Nariadenie č. 171/1950 Zb.Nariadenie o zbúraní stavieb

Čiastka 69/1950
Platnosť od 27.12.1950 do31.12.1958
Účinnosť od 01.01.1951 do31.12.1958
Redakčná poznámka

Zrušené predpisom č. 144/1959 Ú. l.

171.

Nariadenie ministra stavebného priemyslu

zo dňa 22. decembra 1950

o zbúraní stavieb.

Minister stavebného priemyslu nariaďuje podľa § 11 ods. 4 zákona č. 280/1949 Sb., o územnom plánovaní a výstavbe obcí:


§ 1.

(1) Na zbúranie stavby (budovy, ohradného alebo operného múru, pomníka osobitného významu) alebo jej časti, pokiaľ na to nedal rozkaz stavebný úrad, je potrebné povolenie, ktoré udeľuje stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby.

(2) V žiadosti treba presne označiť stavbu alebo jej časť, ktorá sa má zbúrať, a uviesť účel, na ktorý je stavba určená, ako aj mená a pokiaľ možno adresy vlastníkov susedných nehnuteľností; zároveň žiadateľ odôvodní potrebu odstránenia stavby a uvedie podnik, ktorý vykoná zbúranie alebo bude naň dozerať. Podľa možnosti treba k žiadosti pripojiť vyjadrenie miestneho národného výboru, pokiaľ nie je stavebným úradom, ako aj ostatných účastníkov konania.

(3) Stavebný úrad môže, pokiaľ to bude potrebné (najmä ak ide o stavbu pamiatkovo alebo inak významnú), žiadateľovi uložiť, aby predložil

a) polohopisný výkres v pomere popisnej mapy,

b) stavebný výkres alebo aspoň náčrt stavby podľa skutočného stavu v jednom alebo viac vyhotoveniach,

c) fotografiu stavby podľa súčasného stavu, z ktorej by bola zrejmá aj súvislosť stavby s najbližším okolím, a

d) potvrdenie miestneho národného výboru, že je postarané o potrebné náhradné umiestenie.

(4) Stavebný úrad preskúma (poprípade po vykonaní konania na mieste) najmä, či potrebou pracovných síl nebude ohrozené plnenie úloh jednotného hospodárskeho plánu, či zbúranie stavby nie je v rozpore s územným a zastavovacím plánom, poprípade s upravovacím plánom zo skoršieho času (§ 19 zákona č. 280/1949 Sb.), a či je odôvodnené s hľadiska hospodárnosti, ako aj či všetci účastníci konania (aj verejný orgán pamiatkovej starostlivosti pri pochybnosti, ak ide o pamiatku) podali vyjadrenie a či ich námietky sú odôvodnené. Zbúranie stavby s hľadiska upravovacieho plánu zo skoršieho času preskúma stavebný úrad po dohode s vojenskou správou.

§ 2.

(1) Zbúranie stavby alebo jej časti stavebný úrad

1. nariadi,

a) ak hrozí stavba alebo jej časť zrútením alebo ak ohrožuje bezpečnosť alebo zdravie osôb požiarnymi alebo zdravotnými závadami, alebo

b) ak sú na ďalšie zachovanie a užívanie stavby alebo jej časti (s výnimkou stavby pamiatkovo alebo inak významnej) potrebné stavebné práce v takom rozsahu, že by prác, stavebnín a stavebného nákladu bolo účelnejšie využité novostavbou;

2. môže nariadiť, ak sa uskutočňuje alebo bola uskutočnená stavba

a) podstatne odchýlne od potvrdeného stavebného projektu a zastavovacieho plánu alebo od podrobného územného plánu alebo od podmienok určených krajským národným výborom,

b) pri ktorej nie sú splnené predpoklady o súhlase stavebného úradu s uskutočnením stavby,

c) nezaradená do jednotného hospodárskeho plánu alebo bez potvrdeného stavebného projektu.

(2) Vydanie rozkazu na zbúranie predpokladá, že nedostatky pri stavbe sa nedajú odstrániť inak než zbúraním stavby; pritom sa stavebný úrad spravuje požiadavkami účelnosti, hospodárnosti a ochrany pamiatok a poprípade nariadi vykonanie príslušných skúšok, ktorými sa preukáže potreba zbúrania.

§ 3.

(1) Pred vydaním rozkazu na zbúranie stavby vykoná stavebný úrad konanie na mieste, na ktoré prizve vlastníka stavby, ktorá sa má zbúrať, vlastníkov susedných nehnuteľností a ostatných účastníkov.

(2) Ak je zbúranie stavby nevyhnutným predpokladom pre splnenie investičnej úlohy jednotného hospodárskeho plánu, spojí sa konanie o zbúraní stavby s konaním o zadovážení stavebného pozemku a o preskúmaní stavebného projektu.

