Vyhláška č. 161/2019 Z. z.Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole

161

VYHLÁŠKA

Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

z 27. mája 2019

o meradlách a metrologickej kontrole

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 59 písm. b) až l), n) a o) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 58/2022 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje

a) podrobnosti o vykonávaní dohľadu nad národným etalónom,

b) podrobnosti o certifikácii referenčného materiálu,

c) druhy určených meradiel a oblasť ich použitia,

d) podrobnosti o postupe pri schvaľovaní typu určeného meradla a postupe pri overovaní určeného meradla,

e) značku schváleného typu, osobitnú značku a spôsob ich umiestnenia,

f) podrobnosti o spôsobe metrologickej kontroly,

g) podrobnosti o technických požiadavkách a metrologických požiadavkách na jednotlivé druhy určených meradiel vrátane metód ich technických skúšok,

h) overovaciu značku a spôsob jej umiestnenia,

i) najväčšiu dovolenú chybu v používaní pre jednotlivé druhy určených meradiel,

j) čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel a spôsob počítania času platnosti overenia a

k) vzor preukazu inšpektora,

l) náležitosti žiadosti o vykonanie štatistickej kontroly,

m) kritériá určenia základného súboru, rozsahu výberu a náhradného výberu,

n) požiadavky na manipuláciu, skladovanie a prepravu určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber,

o) podrobnosti o kontrole úplnosti a stavu výberu,

p) požiadavky na štatistickú výberovú skúšku a na vyhodnotenie štatistickej výberovej skúšky,

q) náležitosti záznamu výsledkov štatistickej výberovej skúšky,

r) podrobnosti o štatistickej výberovej skúške,

s) náležitosti dokladu o predĺžení času platnosti overenia a

t) náležitosti zamietacieho listu.

§ 2

Podrobnosti o vykonávaní dohľadu nad národným etalónom

(1) Pri dohľade nad národným etalónom podľa § 9 ods. 12 zákona sa posudzujú najmä:

a) technická realizácia národného etalónu s dokumentáciou o technickej realizácii národného etalónu, podľa ktorej je národný etalón vyhlásený úradom alebo podľa ktorej je jeho vyhlásenie zmenené,

b) technické charakteristiky a metrologické charakteristiky národného etalónu vrátane schopnosti odovzdávania hodnoty jednotky alebo stupnice hodnôt na meradlo, podľa ktorých je národný etalón úradom vyhlásený alebo jeho vyhlásenie zmenené,

c) technická zostava alebo prístrojová zostava národného etalónu a etalónového zariadenia, ktoré patrí k národnému etalónu oproti špecifikácii technickej zostavy alebo prístrojovej zostavy národného etalónu a etalónového zariadenia, ktoré patrí k národnému etalónu, podľa ktorej je národný etalón vyhlásený úradom alebo podľa ktorej je jeho vyhlásenie zmenené,

d) pravidlá používania a uchovávania národného etalónu, za ktorých je národný etalón vyhlásený úradom alebo je jeho vyhlásenie zmenené,

e) doklady o medzinárodnom porovnaní národného etalónu alebo medzinárodnej ekvivalencii a výsledky medzinárodných porovnaní,

f) doklady, ktoré preukazujú technické charakteristiky a metrologické charakteristiky národného etalónu, za ktorých je národný etalón vyhlásený úradom alebo za ktorých je jeho vyhlásenie zmenené.

(2) Vyhlásenie národného etalónu sa zruší, ak sa pri dohľade zistí, že národný etalón nespĺňa požiadavky podľa § 9 ods. 6 zákona, ak o zrušenie vyhlásenia národného etalónu požiada dezignovaná organizácia, ktorá etalón realizuje a uchováva, alebo ak ide o národný etalón, ktorý realizuje a uchováva Slovenský metrologický ústav (ďalej len „ústav“).

§ 3

Podrobnosti o certifikácii referenčného materiálu

(1) Ak výrobcom referenčného materiálu nie je ústav, je možné referenčný materiál certifikovať, ak hodnoty, ktoré charakterizujú vlastnosti referenčného materiálu, ktoré sú certifikované,

a) sú uvedené v súhrnnej správe o referenčnom materiáli s neistotou merania získanou všeobecne uznávaným postupom a

b) majú zabezpečenú a podľa medzinárodných odporúčaní preukázanú nadväznosť na medzinárodne uznávanú realizáciu jednotky, v ktorej sú vyjadrené.

(2) Súhrnná správa o referenčnom materiáli podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona obsahuje

a) opis referenčného materiálu,

b) účel použitia certifikovaného referenčného materiálu,

c) metódu prípravy referenčného materiálu,

d) výsledky skúšok homogenity referenčného materiálu a závery, ktoré z nich vyplývajú,

e) výsledky hodnotenia stability referenčného materiálu,

f) názvy laboratórií zúčastnených na porovnávacích meraniach a informáciu o ich systéme kvality,

g) časové obdobie vykonania merania,

h) metódy merania, namerané hodnoty vlastností referenčného materiálu a spôsob ich spracovania, zdokumentovanie zabezpečenia nadväznosti výsledných hodnôt týchto vlastností a metódu odhadu štandardných neistôt,

i) štatistickú charakteristiku hodnôt, ktoré sú certifikované,

j) návrh času platnosti certifikátu referenčného materiálu,

k) spôsob prepravy a skladovania certifikovaného referenčného materiálu,

l) návod na používanie certifikovaného referenčného materiálu, ak je to potrebné,

m) bezpečnostné požiadavky a iné pokyny alebo obmedzenia.

(3) Návrh štítku podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona obsahuje

a) názov „Slovenský metrologický ústav“,

b) názov certifikovaného referenčného materiálu,

c) identifikačné údaje výrobcu referenčného materiálu,

d) kód certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) údaj o hmotnosti balenia alebo objeme balenia,

f) bezpečnostnú výstrahu, ak je to potrebné.

(4) Certifikát referenčného materiálu podľa § 10 ods. 6 zákona obsahuje

a) názov „Slovenský metrologický ústav“ a adresu ústavu,

b) identifikáciu certifikátu referenčného materiálu,

c) identifikačné údaje výrobcu referenčného materiálu,

d) názov a kódové číslo certifikovaného referenčného materiálu a číslo výrobnej dávky,

e) certifikované hodnoty s neistotami merania,

f) vyhlásenie o nadväznosti certifikovaných hodnôt,

g) podrobnú metódu získania certifikovaných hodnôt, ak závisia od metódy merania,

h) necertifikované, informatívne hodnoty, ak sú k dispozícii,

i) údaj o hmotnosti balenia alebo objeme balenia,

j) údaj o najmenšom použiteľnom množstve, ak to vyžaduje dosiahnutá úroveň homogenity vlastností,

k) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá koná v mene ústavu,

l) čas platnosti certifikátu referenčného materiálu,

m) podmienky, za ktorých je možné predĺžiť čas platnosti certifikátu referenčného materiálu,

n) dátum certifikácie referenčného materiálu,

o) opis, spôsob skladovania a návod na používanie certifikovaného referenčného materiálu,

p) informáciu o možných rizikách spojených s používaním certifikovaného referenčného materiálu.

(5) Ústav podľa § 10 ods. 6 zákona uchováva kópiu certifikátu referenčného materiálu, súhrnnú správu o referenčnom materiáli a návrh štítku 10 rokov po uplynutí platnosti certifikátu referenčného materiálu.

§ 4

Druhy určených meradiel a oblasť ich použitia

(1) Druhy určených meradiel, oblasti ich použitia, podrobnosti o spôsobe ich metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody¹) a čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel sú uvedené v prílohách č. 1 a 3 až 65.

(2) Čas platnosti overenia podľa odseku 1 platí, ak nie je určený iný čas platnosti overenia pri schválení typu určeného meradla (ďalej len „schválenie typu“) alebo v certifikáte typu alebo certifikáte návrhu podľa osobitných predpisov.²)

(3) Podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní druhov určených meradiel sú uvedené v prílohách č. 3 až 65.

(4) Ak podrobnosti o technických požiadavkách, metrologických požiadavkách, metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní druhov určených meradiel nie sú uvedené v prílohách č. 3 až 65, vzťahuje sa na druh určeného meradla technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(5) Najväčšia dovolená chyba v používaní je dvojnásobok najväčšej dovolenej chyby pri overení, ak prílohy č. 3 až 65 neustanovujú inak.

§ 4a

Štatistická kontrola

Štatistická kontrola sa môže vykonať pri druhoch určených meradiel, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 časti B.

§ 4b

Žiadosť o vykonanie štatistickej kontroly

Žiadosť o vykonanie štatistickej kontroly obsahuje

a) obchodné meno a sídlo žiadateľa o štatistickú kontrolu, ktorým je právnická osoba, alebo obchodné meno a miesto podnikania žiadateľa o štatistickú kontrolu, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ,

b) typ určeného meradla a základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky, ktoré sa vzťahujú k danému typu určeného meradla,

c) značku schváleného typu, číslo certifikátu ES (EÚ) skúšky typu alebo číslo certifikátu ES (EÚ) preskúmania návrhu,

d) rok posledného overenia určených meradiel alebo rok posúdenia zhody určených meradiel zo základného súboru,

e) informáciu o adrese súčasného umiestnenia určených meradiel zo základného súboru,

f) počet kusov a zoznam výrobných čísel určených meradiel v základnom súbore,

g) predbežný termín kontroly výberu, ak je dohodnutý,

h) čestné vyhlásenie, že základný súbor ani jeho časť neboli podrobené štatistickej kontrole s negatívnym výsledkom,

i) čestné vyhlásenie, že určené meradlá zo základného súboru neboli podrobené štatistickej výberovej skúške v inom základnom súbore.

§ 4c

Kritériá určenia základného súboru, rozsahu výberu a náhradného výberu

(1) Základný súbor tvoria určené meradlá od jedného výrobcu, rovnakého typu s rovnakými technickými charakteristikami a metrologickými charakteristikami.

(2) Určené meradlo, ktoré je zaradené do jedného základného súboru, nie je možné zaradiť do iného základného súboru.

(3) Rok posledného overenia určených meradiel alebo rok posúdenia zhody určených meradiel zo základného súboru sa môže líšiť najviac o jeden rok.

(4) Základný súbor obsahuje najmenej 500 kusov určených meradiel.

(5) Počet určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber, sa určuje podľa veľkosti základného súboru.

(6) Určené meradlá, ktoré tvoria výber a náhradný výber, sa určia prostredníctvom náhodných poradových čísel.

§ 4d

Požiadavky na manipuláciu, skladovanie a prepravu určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber

(1) Pri určených meradlách, ktoré tvoria výber a náhradný výber, počas skladovania, prepravy alebo inej manipulácie

a) nie je možné vykonať zásah do určených meradiel, ktorým je najmä oprava, údržba a nastavenie,

b) je potrebné zamedziť preklopeniu, nárazu, pádu a neprimeraným otrasom určených meradiel.

(2) Určené meradlá, ktoré tvoria výber a náhradný výber, je možné dodať na štatistickú kontrolu len spoločne.

(3) Dodací list určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber, obsahuje

a) obchodné meno a sídlo žiadateľa o štatistickú kontrolu, ktorým je právnická osoba, alebo obchodné meno a miesto podnikania žiadateľa o štatistickú kontrolu, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ,

b) typ dodaného určeného meradla, základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky, ktoré sa vzťahujú k danému typu určeného meradla a počet určených meradiel,

c) dátum expedície určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber,

d) zoznam určených meradiel, ktoré tvoria výber a náhradný výber, ktorý obsahuje najmä výrobné čísla určených meradiel, rok posledného overenia určených meradiel alebo rok posúdenia zhody určených meradiel a stav počítadla, kde posledná číslica počítadla je informatívna.

(4) Výber a náhradný výber sa označujú viditeľne nápisom „určené meradlá na štatistickú kontrolu“.

§ 4e

Kontrola úplnosti a stavu výberu

(1) Určené meradlo sa vyradí z výberu, ak

a) je poškodené tak, že je predpoklad, že nemá niektorú technickú charakteristiku alebo metrologickú charakteristiku, ktorá je rozhodujúca pre overenie určeného meradla,

b) je zjavné, že nemá požadované technické charakteristiky alebo metrologické charakteristiky, aj keď nie je porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, alebo

c) má poškodenú, porušenú, nečitateľnú, sfalšovanú alebo chýbajúcu overovaciu značku alebo zabezpečovaciu značku alebo má odstránené, porušené alebo nečitateľné označenie zhody, doplnkové metrologické značenie a číslo notifikovanej osoby alebo zabezpečovaciu značku výrobcu.

(2) O vyradení určeného meradla z výberu podľa odseku 1 písm. c) sa vyhotoví zápis.

(3) Vyradené určené meradlo z výberu alebo určené meradlo, ktoré nie je dodané, sa nahradí určeným meradlom z náhradného výberu.

(4) Ak je celkový počet určených meradiel vo výbere, ktoré nie sú dodané alebo ktoré sú vyradené podľa odseku 1, vyšší ako počet určených meradiel v náhradnom výbere, štatistická kontrola sa ukončí ako nevyhovujúca.

§ 4f

Požiadavky na štatistickú výberovú skúšku a na vyhodnotenie štatistickej výberovej skúšky

(1) Štatistická výberová skúška pozostáva zo skúšky určeného meradla z výberu, potvrdenia zhody určeného meradla z výberu so schváleným typom a zhody určeného meradla z výberu s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na druh určeného meradla na základe preberacieho plánu štatistickej výberovej skúšky.

(2) Určené meradlá z výberu, ktoré vyhoveli štatistickej výberovej skúške, sa považujú za vyhovujúce.

(3) Štatistická výberová skúška je vyhovujúca, ak určené meradlá z výberu, ktoré vyhoveli, spĺňajú kritérium prijatia podľa preberacieho plánu štatistickej výberovej skúšky pre daný druh určeného meradla.

(4) Ak sa štatistická výberová skúška považuje za vyhovujúcu, určené meradlá zo základného súboru sa považujú za vyhovujúce okrem určených meradiel z výberu, ktoré sú na základe štatistickej výberovej skúšky nevyhovujúce alebo sú vyradené podľa § 4e ods.1.

§ 4g

Náležitosti záznamu výsledkov štatistickej výberovej skúšky

Výsledky štatistickej výberovej skúšky sa zaznamenajú do skúšobného protokolu, ktorý obsahuje

a) evidenčné číslo skúšobného protokolu a dátum jeho vystavenia,

b) identifikačné údaje žiadateľa o štatistickú kontrolu,

c) údaje o druhu a type určeného meradla,

d) výrobné číslo a rok výroby určeného meradla,

e) rok posledného overenia určených meradiel alebo rok, v ktorom je vykonané posúdenie zhody určených meradiel,

f) informáciu o použitom etalóne,

g) miesto vykonania štatistickej výberovej skúšky,

h) stav počítadla určeného meradla pri začiatku a pri ukončení štatistickej výberovej skúšky,

i) hodnotu chyby pri jednotlivých skúškach výberu,

j) výsledok štatistickej výberovej skúšky,

k) meno a priezvisko zodpovednej osoby za vykonanie štatistickej výberovej skúšky a

l) iný údaj, ak je potrebný.

§ 4h

Náležitosti dokladu o predĺžení času platnosti overenia

(1) Doklad o predĺžení času platnosti overenia obsahuje

a) identifikačné údaje ústavu,

b) evidenčné číslo dokladu o predĺžení času platnosti overenia a dátum jeho vystavenia,

c) údaje o druhu a type určeného meradla,

d) údaje o meracom rozsahu určeného meradla,

e) údaj o triede presnosti určeného meradla, ak je tento údaj ustanovený v prílohe č. 26 alebo v prílohe č. 49 alebo osobitným predpisom,^2a)

f) počet určených meradiel v základnom súbore,

g) rok posledného overenia určených meradiel alebo rok posúdenia zhody určených meradiel,

h) evidenčné číslo skúšobného protokolu a dátum jeho vystavenia,

i) miesto vykonania štatistickej výberovej skúšky,

j) meno a priezvisko zodpovednej osoby za vykonanie štatistickej výberovej skúšky,

k) výsledok štatistickej kontroly,

l) čas, o ktorý sa predĺži čas platnosti overenia,

m) odtlačok pečiatky ústavu a meno, priezvisko a podpis povereného zástupcu ústavu,

n) iný údaj, ak je potrebný.

(2) Prílohou k dokladu o predĺžení času platnosti overenia je zoznam výrobných čísel určených meradiel, ktoré tvoria základný súbor, zoznam určených meradiel, ktoré sú vyradené podľa § 4e ods. 1 alebo ktoré nevyhovujú pri štatistickej výberovej skúške a skúšobný protokol.

§ 4i

Náležitosti zamietacieho listu

(1) Zamietací list obsahuje

a) identifikačné údaje ústavu,

b) evidenčné číslo zamietacieho listu a dátum jeho vystavenia,

c) údaje o druhu a type určeného meradla,

d) údaje o meracom rozsahu určeného meradla,

e) údaj o triede presnosti určeného meradla, ak je tento údaj ustanovený v prílohe č. 26 alebo v prílohe č. 49 alebo osobitným predpisom,^2a)

f) počet určených meradiel v základnom súbore,

g) rok posledného overenia určených meradiel alebo rok posúdenia zhody určených meradiel,

h) evidenčné číslo skúšobného protokolu a dátum jeho vystavenia,

i) miesto vykonania štatistickej výberovej skúšky,

j) meno a priezvisko zodpovednej osoby za vykonanie štatistickej výberovej skúšky,

k) výsledok štatistickej kontroly,

l) odtlačok pečiatky ústavu a meno, priezvisko a podpis povereného zástupcu ústavu,

m) iný údaj, ak je potrebný.

(2) Prílohou k zamietaciemu listu je zoznam výrobných čísel určených meradiel, ktorých čas platnosti overenia sa nepredlžuje na základe negatívneho výsledku štatistickej výberovej skúšky, zoznam určených meradiel, ktoré sú vyradené podľa § 4e ods. 1 alebo ktoré nevyhovujú pri štatistickej výberovej skúške a skúšobný protokol.

§ 5

Podrobnosti o postupe pri schvaľovaní typu určeného meradla a postupe pri overovaní určeného meradla

(1) Pri schvaľovaní typu sa posudzuje, či žiadosť o schválenie typu obsahuje

a) obchodné meno a sídlo žiadateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo obchodné meno a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa (ďalej len „žiadateľ o schválenie typu“),

b) obchodné meno a adresu výrobcu určeného meradla, ak nie je totožná so žiadateľom o schválenie typu,

c) druh určeného meradla a jeho použitie,

d) názov určeného meradla, typové označenie určeného meradla a jeho obchodné označenie, ak existuje,

e) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky určeného meradla,

f) potvrdenie o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.³)

(2) Pri schvaľovaní typu sa posudzuje, či k žiadosti o schválenie typu je priložená výkresová dokumentácia a technická dokumentácia, ktorá obsahuje

a) opis

1. konštrukcie a činnosti určeného meradla,

2. spôsobu zabezpečenia správnej činnosti určeného meradla,

3. spôsobu zabezpečenia určeného meradla pred nežiaducimi zásahmi na ovplyvňovanie nameraných údajov, ktorým je umiestnenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky,

b) všeobecný výkres celkovej zostavy určeného meradla, a ak je to potrebné, detailné výkresy dôležitých súčastí určeného meradla,

c) schematický nákres, ktorý znázorňuje princíp činnosti určeného meradla, a ak je to potrebné, fotografiu určeného meradla.

(3) Ak je to potrebné, k žiadosti o schválenie typu sa prikladajú doklady

a) o posúdení zhody podľa osobitného predpisu,¹) ktoré sa týkajú najmä elektrickej bezpečnosti, zdravotnej neškodnosti, nevýbušnosti a elektromagnetickej kompatibility,

b) predložené na schválenie typu vykonané v zahraničí, ak je vykonané v zahraničí,

c) predložené na predchádzajúce schválenie typu, ak ide o úpravu typu určeného meradla alebo doplnenie typu určeného meradla.

(4) Protokol o vykonanej skúške a vykonanom posúdení podľa § 20 ods. 8 písm. g) zákona obsahuje najmä

a) názov protokolu o vykonanej skúške a vykonanom posúdení a jeho jednoznačnú identifikáciu,

b) názov a sídlo toho, kto protokol o vykonanej skúške a vykonanom posúdení vydal,

c) údaje potrebné na identifikáciu žiadateľa o schválenie typu,

d) údaje potrebné na identifikáciu určeného meradla a výrobcu určeného meradla,

e) technický opis určeného meradla,

f) základné technické charakteristiky a metrologické charakteristiky,

g) podmienky vykonania skúšok technických charakteristík a metrologických charakteristík a výsledky skúšok,

h) rozšírenú neistotu merania,

i) výsledky posúdenia splnenia požiadaviek na druh určeného meradla,

j) spôsob overenia určeného meradla,

k) čas platnosti overenia určeného meradla,

l) určenie ďalších požiadaviek, ktoré spĺňa určené meradlo,

m) meno, priezvisko a podpis spracovateľa a osoby zodpovednej za posúdenie a

n) dátum vydania protokolu o vykonanej skúške a vykonanom posúdení.

(5) Podrobnosti o spôsobe overovania určeného meradla sú uvedené v prílohách č. 3 až 65.

§ 6

Značka schváleného typu a osobitná značka a spôsob ich umiestnenia

(1) Národnú značku schváleného typu tvoria písmená TSK a identifikačné údaje o odbore merania, roku schválenia typu a poradovom čísle vydania schválenia typu. Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu je uvedené v prílohe č. 2 časti A bod 1.1.

(2) Národnú značku schváleného typu s obmedzením tvoria národná značka schváleného typu a písmeno P, ktoré je umiestnené pred národnou značkou schváleného typu. Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu s obmedzením je uvedené v prílohe č. 2 časti A bod 1.2.

(3) Národnú značku schváleného typu pre určené meradlo, ktoré nepodlieha prvotnému overeniu, tvoria písmená TSK, medzera a písmená NM a identifikačné údaje o odbore merania, roku schválenia typu a poradovom čísle vydania schválenia typu. Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu pre určené meradlo, ktoré nepodlieha prvotnému overeniu, je uvedené v prílohe č. 2 časti A bod 1.3.

(4) Národnú značku pre určené meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvoria písmená NTSK. Grafické znázornenie národnej značky pre určené meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, je uvedené v prílohe č. 2 časti A bod 1.4.

(5) Značku schváleného typu ES tvorí štylizované písmeno „ε“, ktoré obsahuje v

a) hornej časti veľké písmeno, ktoré identifikuje štát, ktorý typ meradla schválil, a to B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko, a posledné dvojčíslo roka, v ktorom typ meradla schválil,

b) dolnej časti označenie alebo identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá typ schválila; označenie alebo identifikačné číslo je pridelené metrologickou službou štátu uvedeného v písmene a).

(6) Grafické znázornenie značky schváleného typu ES je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 1.

(7) Značku schváleného typu ES s obmedzením tvoria značka schváleného typu ES a písmeno P, ktoré je umiestnené pred značkou schváleného typu ES s rovnakou veľkosťou ako štylizované písmeno „ε“. Grafické znázornenie značky schváleného typu ES s obmedzením je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 2.

(8) Značka schváleného typu ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha prvotnému overeniu, je rovnaká ako značka schváleného typu ES a je umiestnená v šesťuholníku. Grafické znázornenie značky schváleného typu ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha prvotnému overeniu, je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 3.

(9) Značku ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, tvorí štylizované písmeno „ε“ symetricky otočené okolo zvislej osi. Grafické znázornenie značky ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu, je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 4.

§ 7

Overovacia značka a spôsob jej umiestnenia

(1) Národnou overovacou značkou je overovacia značka ústavu alebo overovacia značka autorizovanej osoby na výkon overovania určených meradiel (ďalej len „overovacia značka autorizovanej osoby“).

(2) Overovaciu značku ústavu tvoria dvojkríž a tri vrcholy umiestnené v kruhu s evidenčným číslom 0.

(3) Overovacia značka podľa odseku 2 sa používa ako zabezpečovacia značka, ak technické požiadavky na druh určeného meradla neustanovujú inak. Grafické znázornenie overovacej značky ústavu je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 5.

(4) Overovacia značka autorizovanej osoby tvorí písmeno M a evidenčné číslo autorizovanej osoby umiestnené pod písmenom M, ktoré sú umiestnené v kruhu, ak technické požiadavky na druh určeného meradla neustanovujú inak. Overovacia značka sa používa ako zabezpečovacia značka autorizovanej osoby. Grafické znázornenie značky autorizovanej osoby je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 7.

(5) Pri určenom meradle, ktoré podlieha následnému overovaniu, sa národná overovacia značka dopĺňa dátumom overenia určeného meradla alebo posledným dvojčíslom roka, v ktorom je určené meradlo overené, umiestneným v jej blízkosti. Ak je dátum overenia vyjadrený len posledným dvojčíslom roka, vydá sa doklad o overení alebo doklad, v ktorom je uvedený presný dátum overenia.

(6) Národnú značku čiastočného overenia tvoria písmená SM doplnené evidenčným číslom ústavu alebo autorizovanej osoby. Táto značka sa zároveň používa ako zabezpečovacia značka. Grafické znázornenie národnej značky čiastočného overenia je uvedené v prílohe č. 2 obrázku č. 6.

(7) Národnú overovaciu značku je možné doplniť ďalším symbolom, ako je číselný znak pracoviska vykonávajúceho overenie alebo číselný znak zamestnanca vykonávajúceho overenie.

(8) Značku prvotného overenia ES tvorí

a) písmeno „e“, ktoré obsahuje v

1. hornej časti veľké písmeno, ktoré identifikuje štát, v ktorom bolo meradlo overené, a to B pre Belgické kráľovstvo, D pre Nemeckú spolkovú republiku, DK pre Dánske kráľovstvo, E pre Španielske kráľovstvo, F pre Francúzsku republiku, EL pre Grécku republiku, I pre Taliansku republiku, IRL pre Írsko, L pre Luxemburské veľkovojvodstvo, NL pre Holandské kráľovstvo, P pre Portugalskú republiku, UK pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, A pre Rakúsku republiku, S pre Švédske kráľovstvo, FI pre Fínsku republiku, CZ pre Českú republiku, EST pre Estónsku republiku, CY pre Cyperskú republiku, LV pre Lotyšskú republiku, LT pre Litovskú republiku, H pre Maďarskú republiku, M pre Maltskú republiku, PL pre Poľskú republiku, SI pre Slovinskú republiku, SK pre Slovenskú republiku, BG pre Bulharskú republiku, RO pre Rumunsko; doplnené jednou číslicou alebo dvoma číslicami, ktoré identifikujú územnú alebo administratívnu časť štátu, ak je to potrebné,

2. dolnej časti identifikačné číslo zamestnanca, právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý overenie vykonal, ktoré je autorizovanej osobe pridelené v rozhodnutí o autorizácii; identifikačné číslo ústavu je zhodné s evidenčným číslom podľa odseku 2 a

b) šesťuholník, v ktorom je umiestnené posledné dvojčíslo roka, v ktorom sa overenie vykonalo, ak technické požiadavky na druh určeného meradla neustanovujú inak.

