Vyhláška č. 11/1945 Zb.Vyhláška o provisorním vydání kolkových známek platných zatím v zemi České a Moravskoslezské a o výměně kolkových známek bývalého Protektorátu Čechy a Morava.

Čiastka 6/1945
Platnosť od 23.06.1945 do06.12.1945
Účinnosť od 23.06.1945 do06.12.1945

11.

Vyhláška ministra financí

ze dne 12. června 1945

o provisorním vydání kolkových známek platných zatím v zemi České a Moravskoslezské a o výměně kolkových známek bývalého Protektorátu Čechy a Morava.

Podle § 2 nařízení ze dne 28. března 1854, č. 70 ř. z., vyhlašuji:


1. Kolkové známky bývalého Protektorátu Čechy a Morava s vyznačeným letopočtem 1939, vydané vyhláškou ze dne 3. listopadu 1939, č. 27 Sb. z r. 1940, budou prozatímně nahrazeny opět kolkovými známkami republiky Československé s vyznačeným letopočtem 1938, vydanými vyhláškou ze dne 13. dubna 1938, č. 83 Sb. Kresba a barvy těchto kolkových známek odlišují se od kresby a barvy zmíněné původní emise z roku 1938 v těchto směrech:

a) vrchní tisk nově vydávaných kolkových známek jest proveden u hodnot haléřových v barvě modré, u hodnot korunových v barvě karmínově červené;

b) ornamentální motiv podtisku zůstává nezměněn, jest však nyní proveden u hodnot haléřových v barvě karmínově červené, u hodnot korunových v barvě modré;

c) u korunových hodnot jest zkratka měnové jednotky „Kč“ nahrazena pouhým písmenem „K“.

2. Takto upravené kolkové známky budou vydány postupně podle potřeby v těchto hodnotách: a) haléřových po 10 a 50 h, b) korunových po 1 K, 3 K, 5 K, 8 K, 10 K, 30 K, 50 K a 200 K.

3. Kolkových známek této nově upravené emise 1938 lze používati k zapravení poplatků, daní a dávek s okamžitou platností, zatím však až do případného dalšího opatření, pouze na území země České a Moravskoslezské.

4. Dosavadních kolkových známek bývalého Protektorátu Čechy a Morava s vyznačeným letopočtem 1939 možno používati pouze do 31. července 1945, po kterémžto dni se berou z oběhu.
Upotřebení těchto kolkových známek k zapravení poplatků, daní a dávek po 31. červenci 1945 bude pokládáno za nesplnění zákonné kolkové povinnosti a bude míti v zápětí škodlivé následky, stanovené v příslušných zákonných předpisech.
U soudních a mimosoudních podání jest pro otázku, kdy bylo kolkové známky použito, rozhodným den, kdy došlo podání soudu nebo úřadu nebo kdy bylo odevzdáno poště na stvrzenku (doporučeně).

5. Nepoužité a nepoškozené kolkové známky vzaté z oběhu budou bezplatně vyměňovány za kolkové známky v nové úpravě u úřadů, pověřených prodejem cenin kolkového důchodku, t. j. u zemských finančních pokladen v Praze a Brně a u berních úřadů v zemi České a Moravskoslezské za těchto podmínek:

Kolkové známky vzaté z oběhu předloží jejich prodavači a jiní jejich majitelé k výměně v době od 1. srpna do 30. září 1945 se seznamem, obsahujícím počet a cenu kolkových známek podle jednotlivých hodnot, jejich úhrnnou cenu a podpis a adresu žadatele o výměnu.

Žadatel jest povinen roztříditi předložené kolkové známky podle hodnot do obálek, na nichž vyznačí hodnotu a počet kusů vložených kolkových známek.

Nebude-li úřad moci provésti výměnu ihned, vydá žadateli stvrzenku o převzetí kolkových známek s vyznačením jejich úhrnné ceny a zároveň mu sdělí den, kdy bude provedena výměna. Žadatel jest povinen vrátiti tuto stvrzenku při provedení výměny.

Kolkové známky vzaté z oběhu, které byly již upotřebeny nebo poškozeny a jejichž výměna jest podle platných předpisů přípustna, vymění se po odečtení 10%ní srážky podle § 21 zákona ze dne 3. dubna 1925, č. 54 Sb.

Žádosti o výměnu a seznamy, pokud budou podány ve lhůtě do 30. září 1945, jsou kolku prosty.

Kolkové známky vzaté z oběhu, které budou předloženy k výměně po 30. září 1945, budou vyměněny nebo nahrazeny jen v případech zvláštního zřetele hodných a toliko na základě řádně kolkované žádosti a po odečtení výše zmíněné 10%ní srážky podle § 21 zák. č. 54/1925 Sb.


Dr. Šrobár v. r.

Poznámky pod čiarou

1) Súvisiace ustanovenia: § 1, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 13a, 14, 15, 17, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 33a, 33d, 35

Súvisiace predpisy: NP

Na účely tohto zákona sa definujú pojmy, ktoré sa bežne používajú v dražobnej praxi. Tieto základné pojmy súvisiace s dražbou zákon definuje z dôvodu, aby sa vytvoril ich jednotný výklad. Najmä čo je dražba, čo dražobná zábezpeka, vyvolanie, podanie, príklep, kto je vydražiteľom, čo je výťažkom dražby, nákladom dražby, kedy je dražba zmarená, čo je NCRdr a kto je jeho správcom.

K písm. a):
Definíciu dražby v prvom kroku je možné rozdeliť do dvoch základných rovín:
1. tzv. úspešná dražba – keď bol niektorému z účastníkov dražby udelený príklep; v prípade, ak tento vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením, prechádza na neho vlastnícke právo k predmetu dražby a v prípade, že nezaplatí cenu dosiahnutú vydražením, dochádza k zmareniu tejto úspešnej dražby,
2. tzv. neúspešná dražba − keď bolo konanie dražby ukončené, a to či už z dôvodu, že žiadny účastník podanie nespravil, alebo z dôvodu, že žiadny účastník sa na dražbu nedostavil, a teda nemal kto spraviť akékoľvek podanie na dražbe.

Samotný proces dražby je možné v základe rozdeliť do troch fáz:
1. príprava dražby – fáza, ktorá začína podaním návrhu na konanie dražby od navrhovateľa dražby, uzatvorením zmluvy o dražbe medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, zahŕňa napr. oznámenie o dražbe, obhliadku draženého predmetu, zloženie dražobnej zábezpeky a končí zahájením samotnej dražby,
2. konanie dražby samotnej (resp. aj konanie opakovanej dražby) – fáza, ktorá začína otvorením dražby a končí
a) príklepom licitátora v prospech vydražiteľa dražby v prípade úspešnej dražby,
b) ukončením neúspešnej dražby z dôvodu, že žiadny účastník podanie nespravil alebo z dôvodu, že žiadny účastník sa na dražbu nedostavil,
3. konanie po dražbe zahŕňa
a) zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením a odovzdanie draženého predmetu v prípade úspešnej dražby,
b) prípravu opakovanej dražby v prípade neúspešnej dražby alebo v prípade, ak bola úspešná dražba zmarená.

Významným znakom dražby uskutočňovanej podľa tohto zákona je:
1. dobrovoľnosť, pod ktorou sa rozumie dobrovoľnosť pri uzatváraní zmluvy (spravidla záložnej zmluvy, tzn. prejav vôle vlastníka predmetu dražby pri uzatváraní zmluvného vzťahu), v ktorej si zmluvné stany môžu dohodnúť dobrovoľnú dražbu [napr. ako spôsob výkonu (realizácie) záložného práva]. Dobrovoľný výkon dražby v súlade s týmto zákonom si môžu navrhovateľ dražby a dražobník dohodnúť aj po vzniku zmluvného vzťahu (spravidla záložného). Práve dobrovoľnosť, teda možnosť rozhodnúť sa, či uzatvorím zmluvu, na základe ktorej sa následne môže uskutočniť dobrovoľná dražba, je rozlišovacím znakom dobrovoľnej dražby a zásadne ju odlišuje od iných (nútených) procesných postupov vykonávaných na základe úradných (autoritatívnych) rozhodnutí, ktorých priebeh je upravený osobitnými právnymi predpismi. Tento nútený výkon rozhodnutia nie je závislý od vôle a konania dlžníka, ale v prípade dobrovoľných dražieb je nevyhnutá súčinnosť vlastníka predmetu dražby, ktorý pri podpise zmluvy musí vyjadriť súhlas s možnou dobrovoľnou dražbou, nie je teda možné mu dobrovoľnú dražbu nanútiť. Táto dobrovoľnosť nie je potlačená ani skutočnosťou, že ak je dobrovoľná dražba vykonávaná záložným veriteľom z dôvodu, že dlžník neplní, následne je celá dražba vykonávaná prostredníctvom záložného veriteľa, a teda zo strany dlžníka nie je poskytnutá aktívna súčinnosť a dokonca môže byť záujmom dlžníka uskutočniť možné kroky, ktorými by výkon dražby zmaril (teda akoby dlžník „nevykonával dražbu dobrovoľne“). Ako už bolo spomenuté, dobrovoľnosť ako základný znak tohto druhu dražby je daný v úvodnom štádiu alebo pri predaji dobrovoľnou dražbou; najneskôr pri realizácii dobrovoľnej dražby musí byť jednoznačne a preukázateľné, že vlastníka predmet dražby s dobrovoľnou dražbou vyjadril súhlas,
2. verejnosť, ktorá je chápaná nie v zmysle vykonávania dražby orgánom verejnej moci, ale v zmysle verejnosti konania, teda konania prístupného všetkým potencionálnym záujemcom o toto konanie, pričom toto právo nie je možné obmedzovať.

