Zákon č. 278/1993 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu

Čiastka 68/1993
Platnosť od 26.11.1993
Účinnosť od 01.01.2005 do14.12.2005
Redakčná poznámka

Na základe nálezu ÚS č. 217/2012 Z. z. stráca ustanovenie § 18a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. Zákonník práce účinnosť. Ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie do súladu s Ústavou SR stráca platnosť 31. 1. 2013.

278

ZÁKON

NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 21. októbra 1993

o správe majetku štátu

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:


Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1) Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to

a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1)

b) štátny fond,2)

c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona3) spravuje majetok štátu,

d) iná právnická osoba, ak na základe zákona3a) spravuje majetok štátu.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov4) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,

b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,5)

c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,5a)

d) správu cenných papierov.6)

(3) Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

§ 2

Majetok štátu

(1) Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

(2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu.

DRUHÁ ČASŤ

SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

HLAVA I

POJEM A OBSAH SPRÁVY MAJETKU ŠTÁTU

§ 3

(1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

(2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

(3) Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.

(4) Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.

(5) Z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom7) správcu rozhodnúť o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.

(6) Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

(7) Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

(8) Správca je oprávnený naložiť účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi aj s nehnuteľným majetkom štátu, ktorý nie je prebytočný, ak ide o nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť vyvlastnením a ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie [§ 8 ods. 2 písm. c)]; rozhodnutie o prebytočnosti sa v tomto prípade nevydáva.

(9) Správca majetku štátu je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a) Krajský úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa § 5, vedie aj osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia. Osobitnú evidenciu krajský úrad uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takýmto majetkom naložil.

(10) Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)

§ 3a

Správca podľa § 1 ods. 1 písm. c) a d) je povinný

vykonať súpis majetku štátu vo svojej správe a tento súpis zaslať do 90 dní odo dňa zriadenia ministerstvu financií a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky,10a)

§ 4

(1) Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.

(2) Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.

(3) Práva a povinnosti uvedené v § 3 sa vzťahujú aj na spoločnú správu.

§ 5

(1) Majetok štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu,11) spravuje krajský úrad, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza, ak osobitný predpis12) neustanoví inak.

(2) Ak krajský úrad, ktorý sa ujal správy majetku štátu podľa odseku 1, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v obvode iných krajských úradov, bezodkladne o tom upovedomí tieto krajské úrady, ktoré sú povinné ihneď sa ujať správy majetku štátu.

(3) Krajský úrad spravuje aj pozemok vo vlastníctve štátu, ktorý je záhradou12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v správe krajského úradu podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak nemožno príslušnosť na správu majetku štátu určiť podľa odsekov 1 a 2, určí ju ministerstvo financií.

§ 6

(1) Ak osobitný predpis neustanoví inak, správu pohľadávky Slovenskej republiky (ďalej len „pohľadávka štátu“) je povinný vykonávať správca,

a) z činnosti ktorého pohľadávka štátu vznikla,

b) do pôsobnosti ktorého patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka štátu vznikla,

c) ktorý vykonáva správu majetku štátu, s ktorým pohľadávka štátu súvisí.

(2) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 1, je na správu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán.

(3) Ak nemožno určiť správcu pohľadávky štátu podľa odseku 2, určí správcu ministerstvo financií.

(4) Správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o tom, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, aby pohľadávka štátu bola včas uplatnená na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, správca pohľadávky štátu je povinný starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania13) riadne a včas uplatnili a vymáhali.

(5) Správca pohľadávky štátu môže z dôvodu účelnosti previesť správu pohľadávky štátu. Správa pohľadávky štátu sa prevádza zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu. Prevod správy pohľadávky štátu do správy štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatný.

(6) Vlastníctvo pohľadávky štátu možno previesť odplatne len na zabezpečenie vymáhania pohľadávky štátu v zahraničí podľa osobitného predpisu.13a)

(7) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane aj na záväzky Slovenskej republiky.

§ 6a

(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca pohľadávky štátu môže na písomné požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach alebo o odklade platenia.

(2) Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach, ak

a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

c) dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

(3) Správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o odklade platenia, ak

a) dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,

b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

c) dlžník sa v dohode o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.