(9) Značku čiastočného overenia ES tvorí značka podľa odseku 8 písm. a). Táto značka sa zároveň používa ako zabezpečovacia značka.

(10) Grafické znázornenie značky prvotného overenia ES je uvedené v prílohe č. 2 obrázkoch č. 14 a 15.

(11) Národná overovacia značka doplnená dátumom overenia môže byť vyhotovená ako samolepka. Národná overovacia značka, ktorá sa používa ako zabezpečovacia značka, sa vyhotovuje ako odtlačok vložky do plombovacích klieští, odtlačok razidla alebo ako samolepka. Národná overovacia značka môže byť nanesená na určenom meradle, ak sa na určené meradlo umiestňuje počas výroby. Rozmery národnej overovacej značky sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky. Priemer kružnice je 3,2 mm, 6,3 mm, 8,0 mm a 12,5 mm pre samolepku a razidlo, 8,0 mm pre vložku do plombovacích klieští a 12,0 mm a 40,0 mm pre vypaľovadlo. Pri samolepke je kružnica súčasťou národnej overovacej značky. Rozmery číslic, ktoré označujú posledné dvojčíslo roka, v ktorom je overenie vykonané, umiestnených vo štvorci alebo v kruhu sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo národnej overovacej značky. Pri samolepke môže byť kružnica súčasťou označenia tohto dvojčísla.

(12) Rozmery značky prvotného overenia ES sú matematickou funkciou priemeru kružnice opísanej okolo značky prvotného overenia ES. Skutočné priemery kružníc sú 1,6 mm, 3,2 mm, 6,3 mm a 12,5 mm.

(13) Národná overovacia značka vrátane dátumu overenia alebo posledného dvojčísla roka, v ktorom je určené meradlo overené, je čitateľná, dobre viditeľná, ľahko prístupná a nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste tak, že sa nedá bez porušenia odstrániť.

(14) Značka prvotného overenia ES vrátane posledného dvojčísla roka, v ktorom je určené meradlo overené, je čitateľná, dobre viditeľná, ľahko prístupná a nezmazateľne vyznačená alebo pripevnená na určenom mieste na určenom meradle tak, že sa nedá bez porušenia odstrániť.

(15) Overovacia značka a zabezpečovacia značka sa umiestňujú podľa rozhodnutia o schválení typu podľa § 21 ods. 3 písm. i) zákona.

§ 8

Čas platnosti overenia jednotlivých druhov určených meradiel a spôsob počítania času platnosti overenia

Čas platnosti overenia podľa prílohy č. 1

a) sa počíta odo dňa overenia, ak písmená b) až e) neustanovujú inak,

b) označeného značkou prvotného overenia ES sa počíta odo dňa uvedenia určeného meradla do používania, ak je uvedené do používania v roku overenia, alebo od 1. januára nasledujúceho roka, v ktorom je určené meradlo overené, ak je uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

c) označeného značkou prvotného overenia uznanou podľa § 56 ods. 3 písm. c) zákona sa počíta odo dňa uvedenia určeného meradla do používania, ak je uvedené do používania v roku overenia alebo od 1. januára nasledujúceho roka, v ktorom je určené meradlo overené, ak je uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku overenia alebo neskôr,

d) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa osobitného predpisu⁴) alebo podľa osobitného predpisu⁵) sa počíta odo dňa overenia určeného meradla podľa osobitných predpisov,⁶)

e) ktorého posúdenie zhody sa vykonalo podľa osobitného predpisu,⁷) sa počíta odo dňa uvedenia určeného meradla do používania, ak je uvedené do používania v roku výroby, a od 1. januára roka nasledujúceho po roku výroby, ak je uvedené do používania v roku nasledujúcom po roku výroby alebo neskôr.

§ 9

Vzor preukazu inšpektora

Vzor preukazu inšpektora je uvedený v prílohe č. 2 obrázku č. 19.

§ 10

Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.⁸)

§ 11

Prechodné ustanovenia

(1) Prvotné overenie ES vodomera podľa prílohy č. 10, závažia podľa prílohy č. 29, obilného skúšača podľa prílohy č. 33, tlakomera na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel podľa prílohy č. 36 a liehomera a hustomera na lieh podľa prílohy č. 57 sa vykonáva do 30. novembra 2025.

(2) Čas platnosti overenia určených meradiel overených podľa právnych predpisov účinných do 31. júla 2019 sa počíta podľa právnych predpisov účinných do 31. júla 2019, najneskôr do vykonania následného overenia určených meradiel.

(3) Určené meradlo podľa doterajších právnych predpisov sa považuje za určené meradlo podľa tejto vyhlášky.

§ 12

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 66.

§ 13

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky č. 403/2000 Z. z., vyhlášky č. 9/2001 Z. z., vyhlášky č. 48/2001 Z. z., vyhlášky č. 75/2001 Z. z., vyhlášky č. 133/2001 Z. z., vyhlášky č. 27/2002 Z. z., vyhlášky č. 69/2002 Z. z., vyhlášky č. 427/2003 Z. z., vyhlášky č. 361/2004 Z. z., vyhlášky č. 669/2004 Z. z., vyhlášky č. 187/2005 Z. z., vyhlášky č. 570/2006 Z. z., vyhlášky č. 171/2008 Z. z., vyhlášky č. 13/2009 Z. z., vyhlášky č. 162/2011 Z. z., vyhlášky č. 287/2015 Z. z., vyhlášky č. 315/2015 Z. z., vyhlášky č. 316/2015 Z. z. a vyhlášky č. 100/2017 Z. z.

§ 14

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2019.

Pavol Pavlis v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

A. DRUHY URČENÝCH MERADIEL

1. GEOMETRICKÉ VELIČINY

1.1. Dĺžka

1.2. Plošný obsah

1.3. Objem a prietok

2. MECHANICKÉ VELIČINY

2.1. Hmotnosť

2.2. Mechanický pohyb

2.3. Tlak

2.4. Mechanické skúšky materiálu

3. TEPELNOTECHNICKÉ VELIČINY

4. ELEKTRICKÉ VELIČINY

5. OPTICKÉ VELIČINY

6. VELIČINY ČASU, FREKVENCIE A AKUSTIKY

7. FYZIKÁLNO – CHEMICKÉ VELIČINY 7.1. Hustota

7.2. Index lomu (Refraktometria)

7.3. Vlhkosť pevných látok

7.4. Chemické zloženie

8. VELIČINY ATÓMOVEJ A JADROVEJ FYZIKY

Poznámka:

^*) Odkaz na osobitný predpis sa nachádza v konkrétnej prílohe k vyhláške.

B. DRUHY URČENÝCH MERADIEL, PRI KTORÝCH JE MOŽNÉ VYKONAŤ ŠTATISTICKÚ KONTROLU

Príloha č. 2 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ZNAČIEK A VZOR PREUKAZU INŠPEKTORA

A. Grafické znázornenie značiek schváleného typu a osobitných značiek

1. Národné značky

1.1 Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu

TSK XXX/YY-ZZZ

1.2 Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu s obmedzením

P TSK XXX/YY-ZZZ

1.3 Grafické znázornenie národnej značky schváleného typu pre určené meradlo, ktoré nepodlieha národnému prvotnému overeniu

TSK NM XXX/YY-ZZZ

1.4 Grafické znázornenie národnej osobitnej značky pre určené meradlo, ktoré nepodlieha národnému schváleniu typu

NTSK

Poznámka: XXX je odbor merania, YY je rok schválenia typu a ZZZ je poradové číslo.

2. Značky ES

2.1 Značka schváleného typu ES je znázornená na obrázku č. 1.

2.2 Značka schváleného typu ES s obmedzením je znázornená na obrázku č. 2.

2.3 Značka schváleného typu ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha prvotnému overeniu ES, je znázornená na obrázku č. 3.

2.4 Osobitná značka ES pre určené meradlo, ktoré nepodlieha schváleniu typu ES, je znázornená na obrázku č. 4.

B. Grafické znázornenie overovacích značiek

1. Národné overovacie značky

1.1 Overovacia značka ústavu je znázornená na obrázku č. 5.

Obrázok č. 5

1.2 Národná značka čiastočného overenia je znázornená na obrázku č. 6.

Obrázok č. 6

1.3 Overovacia značka autorizovanej osoby je znázornená na obrázku č. 7.

Obrázok č. 7

1.4 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo určené meradlo overené, ktoré dopĺňa overovaciu značku ústavu (razidlo), je znázornené na obrázku č. 8.

Obrázok č. 8

1.5 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo určené meradlo overené, ktoré dopĺňa overovaciu značku ústavu (plombovacie kliešte, vypaľovadlo, samolepka), je znázornené na obrázku č. 9.

Obrázok č. 9

1.6 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo určené meradlo overené, ktoré dopĺňa overovaciu značku autorizovanej osoby (razidlo), je znázornené na obrázku č. 10.

Obrázok č. 10

1.7 Dvojčíslo roka, v ktorom bolo určené meradlo overené, ktoré dopĺňa overovaciu značku autorizovanej osoby (plombovacie kliešte, vypaľovadlo, samolepka), je znázornené na obrázku č. 11.

Obrázok č. 11

1.8 Vyhotovenie číslic k obrázku č. 8 a č. 9 písmom typu „Arial“ a s „normálnym“ rezom písma je znázornené na obrázku č. 12.

Obrázok č. 12

1.9 Vyhotovenie číslic k obrázku č. 10 a č. 11 je znázornené na obrázku č. 13.

Obrázok č. 13

2. Značky prvotného overenia ES

2.1 Značka prvotného overenia ES podľa § 7 ods. 8 písm. a) je znázornená na obrázku č. 14.

Obrázok č. 14

2.2 Značka prvotného overenia ES podľa § 7 ods. 8 písm. b) je znázornená na obrázku č. 15.

Obrázok č. 15

C. Grafické znázornenie zabezpečovacích značiek

1. Zabezpečovacia značka opravára a zabezpečovacia značka montážnika

1.1 Lícna strana zabezpečovacej značky opravára alebo zabezpečovacej značky montážnika je znázornená na obrázku č. 16 a tvorí ju identifikačný znak opravára alebo montážnika, ktorý nahradí písmeno Y, a číslo, ktoré označuje číselnú hodnotu a ktoré nahradí číslo 00.

1.2 Priemer značky Ø a je od 8 mm do 12 mm.

Obrázok č. 16

1.3 Rubová strana zabezpečovacej značky opravára alebo zabezpečovacej značky montážnika je znázornená na obrázku č. 17 a tvorí ju

a) *, ktorú nahradí obchodné meno alebo obchodná značka podnikateľa, a

b) nnn, ktorým je alfanumerické označenie a ktoré nahradí identifikačný znak zamestnanca, ktorý predmet činnosti vykonal.

Obrázok č. 17

2. Dočasná zabezpečovacia značka opravára

2.1 Dočasnú zabezpečovaciu značku opravára tvoria dočasná značka opravára a štítok, ktorý opravár umiestni na určené meradlo po jeho oprave.

2.2 Lícna strana a rubová strana dočasnej zabezpečovacej značky opravára je znázornená na obrázku č. 16 a č. 17 a platia pre ňu náležitosti bodu 1.

2.3 Vzor štítku je znázornený na obrázku č. 18.

Obrázok č. 18

D. Vzor preukazu inšpektora

Lícna strana a rubová strana preukazu inšpektora je znázornená na obrázku č. 19.
Na lícnej strane preukazu inšpektora je miesto pre fotografiu inšpektora.
Na lícnej strane preukazu inšpektora je miesto pre fotografiu inšpektora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

Obrázok č. 19

Príloha č. 3 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

MATERIALIZOVANÉ DĹŽKOVÉ MIERY

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje materializovanú dĺžkovú mieru (ďalej len „dĺžková miera“)
ako určené meradlo podľa § 11 zákona, ktorou je

1.1.1 koncová, čiarková alebo zložená pásmová miera vyrobená zo skleného vlákna alebo z plastickej látky, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 0,5 m do 100 m,

b) ťahová sila približne 20 N je vyznačená na dĺžkovej miere,

c) voľný koniec koncovej a zloženej miery je opatrený kovovou pätkou alebo hrotom, ktoré sú odolné proti opotrebovaniu,

d) trieda presnosti je I, II alebo III,

1.1.2 dĺžková miera vyrobená z jedného kusa, pevná alebo polopevná, kovová alebo z iného materiálu, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 0,5 m do 5 m,

b) referenčná teplota môže byť iná ako 20 °C,

c) koniec pevného hladinomera má koncovku alebo hrot, ktorý je odolný proti nárazu a opotrebovaniu a nespôsobuje iskrenie pri náraze, ak ide o hladinomer na meranie výšky hladiny kvapaliny,

d) trieda presnosti je I alebo II,

1.1.3 skladacia miera kovová alebo z iného materiálu, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 0,5 m do 5 m,

b) každá časť má rovnakú dĺžku,

c) spojenie jednotlivých častí dĺžkovej miery je zabezpečené tak, že prídavná chyba
na spojoch v rozloženom stave dĺžkovej miery nie je väčšia ako 0,3 mm pri dĺžkovej miere triedy presnosti I a II a 0,5 mm pri dĺžkovej miere triedy presnosti III,

d) trieda presnosti je I, II alebo III,

1.1.4 oceľové meračské pásmo, ktorým je

1.1.4.1 navinutá koncová, čiarková alebo zložená miera, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 0,5 m do 10 m a tieto miery majú medzi 5 m a 10 m zaoblený priečny prierez,

b) jeden rozmer puzdra, v ktorom je uložená, sa môže použiť pri meraní, ak ide o meranie vnútorných rozmerov,

c) voľný koniec je opatrený pevným háčikom, pohyblivým háčikom alebo jazýčkom,

d) trieda presnosti je I alebo II,

1.1.4.2 koncová alebo čiarková miera určená na meranie dĺžok väčších, ako je menovitá dĺžka miery, ktorej

a) menovitá dĺžka je 5 m, 10 m, 20 m, 50 m, 100 m alebo 200 m,

b) ťahová sila približne 50 N je vyznačená na dĺžkovej miere,

c) oba konce sú vybavené rúčkami alebo krúžkami,

d) spôsob výroby je taký, že jej spoje s dĺžkovou mierou nespôsobujú nepresnosť merania, ak sú rúčky zahrnuté do menovitej dĺžky,

e) trieda presnosti je I alebo II,

1.1.4.3 čiarková alebo zložená miera navinutá, určená na meranie dĺžok do menovitej dĺžky dĺžkovej miery, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 5 m do 200 m,

b) referenčná teplota môže byť iná ako 20 °C,

c) ťahová sila približne 50 N je vyznačená na dĺžkovej miere,

d) voľný koniec je opatrený rúčkou, krúžkom alebo háčikom, ktoré sa nezapočítavajú do menovitej dĺžky,

e) trieda presnosti je I alebo II,

1.1.5 zložená ponorná kovová pásmová miera so závažím na meranie výšky hladiny kvapalín, ktorej

a) menovitá dĺžka je od 5 m do 50 m,

b) referenčná teplota môže byť iná ako 20 °C,

c) ťahová sila je dostačujúca na správne napnutie pásma,

d) na dosiahnutie ťahovej sily slúži závažie, na ktorom je vyznačená jeho hmotnosť; hlavná značka stupnice na začiatku je tvorená základňou závažia, ktoré má vhodný tvar a je vyrobené z materiálu, ktorý pri náraze neiskrí,

e) závažie je pripevnené buď napevno, alebo ho je možné odpojiť, a to tak, že toto pripojenie alebo spojenie nespôsobí nepresnosť merania,

f) celá dĺžka pásma je rozdelená na mm a graduovanie pokračuje na jednej plochej strane závažia,

g) na druhom konci dĺžkovej miery môže byť pripevnený navíjací mechanizmus,

h) trieda presnosti je I alebo II,

i) najväčšia dovolená chyba pri použití závažia nie je menšia ako 0,6 mm.

1.2 Dĺžková miera sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.3 Pri dĺžkovej miere podľa bodu 1.2 sa následné overenie vykonáva podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.4 Dĺžková miera so schválením typu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona sa overí podľa bodu 10.

1.5 Dĺžková miera, ktorá pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou.

2. Pojmy

2.1 Dĺžková miera je meradlo, ktoré obsahuje značky stupnice, ktorých vzájomná vzdialenosť
je určená v zákonných meracích jednotkách dĺžky.

2.2 Koncová miera je dĺžková miera, ktorej hlavné značky stupnice sú dve koncové plochy.

2.3 Čiarková miera je dĺžková miera, ktorej hlavné značky stupnice sú dve čiary, otvory alebo značky.

2.4 Zložená miera je dĺžková miera, ktorej jednou z hlavných značiek stupnice je plocha a druhou
je čiara, otvor alebo značka.

2.5 Menovitá dĺžka dĺžkovej miery je dĺžka, ktorou je dĺžková miera označená.

2.6 Hlavné značky stupnice sú dve značky, ktorých vzájomná vzdialenosť je menovitá dĺžka miery.

2.7 Stupnica dĺžkovej miery je tvorená hlavnými značkami stupnice a ostatnými značkami stupnice.

3. Technické požiadavky

3.1 Dĺžková miera a jej príslušenstvo je vyrobená z dostatočne trvanlivého a stabilného materiálu, ktorý je za bežných podmienok používania odolný proti vplyvu prostredia.

3.2 Kvalita použitého materiálu zabezpečuje, že

a) za bežných podmienok používania pri teplote 8 °C nad alebo pod referenčnou teplotou dĺžková zmena je menšia ako najväčšia dovolená chyba,

b) pri dĺžkovej miere, ktorá je určená na použitie za pôsobenia špecifikovanej ťahovej sily, zväčšenie alebo zmenšenie tejto sily o 10 % nemá za následok zmenu dĺžky väčšiu, ako je najväčšia dovolená chyba.

3.3 Dĺžková miera a jej príslušenstvo má vhodnú a pevnú konštrukciu.

3.4 Priečny prierez dĺžkovej miery má také rozmery a tvar, že za bežných podmienok používania umožňuje meranie s presnosťou požadovanou pre triedu presnosti, do ktorej dĺžková miera patrí.

3.5 Koncová plocha koncovej miery je hladká a plochá, ako aj čiary, ktoré tvoria stupnicu sú kolmé na pozdĺžnu os dĺžkovej miery.

3.6 Koncová plocha koncovej miery a zloženej miery vyrobenej z dreva alebo z iného materiálu rovnakej trvanlivosti alebo menšej trvanlivosti ako drevo má pätku alebo hrot, ktoré sú odolné proti opotrebovaniu a nárazom a sú na dĺžkovú mieru pripevnené vhodným spôsobom.

3.7 Použitie príslušenstva dĺžkovej miery, ktorým môže byť najmenej jeden pevný alebo pohyblivý háčik, krúžok, rúčka, štítok, kolíček, jazýček, navijak alebo nónius, ktoré uľahčujú a rozširujú možnosti používania dĺžkovej miery, je dovolené, ak ich použitie nevedie k omylom pri meraní. Príslušenstvo dĺžkovej miery je navrhnuté a pripevnené
na dĺžkovú mieru tak, že za bežných podmienok používania nezväčší chybu merania.

3.8 Meračské pásmo je vyrobené tak, že po jeho rozvinutí na rovnej ploche sú okraje priame a rovnobežné.

3.9 Navíjací mechanizmus meračského pásma nespôsobuje trvalú deformáciu tohto pásma.

3.10 Graduovanie a číslovanie po celej menovitej dĺžke dĺžkovej miery je zreteľné, pravidelné a neodstrániteľné a umožňuje spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie. Niekoľko nečíslovaných značiek na stupnici, ktorých počet neprevyšuje počet značiek medzi dvoma za sebou nasledujúcimi číslovanými značkami na stupnici dĺžkovej miery, môže byť
na konci dĺžkovej miery umiestnených za hlavnou značkou stupnice.

3.11 Hodnota dielika stupnice dĺžkovej miery zodpovedá hodnotám 1 × 10ⁿ m, 2 × 10ⁿ m alebo 5 × 10ⁿ m, pričom n je kladné číslo alebo nula a táto hodnota sa môže rovnať najviac

a) 1 cm na dĺžkovej miere s menovitou dĺžkou 2 m alebo menšou,

b) 10 cm, ak je menovitá dĺžka viac ako 2 m a menej ako 10 m,

c) 20 cm, ak je menovitá dĺžka viac ako 10 m a menej ako 50 m,

d) 50 cm, ak je menovitá dĺžka 50 m a viac.

3.12 Hodnoty podľa bodu 3.11 je možné prekročiť pri špecifickom použití dĺžkovej miery, ak je to uvedené v rozhodnutí o schválenie typu, pričom na dĺžkovej miere je vyznačené jej výhradné špecifické použitie.

3.13 Ak značkami stupnice sú čiary, tie sú priame, kolmé na os dĺžkovej miery a každá čiara má rovnakú hrúbku konštantnú po celej ich dĺžke. Dĺžka čiary zodpovedá zákonnej meracej jednotke. Čiara je taká, že vytvára zreteľnú stupnicu, a jej hrúbka nespôsobuje zníženie presnosti merania.

3.14 Niektoré úseky stupnice, najmä na konci dĺžkovej miery, môžu byť rozdelené na desatinné podiely dielika stupnice, ktorý sa vzťahuje na mieru ako celok. Hrúbka čiar v oblasti redukovaných dielikov stupnice môže byť menšia ako v ostatných častiach dĺžkovej miery.

3.15 Značkou stupnice môže byť aj otvor, ak hodnota dielika stupnice je najmenej 1 cm; značka môže mať aj inú formu, ak hodnota dielika stupnice je najmenej 1 dm, ak táto značka zabezpečí dostatočne presné čítanie s ohľadom na triedu presnosti, do ktorej dĺžková miera patrí.

3.16 Číslovanie môže byť spojité alebo periodicky sa opakujúce. Číslovanie podľa bodu 3.14 môže byť v oblasti redukovaných dielikov stupnice iné ako v ostatnej časti dĺžkovej miery. Umiestnenie, veľkosť, tvar, farba a kontrastnosť číslic sú vhodne prispôsobené stupnici a značkám na stupnici, ku ktorým číslice patria.

3.17 Hodnota dielika stupnice podľa bodu 3.11 je očíslovaná v m, dm, cm alebo v mm
bez vyznačenia symbolu.

3.18 Číslica na stupnici nespôsobuje nejednoznačné odčítanie.

3.19 Ak je číselná jednotka iná ako m, pri značke stupnice, ktorá zodpovedá celým m, môže byť číslovanie v m.

3.20 Je možné opakovať číslo predchádzajúceho m tým istým spôsobom na začiatku ostatných očíslovaných značiek stupnice.

3.21 Ak hodnota dielika čiarkovej stupnice zodpovedá hodnote 2 × 10ⁿ a nie je menšia ako 2 cm, každá značka stupnice je očíslovaná.

3.22 Ak je na dĺžkovej miere viac ako jedna stupnica, dieliky stupnice môžu byť rôzne
a číslovanie môže narastať v tom istom smere alebo v opačnom smere.

3.23 Menovitá dĺžka miery má hodnotu

a) 0,5 m,

b) 1 m,

c) 1,5 m,

d) 2 m,

e) 3 m,

f) 4 m,

g) 5 m,

h) 6 m,

i) 7 m,

j) 8 m,

k) 9 m alebo

l) celých násobkov 5 m.

3.24 Menovitá dĺžka môže mať aj inú hodnotu ako podľa bodu 3.23, ak je to uvedené v rozhodnutí o schválení typu, pričom na dĺžkovej miere je vyznačené jej špecifické použitie.

3.25 Pri dĺžkovej miere podľa bodu 1.1.4.2 rozsah menovitých dĺžok môže byť obmedzený.

4. Metrologické požiadavky

4.1 Dĺžková miera sa rozdeľuje podľa jej presnosti do triedy presnosti I, II alebo III.

4.1.1 Najväčšia dovolená chyba pri následnom overení dĺžkovej miery na akejkoľvek vzdialenosti medzi ľubovoľnými dvomi za sebou bezprostredne nenasledujúcimi značkami stupnice je vyjadrená v mm ako funkcia dĺžky vzťahom (a + b L) v mm, kde a a b sú koeficienty určené pre každú triedu presnosti podľa tabuľky č. 1 a L je dĺžka zaokrúhlená na nasledujúci celý m smerom nahor.

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 2

4.1.4 Najväčší dovolený rozdiel medzi dĺžkami i dvoch intervalov, ktoré nasledujú po sebe
a ktoré neprekračujú 1 cm, je pre každú triedu presnosti uvedený v tabuľke č. 3.

Tabuľka č. 3

4.2 Najväčšia dovolená chyba pre koncovú mieru alebo pre zloženú mieru môže byť na dĺžke koncových intervalov ohraničených plochou väčšia o

a) 0,1 mm pre dĺžkovú mieru triedy presnosti I,

b) 0,2 mm pre dĺžkovú mieru triedy presnosti II,

c) 0,3 mm pre dĺžkovú mieru triedy presnosti III.

4.2.1 Požiadavky podľa bodu 4.1.1 a 4.1.4 neplatia, ak

a) jedna z nesusediacich značiek stupnice je tvorená plochou a

b) jeden z dvoch susediacich intervalov je posledný interval ohraničený plochou.

4.3 Najväčšia dovolená chyba dĺžkovej miery v používaní je rovná dvojnásobku najväčšej dovolenej chyby pri prvotnom overení.

4.4 Najväčšia dovolená chyba pre referenčné podmienky:

a) referenčná teplota je 20 °C; pre dĺžkovú mieru môže byť určená iná referenčná teplota.

b) dĺžková miera, pre ktorú je určená ťahová sila, podlieha skúškam, a to po celej dĺžke kontrolovanej miery bez trenia na vodorovnej ploche a za pôsobenia ťahovej sily vyznačenej na dĺžkovej miere.