Zákonnou definíciou dražby je riešený aj spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je získané prostredníctvom dobrovoľnej dražby, resp. spôsob nadobudnutia práva k predmetu dražby. Teória občianskeho práva rozoznáva dve základné koncepcie nadobudnutia vlastníckeho práva, a to
1. koncepciu prevodu,
2. koncepciu prechodu.
Právna úprava zákona č. 427/1990 Zb. o tzv. malej privatizácii v sebe zahŕňala úpravu o „predaji“ veci na verejnej dražbe. Táto právna úprava rozpútala diskusiu o povahe nadobúdania vlastníckeho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Dražba v tejto právnej úprave bola ponímaná ako iná právna skutočnosť. „Zákon síce hovorí o predaji, ale nemyslí predaj, resp. pod predajom myslí niečo iné než predaj.“Knapp, V. O příklepu a také o právní filosofii. Právní rozhledy, 1995, č. 6. Opozitný názor, opierajúci sa o použitú terminológiu predaja, zaradil dražbu ako inštitút zmluvného občianskeho práva, poukazujúc na skutočnosť, že „charakteristika dražby ako prostriedku zmluvného prevodu vlastníckeho práva totiž platí len pre tzv. aukcie, teda dražby dobrovoľné (tiež súkromné alebo občianskoprávne), kde dochádza evidentne k ‚dobrovoľnému‘ právnemu úkonu v podobe návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy s tým, kto ponúkne najvyššiu cenu. Vlastnícke právo sa tu teda prevádza. Pri dražbách nútených (procesných, exekučných) totiž dochádza k prechodu vlastníckeho práva na základe dražby ako inej právnej skutočnosti (varia causarum figura). Prvok dobrovoľného ponúknutia (oferty) veci na predaj tu chýba“.Števček, M. Modality právnej úpravy verejných dražieb (vo svetle reformy záložného práva). Obchodné právo, 2001, č. 11, s. 34 – 35. Skutočnosť, že dražbu nie je možné považovať za zmluvu v pravom zmysle slova potvrdzuje aj historický vývoj tohto inštitútu už od Všeobecného občianskeho zákonníka z r. 1811. Avšak napríklad Zdeněk MüllerMüller, Z. Musí být dražba smlouvou? Právní rozhledy, 2001, č. 12. uvádza, že je beztak bez právneho významu, ako inštitút dražby nazveme, podstatné je, aké právne účinky priznávajú tomuto inštitútu osobitné právne predpisy upravujúce podmienky výkonu dražieb, pričom nie je možné na dražby vzťahovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách.
ZoDD sa napokon priklonil k právnej úprave, v zmysle ktorej vlastnícke či iné právo k predmetu dražby prechádza na vydražiteľa (§ 27). Vzhľadom na takto definované nadobudnutie práva (vlastníckeho alebo iného) k predmetu dražby je jednoznačné, že v tomto prípade zákon vychádzal z koncepcie prechodu práva na vydražiteľa. Z hľadiska terminologickej presnosti je však možné prehodnotiť doterajší prístup, ktorý vychádzal zo stotožnenia pojmu originárne nadobudnutie vlastníckeho práva a prechodu vlastníckeho práva. Zo záverov právnej vedy, avšak aj niektorých judikátov českého Najvyššieho súdu vyplýva, že pod pojmom originárne nadobudnutie vlastníckeho práva v prípade dražby sa v skutočnosti myslia právne následky, ktoré by presnejšie mohli byť pomenované ako derivatívny prechod vlastníckeho práva na základe inej právnej skutočnosti ustanovenej zákonom, ale nie klasické originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Prof. Ján Lazar uvádza v učebnici Občianske právo hmotné (2010),Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura Edition, 2010, s. 471 a nasl. že prevod nemožno stotožňovať s derivatívnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva a prechod s originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva. Pri originárnom spôsobe nadobúdania neodvodzuje nadobúdateľ svoje právo od nejakého predchádzajúceho vlastníka. To pri dražbe očividne neplatí, nakoľko pri dražbe existuje predchádzajúci vlastník predmetu dražby a nejde tu o úplnú absenciu právneho predchodcu vlastníka tak, ako je to v prípadoch vytvorenia veci, prírastku k veci, vydržania, spracovania novej veci a pod. Ďalej uvádza prof. Lazar, že pod pojem prevod patrí nadobúdanie zmluvou a pod pojem prechod patrí nadobúdanie na základe iných skutočností (zákona, rozhodnutie štátneho orgánu). Zároveň tiež zaraďuje nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora pod kategóriu nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, pričom udelenie príklepu je tak jedinou právotvornou skutočnosťou spôsobujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva. Niektorí autori ako napr. Bohuslav PetrPetr, B. Nabývaní vlastníctví originárním způsobem. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 132 a nasl. označujú nadobudnutie vlastníckeho práva v dražbe ako originárny spôsob nadobudnutia, pripúšťajú však rozlišovanie v závislosti od toho, či ide dražbu vykonanú v rámci exekučného konania a výkonu rozhodnutia, alebo či ide o dražbu podľa zákona č. 26/2000 Sb. o verejných dražbách a pri tom ešte rozdelenie na to, či ide o dražbu dobrovoľnú alebo nedobrovoľnú. Navyše je možné posudzovať povahu nadobúdania vlastníckeho práva aj v závislosti od toho, na základe akého konkrétneho zákona je dražba vykonávaná. Do úvahy totiž prichádza zákon č. 174/1950 Sb. o dražbách mimo exekúciu (týkal sa iba hnuteľných vecí), zákon č. 427/1990 Sb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby, zákona č. 26/2000 Sb. o verejných dražbách a samozrejme podľa ZoDD. Ani judikatúra NS ČR nie je jednotná v používaní predmetnej terminológie. Väčšina rozhodnutí vôbec pojem originárny nepoužívajú, napriek tomu, že potvrdzujú, že na dražbe sa vlastnícke právo nenadobúda zmluvou, ale na základe inej právnej skutočnosti (ide teda o prechod práva), napr. rozhodnutie NS ČR, 21 Cdo 2062/2007, alebo NS ČR, 21 Cdo 2690/2006, NS ČR, 21 Cdo 534/2009, NS ČR, 21 Cdo 1679/2005 a ďalšie a napokon aj rozhodnutia NS SR. Iné rozhodnutia používajú termín originárny (napr. NS ČR, 20 Cdo 1694/2008, NS ČR, 20 Cdo 1380/2009), ale v súvislosti s dražbou vykonanou v rámci exekúcie. Rozhodnutie NS ČR, 20 Cdo 3963/2008, používa termín originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva aj pre dražbu podľa zák. č. 26/2000 Sb. o verejných dražbách, pričom sa však opiera o rozhodnutie NS ČR, 21 Cdo 2062/2007, ktoré túto terminológiu nepoužilo. Ďalšie rozhodnutia použili termín originárne nadobudnutie ako napr. NS ČR, 21 Cdo 1405/2009, alebo NS ČR, 21 Cdo 1032/2010, pričom však preberali texty odôvodnenia predchádzajúcich rozhodnutí NS ČR.
Z vyššie uvedeného je možné prísť k záveru, že termínom originárne nadobudnutie je v pravom zmysle slova možné označiť iba nadobudnutie v dražbe vykonanej v exekučnom konaní alebo pri výkone rozhodnutia po schválení príklepu súdom, keďže ide o nadobudnutie vlastníctva na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Podľa nášho názoru vystihuje označenie prechod práva všetky špecifiká spojené s nadobúdaním vlastníckeho práva príklepom na dražbe bez potreby riešiť otázku jeho originarity, ktorá vnáša do veci viac problémov ako ich rieši.
Dôležitým aspektom súvisiacim s právnou povahou nadobúdania vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe je otázka uplatňovania právnej zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, pričom túto problematiku podrobnejšie rozoberáme v časti komentára k § 21 ZoDD. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj to, že v legislatívnom zámere rekodifikácie Občianskeho zákonníka z r. 2009, schválenej vládou Slovenskej republiky, má byť pod právne skutočnosti, ktoré budú výslovne uvedené ako výnimky z uplatňovania zásady nemo plus iuris subsumované aj nadobudnutie vlastníckeho práva na verejnej dražbe. V prípade, ak predmetom dražby je nehnuteľnosť, vydražiteľ nadobúda vlastnícke právo po splnení zákonných podmienok, a nie až zápisom do katastra nehnuteľností. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má teda len deklaratórny účinok. K účinnému prechodu vlastníckeho práva dochádza momentom splnenia zákonných podmienok, ktorými sú
1. príklep licitátora v prospech vydražiteľa predmetu dražby,
2. zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením.
To znamená, že nie je potrebné, aby vydražiteľ čakal, kým kataster nehnuteľností vykoná záznam listiny (notárskej zápisnice) preukazujúcej prechod vlastníckeho práva dražbou, resp. vystaví list vlastníctva znejúci na jeho meno. V tomto prípade (ak ide o nehnuteľnosti) sú listinami, ktoré preukazujú vlastnícke právo vydražiteľa k predmetu dražby:
1. notárska zápisnica osvedčujúca priebeh tejto dražby a
2. potvrdenie dražobnej spoločnosti o uhradení ceny dosiahnutej vydražením.
Momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vydražiteľ oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať, t. j. aj ju prevádzať alebo zaťažovať, či brať z predmetu dražby príslušné úžitky, ktoré k predmetu dražby prislúchajú.
Dražbou však nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, tzn. že vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od prechádzajúceho vlastníka v takom zmysle ako pri zmluvnom prevode, a teda voči predchádzajúcemu vlastníkovi si ani nemôže uplatňovať nároky zo zodpovednosti za prípadné vady, napr. zľavu z ceny, či odstránenie vady. Nemôže žiadať o zrušenie dražby, teda spôsobu nadobudnutia jeho vlastníckeho práva, ak má vydražený predmet neodstrániteľné vady, resp. ak sa vydražená vec nedá riadne užívať. Vzhľadom na to je pre vydražiteľa dôležité, aby mal možnosť sa s draženým predmetom riadne oboznámiť, a teda aby mal vydražiteľ primeranú mieru istoty, že „vie, čo kúpil“.
Zákonná možnosť namietať neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZoDD môže pre vydražiteľa na jednej strane znamenať, že je ohrozená jeho istota nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydražiteľ po tom, ako mu je udelený príklep, resp. zaplatí cenu dosiahnutú vydražením, sa dostáva do prechodného obdobia troch mesiacov, kedy je možné podať žalobu o neplatnosť dražby. Vydražiteľ nemá v tomto období istotu, že jeho vlastníctvo k vydraženému predmetu bude trvalé. Súčasne, ak v tejto lehote je účinne uplatnené právo dotknutej osoby na určenie neplatnosti dražby, predlžuje sa aj doba neistoty na čas, ktorý je závislý od dĺžky trvania súdneho sporu. Neistotu vydražiteľa môže len zvyšovať skutočnosť, že v týchto prípadoch sú spravidla predmetom sporu skutočnosti, ktoré vydražiteľ nemohol ovplyvniť, nakoľko jednak vznikli spravidla v čase pred samotnou dražbou, resp. pred udelením príklepu, a jednak o všetkých sporných skutočnostiach nemusí mať ani vedomosť, ak nebol stranou, ktorá ich mohla alebo mala možnosť ovplyvniť.
Avšak na druhej strane v prípade, ak nebola platnosť dražby do troch mesiacov po jej vykonaní napadnutá, je možné konštatovať, že istota vydražiteľa vo vzťahu k svojmu vlastníckemu právu je dokonca vyššia ako pri zmluvách o nadobudnutí vlastníckeho práva, ktoré môžu byť účastníkmi pre neplatnosť napadnuté kedykoľvek. Platnosť dražby však nie je možné úspešne napadnúť ani prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo je častá metóda, ktorou sa účastníci dražby alebo iné osoby nesprávne snažia zmeniť vecnoprávne účinky dražby aj po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 ZoDD.
Ako už bolo uvedené, z koncepcie prechodu vlastníckeho práva navyše vyplýva, že zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je len deklaratórny. To znamená, že momentom, kedy vydražiteľ splnil spomenuté zákonné podmienky potrebné na nadobudnutie draženého predmetu, môže s ním nakladať ako vlastník, a teda môže ho užívať, ďalej prevádzať alebo aj zaťažovať.

