Hlava IV.

Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov.

Článok 14.

Príslušníci jednej Strany požívajú na území druhej Strany výhody oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako tuzemci.

Článok 15.

(1) Potvrdenie o osobných, rodinných, zárobkových a majetkových pomeroch vydá príslušný súd alebo úrad (orgán verejnej správy) Strany, na území ktorej má navrhovateľ bydlisko alebo pobyt.

(2) Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo pobyt na území žiadnej zo Strán, postačí potvrdenie vydané alebo overené príslušným diplomatickým alebo konzulárnym úradom domovského štátu navrhovateľa.

(3) Súd, ktorý rozhoduje o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, môže - ak to považuje za potrebné - vyžiadať doplňujúce vysvetlenie od súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), ktorý potvrdenie vydal.

Článok 16.

Ak príslušný súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov príslušníkovi jednej Strany, toto právo sa vzťahuje na všetky úkony konania, počítajúc v to aj exekučné úkony.

Článok 17.

(1) Ak príslušník jednej Strany, ktorého bydlisko alebo miesto pobytu je na území ktorejkoľvek zo Strán, žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov, alebo o bezodplatné zastúpenie pred súdom druhej Strany, môže túto svoju žiadosť predniesť do zápisnice na okresnom súde príslušnom podľa jeho bydliska alebo podľa pobytu. Súd zašle zápisnicu s potvrdením uvedeným v článku 15 odsek 1 a s ostatnými prílohami predloženými účastníkom spôsobom uvedeným v článku 2, príslušnému súdu druhej Strany. Ak je súd, ktorému došla zápisnica nepríslušný, postúpi ju príslušnému súdu a upovedomí o tom súčasne súd druhej Strany.

(2) Zápisnica má byť spísaná v reči toho súdu, na ktorom sa spisuje.

(3) Účastník môže súčasne so žiadosťou o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a preddavkov podať tiež do zápisnice návrh na začatie príslušného konania (žalobu) a uviesť dôkazy na jeho podopretie.

Hlava V.

Overovanie listín.

Článok 18.

Listiny, ktoré na území jednej Strany spísal alebo vystavil a svojou úradnou pečaťou alebo úradnou pečiatkou opatril súd alebo administratívny úrad, alebo osoba požívajúca verejnú dôveru v medziach svojej zákonnej právomoci, nepotrebujú na použitie na území druhej Strany overenie ani superlegalizáciu.

Hlava VI.

Zasielanie matričných listín.

Článok 19.

(1) Strany sa zaväzujú, že si zašlú výpisy z matrík vzťahujúce sa na zápisy vykonané o príslušníkoch druhej Strany po dni účinnosti tejto zmluvy.

(2) Výpisy z matrík treba vyhotoviť spôsobom predpísaným v matričných zákonoch a v ostatných právnych predpisoch Strany, ktorá výpisy zasiela. Výpisy treba vystaviť a zaslať bez prekladu a bezodplatne každý tretí mesiac.

(3) Matričné úrady Strán zašlú na žiadosť úradov a súdov druhej Strany žiadané matričné výpisy na úradnú potrebu bez poplatkov a dávok.

(4) Zasielanie výpisov sa vykoná diplomatickou cestou.

Článok 20.

Ak zapíšu úrady jednej Strany do matriky dodatočný zápis alebo opravu týkajúcu sa príslušníka druhej Strany, treba zaslať spôsobom uvedeným v článku 19 druhej Strane overený výpis z matriky obsahujúci tiež dodatočný zápis alebo opravu.

Časť II.

Ustanovenia rodinného práva.

Hlava VII.

Uznanie súdnych rozhodnutí v manželských veciach.

Článok 21.

(1) Právoplatné rozhodnutie súdu jednej Strany o rozvode alebo o neplatnosti manželstva alebo o určení, či je alebo nie je manželstvo, budú uznané na území druhej Strany bez ďalšieho konania, ak v čase, v ktorom sa rozhodnutie stalo právoplatným, aspoň jeden z manželov bol príslušníkom Strany, ktorej súd vydal rozhodnutie a súd druhej Strany nevydal už predtým právoplatné rozhodnutie vo veci samej.

(2) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou tejto zmluvy.

Vyhlásenie za mŕtveho, dokázanie smrti.

Článok 22.

(1) Vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu alebo vykonať dôkaz smrti patrí do právomoci súdu Strany, príslušníkom ktorej bola táto osoba v čase, keď sa stala nezvestnou.

(2) Súd ktorejkoľvek zo Strán je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany:

a) na návrh osoby, ktorá chce uplatniť nárok z dedičského alebo z manželského práva majetkového na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá je na území tejto Strany;

b) na návrh manžela, ak tento býva v čase podania návrhu na území tejto Strany.

(3) Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje domovským právnym poriadkom nezvestného aj v prípadoch uvedených v odseku 2.

Zistenie alebo zapretie otcovstva.

Článok 23.

O tom, či manžel je otcom dieťaťa ženy žijúcej s ním v manželstve, rozhoduje domovské právo manžela platné v čase narodenia dieťaťa. Ale ak zomrel manžel už pred narodením dieťaťa, je rozhodujúce právo Strany, ktorej príslušníkom bol manžel v čase svojej smrti. Ak nemožno zistiť štátnu príslušnosť manžela v čase narodenia dieťaťa, poprípade v čase smrti manžela, rozhoduje právo jeho naposledy známej štátnej príslušnosti.

Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom považovaným za jeho otca.

Článok 24.

Právny pomer medzi dieťaťom nevydatej ženy a mužom, ktorého treba považovať za otca dieťaťa, sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bolo dieťa v čase svojho narodenia.

Článok 25.

Na konanie vo veciach o zistenie alebo zapretie otcovstva je povolaný súd Strany, ktorej právo sa má použiť v zmysle ustanovení článkov 23 a 24, alebo súd príslušný podľa bydliska účastníkov, pokiaľ ich bydlisko je na území tej istej Strany.

