68
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 23. mája 1984,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Kysuce
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými orgánmi štátnej správy podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
(1) Územie vymedzené v prílohe, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera v Stredoslovenskom kraji na území okresov:
a) Čadca
na územiach obcí Oščadnica, Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stará Bystrica, Radôstka, Nová Bystrica, Raková, Olešná, Klokočov, Korňa, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Makov, Staškov,
b) Dolný Kubín
na území obce Zázrivá,
c) Považská Bystrica
na územiach obcí Papradno, Horná Mariková, Dolná Mariková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou,
d) Žilina
na územiach obcí Veľké Rovné, Kolárovice, Petrovice, Štiavnik, Lutiše, Horná Tižina, Terchová.
(2) Účelom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a krajiny s rozptýleným osídlením vo vzťahu k rozčlenenému lesnému a poľnohospodárskemu pôdnemu fondu, zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(3) Ochrana prírody, prírodných hodnôt a dodržiavanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(4) Vyhlásením oblasti sa nenahradzuje osobitná ochrana jej mimoriadne významných častí podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona.
§ 2
(1) Na území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:1)
a) vykonávať geologické práce (vrátane technických prác);
b) dobývať ložiská nerastov;
c) vykonávať archeologické výkopy, alebo iné výkopy spojené s výskumom a prieskumom v prírode;
d) zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti, pričom sa podľa výsledkov týchto výskumov rozhodne o ich prípadnom hospodárskom využití. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na využívanie poľnohospodárskej pôdy pri pestovaní poľnohospodárskych plodín a jej využívaní hospodárskymi zvieratami;
e) používať lesné a poľnohospodárske pozemky na iné ciele;
f) mimo intravilánu obcí budovať stavby akéhokoľvek druhu (banské, priemyselné, vodohospodárske, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže a pod.), okrem zariadení slúžiacich na ochranu štátnych hraníc;
g) vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, najmä na objektoch ľudovej architektúry, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad stavieb a ich areálov;
h) umiestňovať skládky a skladovať odpady mimo miest na to určených;
i) mimo intravilánu obcí a mimo oplotených pozemkov odstraňovať a vypaľovať krovie, trávu a ostatnú vegetáciu, zakladať ohne mimo vyznačených miest;
j) používať povolené prostriedky na ochranu rastlín a agrochemikálie v bezprostrednej blízkosti vyhlásených maloplošných chránených území. Na ostatnom území oblasti treba veľkoplošné použitie uvedených prostriedkov najmenej 1 deň vopred oznámiť orgánu štátnej ochrany prírody;
k) zachytávať a upravovať pramene a upravovať vodné toky;
l) mimo intravilánu obcí umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia.
(2) Rozsah vykonávania ostatných činností na území celej oblasti sa vymedzuje takto:
a) v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých sa hospodárske opatrenia pre časti lesov chránené z dôvodu ochrany prírody určujú po prerokovaní s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b) pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia, musí sa dbať na čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd. Z tohto dôvodu treba najmä zabrániť rozširovaniu erózie a zosuvov vylúčením príčin ich vzniku a tieto plochy asanovať. Dokumentáciu týkajúcu sa vodohospodárskych zásahov akéhokoľvek druhu2) (nádrže, úpravy tokov a pod.) treba vopred prerokovať s orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody;
c) výstavba sa realizuje podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie so zreteľom na zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prostredia. Pri projektovaní a výstavbe treba prihliadať na charakter krajiny a používaný materiál. Výstavba chát na rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autokempingov, parkovísk, lyžiarskych výťahov a vlekov a iných funkčných zariadení3) sa povoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to týka, na podklade schválenej územno-plánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti;
d) poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených živočíšnych spoločenstiev a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody;
e) komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody. Prieskum lesnej dopravnej siete sa odsúhlasuje za účasti orgánov štátnej ochrany prírody pri záverečnom protokole k lesnému hospodárskemu plánu;
f) výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov, možno vykonávať len s vedomím Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce (§ 5), ktorá vedie ich evidenciu a koordinuje tieto práce tak, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rozličných organizácií a aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty. Úprava sa netýka výskumov a prieskumov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a plánov poľnohospodárskej výroby, lesných hospodárskych plánov, ani vodohospodárskych plánov.
§ 3
(1) Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej správy lesného hospodárstva, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske a dopravné orgány, orgány cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2) Orgány a organizácie, ktoré robia vlastné opatrenia v súvislosti s ovzduším, vodou, pôdou, rastlinstvom, zverou, rybami a inými voľne žijúcimi živočíchmi, ak by nimi boli dotknuté záujmy ochrany prírody, musia tieto opatrenia robiť v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody.
