Vyhláška č. 177/1949 Zb.Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy, podpísanom v Sofii dňa 11. septembra 1948.

Čiastka 52/1949
Platnosť od 12.07.1949
Účinnosť od 01.04.1949

177.

Vyhláška ministra zahraničných vecí

zo dňa 20. mája 1949

o Dohovore medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy, podpísanom v Sofii dňa 11. septembra 1948.


Medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou bol v Sofii dňa 11. septembra 1948 dojednaný Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy so Záverečným protokolom. Tento Dohovor a Záverečný protokol boly dňa 25. mája 1948 schválené vládou a dňa 4. decembra 1948 ratifikované prezidentom republiky.

Ratifikačné listiny boly vymenené v Prahe dňa 28. marca 1949 a Dohovor teda nadobudol podľa svojho článku 13 účinnosť dňa 1. apríla 1949.

Znenie Dohovoru a Záverečného protokolu sa vyhlasuje v prílohe k Zbierke zákonov.*)

Dr. Clementis v. r.

Príloha vyhlášky ministra zahraničných vecí zo dňa 20. mája 1949, č. 177 Sb., o Dohovore medzi Československou republikou a Ľudovou republikovou Bulharskou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy, podpísanom v Sofii dňa 11. septembra 1948.

V MENE ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

V MENE

ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

A

ĽUDOVEJ REPUBLIKY BULHARSKEJ

BOL DOHODNUTÝ

TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM:

Dohovor

medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou

o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy.

Prezident Československej republiky na jednej strane a Prezídium Národného shromaždenia Ľudovej republiky Bulharskej na druhej strane, vedení prianím upraviť vzájomný styk na poli sociálnej politiky a správy v duchu smluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou, rozhodli sa uzavrieť na tento účel dohovor a vymenovali na to svojich splnomocnencov, ktorí, vymenivši si svoje plnomocenstvá a zistivši ich v dobrej a náležitej forme, dohodli sa na týchto ustanoveniach:

Článok 1.

(1) Oba štáty budú spolupracovať vo všetkých otázkach a na všetkých úsekoch sociálnej politiky a správy, najmä na prehĺbení sociálneho pokroku ako vo svojich vlastných krajinách, tak i na poli medzinárodnom.

(2) Na ten cieľ oba štáty budú podporovať na poli sociálnej politiky a správy výmenu skúseností, všestranné vzájomné poznávanie, ako i spoluprácu medzi príslušnými úradmi, inštitúciami, odborovými a inými organizáciami.

Článok 2.

(1) Oba štáty budú podporovať - po prípade i poskytovaním hmotných prostriedkov - vzájomné návštevy organizované úradmi, inštitúciami, odborovými a inými organizáciami na poli sociálnej politiky a správy.

(2) Oba štáty budú podporovať vzájomnú starostlivosť o zotavenie detí, mladistvých a pracujúcich, vykonávanú štátom, odborovými, verejnoprávnymi alebo inými organizáciami; práve tak liečebnú starostlivosť, najmä v kúpeľoch a liečebných miestach. Na tento účel budú tiež oba štáty podporovať budovanie a rozvoj vlastných i spoločných zariadení na území druhého štátu.

(3) Oba štáty sa zaväzujú, že budú navzájom spolupracovať na úlohách medzinárodno sociálnej služby, týkajúcej sa občanov oboch štátov, napríklad pri pátraní po nezvestných, pri obstarávaní dokladov a podávaní zpráv, pri riešení jednotlivých otázok z oblasti osobných rodinných pomerov atď.

Článok 3.

(1) S príslušníkmi jedného štátu, zamestnanými na území druhého štátu, ako i s ich rodinami, bude sa zaobchádzať zásadne s hľadiska pracovno-právnych predpisov toho štátu, v ktorom pracujú, rovnako ako s vlastnými príslušníkmi tohto štátu. Vykonanie tejto zásady upraví, pokiaľ sa tak ešte nestalo, osobitný dohovor.

