Nariadenie č. 10/1950 Zb.Nariadenie, ktorým sa upravuje spôsob prevádzky lekární

Čiastka 4/1950
Platnosť od 08.02.1950 do30.06.1966
Účinnosť od 08.02.1950 do30.06.1966
Zrušený 20/1966 Zb.

10

Nariadenie ministra zdravotníctva

zo dňa 25. januára 1950,

ktorým sa upravuje spôsob prevádzky lekární.

Minister zdravotníctva nariaďuje podľa § 10 ods. 1 zákona č. 271/1949 Sb., o výrobe a distribúcii liečiv (ďalej len „zákon“):


Všeobecné ustanovenia.

§ 1.

(1) Liečivá musia sa v lekárňach držať, pripravovať a vydávať presne podľa príslušných predpisov a s osobitnou starostlivosťou a to, aby nedošlo k ich zámene. To platí obdobne aj o uložení a výdaji zdravotníckych potrieb.

(2) Lekárne určené prevažne pre potrebu liečebných a ošetrovacích ústavov musia sa prevádzať tak, aby predovšetkým plnili úlohy, ktoré vyplývajú z činnosti týchto ústavov.

§ 2.

(1) Pri príprave liečiv vydávaných na lekárov (veterinárov) predpis musia sa použiť len účinné látky uvedené v tomto predpise a sa zakazuje od tohto predpisu akokoľvek sa odchýliť.

(2) Ak je odôvodnená domienka, že liečivo je predpísané nesprávne, treba na to upozorniť lekára (veterinára), ktorý ho predpísal, a poprípade ho požiadať o opravu predpisu. Ak je však na predpise vyznačená naliehavosť výdaja alebo ak je nebezpečenstvo v oneskorení a ak nie je dosiahnuteľný lekár (veterinár), ktorý liečivo predpísal, ani iný lekár (veterinár), ktorý by predpis posúdil, možno pripraviť alebo vydať liečivo odchýlne od predpisu tak, ako by podľa skúsenosti osoby ho pripravujúcej alebo vydávajúcej pravdepodobne malo byť predpísané; táto zmena musí sa bezodkladne oznámiť lekárovi (veterinárovi), ktorý liečivo predpísal.

(3) Ak nie sú predpísané liečivá v zásobe, možno v záujme včasného zásobenia liečivami vydať iné liečivá približne rovnakého účinku (náhradné liečivá), pokiaľ to Ministerstvo zdravotníctva povolí.

Vedúci a ostatní odborní zamestnanci lekární.

§ 3.

(1) Lekáreň prevádzanú v rámci národného podniku pre distribúciu liečiv, zriadeného podľa § 3 ods. 1 zákona (ďalej len „národný podnik“), musí osobne viesť zodpovedný správca, lekáreň prevádzanú fyzickou osobou taktiež osobne ten, kto má oprávnenie na jej prevádzku (ďalej len „oprávnený“).

(2) Ak bráni zodpovednému správcovi (oprávnenému) v riadnom osobnom vedení lekárne dočasná prekážka, musí národný podnik (oprávnený) bezodkladne ustanoviť dočasného správcu lekárne a oznámiť to okresnému národnému výboru. Dočasný správca môže viesť lekáreň po čas, po ktorý trvá prekážka, najďalej však dva mesiace.

(3) V prípadoch, keď

a) národný podnik (oprávnený) neustanovil dočasného správcu alebo

b) bráni zodpovednému správcovi (oprávnenému) v riadnom osobnom vedení lekárne prekážka, ktorá bude pravdepodobne trvať ďalej než dva mesiace, alebo

c) zaniklo alebo bolo odňaté oprávnenie na prevádzku lekárne a riadne zásobenie liečivami vyžaduje, aby lekáreň bola ďalej prevádzaná, ustanoví okresný národný výbor z úradnej moci na potrebný čas správcu lekárne.

(4) Za dočasného správcu podľa odseku 2 a správcu podľa odseku 3 možno ustanoviť osobu, u ktorej sú splnené podmienky uvedené v § 7 písm. a), b) a d) zákona a ktorá vykonáva najmenej jeden rok odbornú činnosť uvedenú v § 7 písm. c) zákona.