Osvojenie.

Článok 26.

(1) Vydať výrok o osvojení patrí do právomoci súdov (úradov) tej Strany, ktorej príslušníkom je osvojiteľ.

(2) Ak je osvojenec príslušníkom druhej Strany a ak sa vyžaduje podľa zákonov tejto Strany jeho privolenie, alebo privolenie jeho zákonného zástupcu alebo súdu (úradu), je tiež potrebné tieto privolenia zaobstarať.

(3) Zrušenie osvojenia spravuje sa právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je osvojenec v čase zrušenia osvojenia.

Poručenstvo a opatrovanstvo.

Článok 27.

Pre poručenstvo nad príslušníkmi Strán sú príslušné - pokiaľ táto zmluva neustanovuje iné - domovské súdy a úrady.

Článok 28.

Ak je potrebné opatrenie poručenského súdu v záujme príslušníka jednej Strany, ktorého bydlisko, poprípade pobyt, alebo majetok je na území druhej Strany, upovedomí o tom bezodkladne súd druhej Strany domovský súd, v naliehavom prípade môže však pri súčasnom upovedomení domovského súdu urobiť neodkladné opatrenie aj sám, a to s účinkami časove obmedzenými do rozhodnutia domovského súdu. Domovský súd upovedomí o svojich opatreniach súd, ktorý nariadil dočasné opatrenia.

Článok 29.

(1) Súd (úrad) jednej Strany môže svoju poručenskú právomoc nad maloletým alebo opatrovancom, ktorého bydlisko alebo pobyt alebo majetok je na území druhej Strany, celkom alebo sčasti preniesť na poručenský súd tejto Strany. Prenesenie právomoci sa stane účinným až vtedy, keď dožiadaný poručenský súd (úrad) prenesenú právomoc výslovne prijme a upovedomí o tom dožadujúci súd (úrad).

(2) Poručenský súd (úrad) vykonáva prenesenú právomoc podľa vlastných právnych predpisov; o spôsobilosti na práva a na povinnosti a na právny úkon platí aj v tomto prípade právo domovského štátu maloletého alebo opatrovanca. Poručenský súd (úrad) v prenesenej pôsobnosti nie je oprávnený vydávať rozhodnutia, ktoré sa týkajú osobného stavu; ak poručenský súd (úrad) rozhoduje o poručenskom schválení alebo povolení na uzavretie manželstva maloletého, potrebnom podľa jeho domovského práva, môže rozhodovať v prenesenej právomoci.

Článok 30.

(1) Povinnosť prijať poručníctvo alebo opatrovníctvo sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom je poručník alebo opatrovník.

(2) Právne pomery medzi poručníkom a poručencom, poprípade opatrovníkom a opatrovancom sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej poručenský súd (úrad) ustanovil poručníka alebo opatrovníka.

Časť III.

Dedičstvo.

Hlava VIII.

Všeobecné ustanovenia.

Článok 31.

Príslušníci jednej Strany sú čo do spôsobilosti urobiť alebo zrušiť závet o majetku, ktorý je na území druhej Strany, poprípade o práve, ktoré sa tam má uplatniť, ako aj čo do spôsobilosti ich dedičským právom nadobúdať, postavení na roveň vlastným príslušníkom druhej Strany; imanie a práva prechádzajú na nich za rovnakých podmienok ako na vlastných príslušníkov.

Článok 32.

Príslušníci jednej Strany, ktorí uplatňujú na území druhej Strany nároky z dedičského práva, musia mať dedičskú spôsobilosť ako podľa práva rozhodného pre dedičské právne pomery (čl. 33 a 34), tak aj podľa svojho domovského práva.

Hlava IX.

Dedenie a závet.

Článok 33.

Dedičské pomery sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti.

Článok 34.

Ak právo Strany, na území ktorej je majetok, stanoví o nakladaní s určitým majetkom obmedzenia aj pre tuzemcov, spravujú sa dedičské právne pomery právnym poriadkom Strany, na území ktorej je tento majetok.

Článok 35.

Hnuteľná odúmrť pripadne Strane, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti, nehnuteľná odúmrť však Strane, na území ktorej je nehnuteľnosť.

Článok 36.

Forma urobenia alebo zrušenia závetu sa spravuje právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase, keď závet urobil alebo zrušil; postačí však, ak sú zachované formálne predpisy právneho poriadku Strany, na území ktorej bol závet urobený alebo zrušený.

Článok 37.

Spôsobilosť urobiť alebo zrušiť závet, ďalej právne účinky nedostatku vôle (lesť, omyl, atď.) sa spravujú právnym poriadkom Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase keď prejav urobil.

Hlava X.

Ustanovenia o právomoci a o konaní.

Článok 38.

(1) Hnuteľné dedičstvo prejednávajú súdy Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ v čase smrti (domovské súdy); nehnuteľné dedičstvo a dedičstvo, o ktorom platí osobitné ustanovenie (čl. 34), prejednávajú súdy Strany, na území ktorej je dedičstvo (miestne súdy).

(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o sporoch vzniknutých z dedičských nárokov.

Článok 39.

(1) Ak zomrie na území jednej Strany príslušník druhej Strany, príslušný miestny súd alebo úrad je povinný upovedomiť o úmrtí bezodkladne príslušný konzulárny úrad druhej Strany a oznámiť mu všetko, čo je mu známe o dedičoch, o ich bydlisku (pobyte) a adrese, o podstate a cene dedičstva, ako aj o prípadných závetoch. To isté platí, ak sa miestny súd alebo úrad dozvie o tom, že príslušník druhej Strany, ktorý zomrel mimo územia Strán, zanechal majetok v tuzemsku.