§ 4
(1) O spôsobe ochrany osobitne chránených území a ich ochranných pásiem, ktoré sú v oblasti, platia podmienky určené príslušnými orgánmi.4)
(2) Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody povinné dbať na ich záujmy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany a bezpečnosti štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento účel, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov ministerstiev vnútra; ich záujmové územia nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3) Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti.
§ 5
(1) Úlohy štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva Správa chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá je v riadení Okresného národného výboru v Čadci. Túto organizáciu odborne a metodicky usmerňuje Ústredie štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši.
(2) Ochranu, obnovu a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a kultúrnych pamiatok oblasti zabezpečujú národné výbory pôsobiace na jej území.
(3) Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálové prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§ 6
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené na Ústredí štátnej ochrany prírody v Liptovskom Mikuláši a na jeho stredisku v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Krajskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici, na okresných národných výboroch v Čadci, Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici a v Žiline, ako aj na strediskách geodézie v Čadci, Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici a v Žiline.
§ 7
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník:
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 68/1984 Zb.
VYMEDZENIE ÚZEMIA
chránenej krajinnej oblasti Kysuce
Chránená krajinná oblasť Kysuce (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okresoch Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica a Žilina. Pozostáva z dvoch samostatných častí: Javorníky a Beskydy.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR v mierke 1:50 000 na týchto mapových listoch:
| 25 - 41 | Vsetín | 1971 |
| 25 - 42 | Bytča | 1976 |
| 25 - 24 | Turzovka | 1971 |
| 26 - 13 | Čadca | 1971 |
| 26 - 14 | Oravská Lesná | 1971 |
| 26 - 31 | Žilina | 1971 |
| 26 - 32 | Dolný Kubín | 1977 |
Javorníky:
Hranica oblasti Javorníky vychádza z bodu, kde potok Dešnianka v katastrálnom území Lysá pod Makytou pretína hranicu SSR a ČSR. Z východiskového bodu hranica pokračuje východným smerom potokom Dešnianka po sútok s potokom Beňadín, potom severne potokom Beňadín po pravostranný prítok potoka Beňadín za osadou Kucejovci kde sa hranica otáča na východ a pokračuje okrajom lesa a po katastrálnej hranici medzi obcami Lysá pod Makytou (miestna časť Dubková), ďalej hranicou miestnych častí Lazy pod Makytou a Dubková po potok, ktorý prechádza medzi osadami Jančinovci a Olšová, na východ pokračuje týmto potokom až po sútok s Bielou vodou v obci Lazy pod Makytou. Odtiaľ hranica pokračuje severne potokom Biela voda, súčasne s potokom prechádza cez štátnu cestu v obci Lazy pod Makytou a pokračuje na východ ľavostranným prítokom Bielej vody smerom na miestnu časť Potok, ďalej katastrálnou hranicou medzi obcami Lazy pod Makytou a Lúky (miestna časť Vydrná) až po katastrálnu hranicu s obcou Dolná Mariková, tu sa otáča na juh a pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lúky (miestna časť Vydrná) a Dolná Mariková, prechádza Zigov (893), ďalej pokračuje katastrálnou hranicou až ku Kátlinskému potoku, kde sa otáča na východ až po jeho sútok s Marikovským potokom. Týmto potokom pokračuje hranica juhovýchodným smerom po sútok s potokom Besné, kde sa otáča na severovýchod, pokračuje potokom Besné cez obec Dolná Mariková po sútok s potokom pretekajúcim osadou Pupkovci, ďalej týmto potokom až za osadu, odkiaľ vedie okrajom lesa po sútok potokov Papradnianka a Medvedie. Hranica prechádza hrádzou potoka Papradnianka, štátnou cestou a okrajom lesa pokračuje severovýchodným smerom nad osadami Hôrka, Kvarty, Potok, prechádza do doliny potoka Štiavnik nad obcou Štiavnik, kde ide cez štátnu cestu, pokračuje východným smerom hranicou lesa až po potok vytekajúci z Horných lazov, ktorý sleduje až po sútok s Priečnym potokom severne od kóty Medvedie (587). Na Priečnom potoku sa otáča hranica na severovýchod, pokračuje