K písm. b):
Dražobná zábezpeka je inštitút, ktorý zabezpečuje splnenie budúcich záväzkov vydražiteľa, t. j. povinnosti uhradiť náklady dražby (účelne vynaložené náklady a odmena dražobníka), ak táto povinnosť vznikne vydražiteľovi podľa ZoDD. Výška dražobnej zábezpeky nesmie presiahnuť 30 % z najnižšieho podania, v celkovom vyčíslení však nesmie presiahnuť 49 790,88 eura (§ 14 ods. 3 ZoDD).
Dražobník nie je povinný požadovať zloženie dražobnej zábezpeky, ak sa však požaduje, tak v oznámení o dražbe musia byť uvedené [§ 17 písm. f)]:
− spôsob a lehota na jej zloženie,
− číslo účtu a adresa miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená,
− čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky,
− výška dražobnej zábezpeky a spôsob jej vrátenia,
− či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom.
Funkcia dražobnej zábezpeky nastáva po vydražení, keď sa vydražiteľovi započítava do ceny dosiahnutej vydražením. Ďalšia dôležitá funkcia dražobnej zábezpeky nasleduje v prípade zmarenia dražby, keď sa dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom použije na úhradu nákladov takto zmarenej dražby. V prípade následného konania opakovanej dražby sa z tejto dražobnej zábezpeky zúčtujú aj náklady opakovanej dražby. V prípade, ak po zúčtovaní takto vzniknutých nákladov vzniká ešte zostatok dražobnej zábezpeky vydražiteľa, tak táto zostávajúca časť sa vráti vydražiteľovi, ktorý spôsobil zmarenie dražby (§ 25 ods. 4 ZoDD). Dražobnú zábezpeku môže účastník dražby zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy. Účastníkovi dražby, ktorý predmet dražby nevydražil, dražobník bez zbytočného odkladu dražobnú zábezpeku vráti, resp. zabezpečí jej vydanie z notárskej úschovy (§ 15 ZoDD). Z vyššie uvedeného vyplýva, že dražobnú zábezpeku je možné použiť len na účely uvedené zákonom, nie je možné ju použiť na úhradu riadne zrealizovanej dražby a neúspešným účastníkom dražby je dražobník povinný dražobnú zábezpeku vrátiť, resp. zabezpečiť jej riadne vrátenie. Taktiež nie je možné použiť dražobnú zábezpeku ako pokutu pre prípad zmarenia dražby vydražiteľom. Analogicky aplikovateľné rozhodnutie NS ČR však dáva v prípade zmarenia dražby dražobnej zábezpeke aj istú kompenzačnú funkciu pre navrhovateľa dražby, nakoľko náklady opakovanej dražby, ktorá musela byť zrealizovaná po zmarenej dražbe, sa hradia zo zloženej dražobnej zábezpeky napriek skutočnosti, že opakovaná dražba bola úspešná (viac uvádzame v komentári k § 25). Zabezpečovaciu funkciu dražobnej zábezpeky je však tiež možné použiť výlučne na úhradu nákladov zmarenej dražby, prepadný účinok celej dražobnej zábezpeky nie je prípustný.

K písm. c):
Vyvolanie licitátora má dve základné časti:
1. vyhlásenie o predmete dražby, ktoré musí byť čo najkonkrétnejšie, a ktorým dochádza k presnej špecifikácii predmetu dražby. Obsahom vyvolania je jednoznačné a nezameniteľné označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, jeho odhadnutá alebo zistená cena, práva a záväzky na predmete dražby viaznuce a s ním spojené, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podanie a najnižšie prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť; ak je predmetom dražby kultúrna pamiatka, uvedie licitátor aj túto skutočnosť. Označenie predmetu dražby vo vyvolaní musí byť nepochybné a nezameniteľné s iným predmetom dražby, ale aj s akýmkoľvek iným predmetom, ktorý by mohol byť zameniteľný s predmetom dražby. Opis a označenie predmetu dražby má osobitný význam v prípade druhovo určených vecí, keď by bolo riziko zámeny značné. Napríklad nie je možné uviesť, že predmetom dražby je červené auto určitej značky, pretože takýmto spôsobom by bolo možné identifikovať aj tisícky áut. Je potrebné uviesť aj detailné identifikátory konkrétneho automobilu ako rok výroby, identifikačné číslo vozidla (VIN), číslo motora a podobne. V prípade nehnuteľnosti je identifikácia jednoduchšia, a to s odkazom na list vlastníctva podľa KZ. Odporúča sa kópiu listu vlastníctva a fotografie draženej nehnuteľnosti poskytnúť účastníkom dražby alebo ich poskytnúť aspoň k nahliadnutiu. Podrobnosti o rozsahu údajov potrebných pre označenie predmetu dražby, z ktorých musí licitátor pri urobení vyvolania vychádzať, uvádzame v komentári k § 4.
Súčasne sa táto právna identifikácia nehnuteľnosti doplní aj opisom draženej nehnuteľnosti (napr. 30-ročný dvojposchodový dom s valbovou strechou, s 5 obytnými miestnosťami, s výmerou 150 m2 nachádzajúci sa v radovej zástavbe). Pri dražbách nehnuteľností sa väčšinou vychádza z opisu predmetu dražby vypracovaného znalcom v znaleckom posudku na hodnotu predmetu dražby;
2. výzva účastníkom dražby na podávanie ponúk – táto časť môže byť stručná, napr. „Vyzývam účastníkov tejto dražby, aby urobili svoje podania“ a môže byť rovnaká štandardne pri všetkých dražených predmetoch.