(2) Ak nastala smrť v tuzemsku, treba k upovedomeniu pripojiť overený odpis predbežného vyšetrenia a opatrenia.

(3) Ak sa konzulárny úrad Strany, ktorej príslušníkom bol zomrelý, dozvie o smrti skôr, upovedomí o tom miestny súd alebo úrad.

Článok 40.

Konzulárne úrady oboch Strán môžu v dedičských veciach zastupovať svojich príslušníkov bez plnomocenstva svojimi orgánmi alebo zmocnencami na súdoch a úradoch druhej Strany, pokiaľ sú títo neprítomní a neustanovili si iného zmocnenca.

Článok 41.

(1) Závet vyhlási príslušný súd alebo úrad Strany, na území ktorej je závet. Overený odpis závetu a zápisnice o stave a obsahu závetu, poprípade o jeho vyhlásení - na žiadosť aj pôvodný závet - treba zaslať domovskému súdu alebo úradu poručiteľa, poprípade súdu alebo úradu druhej Strany, ktorý vo veci konal.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne o výsluchu svedkov ústneho závetu a o zápisnici o tom spísanej.

Článok 42.

(1) Súdy alebo úrady Strany, na území ktorej je dedičstvo príslušníka druhej Strany, sú povinné urobiť podľa vlastného práva opatrenia potrebné na zabezpečenie a správu dedičstva.

(2) Konzulárny úrad druhej Strany musí byť bezodkladne upovedomený o opatreniach uvedených v odseku 1. Konzulárny úrad môže svojím orgánom alebo zmocnencom spolupôsobiť pri výkone takýchto opatrení. Tieto opatrenia možno na žiadosť konzulárneho úradu pozmeniť, odložiť alebo zrušiť.

(3) Na dožiadanie domovského súdu alebo úradu (čl. 38) treba opatrenie urobené podľa odseku 1 zrušiť.

Článok 43.

Pokiaľ táto zmluva neustanovuje iné, treba hnuteľné dedičstvo, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie článku 42, vydať alebo dať k dispozícii konzulárnemu úradu Strany, ktorej príslušníkom bol poručiteľ, pod podmienkou, že pohľadávky štátu boli zaplatené alebo boli zaistené a že príslušný úrad udelil podľa platných predpisov vývozné povolenie. O ďalšom konaní platí domovský právny poriadok poručiteľa.

Článok 44.

Ak podľa práva niektorej zo Strán nemusí byť začaté konanie o prejednaní dedičstva z úradnej povinnosti a dedičia preukážu náležitým spôsobom oprávnené nároky na dedičstvo, ako aj to, že sa o rozdelení a prevzatí dedičstva dohodli, konečne že príslušné súdy alebo úrady druhej Strany prejavili súhlas s upustením od vydania, netreba dedičstvo alebo jeho časť vydať konzulárnemu úradu. V tomto prípade nie je potrebné prejednať dedičstvo.

Článok 45.

Ak sú na konaní o prejednaní dedičstva zúčastnení ako dedičia, odkazovníci alebo ako veritelia príslušníci Strany, na území ktorej je dedičstvo, alebo ak sú takí účastníci, ktorí hoci nie sú príslušníkmi tejto Strany, ale majú na jej území bydlisko, môže príslušný miestny súd alebo úrad zadržať hnuteľné dedičstvo alebo jeho primeranú časť, do toho času, kým príslušný súd o týchto nárokoch právoplatne nerozhodne. Miestny súd alebo úrad určí na uplatnenie týchto nárokov lehotu v trvaní najmenej troch a najviac šiestich mesiacov; vyhláška o tom musí byť uverejnená na území oboch Strán spôsobom predpísaným na uverejnenie úradných vyhlášok. Ak nebol uplatnený nárok v určenej lehote, nemožno dedičstvo z tohto dôvodu ďalej zadržať. Ak príslušný súd priznal nároky právoplatne, môže miestny súd alebo úrad vydať hnuteľnosti, ktoré patria príslušníkom vlastného štátu alebo osobám, ktoré majú bydlisko v tuzemsku, priamo oprávneným osobám namiesto konzulárnemu úradu.

Článok 46.

(1) Ak je hnuteľné dedičstvo príslušníka jednej Strany na území druhej Strany, môže ktorýkoľvek dedič alebo odkazovník žiadať, aby toto hnuteľné dedičstvo prejednal súd tejto druhej Strany.

(2) Na žiadosť vydá súd vyhlášku, ktorou vyzve dedičov, odkazovníkov a iných účastníkov, aby v lehote najmenej troch a najviac šiestich mesiacov prihlásili svoje nároky, ako aj aby oznámili prípadné námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, v určenej lehote, lebo inak prejedná súd dedičstvo bez zreteľa na ich nároky. Túto vyhlášku treba uverejniť na území oboch Strán spôsobom predpísaným na uverejnenie úradných vyhlášok; odpis vyhlášky treba bezodkladne zaslať príslušnému súdu a konzulárnemu úradu domovského štátu poručiteľa, ako aj známym dedičom, odkazovníkom a iným osobám, ktoré si robia nárok. Trovy uverejnenia vyhlášky znáša žiadateľ.

(3) Ak v lehote určenej vyhláškou neboli prihlásené nároky alebo vznesené námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, nemožno vydať hnuteľné dedičstvo (článok 43) a dedičstvo potom prejedná súd podľa procesných predpisov vlastného štátu.

(4) Ak osoby uvedené v odseku 2 vzniesli námietky proti prejednaniu dedičstva súdom uvedeným v odseku 1, treba konanie po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške bezodkladne zastaviť a ďalší postup sa spravuje ustanovením článkov 43 až 45.

Článok 47.

Ak zomrie príslušník jednej Strany na ceste na území druhej Strany a ak tam nemal bydlisko alebo pobyt, treba veci, ktoré mal so sebou, bez akéhokoľvek ďalšieho konania vydať k dispozícii konzulárnemu úradu.