(5) Dočasný správca ustanovený podľa odseku 2 a správca ustanovený v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. a) a b) vedú lekáreň na účet národného podniku (oprávneného), správca ustanovený v prípade uvedenom v odseku 3 písm. c) na účet národného podniku.

(6) Správca ustanovený podľa odseku 3 má proti tomu, na ktorého účet vedie lekáreň, nárok na odmenu vo výške mzdy zodpovedného správcu.

§ 4.

(1) Zodpovedný správca (oprávnený), dočasný správca ustanovený podľa § 3 ods. 2 a správca ustanovený podľa § 3 ods. 3 sú povinní starať sa o riadnu a nerušenú prevádzku lekárne. Pritom sú najmä povinní starať sa o to, aby

a) v lekárni boly v zásobe liečivá podľa liekopisu a zdravotnícke potreby, ktoré možno vydávať výhradne v lekárňach,

b) liečivá boly riadne pripravené a boly predpísanej akosti,

c) hromadne vyrábané lieky a zdravotnícke potreby, držané v lekárni, boly riadne uložené a včas vymeňované za čerstvé a

d) miestnosti a zariadenia lekárne boly udržované v takom stave, aby bola zaručená jej bezvadná prevádzka.

(2) Osoby uvedené v odseku 1 sú tiež povinné konať administratívne práce spojené s vedením lekárne.

§ 5.

(1) Pripravovať a vydávať liečivá smú len:

a) osoba, ktorá má československú hodnosť magistra farmácie [§ 7 písm. b) zákona],

b) farmaceut po vykonanej aspirantskej skúške, ktorý v deň začiatku účinnosti tohto nariadenia vykonáva odbornú činnosť v lekárni aspoň 5 rokov.

(2) Do konca roku 1953 môže pripravovať a vydávať liečivá aj farmaceut po vykonanej aspirantskej skúške, ktorý nesplňuje podmienku určenú v odseku 1 písm. b).

(3) Osoby, ktoré pripravujú a vydávajú liečivá, sú povinné dbať pritom na ustanovenia §§ 1 a 2.

§ 6.

(1) Odborne technické práce pri príprave liečiv môže vykonávať za vedenia a pod dozorom niektorej z osôb uvedených v § 5 aj lekárnický laborant.

(2) Za práce lekárnického laboranta zodpovedá aj osoba, za vedenia ktorej a pod dozorom ktorej má lekárnický laborant práce konať.

Prevádzkové miestnosti a zariadenia lekární.

§ 7.

(1) Lekáreň musí mať aspoň tieto miestnosti:

a) výdajňu,

b) prípravňu liečiv s laboratóriumom,

c) zásobárňu,

d) miestnosť pre pohotovostnú službu, pokiaľ je lekáreň povinná ju konať, a

e) miestnosť, poprípade pivnicu na uskladnenie horľavín.

(2) V lekárňach zriadených pred účinnosťou tohto nariadenia môžu sa liečivá aj naďalej vydávať a pripravovať v jednej miestnosti, pokiaľ by zriadenie samostatných miestností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) vyžadovalo nákladné stavebné úpravy.

(3) Miestnosti uvedené v odseku 1 musia vyhovovať príslušným stavebným, požiarnym a zdravotníckym predpisom a musia byť účelne zariadené.

(4) Pred započatím prevádzky novej lekárne musí prevádzateľ požiadať okresný národný výbor o schválenie prevádzkových miestností. Okresný národný výbor môže viazať schválenie miestností podmienkami a obmedzeniami.

§ 8.

Lekáreň musí byť vystrojená potrebnými prístrojmi a pomôckami podľa osobitných predpisov o tom vydaných.

§ 9.

V lekárni musia sa viesť záznamy o príprave zásobných liečiv, o skúšaní liečiv a o príjme, použití a výdaji omamných látok.

§ 10.