K písm. d):
Otvorením dražby je vyvolanie licitátora o začiatku dražby alebo spoločnej dražby. Zákonná úprava v tomto ustanovení pripúšťa aj inú formu otvorenia dražby, avšak v právnom poriadku takáto iná forma zatiaľ premietnutá nie je. Vzhľadom na to je otvorenie dražby viazané na vyvolanie dražby o začiatku dražby alebo spoločnej dražby.
S okamihom otvorenia dražby ZoDD spája ďalšie účinky, takže je nevyhnutné, aby bolo jednoznačne stanovené, kedy je dražba už otvorená. Ide napríklad o tieto prípady:
− lehota na zloženie dražobnej zábezpeky sa končí otvorením dražby (§ 14 ods. 2),
− oznámenie o dražbe uverejní dražobník v NCRdr najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 17 ods. 2),
− ak má niektorý z účastníkov dražby predkupné právo k predmetu dražby a ak to preukáže dražobníkovi pred otvorením dražby (§ 20 ods. 9).

V prípade lehoty na zverejnenie oznámenia o dražbe podľa § 17 používa ZoDD dva pojmy na označenie času, pred ktorým musí byť oznámenie o dražbe zverejnené. V prípade § 17 ods. 2 je to 15 dní pred otvorením dražby a v prípade podľa § 17 ods. 3 je to začatie dražby. Rovnako aj v § 20 ods. 1 a ods. 4 je použitý termín „začatie dražby“. Existuje rozdiel medzi pojmom otvorenie dražby podľa § 17 ods. 2 a otvorením dražby podľa § 14 ods. 2, § 19 ods. 1 písm. k), § 20 ods. 1, 4 alebo 9. Kým lehota určená podľa § 17 ods. 2 a aj v odseku 3 je určená podľa dní a viaže sa na deň konania dražby, ostatné lehoty určené v § 14, § 19 ods. 1 písm. k), § 20 sa viažu na hodinu a minútu otvorenia dražby.
Každá dražba sa musí otvoriť, ak tomu nebráni vis maior, napr. nahlásenie bomby v priestoroch konania dražby, keď už nie je možné zabezpečiť náhradné priestory. Po otvorení dražby licitátor urobí „vyvolanie“, ktorým sa obracia na vopred neurčený okruh prítomných osôb s výzvou na podávanie ponúk, pričom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo licitátor po otvorení a vyvolaní dražbu ukončí z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie alebo sa na dražbe nezúčastnil žiaden účastník dražby. Teda aj v prípade, že sa na dražbu nedostaví žiaden účastník dražby, t. j. osoba, ktorá sa dostavila na dražbu s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom, je potrebné dražbu otvoriť a skonštatovať, že sa na nej nikto nezúčastnil. Notár potom do notárskej zápisnice osvedčí priebeh tohto deja (samozrejme, ak sú splnené ďalšie podmienky pre účasť notára na dražbe) a táto notárska zápisnica je podkladom pre konanie opakovanej dražby. Keby sa licitátor rozhodol dražbu, na ktorú nepríde žiaden účastník, neotvoriť, notár by nemohol osvedčiť priebeh tejto dražby a dražobník by nemal relevantný listinný podklad na to, aby mohol zrealizovať opakovanú dražbu. Jedinou možnosťou ako reparovať túto skutočnosť by mohlo byť spísanie notárskej zápisnice nie o priebehu dražby, ale o vyhlásení licitátora, že na konkrétnu dražbu neprišiel žiaden účastník a licitátor túto dražbu ani neotvoril. Je však otázne, či by tento postup licitátora považoval súd, ktorý by rozhodoval o prípadnej zákonnosti ďalšej opakovanej dražby, za súladný so zákonom. Preto odporúčame, tak ako je uvedené v úvode tohto odseku, že každú vyhlásenú dražbu je potrebné otvoriť.
Časom otvorenia dražby sa rozumie presná hodina a minúta, napr. o 9.30 hodine. Tento čas za zverejňuje v oznámení o dražbe, a to spolu s miestom a dátumom konania dražby [§ 17 ods. 1 písm. b)]. Licitátor je povinný otvoriť dražbu v čase určenom v oznámení o dražbe. To znamená, že dražobník je povinný organizačne všetko zabezpečiť tak, aby nič a nikto nebránil licitátorovi dražbu otvoriť včas. V niektorých prípadoch, napr. keď sa predpokladá vysoká účasť na dražbe, je možné bezpečnosť v dražobnej miestnosti a pred ňou zabezpečiť prostredníctvom strážnej služby. V praxi sa môže stať, že sa na poslednú chvíľu pred začiatkom dražby do dražobnej miestnosti dostaví vyšší počet osôb, ktoré chcú byť účastníkmi dražby, a teda ak nezložili dražobnú zábezpeku inak, tak ju chcú zložiť v hotovosti. Podľa § 14 ods. 2 ZoDD tak musia urobiť ešte do otvorenia dražby a licitátor ich následne zapíše do zoznamu účastníkov dražby. Podľa § 5 ods. 6 ZoDD účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná. Čo teda v prípade, ak sa dostaví na dražbu tesne pred otvorením dražby niekoľko záujemcov o účasť na dražbe, spĺňajú podmienky dané zákonom a dožadujú sa umožnenia zloženia dražobnej zábezpeky a zapísania do zoznamu účastníkov dražby pred otvorením dražby? Nepripustiť ich k dražbe by malo, pravdepodobne, za následok okamžité napadnutie, ak nie dražobníka, tak minimálne platnosti dražby, pretože dražobník technicky nezvládol prevzatie dražobných zábezpek a zapísanie účastníkov dražby do zoznamu účastníkov dražby a pravdepodobne by licitátor mal problémy aj otvoriť dražbu v riadnom termíne pre protesty záujemcov dražby nepripustených na dražbu. Gramatický výklad tohto ustanovenia by skončil pravdepodobne konštatovaním, že dražobník mal technicky a personálne zabezpečiť preberanie dražobných zábezpek a zapisovanie účastníkov dražby do zoznamu účastníkov dražby, čo je však v praxi dosť ťažko predstaviteľné. Podľa § 21 ods. 6 ZoDD „Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste.“. Toto ustanovenie je potrebné použiť per analogiam aj v prípade, ak by sa malo otvorenie dražby oneskoriť z dôvodu, že dražobník preberá dražobné zábezpeky aj v čase, keď už mala byť dražba otvorená. Takže v tomto prípade sa začiatok dražby môže z organizačných dôvodov o pár minút posunúť.
K začatiu dražby urobením vyvolania sa vyjadril aj NS ČR, kde v rozhodnutí pod sp. zn. 21 Cdo 1658/2005 uviedol, že dražba je začatá prvým úkonom licitátora urobeným pri vyvolaní, bez ohľadu na to, ako dlho bude samotné vyvolávanie trvať. Ak teda ZoDD predpisuje, že sa nejaká skutočnosť musí stať do otvorenia dražby, musí sa tak stať skôr, ako licitátor začal s vyvolávaním. Ak by ZoDD ustanovoval, že nejaká skutočnosť sa môže stať až v určitý čas po vyvolaní alebo otvorení dražby (v prípade slovenského ZoDD skutočnosť tohto druhu nie je zákonom určená, ale v prípade českého zákona č. 26/2000 Sb. o verejných dražbách je možné udeliť príklep najskôr 3 minúty po otvorení dražby), môže táto skutočnosť nastať až po ukončení vyvolávania, teda od okamihu, keď licitátor vyzval účastníkov na robenie podaní.

