Vyhláška č. 151/1950 Zb.Vyhláška o úplnom znení zákona o Československej štátnej pošte, národnom podniku

Čiastka 62/1950
Platnosť od 24.11.1950 do30.04.1952
Účinnosť od 24.11.1950 do30.04.1952
Zrušený 13/1952 Zb.

OBSAH

151.

Vyhláška ministra pôšt

zo dňa 24. novembra 1950

o úplnom znení zákona o Československej štátnej pošte, národnom podniku.


Podľa čl. IV zákona č. 150/1950 Sb., ktorým sa mení a doplňuje zákon o Československej pošte, národnom podniku, vyhlasujem v prílohe úplné znenie zákona č. 151/1949 Sb., o Československej pošte, národnom podniku, ako vyplýva z predpisov čl. I zákona č. 150/1950 Sb., s pripojením čl. II a III tohto zákona.


Dr. Neuman v. r.


Príloha vyhlášky č. 151/1950 Sb.

Úplné znenie zákona č. 151/1949 Sb., ako vyplýva z predpisov čl. I zákona č. 150/1950 Sb.

Zákon

zo dňa 16. júna 1949, č. 151 Sb.,

o Československej štátnej pošte, národnom podniku, v znení zákona zo dňa

25. októbra 1950, č. 150 Sb.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

Diel I.

Zriadenie a právne postavenie.

§ 1.

Z doterajšieho štátneho podniku Československá pošta sa zriaďuje národný podnik s názvom „Československá štátna pošta, národný podnik“ (ďalej len „podnik“). Jeho sídlom je Praha.

§ 2.

(1) Do podniku sa začleňuje:

a) majetok doterajšieho štátneho podniku Československá pošta,

b) majetok, ku ktorému štát nadobúda vlastníctvo podľa § 3.

(2) Podnik vstupuje do záväzkov k tomuto majetku náležiacich; doterajší vlastníci sú od týchto záväzkov oslobodení. Do záväzkov náležiacich k majetku uvedenému v odseku 1 písm. a) vstupuje podnik dňom svojho zriadenia, do záväzkov náležiacich k majetku uvedenému v odseku 1 písm. b) dňom, keď štát nadobúda vlastníctvo k nemu.

§ 3.

(1) Dňom začiatku účinnosti tohto zákona nadobúda štát vlastníctvo k telegrafným a telefonným zariadeniam, ktoré sú pripojené na poštovú telekomunikačnú sieť alebo pre ktoré sa používajú poštové telekomunikačné vedenia. Ak budú tieto zariadenia pripojené na poštovú telekomunikačnú sieť alebo ak sa použijú pre ne poštové telekomunikačné vedenia až po dni začiatku účinnosti tohto zákona, nadobúda k nim štát vlastníctvo dňom ich pripojenia alebo použitia poštových telekomunikačných vedení. Minister pôšt môže určiť výnimku z platnosti tohto ustanovenia v prípadoch, keď to vyžadujú zretele na medzinárodné vzťahy.

(2) Za zariadenia uvedené v odseku 1 poskytne podnik náhradu. Pre určenie jej výšky je rozhodný stav zariadení v deň jeho prevzatia podnikom. Náhrada sa rovná všeobecnej cene týchto zariadení, vypočítanej podľa úradných cien ku dňu prevzatia podnikom, a ak niet týchto cien, cene, ktorú určí podnik odhadom, po odpočítaní záväzkov. Za deň prevzatia sa považuje deň, keď podnik upovedomí bývalého vlastníka, že zariadenie preberá. Spôsob poskytovania náhrad upraví minister pôšt po dohode s ministrom financií.