(4) S dlžníkom, ktorý je podnikateľom, môže správca uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.13ab)

(5) Pri povolení splátok alebo odkladu platenia neúčtuje správca pohľadávky štátu úroky z omeškania, ak dlžník dodrží podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3 a podmienky uvedené v dohode o splátkach a v dohode o odklade platenia.

(6) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca trvale upustí od vymáhania pohľadávky štátu od dlžníka len vtedy, ak sa pohľadávka štátu premlčala a dlžník vzniesol námietku premlčania. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu aj vtedy, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo neúspešné alebo nehospodárne, alebo ak to odôvodňujú ekonomické alebo sociálne pomery dlžníka. O trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, výšku pohľadávky štátu a dôvody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Podmienkou platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu vyššej ako 50 000 Sk je súhlas zriaďovateľa s rozhodnutím. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje.

(7) Ak dlžník neuspokojí pohľadávku, o ktorej správca rozhodol podľa odseku 6, ani v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, peňažná pohľadávka štátu zaniká.

(8) Pohľadávku štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) započítanie pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak

a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,

b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,

c) pohľadávka dlžníka je splatná,

d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,

e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o pohľadávku štátu nižšiu ako 30 000 Sk.

(9) Ak osobitný zákon neustanovuje inak,13aa) správca môže zo závažných sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba, uzavrieť písomnú dohodu o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu nepresahujúcom 30 000 Sk, ak

a) dlh nevznikol v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol dlžník právoplatne odsúdený,

b) dlžník nemá voči správcovi pohľadávku,

c) má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa,

d) dlh nevznikol z podnikania dlžníka.

§ 7

Spory o správu majetku štátu

(1) Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.

(2) Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.

(3) Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

(4) Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.

(5) Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.

(6) O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.

(7) Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.

(8) Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)

(9) Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

HLAVA II

NAKLADANIE S MAJETKOM ŠTÁTU

§ 8

(1) Prebytočný majetok štátu s výnimkou podľa odseku 2 je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.

(2) Povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám sa nevzťahuje na prevod

a) pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve budúceho nadobúdateľa alebo v správe budúceho nadobúdateľa vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12a) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou,

b) rodinného domu vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi podľa § 11 ods. 2; to platí aj na pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú zastavanú plochu a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom,

c) nehnuteľnosti, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť podľa osobitného zákona,13ac) ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného zákona,13ac)

d) hnuteľnej veci štátu nadobudnutej správcom podľa § 5 okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám.

e) správy majetku štátu zo správy zriaďovateľa do správy správcu v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorému bude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.

(3) Osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia zverejnením ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, jeho primeranú cenu podľa odseku 4 a lehotu na doručenie ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako desať kalendárnych dní. Správca je povinný vyhodnotiť záujemcami ponúknuté ceny v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Správca písomne pozve na vyhodnotenie ponúknutých cien všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Pri rovnosti ponúknutých cien je správca povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na zvýšenie ceny. Správca môže uzatvoriť zmluvu o prevode majetku štátu, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie. Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní neponúkne žiadny záujemca aspoň primeranú cenu, postupuje správca podľa odseku 11.

(4) Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.13b)

(5) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode

a) majetku štátu uvedeného v odseku 2,

b) nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,

c) nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,

d) podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,

e) majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13e) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytujú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach,13e)

f) nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,

g) hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,

h) inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.

(6) Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu

a) obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 5 písm. c),

b) na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zdravotníckych zariadeniach za podmienok uvedených v odseku 5 písm. e),

c) pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.

(7) Povinnosť správcu previesť prebytočný majetok štátu štátnej rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii podľa odseku 1 trvá až do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode.

(8) Postup upravený v tomto zákone platí primerane aj pri prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu nachádzajúcich sa v zahraničí.

(9) Podľa tohto zákona postupuje aj správca, do ktorého správy prešiel majetok štátu podľa osobitného predpisu.14)

(10) Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.

(11) Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom podľa odseku 3 v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v ktorej územnom obvode sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 4 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.

(12) Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní podľa odseku 3 a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 4 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.

(13) Pri prevode majetku podľa odsekov 11 a 12 sa § 11 ods. 4 nepoužije.

§ 8a

(1) Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.

(2) Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.

(3) Ak správca nemá zriaďovateľa podľa osobitného predpisu,14a) funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva:

a) ak ide o štátnu rozpočtovú organizáciu alebo o štátnu príspevkovú organizáciu zriadenú zákonom, alebo o štátny fond, ten štátny orgán, na ktorého rozpočet je zapojený finančnými vzťahmi,

b) v ostatných prípadoch ministerstvo financií.