K písm. e):
Definícia podania stanovuje časové hľadisko, jeho výšku aj formu. Podanie je ponuka účastníka dražby urobená v priebehu dražby. Časovo je podanie ohraničené priebehom dražby, teda musí byť uskutočnené účastníkom dražby, a to v čase od otvorenia dražby (vyvolania licitátora) až po jej koniec (príklep). Čo do výšky musí byť aspoň vo výške najnižšieho podania, pričom každé ďalšie podanie musí prevyšovať podanie už urobené najmenej o najnižšie prihodenie, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom účastníkom dražby, t. j. zložením dražobnej zábezpeky, zapísaním do zoznamu účastníkov dražby, doložením čestného vyhlásenia účastníkom dražby, že nie je osobou vylúčenou z dražby, môže účastník dražby po výzve licitátora urobiť ústnu ponuku, ktorá môže byť vo výške najnižšieho podania alebo aj vyššia, minimálne však o minimálne prihodenie a ak boli rozdané poradové čísla (spravidla vo forme tabuliek alebo lístkov), je povinný účastník dražby zároveň zdvihnúť číslo tak, aby ho mohol licitátor odčítať, príp. notár vidieť. Forma podania je teda tiež jednoznačne stanovená, aby bolo možné bez pochybností určiť, kedy je podanie perfektné. Je jednoznačne stanovené, že podanie musí byť urobené vždy aj ústne, pre prípad, že v dražbe boli rozdané čísla (tzv. dražobné čísla), musí byť ponuka urobená ústne a zdvihnutím čísla. V prípade, že účastník urobí len ústne podanie alebo len podanie zdvihnutím čísla, je vhodné, aby ho licitátor poučil o tom, ako urobiť perfektné podanie aj napriek tomu, že toto poučenie už pravdepodobne vykonal spoločne všetkým prítomným účastníkom dražby. Jednoznačné stanovenie perfektnosti podania má za cieľ predísť akýmkoľvek sporom týkajúcim sa nejasností, či podanie urobené bolo alebo nie, a teda stanovenie okamihu, kedy je podanie záväzné. Z tohto dôvodu je stanovené, že podanie je úplné až ústnou ponukou, čo má zásadný vplyv práve pri prípadoch, keď podanie nebolo urobené včas, teda ak by ústna ponuka bola uskutočnená až po udelení príklepu. Na takéto podanie licitátor už neprihliada, pretože takéto podanie účastník dražby riadne nevykonal. Samotné podanie v praxi pozostáva z jednoduchého vyslovenia peňažnej sumy a meny, ktorú účastník dražby ponúka.
Napriek skutočnosti, že to nevyplýva zo zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov, je iba v súlade s účelom ochrany práv všetkých dotknutých subjektov, že všetky ústne prejavy licitátora a dražobníka určené účastníkom dražby, prípadne zúčastnenej verejnosti na dobrovoľnej dražbe, vrátane podaní vyslovených účastníkmi dražby, musia byť robené v štátnom jazyku alebo byť tlmočené do štátneho jazyka. Vzhľadom na to, že dražobník nie je verejnoprávny orgán, ktorý podlieha povinnostiam podľa citovaného zákona o štátnom jazyku, nie je možné vyššie uvedené vyvodiť z kogentného ustanovenia zákona, avšak v dôsledku skutočnosti, že na ktorejkoľvek dražbe sa môže zúčastniť ktorákoľvek osoba po splnení podmienok ZoDD, je nutné viesť dražobné konanie i všetku dokumentáciu v štátnom jazyku.

K písm. f):
Príklep je najdôležitejší okamih dražby, pretože účastníci dražby prichádzajú na dražbu práve vo viere, že im bude udelený príklep a súčasne s príklepom je spojený aj zásadný dôsledok dražby, a to prechod práva, samozrejme, po splnení zákonom stanovených podmienok.
Príklep je definovaný ako „úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom“, pričom s týmto úkonom je spojený jednoznačný účinok – dochádza ním k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Len udelením príklepu však vydražiteľ nenadobudne vždy právo k predmetu dražby. Až v prípade, že boli splnené zákonom predpokladané podmienky, najmä ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho právo (vlastnícke alebo iné). Nadobudnutie práva udeleného príklepom je teda jednoznačne podmienené včasným a riadnym zaplatením ceny dosiahnutej vydražením. Ak vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením, nadobúda predmet dražby, a to spätne k momentu udelenia príklepu.
Keďže udelenie príklepu je najdôležitejším momentom dražby, sú s ním spojené aj ďalšie účinky, najmä:
− udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 ZoDD),
− dňom udelenia príklepu začína plynúť lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD).
Príklep licitátora určuje moment, ktorým pri splnení zákonných podmienok nadobúda vydražiteľ vlastníctvo k predmetu dražby. Nejde o právny úkon príklepu, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia OZ o neplatnosti právnych úkonov. Nie je dôvod na súd podávať návrh na určenie neplatnosti príklepu, keďže neplatnosť dražby ustanovuje špeciálny predpis (ZoDD), ktorý umožňuje napadnúť celý proces dražby, vrátane jeho časti, ktorou je udelenie príklepu licitátorom (pozri uznesenie NS SR, 3 CDo 90/2012, zo 14. júna 2012).

K písm. g):
ZoDD definuje vydražiteľa ako účastníka dražby, ktorému bol udelený príklep. Keďže najdôležitejším účinkom príklepu je možnosť nadobudnúť vlastnícke právo, tak práve vydražiteľ sa stane vlastníkom predmetu dražby, a to po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením spätne k momentu udelenia príklepu. Keďže nadobudnutie vlastníckeho práva je podmienené zaplatením ceny dosiahnutej vydražením, vydražiteľ sa po udelení príklepu nestáva automaticky vlastníkom, pretože ak nezaplatí riadne v určenej lehote cenu dosiahnutú vydražením, nestane sa vlastníkom predmetu dražby, aj keď mu bol príklep udelený.
Na druhej strane ani udelením príklepu a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením nemá vydražiteľ istotu, že bude vlastníkom predmetu dražby. Dňom udelenia príklepu totiž začína plynúť lehota na podanie žaloby o neplatnosť dražby a v prípade, ak súd určí dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu, čím vydražiteľ stratí právo k predmetu dražby.

K písm. h):
Výťažkom dražby je suma zodpovedajúca cene dosiahnutej vydražením a jej prípadné príslušenstvo. Teda v prípade, že sa navrhovateľ dražby s vydražiteľom dohodli, že vydražiteľ môže cenu dosiahnutú vydražením uhradiť v neskoršom termíne (napr. o mesiac), tak navrhovateľovi patrí aj príslušenstvo tejto sumy, najmä úroky. Výška úrokov je vecou dohody medzi navrhovateľom dražby a vydražiteľom, avšak takáto dohoda nesmie odporovať dobrým mravom (§ 3 OZ). Za príslušenstvo výťažku dražby sa tiež považujú úroky, ktoré k výťažku prirastú v banke (ak sú uložené na účte v banke) za čas od jeho zloženia do času jeho poukázania navrhovateľovi dražby.
Z povahy dobrovoľnej dražby, ako aj ustanovenia § 26 ZoDD vyplýva, že cena predmetu dražby môže byť uhradená iba peňažnou sumou, a nie iným plnením.
Z výťažku dražby sa hradia náklady dražby, preto dražobník je povinný vydať navrhovateľovi len rozdiel sumy získanej vydražením a nákladov dražby. Ak nepostačuje výťažok dražby na úhradu nákladov dražby, hradí tento rozdiel navrhovateľ dražby, ak sa nedohodli inak. V prípade, že bola dražba zmarená, t. j. ak vydražiteľ neuhradil cenu za predmet dražby, znáša tento vydražiteľ náklady dražby, prípadne sú hradené z dražobnej zábezpeky, ktorú zložil.

K písm. i):
Odmena dražobníka je odplata zaplatená navrhovateľom dražby dražobníkovi za vykonanie dražby a prípadne za ďalšie úkony spojené s jej prípravou a organizovaním podľa zmluvy o vykonaní dražby. Je prirodzené, že dražby vykonávajú dražobníci spravidla za odplatu, vzhľadom na to, že vykonávanie dražieb je činnosťou, na ktorú treba mať príslušné úradné rozhodnutie (koncesnú listinu vydanú do 31. 5. 2010 alebo osvedčenie o živnostenskom oprávnení) a sú s ňou spojené nie zanedbateľné finančné povinnosti (povinné poistenie dražobníka) a dražobníci vykonávajú dražby ako svoju podnikateľskú činnosť za účelom zisku.
Odmenu si dražobník a navrhovateľ dražby dohodnú v zmluve o vykonaní dražby. Odmenu dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby nie je možné dodatočne zvýšiť (pozri § 16 ods. 9 ZoDD). Dražba môže byť vykonaná dražobníkom aj bezplatne (§ 16 ods. 2 ZoDD). Zákon explicitne neustanovuje, že odmena musí byť určená v peniazoch, naopak, § 16 ods. 2 ZoDD ustanovuje iba, že zmluva o vykonaní dražby musí určovať výšku odmeny alebo spôsob jej určenia. Nie je dôvod interpretovať uvedené zákonné ustanovenie reštriktívne v tom zmysle, že zákon povoľuje určenie odmeny iba v peniazoch, pričom len jej výšku umožňuje dohodnúť aj odkazom na dohodnutý spôsob jej určenia. V princípe je teda možné dohodnúť odmenu dražobníka aj naturálne ako vec, právo alebo iné majetkové hodnoty, ktoré sa navrhovateľ dražby zaväzuje dražobníkovi poskytnúť za vykonanie dražby. Dojednanie nepeňažnej odmeny dražobníka však zrejme neprichádza do úvahy v prípade výkonu záložného práva vzhľadom na § 25 ods. 2 ZoDD, ktorý limituje najvyššiu možnú výšku finančnej odmeny dražobníka, ktorú znáša vlastník predmetu dražby pri dražbe navrhnutej záložným veriteľom pri výkone záložného práva. Je totiž málo pravdepodobné, že by niektorý záložný veriteľ mal záujem znášať odmenu dražobníka pri dražbe predmetu založeného v jeho prospech, ak ju môže znášať záložca. Nemožno však vylúčiť prípad, kedy by záložný veriteľ mal záujem, namiesto zníženia miery uspokojenia svojej pohľadávky o odmenu dražobníka, získať napr. celý výťažok dražby ako úhradu svojej zabezpečenej pohľadávky a dražobníkovi by na základe zmluvy o vykonaní dražby poskytol ako odmenu a náhradu nákladov iné plnenie, či už vecné, alebo prostredníctvom prevodu iných práv, alebo oceniteľných hodnôt.
V prípade dobrovoľnej dražby na návrh vlastníka predmetu dražby sa odmena dražobníka určí dohodou, zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí od niekoľkých percent po 10 – 15 % z výťažku dražby. Bežné sú aj ustanovenia zmlúv o vykonaní dražby určujúce progresívny rast odmeny dražobníka v závislosti od výšky výťažku dražby tak, aby bol dražobník motivovaný dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Nie sú vylúčené ani zmluvné úpravy viažuce výšku odmeny dražobníka na počet opakovaných dražieb, ktoré bolo potrebné vykonať.
V prípade vykonávania dražby ako výkonu záložného práva navrhovateľom dražby je maximálna výška odmeny určená § 25 ZoDD a zvyčajne sú tieto obmedzenia premietnuté aj do príslušnej zmluvy o vykonaní dražby.