Časť IV.

Výkon rozhodnutí v občianskych právnych veciach.

Hlava XI.

Vykonateľné rozhodnutia.

Článok 48.

(1) Strany uznávajú vzájomne za vykonateľné právoplatné rozhodnutia vydané v konaní o občianskych právnych veciach (včítane ustanovení o exekúcii), pokiaľ sa tieto týkajú majetkových nárokov, ktorých právny dôvod vznikol po účinnosti tejto zmluvy.

(2) Na žiadosť ministra spravodlivosti jednej Strany môže minister spravodlivosti druhej Strany priznať vykonateľnosť aj takému právoplatnému rozhodnutiu súdu, pokiaľ sa týka majetkových nárokov, ktorých právny dôvod vznikol pred účinnosťou tejto zmluvy a pokiaľ tieto rozhodnutia ukladajú platenie:

a) na úhradu osobných potrieb (výživného) na základe zákona alebo právneho úkonu,

b) náhrady škody vzniknutej z ublíženia na zdraví následkom zníženia pracovnej alebo zárobkovej schopnosti alebo vzniknutej osobe, ktorá má následkom smrti osoby povinnej na jej výživu nárok na úhradu osobných potrieb (na výživné),

c) náhrady inej škody vzniknutej zo zakázaného činu,

d) odmeny za prácu konanú na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi jednotlivcami,

e) náhrady škody vzniknutej osobe podliehajúcej národnému (povinnému sociálnemu) poisteniu z opomenutia prihlasovacej povinnosti alebo z nedostatočného plnenia tejto povinnosti.

(3) Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na úroky zročné pred účinnosťou tejto zmluvy a v prípade opakujúcich sa dávok nevzťahujú sa ani na splátky, ktorých zročnosť nastala pred účinnosťou tejto zmluvy.

Článok 49.

Ustanovenia článku 48 ods. 1 neplatia na rozhodnutie vzťahujúce sa

a) na Strany, na socialistické právnické osoby (verejné korporácie, verejné ústavy a podniky Strán, družstvá pracujúcich) alebo vôbec na imanie, na ktorom sú zúčastnené alebo ktoré spravujú;

b) na majetkové nároky vzniknuté zo zahraničného obchodu prevádzaného na základe obchodnej zmluvy alebo dohody Strán o výmene tovaru;

c) na majetkové nároky, ktorých základom je poisťovací úkon, zmenka alebo šek.

Hlava XII.

Nariadenie exekúcie.

Článok 50.

Ak je dlžník príslušníkom Strany, na území ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia, podmienkou nariadenia exekúcie je, že nárok, na ktorý sa rozhodnutie vzťahuje, možno uplatniť aj podľa domovského práva dlžníka.

Článok 51.

(1) O nariadení exekúcie rozhodne príslušný súd Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

(2) Návrh na nariadenie exekúcie treba podať na súde, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, alebo na súde, ktorý je príslušný na jeho vybavenie. Návrh podaný na súde prvej stolice treba postúpiť súdu príslušnému na jeho vybavenie.

(3) Náležitosti návrhu na nariadenie exekúcie sa spravujú právnym poriadkom Strany, na území ktorej sa má exekúcia vykonať.

(4) K návrhu treba pripojiť overený preklad.

Článok 52.

K návrhu na nariadenie exekúcie treba pripojiť:

a) úplné vyhotovenie rozhodnutia; právoplatnosť rozhodnutia sa má preukázať verejnou listinou, pokiaľ nevyplýva zo samotného vyhotovenia;

b) pôvodné vyhotovenie alebo overené odpisy listín, z ktorých je zrejmé, že predvolanie alebo iné úradné opatrenie o začatí konania bolo dlžníkovi, ktorý do konania nevstúpil, včas a náležitým spôsobom doručené;

c) overené preklady listín uvedených v bodoch a) a b).

Článok 53.

Ak má súd pri nariadení exekúcie pochybnosti, môže vyzvať navrhovateľa, aby sa vyjadril, alebo aby podľa potreby doplnil nedostatky návrhu a o návrhu môže vypočuť aj dlžníka. Okrem toho môže požiadať súd alebo úrad, ktorý vydal vykonateľné rozhodnutie, o vysvetlenie.

Článok 54.

(1) Dlžník môže podať proti nariadeniu exekúcie aj na súde, ktorý exekúciu nariadil, také návrhy, ktoré možno proti nariadeniu exekúcie uplatňovať podľa právneho poriadku Strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vydané.

(2) Ak je dlžník príslušníkom Strany, na území ktorej sa nariadenie exekúcie navrhuje, môže v tomto konaní vzniesť aj také návrhy, ktoré by mohol uplatňovať len podľa svojho domovského práva.

(3) Inak platí o nariadení a o výkone exekúcie domovský právny poriadok súdu, na ktorom sa vedie konanie.

Článok 55.

Nariadenie exekúcie treba odoprieť:

a) ak súd, ktorý rozhodnutie vydal, prejednal vec na základe takého dôvodu príslušnosti, ktorý právny poriadok Strany, na území ktorej sa navrhuje nariadenie exekúcie, nepozná;

b) ak dlžník nevstúpil do konania a ak jemu alebo jeho zmocnencovi nebolo doručené včas predvolanie alebo úradné opatrenie o začatí konania, alebo ak sa tak stalo len vyhláškou alebo odchylne od ustanovení vo veciach právnej pomoci;

c) ak je rozhodnutie v rozpore so skôr vyneseným právoplatným rozhodnutím medzi totožnými účastníkmi o tom istom nároku na území Strany, kde sa navrhuje nariadenie exekúcie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípad, ak sa podstatne zmenili okolnosti, na základe ktorých skoršie rozhodnutie určilo obsah alebo čas plnenia.