(4) Ministerstvo financií alebo zriaďovateľ je oprávnený udeliť súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu.

Prevod správy

§ 9

(1) Prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dojednanú cenu15) a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.16)

(2) Na platnosť zmluvy o prevode správy nehnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Na platnosť zmluvy o prevode správy hnuteľných vecí štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(3) Správcovia môžu zmluvou o zámene správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

(4) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu nadobudnúť do správy nehnuteľný majetok štátu od správcov uvedených v § 1 ods. 1 najviac za cenu primeranú podľa § 8 ods. 4 s výnimkou prevodu správy nehnuteľného majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami, ktorý je vždy bezodplatný.

(5) Správcovia uvedení v § 1 ods. 1 písm. b) až d) a právnické osoby, ktoré spravujú majetok štátu podľa osobitných predpisov,16a) môžu nadobudnúť do správy

a) nehnuteľný majetok štátu len v osobitnom ponukovom konaní podľa § 8 ods. 3 najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 4 s výnimkou ceny pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa § 8 ods. 12,

b) hnuteľný majetok štátu len odplatne.

§ 10

(1) Pri prevode podielu majetku štátu v spoločnej správe správcov uvedených v § 1 ods.1 je správca povinný prevádzaný podiel ponúknuť ostatným správcom, ktorí majú prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe, a to v pomere k veľkosti ich podielov, ak sa nedohodnú inak.

(2) Pri prevode správy podielu majetku štátu v spoločnej správe sa postupuje podľa § 9.

Prevod vlastníctva

§ 11

(1) Prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

(2) Rodinné domy vo vlastníctve štátu užívané na bývanie je správca pri prevode vlastníctva povinný prednostne ponúknuť doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi; ak je vo vlastníctve štátu aj pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlá zastavaná plocha a nádvorie12a) určené na spoločné užívanie s týmto rodinným domom, vzťahuje sa táto povinnosť aj na tieto pozemky.

(3) Prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 4, s výnimkou podľa § 8 ods. 11 a 12. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 5 písm. e). Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj na účely diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu aj obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienky, že obec alebo vyšší územný celok bude tento nehnuteľný majetok využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb.

(4) Pri prevode nehnuteľných vecí štátu za nižšiu než primeranú cenu podľa § 8 ods. 4 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku 1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak kupujúci túto povinnosť nesplní, je povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 4 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu, inak kúpna zmluva stráca platnosť17b) v deň nasledujúci po uplynutí lehoty na doplatenie. Zmenu dohodnutého účelu pred uplynutím piatich rokov je kupujúci vždy povinný správcovi vopred oznámiť. Ak kupujúci zmení dohodnutý účel bez predchádzajúceho oznámenia, je kúpna zmluva od začiatku neplatná.17b) Ak sa zmluva stane neplatnou, je správca povinný podať návrh na záznam alebo vklad vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností.10) V prípade predaja alebo iného scudzenia nehnuteľnej veci nadobudnutej kupujúcim za nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 4 pred uplynutím piatich rokov od jej nadobudnutia, má štát predkupné právo17c) na kúpu nehnuteľnej veci za cenu, za ktorú kupujúci nadobudol nehnuteľnú vec štátu od správcu; v prípade znehodnotenia sa cena primerane zníži. Kupujúci môže požadovať finančnú náhradu toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľnej veci. Predkupné právo štátu na kúpu nehnuteľnej veci štátu je správca povinný dohodnúť v kúpnej zmluve ako časovo obmedzené vecné právo v trvaní piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim; správca je povinný súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podať aj návrh na záznam predkupného práva štátu k tejto nehnuteľnosti.

(5) Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemných komunikácií18) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľných vecí štátu, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami,18a) môže jej správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

(6) Prevod vlastníctva hnuteľných vecí štátu musí byť odplatný s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7. Na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo hnuteľných vecí štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(7) Správca môže so súhlasom zriaďovateľa darovať hnuteľné veci vo vlastníctve štátu

a) neziskovej organizácii13f) alebo inej právnickej osobe,13g) ktorá nie je podnikateľom, na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci, humanitárnej starostlivosti, ochrany a prezentácie kultúrnych hodnôt, vzdelávania a výchovy, ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva tieto činnosti,

b) obci alebo vyššiemu územnému celku na plnenie úloh preneseného výkonu štátnej správy alebo na výkon samosprávy,

c) na účely humanitárnej pomoci v zahraničí, alebo ak to umožňuje všeobecne záväzný právny predpis;18b) na platnosť takej darovacej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma ani súhlas zriaďovateľa.