(3) Náhrada sa neposkytne

a) osobám, ktorým by neprislúchala náhrada za znárodnený majetok podľa § 7 ods. 1 a 2 dekrétu prezidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnení baní a niektorých priemyslových podnikov, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich;

b) fyzickým osobám, ktoré boly právoplatne odsúdené pre zločin alebo prečin podľa zákona č. 231/1948 Sb., na ochranu ľudovodemokratickej republiky, spáchaný do dňa, ktorým štát nadobúda vlastníctvo podľa odseku 1;

c) fyzickým osobám právoplatne odsúdeným pre trestné činy proti republike podľa hlavy prvej osobitnej časti trestného zákona, spáchané do dňa, ktorým štát nadobúda vlastníctvo podľa odseku 1.

§ 4.

(1) Minister pôšt môže po dohode s ministrom financií začleniť do podniku aj iný národný majetok alebo previesť naň záväzky patriace k národnému majetku; ak náleží taký majetok alebo záväzky do právomoci iného ministra, urobí tak po dohode s týmto ministrom. Za rovnakých podmienok môže minister pôšt začleniť do podniku majetok právnických osôb, kapitálovými účastníkmi ktorých sú výhradne národné podniky alebo osoby, ktoré konajú z rozkazu národných podnikov, alebo previesť naň záväzky, patriace k tomuto majetku.

(2) Prechodom záväzku podľa odseku 1 sa skorší dlžník oslobodzuje. Na taký prechod nie je potrebné privolenie veriteľa.

(3) Ak ide o majetok konfiškovaný podľa dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, v znení zákona č. 84/1949 Sb., ktorým sa mení dekrét prezidenta republiky o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy, urobí minister pôšt opatrenie podľa odseku 1 po dohode s ministrom financií primerane podľa predpisov o prídele konfiškovaného majetku. Fond národnej obnovy zaťaží Fond znárodneného hospodárstva sumou, rovnajúcou sa náhrade za konfiškovaný majetok začlenený do podniku; táto suma sa určí primerane podľa zásad pre určenie náhrady za znárodnený majetok. Vláda určí, ako sa vyrovná zostatok vzájomných nárokov medzi Fondom národnej obnovy a Fondom znárodneného hospodárstva.

§ 5.

(1) Minister pôšt môže vyňať z podniku majetok alebo záväzky a urobiť o nich opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti alebo ich po dohode s príslušným ministrom previesť do jeho právomoci, aby o nich urobil opatrenie vo vlastnom odbore pôsobnosti.

(2) Prechodom záväzku podľa odseku 1 sa skorší dlžník oslobodzuje. Na taký prechod nie je potrebné privolenie veriteľa.

§ 6.

(1) Podnik je samostatnou právnickou osobou. Vlastníkom majetku podniku je štát; podniku je taký majetok sverený do správy. Vo veciach tohto majetku podnik vystupuje a koná vo vlastnom mene.

(2) Pokiaľ nie je inak ustanovené, zapisuje sa vo verejných knihách, úradných registroch alebo soznamoch vedených podľa československého práva ako vlastník nehnuteľnosti alebo nositeľ práva, ktoré má podnik v správe, československý štát s vyznačením podniku. Zápisy sa vykonajú na návrh podniku, a to pokiaľ nehnuteľnosť alebo právo prešly na podnik zo zákona, s odvolaním sa na tento zákon, inak podľa opatrenia, ktorým bol majetok do podniku začlenený.

(3) Podnik nesmie scudziť časti majetku svereného do jeho správy, ktoré sú určené na to, aby ich trvalo užíval. Úkony priečiace sa tomuto zákazu nemajú právne následky.

(4) K majetkovým častiam uvedeným v odseku 3 nemôžu tretie osoby nadobudnúť záložné alebo iné vecné práva či už knihovné alebo neknihovné.

(5) Výnimky zo zákazu scudzenia podľa odseku 3 a zákazu zaťaženia podľa odseku 4 povoľuje Ministerstvo pôšt po dohode s Ministerstvom financií.

(6) Záväzky podniku možno uspokojiť iba z majetku jemu svereného so správy, ktorý nie je určený na to, aby ho podnik trvalo užíval (odsek 3).