5. Nápisy a značky

5.1 Na dĺžkovej miere sú uvedené nápisy, ktoré sú povinné:

a) meno výrobcu alebo značka výrobcu,

b) menovitá dĺžka,

c) vyznačenie triedy presnosti I, II alebo III,

d) značka schváleného typu.

5.1.1 Nápisy podľa bodu 5.1 môžu byť doplnené o údaj o

a) referenčnej teplote, ak je iná ako 20 °C,

b) ťahovej sile,

c) špecifickom použití, na ktoré je dĺžková miera určená podľa bodu 3.11 a 3.24.

5.2 Menovitá dĺžka, napätie a teplota môžu byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách, v ich dekadických násobkoch alebo v ich podieloch.

5.3 Každý nápis je viditeľný a čitateľný.

5.3.1 Umiestnenie nápisov a iné nápisy ako nápisy uvedené v bode 5.1 môžu byť uvedené na integrálnej časti dĺžkovej miery, ak je to uvedené v rozhodnutí o schválení typu.

5.3.2 Ak šírka dĺžkovej miery neumožňuje čitateľne vyznačiť značku schváleného typu ES, môže byť táto značka vyznačená znakmi v poradí:

a) štylizované písmeno „ε“,

b) písmeno, ktoré identifikuje členský štát, ktorý typ určeného meradla schválil,

c) posledné dvojčíslo roku, v ktorom je typ určeného meradla schválený,

d) identifikačné číslo schválenia typu ES.

5.4 Výrobca môže uviesť aj koeficient teplotnej dĺžkovej rozťažnosti materiálu, z ktorého je miera vyrobená, v tvare „α₂₀ = ....“.

5.5 Na dĺžkovej miere môže byť uvedený aj iný nápis nemetrologického charakteru, ak je to potrebné alebo ak je to uvedené v rozhodnutí o schválení typu.

5.6 Ak nápisy nie sú kódované, sú napísané v jazyku členského štátu podľa § 2 písm. ao) zákona, pre ktorý je dĺžková miera určená.

5.7 Na dĺžkovej miere môže byť uvedený aj reklamný nápis, ak jeho umiestnenie vyhovuje požiadavkám podľa bodu 5.8.

5.8 Nápis vrátane reklamného nápisu je umiestnený tak, že nevytvára prekážku meraniu. Povinný nápis okrem značky schválenia typu a umiestnenia reklamného nápisu je uvedený na vzorke predkladanej na schválenie typu.

6. Značka prvotného overenia

6.1 Dĺžková miera je pred uvedením na trh označená značkou prvotného overenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona alebo značkou prvotného overenia, ktorá je znázornená na obrázku č. 1.

Obrázok č. 1

7. Následné overenie

7.1 Skúška pri následnom overení pozostáva

a) z vizuálnej obhliadky dĺžkovej miery, či sa miera zhoduje so schváleným typom a či spĺňa požiadavky bodov 3.8, 3.10 a 3.13,

b) zo skúšky, či dĺžková miera spĺňa požiadavky najväčšej dovolenej chyby pre menovitú dĺžku, a

c) zo skúšky v najmenej piatich bodoch, ktorá sa vykonáva na piatich rôznych náhodne vybraných miestach dĺžkovej miery v rovnakom intervale, pri ktorej sa kontroluje vzdialenosť medzi dvoma nesusediacimi značkami stupnice, dĺžka intervalu a rozdiel medzi dĺžkou dvoch intervalov, ktoré nasledujú za sebou; výsledky skúšky vyhovujú požiadavkám podľa bodov 4.1.1 až 4.1.5 a 4.3.

7.2 Skúška podľa bodu 7.1 sa vykonáva pri referenčných podmienkach podľa bodu 4.4.

Príloha č. 4 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE DĹŽKY NAVINUTEĽNÝCH MATERIÁLOV

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje meracie zariadenie na meranie dĺžky navinuteľného materiálu používané ako určené meradlo podľa § 11 zákona, ktorým je textília, stuha, rúno, fólia, lano, pás, kábel, drôt, plast a iný navinuteľný materiál.

1.2 Meradlo podľa bodu 1.1 sa podľa princípu merania člení na meradlo

a) odvaľovacie a

b) bezkontaktné.

1.3 Meradlo podľa bodu 1.1 sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.4 Pri meradle podľa bodu 1.3 sa následné overenie vykonáva podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.5 Meradlo podľa bodu 1.2 písm. a) so schválením typu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona sa overuje podľa bodu 6.

1.6 Meradlo podľa bodu 1.1, ktoré pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou alebo sa vydá doklad o overení.

2. Pojmy

2.1 Odvaľovacie meradlo je meracie zariadenie na meranie dĺžky odvaľovaním meracieho kolesa alebo valca po plynulo posunovanom materiáli; má kontinuálne meranie, pri ktorom údaj nameranej dĺžky je úmerný počtu otáčok meracieho kolesa alebo valca.

2.2 Bezkontaktné meradlo je meracie zariadenie na kontinuálne meranie, pri ktorom údaj o nameranej dĺžke je úmerný prejdenej vzdialenosti materiálu cez meradlo, pričom meradlo neprichádza do kontaktu s meraným materiálom.

3. Technické požiadavky

3.1 Všeobecné požiadavky

3.1.1 Odvaľovacie meradlo má privádzacie meracie a odvádzacie zariadenie a počítadlo.

3.1.2 Odvaľovacie meradlo môže merať dĺžku materiálu pri pohybe meraného materiálu vpred alebo pri pohybe vpred aj vzad.

3.1.3 Odvaľovacie meradlo na odmeriavanie rovnakých vopred zvolených dĺžok má aj zariadenie na nastavenie ľubovoľnej dĺžky a vypínacie zariadenie, ktoré zastaví meradlo, ak sa odmerala nastavená dĺžka.

3.1.4 Odvaľovacie meradlo na meranie pružného materiálu má uvoľňovacie zariadenie na reguláciu napnutia materiálu v mieste merania.

3.1.5 Odvaľovacie meradlo na meranie pevného alebo málo pružného materiálu nevyžaduje uvoľňovacie zariadenie.

3.1.6 Odvaľovacie meradlo môže mať zariadenie na zmenu rýchlosti. Ak má odvaľovacie meradlo niekoľko rýchlostí, určí sa optimálna rýchlosť pre každý materiál a potom sa táto optimálna rýchlosť dodržiava.

3.1.7 Odvaľovacie meradlo, ktoré meria dĺžku bez ohľadu na hrúbku materiálu, má diferenciálový prevod. Ak odvaľovacie meradlo nemá diferenciálový prevod, môže sa používať len na meranie dĺžky obmedzeného rozsahu hrúbky materiálu, ktorý je uvedený na odvaľovacom meradle.

3.2 Materiál

3.2.1 Každá súčasť odvaľovacieho meradla sa vyrába z materiálu, ktorý zaručuje mechanickú pevnosť a rozmerovú stálosť.

3.2.2 Povrchová úprava kovových plôch, ktoré sa dotýkajú meraného materiálu, odoláva korózii a opotrebovaniu tak, že nepoškodí meraný materiál.

3.3 Konštrukcia

3.3.1 Konštrukcia odvaľovacieho meradla zabezpečuje, že rozbeh, zastavenie a spätný pohyb meraného materiálu sú plynulé, bez trhania a nárazov.

3.3.2 Konštrukcia odvaľovacieho meradla vytvára podmienky, že sa meracie koleso odvaľuje bez preklzávania materiálu a že materiál ním prechádza priamo a nezhŕňa sa na jednu stranu.

3.3.3 Na zabránenie preklzávaniu meraného materiálu meracie koleso môže mať trvalý povlak z gumy, súkna, plsti, šmirgľového papiera alebo z podobného materiálu s hrúbkou najviac 5 mm.

3.3.4 Meracie koleso poháňa nekonečný textilný alebo gumový pás, ktorého hrúbka je rovnomerná a ktorý sa pohybuje nad meraným materiálom alebo pod ním.

3.3.5 Odvaľovacie meradlo sa upevňuje tak, že meraný materiál sa podľa druhu

a) privádza dostatočne uvoľnený,

b) meria v uvoľnenom stave a

c) privádza k meraciemu kolesu a odvádza sa z neho rovnomerne.

3.3.6 Odvaľovacie meradlo je také, že bočné posunutie okrajov meraného materiálu pri navíjaní na dutinku nepresahuje 10 mm.

3.3.7 Odvaľovacie meradlo sa upraví tak, že povrch lícovej strany meraného materiálu nemá vplyv na správnosť merania. Ak táto podmienka nie je splnená, pre každý druh materiálu sa obmedzí rozsah použitia alebo sa meranie vykonáva na rubovej strane.

3.3.8 Ak má odvaľovacie meradlo dve oddelené pevné značky, z ktorých jedna značka je začiatok merania a druhá značka je koniec merania, ich vzájomná vzdialenosť meraná pozdĺž meraného materiálu môže byť 100 mm alebo celý násobok tejto dĺžky, ale nie väčšia ako 1 m.

3.3.9 Ak má odvaľovacie meradlo diferenciálový prevod, ktorý upravuje rýchlosť a súčasne slúži aj na nastavenie odvaľovacieho meradla, vyrobí sa tak, že po nastavení je možné zabezpečiť jeho časti, ktoré vplývajú na správnosť merania zabezpečovacou značkou alebo plombou.

3.4 Počítadlo

3.4.1 Počítadlo odvaľovacieho meradla je mechanické alebo elektronické, indikuje strojovú dĺžku priamo, spoľahlivo a jednoznačne.

3.4.2 Počítadlo je chránené krytom proti poškodeniu, prachu a neoprávnenému zásahu do správnej činnosti počítadla.

3.4.3 Pri odvaľovacom meradle, ktoré sa pohybuje vpred aj vzad, indikuje počítadlo pohyb meracieho kolesa v oboch smeroch.

3.4.4 Najmenší dielik počítadla je väčší ako 1 mm.

3.4.5 Hodnota, ktorá zodpovedá jednému otočeniu každého valčeka počítadla, je rozdelená na desať číselne označených rovnakých hodnôt.

3.4.6 Výška číslic počítadla je taká, že je viditeľná voľným okom.

3.4.7 Pri dvoch oddelených pevných značkách podľa bodu 1.3.8 sa počítadlo upraví tak, že sa dá nastaviť na hodnotu, ktorá zodpovedá rozdielu vzdialenosti oboch značiek.

3.4.8 Počítadlo odvaľovacieho meradla indikuje meranú dĺžku v zákonných meracích jednotkách.

3.4.9 Počítadlo, ktoré indikuje meranú dĺžku v m, je spojené s meracím kolesom tak, že indikuje merané hodnoty aj pri spätnom pohybe materiálu podľa toho, ktorým smerom sa otáča meracie koleso. Pohyb počítadla sa začína a končí súčasne so začiatkom a skončením merania.

3.4.10 Počítadlo má nulovacie zariadenie na vrátenie do nulovej polohy alebo na hodnotu, ktorá zodpovedá hodnote vzdialenosti začiatočnej a koncovej značky.

3.4.11 Na počítadle sa za číselným údajom uvádza symbol meracej jednotky m alebo jej názov, pri počítaní kusov je uvedený nápis „POČET KUSOV“.

3.4.12 Počítadlo odmeriavacieho odvaľovacieho meradla indikuje počet odmeraných kusov a počet kusov zaznamená bezprostredne pred skončením merania príslušného kusa.

3.4.13 Elektronické počítadlo má pevnú alebo pohyblivú konštantu. Pri pohyblivej konštante je potrebné počítadlo zaplombovať, že nie je možné meniť jej hodnotu.

3.4.14 Ak údaj meranej dĺžky na počítadle obsahuje hodnoty menšie ako 1 m, celá časť sa od desatinnej čiarky zreteľne oddeľuje viditeľnou čiarkou, bodkou alebo okienkom s menšími farebne odlíšenými hodnotami.

3.4.15 Pri predaji v maloobchode má odvaľovacie meradlo zobrazovaciu jednotku, ktorou je displej pre zákazníka na zobrazenie množstva zmeraného materiálu.

4. Metrologické požiadavky

4.1 Podľa presnosti merania dĺžky materiálov sa odvaľovacie meradlo rozdeľuje do troch tried presnosti. Najväčšia dovolená chyba odvaľovacieho meradla pri následnom overení v používaní je uvedená v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

4.2 Na žiadosť výrobcu alebo dovozcu môže mať odvaľovacie meradlo uvedenú inú najväčšiu dovolenú chybu pre triedu presnosti III, ak je to uvedené v rozhodnutí o schválení typu.

4.3 Absolútna chyba odvaľovacieho meradla ΔL_a sa určí ako rozdiel výsledkov meraní dĺžky materiálu na meradle L_m, čo je strojová dĺžka, a na meracom stole etalónovým meračským pásmom L_p, čo je stolová dĺžka, takto:

ΔL_a = L_m − L_p.

4.4 Relatívna chyba odvaľovacieho meradla L_o v % sa určí takto:

L_o = ΔL_a × L_p^-1 × 100.

4.5 Chyba odvaľovacieho meradla spolu s rozšírenou neistotou merania neprevyšuje najväčšiu dovolenú chybu odvaľovacieho meradla pre triedu presnosti podľa tabuľky č. 1.

4.6 Podmienky použitia a skladovania odvaľovacieho meradla, ak nie je určené inak, sú

a) teplota od −10 °C do +40 °C,

b) relatívna vlhkosť 65 % ± 20 %,

c) elektrické napätie zdroja od −15 % do +10 % menovitej hodnoty napätia a ±2 % menovitej hodnoty frekvencie.

4.7 Referenčné podmienky sú zhodné s bodom 4.6 písm. a) a b).

5. Nápisy a značky

5.1 Na neoddeliteľnej časti odvaľovacieho meradla a viditeľnom mieste sa umiestňuje neodnímateľný štítok, na ktorom je uvedené

a) meno výrobcu alebo značka výrobcu,

b) slovné označenie,

c) výrobné číslo a rok výroby,

d) najmenšia dĺžka,

e) trieda presnosti a

f) značka schváleného typu.

5.2 Odvaľovacie meradlo bez uvoľňovacieho zariadenia sa označuje nápisom „PRÍPUSTNÉ PRE NEPRUŽNÉ MATERIÁLY“.

5.3 Odvaľovacie meradlo sa pri pevnej značke označuje nápisom „ZAČIATOK A KONIEC MERANIA“. Ak sú na odvaľovacom meradle dve oddelené značky, označuje sa jedna značka nápisom „ZAČIATOK MERANIA“ a druhá značka nápisom „KONIEC MERANIA“ a je uvedená vzájomná vzdialenosť značiek.

5.4 Odvaľovacie meradlo určené na meranie obmedzeného rozsahu hrúbok materiálu sa označuje rozmerom hrúbky materiálu v mm a nápisom „PRÍPUSTNÉ PRE ROZSAH HRÚBOK od ........ mm do ........ mm“.

5.5 Odvaľovacie meradlo, ktorého výsledok merania je závislý od tvaru alebo od výšky vlasu materiálu, sa označuje nápisom „NEPRÍPUSTNÉ NA MERANIE TEXTÍLIÍ S VLASOM“.

5.6 Odvaľovacie meradlo má slovný nápis podľa bodu 5.1 písm. c), 5.2 až 5.5 v štátnom jazyku.

5.7 Odvaľovacie meradlo sa vyrába tak, že sa môže zaplombovať na mieste, ktoré

a) zabezpečuje neodnímateľnosť štítku,

b) pripevňuje počítadlo k odvaľovaciemu meradlu,

c) ovplyvňuje správnosť merania.

6. Metódy skúšania pri následnom overení

6.1 Pomôckami sú:

a) etalónové meračské pásmo oceľové s dĺžkou 10 m s najmenej cm delením, s platným dokladom o kalibrácii,

b) posuvné meradlo dĺžky,

c) materiál najmenej v troch rôznych dĺžkach a rôznych druhoch, ktorý sa meria meradlom,

d) iné vhodné kalibrované meradlo, ak sa nepoužije pomôcka podľa písmena a).

6.2 Pomôcky podľa bodu 4.1 písm. c) sa poskytnú podľa § 25 ods. 4 zákona.

6.3 Odvaľovacie meradlo sa skúša ako celok za podmienok používania u výrobcu, dovozcu alebo u používateľa.

6.4 Pri technických skúškach odvaľovacieho meradla sa

a) vykonáva vonkajšia obhliadka,

b) vykonáva skúška správnosti chodu odvaľovacieho meradla,

c) vykonáva skúška počítadla,

d) určuje chyba odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej dĺžky,

e) určuje chyba odvaľovacieho meradla pri meraní najmenšej dĺžky.

6.5 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či odvaľovacie meradlo spĺňa požiadavky na materiál meradla a konštrukciu odvaľovacieho meradla podľa bodu 3.2 a 3.3.

6.6 Materiál, ktorý sa používa na skúšky odvaľovacieho meradla, sa umiestňuje najmenej 24 h pred skúškou do priestoru, v ktorom je odvaľovacie meradlo.

6.7 Dĺžka meraného materiálu je najmenej 20 m.

6.8 Pri skúške správnosti chodu odvaľovacieho meradla sa kontroluje

a) rovnomernosť chodu, prísun a odoberanie materiálu v mieste merania,

b) bočné posunutie okrajov materiálu,

c) činnosť uvoľňovacieho zariadenia na regulovanie napätia materiálu v mieste merania,

d) činnosť zariadenia na regulovanie rýchlosti meraného materiálu,

e) činnosť meradla pri zmene smeru pohybu materiálu,

f) činnosť počítadla pri zmene smeru pohybu materiálu,

g) správnosť prenosu meranej informácie,

h) činnosť zariadenia na odmeriavanie vopred zvolenej dĺžky materiálu,

i) počítanie odmeraných kusov vopred zvolenej dĺžky a celkovej dĺžky materiálu.

6.9 Pri skúške počítadla sa zisťuje, či spĺňa požiadavky podľa bodu 3.4.

6.10 Chyby odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej dĺžky a najmenšej dĺžky sa určujú ako aritmetické priemery rozdielov strojových a stolových dĺžok meraním rôznych druhov materiálov.

6.11 Chyba odvaľovacieho meradla pri meraní najmenšej dĺžky sa určí pri najnižšej rýchlosti odvaľovacieho meradla, chyba odvaľovacieho meradla pri meraní celkovej dĺžky sa určí pri rôznych rýchlostiach odvaľovacieho meradla.

6.12 Časový interval medzi skončením merania strojovej dĺžky a začiatkom merania stolovej dĺžky je najviac 10 min.

6.13 Absolútna a relatívna chyba odvaľovacieho meradla sa vypočíta podľa bodov 4.3 a 4.4.

6.14 Výsledky technických skúšok spĺňajú požiadavky podľa bodu 4.

Príloha č. 5 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

TAXAMETRE

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje meradlo na meranie vzdialenosti a času inštalované v cestnom motorovom vozidle (ďalej len „taxameter“) ako určené meradlo podľa § 11 zákona, ktoré na základe údajov času, prejdenej vzdialenosti a nastavených taríf pre jednotlivé režimy činnosti vypočítava a určuje cenu, ktorú zákazník uhradí za použitie cestného motorového vozidla (ďalej len „vozidlo“).

1.2 Taxameter sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.3 Taxameter sa následné overuje podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.4 Taxameter so schválením typu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona sa overuje podľa bodu 8.

1.5 Taxameter, ktorý pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí zabezpečovacou značkou a overovacou značkou.

2. Všeobecné charakteristiky

2.1 Indikovaná hodnota taxametra je hodnota, ktorá závisí bez ohľadu na nastavenie tarify od konštanty taxametra k a od charakteristického koeficientu vozidla w, v ktorom je taxameter inštalovaný. Charakteristický koeficient vozidla w je matematickou funkciou účinného obvodu kolesa vozidla u a prevodového pomeru počtu otáčok kolesa k počtu otáčok časti vozidla, ktorá je pripojená na taxameter.

2.2 Konštanta taxametra k je veličina, ktorá vyjadruje druh a počet impulzov, ktoré taxameter zaregistruje, aby správne indikoval hodnotu, ktorá zodpovedá prejdenej vzdialenosti 1 km. Konštanta taxametra k sa vyjadruje

a) počtom otáčok na určenú vzdialenosť 1 km, ak vstupom do taxametra je počet otáčok z motora alebo hnanej nápravy vozidla, alebo

b) počtom impulzov na určenú vzdialenosť 1 km, ak vstupom do taxametra sú elektrické impulzy.

2.3 Charakteristický koeficient vozidla w je veličina, ktorá vyjadruje druh a počet impulzov na vstupe taxametra a indikovaných indikačným zariadením, ktorým je vozidlo na tento účel vybavené, a zodpovedajúcich prejdenej vzdialenosti 1 km. Koeficient w sa vyjadruje počtom

a) otáčok na prejdenú vzdialenosť 1 km, ak vstupom do taxametra je počet otáčok z motora, alebo hnanej nápravy vozidla alebo

b) impulzov na prejdenú vzdialenosť 1 km, ak vstupom do taxametra sú elektrické impulzy.

2.4 Charakteristický koeficient vozidla w sa mení v závislosti od rôznych faktorov, najmä od opotrebovania pneumatík, tlaku v pneumatikách, zaťaženia vozidla a podmienok jazdy a je určený za referenčných skúšobných podmienok pre vozidlo podľa bodu 2.9.

2.5 Účinný obvod kolesa vozidla u, ktoré poháňa taxameter priamo alebo nepriamo, je vzdialenosť, ktorú vozidlo prejde pri jednej úplnej otáčke kolesa. Ak taxameter poháňajú dve kolesá spoločne, účinný obvod je stredná hodnota účinných obvodov každého z oboch kolies vyjadrená v mm. Účinný obvod kolesa vozidla u je vo vzťahu s charakteristickým koeficientom vozidla w podľa bodu 2.3, ak je to potrebné, určí sa za podmienok podľa bodu 2.9.

2.6 Nastavovacie zariadenie je zariadenie, ktoré slúži na nastavenie charakteristického koeficientu vozidla w vo vzťahu ku konštante k taxametra.

2.7 Rozsah dovolených chýb určený v bode 7 závisí od chyby taxametra. Hodnoty používané na určenie chýb sa vypočítajú z konštanty taxametra k a taríf, na ktoré je taxameter nastavený. Rozsah dovolených chýb určuje najväčšiu odchýlku medzi najväčšou a najmenšou indikovanou hodnotou taxametra.

2.8 Prepínacia rýchlosť je rýchlosť vozidla, pri ktorej ovládací mechanizmus taxametra zmení činnosť z funkcie a indikácie podľa času na funkciu a indikáciu podľa prejdenej vzdialenosti a naopak. Táto rýchlosť sa vypočíta vydelením hodnoty časovej tarify vzdialenostnou tarifou.

2.9 Referenčné skúšobné podmienky pre vozidlo na určenie jeho charakteristického koeficientu w sú:

a) pneumatiky na kolese alebo kolesách, ktoré poháňajú taxameter, majú taký istý účinný obvod kolesa vozidla u ako na kolesách použitých na určenie charakteristického koeficientu w,

b) pneumatiky na kolesách sú vo vyhovujúcom stave a nahustené na správny tlak,

c) zaťaženie vozidla je približne 150 kg,

d) vozidlo sa pohybuje vlastnou silou na vodorovnej a hladkej ploche priamočiaro rýchlosťou 40 km/h ± 5 km/h,

e) referenčná teplota pri skúške je uvedená v technických charakteristikách, ktoré udáva výrobca taxametra, ak výrobca referenčnú teplotu neudáva, hodnota referenčnej teploty pre skúšky je vo vnútri vozidla od 5 °C do 35 °C.

2.10 Ak sa skúška vykonáva za iných podmienok, najmä ak je zaťaženie vozidla alebo rýchlosť vozidla iná, ak ide o rýchlosť chôdze, ak ide o skúšku v laboratóriu, výsledky merania sa upravia pomocou prepočítavacieho koeficientu potrebného na prepočet týchto hodnôt na hodnoty, ktoré sa dosiahnu v referenčných skúšobných podmienkach.

3. Meracie jednotky

3.1 Indikovaná hodnota taxametrom je v zákonnej meracej jednotke

a) m alebo km, ak ide o indikovanie vzdialenosti alebo

b) s, min alebo h, ak ide o indikovanie času.

3.2 Cestovné je vyjadrené v mene euro.

4. Technické požiadavky

4.1 Meracie zariadenie a výpočtové zariadenie

4.1.1 Konštrukcia taxametra je taká, že taxameter vypočítava a indikuje cestovné výhradne na základe

a) prejdenej vzdialenosti, keď sa vozidlo pohybuje väčšou rýchlosťou, ako je prepínacia rýchlosť,

b) času, keď sa vozidlo pohybuje menšou rýchlosťou, ako je prepínacia rýchlosť, alebo keď sa zastaví.

4.1.2 Pohon taxametra na základe vzdialenosti je odvodený od kolies, ale spätný chod vozidla sa neprejaví znížením udávaného cestovného alebo zmenšením udávanej vzdialenosti. Pohon taxametra na základe času je odvodený od časomerného zariadenia, ktoré môže byť aktivované len manipuláciou s ovládacím zariadením taxametra. Ak sa mechanické časomerné zariadenie naťahuje ručne, pracuje najmenej 8 h bez opätovného natiahnutia alebo najmenej 2 h, ak naťahovací systém súvisí s manuálnym zásahom, ktorý predchádza spusteniu taxametra. Ak sa mechanické časomerné zariadenie naťahuje elektricky, tento proces je automatický. Elektrické časomerné zariadenie je pripravené k činnosť nepretržite.

4.1.3 Pri pohone taxametra na základe vzdialenosti prvá zmena indikácie nastane pri každej tarife po prejdení počiatočnej vzdialenosti určenej podľa tarify. Následné zmeny na indikátore taxametra zodpovedajú rovnakým dĺžkovým intervalom. Pri pohone taxametra na základe času prvá zmena indikácie nastane pri každej tarife po uplynutí počiatočného času určeného podľa tarify. Následné zmeny na indikátore taxametra zodpovedajú rovnakým časovým intervalom. Pomer medzi počiatočnou vzdialenosťou a následnou vzdialenosťou a medzi počiatočným časom a následným časom je rovnaký pri použití akejkoľvek tarify pri nezmenenej činnosti taxametra.