Darovaciu zmluvu o prevode vlastníctva hnuteľných kultúrnych pamiatok17a) môže správca uzavrieť až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Na darovanie hnuteľných vecí vo vlastníctve štátu sa § 8 ods. 1 a 3 nepoužije.

(8) Správca môže uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou nadobudne do svojej správy veci, ktoré mu budú slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Zámennou zmluvou možno zameniť i majetok štátu, ktorý nie je prebytočný, pričom ocenenie vymieňaných nehnuteľností sa musí vykonať rovnakým spôsobom. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Na platnosť zámennej zmluvy, ktorou sa výmenou dávajú hnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

§ 12

Ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.19)

Iné spôsoby nakladania s majetkom štátu

§ 13

(1) Správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu nájomcovi nájomnou zmluvou20) len za nájomné platené v peňažných prostriedkoch. Ak sa prenajíma viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo ak sa prenajíma viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do nájmu na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho nájomnou zmluvou prenechať nájomcovi najviac na ďalších päť rokov. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje na nájom priestorov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obmedzenie času nájmu sa nevzťahuje ani na nájom nehnuteľnosti alebo jej časti na účely realizácie projektov energetickej efektívnosti.

(2) Správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa § 8 ods. 3 aj pri nájme nehnuteľných vecí štátu a je povinný dohodnúť také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo porovnateľné nehnuteľnosti, s výnimkou podľa odsekov 3 a 4. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné.

(3) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a je povinný dohodnúť nájomné podľa odseku 2, ak nájomcom je vlastník stavby a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12b) určeného na spoločné užívanie s touto stavbou alebo ak nájomcom je doterajší nájomca rodinného domu vo vlastníctve štátu vrátane pozemku zastavaného týmto rodinným domom a priľahlej zastavanej plochy a nádvoria12b) určeného na spoločné užívanie s týmto rodinným domom alebo ak ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívaný nájomcom na podnikateľský účel.

(4) Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a môže dohodnúť nižšie nájomné, ak nájomcom je

a) štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

b) obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,13ad)

c) obec alebo vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na prenesený výkon štátnej správy,20a)

d) vyšší územný celok za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na činnosť orgánov samosprávneho kraja,20a)

e) právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienky, že bude tento nehnuteľný majetok štátu využívať na účely, pre ktoré platia maximálne ceny nájomného pre nebytové priestory,20b) alebo

f) nezisková organizácia13f) alebo iná právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom,13g) za podmienky, že ide o krátkodobý nájom nepresahujúci 48 hodín a nehnuteľný majetok štátu bude využívať na vzdelávacie, kultúrne a osvetové účely.

g) právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca správcovi služby, pri ktorých je správca povinný používať metódy verejného obstarávania.20c)

(5) Ak sa prenajíma len časť nehnuteľnosti, správca ju nemôže prenajať na také účely, ktoré by boli v rozpore s účelom užívania ostatnej časti nehnuteľnosti správcom alebo by mohli narušiť tento účel.

(6) Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(7) Správca môže majetok štátu prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.21) Zmluvu o výpožičke nehnuteľných vecí štátu môže správca uzavrieť

a) so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. a) a b),

b) so správcami uvedenými v § 1 ods. 1 písm. c) a d) len za podmienky, že nehnuteľný majetok štátu im bude slúžiť na plnenie verejnoprospešných úloh, na ktoré boli zriadené,

c) s inými osobami, ako sú uvedené v § 1 ods. 1, na účely poskytovania starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb13d) alebo v zdravotníckych zariadeniach13c) za podmienok uvedených v § 8 ods. 5 písm. e),

d) s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak jej tieto nehnuteľné veci štátu budú slúžiť na uvedené účely,

e) s obcou alebo vyšším územným celkom za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na prenesený výkon štátnej správy alebo na poskytovanie všeobecne prospešných služieb,13ad) alebo

f) s neštátnou školou alebo neštátnym školským zariadením po predchádzajúcom súhlase Ministerstva školstva Slovenskej republiky za podmienky, že im budú nehnuteľné veci štátu slúžiť na vyučovací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.21a)