(7) Z majetku, ktorý má podnik v správe, nemožno žiadať ani dosiahnuť uspokojenie pohľadávok proti štátu.

§ 7.

(1) Podnik sa zapíše do podnikového registra na Okresnom súde civilnom v Prahe. V návrhu zápisu do tohto registra uvedie podnik názov, deň zriadenia, sídlo, spôsob zastupovania podniku a podpisovania za podnik.

(2) Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre ohlasovanie zmien týchto skutočností na zápis do podnikového registra.

§ 8.

Predmetom prevádzania podniku je obstarávanie styku poštového, telegrafného a telefonného. Podnik môže obstarávať aj iné činnosti, ak je to so zreteľom na jeho zariadenia s hľadiska národohospodárskeho účelné a hospodárne, pokiaľ tým nebude ohrozený predmet jeho prevádzania; o tom, či podnik prevezme tieto ďalšie úlohy, rozhodne Ministerstvo pôšt po dohode s vecne príslušným ministerstvom.

§ 9.

Podnik môže vykonávať a obstarávať, pokiaľ je to potrebné alebo účelné, samostatne pomocné práce, ktoré slúžia predmetu jeho činnosti podľa § 8 alebo vybudovaniu a udržovaniu jeho zariadení, bez toho, že by na to potreboval oprávnenie podľa živnostenskoprávnych predpisov. Tieto pomocné práce bližšie vymedzí štatút (§ 26).

§ 10.

Pre prevádzanie a budovanie podniku možno vyvlastňovať nehnuteľnosti a majetkové práva, poprípade zriaďovať služobnosti, a to v rozsahu prislúchajúcom podľa doterajších právnych predpisov štátnej poštovej a telegrafnej správe.

Diel II.

Hospodárstvo podniku.

§ 11.

(1) Činnosť podniku je určovaná jeho podnikovým plánom. Podnikový plán je svojím obsahom súčasťou jednotného hospodárskeho plánu.

(2) Podnik je povinný hospodáriť podľa rozpočtu, ktorý je základom finančného plánu tvoriaceho súčasť jeho podnikového plánu.

(3) Finančné hospodárenie podniku upravujú osobitné predpisy.

(4) Podnik je povinný prevziať úlohy, požadované v čase hospodárskeho obdobia a nepredvídané podnikovým plánom, i keď by ich plnenie zhoršovalo plánované výsledky podniku, ak to bude v naliehavom verejnom záujme a minister pôšt po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho a s ministrom financií to podniku uloží.

§ 12.

Majetok a záväzky sa v začiatočnej rozvahe ocenia podľa predpisov o oceňovaní. Rozdiel medzi hodnotou majetku a hodnotou záväzkov ku dňu zriadenia podniku je jeho začiatočným imaním.

Diel III.

Organizácia podniku.

§ 13.

Organizácia podniku musí sa prispôsobovať zásadám socialistického hospodárstva, musí zabezpečovať dokonalú spoluprácu a umožňovať úspešné plnenie plánovaných úloh.

§ 14.

(1) Na čele podniku je ústredný riaditeľ (ďalej len „riaditeľ“), ktorý vedie jeho činnosť, zastupuje podnik a koná v jeho mene.

(2) O veciach podniku rozhoduje riaditeľ samostatne, pokiaľ v jednotlivých prípadoch nie je určené, že potrebuje pre svoje rozhodnutie predchádzajúci súhlas ministra pôšt.

(3) Riaditeľ je priamo podriadený ministrovi pôšt; jemu zodpovedá za splnenie svojich povinností.

(4) Za úspešné splnenie plánu a najmä za jeho žiadúce prekročenie je riaditeľ, pokiaľ sa o to zaslúžil, osobitne odmeňovaný. O odmene a jej výške rozhodne minister pôšt po dohode s ministrom práce a sociálnej starostlivosti a s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie.

§ 15.

(1) Riaditeľa podniku vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra pôšt po vypočutí príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie.