4.1.4 Nastavovacie zariadenie je vyrobené tak, že po otvorení krytu nie je možný prístup k ostatným častiam taxametra.

4.1.5 Taxameter má takú konštrukciu, že sa ľahko dá vykonať úprava na výpočtovom zariadení, ktorá je potrebná k zmene tarify. Ak je taxameter vybavený väčším rozsahom taríf, ako sú aktuálne platné tarify, taxameter vypočítava a indikuje hodnotu vo všetkých nadbytočných polohách cestovné podľa jednej z povolených taríf.

4.2 Ovládacie zariadenie

4.2.1 Taxameter nie je možné uviesť do činnosti predtým, ako je aktivovaný ovládacím zariadením nastaveným do jednej z týchto povolených prevádzkových polôh:

4.2.2 Poloha „VOĽNO“

V tejto polohe

a) nie je indikovaná hodnota o cestovnom, indikovaná hodnota o cestovnom sa rovná nule alebo indikovaná hodnota o cestovnom sa rovná počiatočnej sadzbe, ak je to povolené,

b) zariadenie, ktoré indikuje sumu cestovného, nie je uvedené do činnosti ani pohonom taxametra podľa vzdialenosti, ani pohonom taxametra podľa času,

c) zariadenie, ktoré indikuje možné príplatky podľa bodu 4.3.8, neindikuje žiaden údaj alebo indikuje 0.

4.2.3 Ďalšie polohy

Ovládacie zariadenie je skonštruované tak, že začínajúc polohou „VOĽNO“, môže byť taxameter postupne nastavený do

a) rôznych prevádzkových polôh pri ktorejkoľvek z existujúcich taríf vo vzostupnom poradí alebo v inom poradí povolenej tarify; v týchto polohách je zapnutý pohon taxametra na základe vzdialenosti, pohon taxametra na základe času a indikátor príplatku, ak existuje,

b) polohy „STOP“, v ktorej indikuje konečnú sumu okrem akéhokoľvek príplatku; v tejto polohe je vypnutý pohon taxametra na základe času a pohon taxametra na základe vzdialenosti je zapnutý na platnej tarife.

4.2.4 Činnosť ovládacieho zariadenia

Činnosť ovládacieho zariadenia podlieha týmto obmedzeniam:

a) počínajúc z prevádzkovej polohy na ktorejkoľvek tarife, taxameter nie je možné vrátiť do polohy „VOĽNO“ bez toho, že sa prejde cez polohu „STOP“; prechod z tarify do tarify je umožnený,

b) začínajúc z polohy „STOP“, taxameter nie je možné vrátiť do prevádzkovej polohy na ktorejkoľvek tarife bez prechodu cez polohu „VOĽNO“,

c) konštrukcia taxametra zabezpečuje, že zmena tarify prechodom cez polohu „VOĽNO“ je možná len, ak sú splnené podmienky pre túto polohu na ovládacom zariadení podľa bodu 4.2.2 pri prechode cez túto polohu,

d) nie je možné manipulovať s ovládacím zariadením tak, že taxameter je nastavený inak, ako je určené.

4.2.5 Osobitné ustanovenia

Nezávisle od uvedených požiadaviek následnosť jednotlivých taríf je možné uskutočniť aj automaticky ako funkciu prejdenej vzdialenosti alebo času, počas ktorého je vozidlo obsadené, podľa platných taríf.

4.3 Indikačné zariadenie

4.3.1 Číselník taxametra je skonštruovaný tak, že si zákazník ľahko môže indikované hodnoty odčítať za denného osvetlenia alebo nočného osvetlenia.

4.3.2 Suma cestovného, okrem možných príplatkov, je zrejmá jednoduchým odčítaním hodnoty zobrazenej zoradenými, najmenej 10 mm vysokými číslicami. Ak je taxameter spustený z polohy „VOĽNO“ činnosťou ovládacieho zariadenia, na indikačnom zariadení je indikovaná hodnota pevnej sumy zodpovedajúcej počiatočnej sadzbe a indikovaná hodnota cestovného sa mení diskontinuálne následným zvyšovaním o konštantný prírastok peňažnej hodnoty.

4.3.3 Taxameter je vybavený zariadením, ktoré priebežne indikuje aktuálnu prevádzkovú polohu na číselníku.

4.3.4 Taxameter je navrhnutý tak, že umožňuje pripojenie prídavného indikačného zariadenia na indikáciu prevádzkovej polohy alebo použitej tarify aj mimo priestoru vozidla. Toto zariadenie neovplyvňuje správnu činnosť taxametra alebo neumožňuje prístup k mechanizmu alebo pohonu taxametra.

4.3.5 Ak povinné údaje nie sú vyjadrené vo forme svetelných číslic alebo písmen, má taxameter zabudované zariadenie, ktoré tieto údaje osvetľuje a ktoré neoslňuje, ale je dostatočne silné, že umožní ľahké odčítanie indikovaných hodnôt. Zdroj svetla je možné nahradiť bez toho, že je potrebné otvoriť zabezpečené časti taxametra.

4.3.6 Taxameter je vybavený sčítacím zariadením, ak je to potrebné, ktoré indikuje

a) celkovú vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo,

b) celkovú vzdialenosť, ktorú vozidlo prešlo v režime prenájmu,

c) celkový počet prenajatí vozidla,

d) počet zaznamenaných prírastkov jednotiek cestovného.

4.3.7 Sčítacie zariadenie správne plní účel, na ktorý je určené, a indikovaná hodnota je vo forme zoradených číslic v najmenšej viditeľnej výške 4 mm.

4.3.8 Taxameter sa dá doplniť o indikátor príplatku, ktorý je nezávislý od indikátora cestovného a ktorý sa v polohe „VOĽNO“ vynuluje. Príplatok je indikovaný vo forme zoradených číslic v minimálnej viditeľnej výške 8 mm, ale tieto číslice nie sú vyššie ako číslice, ktoré indikujú sumu cestovného.

4.4 Taxameter môže byť vybavený voliteľným doplnkovým zariadením, a to

a) záznamovým zariadením pre majiteľa vozidla alebo

b) tlačiarňou, ktorá na výstupe indikuje sumu cestovného.

4.4.1 Zabudovanie, pripojenie alebo činnosť voliteľného doplnkového zariadenia neovplyvňuje správnu funkciu taxametra.

4.5 Konštrukcia

4.5.1 Taxameter je vyrobený z materiálu, ktorý zaručuje konštrukčnú pevnosť a stabilitu taxametra.

4.5.2 Taxameter, nastavovacie zariadenie, ktoré nie je súčasťou skrinky taxametra, a prevodové súčasti sú vyrobené tak, že k podstatným súčastiam nie je možný prístup zvonku a že sú chránené pred prachom a vlhkom.

4.5.3 Taxameter, nastavovacie zariadenie, ktoré nie je súčasťou skrinky taxametra a prevodové súčasti sú vyrobené tak, že je zamedzený prístup k nastavovacím súčastiam bez poškodenia zabezpečovacej značky alebo overovacej značky.

5. Nápisy a značky

5.1 Všeobecné značky a identifikácia

5.1.1 Na taxametri je na číselníku alebo na zabezpečenom štítku uvedené

a) meno výrobcu alebo značka výrobcu,

b) typové označenie,

c) výrobné číslo,

d) rok výroby a

e) značka schváleného typu.

5.1.2 Na taxametri, ak je to potrebné, je miesto pre

a) ďalšie informácie o taxametri alebo o vozidle,

b) inú značku ako značku čiastočného prvotného overenia.

5.2 Špeciálne značenie

5.2.1 Význam indikovaných hodnôt je zobrazený v blízkosti ich indikácie na každom indikačnom zariadení jasne, čitateľne a jednoznačne.

5.2.2 Názov alebo symbol menovej jednotky je zobrazený vedľa indikovanej hodnoty o cestovnom a indikovanej hodnote o príplatku.

6. Rozsah dovolenej chyby

6.1 Pri skúške taxametra je pravá hodnota meraných veličín taká, ako vyplýva z hodnoty k indikovanej na taxametri a tarify, na ktorú je taxameter nastavený.

6.2 Pravá hodnota týchto veličín sa nachádza medzi najmenšou a najväčšou dovolenou indikáciou taxametra.

6.3 Pri pohone taxametra na základe vzdialenosti dovolená chyba prejdenej vzdialenosti pre

a) hodnotu počiatočnej vzdialenosti podľa bodu 4.1.3 1000 m a vyššiu nie je väčšia ako 2 % z pravej hodnoty chyby,

b) hodnotu počiatočnej vzdialenosti podľa bodu 4.1.3 menšiu ako 1000 m je 20 m,

c) následné vzdialenosti nie je väčšia ako 2 % z pravej hodnoty chyby.

6.4 Pri pohone taxametra na základe času, rozsah dovolenej chyby pre čas neprekročí pre

a) počiatočný čas podľa bodu 4.1.3 3 % pravej hodnoty; pre počiatočný čas menší ako 10 min je pravá hodnota menšia alebo rovná 18 s,

b) následné časové intervaly 3 % pravej hodnoty.

6.5 Celý merací systém, taxameter a vozidlo je nastavené tak, že rozsah najväčšej dovolenej chyby je symetrický alebo asymetrický k nulovej chybe; pre pohon taxametra na základe vzdialenosti je to chyba, ktorá sa vzťahuje na skutočnú vzdialenosť prejdenú vozidlom.

6.6 Najväčšia dovolená chyba pohonu taxametra na základe vzdialenosti a pohonu taxametra na základe času platí pre skúšku s taxametrom inštalovaným vo vozidle. Rozsah najväčšej dovolenej chyby je symetrický ±2 % pravej hodnoty vzdialenosti a ±3 % pravej hodnoty času.

7. Označovanie overovacou značkou

7.1 Časti taxametra sú vyrobené tak, že sa dajú zabezpečiť zabezpečovacou značkou alebo overovacou značkou, a sú to najmä

a) kryt, v ktorom je uzavretý vnútorný mechanizmus taxametra,

b) kryt nastavovacieho zariadenia,

c) ochranný kryt mechanického alebo elektrického zariadenia, ktorý spája vstup taxametra s komponentom na vozidle, na ktorý je taxameter pripojený, vrátane odpojiteľných súčastí nastavovacieho zariadenia,

d) kontakty elektrických káblov, ak je časomerné zariadenie elektricky naťahované a ovládacie zariadenie taxametra je elektricky riadené,

e) štítok na povinné značenie alebo štítok pre umiestnenie zabezpečovacej značky alebo overovacej značky a

f) kontakty elektrických káblov prídavného indikačného zariadenia, ak je ním taxameter vybavený podľa bodu 4.3.4.

7.2 Zabezpečovacia značka alebo overovacia značka je umiestnená tak, že prístup k súčastiam a spojom, ktoré chránia, nie je možný bez ich porušenia.

8. Následné overenie

Následné overenie taxametra pozostáva zo skúšky taxametra a z kontroly, či

a) na typ taxametra je vydané rozhodnutie o schválení typu,

b) taxameter zodpovedá schválenému typu a má označenia podľa bodu 5.1,

c) rozsah zistených chýb taxametra vyhovuje požiadavkám podľa bodu 6,

d) nastavenie taxametra vyhovuje požiadavkám podľa bodu 4,

e) nastavenie tarify taxametra vyhovuje požiadavkám podľa bodov 2 až 7 a

f) merací systém ako celok vyhovuje požiadavkám podľa bodov 2 až 7.

Príloha č. 6 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

SKÚŠOBNÉ SITÁ

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha sa vzťahuje na skúšobné sito (ďalej len „sito“), ktoré sa používa ako určené meradlo podľa § 11 zákona.

1.2 Podľa druhu použitého materiálu a tvaru otvoru sa sito člení na sito z

a) kovovej tkaniny,

b) dierovaného plechu,

c) elektroformovanej fólie.

1.3 Sito pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu.

1.4 Sito, ktoré pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

1.5 Sito počas používania podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.

2. Pojmy

2.1 Sito je meradlo na zisťovanie podielu častíc preosievaného materiálu, ktorých veľkosť je menšia ako menovitá veľkosť otvoru triediacej priehradky.

2.2 Rám sita je uzavretý profil kruhového alebo štvorcového tvaru, v ktorom je pevne uchytená triediaca priehradka.

2.3 Triediaca priehradka je kovová tkanina, dierovaný plech alebo elektroformovaná fólia s otvormi.

2.4 Skúšobný materiál je kalibrovaná zmes sklených guliek so známou distribúciou veľkosti guliek v zmesi.

2.5 Rozstup otvorov sita z dierovaného plechu alebo elektroformovanej fólie je vzdialenosť stredov susedných kruhových alebo štvorcových otvorov.

2.6 +X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z kovovej tkaniny.

2.7 ±X je prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov sita z dierovaného plechu.

2.8 ±Y je prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov sita z kovovej tkaniny.

2.9 σ0 je najväčšia smerodajná odchýlka otvorov sita z kovovej tkaniny.

2.10 Menovitá veľkosť otvoru w je základná metrologická charakteristika sita z hľadiska jeho používania.

3. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sito z kovovej tkaniny

3.1 Menovitá veľkosť otvorov od 1 mm do 125 mm sa vyjadruje v mm, menovitá veľkosť
do 1 mm sa vyjadruje v μm.

3.2 Prípustná odchýlka veľkosti otvorov +X, ±Y a najväčšia smerodajná odchýlka σ₀ sú uvedené v tabuľkách č. 6 a 7 stĺpcoch 4 až 6. Prípustná odchýlka veľkosti otvorov platí pre veľkosť otvorov nameraných na osiach otvorov osobitne v smere osnovy a osobitne v smere útku.

3.3 Hranica dovoleného rozpätia voľby priemeru drôtu kovovej tkaniny triediacej priehradky d_max a d_minje uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 stĺpcoch 8 a 9. Odporúčaná hodnota priemeru drôtu d_nom je uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 stĺpci 7.

3.4 Priemer drôtov sita je približne rovnaký v smere osnovy aj v smere útku.

3.5 Ďalšie technické požiadavky na sito z kovovej tkaniny sú určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

Tabuľka č. 1: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu uvedené v mm

Poznámka: veľkosť otvoru platí pre plátnovú väzbu.

Tabuľka č. 2: Prípustné odchýlky veľkosti otvorov a priemery drôtu uvedené v μm

Poznámka: veľkosť otvoru platí pre plátnovú väzbu. Veľkosť otvoru 45 μm a menšie platí aj pre keprovú väzbu.

4. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sito z dierovaného plechu

4.1 Sito z dierovaného plechu sa podľa tvaru a veľkosti otvorov člení na sito

a) s kruhovými otvormi, veľkosti otvorov od 1 mm do 125 mm,

b) so štvorcovými otvormi, veľkosti otvorov od 4 mm do 125 mm.

4.2 Prípustná odchýlka veľkosti jednotlivých otvorov ±X je uvedená v tabuľke č. 3 stĺpci 4. Platí pre šírku strednej časti štvorcových otvorov a pre priemery kruhových otvorov.

4.3 Hranica dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov p_max a p_min je uvedená v tabuľke č. 3 stĺpcoch 6 a 7. Odporúčaná veľkosť rozstupu otvorov p_nom je uvedená v tabuľke č. 3 stĺpci 5.

Tabuľka č. 3: Prípustné odchýlky veľkosti jednotlivých otvorov a rozstupy otvorov uvedené v mm

Poznámka: Dolná medza menovitej veľkosti štvorcových otvorov je 4 mm.

4.4 Hranica dovoleného rozpätia voľby menovitej hrúbky plechu je uvedená v tabuľke č. 4 stĺpcoch 3 a 4. Odporúčaná hrúbka plechu je uvedená v tabuľke 4 stĺpci 2.

Tabuľka č. 4: Hrúbka plechu uvedená v mm

4.5 Ďalšie technické požiadavky na sito z dierovaného plechu sú určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

5. Technické požiadavky a metrologické požiadavky na sito z elektroformovanej fólie

5.1 Sito z elektroformovanej fólie má kruhové alebo štvorcové otvory s veľkosťou od 5 μm do 500 μm.

5.2 Usporiadanie otvorov je také, že stredy

a) kruhových otvorov ležia na vrcholoch rovnostranných trojuholníkov,

b) štvorcových otvorov ležia na priamkach a súčasne na vrcholoch štvorcov.

5.3 Prípustná odchýlka priemernej veľkosti otvorov je ±2 μm. Prípustná odchýlka platí pre šírku stredného prierezu štvorcových otvorov a pre priemer kruhových otvorov určených na osievanej strane.

5.4 Hranica dovoleného rozpätia voľby rozstupu otvorov p_maxa p_min je uvedená v tabuľke č. 5 stĺpcoch 5 a 6. Odporúčaná veľkosť rozstupu p_nom je uvedená v tabuľke č. 5 stĺpci 4.

5.5 Odporúčaná hrúbka fólie je uvedená v tabuľke č. 5 stĺpci 7 a platí pre elektroformovanú fóliu s kruhovými aj štvorcovými otvormi. Ak má fólia výstuž, meria sa hrúbka fólie bez výstuže.

5.6 Ďalšie technické požiadavky na sito z elektroformovanej fólie sú určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

Tabuľka č. 5: Rozstupy otvorov a hrúbka elektroformovanej fólie uvedené v μm

6. Nápisy a značky

6.1 Na ráme sita je uvedené

a) meno výrobcu alebo meno dovozcu,

b) menovitá veľkosť otvorov,

c) odkaz na technickú normu alebo na inú obdobnú technickú špecifikáciu s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, podľa ktorej je sito vyrobené,

d) výrobné číslo alebo identifikačné číslo.

6.2 Ďalej môžu byť na site uvedené tieto doplňujúce údaje:

a) materiál triediacej priehradky,

b) materiál rámu sita,

c) tvar otvoru, ktorý môže byť kruhový alebo štvorcový, pri site z dierovaného plechu a elektroformovanej fólie,

d) slovo „elektroformované“, pri site z elektroformovanej fólie.

6.3 Nápisy a značky sa umiestňujú tak, že sú zreteľne viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné.

7. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sita z kovovej tkaniny

7.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu kovovej tkaniny,

c) kontroly nadmerne veľkých otvorov z hľadiska prípustnej odchýlky +X,

d) určenia priemernej veľkosti otvorov a priemeru drôtu.

7.2 Prehliadkou rámu sita sa vylúči z ďalšieho skúšania sito, ktoré má rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sito sa dá na seba ľahko nasadzovať.

7.3 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny sita sa tkanina prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Sito nemá zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov, ako je poškodenie vo väzbe tkaniny, záhyby, vrásky, miestne nepravidelnosti v tkanine, ktoré sa javia ako deformácie otvorov.

7.4 Pri prehliadke stavu kovovej tkaniny podľa bodu 7.3 sa vyznačí otvor, ktorého veľkosť sa od priemernej hodnoty výrazne odlišuje; odchýlku veľkosti o 10 % je možné rozpoznať voľným okom. Vyznačený otvor sa zmeria a jeho veľkosť sa posúdi z hľadiska prípustnej odchýlky +X. Zistená odchýlka veľkosti otvoru nepresiahne prípustnú odchýlku +X.

7.5 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodov 7.2, až 7.4, vykonajú sa merania veľkosti otvorov na výpočet priemernej veľkosti otvoru a priemeru drôtu.

7.6 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu.

7.7 Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm je uvedený v tabuľke č. 6. Pre sito s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v kovovej tkanine v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 6: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm a koeficient k na výpočet smerodajnej odchýlky

7.8 Priemer drôtu kovovej tkaniny sa určí priamou metódou.

7.9 Meranie priemeru drôtu sa vykonáva najmenej na 10 drôtoch v každom smere.

7.10 Na meranie veľkosti otvorov a priemeru drôtu priamou metódou sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt najmenej 1 μm alebo 1/4 prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

7.11 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Vzťah medzi priemernou veľkosťou otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu je uvedený v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane rozšírenej neistoty. Zložka rozšírenej neistoty od použitého skúšobného materiálu je menšia ako 1 μm alebo 1/4 z prípustnej odchýlky pre priemernú veľkosť otvoru Y; použije sa väčšia z hodnôt.

7.12 Metóda určenia priemernej veľkosti otvoru preosievaním je založená na meraní hmotnostného podielu prepadu skúšobného materiálu m_p:

kde: m₀ je celková hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu použitej pri skúške,

m_prepad je hmotnosť skúšobnej vzorky skúšobného materiálu, ktorá prepadla triediacou priehradkou pri skúške preosievaním.

7.13 Hmotnosti m₀ a m_prepad sa určia vážením s rozšírenou neistotou 0,01 g alebo 1 % z m₀, pričom sa použije menšia z hodnôt.

7.14 Priemerná veľkosť otvoru sa určí podľa vzťahu pre príslušnú vzorku skúšobného materiálu, ktorý je uvedený v kalibračnom certifikáte.

7.15 Na určenie priemernej veľkosti otvoru preosievaním je možné použiť ručné preosievanie, preosievanie na mechanickom vibračnom zariadení alebo preosievanie s použitím vákua.

7.16 Priemerná veľkosť otvoru triediacej priehradky , určená priamou metódou alebo preosievaním, vyhovuje požiadavkám podľa tabuľky č. 1 a 2, ak je splnená podmienka:

w - w + U ≤ Y,

kde: U je rozšírená neistota merania priemernej veľkosti otvoru w pre koeficient rozšírenia k = 2,

Y je prípustná odchýlka pre priemernú veľkosť otvoru podľa tabuľky č. 1 a 2.

7.17 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a sú premerané všetky otvory v počte N, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka podľa vzťahu:

7.18 Ak sa na meranie veľkosti otvorov použije priama metóda a je premeraných n otvorov podľa tabuľky č. 6, z nameraných hodnôt pre obidva smery merania sa vypočíta smerodajná odchýlka podľa vzťahu:

kde: K je koeficient podľa tabuľky č. 11.

7.19 Vypočítané hodnoty σ alebo σ_s sú menšie ako najväčšia smerodajná odchýlka σ₀ uvedená v tabuľkách č. 1 a 2 stĺpci 6. Ak sa použije metóda preosievania skúšobného materiálu, σ a σ_s sa nevyhodnocujú.

7.20 Namerané hodnoty priemeru drôtu tkaniny triediacej priehradky sú v hraniciach dovoleného rozpätia otvorov d_max a d_min uvedených v tabuľkách č. 1 a 2 stĺpcoch 8 a 9.

8. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sita z dierovaného plechu

8.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu triediacej priehradky sita,

c) určenia veľkosti jednotlivých otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

8.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúči z ďalšieho skúšania sito, ktoré má rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sito sa má dať na seba ľahko nasadzovať.

8.3 Pri prehliadke stavu triediacej priehradky sita sa dierovaný plech sita prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu. Triediaca priehradka sita nemá zrejmé odchýlky v pravidelnosti otvorov alebo iné poškodenia.

8.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodu 8.2 a 8.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov. Merania sa vykonajú priamou metódou.

8.5 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu sa použije meradlo, ktoré má presnosť odčítania hodnôt najmenej 0,02 mm alebo 1/4 hodnoty prípustnej odchýlky pre jednotlivý otvor podľa tabuľky č. 3 stĺpca 4; použije sa väčšia z hodnôt.

8.6 Pri určení veľkosti otvorov a rozstupov sa meria veľkosť otvorov a rozstupy vo vybraných miestach plechu v dvoch pruhoch rôznych smerov. Počet meraných otvorov je uvedený v tabuľke č. 7. Pre sito s priemerom rámu iným ako 200 mm sa počty meraných otvorov upravia proporcionálne vzhľadom na plochu triediacej priehradky. Ak v plechu v jednom alebo v oboch smeroch nie je dostatočný počet otvorov predpísaných na skúšku, skontrolujú sa všetky otvory sita.

Tabuľka č. 7: Najmenší počet meraných otvorov v obidvoch smeroch pre sito s priemerom rámu 200 mm

8.7 Namerané veľkosti jednotlivých otvorov sa posúdia podľa požiadavky na prípustnú odchýlku jednotlivého otvoru uvedenú v tabuľke č. 3 stĺpci 4.

8.8 Namerané hodnoty rozstupov otvorov sú v hraniciach dovoleného rozpätia voľby p_max a p_min uvedených v tabuľke č. 3 stĺpcoch 6 a 7.

9. Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení sita z elektroformovanej fólie so štvorcovými otvormi alebo kruhovými otvormi

9.1 Skúšky pri prvotnom overení a následnom overení pozostávajú z

a) prehliadky rámu sita,

b) prehliadky stavu fólie sita,

c) určenia priemernej veľkosti otvorov,

d) určenia rozstupu otvorov.

9.2 Pri prehliadke rámu sita sa vylúči z ďalšieho skúšania sito, ktoré má rám skorodovaný, odretý, zdeformovaný alebo inak poškodený. Sitá sa majú dať na seba ľahko nasadzovať.

9.3 Pri prehliadke stavu fólie sita sa elektroformovaná fólia prezrie proti rovnomerne osvetlenému pozadiu a súčasne sa sitom otáča okolo osi rovnobežnej s radom otvorov. Ak sa zistia nerovnomernosti otvorov už voľným okom, sito nevyhovuje. Elektroformovaná fólia v site nemá žiadne nepravidelnosti, poškodenie ani zvlnenie.

9.4 Ak sito vyhovie skúškam podľa bodu 9.2 a 9.3, vykonajú sa merania na určenie veľkosti otvorov triediacej priehradky a rozstupov otvorov.

9.5 Merania na výpočet priemernej veľkosti otvoru sa vykonajú priamou metódou alebo metódou preosievania skúšobného materiálu. Rozstupy otvorov sa merajú priamou metódou.

9.6 Na meranie veľkosti otvorov a ich rozstupu priamou metódou sa použije vhodné zariadenie s presnosťou odčítania hodnôt ±0,5 μm a menej.

9.7 Pri určovaní priemernej veľkosti otvorov metódou preosievania sa použije skúšobný materiál so známou distribúciou jednotlivých frakcií v zmesi. Kalibračný vzťah medzi strednou hodnotou veľkosti otvoru triediacej priehradky sita a hmotnostným podielom prepadu skúšobného materiálu je zdokumentovaný v kalibračnom certifikáte skúšobného materiálu vrátane rozšírenej neistoty. Zložka rozšírenej neistoty od použitého skúšobného materiálu je menšia ako 0,2 μm.