(8) Ak sa na účely uvedené v odseku 7 prenecháva do výpožičky viac ako 30 % celej podlahovej plochy stavby alebo viac ako 30 % celej výmery pozemku, môže správca prenechať tento majetok štátu do výpožičky na určitý čas, najviac na päť rokov. Ak je takýto majetok štátu po uplynutí päťročnej lehoty naďalej dočasne prebytočný, možno ho zmluvou o výpožičke prenechať vypožičiavateľovi najviac na ďalších päť rokov.

(9) Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 7 písm. b) až e) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením.

(10) Nájomca alebo vypožičiavateľ pozemku vo vlastníctve štátu je oprávnený zriadiť stavbu na tomto pozemku len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis22) alebo ak ide o zriadenie stavby na potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov za predpokladu, že Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky potvrdí, že je zaručená vzájomnosť alebo ak ide o zriadenie energetického zariadenia výlučne v prospech správcu; ak je pozemok určený na obranu štátu, môže nájomca alebo vypožičiavateľ zriadiť na ňom stavbu až po predchádzajúcom súhlase Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

(11) Nájomca alebo vypožičiavateľ môže vec užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou alebo zmluvou o výpožičke. Nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Ak nájomca alebo vypožičiavateľ prenechal majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky, je takáto zmluva neplatná. Nájomca alebo vypožičiavateľ môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak správca dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady. Správca je povinný tieto náklady uhradiť a vyporiadať vzájomné vzťahy z nájomnej zmluvy alebo zo zmluvy o výpožičke pred ďalším nakladaním s vecou vo vlastníctve štátu. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2. Správca nie je oprávnený dohodnúť v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka. Ak správca v nájomnej zmluve alebo v zmluve o výpožičke povolí nájomcovi alebo vypožičiavateľovi prenechať majetok štátu do nájmu, podnájmu alebo výpožičky alebo dohodne v prospech nájomcu alebo vypožičiavateľa prednostné právo na kúpu tejto veci, alebo dohodne zmluvnú pokutu v neprospech štátu ako vlastníka, je zmluva neplatná.17b)

(12) Správca, nájomca ani vypožičiavateľ nemôžu zriadiť záložné právo23) na majetok štátu. Správca môže v odôvodnených prípadoch za odplatu zriadiť na nehnuteľnú vec štátu vecné bremeno.23aa) Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa. Zriadenie vecného bremena v prospech štátnej rozpočtovej organizácie je vždy bezodplatné.

(13) Správca, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,23a) môže

a) so súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote neprevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát,

b) so súhlasom vlády Slovenskej republiky použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad do majetku právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.

(14) Správca nemôže poskytnúť hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve štátu na účely združenia podľa osobitného predpisu.23b)

§ 13a

Správca nie je oprávnený previesť majetok štátu dražbou podľa osobitného predpisu.23baa)

§ 14

(1) Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu už slúžiť svojmu účelu alebo určeniu.

(2) Za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť podľa § 8.

(3) O neupotrebiteľnosti majetku štátu pre jeho správcu a o jeho likvidácii rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu a o jeho likvidácii musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe likvidácie neupotrebiteľného majetku štátu.

(4) Postup podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na kultúrne pamiatky,17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond17d) a zbierkový predmet.17e)

TRETIA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 14a

(1) Ministerstvo financií a správy finančnej kontroly kontrolujú dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov pri správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v § 1 ods. 1, zriaďovateľmi pri udeľovaní súhlasu podľa tohto zákona a dodržiavanie ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami alebo právnickými osobami.

(2) V pôsobnosti ministerstva financií podľa odseku 1 je kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov pri správe majetku štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky,23ba) pri udeľovaní súhlasu ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky ako zriaďovateľmi a kontrola dodržiavania ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu od ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.23ba)

(3) Správy finančnej kontroly23bb) kontrolujú správcov a zriaďovateľov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2, a dodržiavanie ustanovení § 11 ods. 4 a § 13 ods. 10 až 12 fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nadobudli majetok štátu od správcov, ktorí nie sú uvedení v odseku 2.