(2) Riaditeľom môže byť len československý občan, ktorý musí byť ľudovodemokratickému poriadku oddaný, občiansky a mravne bezúhonný a na plnenie tejto funkcie schopný.

(3) Riaditeľ nesmie vykonávať zamestnanie, funkciu alebo činnosť, ktoré sú v rozpore so záujmami podniku.

(4) Riaditeľ sľúbi ministrovi pôšt, že bude svedomite plniť svoje povinnosti v súlade so záujmami štátu; sľub zároveň potvrdí písomne.

(5) Prejav, ktorým sa riaditeľ vzdáva svojej funkcie, berie na vedomosť minister pôšt, čím vzdanie sa nadobúda účinnosť.

(6) Dňom sľubu sa riaditeľ ujíma svojej funkcie a stáva sa zamestnancom podniku, pokiaľ ním nebol už skôr. Jeho pracovný pomer zaniká dňom, keď bol odvolaný, alebo dňom, keď bolo vzaté na vedomosť, že sa vzdáva funkcie. Ak nedošlo k zániku pracovného pomeru za okolností, pre ktoré by bolo možno inak pracovný pomer zrušiť predčasne, prislúcha riaditeľovi plat po čas zodpovedajúci výpovednej lehote určenej všeobecnými predpismi.

(7) Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného zastupiteľstva pri prijímaní a zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta, poprípade predpisy o súhlase závodného zastupiteľstva pri prepúšťaní zamestnancov; na jeho vymenúvanie a odvolávanie tiež nie je potrebný súhlas orgánu, ktorý je inak potrebný pri dojednávaní a rozviazaní pracovného pomeru.

§ 16.

Riaditeľa zastupuje v čase jeho neprítomnosti alebo zaneprázdnenia v plnom rozsahu jeho právomoci zástupca, ktoré vymenúva a odvoláva minister pôšt na návrh riaditeľa; podrobnosti určí štatút podniku (§ 26). Na vymenúvanie a odvolávanie zástupcu riaditeľa sa nevzťahujú predpisy o spolupôsobení závodného zastupiteľstva pri zaraďovaní zamestnancov na pracovné miesta.

§ 17.

(1) Na Slovensku vykonáva riaditeľ svoju právomoc prostredníctvom oblastného riaditeľa.

(2) Oblastného riaditeľa vymenúva a odvoláva minister pôšt po vypočutí riaditeľa a príslušného orgánu jednotnej odborovej organizácie. O oblastnom riaditeľovi platia obdobne ustanovenia § 14 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 7.

(3) O zastupovaní oblastného riaditeľa platí obdobne ustanovenie § 16.

§ 18.

Podnik ohlási na zápis do podnikového registra riaditeľa, oblastného riaditeľa a ich zástupcov. Tieto osoby sa podpíšu na súde alebo podajú svoj podpis v overenej forme. Za podnik podpisujú tak, že k vytlačenému alebo kýmkoľvek napísanému názvu podniku pripoja svoj podpis.

§ 19.

Riaditeľ a osoby, ktoré zastupujú podnik alebo obstarávajú jeho veci, zodpovedajú za škodu nimi podniku spôsobenú. Náhrada sa od nich vymáha sporom.

Diel IV.

Rozvoj výrobných síl a zvyšovanie produktivity práce.

§ 20.

V záujme rozvoja výrobných síl a zvyšovania produktivity práce musí sa podnik starať o prehĺbenie plánovania, zabezpečovať podmienky sústavného a všeobecného stúpania úrovne svojich služieb, zdokonaľovať organizáciu práce, starať sa o výber, rozmiestenie a rast kádrov a podporovať socialistické súťaženie a zlepšovateľské hnutie.

Diel V.

Zamestnanci.

§ 21.