Článok 56.

O poplatkoch a trovách spojených s exekúciou platia rovnaké predpisy ako pri výkone rozhodnutí tuzemských súdov.

Článok 57.

Ustanovenia tejto hlavy o rozhodnutiach súdov platia obdobne o pokonávkach uzavretých na súdoch.

Titul II.

PRÁVNA POMOC V TRESTNÝCH VECIACH.

Časť V.

Vydanie a prevoz previnilcov.

Hlava XIII.

Extradičné trestné činy.

Článok 58.

(1) Strany sa zaväzujú, že si za podmienok určených touto zmluvou na žiadosť vzájomne vydajú previnilcov na vykonanie trestného stíhania alebo na výkon trestu.

(2) Vydanie sa povolí pre také činy, ktoré sú trestnými podľa práva oboch Strán a na ktoré je stanovený trest odňatia slobody ak horná hranica trestnej sadzby je aspoň jeden rok, alebo ak ide o trest ťažší.

(3) Vydanie sa povolí aj pre pokus a pre ktorúkoľvek formu a ktorýkoľvek spôsob účastníctva na spomenutých trestných činoch.

(4) Tento záväzok sa nevzťahuje na previnilcov, ktorí sú štátnymi občanmi dožiadanej Strany.

Výnimky z extradičnej povinnosti.

Článok 59.

Vydanie sa nepovolí:

a) ak osoba, o vydanie ktorej sa žiada, spáchala trestný čin na území dožiadanej Strany;

b) ak dožadujúca Strana žiada vydanie pre taký trestný čin, trestnosť ktorého zanikla podľa práva dožiadanej Strany pre premlčanie trestného stíhania, pre premlčanie výkonu trestu, alebo z akéhokoľvek iného zákonného dôvodu;

c) ak bol proti osobe, o vydanie ktorej sa žiada, na území dožiadanej Strany v trestnom konaní, zavedenom pre ten istý trestný čin, vynesený rozsudok, alebo ak sa toto trestné konanie zastavilo.

Trestné konanie na žiadosť druhej Strany.

Článok 60.

(1) Strany sa zaväzujú, že na žiadosť druhej Strany zavedú trestné stíhanie podľa vlastných právnych predpisov proti svojim príslušníkom, ktorí na území druhej Strany spáchali extradičný trestný čin.

(2) Minister spravodlivosti tej Strany, ktorá žiada o uvedené konanie, upovedomí o tom ministra spravodlivosti druhej Strany a súčasne pripojí všetky údaje a dôkazy, ktoré sú o trestnom čine k dispozícii.

(3) Dožiadaná Strana upovedomí druhú Stranu o výsledku trestného stíhania a v prípade rozsudku zašle tiež jeho odpis.

Formálne náležitosti žiadosti o vydanie.

Článok 61.

(1) Ministri spravodlivosti oboch Strán sa stýkajú v extradičných veciach priamo.

(2) K žiadosti o vydanie treba pripojiť rozkaz na zatknutie v pôvodine alebo v overenom odpise a ak ide o žiadosť o vydanie na výkon trestu, právoplatný rozsudok alebo iné rovnocenné súdne rozhodnutie. Tieto musia obsahovať opis skutkového stavu trestného činu, obzvlášť miesto a čas spáchania, právnu kvalifikáciu, text ustanovení právnych predpisov, ktoré sa majú použiť ako aj označenie trestu, ktorý prichádza do úvahy. Ak ide o majetkové trestné činy, treba uviesť výšku škody spôsobenej trestným činom, alebo škody, ktorá z činu môže vzniknúť.

(3) Podľa možnosti treba dožiadanej Strane zaslať opis osoby, o vydanie ktorej sa žiada - oznámiť miesto jej pobytu a jej štátne občianstvo - a ak sú k dispozícii, zaslať aj jej fotografiu a odtlačky prstov.

Dodatočné objasnenia.

Článok 62.

(1) Ak z dožiadania nie sú dostatočne zrejmé okolnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie žiadosti o vydanie, môže dožiadaná Strana žiadať o doplnenie žiadosti. Dožiadaná Strana môže určiť vhodnú lehotu - od jedného do dvoch mesiacov - na podanie doplňujúcich objasnení. Túto lehotu možno na odôvodnenú žiadosť predĺžiť.

(2) Ak dožadujúca Strana nepodá žiadné objasnenie v určenej lehote, dožiadaná Strana môže osobu, o vydanie ktorej sa žiada, prepustiť na slobodu.

(3) Dožadujúca Strana nie je povinná oznámiť dôkazy o vine vyžadovanej osoby.

Vydávacia väzba.

Článok 63.

Len čo dôjde žiadosť o vydanie, musí sa bez odkladu urobiť opatrenie na zatknutie osoby, o vydanie ktorej sa žiada, okrem ak by sa vydanie vopred javilo neprípustným.

Predbežné zatknutie.

Článok 64.

(1) Obvinený alebo odsúdený musí sa vziať do predbežnej väzby skôr než dôjde žiadosť o vydanie, ak to dožadujúca Strana výslovne žiada a ak súčasne oznámi, že proti nemu bol vydaný rozkaz na zatknutie, právoplatný rozsudok, alebo iné rovnocenné súdne rozhodnutie, a že na tomto základe zamýšľa žiadať o jeho vydanie. Žiadosť o zatknutie môžu si príslušné súdy a úrady Strán zasielať priamo poštou, telegraficky, telefonicky alebo aj rozhlasom.

(2) Príslušné súdy alebo úrady Strán môžu aj bez takej žiadosti zatknúť osobu, zdržujúcu sa na ich území, ktorá podľa ich vedomosti spáchala extradičný trestný čin na území druhej Strany.

(3) O vykonanom predbežnom zatknutí treba druhú Stranu upovedomiť bezodkladne.