(4) V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a správy finančnej kontroly podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu

a) správcovi až do výšky 200 000 Sk,

b) zriaďovateľovi až do výšky 100 000 Sk,

c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 500 000 Sk.

(5) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.

(6) Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.8)

(7) Na kontrolu podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi10a) nie je týmto zákonom dotknutá.

§ 15

Právnické osoby uvedené v § 1 ods. 1, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.

§ 16

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.

§ 17

Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 18

(1) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.

(2) Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.

(3) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.

(4) Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis.24)

§ 18a

(1) Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia, konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov.24a)

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis.5a)

§ 18b

(1) Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.

(2) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(3) Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.

(4) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa § 18 ods. 2 dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.

§ 18c

(1) Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.

(2) Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje tento zákon.

(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.

§ 18d

(1) Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku25) po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.

(2) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec,20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(3) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení.

(4) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu20a) neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok,20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.

(5) Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia § 3, 8 a 11. Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.

(6) Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú osobitné predpisy.26)

§ 18e

(1) Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.

(2) Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa § 18 ods. 2 sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.

(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.

§ 18f

Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa § 5, prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.

§ 18g

Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni27) v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.

§ 19

Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu, sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením ich úplného znenia.

§ 21

(1) Zrušuje sa

a) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku,

b) vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom,

(2) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.

(3) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

§ 21a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 306/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.


Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z. sa dopĺňa takto:

Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie:

"§ 2a

(1) Nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu,11b) prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.

(2) Ustanovenie § 14 zákona sa použije primerane. Písomné protokoly sú povinné spísať obce s obvodnými úradmi. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností sú obce povinné podať do 12 mesiacov od prevzatia nehnuteľných vecí.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 11b) znie:

11b) § 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.".

Čl. III

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z. sa mení takto:

§ 45 ods. 5 znie:

"(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na právnické osoby uvedené v § 1 ods. 2 a na rozpočtové a príspevkové organizácie.".


Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.


Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.

Poznámky pod čiarou

1) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

2) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.

3) Napríklad § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, § 74 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.

3a) Napríklad zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

4) Napr. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 488 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení neskorších predpisov.

5) Napr. zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

5a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch.

7) § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb.
§ 14 ods. 2 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.

8) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

9) § 244 až 246c, § 250l a nasl. zákona č. 41/1964 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov.

9a) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

10) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych alebo iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení vyhlášky č. 72/1997 Z. z.

10a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

11) Napr. § 135, 456, 462 a 628 Občianskeho zákonníka, § 185gObčianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 3 a § 55 ods. 3 zákona č. 140/1964 Zb. (Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

12) Napr. zákon č. 618/1992 Zb. (Colný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch.

12a) Príloha č. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

13) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13a) § 54 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

13aa) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

13ab) Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.

13ac) § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

13ad) § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

13b) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

13c) Napr. § 140 Občianskeho zákonníka.

13d) § 18 ods. 2 až 4 a ods. 5 písm. c) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov

13e) § 24 ods. 1 písm. a) až r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

13f) Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

13g) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

14) § 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

14a) § 21 ods. 4 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.

15) Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách.

16) § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16a) Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

17) § 588 a nasl., § 628 a nasl. a § 611 Občianskeho zákonníka.

17a) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.

17b) § 39 Občianskeho zákonníka.

17c) § 602 a § 603 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

17d) § 18 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.

17e) § 2 ods. 2 zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.

18) Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

18a) § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.

18b) Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 27. februára 1996 č. 41/59/1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách (oznámenie č. 66/1996 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 24. júna 1997 č. 28145/1996/41 (oznámenie č. 194/1997 Z. z.).

19) § 35 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

20) § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20a) Napríklad zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov.

20b) Výmer Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. marca 1996 č. R-1/1996, ktorým sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami (oznámenie č. 89/1996 Z. z.) v znení neskorších predpisov.

20c) Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

21) § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21a) Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

22) Napríklad § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

23) § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka.

23a) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

23aa) § 151n Občianskeho zákonníka.

23ab) § 154 až 220 Obchodného zákonníka.

23b) § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23ba) Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

23baa) Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

23bb) Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.

23c) Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

24a) Napríklad zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

25) § 2b ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 447/2001 Z. z.§ 3 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.

26) § 2b, 4a a 14b zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 447/2001 Z. z.§ 3 až 5 zákona č. 446/2001 Z. z.

27) Zákon č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.