9.8 Pri určení veľkosti otvorov priamou metódou sa otvory zmerajú v deviatich určených poliach. V každom poli sa meria najmenej päť otvorov.

9.9 Pri určení veľkosti otvorov metódou preosievania skúšobného materiálu sa postupuje podľa bodov 7.11 až 7.14 a 7.19.

9.10 Zistená priemerná veľkosť otvorov určená priamou metódou sa porovná s prípustnou odchýlkou priemernej veľkosti otvorov uvedenou v bode 2.3.3.

9.11 Posúdenie priemernej veľkosti otvorov triediacej priehradky metódou preosievania
sa vykonáva podľa vzťahu:

w - w + U ≤ 2µm ,

kde: U je rozšírená neistota určenia priemernej veľkosti otvoru pre koeficient rozšírenia k = 2.

9.12 Namerané hodnoty rozstupov otvorov sú v hraniciach dovoleného rozpätia voľby p_maxa p_min uvedených v tabuľke č. 5 stĺpcoch 5 a 6.

Príloha č. 7 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

AUTOMATICKÉ HLADINOMERY

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje automatický hladinomer (ďalej len „hladinomer“), ktorý sa používa na meranie výšky hladiny kvapalín ako určené meradlo podľa § 11 zákona v stacionárnej nádrži, ktorá sa používa ako určené meradlo objemu (ďalej len „nádrž“) podľa § 11 zákona.

1.2 Hladinomer sa člení na

a) kontaktný hladinomer, ktorého snímač výšky hladiny kvapaliny je v kontakte s meranou hladinou kvapaliny,

b) bezkontaktný hladinomer, ktorý pracuje na princípe vyžiarenia a odrazu elektromagnetického vlnenia od meranej hladiny kvapaliny.

1.3 Hladinomer pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu.

1.4 Hladinomer, ktorý pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou a zabezpečovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

1.5 Hladinomer počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu.

2. Pojmy

2.1 Hladinomer je meradlo určené na automatické meranie výšky hladiny kvapaliny obsiahnutej v nádrži vzhľadom k rovine nulovej úrovne.

2.2 Snímač je časť hladinomera, ktorý sníma povrch hladiny kvapaliny a odovzdáva informáciu indikačnému zariadeniu hladinomera priamo alebo cez prevodník.

2.3 Rovina nulovej úrovne je pevná referenčná úroveň, ku ktorej sa určuje výška hladiny kvapaliny.

2.4 Vertikálna meracia os je virtuálna priamka vedúca zo stredu montážnej príruby hladinomera kolmo na hladinu.

2.5 Nulový bod je priesečník roviny nulovej úrovne a vertikálnej meracej osi alebo priesečník vertikálnej meracej osi a dna nádrže, ak nie je špecifikovaná rovina nulovej úrovne inak.

2.6 Výška hladiny je najmenšia kolmá vzdialenosť medzi hladinou kvapaliny a nulovým bodom.

2.7 Pohyblivý snímač je snímač, ktorý sa vertikálne pohybuje spolu s hladinou kvapaliny.

2.8 Statický snímač je snímač, ktorý sníma výšku hladiny kvapaliny zo stacionárnej polohy.

2.9 Korekčný snímač je snímač, ktorý meria relevantnú vlastnosť kvapaliny alebo média nad hladinou kvapaliny a slúži na výpočet korekcie meranej výšky hladiny kvapaliny; hladinomer môže mať niekoľko korekčných snímačov.

2.10 Indikačné zariadenie je zariadenie, ktoré indikuje hodnotu výsledku merania alebo tlačí výsledok merania a môže byť súčasťou hladinomera alebo je externým zariadením.

2.11 Kontrolné zariadenie je zariadenie, ktoré umožňuje detekciu chýb činnosti hladinomera a môže byť súčasťou hladinomera.

2.12 Kalibračná tabuľka nádrže je tabuľka, ktorá vyjadruje vzťah medzi výškou hladiny kvapaliny a objemom kvapaliny obsiahnutej v nádrži za určených podmienok.

2.13 Pracovné podmienky sú súborom určených hodnôt ovplyvňujúcich veličín, za ktorých hladinomer spĺňa technické podmienky určené výrobcom.

2.14 Referenčné podmienky sú súborom pevne určených hodnôt ovplyvňujúcich veličín, za ktorých sa vykonáva metrologická skúška a umožňuje porovnávanie výsledkov meraní.

2.15 Objem kvapaliny uskladnenej v nádrži alebo zmena objemu kvapaliny v nádrži sa určuje na základe merania výšky hladiny kvapaliny hladinomerom v overenej nádrži.

2.16 Chyba indikovanej hodnoty hladinomera ΔL je rozdiel medzi indikovanou hodnotou hladinomerom a pravou hodnotou meranej veličiny:

ΔL = L_H – L_E,

kde:

L_H je hodnota výšky hladiny kvapaliny indikovanej hodnoty hladinomerom,

L_E je pravá hodnota výšky hladiny kvapaliny udávaná etalónom.

2.17 Relatívna chyba indikovanej hodnoty hladinomera ΔL je chyba, ktorá sa vypočíta z chyby indikovanej hodnoty hladinomera ΔL a pravej hodnoty L_E udávanej etalónom podľa vzťahu

3. Technické požiadavky

3.1 Hladinomer má najmenej snímač a prevodník. Indikačné zariadenie môže byť súčasťou hladinomera alebo je externým zariadením.

3.2 V bezkontaktnom hladinomeri snímač tvorí vysielacia a prijímacia anténa. Anténová časť s elektronickými obvodmi a prevodníkom tvoria spravidla jeden montážny celok.

3.3 Konštrukčné prvky a materiál hladinomera zaručuje stálosť metrologických charakteristík uvádzaných výrobcom a spoľahlivosť funkcie pri dlhodobom používaní.

3.4 Konštrukcia hladinomera umožňuje umiestnenie overovacích značiek a zabezpečovacích značiek a vylučuje zmenu nastavenia a metrologických charakteristík hladinomera bez porušenia týchto značiek.

3.5 Elektronická časť hladinomera, ktorou je prevodník, je konštruovaná tak, že sa bez porušenia overovacej značky alebo zabezpečovacej značky nedá zmeniť nastavenie, chránené metrologické charakteristiky ani údaje uložené v pamäti hladinomera.

3.6 Indikácia výšky hladiny kvapaliny obsahuje názov meracej jednotky alebo symbol meracej jednotky. Je dovolené aj zobrazenie údaja, ktorý nie je predmetom metrologickej kontroly, ak je zaručené, že nedôjde k zámene s údajom, ktorý podlieha metrologickej kontrole.

3.7 Pri číslicovej indikácii meraného údaja výšky hladiny kvapaliny hodnota poslednej zobrazovanej číslice nie je väčšia ako 1 mm.

3.8 Pri analógovej indikácii meraného údaja výšky hladiny kvapaliny hodnota dielika nie je väčšia ako 1mm.

3.9 Hladinomer môže mať jedno indikačné zariadenie alebo niekoľko indikačných zariadení.

3.10 Indikačné zariadenie môže byť spoločné pre niekoľko hladinomerov. Je jednoznačné, ku ktorému hladinomeru sa vzťahuje indikácia.

3.11 Ak má hladinomer viac ako jedno indikačné zariadenie, ich zobrazované údaje sa od seba nelíšia viac ako o jednotku posledného zobrazovaného miesta, 1 mm alebo 0,1 mm.

3.12 Hladinomer indikuje meranú hodnotu výšky hladiny kvapaliny nepretržite alebo po prijatí vonkajšieho riadiaceho signálu.

3.13 Hladinomer poskytuje informáciu o ukončení meracieho cyklu. Ak ide o možnosť nastavenia voľby času ustálenia meranej hodnoty, uvedie sa čas potrebný na odčítanie.

3.14 Pre kontaktný hladinomer sa určí spôsob upevnenia plaváka na závesné lanko a hodnota ponoru plaváka, na ktorú sa nastaví hladinomer, že sa dodrží najväčšia dovolená chyba merania výšky hladiny kvapaliny podľa bodov 4.2 a 4.3.

3.15 Ak je snímač v statickom stave a je pod meranou hladinou alebo nad meranou hladinou, indikačné zariadenie indikuje, že údaj nezodpovedá skutočnej výške hladiny.

3.16 Ak hladinomer meria viac ako jednu veličinu, predpíše sa postupnosť nastavovania jednotlivých údajov na hladinomere.

3.17 V technickej dokumentácii hladinomera je uvedené, či indikovaný výsledok merania výšky hladiny kvapaliny sa automaticky koriguje podľa hodnôt korekčných snímačov.

3.18 V technickej dokumentácii sa určí najmenej

a) typ a technická charakteristika meranej kvapaliny,

b) teplotný rozsah použitia pre typ kvapaliny,

c) rozsah pracovných tlakov pri meraní v nádrži,

d) rozsah hustoty kvapaliny a média nad hladinou kvapaliny,

e) merací rozsah hladinomera pri meraní výšky hladiny kvapaliny,

f) merací rozsah ostatných meraných veličín, ak je daná možnosť merania.

3.19 Hladinomer určený pre kvapalné palivá a iné horľavé kvapaliny a určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu zodpovedá navyše požiadavkám podľa osobitného predpisu.¹⁰)

4. Metrologické požiadavky

4.1 Trieda presnosti

4.1.1 Hladinomer je klasifikovaný podľa najväčšej dovolenej chyby do triedy presnosti 2, 3 alebo 4.

4.2 Najväčšia dovolená chyba uvedená v tabuľke č. 1 platí pri overení hladinomera v referenčných podmienkach a pri overení hladinomera po inštalácii na nádrž podľa bodu 5.3 a v používaní.

4.3 Najväčšia dovolená chyba hladinomera je väčšia hodnota z hodnôt udávaných pre triedu presnosti 2, 3 alebo 4 podľa tabuľky č. 1, pričom údaj v % sa vzťahuje na meranú výšku hladiny.

Tabuľka č. 1

4.4 Najväčšia dovolená chyba hysterézy pri zmene smeru pohybu hladiny je

a) 2 mm pre hladinomer triedy presnosti 2,

b) 3 mm pre hladinomer triedy presnosti 3 a

c) 4 mm pre hladinomer triedy presnosti 4.

5. Nápisy a značky

5.1 Hladinomer je čitateľne a jasne označený štítkom, ktorý obsahuje najmenej

a) meno výrobcu alebo jeho značku,

b) typ,

c) výrobné číslo a rok výroby,

d) merací rozsah a

e) triedu presnosti.

6. Metódy skúšania pri overení

6.1 Prvotné overenie a následné overenie hladinomera sa vykonáva v dvoch etapách. Prvá etapa sa vykonáva pred inštaláciou na nádrž v referenčných podmienkach, druhá etapa sa vykonáva po inštalácii na nádrž.

6.2 Overenie pred inštaláciou na nádrž

6.2.1 Referenčné podmienky:

a) teplota okolia 20 °C ± 5 °C, dovolená zmena teploty počas skúšky ±1 °C,

b) atmosférický tlak vzduchu 101 kPa ± 3 kPa,

c) relatívna vlhkosť vzduchu od 35 % do 75 %, dovolená zmena počas skúšky ±15 % relatívnej vlhkosti.

6.2.2 Pri overení hladinomera pred inštaláciou na nádrž sa vykonáva

a) vonkajšia prehliadka,

b) funkčná skúška,

c) určenie počiatočnej chyby,

d) určenie chyby v jednom smere zhora nadol,

e) určenie chyby v druhom smere zdola nahor a

f) určenie hysterézy.

6.2.3 Vonkajšia obhliadka

6.2.3.1 Vykonáva sa posúdenie zhody s technickými požiadavkami.

6.2.3.2 Skontroluje sa celistvosť hladinomera, mechanický stav odvíjacieho bubna s navinutým lankom, stav plaváka a plavákového závesu, zaistenie plaváka proti vypadnutiu. Uvedené časti sú čisté, bez zvyškov usadenín po meranej kvapaline. Kontroluje sa najmä čistota v drážkach odvíjacieho bubna a na závesnom lanku. Kontroluje sa polohová správnosť nasadenia bubna a čistota v ložiskách.

6.2.3.3 Pri bezkontaktnom hladinomeri sa kontroluje neporušenosť antény z vnútornej strany, čistota antény a pripojenie na vnútornú časť elektroniky.

6.2.3.4 Ak je súčasťou hladinomera indikačné zariadenie, kontroluje sa správnosť indikácie údajov o meraní a informačných údajov.

6.2.4 Funkčná skúška

6.2.4.1 Hladinomer sa po ustálení teploty, najmenej 3 h v referenčných podmienkach, namontuje na skúšobné zariadenie na overovanie hladinomera.

6.2.4.2 Skúšobné zariadenie na overovanie hladinomera zabezpečí meranie s rozšírenou neistotou výsledku merania výšky hladiny kvapaliny, ktorá sa rovná najviac 1/3 najväčšej dovolenej chyby pre triedu presnosti hladinomera.

6.2.4.3 Skontroluje sa činnosť meracej časti, a to navíjanie a odvíjanie lanka s plavákom. Vykonáva sa najmenej jeden celý úkon pohybu plaváka v oboch smeroch. Kontroluje sa funkcia ustaľovania plaváka v kvapaline a správnosť indikácie hladinomera.

6.2.4.4 Elektronická časť hladinomera sa kontroluje s ohľadom na možnosť nastavenia vstupných údajov a správnosť funkcie elektronickej ochrany vložených údajov.

6.2.4.5 Pri bezkontaktnom hladinomeri sa kontroluje funkčnosť merania v celom rozsahu a účinnosť elektronickej ochrany vložených údajov.

6.2.5 Určenie počiatočnej chyby

6.2.5.1 V prvej 1/5 až 1/10 celého meracieho rozsahu sa vykonáva meranie v jednom smere pre najmenej dve otáčky odvíjajúceho sa bubna s lankom hladinomera. Meranie sa vykonáva najmenej v desiatich meracích bodoch.

6.2.5.2 Pri bezkontaktnom hladinomeri sa meranie počiatočnej chyby nevykonáva.

6.2.6 Určenie chyby v jednom smere

Chyba hladinomera sa určí meraním L_H v jednom smere v meracích bodoch tak, že sa na 1 m meranej dĺžky zmeria najmenej 1 bod. Meranie sa vykonáva stále len v jednom smere, bez návratu a do konca merania. Celé meranie v jednom smere sa vykonáva najmenej dvakrát. Výsledkom merania je chyba hladinomera vypočítaná podľa vzťahov podľa bodov 2.16 a 2.17.

6.2.7 Určenie chyby v druhom smere

Skúška sa vykonáva v meracom rozsahu ako v bode 6.2.6 len pre opačný smer pohybu meranej hladiny kvapaliny alebo odrazovej plochy pre bezkontaktný hladinomer.

6.2.8 Určenie hysterézy

6.2.8.1 Skúška hysterézy kontaktného hladinomera sa vykonáva v oblasti počiatku meracieho rozsahu. Skúška sa vykonáva tak, že výška hladiny kvapaliny je stále na rovnakej hodnote a pohybom plaváka nad hladinou a pod hladinou sa dosahuje ustálený stav. Skúška sa opakuje najmenej trikrát pre každý smer pohybu.

6.2.8.2 Pri bezkontaktnom hladinomeri sa chyba hysterézy určí zmenou pohybu referenčnej odrazovej plochy, pričom sa volí smer zhora a zdola k tomu istému bodu merania s chybou najviac 0,5 mm. Skúška sa vykonáva najmenej dvakrát pre každý smer pohybu.

6.2.9 Vyhodnotenie skúšok

Vyhodnotením jednotlivých skúšok podľa bodu 6.2.2 písm. c), d), e) a f) sa zisťuje, či chyba hladinomera neprekročila najväčšiu dovolenú chybu. Hodnota najväčšej dovolenej chyby je uvedená v tabuľke č. 1 pre triedu presnosti a v bode 4.3 pre hysterézu.

6.2.10 Umiestnenie značky čiastočného overenia

Po overení hladinomera v referenčných podmienkach, ktorý vyhovuje požiadavkám podľa bodu 3. a 4., sa umiestni značka čiastočného overenia cez krycie veko indikačnej a ovládacej časti tak, že sa bez porušenia tejto značky nedajú zmeniť údaje vložené do elektronickej časti.

6.3 Overenie po inštalácii na nádrž

6.3.1 Skúšobné zariadenie reprodukuje jednotku s rozšírenou neistotou menšou, ako je 1/4 najväčšej dovolenej chyby meradla.

6.3.2 Požiadavky pri skúške

Rozšírená neistota určenia výšky hladiny je menšia ako hodnota, ktorá sa rovná 1/2 najväčšej dovolenej chyby hladinomera.

6.3.3 Skúška

Pri overení hladinomera po inštalácii na nádrž sa vykonáva

a) vonkajšia obhliadka, pri ktorej sa zisťuje, či hladinomer nie je mechanicky poškodený alebo deformovaný,

b) vloženie aktuálneho údaja nulového bodu do elektronickej časti hladinomera, čo je výška hladiny kvapaliny alebo vzdialenosť snímača odo dna nádrže v závislosti od technologických podmienok nádrže,

c) skúška hladinomera, ktorá sa vykonáva v týchto výškových bodoch:

1. dno nádrže,

2. aktuálna výška hladiny kvapaliny,

3. simulácia najväčšej meracej výšky hladinomera,

d) prepnutie hladinomera z kalibračného módu do meracieho módu.

6.3.4 Umiestnenie overovacej značky

Miesto na overovaciu značku sa vyhradí na viditeľnom mieste hladinomera bez potreby demontáže tak, že sa znemožní prístup do elektronickej časti hladinomera.

6.3.5 Umiestnenie zabezpečovacej značky

Presná poloha hladinomera, ktorý vyhovuje požiadavkám podľa tejto prílohy, sa zaistí zabezpečovacou značkou s ohľadom na nádrž tak, že sa znemožní demontáž hladinomera.

Príloha č. 8 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PRÍSTROJE NA MERANIE VIACERÝCH ROZMEROV

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje prístroj na meranie viacerých rozmerov ako určené meradlo podľa § 11 zákona.

1.2 Prístroj na meranie viacerých rozmerov sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.3 Prístroj na meranie viacerých rozmerov sa následne overuje podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.4 Prístroj na meranie viacerých rozmerov so schválením typu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona sa overuje podľa technickej normy alebo podľa inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

1.5 Technické požiadavky a metrologické požiadavky sú určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

1.6 Prístroj na meranie viacerých rozmerov, ktorý pri overení vyhovuje ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou alebo sa vydá doklad o overení.

Príloha č. 9 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

MERACIE ZARIADENIA NA MERANIE PLOŠNÉHO OBSAHU USNÍ

Príloha č. 10 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

VODOMERY

Príloha č. 11 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

MERAČE PRETEČENÉHO OBJEMU VODY S VOĽNOU HLADINOU

Príloha č. 12 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

DÁVKOVACIE OBJEMOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY

Príloha č. 13 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA KVAPALINY

Príloha č. 14 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PREPOČÍTAVAČE MNOŽSTVA KVAPALÍN

Príloha č. 15 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

OBJEMOVÉ PRIETOKOVÉ MERADLÁ NA KVAPALINY OKREM VODY

Príloha č. 16 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PRÍDAVNÉ ZARIADENIA K PRIETOKOVÝM MERADLÁM NA KVAPALINY OKREM VODY

Príloha č. 17 k vyhláške č 161/2019 Z. z.

MERACIE ZOSTAVY NA KVAPALINY OKREM VODY

Príloha č. 18 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

OBJEMOVÉ MERADLÁ NA LIEH

Príloha č. 19 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

MERACIE ZOSTAVY NA LIEH

Príloha č. 20 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

ODMERNÉ NÁDOBY KOVOVÉ

Príloha č. 21 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

ODMERNÉ SKLÁ

Príloha č. 22 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

VÝČAPNÉ NÁDOBY

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje výčapnú nádobu, ktorá sa používa na čapovanie nápojov ako určené meradlo podľa § 11 zákona.

1.2 Výčapná nádoba sa člení podľa účelu použitia na výčapnú nádobu na

a) prenášanie používanú len na stáčanie špecifických objemov nápojov, ktorou môže byť výčapný džbán, krčah, demižón, kanvica, fľaša s objemovou čiarkou alebo karafa, a

b) pitie používanú pri konzumácii špecifických objemov nápojov, ktorou môže byť kalíšok, pohárik, odlievka, pohár, šálka alebo pohár s uchom.

1.3 Výčapná nádoba sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

Príloha č. 23 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

VÝČAPNÉ DÁVKOVAČE

Príloha č. 24 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

STACIONÁRNE NÁDRŽE

Príloha č. 25 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PREPRAVNÉ SUDY A PREPRAVNÉ TANKY

Príloha č. 26 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PLYNOMERY

A. Všeobecné ustanovenia

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje meradlo prietoku a pretečeného objemu plynov (ďalej len „plynomer“) ako určené meradlo podľa § 11 zákona, ktorým je plynomer

a) membránový,

b) rotačný,

c) turbínový,

d) ultrazvukový,

e) založený na nových princípoch merania, ktoré sú používané v distribučných a tranzitných sústavách zemného plynu.

1.2 Na účely tejto prílohy sa rozlišuje plynomer na meranie zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a iných neagresívnych plynov na báze uhľovodíkov.

1.3 Plynomer sa podľa používania člení na plynomer na meranie v

a) domácnostiach, na obchodné účely a v ľahkom priemysle alebo

b) ťažkom priemysle.

1.4 Plynomer podľa bodu 1.3 písm. a) sa sprístupňuje na trhu alebo uvádza do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.5 Pri plynomere podľa bodu 1.4 sa následné overenie vykonáva podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.6 Plynomer, ktorý sa používa na meranie podľa bodu 1.3 písm. b), podlieha pred uvedením na trh národnému schváleniu typu a prvotnému overeniu.

1.7 Plynomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou.

1.8 Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení okrem plynomera so zariadením na teplotnú korekciu.

1.9 Na predĺženie času platnosti overenia plynomeru podľa bodu 1.3 písm. a), ktorý je uvedený na trh alebo do používania podľa národného schválenia typu a národného prvotného overenia, a plynomeru podľa bodu 1.4 sa použije preberací plán štatistickej výberovej skúšky jedným výberom podľa časti B. siedmeho bodu.

1.10 Pri plynomere podľa bodu 1.3 písm. a), ktorý je uvedený na trh alebo do používania podľa národného schválenia typu a národného prvotného overenia, sa štatistická výberová skúška vykoná v rozsahu skúšky pri následnom overení podľa časti B.

1.11 Pri plynomere podľa bodu 1.4 sa štatistická výberová skúška vykoná v rozsahu skúšky podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.12 Pri štatistickej výberovej skúške sa vykoná meranie v dvoch bodoch meracieho rozsahu plynomera 0,1 Q_max a Q_max.

1.13 Hodnota najväčšej dovolenej chyby pri štatistickej výberovej skúške pre triedu presnosti 1 je ± 1,5 % a pre triedu presnosti 1,5 je ± 2,75 %.

2. Pojmy

2.1 Plynomer je meradlo, ktoré meria a zaznamenáva objem pretekajúceho plynu.

2.2 Objemový plynomer je plynomer, ktorý meria na princípe postupného plnenia a vyprázdňovania meracieho priestoru.

2.3 Membránový plynomer je objemový plynomer s meracími komorami, ktoré majú pohyblivé, čiastočne deformovateľné membrány, a s meracím zariadením, ktoré pracuje na princípe pripočítavania čiastočných objemov.

2.4 Rotačný plynomer je objemový plynomer, ktorého merací priestor tvorí vnútorná stena skrine a odvaľovacie plochy otáčavých piestov vzájomne viazaných ozubeným súkolesím; pričom počet otáčok piestov je úmerný objemu pretečeného plynu.

2.5 Rýchlostný plynomer je plynomer, ktorý meria na princípe merania rýchlosti pretekajúceho plynu.

2.6 Turbínový plynomer je rýchlostný plynomer, pri ktorom sa obežné lopatkové koleso, otáča pôsobením pretekajúceho plynu, pričom rýchlosť otáčania lopatkového kolesa je úmerná rýchlosti pretekajúceho plynu a počtu otáčok pretečenému objemu.

2.7 Ultrazvukový plynomer je rýchlostný plynomer, ktorý meria zmenu rýchlosti šíriaceho sa ultrazvukového signálu v prúdiacom plyne.

2.8 Označenie plynomera je dohodnutá značka, ktorá charakterizuje plynomer, ktoré pozostáva z písmena G a hodnoty menovitého prietoku.

2.9 Cyklický objem meradla alebo cyklický objem V objemového meradla je objem plynu, ktorý zodpovedá jednému pracovnému cyklu meradla; jeden pracovný cyklus je celkový priebeh pohybov, ktorými sa všetky pohyblivé časti meradla s výnimkou počítadla a náhonu počítadla po prvý raz privedú opäť do východiskovej polohy, a tento objem sa vypočíta násobením objemu, ktorý zodpovedá jednému úplnému otočeniu kontrolného prvku prevodovým pomerom medzi meracím mechanizmom a počítadlom.

2.10 Zaťaženie plynomera je objemový prietok plynu vyjadrený pretečeným objemom za čas.

2.11 Minimálny prietok Q_min je najmenšie zaťaženie plynomera, pri ktorom sa neprekročí najväčšia dovolená chyba plynomera ani najväčšia dovolená tlaková strata.

2.12 Menovitý prietok Q je charakteristický prietok plynomera použitý na jeho označenie.

2.13 Maximálny prietok Q_max je najväčšie dovolené trvalé zaťaženie plynomera, pri ktorom sa neprekročí najväčšia dovolená chyba plynomera ani najväčšia dovolená tlaková strata.

2.14 Merací rozsah je rozsah prietoku plynu ohraničený maximálnym prietokom Q_max a minimálnym prietokom Q_min.

2.15 Životnosť plynomera je časové obdobie, počas ktorého si plynomer zachová svoje metrologické charakteristiky v medziach metrologických požiadaviek.

2.16 Stálosť je vlastnosť plynomera, ktorá deklaruje, že pri opakovaných meraniach pri určenom prietoku sa chyby od seba nelíšia viac, ako je určené.

2.17 Chyba plynomera e je pomer rozdielu medzi údajom plynomera V_p a skutočne pretečeným objemom plynu V_E k skutočne pretečenému objemu plynu V_E.