(1) Zamestnanci štátneho podniku Československá pošta, ako aj zamestnanci Ministerstva pôšt, ktorých toto ministerstvo určí na službu v podniku, sa stanú dňom zriadenia podniku alebo dňom neskoršieho pridelenia k podniku zamestnancami tohto podniku.

(2) Pracovné a mzdové pomery zamestnancov podniku upraví podnik pracovným a mzdovým poriadkom, schváleným Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti. Dokiaľ tento poriadok nenadobudne účinnosť, platia pre pracovné a mzdové pomery zamestnancov podniku doterajšie predpisy s tou zmenou, že pôsobnosť na opatrenia o jednotlivých zamestnancoch prechádza výlučne na orgány podniku. Pracovný a mzdový poriadok určí, ako budú za jeho účinnosti vykonané dosiaľ neodpykané disciplinárne tresty právoplatne zamestnancom uložené podľa doterajších predpisov a či a ako budú stíhaní pre porušenie služobných povinností z času pred účinnosťou pracovného a mzdového poriadku, pre ktoré dosiaľ neboli stíhaní právoplatne ukončeným disciplinárnym konaním.

(3) Pokiaľ zamestnanci podniku boli dosiaľ v pragmatikálnom alebo inom regulovanom služobnom pomere, upraví vláda nariadením novo ich penzijné a úrazové zabezpečenie. Do dňa nadobudnutia účinnosti tohto vládneho nariadenia zostávajú títo zamestnanci vyňatí z národného poistenia dôchodkového a pre penzijné a úrazové zaopatrenie ich a pozostalých po nich platia doterajšie predpisy.

(4) Penzijné a úrazové zaopatrenie zamestnancov doterajšieho štátneho podniku Československá pošta v pragmatikálnom alebo inom regulovanom služobnom pomere, činná služba ktorých sa skončí pred zriadením podniku, ako aj pozostalých po nich zostáva nedotknuté.

(5) Ustanovenie odseku 4 platí primerane aj o úrazovom zaopatrení osôb, ktoré ako smluvní zamestnanci štátneho podniku Československá pošta utrpely pri prevádzaní tohto podniku úraz pred 1. októbrom 1948, a pozostalých po nich.

(6) Veci pracovných a mzdových pomerov a iné osobné veci zamestnancov uvedených v odseku 1, ako aj bývalých zamestnancov štátneho podniku Československá pošta, pochádzajúce z doby predo dňom zriadenia podniku a v ten deň nevybavené, vybavujú podľa doterajších predpisov namiesto orgánov poštovej správy do toho času príslušných výlučne orgány podniku, pokiaľ nie je inak ustanovené. Proti vybaveniu orgánov podniku vo veciach verejno-právnych nárokov sa môže zamestnanec odvolať do 15 dní od doručenia vybavenia na Ministerstvo pôšt. Ustanovenie o výlučnej príslušnosti orgánov podniku neplatí, ak nemožno podľa doterajších predpisov vybaviť vec bez súčinnosti niektorého ústredného úradu okrem Ministerstva pôšt, vlády alebo prezidenta republiky.

(7) Ministri financií a pôšt a predseda Najvyššieho účtovného kontrolného úradu určia, akým podielom a spôsobom uhradí štát a podnik náklady na úhradu dávok penzijného zaopatrenia, včítane platov povolených podľa voľnej úvahy, a na úhradu dávok úrazového zaopatrenia zamestnancov podniku a pozostalých po nich, ako aj bývalých zamestnancov štátneho podniku Československá pošta a pozostalých po nich.

§ 22.

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú inak, sú zamestnanci podniku prijímaní a na pracovné miesta zaraďovaní po prejednaní so závodným zastupiteľstvom. Na ich prepustenie je potrebný súhlas tohto orgánu.

§ 23.

