Zákon č. 52/1949 Zb.Zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom.

(v znení č. 76/1957 Zb., 68/1965 Zb.)

Čiastka 20/1949
Platnosť od 11.03.1949 do31.12.1982
Účinnosť od 01.08.1965 do31.12.1982
Zrušený 135/1982 Zb.
Redakčná poznámka

s výnimkou ustanovenia § 22, ktoré nadobúda účinnosť 11. marca 1949

52

Zákon

zo dňa 23. februára 1949

o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom.

Národné shromaždenie Československej republiky sa usnieslo na tomto zákone:


Prvá časť

Hlásenie obyvateľstva

§ 1

Hlásenie pobytu

(1) Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa") začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom, s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.

(2) Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.

§ 2

Pobyt

Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).

§ 3

Ohlasovňa

(1) Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.

(2) Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť za ohlasovňu iný orgán.

(3) V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.

§ 4

Ubytovatelia

(1) Ubytovateľom je:

a) vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;

b) nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;

c) prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.

(2) Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.

§ 5

Povinnosti ubytovateľov

(1) Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote svoju povinnosť hlásenia pobytu.

Ak neohlási osoba hlásením povinná svoj pobyt v určenej lehote, je ubytovateľ povinný oznámiť to bez meškania ohlasovni alebo kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti.

(2) Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný:

a) viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby, keď riadne preukázali svoju totožnosť;

b) na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;

c) bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala svoju totožnosť.

§ 6

Výnimky a úľavy

(1) Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní vojska.

(2) Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra alebo orgány ním poverené.

(3) Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra stanoviť osobitnú úpravu.

§ 7

Zvláštne hlásenie

(1) Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov. V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom. Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

(2) Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné na účely vojenskej správy.

§ 8

Povinnosť oznamovať zmeny vedľajších ohlasovacích údajov.

Zmeny vedľajších ohlasovacích údajov, ktoré nastaly po vykonanom hlásení pobytu (§ 1, ods. 2), je povinná oznámiť osoba, u ktorej došlo k týmto zmenám.

§ 9

Spôsob hlásenia obyvateľstva a lehoty.

(1) Pobyt s vedľajšími ohlasovacími údajmi treba hlásiť a zmeny týchto údajov treba oznámiť spôsobom, s dokladmi a v lehotách, ktoré určia vykonávacie predpisy. Pokiaľ tieto predpisy neurčia inak, robí sa toto hlásenie (oznamovanie) na ohlasovacích (oznamovacích) lístkoch.

(2) Každý je povinný urobiť všetky hlásenia (oznámenia) úplne a pravdivo.

§ 10

Výnimky a úľavy.

(1) Ustanovenia časti prvej sa nevzťahujú na osoby, ubytované podľa predpisov o ubytovaní vojska.

(2) Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy, najmä pre osoby, ktorým prislúcha právo exteritoriality, cudzích konzulov z povolania a osoby im na roveň postavené, pokiaľ nie sú občanmi Československej republiky. V jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra alebo ním poverené orgány.

§ 11

Osobitná úprava hlásenia obyvateľstva.

(1) Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v colnom pohraničnom pásme a v obciach, pretínaných vnútornou colnou hranicou, môžu vykonávacie predpisy všeobecne a Ministerstvo vnútra, alebo ním poverené orgány, v jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov ustanoviť, že

a) prevodzovatelia ubytovacích zariadení sú povinní, v prípade že im bolo uložené telefonicky hlásiť začiatok a koniec pobytu ubytovaných osôb, postarať sa o možnosť telefonického spojenia, po prípade dohodou s účastníkom blízkej telefónnej stanice;

b) osoby, ktoré sa ubytujú v ubytovacích zariadeniach, sú povinné odovzdať za podmienok, ktoré sa súčasne určia, prevodzovateľovi ubytovacieho zariadenia svoj preukaz totožnosti a ponechať ho v jeho úschove.

(2) Ak je to naliehavo treba v záujme riadnej evidencie obyvateľstva, možno opatrenie podľa odseku 1 vykonať i na ostatnom štátnom území.

§ 12

Osobitné hlásenie.

(1) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb, vykonané podľa doterajších predpisov. V takomto prípade sa pre účely tohto zákona pozerá na osoby, u ktorých hlásenie pobytu stratilo takto určeným dňom platnosť, akoby ich pobyt v obci začal týmto dňom. Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné lehoty a ustanoviť spôsob, údaje, doklady a miesto na hlásenie odchylne od ustanovenia tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.

(2) Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť osobitné hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné na účely vojenskej správy.

Časť druhá.

Povoľovanie pobytu cudzincom.

Časť tretia.

Spoločné a záverečné ustanovenia.

§ 22

Vykonávacie predpisy

Ministerstvo vnútra vydá po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi vyhláškou v Úřednom liste predpisy na vykonanie tohto zákona.