2.18 Prevádzkový tlak plynomera je rozdiel medzi absolútnym tlakom plynu na vstupe do plynomera a atmosférickým tlakom.

2.19 Tlaková strata je rozdiel medzi statickými tlakmi na vstupe a výstupe plynomera.

2.20 Priemerná tlaková strata je priemerná aritmetická hodnota najväčšej a najmenšej tlakovej straty pri určenom zaťažení.

2.21 Počítadlo je indikačné zariadenie plynomera, ktoré zaznamenáva alebo indikuje celkovú hodnotu pretečeného objemu plynu v m³ alebo v dm³.

2.22 Kontrolný prvok počítadla je zariadenie, ktoré umožňuje presné odčítanie objemu plynu,

2.23 Prevádzkové podmienky sú podmienky používania plynomera, pri ktorých sa predpokladá, že metrologické charakteristiky plynomera sú v medziach určených metrologických požiadaviek.

2.24 Základné podmienky sú hodnoty stavu tlaku P_b a teploty t_b používané na vyjadrenie objemu meraného plynu nezávisle od prevádzkových podmienok.

2.25 Referenčné podmienky sú určené podmienky meradla pri jeho skúšaní alebo pri vzájomnom porovnávaní výsledkov meraní v priestoroch laboratória pri schvaľovaní typu alebo overení.

2.26 Skúšobný tlak p_test je tlak skúšobného plynu v plynomere v priebehu skúšania plynomera a označuje sa ako pretlak.

2.27 Zariadenie na teplotnú korekciu je zariadenie, ktoré koriguje objem meraný pri prevádzkových podmienkach na objem pri základných podmienkach.

2.28 Označenie PN je alfanumerické označenie používané na referenčné účely vo vzťahu ku kombinácii mechanických a rozmerových charakteristík súčastí potrubného systému.

3. Technické požiadavky

3.1 Plynomer je vyrobený z pevného materiálu, ktorý je bez vnútorného pnutia, je odolný proti korózii, chemickým účinkom meraného plynu a jeho kondenzátov a ktorý mení svoje vlastnosti čo najmenej v dôsledku starnutia.

3.2 Prístrojová skriňa plynomera je pevná a plynotesná pri najväčšom pracovnom tlaku plynomera.

3.3 Plynomer je konštruovaný tak, že bez viditeľného poškodenia overovacej značky alebo zabezpečovacej značky nie je možný zásah do meracieho zariadenia alebo regulačného zariadenia, ktorý môže ovplyvniť presnosť merania.

3.4 Na plynomere, ktorého počítadlo registruje kladne len v jednom smere prúdenia plynu, je tento smer vyznačený šípkou na vstupnom hrdle alebo na telese plynomera. Táto šípka nie je potrebná, ak smer prúdenia plynu je určený konštrukčne. Membránový plynomer do veľkosti G6 a plynomer inej konštrukcie môže byť vybavený zariadením, ktoré zabraňuje spätnému chodu meracieho mechanizmu, ak meraný plyn prúdi opačným smerom, ako je smer určený na meranie.

3.5 Ak má plynomer určenú horizontálnu polohu alebo vertikálnu polohu, táto poloha je vyznačená na vhodnom mieste plynomera. Inštaláciu a pripájanie plynomerov upravuje technická norma¹⁸) alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Na inštaláciu a pripájanie membránových, turbínových a rotačných plynomerov sa vzťahujú pokyny určené výrobcom.

3.6 Najväčšia dovolená hodnota tlakovej straty je určená pre

a) membránový plynomer podľa časti B,

b) rotačný plynomer pri skúške typu podľa časti C.

3.7 Plynomer je za prevádzkových podmienok tesný.

3.8 Prídavné zariadenie

3.8.1 Plynomer môže mať prídavné zariadenie, ktorým môže byť

a) predplatné zariadenie,

b) impulzný vysielač, ktorého výstup má označenie hodnoty jedného impulzu v tvare „1 imp = ... m³ alebo dm³ alebo 1 m³ = ... imp“,

c) registračné zariadenie s možnosťou nulovania údajov počítadla alebo

d) iné zariadenie, ktoré má vplyv na metrologické charakteristiky plynomera.

¹⁸) Napríklad STN 25 7859/Z1 Plynomery.

Klasifikácia, základné parametre a technické požiadavky (25 7859).

3.8.2 Prídavné zariadenie podľa bodu 3.8.1 písm. a) až c), ak je ním plynomer vybavený, je časťou plynomera a jeho popis je uvedený v rozhodnutí o schválení typu podľa § 21 zákona.

3.8.3 Ak k plynomeru nie je pripojené prídavné zariadenie, pripájacie výstupy plynomera sú chránené krytom.

3.8.4 Požiadavky na impulzný vysielač podľa bodu 3.8.1 písm. b) sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

3.9 Výstupný hriadeľ

3.9.1 Plynomer môže mať výstupný hriadeľ, ktorý môže byť použitý ako poháňací hriadeľ alebo ako iné zariadenie na pohon oddeliteľného prídavného zariadenia. Krútiaci moment, ktorý potrebuje plynomer vytvoriť na pohon prídavného zariadenia plynomera, nespôsobí zmenu hodnoty plynomera väčšiu ako hodnota uvedená v časti B bodoch 4.3.3 a 5.3.3 písm. b) alebo v časti C bod 4.4.

3.9.2 Ak je použitý len jeden hriadeľ, označí sa

a) údajom jeho konštanty v tvare „1 otáčka = ... m³ alebo dm³“,

b) najväčším dovoleným krútiacim momentom v tvare „M_max = ... N · mm“,

c) smerom otáčania.

3.9.3 Ak je použitých niekoľko hriadeľov, každý je označený

a) písmenom M s indexom, v tvare „M₁, M₂, ...M_n“,

b) konštantou v tvare „1 otáčka = ...m³ alebo dm³“,

c) smerom otáčania.

3.9.4 Na plynomere, na hlavnom štítku, je vyznačený vzťah:

k₁M₁ + k₂M₂ + ... + k_nM_n ≤ A [N · mm],

kde: A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu výstupného hriadeľa s najväčšou konštantou, kde krútiaci moment je platný len pre tento hriadeľ; tento výstupný hriadeľ sa označí ako M₁,

k_i (i = 1, 2, ...n) je číselná hodnota vyjadrená vzťahom k_i = C₁/C_i,

C_i (i = 1, 2, ...n) je konštanta pre hriadeľ M_i,

M_i (i = 1, 2, ...n) je krútiaci moment, ktorý pôsobí na výstupný hriadeľ označený ako M_i.

3.9.5 Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie, konce výstupných hriadeľov sú chránené.

3.9.6 Krútiaci moment trojnásobne väčší, ako je najväčší dovolený krútiaci moment, nepreruší ani nedeformuje spojenie medzi plynomerom a prídavným zariadením.

3.10 Počítadlo

3.10.1 Plynomer má

a) jedno počítadlo, ktoré indikuje pretečený objem plynu pri prevádzkových podmienkach; symbol m³ je uvedený na plynomere,

b) jedno počítadlo, ktoré indikuje pretečený objem plynu pri teplote t_b, na ktorú je vykonávaná teplotná korekcia; symbol m³ je uvedený na štítku spolu s hodnotou teploty t_b,

c) dve počítadlá, kde jedno počítadlo indikuje pretečený objem plynu podľa písmena a) a druhé počítadlo indikuje pretečený objem plynu podľa písmena b), pričom je jasné a nezameniteľné, ktoré počítadlo udáva aký údaj.

3.10.2 Počítadlo je vyrobené tak, že sa z neho dá odčítať jednoduchým zoradením číslic.

3.10.3 Počítadlo, ktoré pozostáva z číslicových valčekov, je mechanické počítadlo a počítadlo, ktoré pozostáva zo zobrazovacích segmentov, je číslicové počítadlo okrem posledného člena, ktorý indikuje najmenšiu časť stupnice, ktorý môže byť realizovaný iným spôsobom. Číslicové valčeky sú očíslované v m³ alebo v ich dekadických násobkoch alebo v ich podieloch. Na štítku počítadla je označenie m³.

3.10.4 Na počítadle je zreteľne odlíšený údaj celých m³ od dekadických podielov m³.

3.10.5 Ak posledný valček indikuje dekadické násobky m³, je na štítku uvedená

a) najmenej jedna pevná nula za posledným valčekom alebo

b) označenie „× 10, × 100, × 1000 ...“ tak, že odčítanie je vždy v m³.

3.10.6 Počítadlo má najmenej toľko číslicových valčekov alebo zobrazovacích segmentov, že sa počas času prevádzky 1 000 h pri maximálnom prietoku posunie číslicový valček najvyššieho rádu počítadla najviac o jednu číselnú hodnotu číslicového valčeka.

3.10.7 Priemer číslicového valčeka počítadla je najmenej 16 mm.

3.10.8 Každá číslica očíslovaného číslicového valčeka sa úplne presunie o jednu jednotku, keď najbližší nižší očíslovaný číslicový valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.

3.10.9 Plynomer je vyrobený tak, že je možné pri overení

a) ľahko demontovať počítadlo a

b) vykonať skúšky s dostatočnou presnosťou a v dostatočne krátkom čase.

3.11 Kontrolný prvok

3.11.1 Plynomer má na účely overenia zabudovaný kontrolný prvok. Ak má plynomer dve počítadlá, obe počítadlá majú zabudovaný kontrolný prvok na overenie vlastnosti zariadenia na teplotnú korekciu.

3.11.2 Zabudovaným kontrolným prvkom počítadla môže byť

a) plynulo sa otáčajúci valček počítadla s najvyššou rýchlosťou otáčania s očíslovanou stupnicou,

b) ručička otáčajúca sa nad pevným číselníkom s označenou stupnicou alebo

c) kotúč s vynesenou stupnicou otáčajúci sa za pevnou referenčnou značkou.

3.11.3 Na stupnici kontrolného prvku podľa bodu 3.11.2 písm. b) alebo c) je výrazne a jednoznačne vyznačená hodnota objemu, ktorá zodpovedá jednej otáčke ručičky alebo kotúča v tvare „1 otáčka = ...m³ alebo dm³“ a začiatok stupnice je označený nulou.

3.11.4 Vzdialenosť rysiek stupnice je najmenej 1 mm a je rovnaká po celej stupnici.

3.11.5 Hodnota dielika stupnice je 1 × 10ⁿ m³; 2 × 10ⁿ m³ alebo 5 × 10ⁿ m³, kde n je celé číslo alebo 0.

3.11.6 Ryska stupnice je tenká, pričom jej hrúbka je rovnomerná z dôvodu presného a jednoduchého odčítania.

3.11.7 Ak je hodnota dielika stupnice 1 × 10ⁿ m³ alebo 2 × 10ⁿ m³, je každá piata čiara, ktorá vyznačuje dielik, zvýraznená väčšou dĺžkou, pri hodnote dielika stupnice 5 × 10ⁿ m³ je zvýraznená každá druhá čiara, ktorá vyznačuje dielik.

3.11.8 Kontrolný prvok má rysky kontrastné vzhľadom na stupnicu, s dostatočnými rozmermi na umožnenie fotoelektrického snímania. Ryska nezakrýva číslovanie a neznižuje presnosť odčítania.

3.11.9 Ručička alebo referenčná značka je taká tenká, že umožňuje spoľahlivé a jednoduché odčítanie, neprekrýva delenie stupnice a netvorí prekážku pri odčítaní údajov.

3.11.10 Kontrolný prvok môže mať odoberateľnú referenčnú značku, ktorá neovplyvňuje presnosť odčítania, takej veľkosti, ktorá umožňuje fotoelektrické snímanie. Odoberateľná referenčná značka neprekrýva stupnicu a môže nahradiť číslicu 0. Táto značka neovplyvňuje presnosť odčítania.

3.11.11 Priemer číslicového valčeka podľa bodu 3.11.2 písm. a) a priemer vyznačenej stupnice podľa bodu 3.11.2 písm. b) a c) je najmenej 16 mm.

4. Metrologické požiadavky

4.1 Najväčšia dovolená chyba

4.1.1 Chyba plynomera je pomer rozdielu medzi hodnotou indikovanou skúšaným meradlom a konvenčne pravou hodnotou etalónového meradla ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla vyjadrený v % podľa vzťahu:

4.1.2 Chyba plynomera pre meranie vzduchom sa určuje pri hustote 1,2 kg/m³, čo pri normálnych atmosférických podmienkach je okolitý vzduch laboratória, v ktorom sa skúška vykonáva.

4.1.3 Hodnota najväčšej dovolenej chyby je uvedená v časti B bod 4.3 a v časti C bod 4.3.

4.1.4 Ak má plynomer jedno počítadlo, ktoré indikuje pretečený objem plynu pri prevádzkových podmienkach, konvenčne pravá hodnota pri referenčných podmienkach sa prepočíta na objem pri základných podmienkach.

4.1.5 Ak má plynomer dve počítadlá, z ktorých jedno počítadlo indikuje pretečený objem plynu pri prevádzkových podmienkach, a druhé počítadlo indikuje pretečený objem plynu pri základných podmienkach, hodnoty najväčšej dovolenej chyby platia pre počítadlo, ktoré indikuje pretečený objem plynu pri prevádzkových podmienkach. Rozdiel chyby merania určený z oboch indikačných zariadení je najviac 0,5 %.

5. Nápisy, značky a plombovanie

5.1 Plynomer má na počítadle alebo na skrini plynomera štítok, na ktorom je uvedené

a) meno výrobcu alebo značka výrobcu,

b) označenie , ktoré určuje veľkosť plynomera,

c) maximálny prietok v tvare „Q_max = ... m³/h“,

d) minimálny prietok v tvare „Q_min = ... m³/h alebo dm³/h“,

e) najväčší pracovný tlak vyjadrený v tvare „p_max = ... MPa, kPa, Pa, bar alebo mbar“ alebo v tvare „PN“,

f) výrobné číslo a rok výroby,

g) značka schváleného typu,

h) menovitá hodnota cyklického objemu pri objemovom plynomere vyjadrená v tvare

„V = ... m³ alebo dm³“,

i) plynomer, ktorý má prídavné zariadenie podľa bodu 3.8.1, sa označí spôsobom uvedeným v tomto bode; tento údaj môže byť na inom štítku na plynomere alebo na mechanickom výstupe prídavného zariadenia a

j) rozsah prevádzkových podmienok, pri ktorých toto zariadenie pracuje v rozsahu najväčšej dovolenej chyby vyjadrenej v tvare „t_m = od – ... °C do + ... °C, t_b = ... °C a t_sp = .... °C“, ak ide o plynomer vybavený zariadením na teplotnú korekciu.

5.2 Tieto nápisy sú priamo viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné za normálnych podmienok používania plynomera.

5.3 V rozhodnutí o schválení typu sa môže uviesť, kedy je potrebné uviesť druh plynu na štítku.

5.4 Zabezpečovacia značka alebo overovacia značka je umiestnená na takom mieste plynomera, že demontáž časti plynomera s umiestnenou značkou spôsobí poškodenie tejto značky.

5.5 Štítok podľa bodu 5.1 je zabezpečený overovacou značkou tak, že pri jeho demontáži dôjde k poškodeniu overovacej značky.

5.6 Na každom plynomere je miesto na umiestnenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky na

a) každom štítku, na ktorom sú nápisy uvedené v bode 5.1,

b) každej časti skrine, ktorá nemôže byť inak chránená proti neoprávnenému zásahu s možnosťou ovplyvnenia presnosti merania,

c) každom pripojení odpojiteľného prídavného zariadenia alebo na ochrannom zariadení uvedenom v bode 3.8.

5.7 Označenie PN je zložené z písmen „PN“, za ktorými nasleduje bezrozmerné číslo, ktoré sa nepoužíva na výpočty, ak to neurčuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Najvyšší pracovný pretlak súčasti potrubia závisí od čísla PN, materiálov a konštrukcií súčastí a od jeho pracovnej teploty. Určujú ho tabuľky zaťažiteľnosti tlakom alebo teplotou určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

6. Schválenie typu

6.1 Základnými technickými charakteristikami a metrologickými charakteristikami uvedenými v rozhodnutí o schválení typu sú minimálny a maximálny prietok, hodnota najväčšej dovolenej chyby, hodnota tlakovej straty pri maximálnom prietoku, najväčší prevádzkový tlak, menovitý vnútorný priemer pripojovacej časti a pri objemovom plynomere, menovitá hodnota cyklického objemu.

6.2 V rozhodnutí o schválení typu je okrem údajov podľa bodu 6.1 uvedený

a) údaj o prídavnom zariadení podľa bodu 3.8 a výstupnom hriadeli podľa bodu 3.9, ak je ním plynomer vybavený,

b) údaj o umiestnení overovacej značky alebo zabezpečovacej značky a uzáverov, ak je to potrebné, formou výkresu alebo fotografie,

c) údaj o štítku a obsahu štítku,

d) zoznam dokladov prislúchajúcich k rozhodnutiu o schválení typu,

e) iné doplňujúce údaje.

6.3 Počet plynomerov na skúšku

6.3.1 Žiadateľ predloží ústavu dva až šesť kusov plynomerov. Ústav podľa § 20 ods. 5 zákona môže požadovať plynomery viacerých veľkostí, ak sa súčasne požaduje schvaľovanie týchto veľkostí.

6.3.2 V závislosti od výsledku skúšok je možné žiadať ďalšie vzorky plynomerov.

6.3.3 Plynomery sa môžu predložiť aj v rôznych časoch, ale rozhodnutie o schválení typu sa môže vydať až po predložení a odskúšaní všetkých kusov plynomerov.

6.4 Všeobecná obhliadka

6.4.1 Pri vizuálnej obhliadke sa kontroluje, či plynomer spĺňa požiadavky na označenie, nápisy, umiestnenie overovacej značky a zabezpečovacej značky, na počítadlo a na kontrolný prvok.

6.4.2 Plynomer určený na skúšanie je pripravený na použitie podľa dokumentácie výrobcu.

6.4.3 Pri plynomere s viacerými počítadlami sa kontroluje správnosť ich pripojenia a či zodpovedajú dokumentácii výrobcu.

6.5 Skúšanie

6.5.1 Vzorka plynomera je v súlade s požiadavkami podľa tejto časti.

6.5.2 Skúška pri teplote okolia

6.5.2.1 Plynomer je stabilizovaný pri teplote skúšobne.

6.5.2.2 Plynomer je inštalovaný na skúšobnej trati podľa dokumentácie výrobcu, pričom potrubie pripojené k vstupu plynomera má rovnaký nominálny rozmer ako plynomer.

6.5.2.3 Po pripojení plynomera na skúšobné zariadenie sa kontroluje tesnosť skúšobného zariadenia tak, že sa skúšobné zariadenie naplní vzduchom na najväčší tlak alebo podtlak a meria sa zmena tlaku tlakomerom.

6.5.2.4 Skúška tesnosti vyhovuje, ak po vyrovnaní teplôt skúšobného vzduchu tlak v skúšobnom zariadení neklesá počas 120 s.

6.5.2.5 Chyba plynomera sa určí pri hodnotách prietoku rozložených v pracovnom rozsahu, ktoré sú uvedené v časti B alebo v časti C.

6.5.2.6 Krivka chýb je v rozsahu najväčšej dovolenej chyby určenej v časti B alebo v časti C.

6.5.3 Skúška životnosti

6.5.3.1 Skúška životnosti sa vykonáva na plynomere

a) od G 0,6 do G 10 pri maximálnom prietoku s použitím vzduchu,

b) od G 16 do G 650 pri maximálnom prietoku s použitím plynu, na ktorý je plynomer určený, alebo s použitím vzduchu; prietok počas skúšky je najmenej 0,5 × Q_max,

c) nad G 650 podľa dokumentácie výrobcu.

6.5.3.2 Ak výrobca preukáže, že materiál plynomera je dostatočne odolný pri pôsobení plynu, skúška životnosti sa môže vykonať s použitím vzduchu.

6.5.3.3 Trvanie skúšky životnosti pri plynomere od

a) G 0,6 do G 10 je 2 000 h; skúška životnosti nemusí byť kontinuálna a trvá najdlhšie 100 dní,

b) G 16 do G 650 je také, že odmeraný objem zodpovedá maximálnemu prietoku počas 2 000 h; trvá najdlhšie 180 dní.

6.5.3.4 Po skúške životnosti, ktorá sa vykonala najmenej na troch plynomeroch, tieto spĺňajú požiadavku, že krivka chýb je v rozsahu najväčšej dovolenej chyby v prevádzke podľa časti B alebo časti C, okrem najviac jedného plynomera.

6.5.4 Skúška tesnosti

6.5.4.1 Tesnosť plynomera a pevnosť materiálu a spojov sa skúša ponorením plynomera do vody alebo pretlakom vzduchu alebo iným rovnocenným spôsobom takto:

a) membránový plynomer odoláva najmenej 1,5-násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej 30 s,

b) turbínový plynomer odoláva najmenej 1,1-násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej 180 s,

c) rotačný plynomer odoláva najmenej 1,1-násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej 180 s.

6.5.4.2 Skúška tesnosti sa vykonáva na každom plynomere a počas skúšky nie je spozorovaná žiadna netesnosť plynomera.

6.6 Pri zmene schváleného typu podľa § 23 zákona ústav, ktorý schválil pôvodný typ, rozhodne podľa charakteru zmeny plynomera, v akom rozsahu uplatnia požiadavky podľa bodu 6.

7. Podmienky technických skúšok

7.1 Podmienky okolia

7.1.1 Priemerná teplota okolia v laboratóriu je definovaná ako aritmetický priemer teploty

a) okolia pri referenčnom etalóne,

b) okolia pri skúšanom plynomere,

c) vzduchu pri vstupe do meracej trate.

7.1.2 Podmienky v laboratóriu sú ustálené, ak

a) priemerná teplota okolia podľa bodu 7.1.1 sa nemení o viac ako 4 °C za 12 h a o 2 °C za 1 h,

b) teploty podľa bodu 7.1.1 sú rozdielne najviac o 2 °C.

7.1.3 Plynomer je možné skúšať bez korekcie teplotného rozdielu medzi etalónom a skúšaným plynomerom, ak

a) vzduch použitý na skúšanie má vlastnosti okolia,

b) priemerná teplota okolia podľa bodu 7.1.1 nekolíše o viac ako 2 °C za 24 h a o 0,5 °C za 1 h,

c) teploty podľa bodu 7.1.1 sú rozdielne najviac o 0,5 °C.

7.1.4 Ak nie sú splnené podmienky podľa bodu 7.1.3 použije sa korekcia teplotného rozdielu podľa časti B alebo časti C.

7.1.5 Pred začiatkom skúšok je potrebné skúšaný plynomer umiestniť v laboratóriu alebo v priestore s teplotou laboratória najmenej na 5 h z dôvodu vyrovnania jeho teploty s teplotou laboratória.

7.1.6 Atmosférický tlak v laboratóriu sa meria najmenej raz za deň.

8. Meracia trať

8.1 Skúšobný vzduch

8.1.1 Skúšobný vzduch je čistý, zbavený prachu a oleja.

8.1.2 Teplota skúšobného vzduchu nie je rozdielna od priemernej teploty okolia o viac ako 0,5 °C.

8.1.3 Relatívna vlhkosť vzduchu je taká, že nedochádza ku kondenzácii.

8.2 Meranie tlaku

8.2.1 Odbery tlaku pre plynomer pri skúške sú umiestnené vo vzdialenosti, ktorá sa rovná priemeru potrubia pred vstupom do plynomera a priemeru potrubia za výstupom z plynomera. Pri plynomere, ktorý je vybavený prípojom na meranie tlakovej straty, je možné merať tlakovú stratu priamo na prípoji, ak to nie je možné, je potrebné zistiť, či nameraná hodnota tlaku má hodnotu tlaku pre miesto na odber tlaku.

8.2.2 Otvor odberu tlaku nezasahuje do prierezu potrubia, je kolmý na os potrubia a má priemer najmenej 3 mm. Vnútorná stena potrubia je hladká.

8.2.3 Zariadenie, ktoré indikuje údaj o tlakovej strate skúšaného plynomera indikuje priemerný kolísajúci tlak v plynomere.

8.3 Teplota meraného objemu plynu sa meria na výstupe plynomera.

8.4 Meracia trať sa skúša na tesnosť podľa postupov laboratória.

8.5 Ak sa plynomery skúšajú v sérii, je potrebné zabrániť ich vzájomnému ovplyvňovaniu tak, že sa skúšaný plynomer zo série odskúša jedenkrát v každej polohe trate.

9. Etalóny

9.1 Meracia trať má etalón, ktorý je vhodný na skúšanie plynomera. Pracovný rozsah etalónu zodpovedá rozsahu skúšaného plynomera.

9.2 Tlakomer, teplomer a etalónový plynomer má zabezpečenú nadväznosť.

9.3 V kalibračnom certifikáte etalónu je uvedený rozsah, v ktorom sa môže používať, a uvedená rozšírená neistota merania.

9.4 Hodnota rozšírenej neistoty merania skúšobného zariadenia je najviac 1/3 najväčšej dovolenej chyby skúšaného plynomera.

B. Membránový plynomer

1. Všeobecné požiadavky na membránový plynomer sú uvedené v časti A.

2. Rozdiel medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu V a hodnotou tohto objemu indikovanou membránovým plynomerom pri referenčných podmienkach je najviac ±5 % tejto hodnoty.

3. Kontrolný prvok

3.1 Pre plynomer, ktorý má počítadlo so súčtovým kontrolným prvkom podľa časti A bod 3.11.2, smerodajná odchýlka nie je väčšia ako hodnota uvedená v tabuľke č. 2, pričom sa vykonáva séria najmenej 30-tich po sebe nasledujúcich meraní. Objem vzduchu pretečeného plynomerom pri meraní je 10-násobok nominálneho cyklického objemu alebo 20-násobok, ak dekadický násobok nominálneho cyklického objemu je menší ako objem, ktorý zodpovedá jednej otáčke kontrolného prvku. Skúška sa vykonáva pri schvaľovaní typu za rovnakých podmienok pri jednom prietoku od 0,2 · Q_max do Q_max.

Tabuľka č. 2

3.2 Kontrolný prvok mechanického počítadla

3.2.1 Mechanické počítadlo má zabudovaný kontrolný prvok podľa časti A bod 3.11.2 alebo prídavné zariadenie, ktoré umožní pripojenie odoberateľného prvku.