Dražobník vykonáva svoju činnosť v rámci podnikateľskej činnosti, preto má nárok na primeranú odmenu. Odmena dražobníka je súčasťou nákladov dražby spolu s nákladmi, ktoré dražobník účelne vynaložil na zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, najmä náklady na zabezpečenie dostatočnej informovanosti o dražbe. Do nákladov dražby môžu byť zahrnuté aj náklady, ktoré dražobník vynaložil z dôvodu zvýšenia jeho poistenia za poistenie zodpovednosti za škodu, ak hodnota predmetu dražby bola dôvodom zvýšenia poistenia dražobníka o viac než 10 % oproti jeho pôvodnému poisteniu. Do nákladov dražby je zahrnutá aj odmena a náhrada notára, ak sa s ohľadom na predmet dražby vyžaduje jeho účasť. Náklady dražby sa hradia z výťažku dražby, preto je dražobník povinný vydať navrhovateľovi len rozdiel sumy získanej vydražením a nákladov dražby. Ak nepostačuje výťažok dražby na úhradu nákladov dražby, hradí rozdiel navrhovateľ dražby. V prípade, že bola dražba zmarená, t. j. ak vydražiteľ neuhradil cenu dosiahnutú vydražením, znáša náklady dražby, prípadne sú hradené z dražobnej zábezpeky, ktorú zložil.
Nákladmi dražby, ktorej priebeh osvedčuje notár, sú okrem odmeny dražobníka aj notárske poplatky za registráciu oznámenia o dražbe a oznámenia o výsledku dražby, príp. oznámenia o opakovanej dražbe alebo oznámenia o zmarení dražby v NCRdr, za osvedčenie podpisu navrhovateľa na oznámení o dražbe a za spísanie notárskych zápisníc o priebehu dražby, príp. opakovanej dražby. Významnú nákladovú položku dražobníkov, prípadne navrhovateľov dražby tvoria aj náklady na vypracovanie znaleckých posudkov na ohodnotenie predmetu dražby, najmä nehnuteľností v súlade s § 12 ods. 1 ZoDD. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 22 ods. 1 ZoDD, ktorý ustanovuje, že v prípade opakovanej dražby nie je potrebné dať vypracovať nový znalecký posudok na hodnotu predmetu dražby, ak má dražobník k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Ďalšie náklady, ktoré musia dražobníci spravidla v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby vynakladať, tvoria náklady na cestovné na obhliadky podľa § 13 ZoDD, prípadné sprevádzanie znalca, cesty do miest vykonania dražby mimo sídla dražobníka, prenájom dražobnej miestnosti mimo sídla dražobníkov (väčšinou sa používajú konferenčné salóny hotelov, zasadačky obecných úradov a pod.), odmena súkromným bezpečnostným službám zabezpečujúcim poriadok a bezpečnosť osôb a vecí (najmä preberanie dražobných zábezpek, ktoré sa účastníci dražby rozhodli zaplatiť v hotovosti dražobníkovi tesne pred začatím dražby, čo vôbec nie je zriedkavé) pri obhliadkach predmetu dražby a pri samotnej dražbe. Napokon bývajú obvyklými nákladmi aj ceny inzercie oznamujúcej konanie dražby v médiách.
Ustanovenie § 2 písm. i) je v súvislosti s nákladmi účelne vynaloženými dražobníkom na materiálne a organizačné zabezpečenie prípravy a priebehu dražby enumeratívnym ustanovením, nakoľko uvádza, aj ktoré náklady patria medzi účelne vynaložené náklady. Nezakazuje však vynaloženie aj iných nákladov nespadajúcich pod niektorú z kategórií uvedených v tomto ustanovení, ak pôjde o účelne vynaložené náklady potrebné na zabezpečenie prípravy a priebehu dražby, ako uvádzame vyššie. Môže ísť o zvláštne náklady spojené s dražbou niektorých osobitných predmetov dražby, napr. náklady držania zvieraťa, náklady na prepravu na miesto dražby, náklady vykonania inventarizácie a ochrany majetku podniku a pod.

K písm. j):
K zmareniu dražby dochádza, keď vydražiteľ (prípadne iná osoba v jeho mene) v zákonom ustanovenej lehote neuhradí cenu dosiahnutú vydražením. Lehoty na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením sú ustanovené v § 26 ZoDD. Vo väčšine prípadov je cena dosiahnutá vydražením vyššia ako 6 640 eur a vtedy je lehota na jej zaplatenie 15-dňová, ak sa vydražiteľ s navrhovateľom dražby nedohodli inak. Ak je cena nižšia ako 6 640 eur, je vydražiteľ povinný zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením hneď po skončení dražby.
Následky zmarenia dražby a povinnosti dražobníka po zmarení dražby sú upravené v § 21 a § 25 ods. 4, 5 ZoDD. V praxi dochádza k zmareniu dražby výnimočne, iba v niekoľkých percentách prípadov. To vyplýva aj zo skutočnosti, že účastník dražby je povinný zložiť pred konaním dražby dražobnú zábezpeku, ktorá môže byť podľa § 14 ZoDD až 30 % z najnižšieho podania, čo spravidla znamená, že záujemcovia o kúpu predmetov dražby, najmä nehnuteľností, majú k dispozícii potrebné finančné prostriedky. Navyše majú byť záujemcovia o dražbu dražobníkom poučovaní o tom, že v prípade, ak účastník spôsobí zmarenie dražby, budú sa z jeho zloženej zábezpeky hradiť náklady zmarenej aj opakovanej dražby. Navyše vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie dražby, je povinný uhradiť aj tú časť nákladov dražby, ktorú nepokrýva dražobná zábezpeka ním zložená. Zároveň by sa takýto účastník nemohol ani zúčastniť na opakovanej dražbe, ktorej náklady by uhradil, keďže to zakazuje § 5 ods. 6 ZoDD. Zmarená môže byť aj opakovaná dražba. K úhrade nákladov v prípade zmarenia opakovanej dražby pozri komentár k § 25 ods. 4.

K písm. k):
Notársky centrálny register dobrovoľných dražieb NCRdr je verejný zoznam vyhlásených dražieb, do ktorého môže každý nahliadnuť. Údaje v ňom registrované a listiny v ňom uverejnené sa považujú za pravé a sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do NCRdr, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. NCRdr obsahuje aj Zbierku listín dobrovoľných dražieb v elektronickej forme. Vyhľadávať v NCRdr je možné podľa:
− čísla registrácie (spisovej značky), ktoré pozostáva z poradového čísla dražby, lomítka a kalendárneho roku, v ktorom sa dobrovoľná dražba registrovala (napr. NCRdr 212/2013),
− identifikátorov dražobníka,
− identifikátorov predmetu dražby,
− miesta konania dobrovoľnej dražby.
V tejto súvislosti je možné namietať technickú stránku vedenia a zverejňovania údajov z NCRdr na internete. Vyhľadávanie hľadanej dražby je veľmi nepohodlné a zoznam vytvorený systémom je neprehľadný. Bolo by vhodné uvažovať nad technickými možnosťami ako vytvoriť databázu registrovaných dražieb na internetovej stránke Notárskej komory SR tak, aby sa v nej mohlo ľahko a prehľadne vyhľadávať podľa väčšieho množstva kritérií a aby výstup bol z informačného hľadiska prehľadný. Za súčasného stavu sú záujemcovia o informácie o dražbách nútení manuálne prechádzať niekedy veľké množstvo dražieb vykonaných u daného dražobníka alebo v danom mieste a čase, kým nájdu hľadanú dražbu. Tento stav určite neprispieva k rýchlemu a pohodlnému vyhľadávaniu dražieb na internete.