Prepustenie predbežne zatknutej osoby.

Článok 65.

(1) Osobu zatknutú podľa článku 64 ods. 2 možno prepustiť na slobodu ak dožiadanej Strane nedôjde žiadosť podľa článku 64 ods. 1 do jedného mesiaca od odoslania oznámenia o predbežnom zatknutí.

(2) Osobu zatknutú podľa článku 64 ods. 1 možno prepustiť na slobodu, ak nedôjde riadne vyhotovená žiadosť o vydanie dožiadanej Strane do dvoch mesiacov od odoslania oznámenia o predbežnom zatknutí.

Odklad vydania.

Článok 66.

Ak je vyžadovaná osoba na území dožiadanej Strany stíhaná pre iný trestný čin alebo ak bola odsúdená pre iný trestný čin, možno vykonanie jej vydania odložiť až do skončenia konania, do odpykania alebo do odpustenia trestu.

Dočasné vydanie.

Článok 67.

(1) Na odôvodnenú žiadosť dožadujúcej Strany možno dočasne vydať vyžadovanú osobu aj v prípade uvedenom v článku 66, najmä ak by odloženie vydania malo za následok premlčanie alebo inú závažnú ujmu pre trestné stíhanie.

(2) Po skončení úkonov trestného stíhania, pre ktoré došlo k dočasnému vydaniu, musí byť osoba dočasne vydaná, vrátená.

Postup pri viacerých žiadostiach o vydanie.

Článok 68.

Ak žiada o vydanie tej istej osoby pre ten istý trestný čin, alebo pre rôzne trestné činy okrem dožadujúcej Strany aj iný štát, alebo niekoľko iných štátov, rozhodne dožiadaná Strana, ktorej z týchto žiadostí vyhovie.

Medze stíhateľnosti vydanej osoby.

Článok 69.

(1) Vydanú osobu nemožno bez súhlasu dožiadanej Strany trestne stíhať, potrestať, ani vydať tretiemu štátu pre trestný čin spáchaný pred vydaním, na ktorý sa vydanie nevzťahuje. Súhlas nemožno odoprieť, ak ide o trestný čin, na ktorý sa podľa tejto zmluvy vzťahuje vydávacia povinnosť.

(2) Súhlas nie je potrebný, ak vydaná osoba neopustí územie Strany, ktorej bola vydaná, do jedného mesiaca od skončenia trestného stíhania a ak bola odsúdená, do jedného mesiaca po odpykaní alebo po odpustení trestu, ako aj ak sa na toto územie vrátila. Do jednomesačnej lehoty sa nezapočítava čas, po ktorý vydaná osoba nemohla sa vzdialiť pre nezavinenú prekážku.

(3) Ak vydaná osoba dá pred súdom súhlas na nové trestné stíhanie, nie je potrebný ďalší súhlas. Overený odpis zápisnice o súhlase treba však zaslať Strane, ktorá osobu vydala.

Omeškanie pri prevzatí.

Článok 70.

Dožiadaná Strana je povinná oznámiť dožadujúcej Strane miesto a čas vydania osoby. Ak dožadujúca Strana neprevezme vydanú osobu do 15 dní od určenej lehoty, možno túto osobu prepustiť na slobodu.

Opätovné vydanie už predtým vydanej osoby.

Článok 71.

Ak sa vydaná osoba akokoľvek vyhne trestnému stíhaniu a ak sa znova zdržuje na území dožiadanej Strany, musí byť zatknutá na nové dožiadanie a bez ďalších formalít znova vydaná.

Prevoz.

Článok 72.

(1) Strany sa zaväzujú, že na žiadosť druhej Strany prevezú cez svoje územie tie osoby, ktoré vláda niektorého tretieho štátu vydala tejto druhej Strane. Povinnosti na prevoz niet, ak by podľa ustanovení tejto zmluvy nebola ani povinnosť na vydanie.

(2) Žiadosť o prevoz treba vyhotoviť a predložiť ako žiadosť o vydanie.

(3) Súdy a úrady dožiadanej Strany vykonajú prevoz spôsobom, aký im najviac vyhovuje.

Oznámenie výsledkov trestného konania.

Článok 73.

Dožadujúca Strana musí oznámiť vydávajúcej Strane výsledok trestného konania, ktoré vykonala proti vydanej osobe. Ak bol proti vydanej osobe vynesený právoplatný rozsudok, treba zaslať aj jeho odpis. Tento záväzok platí aj na prípady uvedené v článku 69 tejto zmluvy.

Trovy vydania.

Článok 74.

Trovy vzniknuté pri vydávacom konaní znáša Strana, na území ktorej vznikli. Trovy prevozu musí však nahradiť dožadujúca Strana.

Časť VI.

Iná právna pomoc v trestných veciach.

Hlava XIV.

Všeobecné ustanovenia.

Článok 75.

(1) Justičné úrady Strán (súdy a prokuratúry) si poskytnú právnu pomoc v trestných veciach vybavovaním žiadostí o doručenie a dožiadaní. Pri vykonávaní tejto právnej pomoci stýkajú sa justičné úrady (súdy a prokuratúry) navzájom priamo.

(2) Právna pomoc sa vzťahuje na doručovanie predvolaní, rozsudkov a iných spisov v trestných veciach, na úkony pripravného trestného konania, napr. na výsluchy obvinených, svedkov a znalcov, na ohliadky, prehľadanie domu odňatia vecí a ďalej aj na zasielanie trestných spisov a doličných vecí.

(3) Žiadosti o doručenie a dožiadania môže odoslať ktorýkoľvek justičný úrad oboch Strán. Na prijímanie a vybavovanie týchto sú príslušné okresné súdy na území oboch Strán. Zasielanie spisov a vydávanie odpisov zo spisov na území oboch Strán prislúcha súdom, ktoré vo veci konali v prvej stolici.