(2) Pre príslušníkov jedného štátu, zamestnaných na území druhého štátu na podklade dohody medzi vládami alebo príslušnými správnymi úradmi oboch štátov v určitých podnikoch alebo odboroch, platí ustanovenie odseku 1, ak nie je v príslušnej dohode určené inak.

Článok 4.

Sociálne poistenie bude upravené osobitným dohovorom.

Článok 5.

Príslušníkom jedného z oboch štátov, zdržujúcim sa na území druhého štátu, zaručí štát miesta pobytu nevyhnutnú pomoc a starostlivosť, ak ju budú potrebovať, a to najmenej v takom rozsahu a za takých podmienok, ako svojim vlastným občanom.

Článok 6.

(1) Poskytnutá pomoc a starostlivosť podľa článku 5 nebude dôvodom, aby druhý štát požadoval náhradu výdavkov, ak pobyt jeho občana v prvom štáte trvá už najmenej 5 rokov.

(2) Ak požíva občan jedného štátu na území druhého štátu pomoc a starostlivosť podľa článku 5 po čas presahujúci najmenej 1 rok, a čas jeho pobytu nerobí ešte 5 rokov, čítajúc od času, keď mu bola poskytnutá pomoc či starostlivosť, potom môže štát pobytu požiadať druhý štát o náhradu výdavkov za čas, v ktorom pomoc alebo starostlivosť bola poskytovaná, pokiaľ prevyšuje zmienený čas jedného roku.

(3) Pri určení päťročného pobytu sa neberie zreteľ na neprítomnosť spôsobenú vojnou.

(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá možnosť požadovať náhradu od osoby, ktorej pomoc alebo starostlivosť bola poskytovaná alebo od osôb povinných na alimentáciu.

Článok 7.

(1) Každý z oboch štátov bude do doby repatriácie starať sa o deti a mladistvých vo veku do 18 rokov občanov druhého štátu, sa zdržujúcich na jeho území, ktorých rodičia nežijú, sú neprítomní alebo nemôžu im zaistiť patričnú starostlivosť alebo existenčné podmienky. Výdavky na túto pomoc a starostlivosť nebudú druhým štátom požadované.

(2) Každý štát bude v trojmesačných obdobiach upovedomovať príslušný konzulárny úrad druhého štátu o rozsahu starostlivosti o deti alebo mladistvých, ktorí sú občanmi druhého štátu.

(3) Príslušný konzulárny úrad rozhodne, po dohode s úradmi alebo ochrannými činiteľmi (poručenskými) svojej krajiny, o čase repatriácie detí alebo mladistvých do ich vlasti.

(4) Náklady repatriácie na hranice materského štátu uhradí štát pobytu.

Článok 8.

Oba štáty zriadia Smiešanú komisiu složenú zo 4 členov. Táto komisia bude pôsobiť ako iniciatívny a poradný sbor. Jej hlavnou úlohou bude, aby navrhovala opatrenia zásadnej povahy na vykonávanie tohto dohovoru.

Článok 9.

Tento dohovor budú vykonávať príslušní ministri, berúc do úvahy podnety a návrhy Smiešanej komisie. Príslušné najvyššie správne úrady oboch štátov budú sa upovedomovať o opatreniach vydaných na vykonanie tohto dohovoru.

Článok 10.

Konzulom oboch štátov prislúcha bez osobitného plnomocenstva rokovať osobne alebo osobou nimi splnomocnenou v mene občanov svojho štátu vo všetkých veciach vyplývajúcich z tohto dohovoru a súvisiacich s ich vykonávaním. Vnútroštátne predpisy, podľa ktorých sa vyžaduje zastúpenie advokátom alebo inou osobou znalou práva, nie sú tým dotknuté.

Článok 11.

(1) Písomnosti a úradné úkony potrebné výhradne na vykonávanie tohto dohovoru sú oslobodené od poplatkov a dávok.

