Zákon č. 234/1949 Zb.Zákon o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

(v znení č. 102/1950 Zb.)

Čiastka 74/1949
Platnosť od 08.11.1949 do31.12.1965
Účinnosť od 01.08.1950 do31.12.1965
Zrušený 65/1965 Zb.

OBSAH

ČASŤ I. (§ 1 - § 2)
ČASŤ II. (§ 3 - § 7)
ČASŤ III. (§ 8 - § 9)
ČASŤ IV. (§ 10 - § 11)

234

Zákon

zo dňa 14. októbra 1949

o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:


ČASŤ I.

§ 1.

Dosah.

(1) Tento zákon upravuje náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vzniknú

a) zamestnancom,

b) iným osobám s výnimkou verejných funkcionárov (ďalej len „iné osoby“)

pri pracovných cestách, pri vonkajšom konaní, pri prechodnom pridelení, pri prijatí a pri preložení na iné pracovné miesto.

(2) Výdavkami podľa tohto zákona sa v zásade rozumie rozdiel medzi pravidelnými výdavkami a vyššími potrebnými výdavkami osoby, ktorá uplatňuje náhradu výdavkov.

(3) Náhrada sa smie poskytnúť len v miere, ktorá zodpovedá hospodárnemu postupu osoby uplatňujúcej náhradu výdavkov.

§ 2.

Pracovná cesta a vonkajšie konanie.

(1) Pracovnou cestou sa rozumie cesta, trvajúca najmenej 6 hodín, ktorú vykoná mimo obvodu obce svojho pravidelného pracovného miesta a obce svojho bydliska zamestnanec na príkaz zamestnávateľa alebo iná osoba za podmienok, určených vykonávacími predpismi podľa § 10 (ďalej len „vykonávacie predpisy“).

(2) Ak vykonáva zamestnanec na príkaz zamestnávateľa alebo iná osoba za podmienok určených vykonávacími predpismi prácu mimo svojho pravidelného pracovného miesta, ale v obvode obce pracovného miesta alebo v obvode obce svojho bydliska, ide o vonkajšie konanie. O vonkajšie konanie ide aj vtedy, ak trvá cesta podľa odseku 1 menej než 6 hodín.

(3) Pri výkone sudcovskej činnosti nevyžaduje sa u sudcov príkaz na pracovnú cestu alebo na vonkajšie konanie.

ČASŤ II.

§ 3.

Náhrady pri pracovných cestách.

(1) Pri pracovných cestách sa poskytujú

a) náhrady výdavkov spojených s účelným prekonaním vzdialenosti,

b) stravné, poprípade i nocľažné,

c) náhrady potrebných vedľajších výdavkov, ktoré súvisia s účelom pracovnej cesty.

(2) Náhrady výdavkov, spojených s účelným prekonaním vzdialenosti, sa poskytujú

a) pri použití verejných hromadných dopravných prostriedkov zásadne sumou cestovného za najnižšiu triedu, pokiaľ vykonávacie predpisy neurčia inak,

b) v ostatných prípadoch spôsobom a v rozsahu, ktoré určia vykonávacie predpisy.

(3) Výšku stravného a nocľažného upraví vláda nariadením.

(4) Za čas strávený na pracovnej ceste inak než vlastným konaním práce, ktorá je účelom pracovnej cesty, neprislúcha mzda (plat) za prácu nad čas (za prácu nočnú, nedeľnú, sviatočnú a pod.), pokiaľ z platných predpisov nevysvitá inak. Či a ako sa poskytuje náhrada za túto stratu času v dobe, ktorá presahuje pravidelnú pracovnú dobu, určia vykonávacie predpisy.

§ 4.

Náhrady pri vonkajšom konaní.

(1) Pri vonkajšom konaní sa poskytuje náhrada výdavkov spojených s účelným prekonaním vzdialenosti (§ 3) a náhrada potrebných vedľajších výdavkov, ktoré súvisia s účelom vonkajšieho konania.

(2) Vykonávacie predpisy určia, či a pokiaľ možno poskytnúť náhradu vyšších výdavkov, spojených s potrebným stravovaním.

(3) Ustanovenie § 3, ods. 4 platí obdobne.

§ 5.

Náhrady pri prechodnom pridelení.

(1) Pri prechodnom pridelení sa poskytuje okrem náhrady výdavkov spojených s účelným prekonaním vzdialenosti (§ 3) prídelné, ktorého výšku upraví vláda nariadením. Po aký čas možno najdlhšie poskytovať prídelné, určia vykonávacie predpisy.