(4) Ak je súd, ktorému došla žiadosť o doručenie alebo dožiadanie, nepríslušný, musí dožiadanie postúpiť z úradnej povinnosti príslušnému súdu a podať o tom správu dožadujúcemu úradu.

(5) Po vybavení žiadosti o doručenie alebo dožiadanie o inú právnu pomoc dožiadaný súd zašle spisy dožadujúcemu súdu alebo mu oznámi prekážku vybavenia.

Vybavenie dožiadania.

Článok 76.

(1) Dožiadaný justičný úrad postupuje pri vybavovaní dožiadania podľa zákonov svojho vlastného štátu. Na žiadosť dožadujúceho úradu môže dožiadaný úrad postupovať podľa žiadaného osobitného konania, pokiaľ to neodporuje právnym predpisom platným u dožiadanej Strany.

(2) Dožiadaný úrad oznámi dožadujúcemu úradu na jeho žiadosť miesto a čas úkonu, ktorým sa dožiadanie vybavuje.

Odopretie právnej pomoci.

Článok 77.

(1) Vybavenie dožiadania o právnu pomoc v trestných veciach možno odoprieť, ak:

a) o právnu pomoc sa žiada v trestnom konaní vedenom pre taký trestný čin, pre ktorý by vydanie nebolo prípustné;

b) vykonanie žiadaného úkonu na území dožiadanej Strany nepatrí do príslušnosti justičných úradov.

(2) Dožiadaná Strana je povinná vykonať prehľadanie domu a odňatie veci, len ak sa tieto úkony nedotýkajú práv tretích osôb.

Predvolanie svedkov a znalcov.

Článok 78.

(1) Proti svedkovi alebo znalcovi predvolanému z územia niektorej Strany, ktorý sa dobrovoľne ustanovil na územie druhej Strany - nech je príslušníkom ktoréhokoľvek štátu -, nesmie sa na tomto území zaviesť trestné stíhanie, ani vykonať jeho zatknutie pre trestný čin spáchaný skoršie alebo pre jeho skoršie odsúdenie, a to ani z toho dôvodu, že je účastníkom trestného činu, ktorý je predmetom konania, v ktorom je vypočúvaný ako svedok alebo znalec.

(2) Svedok alebo znalec stratí túto výhodu, ak neopustí z vlastnej viny do jedného týždňa územie dožadujúcej Strany. Táto lehota sa počíta odo dňa, keď vyslúchajúci súd alebo úrad oznámi svedkovi alebo znalcovi, že jeho ďalšia prítomnosť už nie je potrebná.

Dočasné odovzdanie osôb, ktoré sú vo väzbe.

Článok 79.

(1) Ak je osoba predvolaná ako svedok alebo znalec vo väzbe na území dožiadanej Strany, minister spravodlivosti dožiadanej Strany môže zariadiť dopravenie tejto osoby na územie dožadujúcej Strany s tým, aby bola po výsluchu čo najskôr vrátená.

(2) Za podmienok uvedených v článku 78 ministri spravodlivosti Strán vzájomne povolia prevoz osôb uväznených v treťom štáte, územím vlastného štátu tam i spať, ak majú byť vypočúvané.

Vydávanie doličných vecí.

Článok 80.

(1) Veci, ktoré previnilec nadobudol trestným činom, pre ktorý sa o jeho vydanie žiada, alebo ktoré nadobudol ako protihodnotu za také predmety, ďalej veci, ktoré možno použiť ako dôkazy usvedčujúce z trestného činu, ako aj každý iný dôkaz, musia byť vydané dožadujúcej Strane, a to aj v tom prípade, ak vydanie previnilca nemožno vykonať pre jeho smrť, útek alebo z iného dôvodu.

(2) Dožiadaná Strana môže dočasne zadržať veci, o vydanie ktorých sa žiada, ak ich potrebuje v nejakom trestnom konaní.

(3) Práva tretej osoby k týmto veciam ostávajú nedotknuté. Tieto veci po skončení súdneho konania musia sa vrátiť oprávnenému bezodplatne. Ak oprávnenú osobu nemožno zistiť bez pochyby, treba veci vrátiť bezodplatne dožiadanej Strane.

Vzájomné oznamovanie rozsudkov.

Článok 81.

(1) Strany sa zaväzujú, že si navzájom oznámia právoplatné trestné rozsudky, ktoré vydali súdy jednej Strany proti príslušníkovi druhej Strany, okrem rozsudkov vydaných vojenskými súdmi.

(2) Oznámenie sa stane tak, že ministri spravodlivosti Strán navzájom si zašlú štvrťročne výpisy z registra trestov o týchto trestných rozsudkoch. Súčasne urobí minister spravodlivosti opatrenie, aby boli zaslané aj odtlačky prstov odsúdených osôb.

Oznámenie výpisov z registra trestov.

Článok 82.

(1) Orgány trestnej evidencie Strán podajú justičným úradom druhej Strany na ich žiadosť priamo podanú, bezodplatne informácie z registra trestov.

(2) Rovnaké informácie si podajú orgány trestnej evidencie navzájom.

Trovy právnej pomoci v trestných veciach.

Článok 83.

Pri vybavovaní právnej pomoci v trestných veciach Strany znášajú všetky trovy vzniknuté na ich vlastnom území, včítane svedočného a znalečného, bez akéhokoľvek nároku na náhradu.

Titul III.

Hlava XV.

Právne informácie.

Článok 84.

Ministri spravodlivosti Strán si navzájom poskytnú na priamu žiadosť informácie o práve, ktoré platí alebo platilo na ich území.

Hlava XVI.

Záverečné ustanovenia.

Článok 85.

Vo vzájomných stykoch používajú Strany každá svoj jazyk, alebo jazyk ruský.

Článok 86.

(1) Spisy vydané súdmi a úradmi Strán treba opatriť úradnou pečiatkou súdu alebo úradu, ktorý ich vydal.