(2) Písomnosti vydané v súvislosti s vykonávaním tohto dohovoru nepodliehajú legalizácii miest diplomatických alebo konzulárnych.

Článok 12.

Styk spojený s vykonávaním tohto dohovoru bude vedený bezprostredne medzi príslušnými úradmi a inštitúciami.

Článok 13.

(1) Tento dohovor bude ratifikovaný v čase čo najkratšom. Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe bez odkladu po vykonaní ratifikácie. Dohovor nadobudne účinnosť prvým dňom mesiaca, ktorý nasleduje po výmene ratifikačných listín.

(2) Každý z oboch štátov môže vypovedať tento dohovor ku koncu kalendárneho roku aspoň 6 mesiacov vopred.

Spísané vo dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom i bulharskom; obe znenia sa považujú za autentické.

Na dôkaz toho splnomocnenci tento dohovor podpísali a opatrili svojimi pečaťmi.

V Sofii dňa 11.IX.1948.

E. ERBAN

L.S.

Z. MITOVSKI

L.S.

Záverečný protokol.

Pri podpísaní dohovoru medzi Československou republikou a Ľudovou republikou Bulharskou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy shodly sa obe smluvné strany na tomto:

I.

K článku 1.

Pod pojmom spolupráce na poli sociálnej politiky a správy rozumejú sa predovšetkým koordinácia sociálno politického plánovania s plánovaním hospodárskym, prejednávanie otázok životnej úrovne a sociálnych štatistík. Ďalej sa pod týmto pojmom rozumejú všetky základné otázky sociálnej politiky a správy, najmä otázky zákonodárstva na ochranu pracujúcich, vedenie práce, mzdovej politiky, technickej a zdravotnej ochrany práce, sociálne poistenie, stavebné a bytové starostlivosti, starostlivosť o mládež, populačná politika, starostlivosť o pracujúcich a ostatné odvetvia sociálnej starostlivosti, zásadné otázky odborových organizácií a ich účasti na národnom hospodárstve, otázky sociálneho výskumu (včítane výskumu práce) a popularizácie v oblasti sociálnej politiky, otázky medzinárodnej sociálnej politiky (včítane pomeru k príslušným orgánom Spojených národov, k Medzinárodnej organizácii práce a iným medzinárodným inštitúciám).

Vzájomné poznávanie a výmena skúšeností na poli sociálnej politiky a správy budú uskutočňované najmä:

a) organizovaním výmeny odborných kníh, časopisov a iných publikácií medzi príbuznými úradmi, ústavmi, organizáciami a inými inštitúciami oboch krajín;

b) uľahčovaním a uskutočňovaním výmeny legislatívneho, štatistického a iného materiálu;

c) prednáškami, výstavami, rozhlasom, filmami a inými podnikmi každého druhu;

d) vhodným informovaním odbornej a širokej verejnosti o vývoji a výsledkoch sociálnej politiky a správy druhého štátu, sústavným zverejňovaním tlačou závažných zákonodarných a správnych opatrení;

e) výmenou odborníkov (praktikov) v odbore práce a sociálnej starostlivosti, mimo iné na poli vedeckého vedenia práce a mzdovej politiky, ako napríklad úlohárov, časomeračov a pod., ďalej predstaviteľov odborových organizácií a sociálnych pracovníkov pre zvýšenie ich odbornej kvalifikácie; voči takým pracovníkom, príslušníkom druhého štátu, budú oba štáty po stránke pracovno-právnej postupovať ako voči vlastným príslušníkom.

II.

K článku 2, ods. 2.

Každý štát poskytne štátnym príslušníkom druhého štátu, pracujúcim na jeho území, tú istú zotavnú a liečebnú starostlivosť, akú poskytuje príslušníkom vlastným. Oba štáty využijú zotavnú a liečebnú starostlivosť vzájomnými výmennými akciami na sústavné sbližovanie oboch národov. V kúpeľných a zotavovacích strediskách budú vyhradené potrebné miesta príslušníkom druhého štátu. Oba štáty budú podporovať budovanie jednak vlastných objektov pre zotavnú a liečebnú starostlivosť, jednak spoločných zariadení tohto druhu.

