Zákon č. 212/1992 Zb.Zákon o sústave daní

https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-212

(v znení č. 304/1995 Z. z.)

Čiastka 42/1992
Platnosť od 22.05.1992 do31.08.1999
Účinnosť od 01.01.1996 do31.08.1999
Zrušený 511/1992 Zb.
Znenie 01.01.1996

212

ZÁKON

z 15. apríla 1992

o sústave daní

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:


§ 1

(1) Sústavu daní v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike tvoria

1. Daň z pridanej hodnoty včítane dane pri dovoze.

2. Spotrebné dane, a to

a) daň z uhľovodíkových palív a mastív,

b) daň z liehu a destilátov,

c) daň z piva,

d) daň z vína,

e) daň z tabaku a tabakových výrobkov.

3. Dane z príjmov:

a) daň z príjmov fyzických osôb,

b) daň z príjmov právnických osôb.

4. Daň z nehnuteľností.

5. Cestná daň.

6. Daň z dedičstva a darovania.

7. Daň z prevodu nehnuteľností.

8. Dane na ochranu životného prostredia.

(2) Iné dane než tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, nemožno ustanoviť.

§ 2

(1) Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje daň z pridanej hodnoty včítane dane pri dovoze, spotrebné dane a dane z príjmov.

(2) Pri daniach z príjmov upravuje zákon Federálneho zhromaždenia okruh daňovníkov, predmet dane a základ dane a východiskovú daňovú sadzbu včítane rozsahu možných odchýlok v konštrukcii týchto daní v oboch republikách.

(3) Pri spotrebných daniach upravuje zákon Federálneho zhromaždenia aj rozsah prípadných možných odchýlok v sadzbe týchto daní.

§ 3

(1) Daňovníci so sídlom alebo bydliskom v zahraničí majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike jednotné daňové povinnosti. Úprava spôsobu vylúčenia dvojakého vnútroštátneho a medzinárodného zdanenia je jednotná.

(2) Nehnuteľnosti podliehajú zdaneniu v tej republike, v ktorej sa nachádzajú.

§ 4

(1) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok; odchýlky môže ustanoviť príslušný zákon.

(2) Daň nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník alebo platiteľ povinný podať priznanie alebo hlásenie, prípadne dlžník zraziť daň alebo preddavok na túto daň.

(3) Ak sa v tejto lehote vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane, plynie lehota pre vyrubenie alebo vymáhanie znova od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník alebo platiteľ, prípadne dlžník o tomto úkone upovedomený; vyrubiť a vymáhať daň možno však najneskôr do desiatich rokov počítaných od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník alebo platiteľ povinný podať priznanie alebo hlásenie, prípadne dlžník zraziť daň alebo preddavok na túto daň.

(4) Ak sú v štáte, v ktorom má daňovník sídlo alebo bydlisko, ustanovené na vyrubenie alebo vymáhanie dane dlhšie lehoty, než sú uvedené v odsekoch 2 a 3, platia pre neho lehoty ustanovené v tomto štáte.


§ 5

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.


Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.