§ 23

Ustanovenie trestné.

(1) Kto poruší ustanovenia prvej časti alebo predpisov, vydaných na ich vykonanie, alebo kto poruší príkaz alebo zákaz, vydaný podľa uvedených ustanovení, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, za správny priestupok pokutou do 25.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do troch mesiacov.

(2) Kto poruší ustanovenia druhej časti alebo predpisov, vydaných na ich vykonanie, alebo kto poruší príkaz alebo zákaz, vydaný podľa uvedených ustanovení, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, za správny priestupok pokutou do 50.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do šiestich mesiacov.

(3) Ak ide o osobu, ktorá už bola právoplatne potrestaná podľa tohto zákona alebo podľa zákonov ním nahradených, alebo ak bol priestupok spáchaný v colnom pohraničnom pásme, možno uložiť zároveň pokutu i trest na slobode.

(4) Ak bola uložená pokuta, treba v prípade jej nevymožiteľnosti súčasne vymerať náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia, a to v prípadoch, uvedených v odseku 1, do troch mesiacov a v prípadoch, uvedených v odseku 2, do šiestich mesiacov.

(5) Osobám, prevodzujúcim živnostensky ubytovacie zariadenie, ktoré boly už najmenej dvakrát právoplatne potrestané za porušenie povinnosti hlásiť začiatok alebo ukončenie pobytu osôb, ubytovaných v ich ubytovacom zariadení, môže byť trestným nálezom odňaté živnostenské oprávnenie na určitý čas alebo navždy.


§ 24

Zrušovacie ustanovenie.

(1) Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť všetkých predpisov, ktoré tomuto zákonu odporujú alebo sa ním nahradzujú, najmä sa zrušuje platnosť, po prípade používateľnosť:

a) nariadenia zo dňa 15. februára 1857, č. 33 r. z., o hlásení, v znení nariadenia zo dňa 15. januára 1860, č. 20 r. z., a predpisov podľa neho vydaných,

b) nariadenia zo dňa 2. apríla 1858, č. 51 r. z., o priestupkoch predpisov o hlásení,

c) ustanovenia § 320, písm. a) až d) všeobecného trestného zákona a, pokiaľ ide o hlásenie podľa tohto zákona, tiež ustanovenie § 320, písm. e) všeobecného trestného zákona,

d) ustanovenia § 577, písm. a) až d) vojenského trestného zákona a, pokiaľ ide o hlásenie podľa tohto zákona, tiež ustanovenie § 577, písm. e) vojenského trestného zákona,

e) zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 51 Sb., o hlásení pobytu,

f) vládneho nariadenia zo dňa 30. apríla 1941, č. 233 Sb., o hlásení pobytu (poriadok hlásenia), a predpisov podľa neho vydaných,

g) zákona zo dňa 27. apríla 1944, č. 40 Sl. z., o policajnom hlásení, a predpisov podľa neho vydaných,

h) zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov, v znení vládneho nariadenia zo dňa 21. mája 1937, č. 82 Sb., a vládneho nariadenia zo dňa 28. októbra 1938, č. 257 Sb.,

i) vládneho nariadenia zo dňa 25. júna 1935, č. 143 Sb., ktorým sa vykonáva zákon zo dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov, v znení vládneho nariadenia zo dňa 12. novembra 1937, č. 223 Sb.,

j) vyhlášky Ministerstva vnútra zo dňa 3. júla 1935, č. 144 Sb., o úľave podľa § 12 zákona zo dňa 28. marca 1935, č. 52 Sb., o pobyte cudzincov,

k) ustanovení o povinnosti hlásenia uvedených v brannom zákone a v predpisoch podľa neho vydaných, pokiaľ nejde o povinnosť hlásiť sa na odvodný súpis,

l) ustanovení o vypovedaní (vyhosťovaní, zákaze pobytu) cudzincov s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú vypovedanie (vyhosťovanie, zákaz pobytu) cudzincov výrokom súdu.

(2) Ďalej sa zrušujú, pokiaľ sa tak už nestalo skôr, zák. čl. V/1903, o práve pobytu cudzincov, a ustanovenia §§ 72 a 73 zák. čl. XL/1879 trestného zákona o priestupkoch.

(3) Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy o hlásení, predpisy pasové, predpisy o zamestnávaní cudzincov, ako i zákon zo dňa 29. mája 1947, č. 107 Sb., o opatreniach proti neoprávnenému prechodu štátnych hraníc, a predpisy podľa neho vydané a zákon zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, a predpisy podľa neho vydané.

(4) Kde sa iné predpisy odvolávajú na ustanovenia, zrušené podľa odseku 1 alebo 2, nastupujú na ich miesto obdobné ustanovenia tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných.

§ 25

Účinnosť a vykonanie.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1949 s výnimkou ustanovenia § 22, ktoré nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Nosek v. r.