III.

K článku 3, ods. 1.

Pracovno-právnymi predpismi sa rozumejú predpisy o plánovaní a vedení práce, o pracovnej smluve, o pracovnom čase a dovolenej, predpisy o mzdách a platoch, o ochrane života a zdravia včítane ochrany mladistvých a žien, ako i o zaistení pracovnej výkonnosti a disciplíny.

IV.

K článku 6, ods. 3.

Do času 5 rokov sa započítava i čas strávený na území, ktoré po skončení druhej svetovej vojny sa stalo územím toho ktorého z oboch smluvných štátov.

V.

K článku 8.

Smiešaná komisia sa bude skladať z dvojčlennej delegácie vymenovanej československou vládou a z dvojčlennej delegácie vymenovanej bulharskou vládou. Jedným z členov delegácie každého štátu bude vymenovaný zástupca odborových organizácií.

Smiešaná komisia sa bude schádzať podľa potreby, najmenej raz ročne, a to striedavo v Československej republike a v Bulharskej republike. Predsedom toho ktorého zasadania Smiešanej komisie bude predseda delegácie toho štátu, na ktorého území sa bude zasadanie konať.

Na rokovanie Smiešanej komisie môžu zástupcovia jedného i druhého štátu si pribrať poradcu. Smiešaná komisia môže zriadiť zo svojich členov alebo i z iných osôb podvýbory, v ktorých každý štát bude zastúpený rovnakým počtom členov. Jedným z týchto podvýborov bude Podvýbor pre organizáciu práce, ktorý sa bude zaoberať všetkými spoločnými otázkami, najmä v odbore vedenia práce, vyrovnaní potrieb pracovných síl medzi oboma štátmi, ich odbornej prípravy a inými obdobnými otázkami, ako i vykonávaním zásad článku 3 Dohovoru. Predsedov takýchto podvýborov vymenuje československý minister sociálnej starostlivosti, ak budú zasadať v Československu, a bulharský minister sociálnej starostlivosti, ak budú zasadať v Bulharsku.

Smiešaná komisia bude rokovať podľa rokovacieho poriadku, na ktorom sa sama usnesie.

VI.

K článku 9.

V Československej republike je na vykonávanie tohto dohovoru predovšetkým príslušný minister sociálnej starostlivosti, v Bulharskej republike minister sociálnej starostlivosti.

VII.

K článku 11.

Cestovné listiny sa nepovažujú za písomnosti potrebné výhradne na vykonávanie tohto dohovoru.

VIII.

Oba štáty pokiaľ možno čo najskôr ustanovia sociálnych priedelencov pri svojich veľvyslaneckých úradoch v štáte druhom.

IX.

Tento záverečný protokol tvorí nedeliteľnú súčiastku dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy a bol spísaný v dvoch vyhotoveniach, každé v jazyku českom i bulharskom; obe znenia sa považujú za autentické.

PRESKÚMAVŠI TENTO DOHOVOR SO ZÁVEREČNÝM PROTOKOLOM SCHVAĽUJEME A POTVRDZUJEME ICH.

NA DÔKAZ TOHO SME TENTO LIST PODPÍSALI A NAŇ PEČAŤ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY PRITLAČIŤ DALI.

NA PRAŽSKOM HRADE DŇA 4. DECEMBRA ROKU TISÍCEHO DEVÄŤSTÉHO ŠTYRIDSIATEHO ÔSMEHO.

PREZIDENT ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY:

GOTTWALD v. r.

MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ:

DR. V. CLEMENTIS v. r.

Bulharské znenie textu

Poznámky pod čiarou

*) Na strane 313.