§ 4.

(1) Podľa výsledku konania môže stavebný úrad na mieste vydať rozkaz na zbúranie stavby, ktoré dá vykonať miestny národný výbor oprávneným stavebným podnikom alebo pod jeho dozorom.

(2) Rozhodnutie treba pojať do zápisnice o konaní na mieste; ak nie je prítomný vlastník stavby určenej na zbúranie, treba ho o rozhodnutí bez meškania upovedomiť do vlastných rúk.

(3) Stavebný podnik určený miestnym národným výborom je povinný vykonať zbúranie stavby; ak má námietky proti vykonaniu zbúrania, vybaví ich miestny národný výbor najrýchlejším spôsobom, a to podľa potreby po dohode s orgánom bezprostredne nadriadeným stavebnému podniku.

§ 5.

(1) V rozhodnutí, ktorým sa povoľuje zbúranie alebo dáva rozkaz na zbúranie, sa uvedú najmä:

a) lehota, do ktorej treba stavbu zbúrať,

b) podmienky, ktoré treba splniť pri búraní,

c) opatrenia, ako sa naloží s hmotami a predmetmi získanými zo zbúraní stavby,

d) opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie a na vykonanie nevyhnutných úprav pri susedných stavbách a dotknutých verejných zariadeniach,

e) opatrenia, ktorými sa zabezpečí a upraví pozemok po vykonanom zbúraní s hľadiska bezpečnosti, zdravotnej nezávadnosti, komunikačných potrieb a vzhľadu.

(2) Podľa potreby zadováži miestny národný výbor na náklad vlastníka stavby určenej na zbúranie stavebný výkres alebo aspoň náčrt stavby a fotografiu stavby podľa súčasného stavu, z ktorej by bola zrejmá aj súvislosť stavby s najbližším okolím.

§ 6.

(1) Ak sa najde pri búraní stavebná, archeologická alebo iná kultúrna pamiatka, je podnik poverený zbúraním stavby povinný nález bezodkladne oznámiť stavebnému úradu, ktorý po dohode s verejným orgánom pamiatkovej starostlivosti rozhodne o ďalších opatreniach. V búraní na mieste nálezu nemožno zatiaľ pokračovať s výnimkou potrebných bezpečnostných opatrení; ak nedôjde k uvedenému podniku rozhodnutie do 8 dní po dni hlásenia, možno v búraní pokračovať.

(2) Ak vzniknú na susedných stavbách pri búraní závady, ktoré ohrožujú ich bezpečnosť, je podnik poverený zbúraním povinný ihneď urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia a oznámiť to bezodkladne stavebnému úradu. V búraní možno pokračovať len so súhlasom stavebného úradu.

§ 7.

(1) Účastníkom konania je aj verejný orgán pamiatkovej starostlivosti, ak ide o zbúranie stavby, ktorá má historickú, umeleckú alebo inú kultúrnu hodnotu alebo, ktorá by mohla podstatne zmeniť uličný ráz alebo charakter vzhľadu obce.

(2) Účastníkom konania nie sú nájomníci stavby určenej na zbúranie.

§ 8.

Náklady spojené so zbúraním stavby, nariadenými skúškami a s nevyhnutnými úpravami pozemku po vykonanom zbúraní znáša jej vlastník. Ak je potrebné zabezpečovacie opatrenie na susednej stavbe pre jej vadný stav, nahradzuje náklady tohto opatrenia vlastník susednej stavby; náklady na zabezpečovacie opatrenia vyvolané vadným spôsobom búrania nahradzuje stavebný podnik, ktorý búranie vykonáva.

§ 9.

Ministerstvo stavebného priemyslu alebo orgán ním splnomocnený môže na prechodný čas povoliť výnimky jednak z požiadavky náležitostí, potrebných pre povolenie alebo vydanie rozkazu na zbúranie, jednak i v konaní, a to najmä, ak ide o neužívané a stavebne zchátralé stavby alebo o prípady živelných a iných pohrôm.

§ 10.

Pri národnom majetku sa rozumejú vlastníkom stavby alebo susedných nehnuteľností orgány, ktoré sú poverené ich správou.

§ 11.

Toto nariadenie sa nevzťahuje na zbúranie stavieb

a) potrebné pri vykonávaní asanácie krajiny podľa asanačného projektu alebo asanácie obcí podľa zastavovacieho plánu,

b) na dráhe, pokiaľ pre tieto stavby, poprípade pre ich búranie platia osobitné predpisy vydané podľa zákona č. 97/1950 Sb., o dráhach.


§ 12.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951.


Zápotocký v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.