3.2.2 Zabudovaný kontrolný prvok mechanického počítadla má najväčší rozsah stupnice a číslovanie stupnice podľa tabuľky č. 3.

Tabuľka č. 3

4. Metrologické požiadavky

4.1 Všeobecné metrologické požiadavky sú uvedené v časti A bod 4.

4.2 Merací rozsah

4.2.1 Dovolená hodnota minimálneho a maximálneho prietoku je podľa veľkosti plynomera uvedená v tabuľke č. 4.

Tabuľka č. 4

4.2.2 Plynomer môže mať menšiu hodnotu minimálneho prietoku, ako je uvedené v tabuľke č. 4. Menšia hodnota sa rovná jednej z hodnôt uvedených v treťom stĺpci tabuľky č. 4 alebo sa rovná dekadickému podielu tejto hodnoty.

4.3 Najväčšia dovolená chyba

4.3.1 Najväčšia dovolená chyba pri schvaľovaní typu, prvotnom overení a následnom overení a hodnota najväčšej dovolenej chyby v prevádzke je uvedená v tabuľke č. 5.

Tabuľka č. 5

4.3.2 Pri overení chyba prietoku medzi 0,1 · Q_max a Q_max nepresiahne 1 %, ak má to isté znamienko.

4.3.3 Ak najväčší dovolený krútiaci moment uvedený na plynomere podľa časti A bod 3.9.2 alebo 3.9.3 sa používa na pohon hriadeľa, údaj plynomera pre Q_min sa nemení o viac ako 1,5 %.

4.3.4 Pre plynomer so zariadením na teplotnú korekciu s jedným počítadlom podľa časti A bod 3.10.1 písm. a) alebo b), najväčšia dovolená chyba

a) v prevádzke podľa tabuľky č. 5 je väčšia o ±1 %,

b) pri overení podľa tabuľky č. 5 je väčšia o ±0,5 % v rozsahu t_sp – 5 °C a t_sp + 5 °C, kde t_sp, je teplota pri overovaní od 15 °C do 25 °C; tento rozsah je v rozsahu teplôt merania vyznačenom na štítku plynomera.

4.3.5 Pre rozsah teplôt merania vyznačeného na štítku plynomera, ale mimo rozsahu uvedeného v bode 4.3.4 je najväčšia dovolená chyba uvedená v tabuľke č. 5 väčšia o 1 %.

4.3.6 Kontrola splnenia požiadavky podľa bodov 4.3.4 a 4.3.5 sa vykonáva pri teplotách t_min až t_min + 2 °C alebo t_max – 2 °C až t_max.

4.3.7 Overenie plynomera so zariadením na teplotnú korekciu sa vykonáva podľa metódy uvedenej v bode 6.4.

4.4 Celková tlaková strata plynomera pri prietoku vzduchu s hustotou 1,2 kg/m a prietoku Q_max v priemere neprekročí hodnoty určené v tabuľke č. 4, kde hodnoty v zátvorkách sú odporúčané pre priemernú tlakovú stratu v prevádzke.

5. Schválenie typu

5.1 Všeobecné požiadavky na schválenie typu sú uvedené v časti A bod 6.

5.2 Skúšky membránového plynomera

5.2.1 Všeobecné požiadavky na skúšanie sú uvedené v časti A bod 6.5.

5.2.2 Pred začatím skúšania sa plynomer zabehne pri maximálnom prietoku, keď objem pretečený cez plynomer je najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera. Čas zábehu môže závisieť od času, ktorý uplynul od času, keď bol plynomer poslednýkrát v činnosti.

5.2.3 Plynomer sa skúša s objemom vzduchu, ktorý je celý násobok cyklického objemu plynomera. Ak to nie je možné, objem vzduchu prechádzajúci cez plynomer sa určí tak, že vplyv zmien cyklického objemu je menší ako 0,2 % pri skúšaní pri prietoku od 0,1 Q_max do Q_max a 0,4 % pri skúšaní pri prietoku menšom ako 0,1 · Q_max.

5.2.4 Ak sa skúša viac plynomerov v sérii, priemerný vstupný tlak každého plynomera sa môže merať alebo určiť výpočtom z tlakovej straty všetkých plynomerov, na výpočet vplyvu na pretečený objem pri klesajúcom tlaku na meracej trati.

5.2.5 Chyba sa určí ako priemerná hodnota z najmenej šiestich meraní pri určenom prietoku, trikrát s klesajúcim prietokom a trikrát so stúpajúcim prietokom.

5.2.6 Chyba je pri každom prietoku v medziach uvedených v tabuľke č. 5.

5.2.7 Počas skúšky sa meria tlakový rozdiel medzi vstupom a výstupom plynomera pri Q_max na kontrolu priemernej tlakovej straty plynomera.

5.2.8 Pri hodnotách prietoku od Q_min do 2 · Q_min a pri 0,2 · Q_max a Q_max sa určí chyba plynomera najmenej šesťkrát, nezávisle pri každom prietoku. Minimálne dvakrát sa vykonáva skúška pri prietoku 3 · Q_min, 0,1 · Q_max, 0,4 · Q_max a 0,7 · Q_max. Skutočný prietok sa nelíši od menovitého o viac ako 5 %. Pri prietoku 0,2 · Q_max a Q_max je rozdiel medzi jednotlivými chybami pri každej hodnote skúšobného prietoku najviac 0,6 %.

5.2.9 Rozdiel medzi minimom a maximom krivky chyby ako funkcie prietoku Q je najviac 2 % prietoku od 0,1 · Q_max do Q_max.

5.2.10 Smerodajná odchýlka údaja počítadla najmenej jedného skúšaného plynomera sa kontroluje podľa tejto časti pri jednom prietoku od 0,2 · Q_max do Q_max.

5.3 Skúšanie prídavného zariadenia

5.3.1 Ak má plynomer predplatné zariadenie, skúša sa, či toto zariadenie má vplyv na metrologické charakteristiky plynomera.

5.3.2 Ak má plynomer impulzný vysielač, skontroluje sa jeho správna funkcia a počet impulzov na jednotku objemu.

5.3.3 Ak má plynomer výstupný hriadeľ, kontroluje sa, či

a) spojenie medzi meracím zariadením a prevodom ostalo bez zmeny pri pôsobení krútiaceho momentu trikrát väčšieho ako najväčší dovolený krútiaci moment M_max a

b) chyba pri Q_min sa nemení viac, ako je určené v bode 4.3.3, ak je hriadeľ zaťažený najväčším dovoleným krútiacim momentom M_max.

5.3.4 Na potvrdenie splnenia požiadavky podľa bodu 5.3.3 plynomer s pohonným hriadeľom sa skúša v počte troch kusov z každej veľkosti so vzduchom s hustotou 1,2 kg/m³.

5.3.5 Pri plynomere s viacerými pohonnými hriadeľmi sa skúška vykonáva na hriadeli, ktorý má najhorší výsledok.

5.3.6 Pri plynomere s tou istou veľkosťou najmenšia hodnota krútiaceho momentu zistená počas skúšky sa použije ako najväčšia dovolená hodnota krútiaceho momentu.

5.3.7 Pri plynomeroch s rôznou veľkosťou sa skúška krútiaceho momentu vykonáva na plynomere s najmenšou veľkosťou, ak ten istý krútiaci moment je určený pre väčšie plynomery a ich pohonný hriadeľ má najmenej hodnotu najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu.

5.4 Membránový plynomer so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu

5.4.1 Pri plynomere so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu sa vykonajú všetky skúšky, ktoré sa vykonávajú pri schvaľovaní typu plynomera bez teplotnej korekcie.

5.4.2 Okrem skúšok pri teplote laboratória sa plynomer podrobí skúške pri minimálnej a maximálnej teplote. Etalón je vždy v prevádzke pri teplote, pri ktorej sa kalibroval.

5.4.3 Postup skúšania pozostáva zo série meraní od

a) najnižšej teploty so stúpaním teploty pri prietoku 0,2 · Q_max a 0,7 · Q_max,

b) najvyššej teploty s klesaním teploty pri prietoku 0,2 · Q_max a 0,7 · Q_max.

5.4.4 Rozdiel teploty okolia plynomera a skúšobného vzduchu na vstupe do plynomera je menší ako 1 °C a teplota sa udržiava ustálená v rozsahu ±0,5 °C pri nastavenej teplote. Vlhkosť skúšobného vzduchu je taká, že sa nevyskytne kondenzácia.

5.4.5 Skúška pri rôznych teplotách sa opakuje dvakrát pri určenom prietoku a teplote.

5.4.6 Priemerná chyba pri každej skúšobnej teplote je v rozsahu uvedenom v bode 4.3.4.

5.4.7 Ak zmena konštrukcie plynomera so zariadením na teplotnú korekciu schváleného typu nemá významný vplyv na metrologické charakteristiky, môže ústav podľa § 20 ods. 8 písm. f) zákona určiť, že sa vykonáva skúška v teplotnej komore len pri prietoku 0,2 · Q_max.

5.5 Ak sa skúška stálosti plynomera vykonáva mimo laboratória ústavu podľa § 20 ods. 8 písm. b) zákona, je plynomer označený overovacou značkou a zabezpečovacou značkou.

5.6 Výsledná krivka chýb

5.6.1 Podmienky pri určovaní výslednej krivky chyby sú rovnaké ako pri prvej skúške metrologických charakteristík. Skúška sa vykonáva na meracej trati, na ktorej je vytvorená krivka chýb pri prvej skúške metrologických charakterisík.

5.6.2 Chyba plynomera sa určí pri prietoku od Q_min do 2 · Q_min a pri prietoku 0,2 · Q_max a Q_max dvakrát, raz pri stúpajúcom a raz pri klesajúcom prietoku. Skutočný prietok je rozdielny od menovitého prietoku najviac o 5 %. Hodnota chyby sa určí podľa bodu 5.2.8 a nie je väčšia ako hodnota v prevádzke podľa bodu 4.3.1 tabuľky č. 5.

5.6.3 Ak sa významne zmenila tlaková strata pri Q_min, zistí sa príčina straty tlaku.

5.7 Podmienky schválenia typu

5.7.1 Ak skúšky plynomera potvrdili, že skúšaný plynomer spĺňa technické požiadavky a metrologické požiadavky, vydá sa rozhodnutie o schválení typu.

5.7.2 Kontrolné meranie plynomera so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu

5.7.2.1 Pri kontrolnom meraní na účely podľa § 16 ods. 6 zákona sa plynomer skúša pri teplote 20 °C ± 5 °C pri Q_min, 0,2 · Q_max a Q_max. Pred touto skúškou plynomerom pri prietoku 0,2 · Q_max pretečie najmenej 30 dm³ vzduchu. Ak výsledok merania je mimo zúžených medzí najväčšej dovolenej chyby v prevádzke, ale je vo vnútri medzí najväčšej dovolenej chyby v prevádzke, môže žiadateľ o kontrolu požiadať o skúšku pri t_min a t_max pri prietoku 0,2 · Q_max. Zúžené rozsahy najväčšej dovolenej chyby v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 6 a rozsahy najväčšej dovolenej chyby v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 7.

Tabuľka č. 6

Tabuľka č. 7

6. Národné prvotné overenie a následné overenie

6.1 Následné overenie sa vykonáva rovnakým spôsobom ako prvotné overenie.

6.2 Príprava

6.2.1 Plynomer je stabilizovaný pri teplote laboratória.

6.2.2 Ak je plynomer donesený do laboratória z prostredia s nižšou teplotou, ako je teplota laboratória, zabezpečí sa, že sa v ňom nekondenzuje voda.

6.2.3 Ak má plynomer mechanické počítadlo, kontroluje sa funkčnosť pretáčania valčeka z pozície valčeka na číslici 9 na pozíciu valčeka na číslici 0.

6.2.4 Pred overením sa kontroluje označenie a nápis na plynomere.

6.2.5 Pred overením sa kontroluje, či vyhotovenie a štítok plynomera sa zhoduje so schváleným typom.

6.2.6 Ak má plynomer prídavné zariadenie, kontroluje sa, či je toto zariadenie správne pripojené a či zodpovedá dokumentácii predloženej výrobcom.

6.3 Postup pri overení

6.3.1 Pred overením sa skúša meracia trať na tesnosť podľa postupu laboratória.

6.3.2 Pred overením cez plynomer pretečie najmenej 50-násobok cyklického objemu plynomera pri maximálnom prietoku.

6.3.3 Plynomer vyhovie požiadavke na najväčšiu dovolenú chybu, ak je táto požiadavka splnená pri prietoku od Q_min do 2 · Q_min, 0,2 · Q_max a Q_max a ak rozdiel skutočného prietoku a menovitého prietoku je najviac 5 %.

6.3.4 Ak sa skúška vykonáva pri inom prietoku, je potrebné zabezpečiť, že skúšanie je najmenej rovnocenné tomu, ktoré je uvedené v bode 6.3.3.

6.3.5 Plynomer sa overuje pri pretečenom objeme vzduchu, ktorý je celistvým násobkom cyklického objemu plynomera.

6.3.6 Pri každom prietoku je chyba v medziach uvedených v bode 4.3.

6.3.7 Počas overovania pri Q_max sa meria tlakový rozdiel medzi vstupom a výstupom plynomera z dôvodu kontroly celkovej priemernej tlakovej straty plynomera a zistenia, či sa zhoduje s požiadavkami uvedenými v bode 4.4.

6.3.8 Ak sa overuje plynomer bez počítadla alebo so zariadením, ktoré nahrádza počítadlo, najmenej jedno meranie sa opakuje s počítadlom pripojeným k plynomeru pri prietoku Q_max. Z meraní sa určí chyba a tlaková strata plynomera s počítadlom a bez neho. Ak rozdiel oboch chýb je väčší ako 0,6 %, potom sa každá skúška presnosti vykonáva s počítadlom pripojeným k plynomeru.

6.3.9 Ak má plynomer impulzný vysielač, overí sa počet impulzov na jednotku objemu.

6.3.10 Ak má plynomer výstupný hriadeľ, na ktorý nie je pripojené ďalšie zariadenie, kontroluje sa, či tento hriadeľ je vhodne chránený proti vonkajšiemu ovplyvňovaniu.

6.3.11 Ak sa plynomer nastavuje pomocou výmenného prevodového kolesa, najmenej pri jednom prietoku Q_max sa opakovane overí, či je prevodové koleso vložené správne. Výsledok sa posúdi porovnaním chyby a tlakovej straty pred výmenou a po výmene prevodového kolesa.

6.4 Postup pri overení plynomera so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu

6.4.1 Pri skúške plynomera so simuláciou rôznych teplôt okolia teplota okolia plynomera a teplota skúšobného vzduchu na vstupe sú rovnaké alebo sa líšia najviac o 1 °C. Udržiavajú sa konštantné na určitej hodnote s odchýlkou menšou ako ±0,5 °C. Vlhkosť skúšobného vzduchu je taká, že nedochádza ku kondenzácii. Prietok je 0,2 · Q_max.

6.5 Postup A – Celková skúška všetkých plynomerov

6.5.1 Všetky plynomery sa skúšajú pri teplote 20 °C ± 5 °C pri prietoku Q_min až 2 · Q_min; 0,2 · Q_max a Q_max. Pri medznej hodnote teploty t_min a t_max sa skúšajú všetky plynomery pri prietoku 0,2 · Q_max. Najväčšia dovolená chyba pri overovaní je uvedená v tabuľke č. 8.

Tabuľka č. 8

6.6 Postup B – Skúška náhodným výberom

6.6.1 V dávke plynomerov sú plynomery rovnakej konštrukcie, veľkosti a sú nastavené na rovnaký teplotný rozsah. V dávke je najviac 500 plynomerov. Z každej dávky sa náhodne vyberie 5 plynomerov na náhodnú skúšku. Na skúšku pri teplote 20 °C ± 5 °C je možné vybrať 2 ďalšie plynomery ako náhradné plynomery dávky.

6.6.2 Náhodne vybraný plynomer sa skúša pri teplote 20 °C ± 5 °C, pričom chyby plynomera nie je väčšia ako najväčšia dovolená chyba podľa tabuľky č. 5. Ak chyba plynomera pri teplote 20 °C ± 5 °C je väčšia ako najväčšia dovolená chyba, vykonáva sa skúška ďalšieho náhodne vybraného plynomera z dávky.

6.6.3 Náhodný vybraný plynomer sa skúša pri prietoku 0,2 · Q_max pri medznej teplote t_min a t_max pričom jeho chyba neprekročí najväčšiu dovolenú chybu podľa tabuľky č. 9.

Tabuľka č. 9

6.6.4 Nastavenie plynomera po skúške pri medznej teplote t_min a t_max je neprípustné.

6.6.5 Pri skúške pri medznej teplote t_min a t_max každý plynomer vyhovie, inak sa celá dávka zamietne alebo sa vykonáva skúška postupom A podľa bodu 6.5.

6.6.6 Plynomery, ktoré neboli vybrané z dávky na skúšku podľa bodov 6.6.2 a 6.6.3, sa skúšajú pri teplote 20 °C ± 5 °C pri prietoku od Q_min do 2 · Q_min, 0,2 · Q_max a Q_max. Chyba plynomera pritom nie je väčšia ako najväčšia dovolená chyba podľa tabuľky č. 10.

Tabuľka č. 10

6.6.7 Plynomer, ktorého chyba pri tejto skúške je väčšia ako najväčšia dovolená chyba, vyhovie skúške, len ak sa vykonáva celková skúška podľa postupu A.

Ak skúška zvyšných plynomerov podľa bodu 6.6.6 pokračuje v inej skúšobni, vydá sa protokol o vykonanej skúške.

6.6.8 Pri následnom overení sa plynomer skúša pri teplote 20 °C ± 5 °C pri prietoku od Q_min do 2 · Q_min, 0,2 · Q_max a Q_max. Chyba plynomera pritom neprekročí najväčšiu dovolenú chybu podľa tabuľky č. 11.

Tabuľka č. 11

7. Preberací plán štatistickej výberovej skúšky

7.1 Štatistická výberová skúška jedným výberom sa vykonáva podľa preberacieho plánu s jedným výberom podľa tabuľky č. 11a.

7.2 Počet kontrolovaných určených meradiel sa musí rovnať rozsahu výberu podľa preberacieho plánu.

7.3 Ak počet chybných kusov zistených vo výbere je

a) menší alebo sa rovná kritériu prijatia, dávka sa považuje za vyhovujúcu,

b) väčší alebo sa rovná kritériu zamietnutia, dávka sa zamietne.

Tabuľka č. 11a

C. Rotačný plynomer a turbínový plynomer

1. Všeobecné požiadavky sú určené v časti A.

2. Konštrukcia

2.1 Rotačný plynomer

2.1.1 Rotačný plynomer má na vstupe a na výstupe čo najbližšie pri pripojení alebo priamo na prírube odber statického tlaku rúrkový vývod určený na meranie tlakovej straty. Tlak meraný na vstupe je meraný referenčný tlak, ak plynomer nemá osobitný odber statického tlaku označený ako referenčný tlak.

2.2 Turbínový plynomer

2.2.1 Turbínový plynomer má odber statického tlaku čo najbližšie pri vstupe do turbínového kolesa. Odber tlaku je meraný referenčný tlak.

2.2.2 Ak je pred turbínovým kolesom dýza, turbínový plynomer môže mať okrem odberu požadovaného podľa bodu 2.2.1 aj druhý odber tlaku umiestnený čo najbližšie pred touto dýzou, ktorý umožňuje merať tlakový spád na tejto dýze.

2.3 Odber tlaku

2.3.1 Otvor na odber tlaku má priemer najmenej 3 mm. Ak odber tlaku má tvar štrbiny, táto štrbina má šírku najmenej 2 mm v smere prúdenia a prierez najmenej 10 mm².

2.3.2 Odber tlaku má zariadenie na plynotesné uzavretie.

2.3.3 Miesto na odber meraného referenčného tlaku je výrazne a neodstrániteľne označené „p_m“, ostatné odbery tlakov môžu byť označené „p“.

2.4 Rotačný plynomer môže mať zabudované zariadenie na teplotnú korekciu, ktoré koriguje objem pri prevádzkovej teplote na objem pri základnej teplote alebo ktoré koriguje objem pri prevádzkových podmienkach na objem pri základných podmienkach.

3. Kontrolný prvok

3.1 Ak má plynomer mechanický kontrolný prvok podľa časti A bod 3.11, hodnota dielika stupnice a číslovanie stupnice je podľa tabuľky č. 12.

Tabuľka č. 12

4. Metrologické požiadavky

4.1 Všeobecné metrologické požiadavky sú určené v časti A bod 4.

4.2 Merací rozsah

4.2.1 Dovolená hodnota prietoku rotačného plynomera a turbínového plynomera je uvedená v tabuľke č. 13, hodnota prietoku je určená pre vzduch s hustotou 1,2 kg/m³. V rozhodnutí o schválení typu pre plynomer s pracovným rozsahom väčším ako 1:30 je možné určiť aj inú hodnotu minimálneho prietoku Q_min.

Tabuľka č. 13

4.3 Najväčšia dovolená chyba

4.3.1 Podľa podmienok uvedených v časti A je najväčšia dovolená chyba uvedená v tabuľke č. 14.

Tabuľka č. 14

4.3.2 Hodnota pre prechodový prietok Q_t je uvedená v tabuľke č. 15.

Tabuľka č. 15

4.3.3 Pri prvotnom overení je plynomer nastavený tak, že stredná váhová chyba je tak blízko pri nule, ako to nastavenie a najväčšia dovolená chyba dovoľuje.

4.3.3.1 Stredná váhová chyba WME sa určí podľa vzťahu:

kde: je váhový súčiniteľ; ak Q_i = Q_max, použije sa váhový súčiniteľ 0,4 namiesto 1,

E_i je chyba pri prietoku Q_i, určená v časti A bod 4.1.1.

WME môže mať hodnoty od –0,4 % do +0,4 %.

4.3.3.2 Pri zmene nastavenia plynomera sa opakuje len skúška pri jednom prietoku a ostatné nové hodnoty E_i sa vypočítajú z predchádzajúcich skúšok.

4.4 Ak najväčší dovolený krútiaci moment uvedený na plynomere podľa časti A bodov 3.9.2 až 3.9.4 sa používa na pohon hriadeľa, indikovaná hodnota plynomerom pri prietoku Q_min pri skúške so vzduchom s hustotou 1,2 kg/m³ a pri tlaku okolia sa zmení najviac o dovolenú odchýlku podľa tabuľky č. 16.

Tabuľka č. 16

5. Schválenie typu

5.1 Všeobecné požiadavky na schválenie typu sú uvedené v časti A.

5.2 Skúšky rotačného plynomera a turbínového plynomera

5.2.1 Všeobecné požiadavky na skúšanie sú uvedené v časti A bod 6.5.

5.2.2 Rozdiel medzi minimom a maximom krivky chyby ako funkcie prietoku Q je najviac 1 % pri prietoku od 0,4 · Q_max do Q_max.

5.2.3 Plynomer sa inštaluje v meracej trati podľa dokumentácie výrobcu. Potrubie pripojené na vstup a výstup plynomera má ten istý menovitý rozmer ako plynomer.

5.2.4 Krivka chyby skúšaného plynomera sa určí minimálne pri siedmich prietokoch. Tieto prietoky sú zhodné s prietokmi určenými pri overovaní a sú uvedené v bode 6.3.3.1. Ak je počet takto určených prietokov menší ako sedem, môžu sa zvoliť ďalšie prietoky tak, že počet prietokov, pri ktorých sa vykonáva skúška typu, je najmenej 7.

5.2.5 Skúšobný prietok môže kolísať od menovitého prietoku najviac o 5 %.

5.2.6 Pri každom prietoku je chyba v medziach uvedených v bode 4.3.

5.2.7 Ak pri nastavenom skúšobnom prietoku uvedenom v bode 6.3.3.1 nastanú rezonančné kmity, skúšobný prietok sa zmení na hodnotu pri ktorom rezonančné kmity zaniknú. Ak je to potrebné, chyba pri určenom skúšobnom prietoku sa určí pri nižšom a vyššom prietoku interpoláciou.

5.2.8 Skúška na nepravidelné prúdenie pre turbínový plynomer sa vykonáva podľa odporúčania Medzinárodnej organizácie pre legálnu metrológiu.

5.2.8.1 Počas skúšky posuv krivky chýb je najviac 0,33 %.

5.2.8.2 Ak konštrukcia turbínového plynomera je pre všetky rozmery rovnaká, skúška na nepravidelné prúdenie sa vykonáva len pre dve veľkosti.

5.2.9 Skúška životnosti

5.2.9.1 Skúška životnosti sa vykonáva pri najväčšom prietoku so vzduchom alebo plynom.

5.2.9.2 Skúška životnosti trvá tak dlho, kým každý plynomer určený na skúšku odmeria objem plynu zodpovedajúci 1 000 h činnosti plynomera pri najväčšom prietoku. Skúška sa skončí do dvoch mesiacov.

5.2.9.3 Po skúške životnosti, ak je plynomer skúšaný so vzduchom s hustotou 1,2 kg/m³ a s použitím toho istého etalónu, aký sa používa pred skúškou životnosti, spĺňa požiadavku, že

a) hodnota chyby určená pri prietoku určeného v tejto časti sa nelíši viac ako o 0,5% od chyby zistenej pred skúškou životnosti,

b) pri prietoku od 0,4 · Q_max do Q_max rozdiel medzi minimom a maximom krivky chýb je najviac 1,5 %.

5.2.10 Plynomer s pohonným hriadeľom

5.2.10.1 Ak rotačný plynomer alebo turbínový plynomer má jeden pohonný hriadeľ alebo viac pohonných hriadeľov, skúšajú sa najmenej tri plynomery z každej veľkosti so vzduchom s hustotou 1,2 kg/m³ podľa požiadavky časti A bod 3.9.

5.2.10.2 Ak rotačný plynomer alebo turbínový plynomer má viac pohonných hriadeľov, skúška sa vykonáva na pohonnom hriadeli, ktorý má najhoršie výsledky skúšky.

5.2.10.3 Ak sú skúšané plynomery rôznych veľkostí, skúška krútiaceho momentu sa vykonáva len na plynomere s najmenšou veľkosťou, keď ten istý krútiaci moment je určený pre väčší plynomer a keď výstupný hriadeľ má takú istú alebo väčšiu výstupnú konštantu.