V lekárni musí byť na stále použitie zamestnancov lekárne:

a) platný liekopis, platná lekárnická sadzba a ostatné platné predpisy upravujúce distribúciu liečiv,

b) odborná literatúra z odboru lekárnictva potrebná na výkon odbornej činnosti v lekárni.

Prevádzkový a pracovný čas v lekárňach.

§ 11.

Lekáreň musí byť v neobmedzenom rozsahu otvorená a prevádzaná v pracovných dňoch spravidla po čas 8 hodín denne, a to od 8 do 12 a od 14 do 18 hodín, pokiaľ okresný národný výbor neurčí podľa miestnej potreby inak. Okrem tohto času, cez nedele, v štátne uznaných sviatkoch a pamätných dňoch Československej republiky musí sa v lekárni vydať liečivo, len ak sa požaduje na lekárov (veterinárov) predpis alebo ak je nebezpečenstvo v oneskorení (pohotovostná služba).

§ 12.

(1) Ak je v obci alebo v obvode obcí, ktoré územne spolu súvisia alebo sú vzájomne spojené vhodnými dopravnými prostriedkami, niekoľko lekární, môže okresný národný výbor povoliť, aby sa lekárne v určitých obdobiach striedali vo výkone pohotovostnej služby, a určiť im poradie striedania.

(2) Okresný národný výbor môže vo väčších obciach určiť jednu alebo viac lekární najvhodnejšie položených, ktoré sa budú prevádzať nepretržite vo dne i v noci; ostatné lekárne sa v takom prípade od pohotovostnej služby oslobodia.

(3) Ak to vyžaduje uspokojenie mimoriadne zvýšenej potreby liečiv, môže okresný národný výbor nariadiť, aby všetky lekárne v určitej obci konali pohotovostnú službu.

(4) V čase, keď lekáreň nekoná pohotovostnú službu, musí mať na dverách nápadné a čitateľné oznámenie o tom, ktoré blízke lekárne túto službu konajú.

§ 13.

Predpisy o pracovnom čase v lekárňach a o zamestnávaní žien v lekárňach zostávajú nedotknuté.

Prehliadky lekární.

§ 14.

Pri výkone dozoru na prevádzku lekární vykonávajú krajské národné výbory najmenej raz v roku prehliadku každej lekárne. Na ten istý účel môže aj Ministerstvo zdravotníctva kedykoľvek vykonať mimoriadnu prehliadku lekární vlastnými orgánmi alebo orgánmi štátneho zdravotníckeho ústavu.

§ 15.

Pri prehliadke lekárne podľa § 14 sa má najmä zistiť, či

a) osoby zamestnané v lekárni pri príprave a výdaji liečiv splňujú podmienky pre výkon svojho povolania,

b) sú v lekárni zachovávané predpisy o uložení, príprave a výdaji liečiv a o uložení a výdaji zdravotníckych potrieb,

c) sú prevádzkové miestnosti riadne zariadené a udržované v poriadku a v čistote.

§ 16.

(1) Orgán vykonávajúci prehliadku je oprávnený odobrať vzorky liečiv. Každú vzorku rozdelí na polovice a oba diely zapečatí; jeden z nich ponechá v lekárni a druhý zašle Štátnemu zdravotníckemu ústavu na preskúmanie.

(2) Ak uzná orgán vykonávajúci prehliadku liečivo za tak vadné, že by sa nemalo vydávať, zakáže jeho ďalší výdaj.

(3) Sťažnosti proti rozhodnutiam a opatreniam podľa predchádzajúcich odsekov nemajú odkladný účinok.

§ 17.

O vykonanej prehliadke musí sa spísať zápisnica. Táto zápisnica musí byť podpísaná všetkými účastníkmi prehliadky a zaslaná v odpise na vedomosť okresnému národnému výboru a Ministerstvu zdravotníctva.


Záverečné ustanovenia.

§ 18.

Konania a opomenutia, ktoré odporujú ustanoveniam tohto nariadenia, sa trescú podľa § 16 zákona.

§ 19.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.


Zápotocký v. r.

Plojhar v. r.