V NCRdr sa podľa NP obligatórne registrujú tieto údaje:
− dražobník – obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania, IČO a údaj, či je zároveň aj záložným dlžníkom, príp. vlastníkom predmetu dražby,
− navrhovateľ dražby – obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania, IČO a údaj, či je záložným veriteľom alebo vlastníkom predmetu dražby,
− predmet dražby, príp. jeho príslušenstvo – či ide o nehnuteľnú vec, súbor nehnuteľných vecí, hnuteľnú vec, súbor hnuteľných vecí, právo, súbor práv, inú majetkovú hodnotu, súbor iných majetkových hodnôt, podnik, časť podniku, spoločnú dražbu,
− miesto konania dražby – vyšší územný celok, okres, mesto, PSČ, ulica a popisné číslo, príp. bližšie označenie (napr. poschodie, miestnosť),
− čas konania dražby – deň, mesiac, rok, hodina a minúta.
V NCRdr sa fakultatívne registrujú ďalšie údaje: cena predmetu dražby (aj spôsob jej určenia), druh dražby (dobrovoľná), opakovanie dražby (prvá alebo opakovaná), najnižšie podanie, minimálne prihodenie, výška dražobnej zábezpeky, začiatok lehoty pre zloženie dražobnej zábezpeky (deň, mesiac a rok), vydražiteľ (obchodné meno alebo názov, alebo meno a priezvisko, sídlo alebo miesto podnikania, alebo bydlisko, IČO alebo dátum narodenia) s prihliadnutím na ochranu osobných údajov, cena dosiahnutá vydražením alebo údaj, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
V Zbierke listín dobrovoľných dražieb sa obligatórne uverejňujú taxatívne vymedzené listiny: oznámenie o dražbe, zmena v oznámení o dražbe, oznámenie o spoločnej dražbe, oznámenie o upustení od dražby (povinne sa uverejňovalo len do nadobudnutia účinnosti novely ZoDD), oznámenie o zmarení dražby, oznámenie o neplatnosti dražby, oznámenie o konaní opakovanej dražby, zápisnica o vykonaní dražby (uverejňuje sa v prípade, ak priebeh dražby neosvedčuje notár, notárska zápisnica sa neuverejňuje), oznámenie o výsledku dražby (uverejňuje sa v prípade, ak priebeh dražby osvedčuje notár). Iné listiny ako taxatívne vymenované nie je možné uverejniť.
Pri registrácii niektorých údajov do NCRdr nastávajú technické problémy, ktoré sa v priebehu existencie tohto registra postupne odstraňujú. Nie je možné napr. zaregistrovať povinné (obligatórne) údaje o spoločnej dražbe, preto tieto údaje odporúčame notárom zaregistrovať do Poznámky.
Pred úkonom registrácie údajov a uverejnenia listín je notár povinný zistiť
− totožnosť žiadateľa, ak ho osobne nepozná (§ 48 NP),
− oprávnenie dražobníka (výpis z obchodného registra, koncesná listina vydaná do 31. mája 2010 alebo osvedčenie o živnostenskom oprávnení), to neplatí, ak je dražobníkom príslušný orgán štátnej správy alebo územný samosprávny celok,
− či žiadosť obsahuje všetky zákonom ustanovené (obligatórne) údaje,
− či sa uverejňuje listina, taxatívne vymedzená v ZoDD (inú nie je možné uverejniť) a v zákonnej lehote.
Ak by dražobník nevedel do žiadosti uviesť všetky zákonom požadované (obligatórne) údaje, resp. ak by dražobník žiadal uverejniť inú listinu, ktorú nepozná ZoDD (napr. znalecký posudok k predmetu dražby), alebo ak by ju dražobník chcel uverejniť v inej ako zákonom požadovanej lehote, tzn. jeho žiadosť by bola v rozpore so zákonom, je notár oprávnený v zmysle § 36 NP úkon odmietnuť. V opačnom prípade je povinný úkon registrácie údajov a uverejnenia listín dražobníkovi vykonať.
Zaregistrované údaje v NCRdr nie je možné dodatočne meniť. Z uverejnených listín je možné meniť len oznámenie o dražbe, a to formou zmeny (dodatku) oznámenia o dražbe, avšak len v prípade
− ak dôjde k zmene v rozsahu práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených,
− ak dôjde k zmene stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza,
− ak notárovi, ktorý má osvedčovať priebeh dražby, bráni prekážka v účasti na dražbe, je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi.
Z uvedených dôvodov nie je vhodné tieto tri údaje (1. rozsah práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, 2. stav, v akom sa predmet dražby nachádza, 3. notár, ktorý má osvedčovať priebeh dražby) registrovať do NCRdr, ale je potrebné ich len uviesť na listine (oznámení o dražbe), ktorá sa uverejňuje v NCRdr, lebo ak dôjde k ich zmene, je možné len uverejniť zmenu oznámenia o dražbe, ale nie je možné registrovať zmenu už zaregistrovaných údajov.
Všetky listiny možno v NCRdr uverejniť len v zákonom ustanovenej lehote. Oznámenie o dražbe je dražobník povinný uverejniť:
− ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik, organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne sumu 16 500 eur, najmenej 30 dní pred otvorením dražby,
− v ostatných prípadoch najmenej 15 dní pred otvorením dražby,
− ak predmet dražby podlieha skaze, v dražobníkom primerane skrátenej lehote.
Zmenu v oznámení o dražbe je dražobník povinný uverejniť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmenách dozvedel dražobník. V praxi sa môže stať, že k zmene stavu predmetu dražby alebo k zraneniu notára dôjde tesne pred začatím dražby, preto je dražobník schopný túto zmenu v oznámení o dražbe zaregistrovať až po konaní dražby, čo je v súlade so zákonom. Oznámenie o upustení od dražby je dražobník povinný uverejniť bez zbytočného odkladu od upustenia od dražby. V praxi sa často stáva, že sa od dražby upúšťa tesne pred začiatkom dražby, preto je dražobník schopný toto upustenie zaregistrovať až po tom, ako mala dražba začať, čo je v súlade so zákonom. Oznámenie o zmarení dražby je dražobník povinný uverejniť bez zbytočného odkladu od zmarenia dražby. Oznámenie o neplatnosti dražby je dražobník povinný uverejniť bez zbytočného odkladu od neplatnosti dražby. Oznámenie o konaní opakovanej dražby je dražobník povinný uverejniť najmenej 10 dní pred otvorením dražby. Zápisnicu o vykonaní dražby je dražobník povinný uverejniť do 5 dní od konania dražby. Oznámenie o výsledku dražby je dražobník povinný uverejniť do 5 dní od konania dražby.

Notárovi patrí za registráciu údajov a uverejnenie listín v NCRdr podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 423/2002 Z. z. o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky nasledujúca výška odmeny:
1. Za registráciu údajov a uverejnenie každého oznámenia o dražbe v NCRdr, t. j. oznámenia o upustení od dražby, oznámenia o neplatnosti dražby, oznámenia o zmarení dražby, oznámenia o konaní opakovanej dražby, zápisnice o vykonaní dražby, oznámenia o výsledku dražby:
− Položka A 6 (zistenie totožnosti žiadateľa) ....1,33 eura + prísl. DPH,
− Položka K 1 (registrácia údajov a uverejnenie listiny) .... 16,60 eura + prísl. DPH,
− Náhrada prípadných hotových výdavkov notára .... x eur + prísl. DPH,
− Náhrada za stratu času notára (ak notár vykonal úkon mimo notárskej kancelárie za každú začatú polhodinu strávenú cestou tam a späť) ........................................... 3,32 eura + prísl. DPH,
− Odmena za poskytovanie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je za každú skončenú polhodinu 25 eur, najmenej 15 eur + prísl. DPH.
2. Za registráciu údajov a uverejnenie zmeny údajov v oznámení o dražbe v NCRdr:
− Položka A 6 (zistenie totožnosti žiadateľa) .... 1,33 eura + prísl. DPH,
− Položka K 2 (registrácia údajov a uverejnenie listiny) .... 9,96 eura + prísl. DPH,
− Náhrada prípadných hotových výdavkov notára ...... x eur + prísl. DPH,
− Náhrada za stratu času notára (ak notár vykonal úkon mimo notárskej kancelárie za každú začatú polhodinu strávenú cestou tam a späť............................................. 3,32 eura + prísl. DPH,
− Odmena za poskytovanie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je za každú skončenú polhodinu 25 eur, najmenej 15 eur + prísl. DPH.
3. Za spísanie notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby:
− Položka A 1 (z ceny predmetu dobrovoľnej dražby dosiahnutej vydražením)
− z prvých 3 319,39 eura .................................. 1 % + prísl. DPH,
− z presahujúcej sumy až do 16 596,96 eura ...... 0,7 % + prísl. DPH,
− z presahujúcej sumy až do 33 193,92 eura ... 0,5 % + prísl. DPH,
− z presahujúcej sumy až do 99 581,76 eura .... 0,3 % + prísl. DPH,
− z presahujúcej sumy až do 663 878,38 eura .... 0,1 % + prísl. DPH,
− z presahujúcej sumy až do 1 659 695,94 eura .... 0,05 % + prísl. DPH,
− najmenej 16,60 eura + prísl. DPH,
− suma nad 1 659 695,94 eura sa do základu nezapočítava
− ak predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený ... 66,39 eura + prísl. DPH,
− Položka A 6 (zistenie totožnosti účastníka) ..... 1,33 eura + prísl. DPH,
− Položka L 1 (uloženie notárskej zápisnice do Notárskeho centrálneho archívu listín za každú aj začatú stranu) ... 1,33 eura + prísl. DPH,
− Náhrada prípadných hotových výdavkov notára ..... x eur + prísl. DPH,
− Náhrada za stratu času notára (ak notár vykonal úkon mimo notárskej kancelárie za každú začatú polhodinu strávenú cestou tam a späť) .......................................... 3,32 eura + prísl. DPH,
− Odmena za poskytovanie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je za každú skončenú polhodinu 25 eur, najmenej 15 eur + prísl. DPH.