(1) Na podnietenie hmotného záujmu zamestnancov podniku na výsledkoch v plnení podnikového plánu slúži podnikový fond pracujúcich (v ďalšom len „fond“). Do fondu plynie podiel na zisku docielenom podľa plánu a podiel na lepšom hospodárskom výsledku, než bol plánovaný. Minister pôšt môže po dohode s ministrom financií a s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie určiť aj iný základ pre určenie prídelu fondu. Pri výpočte podielu na lepšom hospodárskom výsledku sa prihliada na celkovú výšku docieleného výsledku pred jeho prípadným zdanením.

(2) Prostriedky fondu používa riaditeľ po prejednaní s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie.

(3) Minister pôšt určí po dohode s ministrom financií a príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie, ktorý majetok a záväzky podniku patria fondu. Majetok a záväzky patriace fondu a jeho hospodárenie sa v podniku vykazujú oddelene.

(4) Minister pôšt po dohode s ministrom financií určí lehoty pre odvody podielov (prídelu), poprípade pre poskytovanie preddavkov na ne a po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie vydá v rámci predpisov podľa § 26 podrobnejšie smernice o správe a prevádzke sociálnych, zdravotných, kultúrnych a telovýchovných zariadení fondu, ako i o používaní prostriedkov tohto fondu.

(5) Deň, ktorým sa v podniku zriadi fond, ako aj hospodárske obdobie, za ktoré sa fondu poskytujú prídely, určí minister pôšt po dohode s príslušným orgánom jednotnej odborovej organizácie. Od prvého dňa tohto obdobia sa na podnik nevzťahujú ustanovenia § 24 dekrétu prezidenta republiky č. 104/1945 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení zákona č. 188/1948 Sb., ktorým sa menia a doplňujú niektoré ďalšie ustanovenia dekrétu prezidenta republiky o závodných a podnikových radách. Nároky jednotného fondu pracujúcich na podiel na čistom zisku za čas predchádzajúci tomuto dňu zostávajú nedotknuté.

Diel VI.

Hlavné vedenie a dozor štátu.

§ 24

(1) Podnik je podriadený hlavnému vedeniu a dozoru štátu, ktoré obstaráva minister pôšt, pokiaľ nejde o pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona prislúcha vláde.

(2) Úlohy hlavného vedenia obstaráva minister pôšt zásadne prostredníctvom riaditeľa, a to tak, že výkon týchto úloh prislúcha riaditeľovi, ak nejde o veci, ktoré minister pôšt vyhradil svojej bezprostrednej právomoci. Riaditeľ je povinný dbať na smernice a pokyny ministra pôšt.

§ 25

(1) Smernicami Ministerstva pôšt, vydanými po dohode s Ministerstvom národnej obrany, sa ustanoví, akým spôsobnom plní podnik úlohy obrany štátu a akým spôsobom sa určí súčinnosť medzi podnikom a vojenskou správou smerujúca na zabezpečenie týchto úloh.

(2) Pokiaľ podľa odseku 1 nebude ustanovené inak, zostáva zákon č. 131/1936 Sb., o obrane štátu, nedotknutý a na podnik sa vzťahujú ustanovenia uvedeného zákona, platné pre podniky registrované podľa neho.

Diel VII.

Záverečné ustanovenia.

§ 26

Štatút podniku, ktorý vyhlási vláda nariadením, určí podniku smernice najmä o vedení, organizácii, podnikovom pláne, práci a pracujúcich, starostlivosti o kádry, poštovej a telekomunikačnej prevádzke, finančnom hospodárení, podnikovom fonde pracujúcich a o hlavnom vedení a dozore štátu; upraví aj užívanie štátneho znaku, vlastníckej značky a podnikového znaku a spôsob uverejňovania vyhlášok podniku. Vychádzajúc z ducha tohto štatútu podnik postupuje podľa zásad do neho pojatých tak, aby splnil svoje poslanie.