(2) Ak možno na osobe prechodne pridelenej žiadať, aby sa denne vracala do bydliska, poskytuje sa jej miesto prídelného náhrada preukázaných výdavkov za cesty do pracovného miesta a zpäť ako pri pracovnej ceste a príplatok na stravu, ktorého výšku upraví vláda nariadením. Príplatok na stravu sa poskytuje len vtedy, ak trvá potrebná neprítomnosť v bydlisku aspoň 11 hodín.

(3) Vykonávacie predpisy určia, či a za akých podmienok prislúcha prechodne prideleným osobám náhrada cestovného za cesty na návštevu rodiny.

Náhrady pri prijatí a pri preložení zamestnanca.

§ 6.

Náhrady sťahovacích výdavkov.

(1) Náhrada sťahovacích výdavkov spojených s presťahovaním z doterajšieho bydliska do nového pracovného miesta, poprípade do miesta v jeho blízkosti, z ktorého možno do práce pravidelne dochádzať alebo pricestúvať, poskytne sa len, pokiaľ nedošlo k preloženiu zamestnanca v jeho súkromnom záujme, a to v miere obvyklých skutočne vzniknutých výdavkov.

(2) Zamestnávateľ môže zariadiť presťahovanie sám na svoj účet, pokiaľ zamestnanec nemá dôvodné námietky proti tomuto spôsobu presťahovania.

(3) Vykonávacie predpisy určia, či a pokiaľ možno poskytnúť príspevok na úhradu sťahovacích výdavkov pri prijatí zamestnanca, ako i v prípadoch, keď došlo k preloženiu zamestnanca v jeho súkromnom záujme.

§ 7.

Odlučné.

(1) Ženatým zamestnancom a im na roveň postaveným, ktorí v dôsledku prijatia alebo preloženia sú mimo svojej vôle nútení žiť odlúčene od svojej rodinnej domácnosti, možno priznať odlučné, ktorého výšku upraví vláda nariadením. Ktorých zamestnancov treba postaviť na roveň zamestnancom ženatým, určia vykonávacie predpisy.

(2) Ustanovenia § 5, ods. 1, vety druhej a ods. 2 a 3 platia obdobne.

ČASŤ III.

§ 8.

Ustanovenia o náhradách podľa časti II tohto zákona nemožno vzťahovať na prípady, keď povaha práce sama spôsobuje, že sa mení pracovné miesto alebo kde ide o vonkajšie pracovné výkony, ktoré patria k pravidelným pracovným úlohám toho, kto ich koná; najmä nemožno považovať za pracovnú cestu, ak koná zamestnanec cestu za účelom výkonu pravidelného zamestnania a ak súvisí zmena pracovného miesta s povahou tohto zamestnania. Vykonávacie predpisy určia, či a pokiaľ možno poskytnúť snížené náhrady.

§ 9.

Premlčanie.

Nárok na náhrady výdavkov podľa tohto zákona zaniká, ak nebol uplatnený do jedného roku potom, keď prestaly skutočnosti, ktoré podmieňujú tento nárok.

ČASŤ IV.

§ 10.

Splnomocnenia na úpravy.

(1) Podrobné predpisy na vykonanie predchádzajúcich ustanovení vydá vyhláškou v Úradnom liste:

a) pokiaľ ide o zamestnancov, ktorých mzdové pomery upravuje Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti podľa zákona zo dňa 25. októbra 1948, č. 244 Sb., o štátnej mzdovej politike, toto ministerstvo po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a s jednotnou odborovou organizáciou,

b) pokiaľ ide o iných zamestnancov, než ktorí sú uvedení pod písm. a), Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti, s ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi a s jednotnou odborovou organizáciou,

c) vo všetkých ostatných prípadoch Najvyšší úrad cenový po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

(2) O náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, pokiaľ ide o vzťah k zahraničiu, vydá osobitné predpisy Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti, s Ministerstvom zahraničných vecí a s jednotnou odborovou organizáciou.

§ 11.

Tento zákon neplatí pre vojenské osoby v činnej službe, pre príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti a Sboru väzenskej stráže.


§ 12.

Záverečné ustanovenia.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. augusta 1950; vykonajú ho všetci členovia vlády.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Široký v. r.

tiež za ministra Dr. Clementisa

Fierlinger v. r.

Dr. Ševčík v. r.

Dr. Dolanský v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Dr. Gregor v. r.

Nosek v. r.

Kabeš v. r.

Dr. Nejedlý v. r.

Dr. Čepička v. r.

Kopecký v. r.

Kliment v. r.

Ďuriš v. r.

Krajčír v. r.

Petr v. r.

Dr. Ing. Šlechta v. r.

Dr. Neuman v. r.

Erban v. r.

Plojhar v. r.

Ing. Jankovcová v. r.