okrajom lesa po most, na ceste pokračuje cez potok Petrovička, ďalej prechádza severovýchodným smerom okrajom lesa na Kolárovický potok severne od obce Kolárovice. Tu hranica vedie cez most a štátnu cestu, pokračuje okrajom lesa k potoku prechádzajúcemu cez osadu Potoky. Po tomto potoku sa hranica otáča južným smerom cez osadu Potoky (v dĺžke 1 km) a na sútoku s jeho ľavostranným prítokom sa otáča na východ a pokračuje po ceste do sedla severne od kóty Kočí zámok (610). Odtiaľ vedie okrajom lesa severovýchodným smerom po most na štátnej ceste nad potokom Rovnianka severne od Veľkého Rovného. Tu sa hranica otáča na sever a ide západným okrajom štátnej cesty až po štátnu cestu Čadca - Makov v obci Turzovka. V Turzovke hranica prechádza cez železnicu, štátnu cestu a na sútoku potoka tečúceho z doliny západne od Rusinovho vrchu (687) a rieky Kysuca sa otáča na severovýchod a pokračuje riekou Kysuca (v dĺžke 1,5 km). Od rieky Kysuca sa hranica otáča severovýchodným smerom, ide okrajom lesa, prechádza cez potok Kornianka a štátnu cestu Predmier - Korňa, obchádza intravilán miestnej časti Predmier a prechádza na štátnu cestu Turzovka - Klokočov. Po jej západnom okraji pokračuje severným smerom po križovatku štátnych ciest v obci Klokočov. Tu sa otáča na východ a touto cestou pokračuje do osady Bazgerka. Pri sútoku potoku Olešňanka a jeho ľavostranného prítoku v osade Bazgerka sa hranica otáča na sever, cez potok prechádza sedlom nad osadou Škoľníkovci, ďalej pokračuje severovýchodným smerom po lesnej ceste, obchádza osadu Kopčisko a od horárne Dolina pokračuje lesnou cestou pod kótu 789, kde táto cesta pretína hranicu SSR a ČSR v katastrálnom území Raková. Od tohto bodu hranica oblasti prebieha po hranici SSR a ČSR západným a juhozápadným smerom k východiskovému bodu na potoku Dešnianka.
Beskydy:
Hranica oblasti vychádza z východiskového bodu na styku katastrálnej hranice Skalité a Oščadnica so štátnou hranicou ČSSR a PĽR asi 700 m severozápadne od kóty Vreščovský Beskyd (875). Z východiskového bodu ide hranica oblasti juhozápadným smerom po katastrálnej hranici. Nad osadou Vreščovka sa hranica otáča južným smerom, obchádza osadu Vreščovka okrajom lesa. Južne od osady Vreščovka prechádza hranica na lesnú cestu, ktorú sleduje až na kótu Starý Košiar (864), ďalej pokračuje lesnou cestou juhozápadným smerom, východne od kóty Lešten (734) a hranicou lesa a lesnou cestou vchádza do doliny potoka Oščadnica. Tu sa hranica otáča na západ a pokračuje potokom Oščadnica cez obec Oščadnica až k mostu na štátnej ceste Čadca - Žilina. Potom sa otáča na juh, ide východným okrajom štátnej cesty až po rieku Bystrica, ďalej juhovýchodným smerom po rieke Bystrica až po sútok s potokom Radôstka a pokračuje potokom Radôstka cez obce Radôstka, Lutiše k osade Melišíkovci po sútok s Vrchovinným potokom. Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným smerom, pokračuje Vrchovinným potokom (v dĺžke 1,5 km), odtiaľ vedie na východ a ide jeho ľavostranným prítokom až na chrbát severne od osady Matejíčkovci. Ďalej pokračuje hrebeňom cez kóty 853 a 900, ktorá je severne od osady Masnicovci, ďalej cez kótu 900, ktorá je južne od osady Kýčerka, odtiaľ hrebeňom na kótu Okrúhlica (1076) a hrebeňom na kótu Javorinka (1210). Tu sa hranica oblasti otáča severovýchodným smerom hrebeňom na kótu Okrúhlica (1163). V tomto bode sa hranica oblasti stýka s hranicou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, ďalej pokračuje severným smerom na kótu 936 a odtiaľ po okresnej hranici Čadca - Dolný Kubín až po štátnu hranicu s PĽR. Z tohto bodu hranica pokračuje západným a severným smerom po štátnej hranici až po východiskový bod.
Výmera oblasti je 654,62 km2 (z toho je 152,93 km2 poľnohospodárskej pôdy, z ktorej 38,14 km2 zaberá orná pôda).
Poznámky pod čiarou
1) § 12 a 13 zákona.
2) § 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
3) Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
4) Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.Vyhláška č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov. Zákon č. 138/1973 Zb.Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb.Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb.Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 127/1976 Zb.).Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský zákon). Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).