§ 27

Právne úkony, písomnosti, podania na zápis do verejných kníh a registrov a úradné úkony, potrebné na vykonávanie tohto zákona alebo na prípravy takého vykonávania, ako i podania podniku na Ministerstvo pôšt sú oslobodené od daní, poplatkov a dávok. To neplatí o obchodnej činnosti podniku, o prevodoch majetku z podniku, ktorými sa nenadobúda správa svereného majetku (§ 6 ods. 1), a o zápisoch zmien do podnikového registra vykonávaných po zápise podniku.

§ 28

(1) Záložné práva viaznúce na majetku sverenom podniku a určenom na to, aby ho podnik trvalo užíval, zanikajú bez náhrady a knihovný súd ich vymaže na návrh podniku s odvolaním sa na tento zákon. Záväzky, pre ktoré bolo záložné právo zriadené, zostávajú nedotknuté. Vláda upraví nariadením, za akých podmienok zanikajú iné vecné práva či už knihovné alebo neknihovné na tomto majetku.

(2) Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, v ktorých vláda povolí výnimky na návrh ministra pôšt urobený po dohode s ministrom financií.

§ 29

Zmena zápisov vo verejných knihách vedených podľa československého práva, ktoré boly vykonané do dňa začiatku účinnosti tohto zákona, sa vykoná podľa osobitných predpisov. Úprava takých zápisov, ktoré boly vykonané v iných, podľa československého práva vedených úradných registroch a soznamoch, sa vykoná podľa predpisov, ktoré vydá vláda nariadením.

§ 30

(1) Zrušuje sa platnosť, poprípade používateľnosť všetkých predpisov odporujúcich tomuto zákonu, najmä

a) ustanovenia § 1 vládneho nariadenia zo dňa 25. septembra 1924, č. 206 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o úprave hospodárenia v štátnych závodoch, ústavoch a zariadeniach, ktoré prevahou nemajú plniť úlohy správne, pokiaľ za podnik spravovaný podľa zásad obchodného hospodárenia vyhlasuje Československú poštu,

b) vládneho nariadenia zo dňa 29. apríla 1919, č. 299 Sb., ktoré sa týka zriadenia Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Pardubiciach,

c) vládneho nariadenia zo dňa 20. októbra 1921, č. 376 Sb., ktorým sa nanovo ustanovuje správny okres riaditeľstiev pôšt a telegrafov v Brne a Opave,

d) dekrétu prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1945, č. 114 Sb., o zriadení nových riaditeľstiev pôšt a o úprave obvodov riaditeľstiev pôšt v zemiach Českej a Moravskosliezskej,

e) nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 6. februára 1946, č. 14 Sb., n. SNR, o zriadení riaditeľstiev pôšt.

(2) Pokiaľ v tomto zákone nie je ustanovené inak, prechádzajú na podnik výhody a osobitné postavenia, ktoré prislúchaly doteraz štátnemu podniku Československá pošta.

§ 31

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1949;*) vykoná ho minister pôšt po dohode so zúčastnenými členmi vlády.

Ustanovenia č. II a III zákona č. 150/1950 Sb.

Čl. II.

Podnik sa oslobodzuje ku dňu 1. januára 1950 od záväzkov z pôžičiek poskytnutých štátom.

Čl. III.

Dňom začiatku účinnosti tohto zákona stráca platnosť vládne nariadenie č. 152/1949 Sb., ktorým sa vydáva organizačný štatút Československej pošty, národného podniku, pokiaľ odporuje tomuto zákonu.

*) Poznámka:

Z § 31 zákona č. 151/1949 Sb., ktorý bol v pôvodnom znení zákona § 24, a z ustanovenia čl. V ods. 1 zákona č. 150/1950 Sb. vyplývajú tieto začiatočné dni účinnosti jednotlivých ustanovení terajšieho znenia zákona:

a) ustanovenia §§ 2, 3 ods. 1, 2 a 3 písm. a) a b), §§ 8, 9, 10, 21, 25 ods. 1, §§ 30 a 31 platia od 1. júla 1949,

b) ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c) platí od 1. augusta 1950.

c) ostatné ustanovenia platia od 24. novembra 1950.