5.2.11 Skúška plynomera v podmienkach blízkych prevádzkovým podmienkam ich používania

5.2.11.1 Pre plynomer, ktorý sa používa pri prevádzkových podmienkach tlaku s hodnotou najviac 0,4 MPa, sa vykonáva jednoduchá skúška pri atmosférických podmienkach tlaku ±0,1 MPa.

5.2.11.2 Pre plynomer, ktorý sa používa v podmienkach prevádzkového tlaku s hodnotou vyššou ako 0,4 MPa, sa vykonáva jedna skúška alebo viac skúšok pri podmienkach tlaku skúšobného vzduchu alebo plynu blízkom prevádzkovým podmienkam.

5.2.11.3 Ak je plynomer používaný v rozsahu prevádzkového tlaku plynu, kde horná medzná hodnota tlaku je nižšia ako štvornásobok používanej dolnej medze prevádzkového tlaku plynu, vykonáva sa len jedna skúška pri p_test. Plynomer, ktorý spĺňa požiadavky podľa bodu 4, je vyhovujúci v jeho metrologických charakteristikách pre prevádzkový tlak od 0,5 · p_test do 2,0 · p_test.

5.2.11.4 Ak je plynomer používaný v rozsahu prevádzkového tlaku plynu, kde horná medzná hodnota tlaku je vyššia ako štvornásobok používanej dolnej medze prevádzkového tlaku plynu, vykonajú sa dve skúšky pri p_{test, min} a p_{test, max}. Plynomer, ktorý spĺňa požiadavky podľa bodu 4, je vyhovujúci v jeho metrologických charakteristikách pre prevádzkový tlak od 0,5 · p_{test, min} aždo 2,0 · p_{test, max}.

5.2.12 Chyba indikácie

5.2.12.1 Chyba indikácie plynomera je v súlade s najväčšou dovolenou chybou, ktorá je uvedená v tabuľke č.14 v stĺpci „pri overení“, s prihliadnutím na tabuľku č. 15.

5.2.12.2 Ak sa vykonáva skúška pri viac ako jednom tlaku, rozdiel medzi výsledkom skúšky od 0,25 · Q_max do Q_max je najviac 0,5 % pre plynomer s DN väčším ako 100 alebo 1 % pre plynomer s DN najviac100.

5.2.12.3 Skúška sa vykonáva zistením chyby indikácie plynomera pri prietokoch uvedených v bode 6.3.3.1.

5.2.12.4 Pre plynomer, ktorého prevádzkový tlak je najviac 0,4 MPa, sa vykonáva skúška pri atmosférických podmienkach tlaku skúšobného plynu.

5.2.12.5 Pre plynomer, ktorého používaný prevádzkový tlaku je väčší ako 0,4 MPa, sa vykonáva skúška plynomera s tlakom plynu blízkom k používanému prevádzkovému tlaku. Tento tlak určí používateľ plynomera a je v rozsahu prevádzkového tlaku plynomera uvedeného výrobcom.

5.2.12.6 Skúška plynomera sa vykonáva pri montážnej polohe, ktorá je uvedená v schválení typu plynomera.

5.2.12.7 Skúška sa vykonáva na skúšobnom zariadení v akreditovanom skúšobnom laboratóriu.

6. Národné prvotné overenie a následné overenie

6.1 Následné overenie sa vykonáva rovnakým spôsobom ako prvotné overenie.

6.2 Všeobecné požiadavky na označenie plynomera sú uvedené v časti A.

6.3 Overenie

6.3.1 Pri overení sa zisťuje, či sa plynomer zhoduje so schváleným typom a či spĺňa požiadavky podľa bodov 2 až 4.

6.3.2 Plynomer sa predloží v pracovnom vyhotovení a je vybavený všetkým, čo je potrebné na vykonanie jeho overenia vrátane zabezpečovacej značky.

6.3.3 Skúška presnosti

6.3.3.1 Plynomer pri overení vyhovie, ak jeho chyba pri overení nie je väčšia ako najväčšia dovolená chyba, pri prietoku pre plynomer s pracovným rozsahom

a) 1:10 Q_min, 0,25 · Q_max, 0,4 · Q_max, 0,7 · Q_max a Q_max,

b) 1:20 Q_min, 0,1 · Q_max, 0,25 · Q_max, 0,4 · Q_max, 0,7 · Q_max a Q_max,

c) 1:30 Q_min, 0,05 · Q_max, 0,1 · Q_max, 0,25 · Q_max, 0,4 · Q_max, 0,7 · Q_max a Q_max,

d) 1:50 a viac Q_min, 0,05 · Q_max, 0,15 · Q_max, 0,25 · Q_max, 0,4 · Q_max, 0,7 · Q_max a Q_max.

6.3.4 Ak sa overenie vykonáva pri inom prietoku, je najmenej také účinné ako overenie podľa bodu 6.3.1.

6.3.5 Plynomer je možné overiť pomocou iného plynu ako vzduch a v iných podmienkach, než sú podmienky blízke okoliu. Plynomer sa môže overiť zemným plynom pri tlaku blízkemu prevádzkovému tlaku v mieste merania postupom podľa bodu 5.2.11.

Príloha č. 27 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

PREPOČÍTAVAČE MNOŽSTVA PLYNU

Príloha č. 28 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

HMOTNOSTNÉ PRIETOKOMERY NA PLYNY

Príloha č. 29 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

ZÁVAŽIA

Príloha č. 30 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

VÁHY S NEAUTOMATICKOU ČINNOSŤOU

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje váhy s neautomatickou činnosťou, ktoré sa používajú ako určené meradlo podľa § 11 zákona na

a) váženie v obchodných vzťahoch,

b) váženie na výpočet poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných typov platieb,

c) váženie, ak to ustanovuje osobitný predpis,¹⁹) alebo na vypracúvanie posudkov súdnych znalcov,

d) váženie pacientov v zdravotníctve na účely monitorovania, diagnostikovania a liečby,

e) váženie pri príprave liekov na predpis v lekárňach a pri analýzach v lekárskych laboratóriách alebo farmaceutických laboratóriách,

f) určovanie ceny podľa hmotnosti pri priamom predaji verejnosti a pri príprave spotrebiteľských balení alebo

g) iný účel, ktorý nie je ustanovený v písmenách a) až f).

1.2 Váhy s neautomatickou činnosťou sa podľa spôsobu použitia členia na váhy s neautomatickou činnosťou

a) triedy presnosti I, II alebo III okrem váh uvedených v písmenách b) až d),

b) triedy presnosti III alebo IIII na zisťovanie hmotnosti na nápravu alebo koleso koľajového a cestného vozidla staticky,

c) triedy presnosti I alebo II na váženie drahých kovov, kameňov a cenných materiálov a na váženie pri príprave liekov na predpis v lekárni a pri analýze v lekárskom laboratóriu alebo farmaceutickom laboratóriu,

d) triedy presnosti III alebo IIII určené na váženie piesku, kamenia, tuhého komunálneho odpadu, stavebnej sutiny a podobných materiálov a na váženie malty a betónu.

1.3 Váhy s neautomatickou činnosťou sa sprístupňujú na trhu alebo uvádzajú do používania podľa osobitného predpisu.¹)

1.4 Pri váhach s neautomatickou činnosťou podľa bodu 1.3 sa následné overenie vykonáva podľa § 27 ods. 6 zákona.

1.5 Váhy s neautomatickou činnosťou so schválením typu podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona sa overia podľa technickej normy²⁰) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

1.6 Váhy s neautomatickou činnosťou, ktoré pri overení vyhovujú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou.

Príloha č. 31 k vyhláške č. 161/2019 Z. z.

VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE CESTNÝCH VOZIDIEL ZA POHYBU A NA MERANIE NÁPRAVOVÉHO ZAŤAŽENIA

1. Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly

1.1 Táto príloha upravuje váhy s automatickou činnosťou na váženie cestného vozidla za pohybu a na meranie nápravového zaťaženia (ďalej len „váhy na váženie cestného vozidla“), ktoré

a) sa používajú ako určené meradlo podľa § 11 zákona,

b) sa používajú na určenie a indikáciu hmotnosti vozidla, na určenie a indikáciu hmotnosti vozidla a zaťaženia nápravy vozidla (ďalej len „náprava“) alebo na určenie a indikáciu hmotnosti vozidla a zaťaženia nápravy a zaťaženia skupiny náprav pri ich vážení za pohybu a

c) sú inštalované v riadenom priestore váženia na mieste, v ktorom je rýchlosť váženého vozidla regulovaná.

1.2 Táto príloha neupravuje váhy na váženie cestného vozidla, ktoré

a) určujú zaťaženie nápravy ako dvojnásobok zaťaženia jedného kolesa alebo

b) sú priamo inštalované na váženom vozidle.

1.3 Váhy na váženie cestného vozidla pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.

1.4 Váhy na váženie cestného vozidla, ktoré pri overení vyhovujú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vydá sa doklad o overení.

2. Pojmy

2.1 Váhy na váženie cestného vozidla sú váhy s automatickou činnosťou vybavené nosičom zaťaženia vrátane plošiny, ktoré určujú a indikujú hmotnosť vozidla alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla a zaťaženie nápravy, alebo určujú a indikujú hmotnosť vozidla a zaťaženie nápravy a zaťaženie skupín náprav počas jeho prejazdu cez nosič zaťaženia váh.

2.2 Kontrolné váhy sú váhy používané na určenie statickej hmotnosti referenčného vozidla a statického zaťaženia jednotlivých náprav dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla.

2.3 Kontrolné váhy používané pri skúškach ako referenčné váhy môžu byť

a) samostatné váhy alebo

b) integrované váhy, ak skúšané váhy na váženie za pohybu umožňujú režim statického váženia.

2.4 Vozidlo je naložené vozidlo alebo prázdne vozidlo, ktoré váhy na váženie cestného vozidla rozpoznávajú ako vozidlo určené na váženie.

2.5 Kompaktné vozidlo je vozidlo s nedeleným podvozkom, ku ktorému nie je pripojený príves ani náves. Kompaktné vozidlo má dve alebo viac náprav.

2.6 Referenčné vozidlo je vozidlo so známou konvenčne pravou hodnotou hmotnosti a zaťaženia jednotlivých náprav pri dvojnápravovom kompaktnom vozidle alebo hmotnosti pri ostatných vozidlách použitých pri skúškach za pohybu, určenou na kontrolných váhach.

2.7 Plošina je časť vážiaceho úseku, ktorá nie je nosičom zaťaženia, ale je umiestnená na oboch jeho koncoch tak, že vytvára priamu, rovnú a hladkú dráhu v smere jazdy váženého vozidla; konštrukcia a geometria plošiny vyhovuje požiadavkám podľa technickej normy²¹) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

2.8 Nosič zaťaženia je časť vážiaceho úseku určená na prijímanie zaťaženia od kolies vozidla, pomocou ktorej sa realizuje zmena rovnovážneho stavu váh na váženie vozidla po jej zaťažení.

2.9 Náprava je os so súpravou dvoch kolies alebo viacerých kolies, ktorých stred otáčania je približne na spoločnej osi prebiehajúcej cez celú šírku vozidla a uloženej priečne k smeru pohybu vozidla.

2.10 Skupina náprav sú najmenej dve nápravy v skupine náprav a ich vzájomný čiastkový rázvor, ktorým je vzdialenosť stredov náprav v skupine náprav.

2.11 Riadený priestor váženia je miesto určené pre prácu váh na váženie cestného vozidla, ktoré je v súlade s požiadavkami na inštaláciu.

2.12 Vážiaci úsek je úsek cesty s nosičom zaťaženia a s plošinami umiestnenými na oboch koncoch nosiča zaťaženia v smere jazdy váženého vozidla.

2.13 Váženie vcelku je váženie vozidla, ktoré celé spočíva na nosiči zaťaženia.

2.14 Váženie po častiach je váženie vozidla postupne po dvoch častiach vozidla alebo po viacerých častiach vozidla na tom istom nosiči zaťaženia.

2.15 Váženie za pohybu je proces určenia hmotnosti vozidla, zaťaženia nápravy alebo skupiny náprav pohybujúceho sa vozidla, ktoré prechádza po nosiči zaťaženia váh na váženie cestného vozidla meraním a analýzou dynamických síl pneumatík vozidla.

2.16 Statické váženie je váženie vozidla alebo skúšobných zaťažení v pokoji.

2.17 Hmotnosť vozidla je celková hmotnosť vozidla vrátane všetkých pripojených súčastí.

2.18 Zaťaženie nápravy je časť hmotnosti vozidla, ktorá pripadá na nápravu a v čase váženia spočíva na nosiči zaťaženia.

2.19 Zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie nápravy, ktorá nie je súčasťou skupiny náprav.

2.20 Statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy je zaťaženie jednotlivej nápravy známej konvenčne pravej hodnoty určenej pri statickom vážení dvojnápravového kompaktného vozidla.

2.21 Zaťaženie skupiny náprav je súčet zaťažení všetkých náprav v skupine náprav. Zaťaženie skupiny náprav je časť hmotnosti vozidla, ktorá pripadá na skupinu náprav v čase váženia.

2.22 Zaťaženie pneumatiky je časť hmotnosti vozidla, ktorá pripadá na pneumatiku v čase váženia.

2.23 Zaťaženie kolesa je súčet zaťažení všetkých pneumatík obsiahnutých v montáži kolesa na jednom konci nápravy; montáž kolesa môže mať jednu pneumatiku alebo dve pneumatiky.

2.24 Dolná medza váživosti Min je hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia za pohybu pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

2.25 Horná medza váživosti Max je najväčšie zaťaženie nosiča zaťaženia pri vážení za pohybu bez sčítavania.

2.26 Rozsah váživosti je rozsah medzi dolnou medzou váživosti a hornou medzou váživosti.

2.27 Hodnota dielika d je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie za pohybu, ktorá sa rovná rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými hodnotami alebo vytlačenými hodnotami.

2.28 Hodnota dielika pre stacionárne zaťaženie je hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti pre váženie stacionárneho vozidla alebo skúšobného závažia, ktorá sa rovná rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými hodnotami alebo vytlačenými hodnotami.

2.29 Prevádzková rýchlosť v je priemerná rýchlosť váženého vozidla počas jeho pohybu po nosiči zaťaženia.

2.30 Najmenšia prevádzková rýchlosť v_min je najmenšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie cestného vozidla vážiť za pohybu a pod ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

2.31 Najväčšia prevádzková rýchlosť v_max je najväčšia rýchlosť vozidla, pri ktorej môžu váhy na váženie cestného vozidla vážiť za pohybu a nad ktorej hodnotou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

2.32 Rozsah prevádzkovej rýchlosti je výrobcom špecifikovaný rozsah hodnôt medzi najmenšou prevádzkovou rýchlosťou a najväčšou prevádzkovou rýchlosťou, v ktorom sa môže vozidlo vážiť za pohybu.

2.33 Najväčšia prejazdová rýchlosť je najväčšia rýchlosť, ktorou môže vozidlo prechádzať cez vážiaci úsek bez toho, že spôsobí trvalú zmenu funkčných charakteristík váh na váženie cestného vozidla nad rámec metrologických charakteristík.

2.34 Indikácia váh na váženie cestného vozidla je zobrazenie hodnoty veličiny poskytnutej váhami na váženie cestného vozidla a údaja na displeji a na výtlačku.

2.35 Primárna indikácia je indikácia, signál a symbol, na ktoré sa vzťahujú požiadavky tejto prílohy.

2.36 Najväčšia dovolená chyba je najväčšia hodnota chyby, podľa tejto prílohy, medzi indikáciou váh na váženie cestného vozidla a zodpovedajúcou konvenčne pravou hodnotou určenou etalónom hmotnosti pre váhy na nule s nulovým zaťažením v referenčnej polohe.

2.37 Najväčšia dovolená odchýlka je najväčšia dovolená odchýlka ktoréhokoľvek zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav od korigovanej strednej hodnoty zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

2.38 Korigovaný výsledok je výsledok merania po algebrickej korekcii systematickej chyby.

3. Technické požiadavky

3.1 Vhodnosť na účely používania

Váhy na váženie cestného vozidla sú vyrobené tak, že sú vhodné pre vozidlo, miesto používania a pracovné metódy, pre ktoré sú určené.

3.2 Zneužitie

Váhy na váženie cestného vozidla nemajú technické charakteristiky, ktoré umožňujú ich zneužitie.

3.3 Náhodná porucha alebo nesprávne nastavenie

Váhy na váženie cestného vozidla sa konštruujú tak, že ich rozjustovanie alebo náhodné poškodenie, ktoré vedie k zmene metrologických charakteristík, sa neuskutoční bez toho, že nie je zistiteľné.

3.4 Používanie v režime váh s neautomatickou činnosťou

Váhy na váženie cestného vozidla, ktoré môžu pracovať v režime neautomatických váh, okrem toho, že vyhovujú požiadavkám pre váhy s neautomatickou činnosťou podľa technickej normy²⁰) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami, sú vybavené aj prostriedkami, ktoré umožňujú neautomatickú prevádzku, pri ktorej sa zablokuje automatická činnosť váh na váženie cestného vozidla.

3.5 Automatická prevádzka

Váhy na váženie cestného vozidla sú navrhnuté tak, že zabezpečia takú úroveň spoľahlivosti, pri ktorej je zaručené, že si uchovajú svoju presnosť a budú spĺňať požiadavky tejto prílohy najmenej po dobu jedného roka ich bežného používania. Každý nedostatok sa automaticky a zreteľne indikuje.

3.6 Kvalita indikácie

Odčítanie primárnych údajov je spoľahlivé, ľahké a jednoznačné za bežných pracovných podmienok.

3.7 Tlačiareň

Tlač z tlačiarne pripojenej na váhy na váženie cestného vozidla je zreteľná a stála s výškou číslic najmenej 2 mm. Pri tlači je názov meracej jednotky alebo symbol meracej jednotky umiestnený na pravej strane hodnoty alebo na čele stĺpca hodnôt.

3.8 Ukladanie dát

Údaje o meraní sa môžu uložiť v pamäti váh na váženie cestného vozidla alebo v externej pamäti na ďalšie použitie. Údaje sú vhodným spôsobom chránené proti ich zmene v procese prenosu alebo ukladania a obsahujú všetky informácie potrebné na rekonštrukciu predchádzajúceho merania.

3.9 Súčtové zariadenie

Váhy na váženie cestného vozidla majú súčtové zariadenie, ktoré meria

a) automaticky, keď váhy na váženie cestného vozidla majú zariadenie na rozpoznanie vozidla alebo

b) poloautomaticky, keď váhy na váženie cestného vozidla merajú po manuálnom príkaze.

3.10 Zariadenie na rozpoznanie vozidla

Váhy na váženie cestného vozidla, ktoré môžu pracovať bez zásahu operátora, majú zariadenie na rozpoznanie vozidla. Toto zariadenie zistí prítomnosť vozidla vo vážiacom úseku a rozpozná, kedy bolo celé vozidlo odvážené. Váhy na váženie cestného vozidla neindikujú ani nevytlačia údaj o hmotnosti, kým vážením neprejde každé koleso vozidla.

3.11 Zariadenie na usmernenie vozidla

Váhy na váženie cestného vozidla neindikujú alebo nevytlačia údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak niektoré z kolies neprejde úplne cez nosič zaťaženia. Ak je pre váhy na váženie cestného vozidla určené váženie len v jednom smere, objaví sa chybové hlásenie, ak vozidlo prechádza nesprávnym smerom alebo váhy na váženie za pohybu neindikujú alebo nevytlačia údaje o hmotnosti vozidla, zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav.

3.12 Prevádzková rýchlosť

Váhy na váženie cestného vozidla neindikujú ani nevytlačia údaje o hmotnosti vozidla, zaťažení jednotlivej nápravy alebo zaťažení skupiny náprav, ak vozidlo prejde cez nosič zaťaženia rýchlosťou mimo rozsahu špecifikovaného pre prevádzkovú rýchlosť, o čom zreteľne neupozorní hlásením, že výsledky nie sú overené.

3.13 Softvér

Softvér používaný vo váhach na váženie cestného vozidla je inštalovaný tak, že sa bez porušenia jeho zabezpečenia nedá upravovať alebo že identifikačný kód automaticky signalizuje akúkoľvek zmenu v tomto softvéri.

3.14 Inštalácia

Váhy na váženie cestného vozidla sa vyrábajú a inštalujú tak, že nepriaznivý vplyv prostredia na výsledok váženia je čo najmenší. Ak by niektoré podmienky inštalácie mohli ovplyvniť proces váženia, uvedú sa tieto v rozhodnutí o schválení typu. Váhy
na váženie cestného vozidla sa inštalujú podľa technickej normy²¹) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

3.15 Ďalšie technické požiadavky sú uvedené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

4. Metrologické požiadavky

4.1 Trieda presnosti

4.1.1 Na určenie hmotnosti vozidla sú váhy na váženie cestného vozidla rozdelené na triedy presnosti:

a) 0,2,

b) 0,5,

c) 1,

d) 2,

e) 5,

f) 10.

4.1.2 Na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav sú váhy
na váženie cestného vozidla rozdelené na triedy presnosti:

a) A,

b) B,

c) C,

d) D,

e) E,

f) F.

4.1.3 Váhy na váženie cestného vozidla môžu mať rôznu triedu presnosti na určenie zaťaženia jednotlivej nápravy a na určenie zaťaženia skupiny náprav.

4.1.4 Vzťah medzi jednotlivými triedami presnosti pre zaťaženie jednotlivej nápravy alebo pre zaťaženie skupiny náprav a triedami presnosti pre hmotnosť vozidla je uvedený v tabuľke č. 1.

Tabuľka č. 1

4.2 Hranice chýb

4.2.1 Váženie za pohybu

4.2.1.1 Najväčšou dovolenou chybou určenia hmotnosti vozidla pri jeho vážení za pohybu je väčšia z nasledujúcich hodnôt:

a) hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 2 zaokrúhlená na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × počet náprav v súčte pri prvotnom overení alebo 2 d × počet náprav v súčte pri kontrole v používaní.

Tabuľka č. 2

4.2.1.2 Hranice chýb platné pre zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav sú určené pre

a) statické referenčné zaťaženie jednotlivej nápravy dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla v bode 4.2.1.2.1,

b) zaťaženie jednotlivej nápravy a pre zaťaženie skupiny náprav všetkých ostatných referenčných vozidiel v bode 4.2.1.2.2.

4.2.1.2.1 Najväčšia dovolená chyba pre dvojnápravové kompaktné referenčné vozidlo

Pri skúškach za pohybu dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla najväčší rozdiel medzi indikovaným zaťažením jednotlivej nápravy a konvenčne pravou hodnotou statického referenčného zaťaženia jednotlivej nápravy neprekročí väčšiu
z hodnoty

a) podľa tabuľky č. 3 zaokrúhlenú na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d pri prvotnom overení alebo 2 d pri kontrole v používaní.

Tabuľka č. 3

4.2.1.2.2 Najväčšia dovolená odchýlka pre referenčné vozidlo okrem dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla

Pre referenčné vozidlo okrem dvojnápravového kompaktného referenčného vozidla platí, že najväčší rozdiel medzi ktoroukoľvek indikáciou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo zaťaženia skupiny náprav zaznamenanej počas skúšok za pohybu a korigovanou strednou hodnotou zaťaženia jednotlivej nápravy alebo korigovanou strednou hodnotou zaťaženia skupiny náprav sa rovná väčšej z týchto hodnôt:

a) hodnote uvedenej v tabuľke č. 4 zaokrúhlenej na hodnotu najbližšieho dielika stupnice,

b) 1 d × n pri prvotnom overení alebo 2 d × n pri kontrole v používaní,

kde: n je počet náprav v skupine, pričom n = 1 je pre jednotlivú nápravu.

Tabuľka č. 4

4.2.2 Statické váženie

Najväčšia dovolená chyba pri statickom vážení pre zvyšujúce sa zaťaženie alebo znižujúce sa zaťaženie je uvedená v tabuľke č. 5.

Tabuľka č. 5

4.3 Dielik stupnice d

Pre konkrétny spôsob váženia za pohybu a kombináciu nosičov zaťaženia má každé zariadenie na indikáciu hmotnosti a na tlač výsledkov váženia rovnakú hodnotu dielika.

4.3.1 Vzťah medzi triedou presnosti, veľkosťou dielika stupnice a počtom dielikov stupnice pre hornú medzu váživosti je uvedený v tabuľke č. 6.

Tabuľka č. 6

Hodnoty dielikov indikačných a tlačiarenských zariadení sú vyjadrené v tvare 1 × 10^k, 2 × 10^k alebo 5 × 10^k, kde k je celé číslo alebo 0.

4.4 Dolná medza váživosti

Dolná medza váživosti nie je menšia, ako je zaťaženie vyjadrené v dielikoch stupnice uvedené v tabuľke č. 7.

Tabuľka č. 7

4.5 Zhoda medzi indikačným a tlačiarenským zariadením

Výsledky váženia indikované dvomi zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika sú pri rovnakom zaťažení zhodné.

4.6 Teplota

Váhy na váženie cestného vozidla vyhovujú technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pri teplotách od –10 °C do +40 °C. Teplotný rozsah môže byť na osobitné účely iný, ale nie menší ako 30 °C, a je vyznačený na váhach na váženie cestného vozidla.

4.7 Prevádzková rýchlosť

Váhy na váženie cestného vozidla vyhovujú technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám pri rýchlostiach vozidla v rozsahu prevádzkovej rýchlosti.

4.8 Meracie jednotky

Na vyjadrenie hmotnosti a zaťaženia sa používa meracia jednotka kg alebo t.

4.9 Ďalšie metrologické požiadavky sú určené v technickej norme alebo v inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

5. Nápisy a označenia

Na váhach na váženie cestného vozidla je uvedené

a) meno výrobcu alebo značka výrobcu,

b) meno dovozcu alebo značka dovozcu, ak ide o váhy na váženie cestného vozidla z dovozu,

c) označenie typu váh na váženie cestného vozidla,

d) výrobné číslo váh na váženie cestného vozidla na každom nosiči zaťaženia, ak majú váhy na váženie cestného vozidla viac nosičov zaťaženia,

e) upozornenie „Nepoužívať na váženie kvapalných produktov“, ak typ váh na váženie cestného vozidla nie je schválený na váženie kvapalných produktov,

f) najväčšia prejazdová rýchlosť vozidla pri vážení v km/h,

g) smer váženia, ak typ váh na váženie cestného vozidla nie je schválený na váženie v obidvoch smeroch,

h) dĺžka najdlhšieho váženého vozidla,