Zákon č. 158/1949 Zb.Zákon o boji proti pohlavným nemociam.

Čiastka 48/1949
Platnosť od 30.06.1949
Účinnosť od 30.06.1949

158.

Zákon

zo dňa 16. júna 1949

o boji proti pohlavným nemociam.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:


§ 1.

Pohlavnými chorobami podľa tohto zákona sú syfilis, kvapavka (gonorrhoea), mäkký vred (ulcus molle) a nemoc Nicolas -Favreova (lymphogranuloma inguinale).

§ 2.

(1) Boj proti pohlavným nemociam organizuje a vedie štátna zdravotná správa, ktorá sa najmä stará o primerané a sústavné poučovanie všetkých vrstiev obyvateľstva o pohlavných chorobách a o ich liečení a čelí všetkými vhodnými opatreniami šíreniu týchto nemocí.

(2) Úlohy boja proti pohlavným nemociam v okrese vykonáva okresný národný výbor prostredníctvom svojho ústavu národného zdravia (§ 3 zákona zo dňa 19. marca 1947, č. 49 Sb., o poradenskej zdravotnej starostlivosti).

(3) Náklady spojené s vyšetrením a ambulančným alebo lôžkovým liečením pohlavných nemocí v štátnom ústave liečebnom a ošetrovacom uhradzuje štát, pokiaľ na to podľa príslušných predpisov nie je povinná Ústredná národná poisťovňa. Podrobnosti určí Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnej starostlivosti vyhláškou v Úradnom liste.

§ 3.

(1) Kto je tej mienky, že onemocnel pohlavnou chorobou, alebo kto je zdravotným orgánom z takejto nemoci podozrivým, je povinný dať sa vyšetriť v ústave národného zdravia alebo u lekára oprávneného na výkon lekárskej praxe.

(2) Kto ochorel pohlavnou nemocou, je povinný liečiť sa u lekára v ordinácii alebo ústave liečebnom a ošetrovacom a uposlúchnuť všetky jeho pokyny, ako i pokyny ústavu národného zdravia.

(3) Ak ide o osoby nesvojprávne, sú povinní ich zákonní zástupcovia i osoby o ne sa starajúce postarať sa o to, aby splnily povinnosti, ktoré im ukladá tento zákon.

§ 4.

Lekár je povinný

a) poučiť nemocného, ktorého lieči, o nákazlivosti choroby, doručiť mu proti písomnému potvrdeniu tlačené pokyny, ktoré lekárovi bezplatne dodá ústav národného zdravia, pátrať dopytom u nemocného po zdroji nákazy a po osobách, ktoré mohol nakaziť, upozorniť nemocného na trestnosť prenesenia nákazy, po prípade varovať ho pred uzavretím sobáša, pokračovať v liečení až do úplného vyliečenia nemocného a presvedčiť sa pred prepustením nemocného z liečenia potrebnými ďalšími pravidelnými prehliadkami o jeho vyliečení;

b) hlásiť okresnému národnému výboru - ústavu národného zdravia každú osobu, u ktorej zistil alebo o ktorej je toho názoru, že je nemocná alebo nemocou ohrozená, a každý prípad, keď nemocný, ktorý je v jeho liečení, neuposlúchol jeho pokyny; podrobné predpisy o rozsahu a spôsobe tohto hlásenia vydá Ministerstvo zdravotníctva vyhláškou v Úradnom liste.

§ 5.

(1) Okresný národný výbor - ústav národného zdravia robí všetky účelné opatrenia na ochranu pred pohlavnými nemocami. Najmä podľa okolností prípadu uloží nemocnému, aby mu označil pravdepodobný zdroj svojej nákazy a osoby, ktoré sám mohol nakaziť, aby mu oznamoval zmenu svojho bydliska a aby sa i po skončenom liečení podrobil pravidelným lekárskym prehliadkam.

(2) Ak ohrožuje nemocný spôsobom svojho života osoby, s ktorými sa stýka, alebo ak nedbá na pokyny ošetrujúceho lekára alebo poradne, nariadi okresný národný výbor ústavné liečenie na čas, ktorý ošetrujúci lekár ústavu uzná za potrebný so zreteľom na nebezpečenstvo nákazy alebo na povahu nemoci. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu okresného národného výboru nemá odkladný účinok.

§ 6.

(1) V záujme účinného boja proti pohlavným nemociam môže Ministerstvo zdravotníctva nariadiť jednak povinné diagnostické skúšky, jednak povinné zdravotnícke prehliadky celého obyvateľstva alebo jeho skupín alebo obyvateľstva určitého obvodu.

(2) Hromadné prehliadky osôb, ktoré podliehajú národnému poisteniu vykonávajú ústavy národného zdravia po dohode s Ústrednou národnou poisťovňou alebo jej organizačnými složkami.

§ 7.

Osoby, ktoré sú zúčastnené na vykonávaní tohto zákona a predpisov vydaných podľa neho sú povinné zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa týkajú nemocných alebo z nemoci podozrivých osôb. Tým nie je dotknutá povinnosť hlásenia určená v § 4. Úradné písomnosti, ktoré sa vyhotovujú pri vykonávaní tohto zákona, sú dôverné, pokiaľ obsahujú údaje o nemoci.

§ 8.

(1) Kto iného úmyselne nakazí pohlavnou nemocou, potresce sa súdom podľa ustanovení trestných zákonov o ťažkom ublížení na tele.

(2) Kto iného z nedbanlivosti nakazí pohlavnou nemocou, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, pre prečin tuhým väzením od jedného mesiaca do jedného roku.

§ 9.

(1) Kto iného úmyselne vydá do nebezpečenstva nákazy pohlavnej nemoci, potresce sa pre prečin tuhým väzením od troch mesiacov do troch rokov.

(2) Kto iného z nedbanlivosti vydá do nebezpečenstva nákazy pohlavnou nemocou, potresce sa súdom pre priestupok väzením od osem dní do šesť mesiacov.

§ 10.

(1) Konania a opomenutia, priečiace sa ustanoveniam tohto zákona alebo predpisom vydaným podľa neho, potrestá okresný národný výbor, ak nejde o čin trestný podľa § 8 alebo 9 alebo inak prísnejšie trestný, pokutou do 50.000.- Kčs alebo trestom na slobode do troch mesiacov alebo oboma týmito trestami.

(2) Ak bola podľa odseku 1 uložená pokuta, vymeria okresný národný výbor pre prípad jej nevymožiteľnosti náhradný trest na slobode do troch mesiacov podľa miery zavinenia. Ak sa uložia oba tresty zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľnú pokutu robiť viac než tri mesiace.

§ 11.

Opatrenia podľa tohto zákona v odbore vojenskej správy robia orgány vojenskej správy za súčinnosti orgánov štátnej zdravotnej správy podľa smerníc, ktoré vydá Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom národnej obrany.


§ 12.

Zrušuje sa platnosť, po prípade používateľnosť, všetkých predpisov, ktoré odporujú tomuto zákonu, najmä platnosť zákona zo dňa 11. júla 1922, č. 241 Sb., o potlačovaní pohlavných nemocí, s výnimkou jeho § 14, ods. 2 a §§ 15, 16, 20, a 21, a predpisov podľa neho.

§ 13.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister zdravotníctva po dohode so zúčastnenými členmi vlády.


Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

Plojhar v. r.