K písm. l):
Notárska komora je právnickou osobou zriadenou zákonom, má originárnu, neodvodenú právnu subjektivitu. Ide o inštitúciu verejného práva, ktorá plní zákonom zverené kompetencie na úseku samosprávy notárov a zároveň je zo zákona poverená vedením Centrálneho informačného systému komory, ktorého súčasťou je aj NCRdr. Sídlo Notárskej komory je určené zákonom, je ním hlavné mesto Slovenskej republiky – Bratislava. Z hľadiska súkromného práva ide o právnickú osobu – združenie fyzických osôb podľa § 18 ods. 2 písm. a) OZ. Komora združuje iba fyzické osoby – notárov, ktorých členstvo vzniká zo zákona dňom vymenovania za notára. Členstvo v komore zaniká tiež zo zákona, a to odvolaním z funkcie notára, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Tak ako na vznik komory sa nevyžaduje súhlasný prejav vôle zakladateľov (jej budúcich členov), ani na zrušenie komory nestačí súhlasný prejav vôle jej členov (a to ani 100%). Existencia komory, jej pôsobenie, právomoci, ako aj prípadný zánik závisí od vôle zákonodarcu.
Samospráva notárov na Slovensku, na rozdiel od susedných krajín Rakúska, Maďarska, Poľska a Českej republiky, je vybudovaná ako jednostupňová. V štáte je zriadená iba jedna notárska komora. Vzhľadom na početnosť notárskeho stavu v čase vzniku komory zákonodarca nepovažoval za nevyhnutné zriadiť regionálne komory a jednu národnú komoru. Do budúcnosti pravdepodobne ani nedôjde k zmene tohto systému notárskej samosprávy; nárast právomocí a zodpovednosti sa bude musieť riešiť rozširovaním aparátu sekretariátu komory a jej profesionalizáciou.
Novelou NP (zákonom č. 561/2001 Z. z.) bolo komore zverené vedenie CIS a v rámci neho notárskych centrálnych registrov vrátane zodpovednosti za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. CIS pozostáva z centrálnej časti (servera), ktorá je umiestnená v sídle komory, a z klientskych častí, ktoré sú umiestnené u jednotlivých notárov. Celý systém je vlastníctvom komory, ktorá ho prevádzkuje. Každý notár má k dispozícii softvér určený pre notárske kancelárie, v ktorom si povinne vedie v elektronickej podobe svoje registre a iné evidenčné pomôcky. Zároveň slúži ako vstupná brána pre bezpečnú komunikáciu s CIS a jednotlivými notárskymi centrálnymi registrami. Vedenie jednotlivých notárskych centrálnych registrov môže byť komore zverené buď zákonom, alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. NP zveril komore vedenie piatich registrov a Kancelársky poriadok pre notárov, ktorý je prijatý formou výnosu Ministerstva spravodlivosti SR ako všeobecne záväzný právny predpis, vedenie dvoch registrov, ktorými sú:
– Notársky centrálny register určených právnických osôb NCRpo (§ 73b NP),
– Notársky centrálny register závetov NCRza (§ 73c NP),
– Notársky centrálny register záložných práv NCRzp (§ 73d – 73i NP),
– Notársky centrálny register dražieb NCRdr (§ 73j NP),
– Notársky centrálny register listín NCRls (§ 73k NP),
– Notársky centrálny register notárskych zápisníc NCRnz (§ 44 ods. 4 KancP),
– Notársky centrálny register osvedčených podpisov NCRop (§ 44 ods. 5 KancP).
Komora je povinná primeranými technickými a organizačnými prostriedkami zabezpečovať plynulú a bezpečnú prevádzku CIS. V praxi to znamená, že musí sústavne vykonávať opatrenia, aby nedošlo k technickému a morálnemu opotrebovaniu technického a programového vybavenia systému; musí zabezpečiť, aby výpadkom elektrickej energie a komunikačných kanálov nedošlo k ohrozeniu plynulosti prevádzky CIS. Komora je povinná zmluvne zabezpečiť servis CIS, tak jeho centrálnej časti, ako aj klientskych miest.
Informácie obsiahnuté v jednotlivých registroch nie sú majetkom komory, ide o verejný majetok. Za bezpečnosť týchto údajov na centrále a na jednotlivých klientskych miestach zodpovedá komora. Na tento účel má spracovaný bezpečnostný projekt vypracovaný podľa zákona č. 122/2013 Z. z.o ochrane osobných údajov, ktorý slúži na zabezpečenie údajov pred ich odcudzením, stratou, poškodením, zničením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo zverejnením.
Za každý prístup do CIS patrí komore odmena a náhrada hotových výdavkov. Sadzobník odmien schválila konferencia notárov na základe ustanovenia § 30 ods. 4 písm. b) NP a sadzobník náhrad hotových výdavkov schválilo prezídium komory na základe splnomocnenia udeleného konferenciou notárov. Maximálnu výšku odmeny za prístup do CIS určila vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 423/2002 Z. z. o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky vo výške maximálne 33,19 eura. Z týchto finančných prostriedkov sa zabezpečuje plynulá a bezpečná prevádzka CIS, vývoj jeho ďalších aplikácií, servis, obmena hardvéru a pod. CIS financujú notári zo svojich odmien. S tým súvisí aj ustanovenie § 12 ods. 1 písm. c) NP o povinnosti zložiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie pripojenia notárskeho úradu k CIS, keďže každý notár sa na jeho financovaní musí podieľať rovnakým dielom.Farkašovský, J., Kovács, K., Kováč, M., Majerník, M., Pavlovič, M., Straka, P. Notársky poriadok. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2006, s. 76 – 80.

Zákonodarca novelou ZoDD zrušil § 17 ods. 5 písm. j), kde bol jediný krát v celom texte ZoDD spomenutý, v tomto ustanovení definovaný správca registra dražieb. Preto nám nie je zrejmé, prečo aj jeho definíciu obsiahnutú v tomto ustanovení nevypustil. Podľa nášho názoru to nebol zámer, ale skôr legislatívna nepresnosť.

Z judikatúry:
VS Praha, 1 Cdo 31/1992: Vlastníctvo k veciam vydraženým pri predaji vo verejnej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. sa nadobúda nie zmluvou, ale na základe inej skutočnosti stanovenej zákonom. Touto skutočnosťou, ktorú stanovuje zákon č. 427/1990 Zb., je udelenie príklepu licitátora.
Uznesenie NS SR, 4 Obo 155/1997: Príklepom licitátora prechádza na vydražiteľa prevádzkovej jednotky vlastníctvo zásob, ku ktorému mala organizácia právo hospodárenia. Vydražiteľ nemôže zásoby, ktoré boli predmetom dražby, odmietnuť, ani keď sú pre neho nepoužiteľné.
NS ČR, 1 Cdo 1770/2011: Jestliže jednání dražebníka neodpovídá všem požadavkům uvedeným v ustanovení § 2 písm. a) a e) zákona č. 26/2000 Sb., o veřejných dražbách, ve znění pozdějších předpisů, a nebylo-li řádně doloženo navrhovatelovo vlastnictví, popřípadě legitimace osob, které se ve smyslu ustanovení § 17 odst. 4 cit. zákona považují za vlastníka, nelze jednání dražebníka považovat za veřejnou dobrovolnou dražbou; i kdyby nebylo napadeno žalobou o neplatnost veřejné dobrovolné dražby podle ustanovení § 24 odst. 3 cit. zákona nebo kdyby jí nebylo pravomocným soudním rozhodnutím vyhověno, nepožívá jeho výsledek žádné právní ochrany.
Uznesenie NS SR, 3 Cdo 90/2012: Eventuálny petit na určenie neplatnosti príklepu a určenie vlastníckeho práva taktiež nepovažoval za dôvodný, nakoľko príklep licitátora je inou právnou skutočnosťou, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k predmetu dražby vydražiteľ, nejde teda o právny úkon príklepu, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia OZ o neplatnosti právnych úkonov, a to aj z dôvodu, že neplatnosť dražby upravuje špeciálny predpis, ktorý umožňuje napadnúť celý proces dražby, vrátane jeho časti, ktorou je udelenie príklepu licitátorom.a