(2) Strany používajú k žiadostiam o doručenie a k dožiadaniam dvojjazyčné tlačivá, ktorých texty si vzájomne oznámia.

Článok 87.

Táto zmluva sa má ratifikovať. Ratifikačné listiny budú vymenené v najkratšom čase v Prahe.

Článok 88.

Táto zmluva nadobudne účinnosť mesiac po výmene ratifikačných listín a zostane v platnosti po dobu desať rokov počítaných odo dňa účinnosti.

Ak neoznámi ani jedna zo Strán do roka pred skončením tejto lehoty svoj úmysel zrušiť účinnosť tejto zmluvy, zostane táto v účinnosti ešte rok po tom, čo ju jedna zo zmluvných Strán vypovie.

Článok 89.

Táto zmluva je vyhotovená vo dvoch pôvodných rovnopisoch v jazyku slovenskom a v jazyku maďarskom. Obe znenia sú autentické.

Na dôkaz toho podpísali zmocnenci túto zmluvu a opatrili vlastnou pečiatkou.

Dané v Budapešti dňa 6. marca 1951.

Dr. RAIS L. S.

Dr. MOLNÁR L. S.

Záverečný protokol

k zmluve medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach.

Zmocnenci Československej republiky a Maďarskej ľudovej republiky dohodli sa pri podpise zmluvy o právnej pomoci v občianskych a trestných veciach na nasledovnom:

I.

Strany si vzájomne oznámia rozdelenie obvodov súdov a úradov a zmeny, ktoré v tomto rozdelení v budúcnosti nastanú.

II.

Ak podľa tejto zmluvy treba nejakú listinu opatriť prekladom do jazyka druhej Strany, preklad treba overiť podľa ustanovení článku 18.

III.

Strany zisťujú, že v slovenskom texte zmluvy uvedené výrazy „súdy a úrady“ alebo „súdy (úrady)“ a v maďarskom texte „vrchnosť“, v slovenskom texte „účastník“ a v maďarskom texte „strana“, v slovenskom texte „oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov“ a v maďarskom texte „oslobodenie od trov“, v slovenskom texte „pobyt“ a v maďarskom texte „stály pobyt“, v slovenskom texte „overený odpis o predbežnom šetrení a opatrení (úmrtný zápis)“ a v maďarskom texte „oznámenie o úmrtí“, ako aj v slovenskom texte „dlžník“ a v maďarskom texte „povinná strana“, napokon v slovenskom texte výraz „trestný čin“ a v maďarskom texte „zločin“ sú rovnaké pojmy.

IV.

Ustanovenie článku 21 zmluvy vzťahuje sa na súdne rozhodnutia v manželských veciach podľa § 230 československého občianskeho súdneho poriadku, ako aj na súdne rozhodnutia o tom, či manželstvo vzniklo alebo nie.

V.

V súvislosti s článkom 22 zmluvy Strany zisťujú, že súd jednej Strany je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany, ak to navrhuje manžel nezvestnej osoby, a ak ho niet, jeho dieťa alebo rodič, a navrhovateľ presídlil na územie druhej Strany podľa československo-maďarskej dohody, danej v Budapešti dňa 27. februára 1946, a nezvestný nemá na jej území majetok.

VI.

Strany zisťujú, že ustanovenia časti IV. zmluvy sa nevzťahujú na rozhodnutia, ktoré sa týkajú takých podnikov, v ktorých neštátny záujem je založený na platných medzištátnych dohodách, uzavretých po 20. januári 1945.

VII.

V článku 49 bod a) v maďarskom texte uvedený výraz „verejné korporácie a verejné ústavy a podniky Strán a družstvá pracujúcich“ spadá pojmove pod okruh socialistických právnických osôb, uvedených v článku 49 bod a) slovenského textu a v § 21 československého občianskeho zákonníka.

VIII.

Je dohoda v tom, že ustanovenia článku 59 sa vzťahujú aj na tie prípady, ak trestný čin je podľa maďarských právnych predpisov stíhateľný len na súkromný návrh a poškodený súkromný návrh nepodal včas, alebo ho platne odvolal, ako aj keď sa trestné konanie podľa maďarských právnych predpisov vedie nie na žalobu prokurátora, ale na žalobu súkromného účastníka.

IX.

Otázky výkladu tejto zmluvy, najmä ak nastanú zmeny v ustanoveniach právnych predpisov oboch Strán, vyrieši Stála československo-maďarská právnická komisia.

Výmena skúseností a vzájomnej informácie (čl. 84) patria do pôsobnosti uvedenej komisie.

Tento záverečný protokol tvorí doplňujúcu časť súčasne podpísanej zmluvy.

Dané v Budapešti dňa 6. marca 1951.

Dr. RAIS

Dr. MOLNÁR

PROZKOUMAVŠE TUTO SMLOUVU SE ZÁVĚREČNÝM PROTOKOLEM A VĚDOUCE, ŽE NÁRODNÍ SHROMÁŽDĚNÍ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ S NIMI SOUHLASÍ, SCHVALUJEME A POTVRZUJEME JE. TOMU NA SVĚDOMÍ JSME TENTO LIST PODEPSALI A K NĚMU PEČEŤ REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ PŘITISKNOUTI DALI. NA HRADĚ PRAŽSKÉM DNE 8. ZÁŘÍ LÉTA TISÍCÍHO DEVÍTISTÉHO PADESÁTÉHO PRVÉHO.

PRESIDENT REPUBLIKY ČESKOSLOVENSKÉ:

GOTTWALD v. r. L. S.

NÁMĚSTEK PŘEDSEDY VLÁDY A MINISTR ZAHRANIČNÍCH VĚCÍ:

ŠIROKÝ v. r.

Poznámky pod čiarou

*) Na strane 259.